Lepšie podmienky pre pendlerov a sezónnych pracovníkov

Podľa Európskeho parlamentu je potrebné podporovať a chrániť sezónnych a cezhraničných pracovníkov, aby mohli i naďalej bezpečne cestovať do práce a aby mali rovnaké pracovné podmienky.

Muž oberá jahody do prepravky
Sezónne práce pri oberaní jahôd

Títo ľudia sú nenahraditeľní. Nezaobíde sa bez nich poľnohospodárstvo, výroba potravín, staviteľstvo ani doprava. Slabiny súčasného systému sa prejavili práve počas pandémie koronavírusu. Problémy sa začali potom, ako krajiny uzavreli svoje hranice a zaviedli prísne opatrenie, ktorými obmedzili voľný pohyb. Pritom práve cezhraniční a sezónni pracovníci môžu byť veľmi dôležití počas hospodárskej obnovy po koronakríze.

Európsky parlament upozorňuje vo svojom uznesení z 19. júna na neisté podmienky a nedostatočnú ochranu zdravia tých, ktorí dochádzajú za prácou do zahraničia. V kontexte pandémie poslanci preto žiadajú väčšiu ochranu týchto pracovníkov a zaistenie spravodlivých pracovných podmienok.


Časová os: Opatrenia EÚ proti koronavírusu

Ochrana cezhraničných pracovníkov

Kto pracuje v zahraničí

  • cezhraniční pracovníci: pracujú v niektorej z krajín EÚ, pričom bydlisko majú v krajine susednej (ktorej sú štátni príslušníci) a tým pádom pravidelne dochádzajú za prácou
  • vyslaní pracovníci: dopravujú tovar alebo poskytujú služby v inom štáte EÚ
  • sezónni pracovníci: pravidelne prichádzajú do niektorej krajiny EÚ za prácou (väčšinou cyklicky, pracujú napríklad v cestovnom ruchu alebo v poľnohospodárstve)

Títo ľudia sú často zamestnávaní na základe krátkodobých zmlúv, ktoré im nedávajú žiadnu istotu práce do budúcnosti a negarantujú žiadne - alebo len veľmi obmedzené - poistenie. Často tiež bývajú v ubytovniach alebo priestoroch, kde je ťažké dodržiavať si odstup od ostatných, ktorý je v súčasnej situácii veľmi dôležitý.

Časté je aj porušovanie ich práv - ako je pracovný čas, podmienky ubytovania či bezpečnosť na pracovisku. Podľa pravidiel EÚ sa pritom s týmito zamestnancami musí zaobchádzať úplne rovnako, ako s kýmkoľvek iným.

800 tisíc

Približne 800 tisíc až milión sezónnych pracovníkov je v EÚ najímaných každý rok - predovšetkým na výrobu a spracovanie potravín.

Čo chce Parlament zmeniť?


Parlament žiada riadne dodržiavanie platnej legislatívy a lepšiu koordináciu medzi jednotlivými členskými krajinami. To podľa neho zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s cezhraničnými a sezónnymi pracovníkmi. Okrem toho žiada aj:


  • zaistenie bezpečnosti práce a férových pracovných podmienok - vrátane poriadneho bývania,
  • vyhľadanie nedostatkov v únijnej a národnej legislatíve a prípadné prepracovanie zákonov,
  • zvýšenie dohľadu zo strany inšpektorátu práce,
  • kroky proti neférovým a nevýhodným zmluvám a zabezpečenie dohľadu zo strany Európskeho orgánu pre pracovné záležitosti,
  • zabezpečenie informácií pre samotných pracovníkov v jazyku, ktorému rozumejú - aby vedeli, aké sú ich práva a povinnosti,
  • bezodkladnú dohodu ohľadne prepracovaných pravidiel sociálneho zabezpečenia, o ktorých v súčasnosti rokuje Parlament spolu s Komisiou a členskými štátmi, a ktorá by mala do budúcna lepšie brániť podvodom v tejto oblasti.



Prijaté uznesenie ďalej apeluje na členské štáty, aby - ak tak ešte neurobili - upustili od kontrol na hraniciach, aby mohli všetci títo pracovníci cez ne bez problémov prechádzať.

Zahraniční pracovníci v číslach (údaje z roku 2018)

  • 17 miliónov obyvateľov EÚ žije a pracuje v inej krajine, než vo svojej vlastnej (to je 3,9% z celkovej pracovnej sily Únie).
  • Do inej krajiny EÚ každý deň dochádza 1,5 milióna pracovníkov.
  • Najviac cezhraničných pracovníkov dochádza z Poľska do Nemecka (120 tisíc).
  • 2,3 milióna ľudí pracujú ako vyslaní pracovníci.

Na základe spoločného vyhlásenia lídrov EÚ (Európskej rady) vydala Európska komisia 30. marca usmernenia k pohybu pracovníkov počas pandémie koronavírusu. Mnohí z nich totiž patrili k tým, bez ktorých by sa boj proti chorobe nezaobišiel - zdravotníci, opatrovatelia, výskumníci alebo zamestnanci v potravinárstve.

25. mája sa téme venoval aj príslušný parlamentný výbor. Spolu s Komisiou, zástupcami chorvátskeho predsedníctvo a Európskym orgánom pre pracovné záležitosti sa zameral najmä na rizikové pracovné podmienky, ktorým sú cezhraniční pracovníci vystavení. Pred hlasovaním o probléme debatovali poslanci aj na júnovom pléne.


Čo ďalej?


Na výzvy Parlamentu by mala reagovať Komisia - a predstaviť nový súbor opatrení, ktoré budú cezhraničných a sezónnych pracovníkov lepšie chrániť.