Elektroodpad je jedným z najrýchlejšie rastúcich typov odpadu v EÚ. Recykluje sa z neho len 40 %. Fakty a čísla v našej infografike.
Dnes si už len ťažko vieme predstaviť život bez výdobytkov modernej techniky, či už tú tu chladničky, televízory, sušičky bielizne alebo smartfóny a iná elektronika. Všetky tieto zariadenia však potom, ako nám prestanú slúžiť, predstavujú obrovské množstvo odpadu. A ak sa chce EÚ vydať ekologickou cestou, musí vyriešiť aj tento narastajúci problém.
Prečítajte si, čo robí EÚ na eliminovanie elektroodpadu v rámci prechodu na obehové hospodárstvo.
Čo je to elektroodpad?
Odpad z elektrických a elektronických zariadení, elektroodpad alebo e-odpad sú vlastné staré vyhodené spotrebiče alebo zariadenia. Viac ako polovicu z neho tvoria veľké domáce spotrebiče, ako napríklad práčky a elektrické rúry. Ďalšou veľkou kategóriou sú počítače, laptopy, tlačiarne telefóny a všetko okolo nich. Nasleduje spotrebná elektronika, lampy a menšie domáce spotrebiče ako napríklad vysávače alebo hriankovače. Ďalšie kategórie, ako elektrické náradie alebo zdravotnícke zariadenia, predstavujú cez 7 percent vyzbieraného e-odpadu.
Miera recyklácie elektroodpadu v EÚ
Miera a spôsoby recyklácie sa značne líši z krajiny na krajinu. Chorvátsko v roku 2017 recyklovalo 81,3 % všetkého elektronického a elektrického odpadu, zatiaľ čo na Malte to bolo 20,8 %. Na Slovensku je to necelá polovica.
V roku 2020 sa v EÚ vyzbieralo 10,3 kg odpadu z elektrických a elektronických zariadení v prepočte na obyvateľa.
Prečo je dôležité recyklovať odpad z elektrických a elektronických zariadení?
Vyhodené elektrické a elektronické zariadenia obsahujú látky, ktoré môžu byť nebezpečné pre životné prostredie alebo pre ľudí, ktorí pracujú v recyklačných centrách. EÚ preto prijala legislatívu proti používaniu niektorých látok, ako je napríklad olovo.
Ďalším problémom sú vzácne minerály, ktoré sa používajú v elektronike. Ich veľká časť totiž pochádza z krajín, kde sa nerešpektujú ľudské práva. Európsky parlament preto prijal pravidlá, ktoré ukladajú európskym dovozcom týchto minerálov povinnosť preverovať svojich dodávateľov, aby sme svojou spotrebou nefinancovali ozbrojené konflikty a zneužívanie ľudí.
Čo robí EÚ na redukciu e-odpadu?
V marci 2020 predstavila Európska komisia Akčný plán pre obehové hospodárstvo. Ako jedna z priorít sa tu spomína aj redukcia e-odpadu. Medzi ciele patrí aj tzv. "právo na opravu" a zlepšovanie znovuvyužítia, zavedenie jednotnej nabíjačky pre mobily a systému odmien, ktorý by ľudí motivoval k tomu, aby staré zariadenia recyklovali a nevyhadzovali s ostatnými odpadmi.
USB typu C sa do konca roka 2024 stane spoločnou nabíjačkou pre väčšinu elektronických zariadení v EÚ. Notebooky budú musieť byť vybavené portom USB typu C do 28. apríla 2026.
V marci 2023 Komisia predložila nový návrh s cieľom podporiť opravy spotrebného tovaru. V rámci poskytovanej záruky by sa od predajcov vyžadovalo, aby výrobky opravovali, pokiaľ ich výmena nie je lacnejšia. Nad rámec záruky by poskytla práva na uľahčenie a zlacnenie opráv.
Stanovisko Európskeho parlamentu
Európsky parlament prijal uznesenie k novému akčnému plánu pre obehové hospodárstvo, kde žiada dodatočné opatrenia na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho, environmentálne udržateľného, beztoxického a plne cirkulárneho hospodrástva do roku 2050, vrátane prísnejších pravidiel pre recykláciu a záväzných cieľov pre použitie materiálov a spotreby do roku 2030.
V oblasti elektronického odpadu poslanci EP chcú, aby EÚ podporovala dlhšiu životnosť výrobkov prostredníctvom ich opätovného použitia a opravy.
Spravodajca Jan Huitema (Renew Europe, Holandsko) sa ohľadne plánu Komisie vyjadril, že „ je dôležité, aby sme ho pojali v jeho celku. Aby bola obehová ekonomika úspešná, musíme implementovať princípy obehovosti všetkých fázach hodnotového reťazca, “ hovorí.
Podľa neho by sme sa mali osobitne zamerať na elektroodpad, pretože jeho recyklácia nestíha doháňať jeho vytváranie. V roku 2017 bolo na svete vyprodukovaných 44,7 milióna metrických ton (Mt) e-odpadu a len 20 % z neho bolo náležite zrecyklovaných,“ upozorňuje.
Huitema okrem toho poznamenal, že akčný plán Komisie by mohol pomôcť pri obnove hospodárstva. „Podpora inovatívnych obchodných modelov bude stimulovať ekonomický rast a pracovné príležitosti, ktoré bude Európa potrebovať na svoje zotavenie sa z krízy,“ hovorí.