Ako chce EÚ do roku 2050 dosiahnuť obehové hospodárstvo?  

Ak by sme aj naďalej využívali prírodné zdroje tak, ako to robíme teraz, tak do roku 2050 by sme potrebovali tri planéty. Obmedzené zdroje surovín a klimatické výzvy vyžadujú prechod zo z hospodárstva zameraného na využívanie na uhlíkovo-neutrálne, udržateľné, beztoxické a plne obehové hospodárstvo.

Súčasná kríza ešte viac zvýraznila nedostatky v zásobovaní zdrojmi a hodnotových reťazcoch. Takisto má veľmi negatívne dopady na malé a stredné firmy a priemysel. Obehové hospodárstvo nielenže pomôže znížiť emisie CO2, ale môže podporiť ekonomický rast a vytvoriť nové pracovné príležitosti.

Prečítajte si viac o tom, čo je to obehové hospodárstvo a aké sú jeho výhody.

Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo

V súlade s cieľom EÚ o klimatickej neutralite do roku 2050 v rámci Zelenej dohody navrhla Európska komisia v marci 2022 prvý balík opatrení na urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo, tak ako to bolo oznámené v Akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Návrhy zahŕňajú podporu udržateľných výrobkov, posilnenie postavenia spotrebiteľov pri ekologickom prechode, revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch a stratégiu pre udržateľný textil.

V novembri 2022 navrhla Komisia nové celoeurópske pravidlá pre využívanie obalov. Tieto zahŕňajú zlepšenia dizajnu obalov, ako napríklad jasné označovanie, s cieľom podporiť opätovné použitie a recykláciu. Návrh vyzýva tiež na prechod na plasty na biologickej báze, využívanie biologicky rozložiteľných a kompostovateľných plastov.

Parlament vo svojom uznesení prijatom 9. februára 2021 vyzval na sprísnenie pravidiel recyklácie a stanovenie záväzných cieľov do roku 2030 v oblasti využívania a spotreby materiálov.

V októbri 2022 Parlament schválil revíziu pravidiel týkajúcich sa perzistentných organických látok (tzv. POPs) s cieľom znížiť množstvo nebezpečných chemických látok v odpade a výrobných procesoch. Novými pravidlami sa zavedú prísnejšie limity, zakážu sa určité chemikálie a znečisťujúce látky sa nebudú recyklovať.

Prechod na udržateľné výrobky

Výrobný proces sa začína surovinami a globálne dodávateľské reťazce surovín tvrdo zasiahla pandémia Covid-19. V roku 2021 poslanci EP požiadali okomplexnú stratégiu EÚ pre kritické suroviny založenú na udržateľnom získavaní zdrojov a vysokých environmentálnych a sociálnych normách a normách v oblasti ľudských práv. Poslanci EP chcú znížiť závislosť EÚ od niekoľkých krajín mimo EÚ a chcú podporovať recykláciu a obnovu kritických surovín.

Komisia navrhuje rozšíriť smernicu o ekodizajne aj o výrobky, ktoré nie sú náročné na energiu a vytvoriť digitálne pasy produktov s cieľom zdieľať všetky relevantné informácie počas životného cyklu produktu.. Týmto krokom chce prispieť k vytvoreniu európskeho trhu s udržateľnými a klimaticky neutrálnymi výrobkami, pri ktorých výrobe boli zdroje využité čo najefektívnejšie. 

Poslanci takisto podporili iniciatívy proti plánovanému zastarávaniu, na predĺženie životnosti produktov a na uľahčenie ich opráv. Okrem toho žiadajú zaviesť pre spotrebiteľov nové „právo na opravu“. Zdôrazňujú, že spotrebitelia musia mať právo byť náležite informovaní o environmentálnych dopadoch výrobkov alebo služieb, ktoré kupujú. Komisiu vyzývajú, aby pripravila návrhy proti greenwashingu.

Zásady obehovosti v kľúčových sektoroch

Ak chceme dosiahnuť plne obehové hospodárstvo, tak musíme princípy udržateľnosti a obehovosti rešpektovať pri každom kroku v hodnotovom reťazci - od dizajnu cez výrobu po spotrebiteľa. Akčný plán Komisie obsahuje sedem kľúčových oblastí, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie obehového hospodárstva: plasty; textil; elektroodpad; potraviny, voda a živiny; obaly, batérie a autá, budovy a staviteľstvo.

Plasty

Poslanci už podporili Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorej cieľom je postupne vyradiť mikroplasty.

Prečítajte si viac o tom, ako chce EÚ zredukovať plastový odpad.

Textil

Pri výrobe textilu sa používa veľmi veľa surovín a vody a len 1% z neho sa recykluje. 

Cieľom stratégie EÚ pre udržateľný a obehový textil, ktorú Komisia predstavila v marci 2020, je zabezpečiť, aby do roku 2030 boli textilné výrobky uvedené na trh EÚ dlhodobo recyklovateľné, vyrobené v čo najväčšej miere z recyklovaných vlákien a neobsahovali nebezpečné látky.

Europoslanci chcú nové opatrenia proti úbytku mikrovlákien a prísnejšie normy na používanie vody.

Prečítajte si viac o dopadoch textilnej výroby a textilného odpadu na životné prostredie.

Elektronika a počítače

Elektroodpad je najrýchlejšie rastúcim typom odpadu v EÚ. Recykluje sa z neho len menej ako 40%. Poslanci chcú, aby EÚ podporovala životnosť elektronických zariadení, ich opätovné využívanie a opravy.

Pozrite si fakty a štatistiky o elektroodpade.

Jedlo a voda

Odhaduje sa, že v EÚ sa stratí alebo vyhodí až 20% všetkého vyrobeného jedla. Parlament preto nalieha, aby sme do roku 2030 znížili tento odpad na polovicu v rámci nadchádzajúcej stratégie EÚ „z farmy na stôl“, ktorá sa bude komplexne zaoberať potravinovým reťazcom.

Obaly

Odpad z obalov dosiahol v EÚ svoj rekord v roku 2017. Nové pravidlá by mali zaručiť, aby boli všetky obaly v EÚ do roku 2030 opätovne využiteľné alebo recyklovateľné.

Batérie a autá

Poslanci Európskeho parlamentu súhlasili s novými návrhmi, ktoré vyžadujú, aby výroba a materiály všetkých batérií na trhu EÚ mali nízku uhlíkovú stopu a pri výrobe sa dodržiavali ľudské práva, sociálne a ekologické normy.

Zistite viac o nových pravidlách EÚ pre udržateľnejšie a etickejšie batérie.

Stavebníctvo

Viac ako 35% odpadu v EÚ sa produkuje v stavebníctve. Komisia oznámila revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch s cieľom modernizovať pravidlá platné od roku 2011. Parlament tu žiada predĺžiť životnosť budov, zredukovať uhlíkovú stopu používaných materiálov a nastaviť minimálne štandardy pre energetickú účinnosť.

Nakladanie s odpadom a preprava odpadu

V EÚ sa každoročne vyprodukuje viac ako 2,5 miliardy ton odpadu. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton. Väčšinu prepravovaného odpadu tvorí železný a neželezný kovový šrot, ako aj papier, plasty, textil a sklo a smeruje najmä do Turecka, Indie a Egypta.

Poslanci preto žiadajú členské štáty, aby zintenzívnili vysoko kvalitnú recykláciu odpadu, vyhýbali sa skládkovaniu, minimalizovali jeho spaľovanie a znížili škodlivé chemikálie v odpade. V januári 2023 Parlament hlasoval o svojom stanovisku k pravidlám prepravy odpadu, ktorých cieľom je podporiť opätovné použitie a recykláciu a znížiť znečistenie.

Podľa týchto pravidiel by sa s odpadom vyvážaným z EÚ malo v cieľových krajinách nakladať spôsobom šetrným k životnému prostrediu a malo by sa zintenzívniť presadzovanie práva s cieľom bojovať proti nezákonnej preprave. Poslanci EP chcú v rámci EÚ lepšiu výmenu informácií a transparentnosť prepravy. Vývoz nebezpečného odpadu z EÚ do krajín mimo OECD by mal byť vo všeobecnosti zakázaný. Mal by sa zakázať aj vývoz plastového odpadu do krajín mimo OECD, pričom takýto vývoz do krajín OECD by sa mal postupne ukončiť do 4 rokov.

Pozrite si našu infografiku o tom, ako sa v EÚ nakladá s odpadom a koľko z neho sa recykluje v jednotlivých krajinách.