Čo robí EÚ proti násiliu na ženách  

Aktualizované: 
 
Vytvorené:   
 

Zdieľať túto stránku: 

Rodovo motivované a domáce násilie je v EÚ stále bežné. Jeho obeťami sú predovšetkým ženy a dievčatá. Prečítajte si, čo proti tomuto problému robí EÚ.

©AdobeStock_Me Studio  

Väčšina krajín EÚ má zákony proti rodovo motivovanému násiliu alebo násiliu na základe sexuálnej orientácie. V EÚ však chýba spoločná definícia rodovo podmieneného násilia a spoločné pravidlá na riešenie tohto problému. Európsky parlament opakovane žiadal jednotnú a prísnejšiu legislatívu.

Hlavnými obeťami sú ženy a dievčatá, no môžu byť nimi aj muži a osoby LGBTIQ+. Tento typ násilia má negatívne dôsledky nielen pre obete, ale aj pre ich rodiny, komunity a aj na ekonomickej úrovni.


Prečítajte si,
čo robí Európsky parlament na vytváranie sociálnej Európy.


Osobitné pravidlá na trestanie rodovo motivovaného násilia


V septembri 2021 Parlament vyzval Komisiu, aby rodovo motivované násilie označila za trestný čin v zmysle práva EÚ, spoločne s terorizmom, obchodovaním s ľuďmi, počítačovou kriminalitou, sexuálnym vykorisťovaním a praním špinavých peňazí. Toto by umožnilo spoločné právne definície, normy a minimálne tresty v celej EÚ.

Iniciatíva nadväzuje na výzvu z februára, keď Parlament požadoval smernicu EÚ o prevencii a boji proti všetkým formám rodovo podmieneného násilia. Pri tejto príležitosti poslanci zdôraznili potrebu „protokolu EÚ o rodovo podmienenom násilí v čase krízy“ na riešenie problémov a podporu obetí domáceho násilia. Podľa poslancov by mali byť linky dôvery, bezpečné ubytovanie a zdravotná starostlivosť o obete považované za „základné služby“ v každej krajine EÚ.


Pozrite si našu infografiku o dopadoch koronakrízy na ženy.


Partnerské násilie v súbojoch o opatrovníctvo


Násilie medzi partnermi, ktorého výskyt sa počas pandémie zvýšil, má vplyv na celú rodinu. V októbri 2021 Parlament vyzval na prijatie urgentných opatrení na ochranu obetí. V prípade súbojov o opatrovníctvo dieťaťa, kde existuje podozrenie, že dochádza k partnerskému násiliu, by vypočutia mali byť vedené vyškolenými profesionálmi, v prostredí vhodnom pre deti, myslia si poslanci. Vyzývajú tiež krajiny EÚ, aby pomohli obetiam dosiahnuť finančnú nezávislosť, ktorá by im umožnila odísť z násilných vzťahov.

Odhaduje sa, že 22% žien zažilo fyzické a / alebo sexuálne násilie so súčasným alebo bývalým partnerom a ďalších 43% zažilo psychické násilie. Väčšina z týchto prípadov nikdy nebola nahlásená.


Sexuálne obťažovanie a násilie na internete


Pandémia Covid-19 viedla k dramatickému zvýšeniu násilia voči ženám na sociálnych sieťach a na internete všeobecne. V decembri 2021 vyzvali poslanci EÚ k prijatiu spoločnej definície rodovo motivovaného násilia v online priestore a postihnutia týchto činov zákonom s harmonizovanými trestnými minimálnymi a maximálnymi sadzbami pre všetky krajiny. Táto výzva je založená na správe z roku 2016 o obťažovaní v online priestore.

Medzi skutkami, ktoré by mali byť postihované, Parlament uvádza nasledovné: kybernetické obťažovanie, kybernetické sledovanie, porušovanie súkromia, nahrávanie a zdieľanie záberov sexuálnych útokov, diaľkové ovládanie alebo sledovanie (vrátane špionážnych aplikácií), vyhrážky a výzvy k násiliu, nenávistné sexistické prejavy, nabádanie k sebapoškodzovaniu, nezákonný prístup k správam alebo účtom na sociálnych sieťach, porušovanie zákazov komunikácie uložených súdmi a obchodovanie s ľuďmi.


Istanbulský dohovor


Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zostáva politickou prioritou. Všetky krajiny EÚ ho už podpísali, no niektoré ho ešte stále neratifikovali. V januári 2021 Parlament uvítal zámer Komisie navrhnúť opatrenia na dosiahnutie cieľov Istanbulského dohovoru v roku 2021, ak niektoré členské štáty budú naďalej blokovať jeho ratifikáciu zo strany EÚ.


Ženská obriezka


Parlament prijal legislatívu a uznesenia proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov na celom svete. Tieto praktiky sú v EÚ nezákonné a niektoré členské štáty ich trestajú aj vtedy, ak sa vykonávajú mimo ich územia. Odhaduje sa však, že približne 600 000 žien v Európe bolo podrobených ženskej obriezke a 180 000 dievčat v 13 krajinách je vystavených jej riziku.

V roku 2019 sa skupina piatich študentov z Kene - Restorers, ktoré vyvinuli aplikáciu na pomoc dievčatám proti ženskej obriezke, dostala do užšieho výberu pre Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

V roku 2017 Parlament udelil Sacharovovu cenu konžskému gynekológovi Denisovi Mukwegemu za jeho pomoc pre tisíce obetí znásilnenia a brutálneho sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike.

Ženy ako hlavné obete  
  • Každá tretia žena zažila od veku 15 rokov fyzické alebo sexuálne násilie 
  • Viac ako polovica žien zažila sexuálne obťažovanie  
  • V takmer 20 percentách prípadov násilia na ženách je páchateľom ich partner  

Zdroj:

Výsledky celoeurópskeho prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva: Násilie na ženách, 2014.