Klimatické zmeny: skleníkové plyny spôsobujúce otepľovanie 

EÚ prijíma opatrenia na radikálne zníženie emisií skleníkových plynov, pretože sú spojené so zmenou klímy. Najznámejším skleníkovým plynom je oxid uhličitý (CO2), ale aj ďalšie, ktoré sa v atmosfére vyskytujú síce v menšom množstve, no môžu mať väčší účinok v súvislosti s otepľovaním.

Čo spôsobujú skleníkové plyny?

Skleníkové plyny pôsobia podobne ako sklo v skleníku: pohlcujú slnečné teplo, ktoré vyžaruje z povrchu Zeme, zachytávajú ho v atmosfére a zabraňujú jeho úniku do vesmíru. Skleníkový efekt udržiava teplotu Zeme vyššiu ako by bola bez nich, čo napomáha udržaniu života na Zemi.

Mnohé skleníkové plyny sa v atmosfére vyskytujú prirodzene, ale k ich nadmernému hromadeniu tiež prispieva aj ľudská činnosť. V dôsledku toho sa skleníkový efekt v atmosfére zvyšuje a mení klímu našej planéty, čo vedie k zmenám v štruktúre snehu a zrážok, zvyšovaniu priemerných teplôt a extrémnym klimatickým javom, ako sú vlny horúčav a povodne.

Pozrite si ďalšie fakty a čísla o klimatických zmenách.

Aké skleníkové plyny poznáme?

Existujú rôzne druhy skleníkových plynov a ich potenciál globálneho otepľovania sa líši.

Medzi plyny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v atmosfére - ale vznikajú aj v dôsledku ľudskej činnosti, patria okrem iného: oxid uhličitý, metán (CH4), oxid dusný (N2O).

Fluórované skleníkové plyny  sú plyny vyrobené človekom, ktoré sa používajú v priemysle a majú vysoký potenciál globálneho otepľovania, často niekoľko tisíc krát silnejší ako CO2. Patria medzi ne: Fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC), fluorid sírový (SF6) a fluorodusíka (NF3).

Tieto sa často používajú ako náhrady za látky poškodzujúce ozónovú vrstvu - chemikálie vyrobené človekom, ktoré sa po vypustení dostávajú do horných vrstiev atmosféry a ničia ochrannú ozónovú vrstvu. Na rozdiel od látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu fluórované skleníkové plyny nepoškodzujú ozónovú vrstvu atmosféry.

Na nasledujúcich sedem druhov skleníkových plynov sa vzťahuje Kjótsky protokol a Parížska dohoda, ktorých cieľom je koordinovať globálnu reakciu na zmenu klímy:

Oxid uhličitý

CO2 je prirodzene produkovaný živočíchmi počas dýchania a rozkladom biomasy. Do atmosféry sa dostáva aj spaľovaním fosílnych palív a chemickými reakciami. Z atmosféry ho odstraňujú rastliny v procese známom ako fotosyntéza, ktorý premieňa slnečné svetlo na energiu a tiež transformuje CO2 a vodu na cukry a kyslík. Absorbovaný oxid uhličitý je viazaný mimo atmosféru pokiaľ rastliny neodumrú, preto majú lesy dôležitú úlohu pri zachytávaní uhlíka.

Metán

Metán je bezfarebný plyn, ktorý je hlavnou zložkou zemného plynu. Jeho emisie vznikajú pri výrobe a preprave uhlia, zemného plynu a ropy, ako aj pri chove hospodárskych zvierat a iných poľnohospodárskych činnostiach, pri využívaní pôdy a pri rozklade organického odpadu na skládkach tuhého komunálneho odpadu. V roku 2021 väčšina emisií metánu pochádzala z poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu.

Oxid dusný

Tento plyn vzniká najmä v dôsledku činnosti mikróbov v pôde, používania hnojív obsahujúcich dusík, spaľovania dreva a pri výrobe chemikálií. Emituje sa pri poľnohospodárskych a priemyselných činnostiach, ako aj pri využívaní pôdy a tiež pri spaľovaní fosílnych palív a tuhého odpadu a pri čistení odpadových vôd. V EÚ sa v roku 2021 najviac prispeli k emisiám oxidu dusného poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.

Fluórované uhľovodíky

Fluórované uhľovodíky predstavujú približne 90 % emisií fluórovaných plynov a EÚ sa snaží o ich postupné vyradenie do roku 2050.

Používajú sa najmä na pohlcovanie tepla v chladničkách, mrazničkách, klimatizáciách a tepelných čerpadlách; ako hnacie plyny v astmatických sprejoch a technických aerosólových rozprašovačoch; ako nadúvadlá do penových hmôt a v hasiacich prístrojoch. V roku 2021 prevládali v odvetviach veľkoobchodu a maloobchodu, opravy motorových vozidiel a motocyklov.

Plnofluórované uhľovodíky

Plnofluoróvané uhľovodíky sú umelými zlúčeninami, ktoré sa bežne používajú v priemyselných výrobných procesoch.

Fluorid sírový

Fluorid sírový sa bežne používa pri izolácii elektrických vedení.

Fluorodusík

Fluorodusík sa používa ako "plyn na čistenie komôr" vo výrobných procesoch na čistenie nežiaducich nánosov na súčiastkach mikroprocesorov a obvodov počas ich konštrukcie.

Skleníkové plyny a ich vplyv na globálne otepľovanie

Keďže skleníkové plyny majú rôzny potenciál na globálne otepľovanie, ich vplyv sa zvyčajne prepočítava na ekvivalent CO2, aby bolo porovnanie jednoduchšie.

V roku 2021 predstavovali emisie skleníkových plynov vyprodukované hospodárskymi činnosťami EÚ 3,6 miliardy ton ekvivalentu CO2, čo je o 22 % menej ako v roku 2008.

Oxid uhličitý predstavoval takmer 80 % objemu všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ v roku 2021, za ním nasledoval metán s viac ako 12 %.

Metán vydrží v atmosfére kratšie ako CO2, avšak pohlcuje oveľa viac slnečnej energie, je nebezpečným znečisťovateľom ovzdušia a jeho úniky môžu vyvolať výbuch.

Všetky fluórované skleníkové plyny spolu predstavujú len približne 2,5 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Aj keď sú emitované v menších množstvách, zachytávajú teplo oveľa účinnejšie ako CO2.

Ďalšie fakty a čísla o emisiách skleníkových plynov podľa krajín a odvetví EÚ.

Ako plánuje EÚ znížiť emisie skleníkových plynov?

V zákone EÚ o klíme sú stanovené právne záväzné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov: do roku 2030 by sa mali znížiť o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a do roku 2050 by EÚ mala dosiahnuť čisté nulové emisie. Na dosiahnutie týchto cieľov prijíma EÚ širokú škálu opatrení:

• znížovanie emisií v doprave
• stanovenie pravidiel na úsporu energie a investície do obnoviteľných zdrojov energie
• zabránenie presunu priemyselných odvetví produkujúcich emisie skleníkových plynov mimo EÚ v snahe vyhnúť sa prísnejším normám
• posilnenie prvého veľkého trhu s uhlíkom na svete - európskeho systému obchodovania s emisiami
• stanovenie cieľov znižovania emisií pre každú krajinu EÚ
• podpora lesov a iných oblastí zachytávajúcich uhlík.

Prečítajte si viac o tom, ako EÚ znižuje emisie uhlíka.

EÚ sa vo svojich pravidlách zaoberá aj špecifickými skleníkovými plynmi, ktoré nie sú CO2. Tieto pravidlá sú obsiahnuté v:

• stratégia na zníženie emisií metánu
• revízia pravidiel týkajúcich sa fluórovaných skleníkových plynov
• revízia pravidiel týkajúcich sa látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu

Zistite, ako EÚ pracuje na znižovaní emisií skleníkových plynov iných ako CO2.