Medzinárodné obchodné dohody EÚ  

Aktualizované: 
 
Vytvorené:   
 

Zdieľať túto stránku: 

EÚ rokuje o rôznych obchodných dohodách s tretími krajinami alebo regionálnymi zoskupeniami. Všetky musí odsúhlasiť aj Európsky parlament. Prinášame vám ich aktuálny prehľad.

Obchodné dohody, o ktorých sa práve rokuje. Kliknite pre zväčšenie.  

Tento článok sme prvýkrát publikovali 19. októbra 2016, najnovšia aktualizácia prebehla v júli 2020.

Obchodné dohody sú kľúčovou súčasťou európskej zahranično-obchodnej politiky. 12. februára 2020 Európsky parlament schváli obchodnú a investičnú dohodu s Vietnamom. Vietnam obchodnú dohodu ratifikoval 8. júna, platiť by mala začať už koncom tohto leta.

Vo februári 2019 poslanci odobrili dohody o obchode a ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom, ktoré počas piatich rokov odstránia takmer všetky clá. Pár mesiacov predtým boli v Parlamente prijaté aj veľmi dôležité dohody s Japonskom - jedna o hospodárskom a druhá o strategickom partnerstve.

Dôležitosť obchodných dohôd


Obchodné dohody sú pre EÚ veľmi dôležité, pretože sú kľúčovým predpokladom hospodárskeho rastu. V roku 2018 bola EÚ druhým najväčším vývozcom tovarov (15,5%) tesne po Číne (15,8%). USA boli na treťom mieste (10,6%). Po USA (15,8%) bola druhým najväčším svetovým dovozcom (13,7%). Čína zastávala tretie miesto s 13 %. Nové obchodné dohody prinášajú európskym firmám nové príležitosti, pomáhajú vytvárať nové pracovné miesta a spotrebiteľom prinášajú väčší výber a nižšie ceny.


Pri týchto dohodách sa vždy vynárajú obavy o naše pracovné miesta. V konečnom dôsledku sa však vďaka nim vytvorí viac nových pracovných miest. Ich odporcovia sa obávajú aj toho, že do EÚ sa bude dodávať menej kvalitný tovar, ktorý nevyhovuje našim štandardom. EÚ je však veľmi veľký trh s veľkou vyjednávacou silou, svoje štandardy tak môže ľahko uplatniť voči zahraničným spoločnostiam. Pre poslancov Európskeho parlamentu sú štandardy kvality vždy červenou čiarou, ktorú EÚ nesmie prekročiť, a akýkoľvek pokus o ich zníženie jednoducho odmietnu. Európski vyjednávači okrem toho do zmlúv pridávajú ustanovenia o ľudských právach alebo pracovných podmienkach.


Aké obchodné dohody EÚ uzatvára?


Európska únia využíva vo svojich obchodných vzťahoch s tretími krajinami širokú škálu dohôd. Líšia sa nielen svojím zameraním, ale aj úrovňou liberalizácie. Ich cieľom môže byť napríklad zníženie alebo zrušenie colných poplatkov alebo vytvorenie colnej únie, kde účastníci dohody uplatňujú rovnaké clá voči ostatným krajinám. 


Tam, kde sú clá medzi EÚ a partnerskou krajinou veľmi nízke, sa dohody zameriavajú predovšetkým na odstránenie netarifných prekážok. Môže ísť napríklad o otvorenie trhu so službami a verejnými zákazkami. Medzi netarifné bariéry patrí aj harmonizácia noriem a štandardov pre výrobky. Európska únia napríklad zakazuje podávanie určitých hormónov zvieratám chovaným na mäso a tieto normy chce uplatňovať aj na mäso dovážané z tretích krajín. 


Obchodné dohody okrem toho upravujú pravidlá pre investovania a stanovujú postupy na riešenie sporov kvôli investíciám. Súkromná spoločnosť sa môže súdiť so štátom, kde investuje, pokiaľ sa cíti poškodená jeho rozhodnutím.

Viac: Aké výhody môžeme mať z globalizácie.


Európa


Tento rok by sa mali skončiť rokovania so Spojeným kráľovstvom. Prečítajte si viac, o čom sa vyjednáva.


Severná Amerika

 

21. septembra 2017 predbežne nadobudla platnosť obchodná dohoda s Kanadou, známa pod skratkou CETA (komplexná hospodárska a obchodná dohoda). Plnú platnosť nadobudne až po ratifikácii všetkými členskými štátmi EÚ.

Rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) s USA boli pozastavené až do odvolania koncom roka 2016. Rada EÚ 15. apríla 2019 schválila rokovacie mandáty ohľadne dohody o odstránení ciel na priemyselné výrobky a dohody o vzájomnom uznávaní posudzovania zhody s USA. O ďalších krokoch je ešte potrebné rozhodnúť.

Platné, predbežne platné a dohody čakajúce na ratifikáciu  

Ázia

 

Hospodárske partnerstvo medzi EÚ a Japonskom nadobudlo platnosť 1. februára 2019. Dohoda s Vietnamom nadobudne platnosť tento rok.

S Čínou sa o voľnom obchode zatiaľ nerokuje, no prebiehajú iné rozhovory, napríklad o komplexnej investičnej dohode. Začali sa v novembri 2013, posledné kolo rokovaní sa uskutočnilo v januári 2020.

Vyjednáva sa aj s nasledovnými ázijskými krajinami:

Malajzia - vláda v Malajzii zatiaľ nezaujala stanovisko, či chce pokračovať v rokovaniach.

Indonézia - desiate kolo rokovaní sa uskutočnilo v marci 2020.

Thajsko - EÚ je pripravená obnoviť rokovania.

Filipíny - dátum ďalšieho kola rokovaní zatiaľ nie je stanovený.

Mjanmarsko - rokovania pozastavené od roku 2017.

India - obe strany zostávajú v pravidelnom konktakte.

Oceánia


18. júna 2018 boli spustené rokovania o komplexnej obchodnej dohode s Austráliou, 21. júna 2018 sa začali rozhovory s Novým Zélandom. V oboch prípadoch už prebehli viaceré kolá rokovaní.


Latinská Amerika

Dohoda s krajinami Mercosuru bola v zásade dosiahnutá už v júni 2019. Ešte ju čaká schvaľovanie v Rade aj Parlamente.

V júni 2016 začala EÚ rokovať s Mexikom o modernizácii Globálnej dohody EÚ-Mexiko. 21. apríla 2018 dospeli obe strany k politickej dohode. Aj túto dohodu musí pred nadobudnutím platnosti ešte schváliť Rada aj Parlament.

Siedme kolo rokovaní s Čile sa uskutočnilo v máji 2020 prostredníctvom videokonferencie.

 

Južné Stredomorie a Blízky východ

 

S týmito krajinami uzatvorila EÚ asociačné dohody, ktoré pokrývajú predovšetkým obchod s tovarom. Rokuje sa o ďalších sektoroch, ako je napríklad liberalizácia služieb či obchodu s poľnohospodárskymi a rybárskymi produktami alebo o priemyselných štandardoch.

Obchod so službami

 


O dohode TiSA, ktorá sa týka obchodu so službami, v súčasnosti rokuje 23 členov Svetovej obchodnej organizácie, medzi ktorými je aj EÚ. Spoločne majú sedemdesiatpercentný podiel na svetovom trhu so službami. Rozhovory o nej boli pozastavené na jeseň 2016 a je potrebné určiť ďalšie kroky.

Súhlas Parlamentu


Lisabonská zmluva prijatá v roku 2009 výrazne posilnila právomoci Európskeho parlamentu v obchodnej politike. Na to, aby mohli obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami vstúpiť do platnosti, je potrebný jeho súhlas. Poslanci už svoje nové právomoci neváhali využiť, keď v roku 2012 odmietli protipirátsku dohodu ACTA.