Aké vzťahy má EÚ so svojim východnými susedmi  

 
 

Zdieľať túto stránku: 

EÚ podporovala svojich východných susedov a krajiny západného Balkánu počas koronakrízy, no zvažuje aj ďalšie prehlbovanie spoločných vzťahov.

Pohľad na diaľnicu pri ukrajnskom Kyjeve ©Goinyk/AdobeStock  

EÚ si cení dobré vzťahy s ostatnými krajinami, najmä s tými, ktoré ležia hneď za jej hranicami. Prostredníctvom rôznych iniciatív od dohôd o voľnom obchode po partnerstvá sa snaží stimulovať obchod a spoluprácu a podporovať demokraciu, ľudské práva a právny štát.


Platí to aj pre krajiny pozdĺž jej východných hraníc. Krajiny západného Balkánu by sa mohli v budúcnosti stať ďalšími členmi EÚ. Medzi kandidátske krajiny patrí Čierna Hora, Albánsko, Srbsko a Severná Macedónsko. Potenciálnymi kandidátmi sú Bosna a Hercegovina a Kosovo.


EÚ tiež vytvorila Východné partnerstvo, rámec pre spoluprácu medzi EÚ a jej východnými susedmi - Gruzínskom, Moldavskom, Ukrajinou, ako aj Arménskom, Azerbajdžanom a Bieloruskom.


EÚ okrem pomoci týmto krajinám pri prekonávaní koronakrízy uvažuje aj o tom, ako ďalej prehĺbiť spoločné vzťahy.


Pomoc pri pandémii COVID-19

Okrem 3,07 miliardy eur, ktoré boli oznámené v apríli v apríli, Parlament 15. mája schválil 3 miliardy eur v podobe výhodných pôžičiek na pomoc susedom a partnerským krajinám EÚ po koronakríze. Albánsko dostane 180 miliónov eur, Bosna a Hercegovina 250, Gruzínsko 150, Jordánsko 200, Kosovo 100, Moldavsko 100, Čierna Hora 60, Severné Macedónsko 160, Tunisko 600 miliónov eur a Ukrajina 1,2 miliardy.


Medzi ďalšie konkrétne opatrenia EÚ patrí nová iniciatíva v oblasti zdravotnej bezpečnosti s Európskym strediskom pre kontrolu chorôb. Iniciatíva, na ktorú bolo vyčlenených 9 miliónov eur, pokrýva všetkých 23 susedných a kandidátskych krajín a zameriava sa na budovanie kapacít pre epidemiológov a zdravotnícky personál v prvej línii.



Prečítajte si viac:

Otázky a odpovede: Globálna reakcia EÚ na pandémiu koronavírusu

Desať vecí, ktoré robí proti koronavírusu Európska únia

Koronavírus: Časová os protiopatrení EÚ


Budúce vzťahy


EÚ v súčasnosti uvažuje o najlepšom spôsobe prehlbovania vzťahov so svojimi východnými susedmi. Európsky Parlament by sa rád zapojil do tejto diskusie.

17. júna bude Parlament prijal uznesenie o krajinách západného Balkánu, v ktorom poslanci vyzývajú EÚ, aby urobila viac pre úspešný prístupový proces týchto krajín.

Parlament bol vždy za to, aby krajiny západného Balkánu mali možnosť vstúpiť do EÚ hneď, ako budú pripravené. V uznesení prijatom v októbri 2019 Parlament vyjadril sklamanie z toho, že Albánsko a Severné Macedónsko nemohli začať prístupové rokovania, pričom zdôraznil, že proces rozširovania EÚ zohrával rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii západného Balkánu.

Po mesiacoch meškania sa Európska rada v marci rozhodla začať prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom.

17. júna Parlament prijal aj uznesenie o Východnom partnerstve.

V máji 2019 Európska komisia začala konzultáciu o budúcnosti Východného partnerstva s cieľom určiť nové politické ciele. To viedlo k oznámeniu o politike Východného partnerstva po roku 2020, ktoré prijali vedúci predstavitelia EÚ v máji 2020. Ďalším krokom bol samit Východného partnerstva 18. júna 2020.