Viacročný finančný rámec (VFR): Otázky a odpovede o dlhodobom rozpočte EÚ 

Viacročný finančný rámec (VFR) je dlhodobý rozpočet EÚ, ktorý sa zvyčajne zostavuje na sedemročné obdobie.

Je to v prvom rade investičný rozpočet, v ktorom sa sústreďujú zdroje na vykonávanie jednotlivých politík. Zameriava sa na riešenie spoločných problémov, ako sú boj proti zmene klímy a ochrana životného prostredia, digitálne výzvy, obrana a bezpečnosť hraníc, sociálne práva a pracovné miesta, a tým prináša pridanú hodnotu všetkým občanom EÚ.

VFR stanovuje na obdobie, na ktoré sa vzťahuje, obmedzenia výdavkov EÚ, a to tak celkových výdavkov, ako aj výdavkov na jednotlivé oblasti činnosti. V rámci VFR sú výdavky EÚ rozdelené do širších kategórií, takzvaných „okruhov“, ktoré zodpovedajú prioritám a oblastiam činnosti EÚ. Pre každý rok VFR sú stanovené obmedzenia výdavkov, ktoré sa nazývajú „stropy“.

Doposiaľ mala EÚ päť viacročných finančných rámcov (VFR). Piaty a súčasný VFR, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2014 – 2020, bol prijatý 2. decembra 2013 a jeho platnosť uplynie 31. decembra 2020. Návrh nového finančného rámca na roky 2021 - 2027 z dielne Európskej komisie pozostáva z textu hlavného nariadenia s navrhovanými sumami a legislatívnych návrhov pre všetkých 37 programov EÚ.

Podrobnejšie informácie:

Informačné listy o Európskej únii – Viacročný finančný rámec

Dlhodobá koncepcia Viacročného finančného rámca je zárukou predvídateľnosti a stability pri realizácii cieľov politík EÚ. Úžitok z toho majú aj príjemcovia prostriedkov a subjekty podieľajúce sa na financovaní, keďže rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom.

Myšlienka viacročného finančného výhľadu sa sformovala v 80. rokoch minulého storočia ako spôsob, ktorým možno zmierniť konflikt medzi jednotlivými inštitúciami EÚ, posilniť rozpočtovú disciplínu a zlepšiť plnenie rozpočtu prostredníctvom lepšieho plánovania.

V článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že finančný rámec sa ustanovuje „na obdobie najmenej piatich rokov“. Európsky parlament v súčasnosti presadzuje rozpočtový cyklus päť plus päť rokov, aby ho bolo možné zosúladiť s päťročným legislatívnym cyklom Európskej únie.

Podrobnejšie informácie:

História rozpočtu EÚ

Zdroje Viacročného finančného rámca EÚ pre viazané rozpočtové prostriedky na celé obdobie 2014 – 2020 predstavujú 1.087,2 miliardy EUR v bežných cenách (resp. 963,5 miliardy EUR v cenách z roku 2011).

Viac informácií o viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch nájdete nižšie.

Zdroj infografiky: EPRS, Európska komisia

Rozpočet EÚ je v porovnaní s rozpočtami jednotlivých členských štátov nízky.

Výdavky členských štátov na vnútroštátnej úrovni tvoria v priemere 47,1% ich HND, zatiaľ čo VFR predstavuje iba niečo viac ako 1% HND EÚ – a pritom je určený pre celú EÚ. To znamená, že rozpočet Únie tvorí 1/40 až 1/50 výdavkov členských štátov.

V absolútnych číslach je z porovnania ročného rozpočtu EÚ s priemerným rozpočtom členských krajín zrejmé, že rozpočet EÚ je výrazne nižší.

Súčasný Viacročný finančný rámec (2014 – 2020) je prvým dlhodobým rozpočtom EÚ, ktorý bol schválený podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy. Na prijatie VFR je v súčasnosti potrebné, aby Rada, ktorá zastupuje členské štáty, jednohlasne schválila predmetné nariadenie. Urobiť tak však môže iba v prípade, že VFR najskôr odsúhlasí Parlament, ktorý tak má de facto právo veta.

Ustanovenia Zmluvy o fungovaní EÚ zároveň umožňujú hlavám štátov a vlád splnomocniť Radu na prijatie rozhodnutia o VFR kvalifikovanou väčšinou.

Podrobnejšie informácie:

Článok 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

EP po Lisabonskej zmluve: významnejšia úloha pri formovaní Európy

Európska rada a viacročný finančný rámec (dokument nie je dostupný v slovenskom jazyku)

Prostriedky vyčlenené vo Viacročnom finančnom rámci sa využívajú prostredníctvom ročných rozpočtov.

Ročný rozpočet EÚ musia spoločne schváliť Rada, ktorá zastupuje členské štáty, a Parlament – dva rozpočtové orgány EÚ. Rada a Parlament majú teda pri rozhodovaní v rámci ročného rozpočtového postupu rovnocenné postavenie.

Ročný rozpočet EÚ musí rešpektovať rozpočtové stropy dohodnuté vo VFR pre rôzne programy a politiky, napríklad v oblasti súdržnosti (kohézie), poľnohospodárstva či vonkajších vzťahov.

Súčasťou rozpočtu sú aj nástroje flexibility. Ich účelom je zabezpečiť, aby EÚ dokázala reagovať na nečakané situácie a potreby, ako migračná a finančná kríza, či v prípade prírodných katastrof.

Podrobnejšie informácie:

Výdavky Únie

Infografika: Rozpočtové právomoci (rozpočtový postup)

Približne 93% prostriedkov z rozpočtu EÚ sa využíva na financovanie aktivít priamo v členských štátoch EÚ i za jej hranicami. Majú z nich úžitok občania, regióny, poľnohospodári, výskumní pracovníci, študenti, mimovládne organizácie a podniky.

Menej než 7% celkového rozpočtu EÚ tvoria administratívne výdavky EÚ. Patria sem administratívne náklady na chod všetkých inštitúcií EÚ (najmä Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ) vrátane prekladateľov a tlmočníkov, ktorí zabezpečujú dostupnosť informácií vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Rozpočet EÚ je jedinečný v tom, že nemôže vykázať deficit a na rozdiel od rozpočtov jednotlivých členských krajín, ktoré slúžia predovšetkým na financovanie verejných služieb a systémov sociálneho zabezpečenia, je v prvom rade investičným rozpočtom.

Podrobnejšie informácie:

Čo robí Európa pre mňa

Ako sa využívajú prostriedky z rozpočtu EÚ: Prehľad brífingov Výskumnej služby Európskeho parlamentu (jednotlivé články) (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Príklady projektov financovaných z prostriedkov EÚ (Európska komisia)

Zdroj infografiky: Európska komisia

Je jedno, z ktorej strany sa na to pozrieme: aj keby sme vychádzali z toho najskromnejšieho odhadu, v prípade každého členského štátu platí, že výhody jednotného trhu niekoľkonásobne prevyšujú príspevok daného štátu do rozpočtu Únie (zdroj: Európska komisia).

Pri diskusii o „čistých platcoch“ sa neraz opomínajú viaceré hospodárske a nepeňažné výhody, ktoré štátom prináša ich členstvo v EÚ. V mnohých oblastiach politík, ktoré majú cezhraničný charakter a pre ktoré je dôležité tzv. kritické množstvo, môže spoločný európsky postup priniesť lepšie výsledky než individuálne iniciatívy jednotlivých štátov. Z viacerých štúdií vyplýva, že jednotný trh viedol k zvýšeniu zamestnanosti a rastu. Prehĺbenie jednotného trhu od roku 1990 prinieslo 3,6 milióna nových pracovných miest. Navyše, bez vytvorenia jednotného trhu by bol HDP EÚ nižší o 8,7%. Priemerný občan EÚ zarába vďaka jednotnému trhu o 840 EUR ročne viac.

Čistý rozdiel medzi príjmami a výdavkami, tzv. rozpočtové saldo, nie je v žiadnom prípade spoľahlivým ukazovateľom výhod vyplývajúcich z členstva v EÚ a z možnosti využívať jej prostriedky. Výsledkom rozhodnutí o rozpočte prijatých na základe tohto ukazovateľa sú nevhodné politiky, ktoré podporujú programy vedúce k tomu, že prostriedky sa vracajú späť do členských štátov. Táto myšlienka tzv. spravodlivej návratnosti je veľkou prekážkou dosiahnutia väčšej európskej pridanej hodnoty prostredníctvom rozpočtu EÚ. Hlbšou príčinou tohto mylného a škodlivého zameriavania sa na čistý zostatok je vysoká viditeľnosť a politická príťažlivosť politík spätného toku prostriedkov, ktorých príjemcov v jednotlivých štátoch a regiónoch nie je ťažké identifikovať. Politiky, ktorých príjemcovia sú rozptýlení po celej Európe a pri ktorých prostriedky nesmerujú do konkrétnych členských štátov, majú nižšiu voličskú i politickú podporu (zdroj: Výskumná služba Európskeho parlamentu).

Podrobnejšie informácie:

VRÁŤTE MI MOJE PENIAZE! ... alebo ako prekonať posadnutosť „spravodlivou návratnosťou“: séria užitočných podkladových dokumentov (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Európska dividenda vo výške dva bilióny eur: Prehľad nákladov spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, 2019 – 2024 (Výskumná služba Európskeho parlamentu)

Technický brífing o nasledujúcom dlhodobom rozpočte EÚ (Európska komisia) (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Rozpočet EÚ je financovaný z troch hlavných zdrojov príjmu. Sú to: tradičné vlastné zdroje (clá a odvody z produkcie cukru), vlastný zdroj založený na harmonizovanom základe dane z pridanej hodnoty (DPH) a vlastný zdroj súvisiaci s HND členských štátov, ktorý je dôležitý pri vyrovnávaní rozpočtu.

Hlavnú časť príjmov (77% v roku 2018) v súčasnosti tvoria zdroje založené na HND a DPH. Členské štáty ich považujú skôr za národné príspevky než za vlastné zdroje EÚ.

Podrobnejšie informácie:

Informačné listy o Európskej únii – Príjmy Únie

Vlastné zdroje EÚ (informačný brífing) (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Vlastné zdroje Európskej únie: reforma finančného systému EÚ (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Zdroj infografiky: Európska komisia, EPRS

Ide o budúcnosť Európy – o to, či EÚ bude môcť urobiť pre svojich občanov v období po roku 2020 viac, rovnako veľa alebo menej ako doteraz.

Od začiatku programového obdobia 2014 – 2020, t. j. súčasného VFR, čelí rozpočet EÚ novým výzvam, ktoré sú dôsledkom rastúcej nestability v susedných regiónoch, migračnej krízy, bezpečnostných hrozieb, ako aj pretrvávajúceho výrazného nedostatku investícií v EÚ po finančnej a hospodárskej kríze.

Ďalšou výzvou je boj proti zmene klímy. Parlament vo svojom uznesení z októbra 2019 žiadal, aby rozpočet EÚ vo väčšej miere zohľadňoval problematiku zmeny klímy a bol zárukou dostatočných zdrojov, ktoré umožnia spravodlivú transformáciu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.

Navyše, ambíciou EÚ je tiež financovať užšiu spoluprácu v oblasti obrany. V neposlednom rade je výraznou stratou pre rozpočet i vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ.

VFR na obdobie 2021 – 2027 by mal preto „Únii poskytnúť potrebné zdroje na podporu udržateľného hospodárskeho rastu, výskumu a inovácií, posilnenie postavenia mladých ľudí, účinné riešenie výziev súvisiacich s migráciou, boj proti nezamestnanosti, pretrvávajúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ďalšie posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, riešenie udržateľnosti, straty biodiverzity a zmeny klímy, posilnenie bezpečnosti a obrany EÚ, ochranu vonkajších hraníc a podporu susedných krajín.“ (z uznesenia z novembra 2018 o pozícii EP k VFR).

Viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027 v číslach (Porovnanie návrhu Komisie a pozície EP) (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Podrobnejšie informácie:

Informačné listy o Európskej únii – Viacročný finančný rámec

Rozpočet EÚ pre budúcnosť (webová stránka Komisie)

Viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027 v číslach (Porovnanie návrhu Komisie a pozície EP) (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Uznesenie z novembra 2018 (tlačová správa)

→ Parlament je pripravený rokovať už od novembra 2018.

Parlament vykonal tzv. posúdenie zdola nahor zamerané na zdroje, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov vo všetkých oblastiach politík EÚ. Na základe tohto posúdenia odhaduje, že nový VFR by mal byť stanovený na úrovni 1,3% HND EÚ27 (Komisia navrhuje 1,11%, Rada zatiaľ svoju pozíciu nepredložila).

Parlament vyzýva na ďalšie investície do oblastí týkajúcich sa mladých ľudí, výskumu a inovácií, životného prostredia a klímy, infraštruktúry, MSP, digitalizácie a sociálnych práv. Zároveň trvá na reálnom zachovaní financovania existujúcich politík EÚ, a to napríklad v oblasti poľnohospodárstva, súdržnosti (kohézie) a rybného hospodárstva.

Uznesenie z októbra 2019 (tlačová správa)

→ Parlament po európskych voľbách, ktoré sa uskutočnili v máji 2019, potvrdil svoj postoj z roku 2018 k VFR a reforme systému vlastných zdrojov, a to prostredníctvom uznesenia prijatého v októbri 2019.

Uznesenie potvrdzuje požiadavku na ustanovenie nového mechanizmu na ochranu rozpočtu EÚ v prípade nerešpektovania zásad právneho štátu. Takisto víta krok predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, ktorá v júli 2019 prisľúbila prijatie nových politických iniciatív, a zdôrazňuje, že popri počiatočnom návrhu rozpočtu z dielne Komisie by sa na tieto iniciatívy mali vyčleniť ďalšie rozpočtové prostriedky.

Rozpočet EÚ by mal vzhľadom na Európsky ekologický dohovor vo väčšej miere zohľadňovať problematiku zmeny klímy, na ktorú je potrebné vyčleniť primerané finančné prostriedky. Tie by mali uľahčiť spravodlivú transformácia na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, pri ktorej nezostane nikto bez pomoci.

Parlament tiež žiada, aby sa okamžite začali medziinštitucionálne rokovania, a zdôrazňuje, že jeho legislatívne právomoci nemôžu byť obmedzené politickým rozhodnutím Európskej rady.

Poslanci tiež vyzvali Komisiu, aby pripravila pohotovostný plán na predĺženie súčasného VFR (2014 – 2020) s cieľom chrániť príjemcov finančných prostriedkov EÚ v prípade, že rokovania s Radou nebude možné uzavrieť včas.

Podrobnejšie informácie:

Vizualizácia navrhovaného viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 (infografika je k dispozícii v anglickom jazyku)

Informačný list o pozícii EP

Najnovšie tlačové správy týkajúce sa VFR

Návrh Komisie týkajúci sa nového VFR na obdobie 2021 – 2027 z mája 2018

Rokovací tím EP pre nasledujúci VFR a reformu systému vlastných zdrojov:

Johan Van Overtveldt (ECR, BE), predseda Výboru pre rozpočet

Jan Olbrycht (EPP, PL), spravodajca pre VFR

Margarida Marques (S&D, PT), spravodajkyňa pre VFR

José Manuel Fernandes (EPP, PT), spravodajca pre vlastné zdroje

Valérie Hayer (RE, FR), spravodajkyňa pre vlastné zdroje

Rasmus Andresen (Zelení/EFA, DE)

Sledujte ich na Twitteri: https://twitter.com/EP_Budgets/lists/mff-negotiation-team

Parlament zdôrazňuje, že „nebude súhlasiť s VFR bez dohody o reforme systému vlastných zdrojov EÚ“. Podľa Parlamentu je potrebné považovať výdavky a príjmy za jeden celok.

EP podporuje zachovanie už existujúcich vlastných zdrojov a postupné zavádzanie nových. Priame príspevky členských štátov EÚ založené na HND by sa zase mali zodpovedajúcim spôsobom znížiť.

Parlament za potenciálne nové vlastné zdroje považuje napríklad:

• spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb,
• zdanenie digitálnych služieb,
• daň z finančných transakcií,
• príjmy zo systému obchodovania s emisiami,
• príspevok za plasty a
• mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach.

Parlament trvá na zrušení všetkých zliav (tzv. rabatov) a korekcií, zjednodušení vlastného zdroja založeného na DPH a znížení vnútroštátnych „nákladov na výber“, ktoré členské štáty odpočítavajú od colných poplatkov tvoriacich príjem EÚ. Zároveň požaduje, aby sa do rozpočtu EÚ zahrnuli aj ďalšie príjmy vo forme pokút a poplatkov.

V novembri 2018 prijal Parlament vo svojej predbežnej správe o VFR pozíciu k reforme systému vlastných zdrojov EÚ spolu s pozíciou k VFR na obdobie 2021 – 2027. V októbri 2019 potvrdil túto vyjednávaciu pozíciu aj novozvolený Parlament.

Podrobnejšie informácie:

Informačné listy o Európskej únii – Príjmy Únie

Vlastné zdroje Európskej únie: reforma finančného systému EÚ (dokument je k dispozícii v anglickom jazyku)

Po zasadnutí Európskej rady v dňoch 20. – 21. februára, ktorého ústrednou témou bol nasledujúci VFR, vyjadrili predseda Európskeho parlamentu David Sassoli, ako aj vyjednávací tím EP pre VFR svoje sklamanie z výsledku rokovania hláv štátov a vlád EÚ.

Vyjednávací tím EP podrobne preskúmal návrh Charlesa Michela pred februárovým samitom. Výsledky tejto analýzy sa nachádzajú v týchto dokumentoch:

• predbežná analýza údajov z návrhu záverov Európskej rady z dielne Charlesa Michela
• porovnávacia tabuľka s údajmi

Chronologický prehľad udalostí súvisiacich s VFR:

https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20190402IPR34601/multiannual-financial-framework-mff-2021-2027-chronology

Chronologický prehľad udalostí súvisiacich s VFR na pôde Rady:

https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-budgetary-system/multiannual-financial-framework/mff-negotiations/

Chronologický prehľad s Komisiou spojených udalostí súvisiacich s VFR:

https://ec.europa.eu/commission/future-europe/eu-budget-future_sk

Keďže z rozpočtu EÚ sa financujú viacročné aktivity, rozlišuje sa medzi viazanými rozpočtovými prostriedkami (náklady na všetky právne záväzky prijaté počas aktuálneho rozpočtového roka, ktoré môžu mať dôsledky v nasledujúcich rokoch) a platobnými rozpočtovými prostriedkami (prostriedky skutočne vyplatené počas aktuálneho roka, ktorými sa môžu plniť aj záväzky prijaté v predchádzajúcich rokoch). Z tohto dôvodu je úroveň platieb zvyčajne vyššia v posledných rokoch viacročného finančného rámca.