Ekologickejšia, spravodlivejšia a odolnejšia poľnohospodárska politika EÚ
- vyššia podpora za uplatňovanie opatrení na ochranu klímy a životného prostredia
- ročné priame platby maximálne vo výške 100.000 eur, väčšia podpora malých farmárov
- robustnejšie opatrenia na pomoc poľnohospodárom v časoch krízy
- vyššie sankcie pri opakovanom porušení pravidiel na ochranu životného prostredia či zvierat
Budúca poľnohospodárska politika EÚ má byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam a má poľnohospodárom umožniť, aby boli aj naďalej zárukou potravinovej bezpečnosti v Únii.
Parlament v piatok schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie po roku 2022. Poslanci sú tak pripravení začať rokovania s Radou (ministrov) EÚ.
Smerom k politike dosahovania konkrétnych cieľov
Poslanci podporili zmeny, ktoré by umožnili vo väčšej miere prispôsobiť spoločnú poľnohospodársku politiku potrebám jednotlivých členských štátov. Trvajú však na zachovaní rovnakých podmienok v celej Únii. Vláda každej krajiny EÚ by mala vypracovať vlastný strategický plán, v rámci ktorého zadefinuje, ako chce na svojom území zaistiť dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Tieto plány musí schváliť Európska komisia, ktorá bude následne dbať nielen na to, či členské štáty pravidlá EÚ dodržiavajú, ale bude tiež sledovať dosahovanie cieľov z ich strategických plánov.
Podpora ekologickejšieho poľnohospodárstva v EÚ
Ciele národných strategických plánov by mali byť realizované v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, uvádza sa v schválenom texte.
Parlament posilnil povinné opatrenia súvisiace s ochranou klímy a životného prostredia, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou poskytovania priamych platieb. Poslanci navyše presadzujú, aby sa aspoň 35% rozpočtu vyhradeného na rozvoj vidieka vyčlenilo na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy.
Minimálne 30% rozpočtu určeného na priame platby by malo ísť na tzv. ekologické režimy, teda opatrenia zamerané na podporu klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto opatrenia by boli dobrovoľné, ich uplatňovaním by si však poľnohospodári mohli zvýšiť príjmy.
Parlament trvá na tom, aby sa v každom členskom štáte zriadila poradenská služba pre poľnohospodárske podniky. Žiada tiež, aby sa aspoň 30% z finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na jej fungovanie v jednotlivých štátoch zameralo na podporu úsilia poľnohospodárov v oblasti boja proti klimatickým zmenám, udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochrany biodiverzity.
Podľa poslancov by zároveň členské štáty mali motivovať poľnohospodárov k tomu, aby 10% svojej pôdy upravili spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu. Malo by ísť napríklad o vysádzanie živých plotov a okrasných stromov či zakladanie rybníkov.
Nižšie platby väčším podnikom, podpora malých a mladých farmárov
Poslanci odhlasovali progresívne znižovanie ročných priamych platieb od úrovne 60.000 eur a stanovenie stropu na úrovni 100.000 eur. Členské štáty by však poľnohospodárom mohli umožniť, aby si pred znížením odpočítali od celkovej sumy 50% miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou. Aspoň 6% priamych platieb by mali členské štáty použiť na podporu malých a stredných poľnohospodárov. Ak však tento podiel presiahne 12%, pravidlo progresívneho znižovania priamych platieb pre veľké podniky by sa malo stať v takomto členskom štáte dobrovoľným.
Na podporu mladých poľnohospodárov by členské štáty podľa poslancov mohli vyčleniť aspoň 4% svojich rozpočtov vyhradených na priame platby. Ďalšia podpora pre začínajúcich mladých farmárov by sa podľa poslancov mohla poskytnúť z fondu pre rozvoj vidieka, pričom práve investície mladých poľnohospodárov by mali mať prioritu.
Dotácie EÚ by mali byť vyhradené len pre tých, ktorí sa poľnohospodárskej činnosti venujú aspoň v určitom minimálnom rozsahu, zdôraznili poslanci. Automaticky vylúčené by mali byť osoby, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.
Vegetariánske hamburgery a rezne z tofu: žiada zmena v označovaní
Poslanci zamietli všetky návrhy, ktoré by vyhradili názvy produktov súvisiace s mäsom pre výrobky skutočne obsahujúce mäso. Označovanie produktov rastlinného pôvodu pri ich predaji by sa tak meniť nemalo.
Pomoc poľnohospodárom pri zvládaní kríz
Parlament presadzuje ďalšie opatrenia, ktoré by poľnohospodárom pomohli ľahšie sa vyrovnať s rizikami a prípadnými budúcimi krízami. Poslanci požadujú väčšiu transparentnosť trhu, intervenčnú stratégiu pre každý poľnohospodársky výrobok a výnimku z pravidiel hospodárskej súťaže pre dohody, ktorých cieľom je uplatňovanie prísnejších noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo starostlivosti o zvieratá. Poslanci chcú okrem toho pretransformovať ad hoc krízovú rezervu, ktorá má poľnohospodárom pomáhať v situáciách cenovej alebo trhovej nestability, na trvalý nástroj s riadnym rozpočtom.
Prísnejšie sankcie a mechanizmus EÚ na podávanie sťažností
Parlament chce sprísniť sankcie pre tých, ktorí opakovane neplnia požiadavky EÚ, a to napríklad v oblasti životného prostredia či dobrých životných podmienok zvierat. Pre poľnohospodárov by to malo znamenať sankciu vo výške 10% z ich nárokov na priame platby (namiesto súčasných 5%).
Parlament takisto požaduje vytvorenie ad hoc mechanizmu EÚ na podávanie sťažností. Využívať by ho mohli poľnohospodári a príjemcovia podpory na rozvoj vidieka, ktorí sa stali v súvislosti s dotáciami EÚ obeťou nespravodlivého zaobchádzania a vláda ich krajiny nedokázala ich sťažnosť vyriešiť.
Výsledky hlasovania a ďalšie informácie
Uznesenie o strategických plánoch bolo schválené pomerom hlasov 425 (za): 212 (proti): 51 (zdržalo sa hlasovania).
Uznesenie o spoločnej organizácii trhov bolo schválené pomerom hlasov 463 (za): 133 (proti): 92 (zdržalo sa hlasovania).
Uznesenie o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo schválené pomerom hlasov 434 (za): 185 (proti): 69 (zdržalo sa hlasovania).
Podrobnejšie informácie o schválených textoch sú k dispozícii v samostatnom dokumente.
Vyhlásenia predsedu Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a parlamentných spravodajcov legislatívnych návrhov sú k dispozícii tu.
Súvislosti
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bola ustanovená v roku 1962. Posledná reforma SPP prebehla v roku 2013.
Platnosť súčasných pravidiel, ktoré upravujú fungovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie, sa končí 31. decembra 2020. SPP by následne mala fungovať na základe prechodných pravidiel, a to až kým sa Parlament a Rada nedohodnú a neschvália reformu poľnohospodárskej politiky EÚ.
Približne 34,5% rozpočtu EÚ, teda 58,12 miliardy eur, bolo v roku 2020 vynaložených na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom 70% prostriedkov SPP je vynakladaných na podporu príjmu šiestich až siedmich miliónov farmárov v EÚ.
Postup: Riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie), 1. čítanie
Typ dokumentov: Nariadenia (3x)
Kontakty:
-
Soňa MELLAK
Tlačová atašé -
Ivana JANÍKOVÁ
Tlačová atašé