Zmena klímy: Poslanci očakávajú od konferencie COP26 zvýšenie globálnych ambícií
- dosiahnutie klimatickej neutrality vo všetkých krajinách G20 do roku 2050
- aspoň 100 miliárd USD ročne na opatrenia v oblasti klímy pre rozvojové krajiny
- päťročný časový rámec na urýchlenie tempa prijímania opatrení v oblasti klímy
Európsky parlament vo štvrtok vyzval na rýchlejšie zavádzanie klimatických opatrení na celom svete a zdôraznil, že Únia musí zostať globálnym lídrom v boji proti zmene klímy.
Stalo sa tak prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 527 (za): 134 (proti): 35 (zdržalo sa hlasovania). Prijatý text predstavuje formálny postoj Európskeho parlamentu k 26. konferencii OSN o zmene klímy (COP26), ktorá by mala prebehnúť v dňoch 31. októbra až 12. novembra v Glasgowe.
Poslanci v uznesení vyjadrili obavy z toho, že ani naplnenie národných záväzkov z Parížskej dohody z roku 2015 nebude stačiť na dosiahnutie spoločného cieľa a do roku 2100 povedie k otepleniu o viac ako tri stupne v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Parlament zdôraznil, že EÚ musí zostať svetovým lídrom v boji proti zmene klímy, a podčiarkol dôležitosť zaistenia súladu balíka opatrení „Fit for 55“ s Parížskou dohodou.
V snahe urýchliť tempo opatrení v oblasti klímy poslanci presadzujú nahradenie súčasných desaťročných plánov päťročným časovým rámcom pre všetky krajiny. Požadujú tiež postupné zrušenie všetkých priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá v EÚ najneskôr do roku 2025 a vyzývajú ostatné krajiny, aby prijali podobné opatrenia.
Uznesenie pripomína, že v boji proti globálnemu otepľovaniu a v snahe prispôsobiť sa mu zohráva biodiverzita kľúčovú úlohu. Poslanci v tejto súvislosti vyzdvihujú riešenia blízke prírode, ktoré zahŕňajú ochranu, obnovu a udržateľné spravovanie zraniteľných ekosystémov.
Krajiny G20 lídrami aj v klimatických opatreniach
Všetky krajiny G20 by sa podľa poslancov mali zaviazať, že najneskôr do roku 2050 dosiahnu klimatickú neutralitu, a dokázať tak, že sú lídrami aj v tejto oblasti. Zákonodarcovia tiež vyzvali Komisiu, aby s ďalšími významnými producentmi emisií CO2 vytvorila medzinárodný klimatický klub krajín, ktorý by mal okrem iného zadefinovať spoločné normy a zvýšiť celosvetové klimatické úsilie - a to aj prostredníctvom spoločného mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.
Parlament privítal návrat Spojených štátov amerických k Parížskej dohode a zámer prezidenta Joea Bidena znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v USA o polovicu v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Poslanci však zároveň zaujímajú konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ako aj ich finančné krytie.
Zákonodarcovia ocenili ochotu Číny pôsobiť v globálnych rokovaniach o klíme ako konštruktívny partner, znepokojuje ich však závislosť druhej najväčšej svetovej ekonomiky od uhlia. Čína by podľa nich mala zvýšiť svoje klimatické úsilie a zahrnúť do svojich záväzkov všetky emisie skleníkových plynov, a nie iba emisie oxidu uhličitého.
Viac prostriedkov pre rozvojové krajiny
Rozvinuté krajiny by podľa poslancov mali naplniť svoj záväzok a každoročne poskytnúť rozvojovým krajinám aspoň sľúbených 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy. Parlament tiež nabáda na navýšenie tejto sumy od roku 2025, keď k medzinárodnému financovaniu klimatických opatrení začnú prispievať aj krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom.
Parlament presadzuje vytvorenie medzinárodného plánu, ktorý by každej rozvinutej krajine určil spravodlivý podiel na finančnom príspevku pre rozvojové krajiny. Poslanci tiež požadujú, aby sa napriek obmedzeniam súvisiacim s pandémiou ochorenia COVID-19 zaistila účasť všetkých rozvojových krajín na konferencii COP26.
Ďalší postup
Parlamentná delegácia, ktorú povedie predseda Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) Pascal Canfin (RE, FR), sa zapojí do konferencie COP26 v Glasgowe v dňoch 8. - 13. novembra.
Súvislosti
Európsky parlament dlhodobo presadzuje prijatie ambicióznejšej legislatívy EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a 28. novembra 2019 vyhlásil v Únii klimatickú pohotovosť.
Poslanci v júni 2021 schválili klimatický predpis EÚ, ktorý premieňa politický prísľub Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 na záväzok pre EÚ, ale aj pre jej jednotlivé členské štáty. Súčasťou tejto legislatívnej úpravy je aj zvýšenie cieľa EÚ v oblasti redukcie emisií do roku 2030 zo 40% na aspoň 55% v porovnaní s úrovňami v roku 1990.
Európska komisia v júli 2021 predstavila balík opatrení „Fit for 55‟. Ich cieľom je dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030.
Typ dokumentov: Nelegislatívne uznesenie
Kontakty:
-
Ján JAKUBOV
Tlačový atašé -
Ivana JANÍKOVÁ
Tlačová atašé