Parlament chce zmeniť pravidlá európskych volieb a požaduje celoúnijný volebný obvod
- 28 nových poslancov EP vybraných z celoúnijnej kandidátnej listiny na základe vyváženého geografického zastúpenia
- hlasovanie poštou, stanovenie spoločného prahu zvoliteľnosti a právo kandidovať vo voľbách pre všetkých občanov EÚ vo veku aspoň 18 rokov
- striedavé zoznamy či kvóty na zaistenie rovnosti žien a mužov
- 9. máj ako spoločný európsky volebný deň pre všetky krajiny EÚ
Európsky parlament v utorok rozbehol reformu aktu o voľbách do EP. Poslanci chcú z 27 samostatných volieb s odlišnými pravidlami urobiť jednotné európske voľby.
Legislatívna iniciatíva, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 323 (za): 262 (proti): 48 (zdržalo sa hlasovania), požaduje zmenu pravidiel hlasovania v európskych voľbách. Parlament prijal v tejto veci aj sprievodné uznesenie, ktoré plénum podporilo pomerom hlasov 331 (za): 257 (proti): 52 (zdržalo sa hlasovania).
Poslanci v texte navrhujú úpravu volieb do Európskeho parlamentu tak, aby mal každý volič dva hlasy: jeden by odovzdal kandidátom vo vnútroštátnom volebnom obvode a jeden kandidátom v spoločnom volebnom obvode pre celú EÚ, z ktorého by po voľbách vzišlo 28 poslancov EP. Členské štáty by sa mali rozdeliť do troch skupín v závislosti od počtu obyvateľov, aby sa tak dosiahla geografická vyváženosť kandidátnych listín. Tie by sa potom proporčne obsadili kandidátkami a kandidátmi z uvedených troch skupín. Celoúnijné kandidátne listiny by mali predkladať európske volebné subjekty, ako sú koalície národných politických strán, národných združení voličov alebo európskych politických strán.
Cieľom poslancov je tiež dosiahnutie väčšej rodovej vyváženosti. Hoci v nedávnych voľbách došlo k všeobecnému zlepšeniu, poukazujú na to, že v niektorých krajinách sa nepodarilo zvoliť ani jedinú poslankyňu Európskeho parlamentu. Preto v texte navrhujú zavedenie povinných striedavých zoznamov (t. j. striedanie ženských kandidátok a mužských kandidátov) či kvót tak, aby sa neporušili práva nebinárnych osôb.
Medzi ďalšie návrhy, vďaka ktorým budú voľby európskejšie, patria tieto:
- ustanovenie 9. mája ako spoločného európskeho volebného dňa,
- zadefinovanie práva kandidovať vo voľbách pre všetkých občanov EÚ vo veku aspoň 18 rokov,
- stanovenie záväzného prahu zvoliteľnosti na úrovni 3,5 % pre väčšie volebné obvody kreujúce aspoň 60 mandátov,
- zaistenie rovnakého prístupu k voľbám pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a možnosti hlasovania poštou,
- zaistenie práva občanov hlasovať za predsedu Európskej komisie ako za hlavného kandidáta (systém takzvaných Spitzenkandidaten) prostredníctvom celoúnijnej kandidátnej listiny.
Uznesenie tiež počíta so zriadením Európskeho volebného orgánu, ktorého úlohou bude dohliadať na celý proces a zabezpečiť súlad s novými pravidlami.
Ďalší postup
Ako sa uvádza v článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, legislatívnu iniciatívu Parlamentu musí jednomyseľne schváliť Rada. Potom sa iniciatíva vráti do Parlamentu na opätovné odobrenie. Následne ju schváľujú členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Rokovania s Radou sa začnú, až keď členské štáty prijmú svoju pozíciu.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca Domènec Ruiz Devesa (S&D, ES) uviedol: „Tieto reformy zviditeľnia európske politické strany a umožnia im (a najmä ich kandidátom na celoúnijných zoznamoch) viesť kampaň v rámci EÚ, aby sme mohli vytvoriť skutočnú paneurópsku diskusiu. Ľudia budú vedieť, že volia európske politické subjekty a kandidátov na predsedu Komisie. Parlament vyslal dôrazný odkaz Rade, že je najvyšší čas zmeniť volebný zákon EÚ tak, aby európske voľby náležite odrážali súčasnú politickú realitu“.
Videozáznam tlačovej konferencie spravodajcu z 3. mája je k dispozícii tu.
Súvislosti
Európsky akt o voľbách pochádza z roku 1976, upravený bol v rokoch 2002 a 2018, hoci neskoršia novela ešte nie je v platnosti. Jeho súčasťou sú spoločné princípy, ktoré musia byť zohľadnené v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa volieb do Európskeho parlamentu. Súčasný akt však nestanovuje jednotný volebný systém platný v celej EÚ.
Postup: Legislatívna iniciatíva
Typ dokumentu: Legislatívne uznesenie
Kontakty:
-
Kyriakos KLOSIDIS
Tlačový atašé -
Martina VASS
Tlačová atašé -
Ján JAKUBOV
Tlačový atašé -
Ivana JANÍKOVÁ
Tlačová atašé