Parlament prijal nové pravidlá o primeraných minimálnych mzdách v EÚ
- minimálna mzda zárukou dôstojnej životnej úrovne
- rešpektovanie národných postupov pri stanovovaní miezd v pravidlách EÚ
- posilnenie kolektívneho vyjednávania v krajinách, v ktorých sa týka menej ako 80 % pracujúcich
- právo pracujúcich, ich zástupcov a členov odborov na nápravu v prípade porušenia pravidiel
Minimálne mzdy vo všetkých krajinách EÚ by mali umožňovať dôstojné životné a pracovné podmienky a členské štáty by mali podporovať kolektívne vyjednávanie o mzdách.
Poslanci v stredu prijali pomerom hlasov 505 za, 92 proti a 44 sa zdržalo hlasovania novú legislatívu o primeraných minimálnych mzdách v EÚ.
Cieľom právneho predpisu EÚ, ktorý bol dohodnutý v júni s Radou, je zlepšiť pracovné a životné podmienky všetkých pracujúcich v Únii a podporiť ekonomický a sociálny pokrok. Stanovuje preto minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zefektívňuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy.
Nová smernica sa bude týkať všetkých pracujúcich v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv.
Posúdenie primeranosti minimálnych miezd
Stanovenie minimálnej mzdy zostáva v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň. Členské štáty môžu kvôli posúdeniu primeranosti svojich platných zákonných minimálnych miezd vytvoriť kôš tovarov a služieb v reálnych cenách alebo ho stanoviť na 60 % mediánu hrubej mzdy a 50 % priemernej hrubej mzdy.
Podpora kolektívneho vyjednávania
Kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni je jedným z kľúčových faktorov na dosiahnutie primeraných minimálnych miezd a podľa dnes schválených nových pravidiel ho preto treba náležite podporovať a posilňovať. Krajiny, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie týka menej ako 80 % pracujúcich, budú musieť v spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť akčný plán na zvýšenie tohto podielu.
Monitorovanie a právo na nápravu
Schválené znenie zavádza pre členské štáty EÚ povinnosť vytvoriť systém presadzovania pravidiel vrátane spoľahlivého monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. Cieľom je zabezpečiť ich dodržiavanie a riešiť problémy, ako sú zneužívanie subdodávok, nepravá samostatná zárobková činnosť, neevidované nadčasy či zvýšená intenzita práce.
Vyhlásenia spravodajcov
Dennis Radtke (PPE, DE) po hlasovaní uviedol: „Súčasná situácia opäť jasne ukazuje, že potrebujeme fungujúce, silné sociálne partnerstvá v Európe. Politika nemôže poskytnúť komplexnú odpoveď na každý aspekt tejto krízy.“
Agnes Jongerius (S&D, NL) povedala: „Ceny za potraviny, účty za energiu a bývanie rastú. Ľudia skutočne zápasia s tým, aby vyžili. Nemáme čas na plytvanie, práca sa musí oplatiť. V tejto smernici sa stanovujú normy toho, ako by mala primeraná minimálna mzda vyzerať. Zároveň podporujeme kolektívne vyjednávanie, takže viac pracujúcich bude lepšie chránených.“
Ďalší postup
Rada by mala dohodu formálne schváliť v septembri. Členské štáty budú mať potom dva roky nato, aby dosiahli súlad so smernicou.
Súvislosti
Členovia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v júli podporili neformálnu dohodu dosiahnutú s Radou 6. júna 2022.
Najvyššie minimálne mzdy sú v Luxembursku, Írsku a Nemecku, kým najnižšie sú v Bulharsku, Lotyšsku a Estónsku. V EÚ uplatňuje 21 z 27 členských krajín zákonnú minimálnu mzdu, zatiaľ čo vo zvyšných šiestich štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko) sa úroveň miezd stanovuje prostredníctvom kolektívneho vyjednávania o mzdách.
Kontakty:
-
Elzelien VAN DER STEEN
Tlačová atašé -
Martina VASS
Tlačová atašé -
Ján JAKUBOV
Tlačový atašé -
Ivana JANÍKOVÁ
Tlačová atašé