Europoslanci podporili plány na klimaticky neutrálne stavebníctvo do roku 2050
- od roku 2028 budú všetky nové budovy s nulovými emisiami
- opatrenia na zníženie účtov za energiu a boj proti zmene klímy
- finančná podpora pre zraniteľné domácnosti
- budovy sú zodpovedné za 36 % emisií skleníkových plynov
Parlament v utorok schválil návrh opatrení, ktoré majú zvýšiť mieru renovácií budov, znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie skleníkových plynov.
Cieľom navrhovanej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore stavebníctva v EÚ a do roku 2050 dosiahnuť jeho klimatickú neutralitu. Zameriava sa však aj na zvýšenie miery renovácií energeticky neefektívnych budov a zlepšenie výmeny informácií o energetickej hospodárnosti.
Ciele v oblasti znižovania emisií
Od roku 2028 by všetky nové budovy mali mať nulové emisie. Na nové budovy, ktoré vlastnia, používajú alebo prevádzkujú orgány verejnej správy, sa táto požiadavka bude vzťahovať už od roku 2026. Ak je to technicky vhodné a ekonomicky uskutočniteľné, do roku 2028 by všetky nové budovy mali byť vybavené solárnymi technológiami. Obytné budovy majú prejsž významnou renováciou do roku 2032.
Obytné budovy by mali do roku 2030 dosiahnuť triedu energetickej hospodárnosti na úrovni minimálne E a do roku 2033 na úrovni aspoň D – na stupnici od A po G, pričom G zodpovedá 15 % budovám s najhoršou hospodárnosťou v národnom fonde príslušného členského štátu. Nebytové a verejné budovy by mali dosiahnuť rovnaké úrovne do roku 2027 (minimálne trieda E) a 2030 (minimálne trieda D).
Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na dosiahnutie týchto cieľov vo svojich národných plánoch obnovy budov.
Podpora opatreniam proti energetickej chudobe
Národné plány obnovy budov by mali zahŕňať systémy podpory na uľahčenie prístupu ku grantom a financovaniu. Členské štáty musia zaviesť bezplatné informačné miesta a nákladovo neutrálne renovačné programy. Finančné opatrenia by mali poskytovať významnú odmenu za hĺbkovú renováciu, najmä pokiaľ ide o budovy s najhoršími parametrami, a pre zraniteľné domácnosti by sa mali sprístupniť cielené granty a dotácie.
Výnimky
Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na pamiatky. Členské štáty sa okrem toho môžu rozhodnúť z dodržiavania pravidiel vylúčiť aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, technické stavby, dočasne či prechodne využívané budovy a kostoly a bohoslužobné miesta. Výnimku možno udeliť aj verejným sociálnym bytom, ak by renovácia viedla k takému zvýšeniu nájomného, ktoré by nebolo kompenzovateľné úsporami na účtoch za energiu.
Europoslanci považujú za dôležité, aby členské štáty mali možnosť flexibilne upraviť nové ciele pre obmedzenú časť fondu budov v závislosti od ekonomickej a technickej realizovateľnosti renovácií a dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca pre smernicu o energetickej hospodárnosti budov Ciarán Cuffe (Zelení/ESA, IE) uviedol: „Rastúce ceny energií kladú dôraz na energetickú účinnosť a opatrenia na úsporu energie. Zlepšením hospodárnosti európskych budov sa znížia účty a naša závislosť od dovozu energie. Chceme, aby smernica znížila energetickú chudobu a emisie a zabezpečila lepšie vnútorné prostredie pre ľudské zdravie. Ide o stratégiu rastu pre Európu, ktorá prinesie státisíce kvalitných pracovných miest na miestnej úrovni v odvetví stavebníctva, renovácií a obnoviteľných zdrojov a zároveň zlepší kvalitu života miliónom ľudí v Európe.“
Ďalší postup
Parlament text schválil 343 hlasmi za, pričom 216 bolo proti a 78 sa zdržalo hlasovania. Poslanci teraz začnú rokovania s Radou, aby sa dohodli na konečnej podobe návrhu právneho predpisu.
Súvislosti
Podľa Európskej komisie sú budovy zodpovedné za 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov. Európska komisia prijala 15. decembra 2021 legislatívny návrh na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov ako súčasti tzv. balíka „Fit for 55“. Nový európsky klimatický predpis z júla 2021 zakotvil ciele do roku 2030 aj do roku 2050 do záväzných európskych právnych predpisov.
Kontakty:
-
Baptiste CHATAIN
Tlačový atašé -
Martina VASS
Tlačová atašé -
Ján JAKUBOV
Tlačový atašé -
Ivana JANÍKOVÁ
Tlačová atašé