Demokracia v akcii: Priority a úspechy parlamentu 

Demokracia v akcii

• Hospodárska a sociálna obnova a nové rozpočtové pravidlá EÚ

  Vyjednávači Parlamentu v roku 2020 úspešne vyrokovali historicky najväčší finančný balík EÚ na zvládanie dôsledkov krízy COVID-19 a financovanie novej generácie programov EÚ na obdobie 2021 – 2027. S cieľom podporiť Ukrajinu a posilniť priemyselnú autonómiu EÚ poslanci žiadajú revíziu a zvýšenie dlhodobého rozpočtu.

  Dlhodobý rozpočet EÚ a jedinečný nástroj obnovy s prostriedkami v objeme 750 miliárd eur (viac než 800 miliárd eur v súčasných cenách) (pozri tiež NextGenerationEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti) majú zabezpečiť, aby boli európske krajiny lepšie pripravené na krízy. Majú tiež podporiť digitálnu a ekologickú transformáciu, najmä prostredníctvom podpory mladých ľudí, malých a stredných podnikov, záchranných a zdravotníckych systémov, ako aj výskumu. V roku 2021 boli prijaté a v roku 2023 doplnené ďalšie opatrenia na podporu regiónov a zraniteľných skupín obyvateľstva (napríklad Fond na spravodlivú transformáciu a Sociálny klimatický fond) v snahe urýchliť opatrenia na dosiahnutie klimatickej neutrality a zníženie závislosti od ruských fosílnych palív (plán REPowerEU).

  Parlament takisto zaistil právne záväzný plán zavedenia nových vlastných zdrojov, ktorý má umožniť splatenie úverov súvisiacich s realizáciou Európskeho nástroja obnovy.

  Počas rokovaní s Radou o rozpočte dosiahli poslanci jeho zvýšenie pre hlavné programy na obdobie 2021 – 2027 (EU4Health, Horizont (výskum), InvestEU a Erasmus+) o 16 miliárd eur.

  Solidarita EÚ na základe spoločných hodnôt a cieľov

  Parlament v rámci svojej rozpočtovej právomoci podrobne sleduje rozpočtové výdavky a národné plány obnovy financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ak chcú mať členské štáty prístup k prostriedkom Únie, musia dôsledne dodržiavať klimatické a digitálne ciele EÚ, ako aj princípy právneho štátu a základné hodnoty Únie. Parlament vyvíja tlak na Komisiu, aby v prípade nesplnenia týchto požiadaviek zadržala platby v súlade s režimom podmienenosti právnym štátom, na ktorom sa v roku 2020 dohodla s Radou. Navyše europoslancom sa podarilo zlepšiť kontrolu a transparentnosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: každý členský štát musí zverejňovať 100 najväčších príjemcov prostriedkov z mechanizmu.

  Spravodlivá mzda

  Poslanci presvedčili členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni zaistili minimálnu mzdu a v celej EÚ zabezpečili pre mužov a ženy rovnakú odmenu za rovnakú prácu. Parlament chce tiež zaistiť pracovníkom sociálnu spravodlivosť a dôstojnosť a skoncovať s nekalými praktikami poskytovateľov služieb fungujúcich prostredníctvom digitálnych platforiem (tzv. pracovníci platforiem). Poslanci tiež vyzývajú členské štáty, aby posilnili systémy minimálneho príjmu a zakázali vykorisťovanie stážistov. Okrem toho patria medzi priority Parlamentu i naďalej spravodlivé zdaňovanie a boj proti praniu špinavých peňazí. Parlament tiež prijal nové pravidlá pre finančné operácie v kryptomenách, aby ich bolo možné vysledovať rovnakým spôsobom ako tradičné prevody peňazí.

  Podpora priemyslu EÚna posilnenie digitálnej a zelenej transformácie

  Vo februári 2023 poslanci hlasovali za vytvorenie nového nástroja financovania EÚ na upevnenie a znovuumiestnenie priemyselných výrobných kapacít v Európe. Návrh právnych predpisov na reformu trhu s elektrickou energiou a zabezpečenie dostatočných dodávok vzácnych surovín sa pripravuje popri „zákone o nulových emisiách v priemysle“. Poslanci majú v úmysle urýchlene dokončiť tieto nové pravidlá a uzavrieť rokovania s Radou v dostatočnom predstihu pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024. Tento „balík opatrení v oblasti konkurencieschopnosti“ by mal podporiť zavádzanie technológií čistej energie a pomôcť priemyselným odvetviam EÚ vytvárať vysokokvalitné pracovné miesta a stimulovať hospodársky rast, aby sa dosiahli ciele zelenej dohody.

         

• Európska zelená dohoda

  Parlament v roku 2019 vyhlásil klimatickú pohotovosť a zasadzoval sa za ambicióznejšie zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v súlade s Parížskou dohodou. Klimatický predpis (prijatý 24. júna 2021) stanovuje pre Úniu záväzný cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov minimálne o 55 % (v porovnaní s úrovňami v roku 1990). Dáva európskym občanom a podnikom právnu istotu a predvídateľnosť, ktorú potrebujú pri príprave na zelenú transformáciu.

  Minimálne 30 % prostriedkov z rozpočtu EÚ bude smerovať na podporu cieľov v oblasti klímy (a 8 % na biodiverzitu). Značnú časť prostriedkov pritom EÚ uvoľní prostredníctvom plánu REPowerEU na úsporu energie, produkciu čistej energie a diverzifikáciu dodávok. S podporou môžu rátať aj zraniteľné domácnosti, malé a stredné podniky a mikropodniky. Parlament okrem toho podporil Sociálny klimatický fond s prostriedkami v objeme 86,7 miliardy eur (na riešenie energetickej a dopravnej chudoby) a Fond pre spravodlivú transformáciu s prostriedkami vo výške 17,5 miliardy eur pre regióny, ktoré zápasia so sociálnymi a s hospodárskymi dôsledkami transformácie v súvislosti so zmenou klímy.

  Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050

  V snahe znížiť emisie skleníkových plynov z priemyslu, (leteckej, námornej a cestnej - pre osobné motorové vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá) dopravy a domácností sa Parlament rozhodol stimulovať využívanie alternatívnej energie. Ešte viac sprísnil pravidlá systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý zakotvuje zásadu „znečisťovateľ platí“. Tým, že v rámci systému ETS sa nastavia ceny emisií skleníkových plynov, systém motivuje priemyselné odvetvia k investíciám do technológií šetrných voči klíme. Ciele zníženia emisií pre členské štáty v oblastiach, ktoré nespadajú do ETS, sú stanovené v pravidlách o spoločnom úsilí. Ambicióznejší cieľ EÚ týkajúci sa záchytu uhlíka v prípade sektora využívania pôdy a lesníctva chráni lesy v EÚ, podporuje biodiverzitu a tiež únijný cieľ týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na 57 %.

  Palivá na vykurovanie a cestnú dopravu budú zahrnuté do ETS do roku 2027/28 a do roku 2026 sa postupne ukončia bezodplatné kvóty pre odvetvie leteckej dopravy. Parlament schválil cieľ nulových emisií CO2 z nových automobilov a dodávok v roku 2035 a posilnil pravidlá, ktoré sa budú vzťahovať na batérie počas celého ich životného cyklu. Poslanci sa tiež dohodli s členskými štátmi na urýchlení zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšení energetickej účinnosti. Parlament tiež presadzuje obmedzenie emisií metánu v odvetví energetiky a zníženie spotreby energie budov s cieľom ďalej znížovať uhlíkovú stopu EÚ a závislosť od ruských fosílnych palív.

  Zamedzenie úniku uhlíka

  Nový mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach bude uplatňovať únijnú cenu uhlíka na dovážaný betón, železo a oceľ, hliník, hnojivá, elektrickú energiu a vodík. Poslanci vytvorili rovnaké podmienky v snahe chrániť priemyselné odvetvia EÚ, zamedziť presunu výroby do zahraničia a stimulovať zvyšok sveta, aby zintenzívnil svoje úsilie v oblasti ochrany klímy.

  Mnohé produkty už nesmú byť uvádzané na trh EÚ, ak spôsobili odlesňovanie ako sú hovädzí dobytok, káva, palmový olej, sója, drevo, kaučuk, drevné uhlie či výrobky z tlačeného papiera. Hoci žiadne produkty nebudú úplne zakázané, spoločnosti budú musieť preukázať tzv. náležitú starostlivosť, t. j. že ich výroba neprispela k odlesňovaniu. Všeobecnejšie povedané, všetky veľké spoločnosti v EÚ budú mať od roku 2024 povinnosť informovať o udržateľnosti. Približne 50 000 podnikov bude musieť zverejňovať údaje o vplyve svojich aktivít na ľudí a planétu a o akýchkoľvek rizikách, ktorým sú vystavení a ktoré ohrozujú udržateľnosť. Pravidlá, ktoré budú od spoločností vyžadovať uplatňovanie „náležitej starostlivosti“ v súvislosti s rizikami škôd v dôsledku ich činností v sociálnej alebo environmentálnej oblasti, sa ešte musia dohodnúť s členskými štátmi.

  Snaha o zníženie znečistenia, väčšiu biodiverzitu

  Stále je potrebné sa dohodnúť na nových pravidlách týkajúcich sa pesticídov, obnovy prírody a udržateľnej výroby a distribúcie potravín (stratégia Z farmy na stôl), ako aj kvality ovzdušia, znečistenia vody, čistej pôdy, znižovania priemyselných emisií a odpadu z obalov.

         

• Parlament podporuje Ukrajinu

  Európsky parlament podporuje Ukrajinu v jej boji za demokratickú slobodu a sebaurčenie. Dôrazne a opakovane odsúdil ruskú vojenskú agresiu a od prvých dní agresie žiada prísne sankcie voči Rusku a Bielorusku. Neustále vyzýva EÚ, aby poskytla Ukrajine zbrane na obranu, humanitárnu pomoc a demokratickú podporu jej inštitúciám.

  Počas mimoriadnej plenárnej schôdze 1. marca 2022 poslanci prijali prvé uznesenie, v ktorom vyzvali EÚ, aby na Rusko a Bielorusko uvalila prísne sankcie za inváziu a urýchlene poskytla Ukrajine zbrane na obranu.

  Európsky parlament sa stal prvou medzinárodnou politickou inštitúciou, ku ktorej vystúpil po útoku s prejavom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom tak urobil ešte v ten istý deň virtuálne. O mesiac neskôr, 1. apríla, sa predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola stala prvou vrcholnou predstaviteľkou EÚ, ktorá navštívila Kyjev, kde sa stretla s prezidentom Zelenským a predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom a predniesla prejav pred poslancami ukrajinského parlamentu, tzv. Verchovnej rady.

  Prezident Zelenskyj počas svojej prvej návštevy Bruselu 9. februára 2023 vystúpil s prejavom počas plenárnej schôdze Parlamentu, aby sa potom na samite EÚ prihovoril čelným predstaviteľom štátov a vlád EÚ.

  Riešenie dôsledkov vojny na Ukrajine

  Parlament v uznesení z 24. marca 2022 požadoval masívnu dlhodobú humanitárnu potravinovú pomoc pre Ukrajinu, a to tak od EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni. V apríli 2022 požadovali poslanci úplné embargo EÚ na dovoz palív z Ruska a od mája začali pracovať na presmerovaní prostriedkov na obnovu do plánu RePowerEU a urýchlení prechodu na zelenú energiu v členských štátoch.

  Počas plenárnej schôdze v septembri 2022 poslanci podporili zjednodušené pravidlá využívania regionálnych fondov EÚ s cieľom riešiť dôsledky ruskej agresie a najmä pomôcť susedným regiónom, ktoré prijímajú ukrajinských utečencov. Takisto odsúhlasili druhú tranžu makrofinančnej pomoci EÚ na pokrytie bezprostredných potrieb Ukrajiny. V novembri poslanci schválili úver EÚ vo výške 18 miliárd eur na podporu Ukrajiny v roku 2023.

  Smerom k slobodnej a demokratickej Ukrajine v EÚ

  Parlament v uznesení prijatom v marci 2022 tiež poukázal na to, že ruská vláda šíri dezinformácie „s nevídanou zlovôľou a v nevídanom rozsahu“ a o vojne na Ukrajine klame svojich občanov i medzinárodné spoločenstvo. Naliehavo vyzval EÚ, aby zaviedla osobitné sankcie týkajúce sa zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní.

  V máji 2022 poslanci vyzvali EÚ, aby podporila medzinárodné súdne konania stíhaním ruského a bieloruského režimu za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a zločin agresie. Na tento účel Parlament pridelil nové právomoci Eurojustu, aby tejto agentúre EÚ umožnil zhromažďovať a spracúvať dôkazy o týchto zločinoch.

  Parlament v júni úspešne vyzval čelných predstaviteľov štátov a vlád EÚ, aby udelili Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a v júli schválil prvú povojnovú tranžu makrofinančnej pomoci pre krajinu.

  Europoslanci 6. októbra odmietli výsledky Ruskom zinscenovaných pseudoreferend o pripojení okupovaného ukrajinského územia pod nátlakom a označili ich za „neplatné“. Vyzvali tiež na masívne zvýšenie vojenskej pomoci ukrajinskej vláde a ozbrojeným silám.

  Ako prejav solidarity a obdivu Parlament 19. októbra udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia statočnému ľudu Ukrajiny zastúpenému jeho prezidentom, volenými lídrami a občianskou spoločnosťou. Slávnostné odovzdávanie ceny sa konalo v decembri.

  Po pokračujúcich zverstvách ruských síl a ich spojencov na Ukrajine sa poslanci rozhodli v uznesení prijatom 23. novembra vyhlásiť Rusko za štát podporujúci terorizmus. Následne Parlament uznal holodomor – hladomor na Ukrajine za sovietskeho režimu – za genocídu.

  Počas plenárnej schôdze v januári 2023 poslanci vyzvali na dôraznejšiu reakciu na ruské hrozby pre európsku bezpečnosť a obnovili tiež svoju výzvu na vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by voči ruskému politickému a vojenskému vedeniu vyvodil zodpovednosť za agresiu na Ukrajine.

  Pred samitom EÚ – Ukrajina, ktorý sa konal 3. februára 2023 v Kyjeve, europoslanci prijali uznesenie, v ktorom vyzvali najvyšších politických predstaviteľov EÚ a Ukrajiny, aby smerovali svoje úsilie k začatiu prístupových rokovaní s Ukrajinou. Zároveň opätovne zdôraznili potrebu prístupového procesu založeného na zásluhách, ako aj jasných referenčných kritériách a nevyhnutných reformách.

  13. júla 2023 Parlament definitívne schválil plány EÚ poskytnúť Ukrajine viac munície. Nový zákon o podpore výroby munície (ASAP), ktorý zahŕňa finančné prostriedky vo výške 500 miliónov EUR, má urýchliť dodávky munície a rakiet do Kyjeva a zvýšiť vlastnú výrobnú kapacitu Európskej únie s cieľom obnoviť arzenály členských štátov.

  Poslanci a Rada sa tiež dohodli na nových pravidlách s cieľom motivovať krajiny EÚ, aby spoločne obstarávali výrobky obranného priemyslu a podporovali obranný priemysel EÚ. Nový nástroj v hodnote 300 miliónov EUR by mal pomôcť členským štátom splniť ich najnaliehavejšie a najkritickejšie potreby v oblasti obrany, ktoré zhoršili transfery produktov obranného priemyslu na Ukrajinu, a to na základe dobrovoľnosti a spolupráce.

  V priebehu rokov si Európsky parlament vybudoval jedinečný a dlhodobý vzťah s ukrajinským parlamentom, tzv. Verchovnou radou. Inštitucionálna spolupráca na všetkých úrovniach sa ešte zintenzívnila po 24. februári 2022 s cieľom poskytnúť okamžitú pomoc a pripraviť demokratickú budúcnosť Ukrajiny v EÚ. Rozšírila tiež komunikačné kapacity Verchovnej rady vytvorením novej spoločnej webovej stránky The EU stands with Ukraine (EÚ stojí pri Ukrajine), ktorá je dostupná v angličtine a ukrajinčine.

         

• Vytvorenie Európskej zdravotnej únie

  Hlavnú zodpovednosť za systémy zdravotnej starostlivosti nesú členské štáty. Pandémia COVID-19 však ukázala, že aj EÚ zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní verejného zdravia, prevencii a zvládaní chorôb, zmierňovaní zdrojov nebezpečenstva pre ľudské zdravie a koordinácii stratégií členských štátov v oblasti zdravia. Parlament zvýšil finančné prostriedky na program EU4Health na roky 2021 – 2027 z 1,7 na 5,1 miliardy eur s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi krajinami EÚ a lepšie riešiť budúce pandémie a zdravotné hrozby.

  Vo februári 2023 Parlament súhlasil so zriadením nového stáleho Podvýboru pre verejné zdravievzhľadom na prioritné postavenie tejto témy.

  Boj proti pandémii

  Poslanci a členské štáty v júni 2021 urýchlene zaviedli digitálne COVID osvedčenie EÚ v snahe uľahčiť bezpečné cezhraničné cestovanie a dopravu v EÚ a mimo nej. Parlament súhlasil s rozšírením rozsahu pôsobnosti a modernizáciou zdrojov mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany s cieľom pohotovo reagovať na rozsiahle katastrofy. Takisto presadzoval posilnenie mandátu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), aby posilnil kapacity EÚ v oblasti predchádzania krízam, pripravenosti a reakcie pri riešení budúcich závažných cezhraničných zdravotných hrozieb.

  Poslanci Európskeho parlamentu zvážili ďalšie poznatky získané z riešenia pandémie COVID-19 a očkovacích kampaní zo strany EÚ. Na základe zistení dočasného osobitného výboru COVI vydali plán na lepšiu prípravu EÚ na budúce zdravotné krízy.

  Lieky, zdravie v práci a boj proti rakovine

  Parlament opakovane presadzoval zlepšenie ochrany zdravia občanov na pracovisku, pričom sa s členskými štátmi dohodol na nových pravidlách na zníženie vystavenia účinkom azbestu. Poslanci tiež v správe prijatej koncom roka 2021 stanovili spôsoby, ako zvýšiť farmaceutickú autonómiu EÚ. Poslanci v súčasnosti skúmajú rozsiahlu revíziu kľúčových farmaceutických právnych predpisov EÚ, ktorú predložila Komisia na jar 2023.

  Parlamentný Osobitný výbor pre boj proti rakovine (BECA) vydal odporúčania na zlepšenie spolupráce v oblasti prevencie a včasného odhaľovania rakoviny, ako aj na využívanie výskumu, inovácií a nových technológií na prevenciu a liečbu.

         

• Reforma v oblasti migrácie a azylu

  Európska komisia navrhla v roku 2020 Nový pakt o migrácii a azyle s cieľom prepracovať a zefektívniť azylové konania, podmienky prijímania a politiky návratu migrantov v celej EÚ. Zákonodarcovia EÚ sa zároveň snažia dosiahnuť rovnováhu, prostredníctvom ktorej sa účinne chránia hranice EÚ a vynakladá sa úsilie na boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, pričom sa zároveň dodržiavajú ľudské práva migrantov. Nadchádzajúce predsedníctva Rady a Parlament sa dohodli na pláne na ukončenie rokovaní o balíku deviatich návrhov do februára 2024.

  Celostný prístup

  Poslanci zaistili, aby EÚ mala do roku 2024 nezávislú a plne funkčnú Agentúru pre azyl. Tá by mala vypracúvať operačné normy, ukazovatele, usmernenia a najlepšie postupy v otázkach súvisiacich s azylom. Agentúra so sídlom na Malte poskytuje viac operačnej pomoci členským štátom v núdzi, a to aj v krízových situáciách, ako aj pri premiestňovaní a presídľovaní.

  V decembri 2022 boli dosiahnuté neformálne dohody o tom, ako pomôcť zraniteľným osobám dostať sa na územie EÚ zákonným, organizovaným a bezpečným spôsobom na základe dobrovoľného presídlenia v členskom štáte (nariadenie o rámci Únie pre presídľovanie), ako aj dohody o zlepšených podmienkach prijímania s cieľom umožniť registrovaným žiadateľom o azyl začať po šiestich mesiacoch pracovať.

  S cieľom začať rokovania s Radou Parlament v apríli 2023 schválil pozíciu Výboru pre občianske práva k kľúčovým návrhom reforiem: nariadenie o riadení azylu a migrácie, nariadenie o kríze a vyššej moci, nariadenie o preverovaní, zmenené nariadenie o konaní o azyle.

  Migrácia pracovnej sily

  V máji 2021 poslanci vyzvali na vytvorenie legálnych spôsobov migrácie v snahe obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc a umožniť riadnu integráciu prichádzajúcich osôb na trhu práce. Parlament najskôr hlasoval o nových pravidlách pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, aby sa ľahšie usadili v EÚ (modrá karta).

  Po hlasovaní výboru na jar 2023 začal Parlament rokovania s Radou o návrhu, ktorým sa aktualizuje existujúca smernica o jednotnom pracovnom povolení a povolení na pobyt, a čaká, kým Rada schváli svoju pozíciu, aby poslanci mohli začať rokovania o nových pravidlách týkajúcich sa postavenia štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom.

  Frontex a parlamentná kontrola

  Na základe rozhodnutia koordinátorov Výboru pre občianske slobody z 29. januára 2021 o vyšetrovaní tvrdení o nezákonnom vytláčaní migrantov (tzv. push-back) bola vytvorená pracovná skupina pre kontrolu agentúry Frontex. Skupina poslancov naďalej monitoruje všetky aspekty fungovania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex a správne uplatňovanie príslušných právnych predpisov EÚ, najmä nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži. Európsky parlament prijal 13. júla 2023 uznesenie, v ktorom vyzval na aktívnejšie zapojenie EÚ do pátracích a záchranných operácií vykonávaných členskými štátmi, EÚ a agentúrou Frontex v Stredomorí.

         

• Európska demokracia: spoločné hodnoty, pravidlá a práva

  Parlament obhajuje Európsku úniu založenú na zásadách právneho štátu, základných právach, slobode médií, nediskriminácii a rodovej rovnosti. Poslanci žiadajú, aby EÚ zintenzívnila boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí (balík opatrení proti praniu špinavých peňazí) a dezinformáciám, ktoré ohrozujú demokratické základy a kľúčové hodnoty Európy.

  Parlament zriadil Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE a ING2). V nadväznosti na jeho vyšetrovanie a vyšetrovacie misie bol v marci 2022 prijatý prvý súbor odporúčaní na lepšiu ochranu demokracie v EÚ, po ktorej 1. júna 2023 nasledovala druhá správa o tom, ako chrániť voľby do Európskeho parlamentu. Napokon plénum prijalo tretí súbor odporúčaní, v ktorých sa uvádzajú spôsoby ochrany samotného Parlamentu pred pokusmi ovplyvniť jeho prácu.

  Rovnaké práva na pracovisku pre ženy a mužov
  

  V roku 2022 Parlament odsúhlasil povinnosť pre veľké spoločnosti uplatňovať transparentnosť odmeňovania mužov a žien, aby za rovnakú prácu dostávali rovnakú mzdu. Poslanci tiež dokázali zvýšiť počet žien vo vrcholových pozíciách prostredníctvom prelomového zákona. Najmenej 40 % pracovných miest nevýkonných riadiacich pracovníkov alebo 33 % pracovných miest všetkých riadiacich pracovníkov musí byť do konca júna 2026 obsadených nedostatočne zastúpeným pohlavím.

  Po schválení pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru v máji 2023 začali poslanci v júli 2023 rokovania s členskými štátmi o nových pravidlách boja proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu v celej EÚ.

  O dodržiavaní princípov právneho štátu v členských štátoch sa nevyjednáva

  Poslanci uvítali výročnú správu Komisie o právnom štáte a vyzvali na jej ďalšie zlepšenie, aby sa stala súčasťou komplexného a účinného mechanizmu a umožnila urýchlené prijatie opatrení proti zjavným výzvam v oblasti právneho štátu, napríklad v prípade Maďarska a Poľska.

  V uznesení o tretej, zlepšenej správe o právnom štáte (2022) poslanci vyjadrili obavy z pretrvávajúcich negatívnych trendov v oblasti slobody tlače, plurality a bezpečnosti novinárov a vyjadrili znepokojenie v súvislosti s pokračujúcou politizáciou súdnictva a s krokmi zameranými proti právam menšín.

  Vďaka vytrvalosti Parlamentu nadobudol v januári 2021 účinnosť nový právny predpis, ktorý podmieňuje čerpanie prostriedkov z fondov EÚ úplným dodržiavaním zásady právneho štátu vrátane nezávislosti vnútroštátneho súdnictva v členských štátoch. V roku 2022 Komisia napokon pozastavila platby finančných prostriedkov určených na obnovu Poľsku a štrukturálnych fondov Maďarsku. Poslanci trvajú na tom, aby boli tieto prostriedky pozastavené dovtedy, kým obe krajiny úplne nenapravia porušenia zásady právneho štátu, na ktoré poslanci poukázali. V uznesení z júla 2023 vyjadrili poslanci znepokojenie nad ďalším zhoršením situácie v Poľsku v súvislosti s dodržiavaním európskych demokratických hodnôt.

  Sloboda a pluralita médií

  V nadväznosti na odporúčania Parlamentu z novembra 2021 predložila Komisia návrh legislatívy proti neopodstatneným žalobám (SLAPP - strategická žaloba proti verejnej účasti) na ochranu nezávislosti európskych médií ako aj akademikov, umelcov a občianskych aktivistov pred šikanóznymi žalobami, ktorých cieľom je ich zastrašiť.

  Na základe ročného prešetrovania používania Pegasusu a rovnocenných sledovacích špionážnych softvérov v EÚ zo strany osobitného vyšetrovacieho výboru PEGA, Parlament v júni 2023 vyzval na reformy na zastavenie zneužívania týchto softvérov vrátane nezákonného sledovania politických oponentov a novinárov v niektorých krajinách.

  Parlament tiež začal v roku 2023 pracovať na dlho očakávanom akte o slobode médií, pričom hlasovanie sa očakáva v októbri.

  Volebná a inštitucionálna reforma

  Poslanci sa dohodli na novom návrhu pravidiel o regulácii politickej reklamy a o reforme pravidiel kampane, ako aj na pravidlách financovania politických strán v kontexte akčného plánu EÚ pre demokraciu. Rokovania s členskými štátmi aktuálne prebiehajú. Parlament v apríli 2022 vypracoval legislatívny návrh na revíziu aktu o voľbách s cieľom zosúladiť vnútroštátne volebné pravidlá a vytvoriť nadnárodné zoznamy. Vo februári 2023 boli navrhnuté lepšie možnosti hlasovania pre občanov EÚ žijúcich v inej členskej krajine. Opatrenia na zmenu návrhov na zákony musí v oboch prípadoch prijať Európska rada.

  Poslanci chcú tiež zvýšiť počet kresiel v budúcom Parlamente a pridať 11 kresiel v deviatich krajinách. O ďalších rozsiahlych inštitucionálnych reformách uvedených v návrhu správy o parlamentarizme, európskom občianstve a demokracii sa pravdepodobne bude rokovať na septembrovom plenárnom zasadnutí.

  Parlament už v septembri 2021 vyzval na zriadenie nezávislého etického orgánu na posilnenie transparentnosti a integrity v inštitúciách EÚ a túto požiadavku zopakoval v uznesení z decembra 2022. Návrh Komisie o nezávislom etickom orgáne pre inštitúcie EÚ však nesplnil očakávania Parlamentu a poslanci v uznesení z júla 2023 kritizovali jeho nedostatočné ambície.

  Opatrenia v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy

  V neposlednom rade Parlament zohral kľúčovú úlohu pri usporiadaní Konferencie o budúcnosti Európy a účasti na nej, ako aj pri rokovaniach o návrhoch, ktoré vzišli od občanov Európy. Okamžite nadviazal na 49 politických odporúčaní konferencie tým, že aktivoval proces zmeny zmlúv EÚ a požiadal členské štáty, aby vytvorili konvent. Správa, v ktorej sa analyzujú možné opatrenia nadväzujúce na všetky odporúčania, bude predložená na rozpravu v pléne po lete.

         

• Pravidlá bezpečného a konkurencieschopného digitálneho prostredia

  Parlament je jednou z prvých inštitúcií na svete, ktoré požadujú zákony o takých kľúčových otázkach, ako je umelá inteligencia (AI) či regulácia online platforiem. Poslanci sa zasadzujú za to, aby sa v Európe v oblasti digitálnych služieb, ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti dodržiavali najprísnejšie normy, vychádzajúce zo základných práv a hodnôt EÚ stanovených v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí.

  Prístup orientovaný na ľudské práva

  Európsky parlament prijal pozíciu k stanoveniu etických zásad, ktorými sa riadi prístup EÚ k digitálnej transformácii, ako aj k zabezpečeniu úplného súladu so základnými právami, ako jr ochrana údajov, právo na súkromie, nediskriminácia a rodová rovnosť, a so zásadami, ako je ochrana spotrebiteľa, technologická neutralita a neutralita siete, dôveryhodnosť a inkluzívnosť. Parlament takisto požiadal o spoľahlivejšiu ochranu práv používateľov v online priestore, investície do digitálnych zručností, podporu práv pracovníkov a duševného zdravia v digitálnom pracovnom prostredí a právo na odpojenie sa.

  Pravidlá upravujúce digitálne služby

  V akte o digitálnych službách sa stanovujú jasné normy, ktoré upravujú spôsob, akým online spoločnosti fungujú a poskytujú služby v EÚ. Takisto sa ním zabezpečuje vysoká úroveň ochrany používateľov. V súlade so zásadou „to, čo je nezákonné offline, musí byť nezákonné aj online“ musia online platformy prijať rýchle opatrenia s cieľom odstrániť nezákonný obsah, bojovať proti dezinformáciám a posilniť kontroly obchodníkov. Aktom o digitálnych službách sa zabezpečuje, že používatelia sú lepšie informovaní a chránení pred manipuláciou. Zakazuje sa ním cielená reklama zameraná na maloleté osoby alebo založená na citlivých údajoch.

  V akte o digitálnych trhoch sa stanovujú povinnosti veľkých online platforiem, ktoré pôsobia ako strážcovia prístupu na digitálnom trhu, s cieľom zabezpečiť, že budú konať férovo. Týmito pravidlami sa inovátorom a technologickým startupom poskytujú nové príležitosti na hospodársku súťaž a inováciu v spravodlivejšom podnikateľskom prostredí. Spotrebitelia si budú môcť vybrať z väčšieho množstva lepších služieb bez toho, aby stratili kontrolu nad svojimi údajmi. Ak strážcovia prístupu nedodržiavajú pravidlá, môžu im byť uložené pokuty až do výšky 10 % ich celkového obratu (alebo 20 % v prípade opakovaného nedodržiavania).

  Umelá inteligencia (AI)

  Parlament už roky vyzýva na vytvorenie súboru pravidiel o umelej inteligencii, ktorým by sa zvýšila dôvera v nové technológie a ich bezpečnosť, stanovili by sa prísne etické normy, využila by sa ich transformačná sila na trhu práce a podporila by sa umelá inteligencia vytvorená v Európe („made in Europe“). Viaceré výbory, ako aj špecializovaný Osobitný výbor pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) poskytli Komisii informácie na účely vypracovania návrhu prvého právneho rámca EÚ pre umelú inteligenciu (akt o umelej inteligencii). Parlament pozmenil text hlasovaním v pléne v júni 2023. Konečná podoba aktu o umelej inteligencii sa teraz musí dohodnúť medzi vyjednávačmi Parlamentu a členských štátov v Rade predtým, ako sa stane právom EÚ.

  Európska dátová stratégia

  Poslanci podporujú interoperabilný, celoeurópsky rámec správy údajov a „dátovú spoločnosť“, v ktorej centre stojí človek a v ktorej majú občania plnú kontrolu nad svojimi údajmi. Prístup ku kvalitným údajom je základným faktorom pri budovaní výkonných a bezpečných systémov umelej inteligencie.

  Účelom aktu o správe údajov je zvýšiť dôveru vo výmenu údajov, vytvoriť nové pravidlá EÚ týkajúce sa neutrality dátových trhov a uľahčiť opätovné používanie niektorých údajov verejného sektora.

  Akt o údajoch, ktorý bol dohodnutý s členskými štátmi 27. júna, dopĺňa obsah DGA. Jeho cieľom je podporiť inovácie odstránením prekážok brániacich prístupu spotrebiteľov a podnikov k údajom.

  Kybernetická bezpečnosť

  V reakcii na rastúce hrozby, ktoré predstavuje digitalizácia a prudký nárast kybernetických útokov, poslanci aktualizovali pravidlá vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii (smernica NIS 2), ktoré nahrádzajú prvý celoeurópsky zákon o kybernetickej bezpečnosti (NIS). V smernici NIS 2 sa stanovujú prísnejšie požiadavky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, rozširuje počet „kľúčových sektorov“, zjednodušuje podávanie správ a zavádza prísnejšie presadzovanie vrátane sankcií v celej EÚ.

  Poslanci takisto schválili zriadenie kompetenčného strediska a siete EÚ pre kybernetickú bezpečnosť a požiadali o prísnejšie normy kybernetickej bezpečnosti EÚ pre pripojené zariadenia, aplikácie a operačné systémy.

  Parlament má dokončiť svoju pozíciu k aktu o kybernetickej odolnosti, ktorým sa zavádzajú požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre pripojené zariadenia s cieľom chrániť spotrebiteľov a podniky pred nebezpečnými digitálnymi produktmi na jednotnom trhu.

  Zákon o čipoch a vzácnych surovinách

  Poslanci prijali konečné plány na zabezpečenie dodávok čipov v EÚ posilnením výroby a inovácií v EÚ a zavedením núdzových opatrení proti nedostatku čipov. Parlamentná práca na zvýšení dostupnosti vzácnych surovín pre elektronický priemysel EÚ prebieha s cieľom rýchlo začať rokovania s členskými štátmi na jeseň 2023.

         

• Silnejšia Európa vo svete

  Parlament vyzval EÚ, aby zlepšila svoju schopnosť prijímať rýchle a účinné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky, najmä v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aby vystupovala jednotne a aby v reakcii na medzinárodné krízy konala ako skutočne globálny aktér (uznesenie).

  V uznesení o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike prijatom v januári 2023 poslanci privítali nové iniciatívy EÚ na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany a vyzvali členské štáty, aby pokračovali v rozvoji politiky a spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany a nadväzovali partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany s podobne zmýšľajúcimi partnermi.

  Rozširovanie

  V septembri 2021 Parlament schválil nástroj predvstupového financovania IPA III v hodnote 14,2 miliardy EUR na podporu siedmich krajín pri prijímaní reforiem potrebných na dosiahnutie súladu s pravidlami a hodnotami EÚ. Parlament vo svojich výročných správach neustále hodnotí pokrok v oblasti demokratických reforiem v susedných krajinách, ktoré chcú vstúpiť do EÚ. Poslanci označili posilnenú politiku rozširovania za najsilnejší geopolitický nástroj EÚ a vyzvali EÚ, aby prekonala súčasný stav a oživila proces rozširovania tak medzi členskými štátmi, ako aj v kandidátskych krajinách.

  Spolu s existujúcimi kandidátskymi krajinami Albánskom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom, Srbskom a Tureckom poslanci uvítali udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine, Moldavsku a Bosne a Hercegovine. Vyzvali na jeho udelenie Gruzínsku za predpokladu, že sa doriešia priority uvedené v stanovisku Komisie o pripravenosti krajiny. Uvítali aj žiadosť Kosova o členstvo v EÚ.

  Podpora demokracie a činnosti v oblasti ľudských práv

  Európsky parlament vždy preukazoval svoju neochvejnú odhodlanosť podporovať ľudské práva a demokraciu na celom svete. Od roku 1988 udeľuje Parlament Sacharovovu cenu jednotlivcom, skupinám a organizáciám, ktoré významne prispeli k ochrane slobody myslenia vo svete.

  Udalosti posledných rokov – pandémia, ruská agresia proti Ukrajine – predstavujú pre demokracie na celom svete vážne výzvy. Ruská agresia je namierená nielen proti Ukrajine, ale aj proti demokraciám a demokratickým hodnotám. Európsky parlament už roky podporuje parlamenty v partnerských krajinách prostredníctvom iniciatív v oblasti kultúry dialógu, ako je dialóg Jeana Monneta, a prostredníctvom práce parlamentných delegácií.

  Tieto delegácie sú oficiálne skupiny poslancov, ktoré udržiavajú a prehlbujú vzťahy s parlamentmi krajín mimo EÚ, ako aj s inými regiónmi a organizáciami. Európsky parlament tiež každoročne vysiela krátkodobé volebné pozorovateľské delegácie do krajín mimo EÚ, kde skúsenosti poslancov ako volených zástupcov obohacujú hodnotenie miestnych volebných procesov.

  Vývoj

  V júni 2021 schválili poslanci nový fond Globálna Európa (Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – NDICI), ktorým sa zabezpečilo financovanie vonkajšej spolupráce vo výške 79,5 miliardy EUR na podporu udržateľného rozvoja v krajinách v susedstve s EÚ, v Afrike, Ázii, v Severnej a Južnej Amerike, Tichomorí a Karibiku.

  Medzinárodný obchod, dohody o partnerstve

  Parlament podporuje komplexné obchodné partnerstvá a multilateralizmus založený na pravidlách. Reciprocita v obchodných vzťahoch je základom nedávnych právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu, ako sú nové pravidlá na zabránenie dumpingu prostredníctvom zahraničných subvencií.

  Poslanci sa v súčasnosti zaoberajú veľmi očakávaným návrhom na účinný zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu EÚ, a to vrátane nútenej práce detí. Rokovania s členskými štátmi by sa mohli začať najskôr na jeseň 2023.

  Dokonca aj po prerušení rokovaní o všeobecnom systéme preferencií EÚ (VSP), ktorým sa rozvojovým krajinám poskytuje preferenčný prístup na trh EÚ, sa poslanci dohodli s Radou na nových nástrojoch na ochranu podnikov EÚ pred hospodárskym nátlakom tretích krajín.

  Na to, aby mohla nadobudnúť účinnosť každá nová obchodná a investičná dohoda EÚ s tretími krajinami, ako je napríklad obchodná dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, je nevyhnutný súhlas Parlamentu. Vo februári 2020 poslanci schválili dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, ktorá je prvou dohodou, ktorou sa zavádzajú environmentálne, sociálne a demokratické podmienky udržateľnosti. Očakáva sa, že o ďalších obchodných a investičných dohodách, okrem iných krajín aj s Čile a Novým Zélandom, budú poslanci rokovať v parlamentných výboroch a na plenárnych schôdzach aj v roku 2023 a začiatkom roka 2024.

         

• Spotrebiteľská politika v záujme zelenej a digitálnej transformácie

  Tridsať rokov po vytvorení jednotného trhu Parlament prijal opatrenia na aktualizáciu pravidiel ochrany spotrebiteľa s cieľom reagovať na výzvy digitálnej éry a zelenej transformácie. Znižovanie objemu odpadu, recyklácia a udržateľné využívanie a výroba tovaru sú základom budovania autonómnejšieho obehového hospodárstva s nulovým znečistením.

  Medzi najnovšie zmeny patria nové pravidlá stanovené v akte o digitálnych trhoch, akte o digitálnych službách a iniciatívy ako spoločná nabíjačka pre mobilné elektronické zariadenia. Poslanci sa dohodli na prepracovaných pravidlách týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov a spotrebiteľských úverov s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa a blaho občanov EÚ, a to online aj offline.

  Obehové hospodárstvo

  Parlament a Rada schválili nové pravidlá recyklácie a výroby udržateľných batérií a hlasovali o sérii návrhov (obaly a udržateľné textílie).

  Pokiaľ ide o udržateľnú spotrebu, poslanci rokujú s Radou o prepracovaní smernice o ekodizajne a zákaze environmentálne klamlivej reklamy a plánovaného zastarávania. Poslanci okrem toho pracujú aj na nových pravidlách týkajúcich sa práva na opravu, čo Parlament v poslednom desaťročí opakovane presadzoval.

  Poslanci začali rokovania s členskými štátmi aj o novej povinnosti náležitej starostlivosti pre obchodné spoločnosti.

  Posilniť priemyselnú základňu EÚ

  V uznesení prijatom vo februári 2023 poslanci vyzvali Komisiu, aby vypracovala plány na posilnenie výrobnej sily EÚ, najmä v oblasti strategických technológií, ako je slnečná a veterná energia, tepelné čerpadlá a batérie.

  Od roku 2021 poslanci vyzývali Komisiu, aby predložila návrh o kritických surovínách s cieľom pomôcť priemyselným odvetviam EÚ udržať si konkurencieschopnosť a stať sa menej závislými od tretích krajín a zároveň zabezpečiť cenovo dostupné a dostatočné dodávky pre spotrebiteľov v EÚ. Hlasovanie vo výbore pre priemysel je naplánované na september 2023.