SPRÁVA Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov

3.11.2020 - (2020/2021(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajca: David Cormand


Postup : 2020/2021(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0209/2020

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Towards a more sustainable single market for business and consumers (2020/2021(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 114,

 so zreteľom na články 169, 191, 192 a 193 ZFEÚ,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu[1],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov[2],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/2019/EÚ z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru[3],

 so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 7. júna 2018, ktorým sa zriaďuje Program pre jednotný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov a európsku štatistiku (COM(2018)0441),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov[4],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade[6],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[7],

 so zreteľom na publikáciu Komisie z októbra 2018 s názvom Behaviorálna štúdia o angažovanosti spotrebiteľov v obehovom hospodárstve,

 so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2019 s názvom Analýza a vývoj systému na hodnotenie opráv a modernizácie výrobkov,

 so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020,

 so zreteľom na štúdiu realizovanú v marci 2020 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Promoting product longevity (Dlhšia životnosť výrobkov),

 so zreteľom na štúdiu realizovanú v apríli 2020 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Sustainable Consumption and Consumer Protection Legislation (Udržateľná spotreba a právne predpisy na ochranu spotrebiteľa),

 so zreteľom na správu Európskej organizácie spotrebiteľov (BEUC) z 18. augusta 2015 s názvom Durable goods: More sustainable products, better consumer rights — Consumer expectations from the EU’s ressource efficiency and circular economy agenda (Predmety dlhodobej spotreby: udržateľnejšie výrobky, lepšie práva spotrebiteľov – očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o program EÚ v oblasti efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva),

 zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

 so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0209/2020),

A. keďže vzhľadom na zmenšovanie prírodných zdrojov a na šírenie odpadu je nevyhnutné zaviesť udržateľné systémy výroby a spotreby ohľaduplné voči hraniciam možností planéty, ktorých prioritou bude efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie jej zdrojov;

B. keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala, že je potrebné vytvoriť nové a odolnejšie obchodné modely a podporovať európske podniky, najmä malé a stredné podniky (MSP), mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby;

C. keďže udržateľný jednotný trh musí odrážať výzvu Parlamentu[8] na prijatie ambicióznej Európskej zelenej dohody; keďže je preto nevyhnutné vypracovať stratégiu založenú na výskume s cieľom zvýšiť trvácnosť, opätovnú použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov; keďže touto stratégiou by sa mali vytvárať pracovné príležitosti, rast a inovačné príležitosti pre európske podniky, podporovať ich konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle a zabezpečovať vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa;

D. keďže spoločná a obsiahla stratégia neznamená paušálny prístup; keďže vhodnejší by bol diferencovaný prístup založený na osobitostiach každej kategórie a odvetvia výrobkov a na trhovom a technologickom vývoji; keďže účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich pravidiel je nevyhnutné pre dobre fungujúci a udržateľný jednotný trh;

E. keďže v záujme prechodu na klimatickú neutralitu a obehové hospodárstvo je nevyhnutné mobilizovať dostatočné finančné prostriedky prostredníctvom finančných programov, ako je Program pre jednotný trh, s cieľom financovať výskum a vývoj v oblasti udržateľných výrobkov, ako aj informačné kampane zamerané na podniky a spotrebiteľov;

F. keďže spotrebitelia sú pripravení vydať sa cestou obehového hospodárstva a podľa behaviorálnej štúdie Komisie z roku 2018 je trikrát pravdepodobnejšie, že si kúpia výrobok, ak je označený za trvácnejší a opraviteľný, pričom však stále pretrvávajú prekážky vrátane informačnej asymetrie; keďže pre informovanosť spotrebiteľov a spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi sú potrebné jasné, spoľahlivé a transparentné informácie o vlastnostiach výrobku vrátane predpokladanej životnosti a opraviteľnosti; keďže preto treba zlepšiť existujúce informácie a zároveň zabrániť nadmernému informačnému zaťažovaniu;

G. keďže životnosť výrobku a spôsob jeho zastarávania určujú rôzne prirodzené alebo umelé faktory, napríklad zloženie, funkčnosť, náklady na opravu, modely spotreby a miera používania; keďže predpokladaná životnosť výrobku sa musí merať na základe objektívnych skúšok a kritérií, ktoré odrážajú podmienky reálneho použitia, a musí byť stanovená pred uvedením výrobku na trh;

H. keďže smernica (EÚ) 2019/771 sa má preskúmať do roku 2024; keďže v rámci prípravy na toto preskúmanie by sa malo posúdiť množstvo opatrení zameraných na nastolenie vhodných podmienok na zvýšenie trvácnosti výrobkov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ako aj konkurenčné podnikateľské prostredie; keďže dvojročná zákonná záručná lehota nemusí byť vhodná pre všetky kategórie výrobkov s vyššou predpokladanou životnosťou;

I. keďže v predchádzajúcom uznesení[9] Európsky parlament žiadal o prijatie opatrení na nápravu problému plánovaného zastarávania tovaru a softvéru vrátane vypracovania spoločnej definície testovania a zisťovania problematických praktík; keďže treba vypracovať spoločnú stratégiu pre jednotný trh, poskytnúť podnikom aj spotrebiteľom právnu istotu a získať si ich dôveru;

J. keďže životnosť softvéru má kľúčový význam pre životnosť elektronických prístrojov; keďže softvéry zastarávajú čoraz rýchlejšie, a preto musia byť elektronické prístroje prispôsobivejšie, aby si na trhu udržali svoju konkurencieschopnosť[10];

K. keďže 79 % európskych občanov si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí[11]; keďže vysokokvalitné výrobky zvyšujú konkurencieschopnosť európskych podnikov;

L. keďže prieskum uskutočnený v decembri 2015[12] odhalil, že 59 % spotrebiteľov nevie, že zákonná záručná lehota v EÚ trvá najmenej dva roky; keďže poznatky spotrebiteľov o existujúcich právach na vysokej úrovni, pokiaľ ide o právnu záruku, by sa mohli zlepšiť a takéto zlepšenie by prispelo k udržateľnejšiemu používaniu tovaru;

M. keďže v dôsledku rozmachu elektronického obchodu sa objavila potreba lepšej kontroly súladu tovaru a služieb z tretích krajín s normami EÚ v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa;

N. keďže udržateľný jednotný trh si vyžaduje účinný dohľad nad trhom, aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie týchto pravidiel, v ktorých kľúčovú úlohu zohrávajú orgány dohľadu nad trhom a colné orgány;

O. keďže nabádaním k oprave a opätovnému používaniu vecí a budovaním dôvery v trh s použitým tovarom by sa mohli vytvárať hospodárske, sociálne a pracovné príležitosti a za konkrétnych okolností aj podnietiť konkurencieschopnosť priemyslu; keďže v niektorých prípadoch existujú prekážky, ktoré bránia spotrebiteľom, aby sa rozhodli pre opravu, napríklad nedostatočný prístup k náhradným dielom, nedostatočná štandardizácia a interoperabilita a nedostupnosť opravárenských služieb; keďže to má negatívny vplyv na opravárenský sektor;

P. keďže podľa prieskumu Eurobarometra[13] by 77 % občanov EÚ svoje zariadenia namiesto výmeny radšej opravovalo; keďže opravárenské podniky by mohli byť zdrojom pracovných miest na miestnej úrovni a špecifického know-how v Európe;

Q. keďže predĺženie životnosti určitého druhu výrobku, ktorý je práve v procese podstatného zlepšenia svojej environmentálnej účinnosti, by malo byť vyvážené zavádzaním týchto vylepšených výrobkov, takže by nemalo dochádzať k oneskoreniam pri zavádzaní inovačných technológií, ktoré by mohli mať významné environmentálne prínosy;

R. keďže rastúca digitalizácia poskytuje našim spoločnostiam nové kanály na výmenu informácií a pomáha vytvárať udržateľný trh založený na zodpovednosti, transparentnosti, výmene informácií a efektívnejšom využívaní zdrojov;

S. keďže online platformy by si mohli ešte lepšie plniť povinnosť poskytovať spotrebiteľom spoľahlivé informácie o výrobkoch a službách, ktoré ponúkajú;

T. keďže digitálny sektor prispieva k inovácii a podpore udržateľného hospodárstva; keďže by sa mal riešiť vplyv jeho infraštruktúry na životné prostredie z hľadiska spotreby energie a zdrojov; keďže udržateľnejšie spôsoby balenia a dodávania sú kľúčové pre vytvorenie obehového hospodárstva;

U. keďže zelené a udržateľné verejné obstarávanie je strategický nástroj, ktorý možno spolu s ďalšími dôležitými politikami využiť na to, aby prispel k priemyselnej transformácii Európy a posilnil jej odolnosť a otvorenú strategickú autonómiu; keďže strategické využívanie udržateľného obstarávania môže byť prínosom pre podniky aj spotrebiteľov tým, že podporí dopyt po udržateľnom tovare a jeho ponuku a zabezpečí, aby tieto výrobky boli nákladovo efektívne a atraktívne pre spotrebiteľov;

V. keďže sa treba zaoberať zavádzajúcimi tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia a riešiť postupy environmentálne klamlivej reklamy prostredníctvom účinných metodík, ktoré by zahŕňali aj spôsob, akým sa takéto tvrdenia majú odôvodňovať;

W. keďže reklama má vplyv na úrovne a modely spotreby; keďže reklama by mohla pomôcť podnikom a spotrebiteľom prijímať uvedomelé rozhodnutia;

1. víta nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, ktorý predložila Komisia, a deklarovaný zámer podporovať výrobky dlhodobej spotreby, ktoré sa ľahšie opravujú, opätovne využívajú a recyklujú, a zároveň prijať kroky na podporu spotrebiteľov v rámci tejto transformácie;

2. zdôrazňuje, že každá stratégia udržateľného jednotného trhu by mala spravodlivým, vyváženým a primeraným spôsobom spájať zásady udržateľnosti, ochrany spotrebiteľa a výrazne konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že všetky potenciálne regulačné opatrenia by mali byť založené na týchto zásadách, mali by byť nákladovo efektívne z hľadiska životného prostredia a mali by byť prospešné pre podniky aj spotrebiteľov, aby sa mohli stotožniť s ekologickou transformáciou v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že regulačné opatrenia by mali vytvárať konkurenčné výhody pre európske podniky, nemali by ich neprimerane finančne zaťažovať a mali by podnecovať inovácie, podporovať investície do udržateľných technológií a posilňovať európsku konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku aj ochranu spotrebiteľa; poukazuje na to, že všetky plánované regulačné opatrenia by mali byť sprevádzané posúdeniami vplyvu a mali by vždy zohľadňovať vývoj na trhu a potreby spotrebiteľov;

3. vyzýva Komisiu, aby ukázala silné politické ambície pri navrhovaní, prijímaní a vykonávaní príslušných pripravovaných návrhov, ako je napríklad „posilnenie postavenia spotrebiteľa pri ekologickej transformácii“, a iniciatívu v oblasti udržateľnej politiky výrobkov, ktorá by mala byť plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a inými environmentálnymi cieľmi, aby sa zlepšila obehovosť hodnotových reťazcov, efektívne využívanie zdrojov a využívanie druhotných surovín, minimalizovala tvorba odpadu a dosiahlo obehové hospodárstvo bez toxických látok; zdôrazňuje význam včasného vykonávania a dodržiavania existujúcich povinností a noriem; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ich ďalej neodkladala;

4. zdôrazňuje, že dobre fungujúci jednotný trh je silným nástrojom ekologickej a digitálnej transformácie EÚ, a to aj pokiaľ ide o jeho úlohu v globalizovanom hospodárstve; zdôrazňuje, že dokončenie a prehĺbenie jednotného trhu, a to aj prostredníctvom účinného presadzovania existujúcich právnych predpisov a riešenia zostávajúcich neodôvodnených a neprimeraných prekážok, je predpokladom dosiahnutia udržateľnejšej výroby a spotreby v EÚ; požaduje transparentné riadenie vnútorného trhu spolu s účinnejším a lepším monitorovaním; je presvedčený, že právny rámec pre udržateľnejší jednotný trh by mal podporovať inovácie a rozvoj udržateľných technológií, motivovať podniky, aby prešli na udržateľnejšie obchodné modely, a tak prispievať k udržateľnému hospodárskemu oživeniu;

5. zdôrazňuje , že udržateľná spotreba ide ruka v ruke s trvalo udržateľnou výrobou a že hospodárske subjekty by mali byť nabádané k tomu, aby mysleli na trvácnosť výrobkov a služieb už od štádia návrhu a pri uvádzaní alebo poskytovaní na vnútornom trhu, aby sa spotrebiteľom zaistil bezpečný, udržateľný, nákladovo efektívny a atraktívny výber; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré budú rozlišovať medzi kategóriami výrobkov a budú určené odvetviam s významným vplyvom na životné prostredie a ktorými sa zlepší trvácnosť výrobkov vrátane ich predpokladanej životnosti, opätovnej použiteľnosti, modernizovateľnosti, opraviteľnosti a recyklovateľnosti;

Práva spotrebiteľov a boj proti plánovanému zastarávaniu

6. vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami vypracovala širokú stratégiu s opatreniami, ktoré budú rozlišovať medzi kategóriami výrobkov a zohľadňovať trhový a technologický vývoj, s cieľom podporiť podniky a spotrebiteľov a využívať trvalo udržateľné modely výroby a spotreby; konštatuje, že táto stratégia by mala zahŕňať opatrenia, ktorých účelom je:

a. uvádzať predzmluvné informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súvislosti s predpokladanou životnosťou (vyjadrené v rokoch a/alebo cykloch používania a stanovené pred uvedením výrobku na trh objektívnou a štandardizovanou metodikou založenou, okrem iných parametrov, na podmienkach skutočného používania, rozdieloch v intenzite používania a prírodných faktoroch) a opraviteľnosťou výrobku, pričom treba mať na zreteli, že tieto informácie by sa mali poskytovať jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby sa zabránilo pomýleniu spotrebiteľov a ich preťaženiu informáciami, a stanoviť to ako jednu zo základných charakteristík v zmysle smerníc 2011/83/EÚ a 2005/29/ES;

b. podporovať rozvoj a harmonizáciu dobrovoľného označovania, do ktorého sa zapoja všetky príslušné zainteresované strany, a to na základe transparentných noriem podložených výskumom a prijatých v nadväznosti na posúdenia vplyvu, pri ktorých sa preukáže význam, proporcionalita a účinnosť pri znižovaní negatívnych vplyvov na životné prostredie a ochrane spotrebiteľov; je presvedčený, že toto označovanie by mohlo zahŕňať najmä informácie o trvácnosti a opraviteľnosti, ako je hodnotenie opraviteľnosti, a mohlo by mať podobu indexu environmentálnych vlastností, pričom by sa zohľadnilo viacero kritérií počas celého životného cyklu výrobkov podľa kategórie výrobkov; domnieva sa, že by malo spotrebiteľom v čase nákupu okamžite poskytnúť viditeľné, jasné a zrozumiteľné informácie;

c. posilniť úlohu environmentálnej značky EÚ s cieľom zvýšiť mieru jej využívania v priemysle a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov;

d. posúdiť, pre ktoré kategórie tovaru by bolo najvhodnejšie nasadiť merače spotreby, na základe analýzy nákladovej/environmentálnej efektívnosti s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov a údržbu výrobkov, viesť ich k dlhodobému používaniu výrobkov uľahčením opätovného použitia a podporiť opätovné používanie a obchodné modely na báze použitého tovaru;

e. pri príprave preskúmania smernice (EÚ) 2019/771 posúdiť, ako lepšie zosúladiť trvanie právnych záruk s predpokladanou životnosťou kategórie výrobkov, ako aj spôsob, akým by predĺženie obdobia prenesenia dôkazného bremena v prípade nesúladu posilnilo možnosť spotrebiteľov a podnikov prijímať udržateľné rozhodnutia; žiada, aby sa v tomto posúdení vplyvu zvážili možné účinky takéhoto potenciálneho zvýšenia cien, očakávanej životnosti výrobkov, systémov obchodných záruk a nezávislých opravárenských služieb;

f. pri príprave preskúmania smernice (EÚ) 2019/771 preskúmať uskutočniteľnosť posilnenia postavenia predajcov vo vzťahu k výrobcom zavedením spoločného mechanizmu zodpovednosti výrobcu a predávajúceho v rámci režimu zákonných záruk;

g. riešiť plánované zastarávanie zvážením pridania postupov, ktorých jediným cieľom je účinne skrátiť životnosť výrobku s cieľom zvýšiť jeho mieru výmeny a neprimerane obmedziť opraviteľnosť výrobkov vrátane softvéru, do zoznamu uvedeného v prílohe I k smernici 2005/29/ES; zdôrazňuje, že tieto postupy by sa mali jasne vymedziť na základe objektívnej a spoločnej definície, pričom by sa malo zohľadniť posúdenie všetkých zainteresovaných strán, ako sú výskumné zariadenia a spotrebiteľské, podnikateľské a environmentálne organizácie;

7. zdôrazňuje, že tovar s digitálnymi prvkami si vyžaduje osobitnú pozornosť a že pri preskúmaní smernice (EÚ) 2019/771, ktoré sa má vykonať do roku 2024, by sa mali zohľadniť tieto prvky:

a. opravné aktualizácie — t. j. bezpečnostné aktualizácie a aktualizácie zhody – musia pokračovať počas celej predpokladanej životnosti zariadenia, v závislosti od kategórie výrobku;

b. opravné aktualizácie by mali byť oddelené od vývojových aktualizácií, ktoré musia byť reverzibilné, a žiadnou aktualizáciou sa nikdy nesmie znížiť výkonnosť ani reaktívnosť tovaru;

c. spotrebiteľov musí predávajúci v čase nákupu informovať o období, počas ktorého možno očakávať poskytovanie aktualizácií softvéru dodaného pri nákupe tovaru, a to spôsobom, ktorý je v súlade s inováciami a možným budúcim vývojom trhu, ako aj o ich osobitostiach a vplyve na výkonnosť zariadenia, aby sa zabezpečilo, že si tovar zachová svoj súlad a bezpečnosť;

8. zdôrazňuje potrebu jednoduchých, účinných a vymáhateľných prostriedkov nápravy pre podniky aj spotrebiteľov; poukazuje na to, že spotrebitelia v celej EÚ by mali byť informovaní o svojich právach a prostriedkoch nápravy; žiada, aby sa v rámci Programu pre jednotný trh, ktorý je súčasťou viacročného finančného rámca (VFR) financovali opatrenia na riešenie nedostatku informácií a na poskytovanie podpory iniciatívam spotrebiteľských, podnikateľských a environmentálnych združení; domnieva sa, že členské štáty by mali uskutočňovať informačné kampane na zvýšenie ochrany a dôvery spotrebiteľov, najmä medzi zraniteľnými skupinami, a vyzýva Komisiu, aby spotrebiteľom poskytla primerané informácie o ich právach prostredníctvom jednotnej digitálnej brány; zdôrazňuje, že MSP, mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby potrebujú osobitnú podporu vrátane finančnej podpory, aby mohli pochopiť a plniť si právne záväzky v oblasti ochrany spotrebiteľa;

9. poznamenáva, že mnohé výrobky uvádzané na jednotný trh, najmä výrobky predávané online trhmi a dovážané z krajín mimo EÚ, nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa požiadaviek na bezpečnosť a udržateľnosť výrobkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti EÚ a medzinárodných konkurentov, ako aj na zaistenie bezpečných a udržateľných výrobkov pre spotrebiteľov prostredníctvom lepšieho dohľadu nad trhom a rovnocenných noriem colnej kontroly v celej EÚ pre tradičné aj online podniky; poukazuje na to, že v záujme vykonania tejto úlohy sa orgánom dohľadu nad trhom musia poskytnúť primerané finančné, technické, informačné a ľudské zdroje v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020, a vyzýva členské štáty, aby pokryli ich potreby, a Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie nariadenia; zdôrazňuje, že by sa mala výrazne posilniť interakcia medzi systémom RAPEX a online trhmi a platformami;

Stratégia opráv

10. žiada, aby sa  v čase nákupu jasným a ľahko čitateľným spôsobom sprístupnili tieto informácie o dostupnosti náhradných dielov, aktualizáciách softvéru a opraviteľnosti výrobku: predpokladané obdobie dostupnosti od dátumu nákupu, priemerná cena náhradných dielov v čase nákupu, odporúčané približné časy dodania a opravy a v prípade potreby informácie o opravárenských a údržbárskych službách; okrem toho žiada, aby sa tieto informácie uvádzali v dokumentácii k výrobku spolu so zhrnutím najčastejšie sa vyskytujúcich porúch a spôsobov ich nápravy;

11. vyzýva Komisiu , aby stanovila „právo spotrebiteľov na opravu“ s cieľom zabezpečiť, aby opravy boli systematické, nákladovo efektívne a atraktívne, so zreteľom na špecifiká rôznych kategórií výrobkov a podľa vzoru opatrení, ktoré už boli prijaté pre viaceré domáce spotrebiče podľa smernice o ekodizajne, tým, že:

a. subjektom v opravárenskom odvetví vrátane nezávislých opravárov a spotrebiteľom poskytne bezplatný prístup k potrebným informáciám o opravách a údržbe vrátane informácií o diagnostických nástrojoch, náhradných dieloch, softvéri a aktualizáciách, ktoré sú potrebné na vykonávanie opráv a údržby, pričom sa zohľadnia požiadavky bezpečnosti spotrebiteľov, a to bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2016/943;

b. bude nabádať k štandardizácii náhradných dielov v záujme interoperability a inovácií, a to pri rešpektovaní požiadaviek na bezpečnosť výrobkov;

c. stanoví povinné minimálne obdobie na poskytovanie náhradných dielov, ktoré bude odrážať predpokladanú životnosť výrobku po uvedení posledného kusu na trh, ako aj primerané maximálne dodacie lehoty podľa kategórie výrobkov v súlade s vykonávacími nariadeniami o ekodizajne prijatými 1. októbra 2019, ktoré by sa mali rozšíriť na širšiu škálu výrobkov;

d. zabezpečí, aby cena náhradného dielu bola primeraná, a teda nákladovo efektívna, vo vzťahu k cene celého výrobku a aby nezávislí a autorizovaní opravári aj spotrebitelia mali prístup k potrebným náhradným dielom bez neprimeraných prekážok;

e. bude pri príprave revízie smernice (EÚ) 2019/771 s prihliadnutím na analýzu nákladovej efektívnosti pre spotrebiteľov aj podniky podporovať opravu pred nahradením prostredníctvom predĺženia záruk alebo počítania záručných lehôt od nuly v prípade spotrebiteľov, ktorí si zvolia túto možnosť, a zabezpečí, aby predajcovia vždy informovali spotrebiteľov o možnosti opravy a súvisiacich záručných právach;

f. pri príprave revízie smernice (EÚ) 2019/771 posúdi, ako by sa opravy mohli uľahčiť zavedením právnej záruky na úrovni EÚ za diely, ktoré nahradil odborný opravár, ak tovar už nie je v právnej ani obchodnej záruke;

g. bude nabádať členské štáty, aby pre spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre určité opravy u autorizovaných/nezávislých opravárov, vytvárali stimuly, napríklad „bonus pre remeselníkov“, ktoré podporujú opravy, najmä po skončení zákonnej záruky;

Globálna stratégia na podporu opätovného používania tovaru

12. víta skutočnosť, že Komisia zvažuje záväzné opatrenia na zabránenie likvidácii nepredaného alebo neskazeného tovaru, ktorý je funkčný, v záujme jeho opätovného použitia a kvantifikované ciele pre opätovné použitie, a to aj prostredníctvom zavedenia systémov zálohovania v súlade s rámcovou smernicou o odpade a smernicou o obaloch a odpadoch z obalov; zdôrazňuje, že prioritný prístup na zberné dvory by mal byť zabezpečený pre nové, udržateľné obchodné modely, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej motivovali k udržateľnému nakladaniu s odpadom; zdôrazňuje potrebu stratégie na posúdenie a riešenie právnych prekážok opráv, ďalšieho predaja, opätovného použitia a darovania s cieľom zabezpečiť účinnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov, ako aj posilnenie vnútorného trhu s druhotnými surovinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu, a to aj prostredníctvom zvýšenej štandardizácie;

13. zdôrazňuje význam podpory obehového hospodárstva a udržateľných  obchodných modelov, ktoré minimalizujú likvidáciu tovaru a podporujú opravy a opätovné používanie; vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala využívanie takýchto modelov a zároveň ich zachovala nákladovo efektívne a atraktívne a zaručila vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a aby nabádala členské štáty, aby zvyšovali informovanosť o týchto modeloch prostredníctvom osvetových kampaní a odbornej prípravy pre spotrebiteľov aj podniky; zdôrazňuje význam investícií do výskumu a vývoja v tejto oblasti;

14. poukazuje na to, že spoločností uplatňujú praktiky na odrádzanie od opráv, ktoré predstavujú obmedzenie práva na opravu a ovplyvňujú spotrebiteľské možnosti opravy; požaduje prístup, ktorý zaručí presadzovanie práv duševného vlastníctva a zároveň zabezpečí účinnú podporu nezávislým opravárom, s cieľom podporiť možnosti výberu pre spotrebiteľov a dosiahnuť celkovo udržateľný jednotný trh;

15. zdôrazňuje, že treba vytvárať stimuly pre spotrebiteľov, aby kupovali použitý tovar; poukazuje na to, že prenos záruky v prípade ďalšieho predaja tovaru, ktorý je ešte v záručnej lehote, by prispel k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v tento trh; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery by sa záruka prvého kupujúceho mohla preniesť na ďalších kupujúcich v prípade následného predaja, najmä v kontexte digitálnych pasov výrobkov; okrem toho žiada, aby sa pri preskúmaní smernice posúdila potreba preskúmať doložku o výnimke pre použité výrobky v rámci režimu právnej záruky stanoveného v smernici (EÚ) 2019/771, a to v nadväznosti na posúdenie vplyvu týkajúce sa možných účinkov na obchodné modely založené na použitom tovare a opätovnom použití;

16. požaduje jasné vymedzenie pojmov renovovaný a repasovaný tovar a podporu rozsiahleho zavedenia dobrovoľného systému predĺžených obchodných záruk na takýto tovar s cieľom doplniť pôvodné zákonné záruky a zabrániť tomu, aby boli spotrebitelia vystavení nekalým praktikám;

17. zdôrazňuje úlohu sektora služieb pri zvyšovaní prístupnosti opráv a ďalších nových obchodných modelov; víta najmä rozvoj obchodných modelov, v ktorých je spotreba oddelená od fyzického vlastníctva a predáva sa funkcia výrobku, a požaduje dôkladné posúdenie vplyvu hospodárstva zameraného na funkčnosť a jeho potenciálneho efektu odrazu, ako aj účinkov takýchto modelov na spotrebiteľov a ich finančné záujmy, ale aj na životné prostredie; zdôrazňuje, že rozvoj internetových služieb, nových foriem marketingu (prenájom, lízing, produkt ako služba atď.) a dostupnosť opravárenských zariadení môžu pomôcť predĺžiť životnosť výrobkov a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a dôveru v takéto výrobky; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj týchto nových obchodných modelov prostredníctvom cielenej finančnej podpory z Programu pre jednotný trh a ktorýchkoľvek ďalších relevantných programov VFR;

18. požaduje rozvoj vnútroštátnych kampaní a príslušných mechanizmov, ktoré budú povzbudzovať spotrebiteľov na predĺženie životnosti výrobkov prostredníctvom opráv a využívania použitého tovaru a zvyšovať informovanosť o pridanej hodnote udržateľných inovačných technológií; žiada Komisiu a vnútroštátne orgány, aby pri uskutočňovaní takýchto informačných kampaní poskytovali príslušným orgánom na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ako aj spoločnostiam a združeniam, pomoc a podporu z technického aj finančného hľadiska v rámci Programu VFR pre jednotný trh;

19. vyzýva všetky spoločnosti a organizácie, aby sa zaregistrovali do schémy EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) s cieľom zlepšiť svoje environmentálne správanie; so záujmom očakáva nadchádzajúce preskúmanie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, ktoré by malo výrazne zlepšiť dostupnosť informácií o environmentálnom správaní spoločností;

Digitálna agenda pre udržateľný trh

20. víta ohlásenie spoločného európskeho dátového priestoru pre inteligentné obehové aplikácie a ambíciu Komisie vytvoriť digitálny „pas výrobkov“ na zlepšenie vysledovateľnosti a prístupu k informáciám o podmienkach výroby konkrétneho výrobku, trvácnosti, zložení, opätovnom použití, možnostiach opravy, demontáže a spracovaní po skončení životnosti, so zreteľom na zásadu proporcionality a náklady pre podniky, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebám MSP, mikropodnikov a samostatne zárobkovo činných osôb; žiada, aby sa tieto nástroje vyvinuli v úzkej spolupráci s priemyslom a príslušnými zainteresovanými stranami:

21. berie na vedomie prínos digitálnych technológií k inováciám a utváraniu výraznejšie obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy a protokoly pre prístup k interoperabilným údajom a pre ich využívanie s cieľom umožniť účinnú výmenu údajov medzi spoločnosťami, investormi a orgánmi a priniesť nové obehové obchodné príležitosti založené na údajoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v novom VFR zvýšili financovanie výskumu a inovácií v oblasti udržateľných technológií;

22. zdôrazňuje, že z hľadiska výroby a služieb majú digitálny sektor a spotreba online výraznú environmentálnu stopu, a žiada Komisiu, aby posúdila, ako by sa v indexe digitálnej udržateľnosti EÚ založenom na analýze životného cyklu výrobkov dala zohľadniť udržateľná produkcia a spotreba digitálnych služieb; poukazuje na to, že postupy na zníženie takéhoto vplyvu na životné prostredie, ako je obmedzenie balenia a vývoj udržateľnejších obalov, by mali byť súčasťou stratégie zameranej na udržateľný jednotný trh;

23. dodáva, že treba zvýšiť informovanosť o potenciálnej environmentálnej stope nepotrebných údajov, ako sú nevyužité aplikácie, súbory, videá, fotografie a nevyžiadané e-maily; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv digitálnych postupov a infraštruktúry z hľadiska ich uhlíkovej a environmentálnej stopy, ako aj ich vplyvu na spotrebiteľské praktiky, a aby zvážila vhodné opatrenia na jeho zníženie;

24. trvá na tom, aby Komisia zohľadnila rozhodnutia Parlamentu týkajúce sa zavedenia systému univerzálnej nabíjačky s cieľom znížiť objem výroby a elektronický odpad;

Nevyhnutná transformácia orgánov verejnej moci

25. zastáva názor, že verejné obstarávanie by malo byť ústredným prvkom plánu hospodárskej obnovy EÚ v súlade s Európskou zelenou dohodou, a to prostredníctvom podpory inovačného úsilia súkromného sektora a procesov digitalizácie verejných súťaží a stanovenia správnych stimulov na oživenie udržateľnej výroby a spotreby; žiada, aby bolo prioritou podnecovanie dopytu po ekologických tovaroch a službách s menšou environmentálnou stopou a podpora sociálnych a environmentálnych kritérií;

26. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť zavádzanie environmentálneho, sociálneho a inovačného verejného obstarávania pri prechode na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo prostredníctvom zaraďovania kritérií a cieľov udržateľnosti do verejných súťaží; v tejto súvislosti pripomína záväzok Komisie prijať kroky prostredníctvom odvetvových opatrení a usmernení týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania pri súčasnom zachovaní platného právneho rámca v oblasti verejného obstarávania a vyzýva Komisiu, aby bola ambiciózna, pokiaľ ide o to, aby sa udržateľné kritériá vo verejnom obstarávaní stali štandardnou voľbou; zdôrazňuje význam podpory použitých, opätovne použitých, recyklovaných a renovovaných výrobkov a softvérových programov s nízkou spotrebou energie prostredníctvom vytýčenia cieľov pre verejné obstarávanie; zdôrazňuje potenciálne prínosy nástroja na preverovanie udržateľnosti verejných súťaží s cieľom zabezpečiť ich súlad so záväzkami EÚ v oblasti klímy a bojovať proti environmentálne klamlivej reklame;

27. zdôrazňuje úlohu, ktorú by ekologické a sociálne obstarávanie mohlo zohrávať pri skracovaní dodávateľských reťazcov, znižovaní závislosti od tretích krajín a podpore udržateľnosti v kľúčových odvetviach, ako sú odvetvia výroby liekov, energetiky a potravinárstva; vyzýva na účinnú reciprocitu vo verejnom obstarávaní s tretími krajinami a na zaručenie primeraného prístupu MSP, ako aj podnikov sociálneho hospodárstva k verejnému obstarávaniu, okrem iného zavedením preferenčných kritérií na vyhodnotenie ponúk;

28. vyzýva členské štáty, aby využívali existujúce systémy EÚ na udržateľné obstarávanie, a v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zlepšila svoje usmernenia a išla príkladom tým, že uverejní ciele a štatistiky týkajúce sa vplyvu ich obstarávania na životné prostredie; okrem toho žiada, aby inštitúcie EÚ a členské štáty mali povinnosť podávať správy, pokiaľ ide o ich udržateľné verejné obstarávanie, bez toho, aby sa vytvárala neodôvodnená administratívna záťaž, a pri dodržiavaní zásady subsidiarity;

Zodpovedný marketing a reklama

29. zdôrazňuje, že spotrebitelia sú konfrontovaní so zavádzajúcimi tvrdeniami o environmentálnych vlastnostiach výrobkov a služieb online aj offline; odporúča preto, aby sa účinné monitorovanie tvrdení výrobcov a distribútorov týkajúcich sa životného prostredia vykonávalo pred uvedením výrobku alebo služby na trh a aby sa nedávno zmenená smernica 2005/29/ES presadzovala prostredníctvom iniciatívnych opatrení na boj proti zavádzajúcim praktikám; vyzýva Komisiu, aby vypracovala aktualizovanú metodiku jednotného vykonávania tejto smernice so zreteľom na tvrdenia týkajúce sa životného prostredia a aby poskytla usmernenia pre činnosti dohľadu nad trhom;

30. požaduje vypracovanie jasných usmernení a noriem pre tvrdenia a záväzky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa premietnu do posilnených osvedčení o environmentálnej značke, a víta ohlásený legislatívny návrh na odôvodnenie tvrdení týkajúcich sa životného prostredia; odporúča posúdiť prípadnú potrebu vytvorenia verejného európskeho registra, ktorý by obsahoval povolené a zakázané tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, ako aj podmienky a kroky, ktoré treba splniť na uplatnenie tvrdenia; dodáva, že poskytovanie transparentných, zodpovedných a presných informácií zvýši dôveru spotrebiteľov vo výrobky a v trhy, čo v konečnom dôsledku povedie k udržateľnejšej spotrebe;

31. zdôrazňuje, že reklama má vplyv na úroveň a štruktúru spotreby a mala by podporovať udržateľné podnikanie a spotrebiteľské rozhodnutia; zdôrazňuje význam zodpovednej reklamy, ktorá rešpektuje verejné normy v oblasti životného prostredia a zdravia spotrebiteľov; zdôrazňuje, že súčasný regulačný rámec, ktorý rieši klamlivú reklamu, by mohol posilniť ochranu spotrebiteľa, najmä v prípade určitých kategórií spotrebiteľov považovaných za zraniteľných, a podporiť udržateľnú výrobu a spotrebu;

°

° °

32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 


DÔVODOVÁ SPRÁVA

ÚVOD

 

Je nesporné, že Európa si žije vysoko nad pomery našej planéty[14] a že európska spotreba vo veľkej miere závisí od zdrojov, ktorých ťažba a spracovanie prebieha mimo Európy[15]. V 7. environmentálnom akčnom pláne EÚ[16] sa preto na rok 2050 stanovuje ako cieľ „dobrý život v rámci možností našej planéty“. Napriek pokroku, ktorý bol v tejto oblasti dosiahnutý a ktorý vo svete slúži ako príklad, sa nám ho ešte ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť. V roku 2019 bol podľa štatistických správ dňom ekologického dlhu, teda dňom, keď ekologická stopa kontinentu prekročila biologické možnosti planéty, 10. máj. Keby všetci ľudia na svete mali takú spotrebu ako Európania, na uspokojenie ich potrieb by bolo treba 2,8-krát viac zdrojov, než Zem má[17].

 

Kríza COVID-19 ukázala, že naše hospodárstvo je slabé a pri nečakaných otrasoch sa rýchlo rúca.

 

Preto je nevyhnutné, aby sme v Európe radikálne zmenili spôsob výroby a spotreby. To, ako vytvárame jednotný trh a ako na ňom zabezpečujeme ochranu spotrebiteľa, je kľúčom k dosiahnutiu tejto zmeny paradigmy, v ktorej prevláda udržateľnosť a sociálna spravodlivosť.

 

Európska únia už v tomto smere podnikla kroky. V nadväznosti na správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na túto tému  Európsky parlament v roku 2016 takmer jednomyseľne prijal správu s názvom Dlhšia životnosť výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti [2016/2272(INI)][18]. EÚ v rámci akčného plánu pre obehové hospodárstvo už oznámila opatrenia v prospech udržateľnejšieho hospodárstva na predchádzanie vzniku odpadov[19], ako aj v oblasti návrhu výrobkov.

 

Ide o sľubnú predzvesť toho, že regulácia v tomto smere je vítaná tak zo strany podnikov, ako aj spotrebiteľov. Cieľom je teraz dospieť od pokusu ku skutočnej zmene paradigmy smerom k striedmemu a odolnému hospodárstvu.

 

 

Za udržateľné výrobky v Európe

 

Naše hospodárstvo je založené na nadmernej spotrebe, ktorá vedie výrobcov k podpore bezuzdnej výmeny výrobkov z dôvodu ich predčasného zastarávania.

 

Keďže najväčšia časť uhlíkovej stopy našich výrobkov pochádza z ich výroby, náš systém výroby sa musí dôkladnejšie premyslieť a prejsť na skutočne udržateľné výrobky. Výborným príkladom sú smartfóny: 80 % uhlíkovej stopy telefónu vzniká počas jeho výroby. Len 15 % telefónov sa po skončení životnosti zbiera a recykluje.

 

Obehové hospodárstvo vzniká už v etape návrhu výrobku. Výber materiálov a konštrukcia výrobku rozhodujú o tom, či bude výrobok trvácny, či sa po skončení životnosti bude dať opraviť, ľahko rozobrať a recyklovať. Zdá sa, že spotrebitelia sú pripravení sa do tejto iniciatívy zapojiť, bude však treba odstrániť veľa prekážok: informačnú asymetriu, ešte stále pridrahé a príliš zložité opravy spôsobené nedostatkom náhradných dielov či jednoducho nedostatkom informácií, neznalosť práv spotrebiteľa v prípade chybných výrobkov atď.

 

Skoncovať s predčasným zastarávaním výrobkov

 

Cieľom je preferovať výrobcov, ktorí navrhujú udržateľné výrobky, a naopak, trestať tých, ktorí navrhujú výrobky poruchové a neudržateľné. K plánovaným opatreniam patrí prehľad nástrojov od jasných harmonizovaných spotrebiteľských informácií až po potieranie nekalých obchodných praktík, ako je úmyselné skracovanie životnosti výrobku alebo vytváranie prekážok oprave výrobku. Netreba zabúdať ani na osobitnú skupinu digitálnych produktov a zabrániť zastarávaniu softvéru produktov pri ich aktualizácii. Kľúčovou otázkou zostáva aj zosúladenie trvania zákonnej záruky zhody počas celej predpokladanej životnosti výrobkov: dlhšia životnosť výrobkov musí ísť ruka v ruke s primeranou ochranou spotrebiteľa v prípade nezhody. Tieto opatrenia by mali spoločne umožniť zvyšovať kvalitu výrobkov a zabezpečiť dôveru spotrebiteľov na jednotnom európskom trhu vo forme práv v súlade s deklarovanými vlastnosťami výrobkov.

 

Zaviesť v Európe skutočné právo na opravu

 

Aby výrobky dlhodobej spotreby ostali na trhu čo najdlhšie, musia byť tiež opraviteľné. Je čas skoncovať s praktikami, ktoré oprave výrobkov bránia alebo ju sťažujú. V priemere 70 % Európanov by si radšej dalo svoj chybný výrobok opraviť, než ho vymeniť[20]. Predajcovia však výrobok zväčša radšej vymieňajú.

 

Musíme zaručiť liberalizáciu opravy výrobkov na európskom trhu, aby bola užívateľsky jednoduchá a finančne dostupná. To si vyžaduje nielen informácie o opraviteľnosti výrobku pred jeho kúpou, ale aj informácie o hodnotovom reťazci po jeho kúpe, a to o dostupnosti náhradných dielov, krátkych lehotách na opravu a prístupe k informáciám o oprave pre predajcov, nezávislých opravárov a spotrebiteľov s cieľom podporiť domácku opravu. Kľúčovou oblasťou pre miestnu zamestnanosť, ktorej podpora má veľký význam, sú najmä nezávislé opravovne. Je neprijateľné, aby systémy duševného vlastníctva vyhradzovali opravu výrobku pre jeho autora alebo predajcu. Na tento účel treba zaviesť podporné, logistické a finančné mechanizmy.

 

Chceme tiež zvýšiť dôveru spotrebiteľov v opravený tovar a navrhujeme zavedenie záruky na opravu výrobkov.

 

Cesta k hospodárstvu opätovného používania

 

Opraviteľné výrobky dlhodobej spotreby sú predurčené na to, aby dlho ostali na trhu a boli predmetom obchodu. Dôvera spotrebiteľov v použité výrobky musí byť sprevádzaná tak transparentnosťou, ako aj zárukami ich stavu. Spojenie záruky s výrobkom, a nie s jeho nadobúdateľom, tak umožňuje dlhšie požívať ochranu, ktorá týmto výrobkom zo zákona patrí, a skoncovať s klamlivou predstavou, že prechodom do vlastníctva inej osoby výrobok nevyhnutne stráca hodnotu. K budovaniu dôvery tiež patrí možnosť predĺženej záruky v prípade úpravy. Predčasné ničenie tovaru nie je zlučiteľné s udržateľným trhom. Podnikateľské modely prenájmu (a nie kúpy) statkov sú sľubné, ale ich životaschopnosť a udržateľnosť môžu zaručiť až potrebné špecializované štúdie.

 

Digitálna agenda pre udržateľný trh

 

Digitálny svet zásadným spôsobom zmenil to, ako komunikujeme, vyrábame a spotrebúvame. Teraz treba získať späť kontrolu nad digitálnou technológiou a vykročiť smerom k žiaducej digitálnej budúcnosti na udržateľnom trhu. Nato je jasné vymedzenie environmentálneho a sociálneho vplyvu technológií kľúčom pre nasmerovanie inovatívnych investícií a úsilia smerom k tým, ktorí rešpektujú životné prostredie a ľudí. Technológiu šetrnú k životnému prostrediu stanoví analýza celého životného cyklu od ťažby surovín, opätovného použitia druhotných materiálov až po spracovanie po skončení jej životnosti, a to aj výroby, prepravy a použitia. Aby sme umožnili vznik udržateľného digitálneho prostredia, musíme zmeniť koncepciu inovácie.

 

Prijímanie informovaných verejných rozhodnutí, pokiaľ ide o právne predpisy, si vyžaduje dostupnosť spoľahlivých údajov. Na to, aby obehové hospodárstvo fungovalo a aby bolo možné rýchle reagovať v prípade krízy, najmä v oblasti zdravia, je nevyhnutný verejný prístup k údajom o produktoch a službách. .

 

Používanie digitálnych nástrojov pre udržateľný trh vytvorením spoločnej databázy a pasu výrobku umožní lepšie sledovať pohyb výrobkov a ich dielov v celom hodnotovom reťazci, výmenu informácií medzi výrobcami a spotrebiteľmi a posilnenie dohľadu nad trhom.

 

V prípade technológií musíme venovať osobitnú pozornosť efektu odrazu, ktorý by mohol byť spôsobený technologickým pokrokom. Okrem toho zvýšenie efektívnosti technológie zvyčajne vedie k zníženiu ceny výrobku alebo služby, a teda vedie k rastu spotreby a výroby. Preto slobodný trh ponechaný sám na seba nevedie automaticky k väčšej udržateľnosti našich podnikov, a preto na zabezpečenie ich udržateľnosti a odolnosti treba zaviesť regulačné nástroje.

 

Úloha verejného obstarávania

 

Verejné obstarávanie je dôležitým nástrojom z mnohých pohľadov. Verejné orgány by v prvom rade mali ísť príkladom. Hospodária totiž so 16 % európskeho HDP a majú možnosť dať trhom jasne najavo, že súčasné postupy treba zmeniť.

 

Vytvorenie udržateľného trhu si preto vyžaduje, aby sa orgány verejnej správy stali vzorom z hľadiska udržateľnosti kritérií verejného obstarávania, aby sa zaviedli kritériá trvanlivosti výrobkov, ako aj percento opätovného použitia už použitých výrobkov. V rámci kritéria udržateľnosti by sa tiež mohli uprednostňovať krátke hodnotové reťazce a lokálnejšie výrobky. Keďže sa zohľadňuje aj aspekt zamestnanosti, verejné obstarávanie by malo podporovať aj MSP, ktoré napriek tomu, že celkovo predstavujú dve tretiny pracovných miest v súkromnom nefinančnom sektore v Európe, sú často penalizované pravidlami verejného obstarávania.

 

Verejné obstarávanie by malo uprednostňovať tých, ktorí sú efektívni a progresívni z hľadiska trvácnosti a udržateľnosti.

 

Priznať zodpovednosť reklamy

 

Vo svetovom meradle podniky každý rok investujú 1,3 triliónov do marketingovej komunikácie a 600 miliárd do reklamy. Kým v minulosti bolo úlohou reklamy informovať, a tak usmerňovať spotrebiteľov pri výbere, teraz je jej úloha výsostne zameraná na presviedčanie. Nielenže umelo zvyšuje úroveň celkovej spotreby a spotrebiteľov neprivádza k najviac udržateľným a zodpovedným značkám, ale k tým, ktorí do marketingu investujú značné sumy. Okrem toho výdavky na reklamu vo väčšine prípadov pochádzajú od obmedzeného počtu podnikov, často veľkých nadnárodných spoločností, pričom MSP a VMP na podobnú reklamu nemajú potrebné prostriedky.

 

So šírením internetu výrazne vzrástol najmä trh online reklamy. S cieľom ešte viac zvýšiť predaj narastá potreba čoraz viac cielenej a individualizovanej reklamy, ktorá prináša agresívne dolovanie osobných údajov používateľov internetu a digitálne technológie. Tieto praktiky spôsobujú, že akademická obec hovorí o súčasnosti ako o kapitalizme dohľadu. Viac než kedykoľvek predtým je nevyhnutné garantovať zásady stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, zároveň však regulovať postupy systematického dolovania osobných údajov pomocou reklamy.

 

V tejto súvislosti je nevyhnutné priznať zodpovednosť reklamy ako odvetvia a regulovať jej praktiky. Na úvod by to bola regulácia obsahu zákazom neodôvodnených tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, ale aj reklamy pre výrobky či služby so škodlivým vplyvom na zdravie alebo životné prostredie.

 

Potom by nasledovala regulácia masového dolovania osobných údajov spotrebiteľov a ich komercializácie. Sociálni a environmentálni aktéri by mali dostať náležité miesto na komunikáciu.

 

A napokon zaviesť finančnú zodpovednosť v podobe plnej transparentnosti výdavkov na podnikovú reklamu, ako aj európskej dane z reklamy.

 

 

ZÁVER

 

Cieľom tejto správy je pokročiť ďalej smerom k novej etape jednotného trhu, kde všetky produkty a služby budú sociálne spravodlivé a šetrné k životnému prostrediu. Trhu s odolným obehovým hospodárstvom, v ktorom budú mať spotrebitelia istotu, že kupujú bezpečné a dostupné produkty a služby, budú môcť prijímať informované rozhodnutia a kde najpríkladnejší výrobcovia budú môcť využívať výhody trhu bez ohľadu na svoju veľkosť alebo pôvodný rozpočet. Dúfame, že sa nám podarí posilniť európskych spotrebiteľov a zodpovedné podniky v ich boji za sociálne a ekologicky žiaduci svet.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (17.7.2020)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k správe s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov

(2020/2021(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pascal Canfin

 

 

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že nový plán obnovy EÚ by mal zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ určené na obnovu využívali len spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby tiež stanovila usmernenia EÚ pre členské štáty ku koncipovaniu ich vnútroštátnych investičných plánov tak, aby boli v zhode s Európskou zelenou dohodou, Parížskou dohodou a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja; Komisiu tiež vyzýva, aby vypracovala usmernenia EÚ o podmienkach ekologizácie v súvislosti s miliardami v štátnej pomoci poskytnutej veľkým spoločnostiam v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že nový plán obnovy a takéto usmernenia by EÚ mali umožniť zachrániť a transformovať svoje hospodárstvo (t. j. vyviesť EÚ z krízy a urýchliť prechod ku klimatickej neutralite a na obehové hospodárstvo), pričom by sa nemalo na nikoho zabudnúť;

2. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v iniciatívach v rámci Európskej zelenej dohody vrátane opatrení stanovených v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo s cieľom pokračovať v boji proti zmene klímy, strate biodiverzity a zhoršovaniu životného prostredia; zdôrazňuje, že je dôležité namietať proti všetkým návrhom odložiť zavedenie prísnejších noriem alebo dodržiavanie už stanovených povinností; domnieva sa, že každý takýto návrh by sa mal byť predmetom kritickej kontroly, pričom by sa mali zohľadniť nielen obchodné záujmy dotknutých spoločností, ale aj širšie sociálne záujmy, a to pri sledovaní cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku;

3. zdôrazňuje význam skrátenia dodávateľských reťazcov a zníženia závislosti od tretích krajín v kľúčových odvetviach, ako je výroba liekov, energie a potravín, najmä prostredníctvom zeleného a sociálneho verejného obstarávania a prostredníctvom obmedzení dovozu výrobkov vyrábaných podľa nízkych pracovných a environmentálnych noriem;

4. zdôrazňuje, že pripravované legislatívne návrhy zamerané na podporu udržateľnejšieho jednotného trhu pre podniky a spotrebiteľov by mali byť plne v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C a nemali by prispievať k strate biodiverzity;

5. pripomína, že Únia je druhou najväčšou svetovou hospodárskou veľmocou, ako aj najväčšou obchodnou veľmocou na svete; poukazuje na to, že jednotný trh je účinným nástrojom, ktorý sa musí využívať na vývoj udržateľných a obehových výrobkov alebo technológií, ktoré sa stanú normami budúcnosti, čím sa občanom umožní nakupovať cenovo dostupné výrobky, ktoré sú bezpečnejšie, zdravšie a ohľaduplnejšie k planéte;

6. zdôrazňuje, že prechod ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050 a prechod na skutočne obehové hospodárstvo a udržateľný jednotný trh vytvoria nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta, a preto môžu významne prispieť k udržateľnej obnove hospodárstva;

7. zdôrazňuje, že pri prechode na obehové hospodárstvo a ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050 je mimoriadne dôležité, aby Komisia a členské štáty riadne posúdili potreby v oblasti zamestnanosti vrátane požiadaviek na vzdelávanie a odbornú prípravu, podporovali rozvoj hospodárstva a vyvinuli maximálne úsilie na dosiahnutie spravodlivého prechodu;

8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky časti spoločnosti a zainteresované strany vrátane občanov/spotrebiteľov, spotrebiteľských a mimovládnych organizácií, podnikov, odborov a zástupcov pracovníkov s cieľom posilniť ich postavenie a umožniť im podnikať kroky smerom k dosiahnutiu udržateľného jednotného trhu;

9. poukazuje na to, že by sa mala podporovať udržateľná výroba aj spotreba; v tejto súvislosti sa domnieva, že efektívne využívanie zdrojov by sa malo zlepšiť zvýšením obehovosti v hodnotových reťazcoch, znížením spotreby zdrojov, zvýšením využívania druhotných surovín, minimalizáciou tvorby odpadov a úplným uplatňovaním opatrení stanovených v smernici 2008/98/ES, ako aj znižovaním obsahu nebezpečných látok; zdôrazňuje, že by sa malo rozvinúť nové hospodárstvo so službami pre obehovosť;

10. vyzýva členské štáty, aby investovali do systematickejšieho plánovania navrhovania výrobných procesov v prípadoch, keď odpad z jedného procesu a výrobného toku možno efektívne použiť ako zdroj iného výrobného procesu;

11. domnieva sa, že v modeloch na báze „výrobok ako služba“, ktoré by sa mali tiež ďalej rozvíjať, existuje dobrý potenciál na zvýšenie udržateľnosti jednotného trhu;

12. zdôrazňuje, že EÚ ako súčasť vysoko globalizovanej ekonomiky nemôže byť izolovaným udržateľným trhom, ak za svojimi hranicami spôsobuje neudržateľné praktiky alebo k nim prispieva; vyzýva Komisiu, aby zaviedla transformačné opatrenia v súvislosti s udržateľnosťou výrobkov, zdrojov a služieb vyvážaných mimo EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké normy udržateľnosti a obehovosť;

13. vyzýva všetky spoločnosti a organizácie, aby sa zaregistrovali do schémy EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) s cieľom zlepšiť svoje environmentálne správanie; so záujmom očakáva nadchádzajúce preskúmanie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, ktoré by malo výrazne zlepšiť dostupnosť informácií o environmentálnom správaní spoločností;

14. žiada rozšírenie smernice o ekodizajne s cieľom zabezpečiť, aby všetky výrobky a obaly uvádzané na trh EÚ boli modernizovateľné, opätovne použiteľné, opraviteľné a nakoniec recyklovateľné na najvyššej úrovni tak, aby sa hodnota materiálu neznižovala; to musí byť založené na rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

15. zdôrazňuje, že prísne požiadavky by sa mali stanoviť na základe náležitej starostlivosti, aby sa zabezpečilo, že na trh Únie sa nebudú uvádzať žiadne výrobky spôsobujúce zhoršovanie životného prostredia alebo porušovanie ľudských práv;

16. uznáva, že je dôležité, aby sa súčasná koncepcia v našich priemyselných odvetviach „od kolísky až po hrob“ zmenila na koncepciu „od kolísky ku kolíske“ a aby sa udržateľnosť posilnila vo všetkých fázach dodávateľského reťazca, keďže sa tým zabezpečí environmentálna a sociálna udržateľnosť v konečnom výrobku, ako aj vo výrobe všetkých jeho zložiek a pri ťažbe surovín;

17. domnieva sa, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby to, čo je udržateľné, bolo čo najskôr atraktívnou, cenovo dostupnou a prístupnou voľbou pre všetkých spotrebiteľov v EÚ; v tejto súvislosti s potešením víta zámer Komisie vytvoriť rámec pre udržateľnú politiku výrobkov, ktorý spolu s inými opatreniami posilní a rozšíri ekodizajn s cieľom zlepšiť udržateľnosť výrobkov prostredníctvom požiadaviek pred uvedením na trh; vyzýva Komisiu, aby vymedzila minimálne požiadavky a cieľové hodnoty v oblasti výkonu – vrátane zavedenia minimálnych lehôt na dodanie náhradných dielov podľa kategórie výrobkov a primeraných maximálnych dodacích lehôt – pre návrh, výrobu a uvádzanie výrobkov na trh, ktoré sú udržateľné a bezpečné, vhodné na viacnásobné použitie, trvanlivé z technického hľadiska a ľahko opraviteľné, neobsahujú nebezpečné látky a ktoré po tom, ako sa stanú odpadom, budú pripravené na opätovné použitie alebo recykláciu, vhodné na sprístupnenie alebo uvedenie na trh s cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby tiež podporovala a rozvíjala hospodárske nástroje, ktoré budú hospodársky zvýhodňovať „udržateľnú voľbu“;

18. zdôrazňuje, že dlhšia životnosť výrobkov predpokladá prijatie opatrení, ktorými sa zakáže plánované zastarávanie; vyzýva Komisiu, aby skúmala správy o tom, že výrobky, ako sú smartfóny, sú zámerne navrhnuté tak, aby mali veľmi krátku životnosť, a aby navrhla opatrenia na zákaz tohto javu;

19. zdôrazňuje, že predchádzanie podľa rámcovej smernice o odpade by malo byť prvou prioritou v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

20. zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať možnosť plne sa zapojiť do ekologickej transformácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala legislatívne návrhy týkajúce sa nástrojov potrebných na dosiahnutie tohto cieľa, a to aj požadovaním kvalitnejších informácií o výrobku prostredníctvom povinného označovania trvácnosti a opraviteľnosti výrobku (očakávaná životnosť, dostupnosť náhradných dielov atď.), vymedzením trvácnosti a opraviteľnosti ako hlavných vlastností výrobku podľa smerníc 2011/83/EÚ a 2005/29/EÚ, zlepšením metodík na overovanie zelených pohľadávok pred uvedením výrobku na trh, rozšírením právnych záruk v súlade s odhadovanou životnosťou kategórie výrobkov a vymedzením pojmov, zakázaním postupov zameraných na zámerné skrátenie životnosti výrobku, ako je zabránenie oprave v štádiu návrhu, alebo znížením výkonnosti po aktualizácii softvéru (plánované zastarávanie), a zabránením environmentálne klamlivej reklame ich doplnením do prílohy I k smernici 2005/29;

21. vyzýva Komisiu, aby zaručila právo ľudí v EÚ na opravu tovaru za prijateľnú cenu zavedením súboru osobitných opatrení, ako je povinnosť poskytovať informácie v čase nákupu o dostupnosti a cene náhradných dielov a čase potrebnom na opravu výrobku, poskytnúť všetkým účastníkom opráv vrátane spotrebiteľov nediskriminačný prístup k informáciám o opravách a údržbe, podporiť normalizáciu s cieľom posilniť interoperabilitu náhradných dielov, uprednostniť opravu pred nahradením prostredníctvom cielených stimulov, podporovať opravárenské služby prostredníctvom finančných stimulov; zdôrazňuje, že takéto nástroje musia byť založené na spoľahlivých environmentálnych kritériách, ktoré na základe životného cyklu výrobkov umožnia spotrebiteľom presne odhadnúť vplyv výrobkov na životné prostredie, ich environmentálnu stopu, ich životnosť a ich kvalitu; zdôrazňuje však, že podpora udržateľnej spotreby je len jedným aspektom problému a že prechod na obehovosť by mal začať pri výrobe a ekodizajne;

22. poukazuje na význam dobre fungujúceho vnútorného trhu s odpadovým hospodárstvom a zdôrazňuje potrebu ďalšieho zlepšenia trhových podmienok pre recykláciu odpadu; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili takéto zlepšenie, a to aj prostredníctvom legislatívnych návrhov na zabezpečenie väčšej harmonizácie právnych predpisov;

23. vyzýva Komisiu, aby tiež primerane riešila dvojakú kvalitu výrobkov a zabezpečila, aby ľudia vo všetkých členských štátoch mali prístup k rovnakej kvalite potravín a iných výrobkov a aby požívali rovnaké práva spotrebiteľov, napríklad právo na opravu, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte majú pobyt;

24. vyzýva Komisiu, aby podporovala porovnateľné a harmonizované informácie o výrobkoch vrátane dobrovoľného označovania výrobkov, a to tak pre spotrebiteľov, ako aj pre podniky, a to na základe tvrdých údajov a spotrebiteľského výskumu a po dôkladnej konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, pri súčasnom zabránení nadmernému zaťaženiu MSP;

25. žiada prijatie požiadaviek na ekodizajn pre čo najširší sortiment výrobkov, zdôrazňuje, že požiadavky na ekodizajn by mali byť povinné, požaduje uplatňovanie požiadaviek na ekodizajn pre neenergetické výrobky, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie, ako je textil a nábytok;

26. žiada zavedenie a používanie povinných systémov zálohovania, ako napríklad tých, ktoré boli vytvorené pre fľaše, ktoré od jedného použitia k druhému umožňujú zachovať kvalitu materiálu približne na rovnakej úrovni;

27. navrhuje vypracovanie jasných usmernení a noriem pre tvrdenia a záväzky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa premietnu do environmentálnych značiek; so záujmom očakáva plánovaný legislatívny návrh týkajúci sa zdôvodňovania tvrdení týkajúcich sa životného prostredia; domnieva sa, že keď sa spotrebiteľom poskytne transparentnosť a usmernenia prostredníctvom presných a spoľahlivých informácií a environmentálneho označovania, budú mať väčšiu dôveru vo výrobky a trhy, čo v konečnom dôsledku povedie k udržateľnej spotrebe;

28. vyzýva Komisiu, aby zlepšila rámec pre prepravu triedeného odpadu a recyklovaných materiálov v rámci EÚ a mimo nej v súlade s rámcovou smernicou o odpade s cieľom umožniť udržateľné hospodárske podmienky na trhoch EÚ s recykláciou a zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia, keď sa odpad prepravuje mimo EÚ;

29. zdôrazňuje význam zapojenia súkromného sektora ako zodpovednej zainteresovanej strany pri prechode na udržateľnejšie a obehové hospodárstvo; konštatuje, že udržateľné a obehové priemyselné postupy majú zásadný význam pre splnenie cieľov Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody;

30. žiada revíziu smernice o environmentálnej značke s cieľom zlepšiť informácie pre spotrebiteľov o opraviteľnosti, dostupnosti a cenovej dostupnosti náhradných dielov a možnostiach vlastnej opravy;

31. konštatuje, že súkromný sektor nakladania s odpadom zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní obehového hospodárstva a tvorí 60 % podielu na trhu pre odpad z domácností a 75 % pre priemyselný odpad a odpad z podnikov/obchodov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali investície do súkromného sektora a zo strany súkromného sektora s cieľom ďalej stimulovať udržateľné nakladanie s odpadom a podporiť dopyt po recyklátoch a výrobkoch obsahujúcich recyklované materiály;

32. vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie recyklovaného obsahu vychádzajúc z existujúcich a nových iniciatív priemyslu a zainteresovaných strán;

33. domnieva sa, že smernica o ekodizajne má významný nevyužitý potenciál na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby sa prednostne vykonali a preskúmali opatrenia týkajúce sa výrobkov, ktoré majú najväčší potenciál z hľadiska úspor primárnej energie a obehového hospodárstva; žiada systematické a hĺbkové analýzy potenciálu obehového hospodárstva počas prípravných štúdií pre rozšírenie opatrení týkajúcich sa ekodizajnu na iné kategórie výrobkov;

34. zdôrazňuje úlohu zeleného verejného obstarávania (GPP) v urýchlení prechodu na udržateľné a obehové hospodárstvo a význam vykonávania GPP počas hospodárskeho oživenia EÚ; pripomína záväzky Komisie navrhnúť ďalšie právne predpisy v oblasti GPP a vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny návrh, ktorý by výrazne zvýšil využívanie GPP v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody tak, aby pri všetkých verejných obstarávaniach bola zelená možnosť štandardnou voľbou – pravidlo „dodržiavaj alebo vysvetli“ –, aby výnimky boli umožnené len na základe prijateľných dôvodov;

35. uvádza, že globálne hodnotové reťazce musia byť diverzifikované, prostredníctvom nových pravidiel pre elektronický obchod, uzatvorenia dohody o environmentálnych tovaroch, ktorá má potenciál stimulovať využívanie environmentálneho tovaru, a reformy práv duševného vlastníctva na medzinárodnej úrovni zameranej na zlepšenie konkurencieschopnosti a účinnejšiu ochranu a odmeňovanie tvorivej činnosti a inovácie, a to s cieľom dosiahnuť hlboko udržateľný jednotný trh;

36. zdôrazňuje, že všetci spotrebitelia by mali mať právo na bezpečné výrobky, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani ľudské zdravie; požaduje rýchle a účinné postupné ukončenie a zákaz nebezpečných látok používaných na jednotnom trhu; zdôrazňuje, že je to mimoriadne dôležité, pokiaľ ide o látky s vlastnosťami endokrinných disruptorov; zdôrazňuje, že rozvoj udržateľného jednotného trhu musí byť založený na vytvorení netoxického obehového hospodárstva a prostredia, v ktorom sa nebezpečné látky nepoužívajú ani nerecyklujú;

37. považuje za dôležité zvýšiť informovanosť verejnosti o právach spotrebiteľov a o význame udržateľnej spotreby výrobkov a služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto informovanosť uľahčili prostredníctvom platformy na výmenu najlepších postupov, ktorá by zahŕňala občanov a zástupcov verejného a súkromného sektora, miestne orgány, akademickú obec, mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti a spotrebiteľské organizácie, čím by sa všetkým občanom zabezpečil prístup k ľahko zrozumiteľným a komplexným informáciám;

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

16.7.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

43

6

28

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurelia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Miriam Dalli, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Eleonora Evi, Agnès Evren, Fredrick Federley, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ștefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska

Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní

Billy Kelleher

Náhradníčky (čl. 209 ods. 7) prítomné na záverečnom hlasovaní

Margarita de la Pisa Carrión, Veronika Vrecionová

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

43

+

EPP

Michal WIEZIK

S&D

Nikos ANDROULAKIS, Marek Paweł BALT, Monika BEŇOVÁ, Simona BONAFÈ, Delara BURKHARDT, Sara CERDAS, Mohammed CHAHIM, Tudor CIUHODARU, Miriam DALLI, Jytte GUTELAND, Javi LÓPEZ, César LUENA, Alessandra MORETTI, Sándor RÓNAI, Günther SIDL, Petar VITANOV, Tiemo WÖLKEN

RENEW

Pascal CANFIN, Fredrick FEDERLEY, Andreas GLÜCK, Martin HOJSÍK, Billy KELLEHER, Frédérique RIES, María Soraya RODRÍGUEZ RAMOS, Nicolae ŞTEFĂNUȚĂ, Linea SØGAARD-LIDELL, Véronique TRILLET-LENOIR

GREENS/EFA

Margrete AUKEN, Bas EICKHOUT, Pär HOLMGREN, Yannick JADOT, Tilly METZ, Ville NIINISTÖ, Grace O'SULLIVAN, Jutta PAULUS

EUL/NGL

Malin BJÖRK, Anja HAZEKAMP, Petros KOKKALIS, Silvia MODIG, Mick WALLACE

NI

Eleonora EVI, Athanasios KONSTANTINOU

 

6

-

ID

Simona BALDASSARRE, Marco DREOSTO, Sylvia LIMMER, Luisa REGIMENTI, Silvia SARDONE

ECR

Rob ROOKEN

 

28

0

EPP

Bartosz ARŁUKOWICZ, Traian BĂSESCU, Alexander BERNHUBER, Nathalie COLIN-OESTERLÉ, Christian DOLESCHAL, Agnès EVREN, Adam JARUBAS, Ewa KOPACZ, Esther de LANGE, Peter LIESE, Fulvio MARTUSCIELLO, Liudas MAŽYLIS, Dolors MONTSERRAT, Dan-Ștefan MOTREANU, Ljudmila NOVAK, Jessica POLFJÄRD, Christine SCHNEIDER, Edina TÓTH, Pernille WEISS

ID

Aurelia BEIGNEUX, Catherine GRISET, Joëlle MÉLIN

ECR

Sergio BERLATO, Margarita DE LA PISA CARRIÓN, Joanna KOPCIŃSKA, Alexandr VONDRA, Veronika VRECIONOVÁ, Anna ZALEWSKA

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania


 

 

 


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.10.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

2

23

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrus Ansip, Pablo Arias Echeverría, Alessandra Basso, Brando Benifei, Adam Bielan, Biljana Borzan, Vlad-Marius Botoş, Markus Buchheit, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Carlo Fidanza, Evelyne Gebhardt, Alexandra Geese, Sandro Gozi, Maria Grapini, Svenja Hahn, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Arba Kokalari, Marcel Kolaja, Kateřina Konečná, Jean-Lin Lacapelle, Maria-Manuel Leitão-Marques, Morten Løkkegaard, Adriana Maldonado López, Antonius Manders, Beata Mazurek, Leszek Miller, Dan-Ştefan Motreanu, Kris Peeters, Anne-Sophie Pelletier, Miroslav Radačovský, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Kim Van Sparrentak, Marion Walsmann, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Angel, Pascal Arimont, Marco Campomenosi, Salvatore De Meo, Claude Gruffat

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

20

+

S&D

Marc Angel, Brando Benifei, Biljana Borzan, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Maria-Manuel Leitão-Marques, Adriana Maldonado López, Leszek Miller, Christel Schaldemose

RENEW

Sandro Gozi

ID

Virginie Joron, Jean-Lin Lacapelle

GREENS/EFA

David Cormand, Alexandra Geese, Claude Gruffat, Marcel Kolaja, Kim Van Sparrentak

EUL/NGL

Kateřina Konečná, Anne-Sophie Pelletier

NI

Marco Zullo

 

2

-

ECR

Eugen Jurzyca

NI

Miroslav Radačovský

 

23

0

EPP

Pablo Arias Echeverría, Pascal Arimont, Deirdre Clune, Salvatore De Meo, Arba Kokalari, Antonius Manders, Dan-Ştefan Motreanu, Kris Peeters, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Marion Walsmann

RENEW

Andrus Ansip, Vlad-Marius Botoş, Dita Charanzová, Svenja Hahn, Morten Løkkegaard

ID

Alessandra Basso, Markus Buchheit, Marco Campomenosi

ECR

Adam Bielan, Carlo Fidanza, Beata Mazurek

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 18. novembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia