SPRÁVA o zlepšovaní účinnosti rozvoja a efektívnosti pomoci

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zlepšovaní účinnosti rozvoja a efektívnosti pomoci

(2019/2184(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal 25. septembra 2015, a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na cieľ 17 v rámci cieľov udržateľného rozvoja, ktorý je stanovený v tejto agende a ktorý členské štáty OSN zaväzuje k posilneniu prostriedkov na vykonávanie agendy a k obnoveniu globálneho partnerstva pre udržateľný rozvoj[1],

– so zreteľom na akčný program z Addis Abeby, výsledný dokument prijatý na tretej Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Addis Abebe, Etiópia, od 13. do 16. júla 2015, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii č. 69/313 z 27. júla 2015,

– so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN pre financovanie rozvoja z roku 2019 o financovaní udržateľného rozvoja[2],

– so zreteľom na Parížsku dohodu z 21. konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferencie zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko) a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

– so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú na druhom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2005, Akčný program z Akkry prijatý na treťom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2008 v Akkre (Ghana) a výsledky štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane (Kórejská republika) v decembri 2011 a na ktorom bolo vytvorené Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC),

– so zreteľom na výsledný nairobský dokument z druhého stretnutia GPEDC na vysokej úrovni, ktoré sa konalo v Nairobi (Keňa) v novembri a decembri 2016[3],

– so zreteľom na stretnutie GPEDC na úrovni vysokých predstaviteľov, ktoré sa konalo 13. – 14. júla 2019 popri politickom fóre OSN na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj v New Yorku,

– so zreteľom na 17. zasadnutie riadiaceho výboru pre stretnutie globálneho partnerstva na úrovni vysokých predstaviteľov v roku 2019, ktoré sa konalo 26. – 27. marca 2019 v Kampale (Uganda),

– so zreteľom na správu GPEDC za rok 2019 s názvom Zefektívňovanie rozvojovej spolupráce[4],

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa (ďalej len „DPD“) z 20. novembra 1989,

– so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom je obmedzovanie a odstránenie chudoby vymedzené ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ a podľa ktorého musí Únia a jej členské štáty plniť záväzky, ktoré prijali v rámci OSN a iných príslušných organizácií, a zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo svojich uskutočňovaných politikách, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny,

– so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji z 30. júna 2017[5],

– so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na druhom samite Afriky a EÚ uskutočnenom v Lisabone v decembri 2007,

– so zreteľom na piaty samit Africkej únie a EÚ, ktorý sa konal 29. – 30. novembra 2017, a na vyhlásenie zo samitu s názvom Investíciami do mládeže k zrýchlenému inkluzívnemu rastu a udržateľnému rozvoju[6],

– so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, ktorú v júni 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa,

– so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o zintenzívnení spoločného plánovania,

– so zreteľom na závery Rady zo 16. mája 2019 o výročnej správe na rok 2019 pre Európsku radu o cieľoch rozvojovej pomoci EÚ[7],

– so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni z októbra 2019 s názvom Európa vo svete – budúcnosť európskej finančnej štruktúry pre rozvoj[8],

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. marca 2015 nazvaný Vytvorenie rámca EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja (SWD(2015)0080) a na závery Rady z 26. mája 2015 o rámci pre výsledky,

– so zreteľom na strategický plán Komisie na roky 2016 – 2020 pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o novej africko-európskej aliancii pre udržateľné investície a pracovné miesta (COM(2018)0643),

– so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny Komisie pre africký vidiek z marca 2019 s názvom Agenda Afriky a Európy pre transformáciu vidieka[9],

– so zreteľom na štúdiu z júla 2019 o uplatňovaní zásad účinnosti s názvom Effectiveness to Impact (Zaistenie dosahu prostredníctvom účinnosti)[10],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce[14],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja[15],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji[16],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015[17],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc[18],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce[19],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji[20],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja[21],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu[22],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi[23],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o výročnej strategickej správe o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja[24],

– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce[25],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 28. novembra 2019 o prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi[26],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 španielskom Madride (COP 25)[27],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[28],

– so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020[29],

– so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie: Rodová rovnosť a ženy prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v období 2016 – 2020 (SWD(2015)0182),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

– so zreteľom na štúdiu s názvom Účinná rozvojová spolupráca – Dosahuje EÚ výsledky?: Podrobná analýza výkonnosti EÚ, o ktorú požiadala Komisia a ktorá bola uverejnená v máji 2020[30],

– so zreteľom na štúdiu z mája 2020 o účinnosti kombinovaného financovania s názvom Využívanie rozvojových fondov na zníženie rizika súkromných investícií: ako je to účinné pri plnení rozvojových cieľov?,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2013 o posilnení postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja (COM(2013)0280),

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku

– so zreteľom na správu OECD z 10. decembra 2018 (Partnerské hodnotenia rozvojovej spolupráce) o Európskej únii,

– so zreteľom na odporúčanie Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) z 22. februára 2019 o prepojení humanitárnej pomoci, rozvoja a mieru,

– so zreteľom na správu OECD z 24. júna 2020 s názvom Vplyv krízy spôsobenej koronavírusom (COVID-19) na financovanie rozvoja[31],

– so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z 25. septembra 2019 o oceánoch, kryosfére a zmene klímy,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0212/2020),

A. keďže kontext rozvojovej spolupráce sa v priebehu rokov zmenil a objavili sa nové globálne výzvy, ako sú zmena klímy a strata biodiverzity, migrácia, potravinová neistota, vnútorné konflikty, terorizmus a násilný extrémizmus a vypuknutie infekčných chorôb, ako aj časté a závažné prírodné katastrofy, najmä v rozvojových krajinách, ktoré postihujú najzraniteľnejšie skupiny; keďže globálne prostredie je čoraz zložitejšie a neistejšie, pričom rastie počet konfliktov a geopolitická rivalita; keďže sa tým zdôrazňuje potreba posilneného multilateralizmu a nepretržitého úsilia o zvýšenie účinnosti a vplyvu európskej pomoci;

B. keďže svet zasiahla pandémia COVID-19; keďže vplyv tejto pandémie na rozvojové krajiny a krajiny prijímajúce pomoc je stále nejasný a predstavuje významný tlak na kapacity pomoci darcovských krajín aj súkromných investorov;

C. keďže pandémia COVID-19, ktorá postihla všetky krajiny bez ohľadu na úroveň ich rozvoja, má vplyv na zdravie, ale aj hospodársky a sociálny vplyv; keďže táto pandémia má vplyv na rozvojovú spoluprácu a vyžaduje zabezpečiť väčšiu efektívnosť;

D. keďže súčasná pandémia vážne narúša cestovný ruch, námornú dopravu a iné odvetvia spojené s oceánmi a mohla by mať na tieto sektory dlhodobé účinky, čo by malo negatívny vplyv na hospodárstva mnohých rozvojových krajín vrátane najzraniteľnejších krajín, malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín;

E.  keďže účinnosť pomoci závisí od spôsobu uplatňovania zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD); keďže je stále potrebné vyvinúť väčšie úsilie na dosiahnutie súladu so zásadami súdržnosti politík v záujme rozvoja, najmä v oblasti migračnej, obchodnej, klimatickej a poľnohospodárskej politiky EÚ;

F. keďže vnútorné a vonkajšie politiky EÚ a členských štátov by v súlade so súdržnosťou politík v záujme rozvoja nemali mať negatívny vplyv na rozvojové krajiny; keďže sa čoraz väčší dôraz kladie na podporu záujmov vonkajšej politiky EÚ; keďže základmi vonkajšej pomoci EÚ by mali byť aj naďalej účinnosť a efektívnosť rozvoja a potreby partnerských krajín v súlade s článkom 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že zníženie a odstránenie chudoby je hlavným cieľom politiky rozvojovej spolupráce;

G. keďže zásady účinnosti rozvoja, ako aj všetky zdroje rozvojového financovania by sa mali formulovať tak, aby sa splnili ciele stanovené v Parížskej dohode o zmene klímy;

H. keďže svetová populácia rastie rýchlejšie ako hrubý národný dôchodok (HND), najmä v subsaharskej Afrike, kde sa v nasledujúcich 30 rokoch očakáva zdvojnásobenie obyvateľstva na 2,1 miliardy v roku 2050 a 3,8 miliardy na konci storočia; keďže napriek výraznému hospodárskemu rastu sa tým zvýši počet ľudí, ktorí žijú v chudobe, a počet nezamestnaných, čo poukazuje na naliehavú potrebu účinne podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

I. keďže stratégia EÚ pre Afriku založená na rovnocennom partnerstve zahŕňa zohľadnenie osobitných obáv afrických krajín v súvislosti s hospodárskou diverzifikáciou, s industrializáciou, so stratou verejných príjmov a s regionálnou integráciou;

J. keďže nerovnosti medzi krajinami sú stále veľmi vysoké, zatiaľ čo nerovnosť má negatívny vplyv na efektívnosť a účinnosť pomoci;

K. keďže je dôležité zaviesť opatrenia zamerané na budovanie a zvyšovanie odolnosti komunít, najmä v nestabilných partnerských krajinách, v krajinách postihnutých konfliktmi alebo prírodnými katastrofami a v krajinách prijímajúcich utečencov;

L. keďže zdravie a pohoda detí predstavuje kľúčový cieľ politík rozvojovej spolupráce;

M. keďže EÚ, ktorá je spolu so svojimi členskými štátmi celosvetovo najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), ktorá v roku 2018 predstavovala celkom 74,4 miliardy EUR a takmer 57 % celkovej ODA na svete, je odhodlaná presadzovať účinnú rozvojovú spoluprácu zameranú na ukončenie všetkých foriem chudoby a nerovnosti a podporovať svojich rozvojových partnerov pri plnení Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; keďže v roku 2019 členovia Výboru OECD pre rozvojovú pomoc spoločne vynaložili na oficiálnu rozvojovú pomoc len 0,3 % HND, pričom len päť členov splnilo alebo prekročilo cieľ výdavkov (Spojené kráľovstvo, Švédsko, Dánsko, Luxembursko a Nórsko);

N. keďže zásady zodpovednosti krajiny a demokratickej zodpovednosti a zosúladenia so zameraním na výsledky, inkluzívne partnerstvá, transparentnosť a zodpovednosť by mali byť základom všetkých foriem rozvojovej spolupráce, aby sa zabezpečilo efektívne a účinné využívanie rozvojových fondov, a tak riadne splnili ciele udržateľného rozvoja;

O. keďže úlohou Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) je presadzovať zásady účinnosti pomoci; keďže toto partnerstvo má tri strategické priority, ktorými sa bude riadiť jeho príspevok k začatiu tzv. Desaťročia opatrení, a to: podpora účinnosti rozvoja s cieľom urýchliť vykonávanie Agendy 2030; budovanie lepších partnerstiev; a využívanie monitorovania v záujme opatrení;

 

P. keďže štúdia s názvom Účinná rozvojová spolupráca – Dosahuje EÚ výsledky?: podrobná analýza výsledkov činnosti EÚ poukazuje na to, že členské štáty a inštitúcie EÚ sa čoraz menej riadia zásadami účinnosti a súvisiacimi ukazovateľmi, najmä predvídateľnosťou, využívaním ukazovateľov vychádzajúcich z rámcov výsledkov partnerských krajín, využívaním systémov hospodárenia s verejnými financiami partnerských krajín a záväzkom zapojiť partnerské vlády do hodnotení projektov, ako aj transparentného podávania správ;

Q. keďže rozvojové politiky a partnerstvá EÚ musia byť postavené na udržateľnej politickej a hospodárskej spolupráci s partnermi, ktorá sa uskutočňuje na rovnocennom základe a ktorej základným prvkom je rešpektovanie ľudských práv; keďže jej rozvojové politiky musia zohľadňovať situáciu nútene vysídlených osôb, zraniteľných skupín obyvateľstva a migrantov a žiadateľov o azyl;

R. keďže vzhľadom na nárast počtu dlhotrvajúcich kríz by EÚ mala pokračovať vo svojom úsilí o sfunkčnenie prepojenia humanitárnej pomoci a rozvoja s cieľom dosiahnuť dlhodobé výsledky;

S. keďže fragmentácia pomoci zostáva trvalou výzvou z dôvodu rozširovania počtu darcov a agentúr zameraných na pomoc a nedostatočnej koordinácie ich činností a projektov;

T. keďže počas procesu programovania je nevyhnutné zaručiť rozsiahle konzultácie v partnerských krajinách so všetkými príslušnými aktérmi, ktorými sú: miestne orgány, národné parlamenty, občianska spoločnosť, miestne mimovládne organizácie, združenia žien, marginalizované skupiny, OSN a jej agentúry, MSP a súkromný sektor;

U. keďže bez prístupu zdola nahor k rozvoju nie je možné maximalizovať výsledky rozvoja; keďže lepšia výmena konkrétnych príkladov a poradenstva o úspešných projektoch na mieste v partnerských krajinách pomôže účinne uplatňovať zásady a úspešne dosiahnuť plánované výsledky;

V. keďže účinné zapojenie súkromného sektora by malo vychádzať z piatich zásad z Kampaly, ktorými sú: inkluzívna zodpovednosť krajiny; výsledky a cielený vplyv; inkluzívne partnerstvo; transparentnosť a zodpovednosť; a nezabudnúť na nikoho;

W. keďže v partnerských krajinách existuje viacero ďalších aktérov a darcov, ktorí poskytujú humanitárnu a rozvojovú pomoc;

X. keďže hoci inštitúcie EÚ a členské štáty, miestne a regionálne orgány, medzinárodné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti majú veľké množstvo údajov a odborných znalostí, tieto údaje a znalosti sa aj naďalej nedostatočne vymieňajú; keďže tieto údaje by mali byť viac prístupné a mali by sa používať pri tvorbe politík;

Y. keďže trojstranná spolupráca je osobitne účinná pri zlepšovaní spolupráce s cieľom reagovať na spoločné výzvy, ako sú prevencia a zvládanie prírodných katastrof a obnova po katastrofách, ktoré spomaľujú a prerušujú rozvoj, bezpečnostné výzvy v širšom regióne alebo prispôsobenie modelov malého podnikania novým hospodárskym výzvam, ktoré sa objavili počas krízy spôsobenej koronavírusom;

Z. keďže koncepcia a vykonávanie účinnej politiky pomoci si vyžaduje hlbšie pochopenie vplyvu pomoci a celkového prostredia, v ktorom rozvojová pomoc pôsobí;

AA. keďže prístupné a spoľahlivé údaje o pomoci posilňujú transparentnosť tokov pomoci a pomáhajú všetkým rozvojovým partnerom pri ich postupoch plánovania a koordinácie; keďže vďaka medzinárodným normám, ktoré podporuje Iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI), sú tieto údaje porovnateľné; keďže dosiahnutie výsledkov v oblasti rozvoja a úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja si vyžadujú podrobné údaje o miestnom kontexte, cielený dohodnutý súbor výsledkov, spoločné opatrenia na ich dosiahnutie a rýchlu spätnú väzbu verejnosti s cieľom uľahčiť vyvodenie zodpovednosti;

AB. keďže rodová rovnosť je základnou zásadou rozvojovej pomoci EÚ; keďže vplyv rozvojových politík na ženy a dievčatá je rôzny; keďže v oblasti rozvoja chýbajú údaje rozčlenené podľa pohlavia;

AC. keďže politiky pomoci, ktoré podporujú rovnosť, sa osvedčili ako účinnejšie pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, najmä pri boji proti chudobe a podpore vzdelávania;

AD. keďže existuje reálne riziko, že prínosy rozvojovej pomoci, priamych zahraničných investícií (PZI) a humanitárnej pomoci by si mohli privlastniť politické a hospodárske elity; keďže sa tým zdôrazňuje potreba rozvojovej spolupráce, ktorá je zameraná na dosiahnutie transformačných zmien v politických ekonomikách, najmä v súvislosti so správou vecí verejných, s rozdelením moci, so sociálnym vylúčením, so sociálnou ochranou a s prístupom k zdrojom, ako aj s interakciou s globálnym hospodárstvom; keďže to zdôrazňuje potrebu podporovať a presadzovať prostredníctvom rozvojovej spolupráce zásady dobrej správy vecí verejných, právneho štátu, deľby moci a presadzovania ľudských práv;

AE. keďže Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) odhaduje, že rozvojové krajiny budú po skončení pandémie COVID-19 potrebovať odpustenie dlhu vo výške 1 bilión USD; keďže Svetová banka, MMF, G20 a G7 prijali opatrenia na odpustenie verejného dlhu pre najchudobnejšie krajiny sveta; keďže tieto opatrenia by sa mali doplniť, aby rozvojová pomoc mohla účinne plniť ciele udržateľného rozvoja v oblastiach, ako je prístup k základným službám, dobrá správa vecí verejných a základné ľudské práva v rozvojových krajinách;

AF. keďže EÚ je prítomná vo všetkých oceánoch prostredníctvom svojich zámorských území (tak najvzdialenejších regiónov, ako aj zámorských krajín a území) a je nevyhnutné, aby rozvíjala regionálne stratégie, ktoré v čo najväčšej miere zohľadňujú potreby vyjadrené na miestnej úrovni;

AG. keďže miestne orgány zohrávajú pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja ústrednú úlohu decentralizovaná spolupráca musí byť stredobodom rozvojovej stratégie EÚ;

AH. keďže rozvojové politiky musia zohľadňovať adaptáciu na vplyv zmeny klímy z hľadiska vysídľovania zraniteľných skupín obyvateľstva a zhoršovania sociálnych nerovností a s cieľom odstrániť chudobu;

AI. keďže príjmy, o ktoré rozvojové krajiny prichádzajú v dôsledku nezákonných finančných tokov vrátane daňových únikov, predstavujú viac ako dvojnásobok sumy, ktorú získavajú prostredníctvom oficiálnych vonkajších zdrojov vrátane rozvojovej pomoci;

AJ. keďže využívanie rámcov pre výsledky a nástrojov plánovania jednotlivých krajín (riadenie verejných financií) inštitúciami EÚ sa znižuje, hoci zohrávajú významnú úlohu v účinnej rozvojovej spolupráci, pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a dosahovaní rodovej rovnosti, pretože majú pozitívny vplyv v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; keďže v tejto súvislosti je potrebný väčší záväzok;

1. zdôrazňuje, že účinnosť znamená dosiahnuť väčší a lepší vplyv, dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a na nikoho nezabudnúť; domnieva sa, že keď je európska rozvojová spolupráca v súlade s vlastným úsilím a miestnymi potrebami partnerských krajín, koordinovaná s úsilím ostatných darcov a poskytovaná prostredníctvom inštitúcií a systémov ich partnerov, ako aj miestnych aktérov a občianskej spoločnosti, a keď podporuje priority, ktoré boli dohodnuté prostredníctvom inkluzívnych a spravodlivých politických procesov, čím sa zabezpečí demokratická zodpovednosť krajiny a začlenenie všetkých zainteresovaných strán, vplyv tejto spolupráce je väčší, rýchlejší a udržateľnejší;

2. podčiarkuje, že EÚ ako najväčší svetový darca a dôležitý medzinárodný aktér pre multilateralizmus a demokraciu, ktoré sú založené na pravidlách, by mala koordinovaným spôsobom využívať svoj účinný súbor nástrojov a spôsobov pomoci s cieľom umožniť rozdelenie úloh a zabrániť fragmentácii pomoci a určiť priority, v ktorých môže účinne dosiahnuť vplyv s najväčšou pridanou hodnotou;

3. zdôrazňuje, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu pri uplatňovaní zásad účinnosti a efektívnosti pomoci, aby sa v jej partnerských krajinách zabezpečil skutočný vplyv a plnenie cieľov udržateľného rozvoja a aby sa pritom na nikoho nezabudlo; v tejto súvislosti zdôrazňuje vplyv, ktorý by mohlo mať využívanie rozvojovej pomoci a priamych zahraničných investícií zo strany EÚ na riešenie základných príčin migrácie a núteného vysídľovania;

4. vyzdvihuje potrebu vykonávať politické ciele nového Európskeho konsenzu o rozvoji strategickejším a cielenejším spôsobom v každej partnerskej krajine, a uplatňovať tak prepojenie humanitárnej pomoci a rozvoja a súdržnosť politík v záujme rozvoja; zdôrazňuje, že programy pomoci by sa mali kombinovať s analýzou udržateľnosti dlhu a mali by zohľadňovať potrebu posilniť parlamentný dohľad v partnerskej krajine;

5. zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej pozorne monitorovať využívanie finančných prostriedkov a prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabránila akémukoľvek zneužitiu prostriedkov pomoci a zabezpečila dodržiavanie svojich politických cieľov a hodnôt v oblasti rozvojovej spolupráce; vyzýva na zavedenie účinných mechanizmov, ktoré umožnia dôkladne kontrolovať konečné určenie týchto finančných prostriedkov a posúdiť projekty, ktoré získali finančné prostriedky;

6. zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných je rozhodujúcim faktorom pre spravodlivé a primerané rozdeľovanie pomoci, a poukazuje na to, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, a tým aj účinnosť fondov, do veľkej miery závisí od schopnosti partnerských krajín využívať finančné prostriedky spravodlivým a transparentným spôsobom;

7. vyzýva EÚ, aby priamo spolupracovala s krajinami pôvodu a tranzitu, pokiaľ ide o migráciu, a aby s nimi budovala inkluzívne udržateľné partnerstvá, a to na základe osobitných potrieb každej krajiny a individuálnych okolností migrantov;

8. zdôrazňuje, že zásady Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) vychádzajú z dôležitých a trvalých skúseností získaných v rámci minulých rozvojových stratégií a postupov, medzi ktorými boli úspechy aj neúspechy, a že tieto zásady sú naďalej dôležitým prejavom mnohostrannej spolupráce a koordinácie, ktorú je EÚ odhodlaná presadzovať; vyzýva Komisiu, aby využila svoje členstvo v GPEDC a vo Výbore OECD pre rozvojovú pomoc a svoj hlas na medzinárodných fórach a v riadiacich štruktúrach medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom ďalej posilniť zásady účinnosti a podporiť ich dodržiavanie a vykonávanie vo všetkých formách rozvojovej spolupráce a všetkými zapojenými aktérmi;

9. uznáva, že účinnú rozvojovú spoluprácu nemožno dosiahnuť iba prostredníctvom spolupráce zo strany EÚ a že môže byť skutočne účinná len vtedy, ak budú spolupracovať všetci aktéri v oblasti rozvoja; vyjadruje znepokojenie nad tým, že keď iní aktéri nerešpektujú a neuplatňujú vo svojich programoch spolupráce zásady účinnosti, výsledná fragmentácia a obchádzanie systémov partnerských krajín celkovo znižuje účinnosť a vplyv pomoci ako kolaterálu vrátane pomoci EÚ;

10. vyzýva Komisiu, aby aspoň dvakrát ročne uverejňovala správu o pokroku v oblasti účinnosti pomoci, ktorá bude zahŕňať spoločné plánovanie, spoločné vykonávanie a spoločné rámce výsledkov, ako aj opatrenia inštitúcií EÚ, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov; zdôrazňuje, že táto správa by mala vychádzať zo spoločne dohodnutých zámerov a politických cieľov, najmä z cieľov udržateľného rozvoja a z konsenzu; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní tejto správy konzultovala so zainteresovanými stranami a aby správu predložila Parlamentu;

11. vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili spoločné plánovanie medzi EÚ a jej členskými štátmi; poukazuje na to, že na úrovni jednotlivých krajín musia EÚ a členské štáty ísť nad rámec jednoduchej konsolidácie existujúcich bilaterálnych rozvojových priorít a činností a vytvoriť jednotný spoločný európsky postoj k strategickým otázkam v politickom dialógu a dialógu o politikách s partnerskými krajinami, ktorý by mal v prípade potreby zohľadňovať aj regionálne integračné orgány ako partnerov EÚ, ako aj inovatívne metódy financovania, ako sú kombinované financovanie a záruky, ak sú účinné; požaduje jasné a vykonateľné záväzky, ktoré by zhodnotili predchádzajúce stratégie a postupy;

12. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa pravidelné stretnutia EÚ so zástupcami členských štátov, s vykonávacími agentúrami, medzinárodnými organizáciami, miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti konali na danom mieste v príslušných partnerských krajinách s cieľom identifikovať výzvy a príležitosti a aby následná spoločná reakcia a vykonávanie zodpovedali identifikovaným potrebám; poukazuje na to, že spoločné plánovanie pod vedením vedúcich misií sa ukázalo ako úspešné z hľadiska súdržnosti politík v rámci politických, obchodných, rozvojových a bezpečnostných stratégií; vyzýva tiež EÚ a jej členské štáty, aby sa zapojili do spoločného vykonávania a hodnotenia, a aby boli zavedené spoločné mechanizmy zodpovednosti voči občanom; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s netradičnými darcami, ktorí môžu preukázať dodržiavanie zásad účinnosti pomoci;

13. víta závery Rady z 8. júna 2020, v ktorých sa podčiarkuje, že je „dôležité, aby všetci aktéri zapojení do Tímu Európa koordinovali svoje činnosti a zapájali sa do informačného a komunikačného úsilia na úrovni krajiny, v rámci EÚ, v partnerských krajinách aj na globálnych a multilaterálnych fórach“; žiada Komisiu a členské štáty, aby v budúcnosti uplatňovali tento prístup v kontexte všetkých opatrení súvisiacich s rozvojom, programovania a vykonávania; opakuje svoje požiadavky z rokov 2013[32] a 2017[33] a žiada Komisiu, aby na základe článkov 209 a 210 ZFEÚ predložila návrh aktu o regulačných aspektoch koordinácie darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci;

14. zdôrazňuje, že vzhľadom na budúce vykonávanie Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) by spoločné plánovanie a vykonávanie EÚ, jej členských štátov a partnerov EÚ v oblasti financovania rozvoja malo vychádzať zo zásad účinnosti pomoci; poukazuje na to, že je dôležité spoločne stanoviť strategické priority a identifikovať investičné potreby/nedostatky vo fáze pred plánovaním a následne preskúmať spôsoby, ako optimalizovať škálu postupov v rámci súboru nástrojov inštitúcií EÚ vrátane grantov, grantov na rozpočtovú podporu a úverov EIB, ako aj financovania členskými štátmi; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad tým, že najmenej rozvinuté krajiny zaznamenávajú nárast viazanej pomoci, a opakuje, že uvoľňovanie pomoci môže znížiť náklady o 15 až 30 %;

15. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že plánovanie a vykonávanie týchto postupov bude koordinované, strategicky zosúladené s prioritami a procesmi partnerských krajín a zamerané na dosahovanie výsledkov a vplyvov, ktoré sú transformačné v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja v osobitnom kontexte každej partnerskej krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť vytváranie trhov, ktoré sú sebestačné, a zabezpečiť, aby sa vo fáze pred plánovaním zohľadňovali osvedčené postupy vystúpenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili úsilie o uvoľnenie svojej oficiálnej rozvojovej pomoci v súlade so záväzkami konsenzu a aby nabádali všetkých poskytovateľov rozvojovej spolupráce vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík, aby urobili to isté; nabáda na miestne obstarávanie a miestnu zodpovednosť;

16. zdôrazňuje, že mandát Parlamentu týkajúci sa NDICI si vyžaduje ustanovenia na zlepšenie dodržiavania ľudských práv a environmentálnych a sociálnych predpisov finančnými subjektmi pri využívaní mechanizmov kombinovaných záruk prostredníctvom EFSD+ a záruky pre vonkajšiu činnosť (EAG); pripomína, že podľa pozície Parlamentu sa 45 % financovania prostredníctvom EFSD+ a EAG vyčlení na investície, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy, environmentálneho riadenia a ochrany, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom 30 % z celkového finančného rámca sa vyčlení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;

17. poukazuje na to, že EÚ si stanovila ambiciózne ciele v oblasti životného prostredia a klímy, a vyzýva ju, aby prostredníctvom úzkej spolupráce podporovala partnerské krajiny s cieľom pomôcť im pri plnení ich vlastných cieľov a stratégií v oblasti klímy a životného prostredia, a to tak cieľov a stratégií, ktoré sú stanovené v zmluve, ako aj tých, ktoré si krajiny samy stanovili, keďže udržateľné využívanie ich vlastných zdrojov je základom hospodárstiev mnohých partnerských krajín a je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

18. vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a ďalšie verejné a neštátne subjekty pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce, aby sa podelili s dôkazmi a so skúsenosťami o tom, ktoré druhy rozvojových intervencií sú zvyčajne úspešné a ktoré neboli úspešné, ako aj pri ktorých sa ukázalo, že ich vykonávanie je náročné, alebo ktorými sa nedosiahol zamýšľaný dosah;

19. víta nezávislú správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni v oblasti európskej finančnej štruktúry pre rozvoj a vyzýva na vytvorenie Európskej banky pre investície a udržateľný rozvoj;

20. zdôrazňuje, že zodpovednosť za všetky verejné výdavky vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci má zásadný význam tak v Európe, ako aj v partnerských krajinách; domnieva sa, že zodpovednosť si vyžaduje silné inštitúcie a že na zabezpečenie nepretržitej verejnej podpory úsilia EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce je nevyhnutne dôležité, aby mala európska ODA jasné a dohodnuté ciele; pripomína, že partnerstvá a spolupráca s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami môžu zlepšiť zodpovednosť vo verejných výdavkoch v súvislosti s oficiálnou rozvojovou pomocou; poukazuje na úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri mobilizácii finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

21. zdôrazňuje, že zodpovednosť si vyžaduje transparentné a spoľahlivé postupy, ako aj záujem o efektívnosť a dosiahnutie preukázateľných výsledkov, dôkladné ex ante a ex post hodnotenie a kritickú analýzu neúspechov, ako aj získavanie vedomostí o tom, ako dosahovať účinné a udržateľné výsledky; vyzýva preto Komisiu, aby koordinovala celoeurópsku štandardizáciu ukazovateľov vplyvu s cieľom porovnať účinnosť a efektívnosť projektov medzi členskými štátmi;

22. nabáda parlamenty prijímajúcich krajín, aby prijali vnútroštátne politiky rozvojovej pomoci s cieľom zlepšiť zodpovednosť darcov a zodpovednosť prijímajúcich vlád vrátane miestnych orgánov, odstrániť korupciu a všetky formy plytvania pomocou a zlepšiť podmienky na získanie rozpočtovej podpory, ako aj v dlhodobom horizonte znížiť závislosť od pomoci;

23. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa oficiálna rozvojová pomoc EÚ ešte viac zameriavala na znižovanie nerovností, na odstránenie chudoby a na to, aby sa na nikoho nezabudlo;

24. zdôrazňuje, že účinná a efektívna pomoc stratégiám vedeným na úrovni krajín a rozvoju kapacít vedie k zníženiu detskej úmrtnosti a že investovanie do dobrých životných podmienok detí má zásadný význam pre prelomenie kruhu chudoby vrátane boja proti nútenej práci a práci neplnoletých;

25. domnieva sa, že uplatňovanie prístupov založených na výsledkoch je pre partnerské krajiny EÚ rozhodujúce a že je základným prvkom ich schopnosti plniť ciele udržateľného rozvoja v prospech ich občanov; poukazuje však na to, že je dôležité zohľadniť rôznorodosť osobitných situácií a výziev partnerských krajín, najmä najmenej rozvinutých a nestabilných krajín; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali a využívali vnútroštátne rámce partnerských krajín na meranie výsledkov a ich systémy monitorovania a štatistické systémy a aby počas všetkých fáz zapojili všetkých príslušných aktérov: miestne orgány, národné parlamenty, občiansku spoločnosť vrátane ženských združení a marginalizovaných skupín a súkromný sektor so zameraním na MSP; zdôrazňuje, že investície do budovania kapacít miestnych organizácií občianskej spoločnosti sú nevyhnutným predpokladom účinnej pomoci;

26. poznamenáva, že v niektorých oblastiach je ťažké merať efektívnosť a účinnosť rozvojovej pomoci, ale vyzýva Komisiu, aby preskúmala vhodné ukazovatele na posúdenie a využila výsledky na prípravu informácií o efektívnosti a účinnosti rozvojovej pomoci pre jednotlivé krajiny a na vypracovanie prístupov založených na najlepších postupoch;

27. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoj záväzok týkajúci sa transparentného toku údajov prostredníctvom nepretržitého investovania do vizualizácie údajov, štatistického vykazovania a zverejňovania otvorených údajov a uplatňovania medzinárodných noriem, ako je napríklad IATI (norma Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci), a pravidelným aktualizovaním a rozvojom nástroja EU Aid Explorer; nabáda na zintenzívnenie úsilia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť prístup verejnosti k údajom o vynakladaní rozvojovej pomoci EÚ a ich šírenie a podávanie príslušných správ; v tejto súvislosti opakuje, že Komisia by mala pred začatím postupu udelenia absolutória za daný rok uverejniť výročnú správu o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajšej činnosti;

28. zdôrazňuje, že rodová rovnosť je pre udržateľný rozvoj nevyhnutná a že pokrok dosiahnutý v boji proti diskriminácii a násiliu páchanému na ženách a dievčatách v partnerských krajinách by sa mal považovať za základný aspekt účinnosti pomoci; pripomína, že rozvojová spolupráca môže mať rôzny vplyv na dievčatá a chlapcov a na ženy a mužov;

29. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj všetkých rozvojových partnerov, aby uprednostnili rodovú rovnosť intenzívnejším využívaním uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, rodového rozpočtovania a rodového zacielenia; okrem toho zdôrazňuje potrebu zhromažďovať porovnateľné a rodovo rozčlenené údaje s cieľom presadzovať komplexný a harmonizovaný prístup k podávaniu správ EÚ o rodových cieľoch a podporovať ženy, aby sa stali schopnými aktérmi rozvoja vo svojich komunitách i mimo nich;

30. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili zosúladenie svojej pomoci so zásadami účinnosti a súvisiacimi ukazovateľmi, najmä s predvídateľnosťou, s využívaním ukazovateľov vychádzajúcich z rámcov výsledkov partnerských krajín, s využívaním systémov hospodárenia s verejnými financiami partnerských krajín a so záväzkom zapojiť partnerské vlády do hodnotení projektov, ako aj transparentného podávania správ;

31. vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere zefektívnili svoju pomoc v súlade so spoločnými cieľmi európskej pomoci s cieľom zlepšiť účinnosť rozvojovej politiky EÚ ako celku;

32. podporuje katalytický a prierezový prístup založený na decentralizovanom posudzovaní potrieb a programovaní zdola nahor, ktorý podporuje miestnu zodpovednosť a je založený na dôkladnej analýze situácie a konzultáciách s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami v každej partnerskej krajine v úzkej spolupráci s miestnymi komunitami a organizáciami;

33. podporuje posilnenie spolupráce juh – juh a trojstrannej spolupráce, a to aj v prípade projektov zameraných na účinnejšiu regionálnu spoluprácu a integráciu, ako aj účinnejšie zapojenie najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území do vykonávania európskej rozvojovej spolupráce vo svojich príslušných geografických oblastiach na všetkých úrovniach riadenia s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zotavenie sa z pandémie COVID-19; zdôrazňuje, že ak je to relevantné, mali by sa zapojiť kapacity krajín so stredným príjmom vrátane krajín, ktoré boli nedávno vyňaté zo zoznamu príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci Výboru OECD pre rozvojovú pomoc;

34. zdôrazňuje, že na zefektívnenie rozvojovej pomoci, dosiahnutie dlhodobých výsledkov a riešenie miestnych potrieb, najmä v dlhotrvajúcom krízovom a pokrízovom prostredí, je nevyhnutné zlepšiť koordináciu humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci a posilniť prepojenie humanitárnej pomoci a rozvoja a jej prepojenie s opatreniami týkajúcimi sa mieru a bezpečnosti v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby ďalej rozvíjala takýto prístup;

35. uznáva hodnotu predvídateľného a pružného financovania vrátane viacročného humanitárneho financovania pre dlhotrvajúce krízy a programov rozvojovej pomoci, ktoré sú schopné prispôsobiť sa nepredvídaným humanitárnym krízam;

36. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť organizácie občianskej spoločnosti v ich úlohe nezávislých aktérov v oblasti rozvoja; zdôrazňuje, že priaznivé a otvorené prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti je v súlade s medzinárodne dohodnutými právami a maximalizuje prínos organizácií občianskej spoločnosti k rozvoju; vyjadruje znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre organizácie občianskej spoločnosti v mnohých partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby zlepšila dostupnosť finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti, a to aj v partnerských krajinách;

37. zdôrazňuje význam vykonávania výmeny najlepších postupov a koordinácie politík a opatrení a spolupráce medzi EÚ a ostatnými aktérmi, napr. OSN a jej agentúrami, ktoré poskytujú pomoc v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že je to ešte dôležitejšie v nestabilných partnerských krajinách, v krajinách, ktoré sú postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami, a v krajinách prijímajúcich utečencov; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby odolnosť komunít nadobudla centrálny význam a aby sa podporovali opatrenia zamerané na rozvoj programov zohľadňujúcich riziko a programov odbornej prípravy pre núdzové situácie, zapojenie komunít a podporu partnerstiev;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s miestnymi orgánmi v partnerských krajinách, ale aj v rámci EÚ; žiada, aby sa rozpočtová podpora ako spôsob pomoci mohla využívať aj na nižšej ako celoštátnej úrovni a aby sa vytvorili mechanizmy prerozdeľovania medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a naprieč regiónmi s prvoradým cieľom znížiť rozdiely a nerovnosti v rámci krajiny a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo;

39. zdôrazňuje úlohu cirkevných a misijných organizácií v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci a ich význam na danom mieste, keďže patria medzi najväčšie mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti rozvoja a pomoci; zdôrazňuje skutočnosť, že spolupráca s náboženskými vodcami v mnohých miestnych komunitách v rozvojových krajinách je často najúčinnejším spôsobom, ako osloviť miestnych ľudí v núdzi;

40. uznáva zásadnú úlohu občianskej spoločnosti ako partnera, a to počas konzultačného procesu a aj ako poskytovateľa služieb; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a posilnili tieto úlohy s cieľom dosiahnuť inkluzívne rozvojové partnerstvá;

41. žiada, aby sa väčší dôraz kládol na miestne MSP, drobných poľnohospodárov a posilnenie postavenia žien, keďže tento prístup sa ukázal ako mimoriadne účinný pri znižovaní chudoby a nerovnosti a pri posilňovaní občianskej spoločnosti a komunít;

42. uznáva, že zapojenie súkromného sektora – na miestnej, celoštátnej, bilaterálnej a medzinárodnej úrovni – má význam pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, pri mobilizácii ďalších finančných prostriedkov na rozvoj a pri prechode na udržateľný hospodársky rozvoj, rast a prosperitu;

43. vyzýva na úsilie o zabezpečenie súladu súkromného sektora s rozvojovými prioritami národných vlád a občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách a s potrebami miestneho obyvateľstva, najmä marginalizovaných a zraniteľných skupín, a o zosúladenie zapojenia súkromného sektora do rozvojovej spolupráce so zásadami účinnosti a so zásadami z Kampaly pri súčasnom zlepšovaní transparentnosti, monitorovania a hodnotenia a zodpovednosti priamych zahraničných investícií a globálnych hodnotových reťazcov, ako aj dodržiavania ľudských práv a zásad náležitej starostlivosti;

44. vyzýva, aby európske inštitúcie a orgány vypracovali jasný, štruktúrovaný, transparentný a zodpovedný rámec, ktorým sa budú riadiť partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom v rozvojových krajinách, a zdôrazňuje, že súbežne s posilnením úlohy súkromného sektora je dôležité vytvoriť inštitucionálne kapacity;

45. zdôrazňuje, že všetci aktéri vrátane súkromného sektora musia prispievať k programu účinnosti prostredníctvom participatívneho zapojenia, plánovania a vykonávania, vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti, monitorovania a hodnotenia; zdôrazňuje, že darcovia by mali zlepšiť svoju predvídateľnosť a rýchlosť pri práci s týmito aktérmi ako implementujúcimi partnermi a partnermi poskytujúcimi základné služby, aby sa skutočne dostali k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva;

46. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že aktéri zo súkromného sektora zapojení do rozvojových partnerstiev budú dodržiavať zásadu zodpovednosti podnikov v oblasti ľudských práv a životného prostredia v priebehu celého životného cyklu projektov, a to v súlade s globálnym paktom OSN o ľudských právach, s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, so základnými pracovnými normami MOP a s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii; opakuje svoju výzvu na vytvorenie právneho rámca EÚ na podporu povinnej náležitej starostlivosti podnikov s cieľom zabezpečiť, aby investori EÚ konali zodpovedne na medzinárodnej a miestnej úrovni a prispievali k miestnemu rozvoju v rozvojových krajinách;

47. opätovne zdôrazňuje, že pri poskytovaní súkromnej pomoci v oblasti rozvoja sa musia dodržiavať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, normy MOP a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky; ďalej zdôrazňuje, že sa pritom musí prijať záväzok k zabezpečeniu dobrej správy vecí verejných, znižovaniu chudoby a vytváraniu bohatstva prostredníctvom udržateľných investícií, ako aj k znižovaniu nerovností, podpore ľudských práv a environmentálnych noriem a posilňovaniu postavenia miestnych hospodárstiev;

48. zdôrazňuje, že s cieľom odkloniť sa od dynamiky darcov a príjemcov a posilniť zodpovednosť partnerských krajín za rozvojové priority, a tak dosiahnuť udržateľný rozvoj, musia rámce EÚ pre stratégiu rozvoja predvídať konkrétne opatrenia na podporu zvýšenej mobilizácie domácich zdrojov v partnerských krajinách, ako je podpora boja proti korupcii a rozvoj progresívnych daňových systémov, ako aj boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

49. víta, že EÚ na odstránenie chudoby a dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja využíva rôzne nástroje financovania rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné, aby darcovia uprednostnili financovanie na základe grantov, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny, v situácii, keď chudobnejšie krajiny už pred vypuknutím pandémie COVID-19 míňali viac peňazí na splátky dlhovej služby než na zdravotnícke služby;

50. poznamenáva, že Komisia predpokladá čoraz významnejšiu úlohu mechanizmov kombinovania záruk v rozvojovej politike EÚ na úkor iných spôsobov pomoci; zdôrazňuje, že hoci kombinované financovanie rýchlo rastie, existuje málo dôkazov o jeho vplyve na rozvoj, keďže väčšina z neho v súčasnosti smeruje do krajín so strednými príjmami, pričom len malá časť smeruje do najmenej rozvinutých krajín; zdôrazňuje kritické stanovisko Európskeho dvora audítorov k riadeniu a účinnosti vykonávania Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) Komisiou; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby zaujali opatrný prístup ku kombinovanému financovaniu a zabezpečili, aby všetky finančné prostriedky mobilizované prostredníctvom kombinovaného financovania boli v súlade so zásadami účinnosti rozvoja;

51. nabáda EÚ, aby pokračovala vo svojom úsilí o podporu partnerských krajín pri zavádzaní inteligentných, cielených a prispôsobivých politík, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja čo najúčinnejším spôsobom; v tejto súvislosti pripomína kľúčovú úlohu výskumu a vývoja pri podpore inovácií a podnikania s pozitívnymi účinkami presahovania do všetkých odvetví miestneho hospodárstva; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja a posilnili investície do strategických miestnych výrobných kapacít, najmä v oblasti zdravia, a to aj v prípade najnovších biofarmaceutických výrobkov, s cieľom zvýšiť nezávislosť od globálnych dodávateľských reťazcov;

52. zdôrazňuje dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri identifikovaní potrieb a poskytovaní rozvojovej pomoci priamo chudobným, znevýhodneným a zraniteľným skupinám; vyzýva však na lepšiu koordináciu pomoci distribuovanej medzi MVO a iných darcov s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť pomoci a zabrániť fragmentácii pomoci, prekrývajúcim sa opatreniam a tzv. sirotám rozvojovej pomoci (krajiny, ktoré rozvojové spoločenstvo ponecháva bez povšimnutia);

53. vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila, či sú administratívne povinnosti týkajúce sa prístupu k finančným prostriedkom EÚ primerané; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že granty EÚ sú pre MVO čoraz neadekvátnejšie a neatraktívnejšie vzhľadom na požiadavky na obmedzenie nákladov na podporu a zvýšenie administratívneho a audítorského zaťaženia;

54. vyzýva Komisiu, aby na realizáciu projektov menšieho rozsahu vytvorila sieť spoľahlivých mimovládnych partnerov, ako sú miestne organizácie občianskej spoločnosti, cirkvi, náboženské organizácie a špecializované agentúry členských štátov, a aby s týmito partnermi spolupracovala;

55. opätovne potvrdzuje, že investície do miestnej a vnútroštátnej infraštruktúry rôzneho rozsahu pre kľúčové miestne a národné projekty predstavujú najúčinnejší spôsob pomoci na stimuláciu a posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre všetkých obyvateľov;

56. zdôrazňuje potrebu prepojiť opatrenia na odpustenie dlhu s ďalšou mobilizáciou oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA); vyzýva na začlenenie multilaterálneho a obchodného dlhu do iniciatívy krajín G20 týkajúcej sa pozastavenia dlhovej služby (DSSI); zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účasť všetkých veriteľov vrátane Svetovej banky a iných multilaterálnych rozvojových bánk, ako aj súkromných veriteľov, v DSSI a vo všetkých ďalších ponukách na odpustenie dlhu; vyzýva na vytvorenie multilaterálneho mechanizmu riešenia dlhov s cieľom zaoberať sa vplyvom krízy COVID-19 a finančnými požiadavkami Agendy 2030;

57. zdôrazňuje mimoriadne dôležitú úlohu programov odbornej prípravy pre miestnych zamestnancov a prevádzkovateľov v teréne pri zabezpečovaní kontinuity projektov podporovaných zo strany EÚ v partnerských krajinách, čím sa zvyšuje zodpovednosť;

58. zdôrazňuje kľúčovú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci pri plnení programu účinnosti rozvoja; zdôrazňuje, že ODA je pružnejšia, predvídateľnejšia a je spojená s väčšou zodpovednosťou než ostatné toky, ktoré potenciálne prispievajú k rozvoju; varuje pred rozdrobením kritérií oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom pokryť iné výdavky, než sú tie, ktoré sú priamo spojené s podporou udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

59. opakuje svoju požiadavku, aby Rada a členské štáty stanovili jasný harmonogram na dosiahnutie cieľa zvýšenia rozpočtu ODA na 0,7 % HND vrátane medzinárodného záväzku vynaložiť 0,15 až 0,2 % HND na ODA v najmenej rozvinutých krajinách a aby Komisia predložila konkrétny akčný plán, v ktorom vymedzí, ako sa budú dodatočné zdroje využívať na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že účinnosť pomoci nenahrádza primeraný objem pomoci a že zachovanie alebo prekročenie cieľa 0,7 % týkajúceho sa oficiálnej rozvojovej pomoci má veľký význam; opakuje, že rozpočet EÚ by mal výrazne prispieť k celkovému zvýšeniu ODA EÚ;

60. opätovne potvrdzuje svoju podporu tomu, aby sa do NDICI zahrnuli tieto ciele: 20 % na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj; a aby v prípade aspoň 85 % projektov financovaných z ODA boli hlavným alebo významným cieľom rodová rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat, ako stanovil Výbor OECD pre rozvojovú pomoc;

61. vyzýva na väčšiu súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby žiadne politiky EÚ alebo členských štátov nemali negatívny vplyv na rozvojové krajiny ani protichodné ciele;

62. s vážnym znepokojením konštatuje, že EÚ a členské štáty v súčasnosti viažu podmienky na pomoc súvisiacu so spoluprácou rozvojových krajín v oblasti migrácie a úsilia o kontrolu hraníc, čo je jednoznačne obavou darcov a je v rozpore s kľúčovými, medzinárodne dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja; pripomína, že pomoc musí zachovať svoj účel odstránenia chudoby, znižovania nerovnosti, dodržiavania a podpory ľudských práv a uspokojovania humanitárnych potrieb a nikdy nesmie byť podmienená kontrolou migrácie;

63. opätovne zdôrazňuje, že podmieňovanie prideľovania pomoci spoluprácou s EÚ v otázkach migrácie alebo bezpečnosti nie je zlučiteľné s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

64. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov OECD, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Európskej investičnej banke, Európskej banke pre obnovu a rozvoj, skupine Svetovej banky, Africkej únii, spolupredsedom Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, Rozvojovému programu OSN, Odboru hospodárskych a sociálnych vecí OSN, OECD a Medziparlamentnej únii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

Ako sa dohodlo v Európskom konsenze o rozvoji, EÚ je odhodlaná podporovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja v našich partnerských rozvojových krajinách do roku 2030. Spravodajca by v tejto správe chcel zdôrazniť, že je naliehavo potrebné, aby všetci rozvojoví aktéri EÚ strategicky využívali existujúce nástroje na dosiahnutie účinnosti a efektívnosť pomoci.

 

Nič nie je ako zvyčajne. Svet je čoraz komplexnejší. Geopolitické súperenie o vplyv a zdroje, ako aj vnútorné konflikty sa prehlbujú. Vplyv zmeny klímy postihuje tých najzraniteľnejších. Svetová populácia rastie rýchlejšie ako hrubý národný dôchodok, čo zvyšuje počet ľudí žijúcich v chudobe a počet nezamestnaných. Očakáva sa, že od roku 2030 bude na trhu práce každý rok o 30 miliónov mladých Afričanov viac. Tieto výzvy poukazujú na to, nakoľko je naliehavé, aby rozvojová spolupráca mala skutočný vplyv a prispievala k mierovému udržateľnému rozvoju, pričom sa zabezpečia živobytie aj príležitosti.

 

Inštitúcie a členské štáty EÚ sa napriek dobrým úmyslom stále riadia najmä svojimi inštitucionálnymi alebo vnútroštátnymi cieľmi a záujmami. Ak budeme koordinovať svoje úsilie komplexným spôsobom a využívať nástroje účinnosti a efektívnosti pomoci, ktoré máme k dispozícii, naše odhodlanie v súvislosti s financovaním môže mať silný vplyv a našim partnerským krajinám môže umožniť, aby splnili ciele udržateľného rozvoja. 

 

EÚ ako najväčší poskytovateľ pomoci na svete a zároveň najsilnejší medzinárodný aktér presadzujúci demokraciu a ľudské práva by sa mala ujať vedenia. Musíme vykonávať politické ciele nového Európskeho konsenzu o rozvoji strategickejším a cielenejším spôsobom v každej partnerskej krajine a posilňovať a dopĺňať pritom ciele a hodnoty zahraničnej politiky EÚ. Záväzky a zásady týkajúce sa účinnosti a efektívnosti pomoci, ako aj medzinárodné záväzky týkajúce sa potrieb už existujú. Únia má rozsiahly súbor nástrojov a spôsobov pomoci.

 

Existuje množstvo príležitostí, ktoré EÚ umožnia napredovať komplexnejším a koordinovanejším spôsobom:

 

po prvé, prebiehajúce programovanie spojené s NDICI ako príležitosť na posilnenie koordinácie. Spoločné plánovanie musí ísť ruka v ruke so spoločným vykonávaním: EÚ by mala ako celok stanoviť strategické priority a identifikovať investičné potreby/nedostatky vo fáze pred plánovaním a následne preskúmať spôsoby, ako optimalizovať škálu postupov v rámci súboru nástrojov inštitúcií EÚ vrátane grantov, rozpočtovej podpory a úverov EIB, ako aj financovania členskými štátmi.

 

Po druhé, mala by pokračovať v podporovaní sektorov, v ktorých boli projekty úspešné a ktoré majú vysoký potenciál z hľadiska budúcej udržateľnosti. Uplatňovanie prístupu založeného na katalytickom účinku: zvoliť si sektory, v ktorých má partnerská krajina motiváciu pokračovať v projekte bez finančných prostriedkov.

 

Po tretie, pri vymedzovaní prioritných sektorov v krajine zužitkovať poznatky získané vďaka spoločnej vedomostnej základni EÚ strategickým spôsobom zameraným na výsledky. 

 

Po štvrté, preskúmanie úspešných a neúspešných projektov, pri ktorých sú možnosti udržateľnosti vysoké. Zvoliť si napríklad sektory, ktoré doteraz dostávali rozpočtovú podporu a v ktorých je možné riešiť investičné potreby prostredníctvom kombinácie úverov EIB/finančných inštitúcií členských štátov a ich expertízy.

 

Po piate, využívať rozsiahle poznatky ústredí a delegácií EÚ a členských štátov o úspešných a neúspešných spôsoboch pomoci v určitých sektoroch na mieste. Naďalej prispôsobovať modality pomoci EÚ miestnemu kontextu zohľadňujúc potreby a kapacitu v krajine.

 

Po šieste, využívať nástroje účinnosti a efektívnosti pomoci s cieľom zlepšiť transparentnosť vo vzťahu k našim partnerským krajinám.

 

Netreba objavovať Ameriku. Vzhľadom na rozsah nedostatku finančných prostriedkov a obmedzený pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja je čas konať strategicky a plne využiť vplyv kombinovaného financovania a znalosti všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov – a využiť jedinečné nástroje účinnosti a efektívnosti pomoci, ktoré máme k dispozícii – na dosiahnutie skutočného vplyvu a pokroku.