Leyla Zana – 1995, Turecko
V júni 2015 Zana opäť vstúpila do dejín ako členka prokurdskej politickej strany s programom zameraným na mier a integráciu menšín, ktorá ako prvá v histórii krajiny získala zastúpenie v tureckom parlamente.
Jej otec tradicionalista, ktorý sa narodil v roku 1961, jej povolil navštevovať základnú školu len za rok a pol. Keď mala 14 rokov, vydala sa za o dvadsať rokov staršieho Mehdiho Zanu, ktorý sa stal starostom obce Diyarbakir a ktorý bol neskôr počas vojenského režimu v 80. rokoch 20. storočia politickým väzňom. Po tom, ako sa postavila na čelo protestu rodín väzňov, ktoré mali zákaz navštevovať svojich príbuzných vo väzení, bola Leyla Zana na dva mesiace uväznená. Aby mohla navštevovať manžela vo väzení, naučila sa po turecky, lebo bezpečnostné služby používali násilie voči každému, kto hovoril po kurdsky. Vo veku 23 rokov začala chodiť do školy, za tri roky úspešne dokončila základné a stredoškolské vzdelanie a napokon - bez toho, aby o to žiadala - prevzala vedúcu úlohu.
V roku 1991 ju absolútnou väčšinou hlasov zvolili do tureckého parlamentu a v čase, keď bolo používanie kurdského jazyka na verejných priestranstvách ešte trestným činom, zložila svoj poslanecký sľub počas slávnostného ceremoniálu po kurdsky: „Skladám prísahu za bratstvo medzi tureckým a kurdským národom." Za to bola zbavená parlamentnej imunity a v roku 1994 odsúdená na 15 rokov väzenia za „zradu a členstvo v ozbrojenej Robotníckej strane Kurdistanu (PKK). Po rozsudku vyhlásila: „Nesúhlasím so žiadnym z týchto obvinení. Keby však boli opodstatnené, priznala by som sa k nim, dokonca aj keby ma to malo stáť život. Obhajujem demokraciu, ľudské práva a bratstvo medzi národmi a budem v tom pokračovať, kým budem nažive." Európsky parlament ju v roku 1995 ocenil Sacharovovou cenou ako symbol nenásilného boja za ľudské práva a dôstojnosť Kurdov.
Keď Zanu na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva a medzinárodného tlaku prepustili z väzenia, pričom ako dôvod uviedli formálnu chybu, v roku 2004 mohla konečne vystúpiť v Európskom parlamente.
Odvtedy bolo proti nej vedených niekoľko súdnych konaní, no ani raz nebola odsúdená na ďalší trest odňatia slobody. Najvyšší odvolací súd vyhlásil v roku 2014 dôkazy o údajnom členstve Zany v PKK za nedôveryhodné.
V roku 2009 jej na päť rokov zakázali členstvo v akejkoľvek politickej strane, no aj napriek tomu ju v roku 2011 opätovne zvolili za poslankyňu ako nezávislú. Po uplynutí zákazu vstúpila v roku 2014 do Ľudovej demokratickej strany, ktorá vo voľbách v júni 2015 ako prvá prokurdská strana prekročila minimálnu hranicu 10 % potrebnú na získanie zastúpenia v parlamente. Vo voľbách získala kreslo v tureckom parlamente, no v roku 2016 jej bola odopretá účasť na parlamentných zasadnutiach opäť preto, že zložila sľub v kurdskom jazyku a do znenia sľubu vložila mierovú výzvu. V roku 2018 bola väčšinovým hlasovaním odvolaná z funkcie, lebo sa nezúčastňovala na každodennej práci parlamentu.
Zana sa aktívne zapájala do mierových rokovaní, ktorých výsledkom bolo, že vodca PKK Abdullah Öcalan v roku 2013 prvýkrát v histórii vyzval stranu, aby po tridsiatich rokoch konfliktu prešla od ozbrojeného odporu k demokratickému politickému boju.