Predsedajúci. − Ďalším bodom je rozprava o

- otázke na ústne zodpovedanie (O-0065/2007 – B6-0321/2007) týkajúcej sa zvýšenia cien potravín a ochrany spotrebiteľa, ktorú položil Joseph Daul, Lutz Goepel a Neil Parish v mene skupiny PPE-DE pre Komisiu,

- otázke na ústne zodpovedanie (O-0067/2007 – B6-0377/2007) týkajúcej sa zvýšenia cien potravín a ochrane spotrebiteľa, ktorú položil Luis Manuel Capoulas Santos v mene skupiny PSE pre Komisiu,

- otázke na ústne zodpovedanie (O-0069/2007 – B6-0378/2007) týkajúcej sa zvýšenia cien potravín a ochrane spotrebiteľa, ktorú položil Sergio Berlato, Janusz Wojciechowski, Gintaras Didžiokas a Liam Aylward v mene skupiny UEN pre Komisiu,

  Neil Parish (PPE-DE), autor. – Vážený pán predsedajúci, mám veľkú radosť z toho, že môžem dnes večer vystúpiť a prehovoriť, pretože v súčasnosti sme v situácii, kedy sa bezpečnosť potravín stala skutočným problémom. Dvadsaťpäť rokov bol v Európe nadbytok potravín. V skutočnosti prijímame v oblasti poľnohospodárstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky mnoho rozhodnutí, aby sme obmedzili výrobu s cieľom zachovať ceny, znížiť využívanie vývozných dotácií a vyvážať výrobky na svetové trhy.

Teraz sme v situácii, ktorá je úplne iná: v tomto roku sa ceny obilnín zvýšili trojnásobne; odvetvie hospodárskych zvierat má obrovský problém, pretože ich náklady na krmivo vzrástli približne o 50 % alebo 60 %. Táto situácia v nás vyvoláva mimoriadne obavy. Pán Daul, pán Goepel a ja sme predložili túto otázku na ústne zodpovedanie, a sme radi, že pani komisárka Fischerová Boelová je dnes večer prítomná, pretože sa domnievame, že už teraz musíme využiť každú možnosť, aby sme doviezli dodatočné množstvo krmiva do Európskej únie.

Budeme musieť čeliť skutočnosti, že existujú niektoré krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej kukurice a sóje, ktoré v súčasnosti nie je možné doviezť do Európskej únie, pretože nemajú licenciu. Som presvedčený, že musíme túto možnosť zvážiť a musíme vytvoriť systém, prostredníctvom ktorého budeme môcť udeliť týmto výrobkom licenciu. Za predpokladu, že budú bezpečné, mali by sme ich doviezť ako krmivo pre hydinu a najmä ošípané, ako aj pre hovädzí dobytok a dojnice, pretože potrebujeme zachovať vysokú konkurencieschopnosť nášho priemyslu.

Okrem toho musíme zvážiť situáciu supermarketov. Nezabúdajme, že sa neobávame len o ceny, ktoré poľnohospodári dostávajú za svoj tovar, ale zaujímame sa aj o to, akú cenu musí zaplatiť spotrebiteľ. Sme svedkami toho, že napríklad z nespracovanej pšenice sa v skutočnosti vyrába iba 10 % bochníka chleba a aj napriek tomu cena bochníka závratne rastie, pretože supermarkety tvrdia, že za pšenicu musia platiť omnoho vyššiu cenu. Musíme preto vyvinúť tlak na supermarkety, aby sme zabezpečili, že spotrebitelia platia správnu cenu.

Je úžasné, že európske poľnohospodárstvo tým získava veľmi silnú pozíciu, aby sa vyrovnalo s prekrásnym novým svetom, pretože budeme potrebovať potravinársku výrobu, poľnohospodárov a vidiek. Všetky uvedené oblasti fungujú veľmi dobre.

Ale, ako tvrdím, teraz musíme vytvoriť rovnováhu medzi odvetvím obilnín a odvetvím hospodárskych zvierat. Preto sme predložili túto otázku. Radi by sme si vypočuli názor pani komisárky Fischerovej Boelovej.

  Luis Manuel Capoulas Santos (PSE), autor. – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, rád vás znova vidím na pôde Parlamentu. Ako viete, pred niekoľkými mesiacmi sme boli prekvapení situáciou na trhu niektorých poľnohospodárskych výrobkov, ktorú sme nedávno predtým považovali za nemysliteľnú. Vznikol nesmierny tlak na dodávky s dôsledkami, ktoré pozorujeme.

Tento tlak postupne spôsobil závažný zmätok v odvetví chovu hospodárskych zvierat, predvídateľné dôsledky v raste spotrebiteľských cien a nezabúdajme na varovanie organizácie FAO o dôsledkoch pre potraviny v mnohých oblastiach sveta, ktoré by mohli vyplynúť z tejto situácie. Nezabúdajme, že kým v Európe minieme 10 až 20 % príjmov domácností na potraviny, sú spoločnosti, v ktorých táto položka predstavuje 90 % príjmov a viac. Nie je zložité si predstaviť, čo by rast cien znamenal pre tieto rozsiahle populácie, ktoré už aj tak sú vo veľkej miere znevýhodnené.

Preto musíme okamžite konať a som veľmi rád, že Komisia konala pohotovo a správnym spôsobom tým, že prijala niektoré zmierňujúce opatrenia a zrušila záväzky na rok 2008 v súvislosti s vyňatím pôdy z produkcie . Je škoda, že sme nevykonali viac. Mohli byť pravdepodobne prijaté aj iné opatrenia bez dodatočných nákladov pre rozpočet Spoločenstva, ako napríklad podpora autorizácie platieb pomoci pre niektorých chovateľov hospodárskych zvierat, na ktorú majú nárok, a ktorí sú samozrejme dvojnásobne poškodení nielen rastúcimi cenami, ale aj tým, že sa musia vysporiadať s chorobami hospodárskych zvierat, akou je „katarálna horúčka“. Domnievam sa teda, že tentoraz sme mohli vykonať trochu viac.

Najviac zo všetkého však musíme dôkladnejšie posudzovať a analyzovať situáciu, aby sme mohli rýchlo stanoviť opatrenia, ktoré z krátkodobého hľadiska, možno prijať v blízkej budúcnosti. Prirodzene, že dôverujeme citlivosti pani komisárky a Komisie v tom, že nadviažu na naše obavy.

  Sergio Berlato (UEN) , autor. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni v celej Európe pozorujeme paušálne zvyšovanie cien potravín. Vykonané prieskumy trhu ukazujú, že európski spotrebitelia radikálne menia svoje stravovacie návyky. Sú nútení zmeniť kvalitu a druh výrobkov, ktoré kupujú v dôsledku prehnane vysokých cien.

Toto zvyšovanie možno prisúdiť nadmernému počtu prechodných fáz, ktorými musia výrobky prejsť na ceste od výrobcu k spotrebiteľovi a neprimeranému zvyšovaniu, ktoré uplatňujú hlavné reťazce supermarketov. Jedna vec je však istá: nemôžeme a nesmieme obviňovať našich poľnohospodárov, ktorí sú hlavnými obeťami tejto znepokojujúcej situácie.

Vážený pán predsedajúci a pani komisárka, domnievame sa, že teraz viac než kedykoľvek predtým musíme ochrániť európsky poľnohospodársky model s cieľom brániť národné poľnohospodárske trhy pred fluktuáciou medzinárodných cien a vytvoriť základ pre ochranu výrobných modelov a využívania územia, ktoré sú tak príznačné pre európske poľnohospodárstvo. Vítame nedávne rozhodnutie Rady o ratifikácii návrhu zrušenia záväzkov v súvislosti s vyňatím pôdy z produkcie na rok 2008.

Týmto však nevynakladáme dostatočné úsilie na to, aby sme mohli byť spokojní so znepokojujúcou situáciou v súvislosti so zásobami pšenice a rastúcou cenou obilnín na svetových trhoch. Potrebujeme spolupracovať s rôznymi organizáciami spoločného trhu a správne využiť tieto mechanizmy pre opätovné dosiahnutie rovnováhy trhu, ktorá by pomohla uvoľniť ceny potravín aspoň na vnútornom trhu. V poslednej otázke sme požiadali Komisiu, aby navrhla okamžité zvýšenie kvót na mlieko najmenej o 2 – 3 % s cieľom ustáliť cenu tohto tovaru širokej spotreby.

V súčasnej zložitej hospodárskej klíme Európska únia a členské štáty majú zodpovednosť pomáhať spotrebiteľom zachovať ich kúpnu silu v oblasti potravín a zároveň ochraňovať právo našich poľnohospodárov na zisk.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, spomínam si na starú japonskú kliatbu: „Nech žiješ v zaujímavých časoch“ a domnievam sa, že to je presne to, čo prežívame my. Ako to už uviedli rečníci, v posledných šiestich až ôsmich mesiacoch sme videli raketové stúpanie cien nespracovaných surovín v odvetví poľnohospodárstva. Musím však povedať, že z historického hľadiska, k zvyšovaniu dochádza z nízkej úrovne. Domnievam sa, že je dôležité, aby sme si to všetci uvedomili. Tento nárast cien sa odrazí v spotrebiteľských cenách, ale v nižšej miere. Ak môžem uviesť príklad chleba, základnej komodity, použijem nemecký príklad. Ak si vezmete cenu chleba v supermarkete alebo v obchode v Nemecku, iba 4 % ceny sa vzťahujú na cenu nákladov na pšenicu.

Ako už bolo uvedené, v mliekárenskom sektore sa očakáva niekoľko rôznych opatrení. V 11 členských štátoch boli 1. apríla 2006 a 1. apríla 2007 zvýšené kvóty na mlieko o 0,5 %. Osem nových členských štátov dostalo 1. apríla 2006 rezervu na reštrukturalizáciu v rozpätí od 2 % do 5 % výšky ich národnej kvóty. V nasledujúcom roku, 1. apríla 2008, dostane 11 členských štátov k zvýšenej kvóte ďalších 0,5 %.

Okrem toho bola podporná pomoc výrazne znížená a v súčasnosti vôbec neexistujú vývozné náhrady a pomoc pri predaji, tieto možnosti sa vôbec nevyužívajú. Komisia prijme koncom tohto roka správu o vyhliadkach trhu v mliekárenskom sektore a poskytne nám tým základ pre ďalšie diskusie o potrebe opätovného zvyšovania kvóty. Už som tu navyše mala príležitosť jasne naznačiť zánik systému kvót na mlieko do 31. marca 2015. Rovnako som uviedla, že systém kvót je potrebné rušiť, odteraz až do roku 2015, plynulým spôsobom. Ďalšou z uvedených možností je zvýšiť v tomto období systém kvót a budeme mať príležitosť diskutovať o tom počas kontroly stavu v nasledujúcom roku.

V sektore obilnín sú dôvody zvýšenia cien rôzne. Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, mala by som uviesť, že prudké zvyšovanie cien nie je spôsobené biopalivami. V súčasnosti v Európe využívame menej než 2 % produkcie obilnín na výrobu etanolu. Dôvody sú však iné: nepriaznivé poveternostné podmienky v Austrálii, sucho v južnej Európe, záplavy v severnej časti Európy, narastajúci dopyt Indie a Číny a obmedzený vývoz Ruska a Ukrajiny. Ďalej samozrejme dochádza k „efektu snehovej gule“ vďaka veľmi silnému dôrazu na etanol zo strany Spojených štátov amerických, čo do určitej miery ovplyvňuje ceny kukurice.

Ako už bolo uvedené, Komisia reagovala: množstvo pôdy vyňatej z produkcie je pre nasledujúci produkčný rok na nulovej úrovni, takže v jeseni tohto roku a jari nasledujúceho roku sa bude siať. Otázka, či pokračovať v tom, že sa pôda z produkcie nebude vynímať, bude predmetom diskusie počas nasledujúcej kontroly stavu. Očakávame, že nevyňatie pôdy z produkcie by mohlo prispieť vytvoreniu 10, 12 až 15 ton zásob v závislosti od klimatických podmienok. Okrem toho predložím kolégiu komisárov návrh Rade na pozastavenie dovozných ciel na obilniny pre nasledujúci trhový rok. Domnievam sa, že tieto iniciatívy nám pomôžu oslabiť tlak na odvetvie chovu hospodárskych zvierat a spotrebiteľské ceny.

Sektor bravčového mäsa trápia iné problémy. Mäsa je dostatočné množstvo, v sektore teda dochádza k nerovnováhe vstupu a výstupu, a preto sa riadiaci výbor minulý štvrtok rozhodol vytvoriť možnosť súkromného uskladnenia, ktoré, dúfam, v sektore bravčového mäsa pomôže odstrániť ťažkosti. Existujú iné možnosti, ale domnievam sa, že by sme sa mali pokúsiť nájsť správnu rovnováhu, pretože ak máme iba predlžovať bolesť, nezískame vôbec nič.

Som teda presvedčená, že sme reagovali a mám príležitosť poďakovať Parlamentu za jeho rýchlu reakciu, aby sme mohli vyslať odvetviu poľnohospodárstva jasný a okamžitý signál týkajúci sa pôdy vynímanej z produkcie. Vzhľadom na to, že môj čas uplynul, v záverečných poznámkach by som sa rada vrátila k otázke geneticky modifikovaných organizmov.

  Mairead McGuinness, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, rada by som sa podelila o svoj čas s pani komisárkou, pretože ma zaujímajú jej stanoviská ku geneticky modifikovaným organizmom, ale budem prítomná počas celej rozpravy.

V tejto snemovni to neodznelo prvýkrát a myslím, že koniec obdobia relatívne lacných potravín je trpkou skutočnosťou. Tiež si myslím, že tento priebeh nepredpokladali v Komisii a ani na celosvetovej úrovni.

Pani komisárka uviedla niektoré dôvody súčasnej nerovnováhy v dopyte a ponuke a ja s ňou súhlasím. Počasie, klimatická zmena, dopyt rozvojových krajín a, samozrejme, biopalivá pôsobia celosvetovo. Pani komisárka to potvrdila. Je však dôležité si uvedomiť, a v tejto snemovni to už uviedli kolegovia predo mnou, čo váš predchodca, pán Fischler, vyhlásil pri reforme SPP v roku 2003. Sľúbil farmárom lepšie trhové ceny. V súčasnosti možno vidíme následky týchto reforiem. Začíname ich spochybňovať pre ich vplyv na spotrebiteľské ceny.

K pozitívnemu vývoju došlo v oblasti mlieka a obilnín. Vývoj však nebol rovnako pozitívny v odvetví chovu hospodárskych zvierat, pokiaľ ide o výrobcov hovädzieho, jahňacieho, kuracieho a bravčového mäsa, o ktorom už pani komisárka rozprávala.

V súčasnosti sa pýtame na nestabilitu a na to, či je táto nestabilita v dopyte a ponuke správna. Nedávno mi významná potravinárska spoločnosť povedala, že zákazníci supermarketov nemajú informácie o ekonomickej stránke výroby potravín, alebo nemajú o túto otázku záujem. Začínajú si to však všímať, a to je dobrá správa. Musíme však monitorovať silu supermarketov a dohliadať na to, či zohľadňujú zvyšovanie cien, ktoré účtujú výrobcom potravín. Rada by som v tejto súvislosti vyzvala Komisiu, pravdepodobne pani komisárku pre hospodársku súťaž, aby venovala tejto otázke dôslednú pozornosť. Komisia tento prístup v minulosti odmietla.

Pokiaľ ide o geneticky modifikované organizmy, to je dôležitá otázka. Problém súvisí s rozdielnymi postupmi schvaľovania Európskej únie a Spojených štátov amerických. Túto otázku potrebujeme preskúmať. Predtým, než vyjadrím svoje stanoviská, očakávam komentár pani komisárky ku geneticky modifikovaným organizmom.

Na záver, nemôžeme prehliadať vplyv neistoty na rozvojový svet, najmä v súvislosti s trhom s obilím, kde krajiny, ktoré si nemôžu dovoliť platiť viac za potraviny, sú svedkami obrovského nárastu svojich výdavkov na ne. V tejto snemovni si to musíme uvedomiť a zohľadniť to v našich politikách.

  Bernadette Bourzai, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, v utorok 16. októbra počas Svetového dňa potravy, chcela Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo zvýšiť informovanosť verejnosti o podvýžive, ktorou v súčasnosti trpí 854 miliónov ľudí na celom svete. Pri tejto príležitosti bola zdôraznená rastúca cena nespracovaných poľnohospodárskych surovín, najmä jej následky pre spotrebiteľov v rozvojových krajinách, o čom obšírne rozprávali moji kolegovia poslanci, ale aj jej vplyv na populácie chudobných krajín, ktoré dovážajú obilniny. Kým v rozvinutých krajinách minieme 10 až 20 % nášho rozpočtu na domácnosť na potraviny, v menej rozvinutých krajinách tento číselný údaj predstavuje 60 až 80 % rozpočtu a nárast cien obilnín na úrovni 20 % má drastické dôsledky. Túto situáciu zhoršuje skutočnosť, že niektoré krajiny závisia vo veľkej miere od dovozu a sú zasiahnuté fluktuáciami meny, zmenami klímy a nárastom prevozných nákladov.

Pani komisárka, čiastočne ste odpovedali, ale som presvedčená, že budú prijaté ostatné opatrenia. Aké opatrenia zamýšľate prijať v krátkodobom a strednodobom výhľade v prípade kontroly stavu SPP s cieľom vyriešiť túto zložitú situáciu na severe a zložitejšiu situáciu na juhu a s cieľom prispieť ku globálnej rovnováhe cien potravín?

  Niels Busk, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, je dôležité, aby sme sa v súčasnosti sústredili na veľmi zaujímavú situáciu, ktorej sme momentálne svedkami v súvislosti s veľmi výrazným zvyšovaním cien niekoľkých nespracovaných poľnohospodárskych surovín. Zároveň vieme, že v oblastiach, v ktorých sa ešte zvýšenie neprejavilo, konkrétne v sektore bravčového mäsa, spôsobí veľmi nákladnú zimu pokiaľ ide o ceny potravín. Uvedomujeme si skryté príčiny: nízka jesenná úroda, prázdne sklady kukurice atď. Nebudem sa tomu podrobne venovať.

Domnievam sa, že vzhľadom na súčasnú situáciu by sme mali viac diskutovať. Predovšetkým by sme nemali pociťovať obavy zo súčasného rastu cien. Už pridlho je liter mlieka lacnejší než liter koly a liter vody. Nie je úplne rozumné, ak pripúšťame, že potraviny by nemali stáť toľko, koľko v skutočnosti stáť majú vzhľadom na dlhý čas na výrobu a mnoho pracovných hodín za výrobkami, najmä v sektore mlieka. Je rovnako jasné, že v súčasnosti nastala v Európe príležitosť zvýšiť výrobu potravín. Trh to od nás v podstate žiada. Komisia ukázala správnu iniciatívu tým, že z produkcie nevyňala pôdu a samozrejme stále máme príležitosť veľmi rýchlo zvýšiť výrobu najmä v sektore mlieka.

Mali by sme pokračovať v reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 tým, že budeme znižovať podporu. Mali by sme vážne diskutovať o ďalších presunoch poľnohospodárskej pomoci smerom k politike rozvoja vidieka. V súčasnosti máme príležitosť naštartovať v EÚ dynamickú poľnohospodársku výrobu. To znamená, že farmárom môžeme poskytnúť väčšiu slobodu než momentálne majú, aby využili súčasný vysoký dopyt. Prirodzene a ako je zvykom, postaráme sa tiež o farmárov v horských oblastiach a menej úrodných regiónoch. To je všetko, čo potrebujeme vykonať! Nesmieme sa však obávať nárastu cien, ale namiesto toho porozumieť a aktívne využiť situáciu, v ktorej sa nachádzame.

  Janusz Wojciechowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v poslednom období sme v Európskej únii videli značný nárast cien základných potravín, najmä v nových členských štátoch. Napríklad v Poľsku sa za posledné dva roky zvýšila cena chleba o 15 %, cena jabĺk o 83 % a cena zemiakov o 33 %, kým cena mlieka sa takmer zdvojnásobila. Podobný trend je v niektorých starých členských štátoch, v Taliansku a Írsku. Z nových členských štátov, bola svedkom zdvojnásobenia ceny obilnín, mlieka, ovocia a zeleniny aj Litva.

Na druhej strane je politika EÚ založená na obmedzení množstva poľnohospodárskej výroby a táto politika sa čoraz viac zdá byť v rozpore s potrebami spotrebiteľov. Všetky takzvané reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky sú založené na obmedzení výroby v rámci Európskej únie.

Reforma trhu s cukrom je silným obmedzením výroby cukru v Európskej únii, z 18 miliónov ton na 12 miliónov ton. Reforma trhu s vínom tiež zahŕňa obmedzenie výroby.

Ostatné reformy sú tiež zamerané na nižšiu výrobu v Európskej únii. Na druhej strane sme zaznamenali dôležitý signál. Spotrebitelia v Európe si žiadajú viac potravín a to je dôležitý signál, že je treba preskúmať celkový cieľ spoločnej poľnohospodárskej politiky. Musíme sa sami seba spýtať, či spôsob obmedzenia výroby a stanovenia výrobných kvót je v podstate správny, okrem iného z hľadiska záujmov spotrebiteľov, keďže sa to týka hlavne ich.

Je to o Európe, ktorá poskytuje toľko potravín, koľko si jej obyvatelia vyžadujú. Existuje mnoho signálov, poukazujúcich na potrebu preskúmania poľnohospodárskej politiky, ktorú uskutočňujeme. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, táto diskusia sa nám vymkla z rúk. Rozprávame o klesajúcich cenách, najnižších možných cenách, rekordných minimách už celé roky. Všetci rečníci teraz nariekajú nad skutočnosťou rastúcich cien, nakoniec aspoň raz stúpajú, a vyzývajú na opatrenia na pozastavenie rastu cien.

Mali by sme byť šťastní, že trh funguje, s vašou pomocou. S pomocou vašich predchodcov ale aj vďaka požiadavkám Európskeho parlamentu sa skoncovalo s niekoľko miliardovou intervenciou a stabilizáciou cien. Vyvolal sa ňou tlak, ktorý zničil trhové ceny na svetovom trhu a spôsobil ťažkosti krajinám tretieho sveta. Konečne bol vplyv týchto okolností obmedzený a my sa približujeme trhu, vstupujeme do stavu, ktorý je zhoršovaný využívaním kukurice na výrobu palív.

Existuje mnoho ďalších dôvodov súčasného mimoriadneho dopytu na trhu. Trh reaguje, ceny stúpajú a teraz my v Európskom parlamente, ako zástupcovia farmárov, žiadame o ich opätovné zníženie. Počas svojich 20 až 25 rokoch v Parlamente som sa nikdy nezúčastnil na niečom takom komickom. Preto som tlieskal pánovi Buskovi. Z tejto situácie by sme mali mať radosť. Samozrejme, že by sme mali dbať o tých, ktorí si nemôžu dovoliť kupovať potravu za bežné ceny.

Musíme hľadať dôvody v nespravodlivých mzdách a zavádzajúcich sociálnych politikách v každej krajine, ale nemôžeme prijímať opatrenia nato, aby sme vložili potraviny do úst chudobných na úkor farmárov, z ktorých státisíce zanechali v posledných rokoch farmárčenie. Takáto diskusia je úplne nesprávna!

Som rád, že tu dnes môžeme diskutovať o situácii, a že máme trh, na ktorom ceny konečne rastú.

  Vincenzo Aita, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím, že je dôležité začať túto diskusiu, hoci, čiastočne pre to, čo nám povedala pani komisárka, ešte nechápeme problém v celom jeho rozsahu.

Rád by som pani komisárke pripomenul, že pred niekoľkými mesiacmi sme žiadali o moratórium na diskusiu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k SOT s ovocím a zeleninou s cieľom zastaviť a zvážiť priebeh situácie, a to, čo sa deje v súčasnosti s vínom, na základe niekoľkých bodov, ktoré by som teraz rád nastolil.

Prvý bod: rozprávame o žatvách, ktoré skončili neúspechom pre klimatické udalosti, ale neuvádzame skutočnosť, že s týmto problémom sa budeme stretávať roky, pretože ku klimatickým zmenám dochádza v Európe a celom svete. Skutočnosť prvá!

Druhý bod: v porovnaní s rokom 1950, keď nás bolo 2,5 miliardy a každému na planéte pripadala polovica hektára pôdy, dosiahne svetová populácia do roku 2020 počet 7,5 miliardy (podľa údajov OSN) približne s 0,2 hektára pôdy na obrábanie na obyvateľa.

Rozumiem dôvodom tvrdenia pána Baringdorfa o tom, že je to dôležitý problém, ale nemyslím si, že rast, ktorého sme v súčasnosti svedkami znamená výhodu pre výrobcov. Ak si všimneme rozdiel medzi cenou výrobku a cenou, ktorú platia spotrebitelia, vidíme, že spotrebitelia a výrobcovia platia za veľmi dlhý dodávateľský reťazec. Je to však čiastočne z dôvodu politík vytvorených na pôde Európskeho parlamentu. Domnievam sa teda, že pani komisárka by mala dôkladne preskúmať opatrenia, ktoré sa chystáme vykonať.

Samozrejme, že bolo dôležité vrátiť neobrábanú pôdu späť do procesu pestovania, hoci dnes najviac potrebujeme dôkladnú diskusiu. Keď bolo vytvorené Európske spoločenstvo, bolo prijaté opatrenie s cieľom splniť potravinové požiadavky obyvateľov Európy. Dnes by sme mali prijať rovnakú politiku. Už si viac nemôžeme dovoliť nechať pôdu neobrobenú v rámci politiky takzvaného oddelenia,, pretože to vedie k strate výroby a naše otázky nemajú význam. Musíme sa preto pripraviť na dôkladnú diskusiu o tom, či politiky niekoľkých posledných rokov zodpovedali otázku spotrebiteľov a výrobcov, alebo naopak, či spôsobili problémy obom stranám.

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predsedajúci, chcem sa sústrediť na situáciu v tomto rozsiahlom odvetví. Nebudem využívať čas na podrobný opis zúfalej situácie, v ktorej sa mnoho výrobcov v tomto odvetví nachádza. Radšej sa chcem zamerať na kroky, ktoré by pani komisárka mala podľa môjho názoru vykonať s cieľom pomôcť. Uvediem štyri alebo päť bodov.

Po prvé, domnievam sa, že pani komisárka by si mala uvedomiť, že mäkké opatrenia, ako podpora trhu, nebudú dostatočné. Po druhé, viac ako doteraz by sa mala postaviť dlhodobému pôsobeniu na dostupnosť obilnín a na ceny nekontrolovateľného obratu na výrobu biopalív v Spojených štátoch amerických. Ich veľmi agresívne ciele v podstate v plnej miere využívajú dovozy, ktoré v tejto súvislosti potrebujeme.

Po tretie, zásoby zrna v intervenčných skladoch sú veľmi nízke a ich podiel v porovnaní s dopytom je priam znepokojujúci. Preto je okamžite potrebné prijať opatrenia na vyriešenie tejto rovnováhy. Po štvrté, domnievam sa, že pani komisárka musí byť v boji za rýchlejšie schválenie geneticky modifikovaných substitútov aktívnejšia. Pri všetkej úcte pani komisárka, v mene poľnohospodárstva sa potrebujete vyrovnať zanieteniu komisárov Kyprianoua a Dimasa v ich boji proti schvaľovaniu geneticky modifikovaných organizmov.

Po piate a na záver, musíte stanoviť dolnú hranicu na trhu pre naše rozsiahle odvetvie s vývoznými náhradami okamžite rozšírenými na mäso a údeniny. V tejto súvislosti si nie som istý, či pomoc súkromnému skladovaniu bude z dlhodobého hľadiska správnym riešením.

  Struan Stevenson (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, najprv mi dovoľte uistiť pána Graefa zu Baringdorfa, že som rád, ak ceny pre našich farmárov konečne stúpajú, pokiaľ z tohoto stavu majú prospech farmári a nie reťazce supermarketov. Nízky počet reťazcov supermarketov, ktoré dominujú v maloobchodnom sektore v Európe, mal až doteraz prospech na úkor našich farmárov a výrobcov.

V mojom volebnom obvode v Škótsku, výrobcovia mliečnych výrobkov dlho dostávali 0,17 GBP za liter mlieka, čo je cena nižšia než náklady na výrobu, kým na pultoch supermarketov sa mlieko predávalo za viac než 0,50 GBP. Táto situácia viedla mnoho chovateľov dobytka v mojom volebnom obvode k ukončeniu činnosti v tejto oblasti.

V súčasnosti vidíme, že farmári dostávajú za pšenicu cenu iba o 10 % vyššiu, kým cena pšeničných výrobkov v supermarketoch sa zvýšila o 40 %. Chcem zdôrazniť, že supermarkety využívajú fluktuáciu ceny na privlastnenie si vyšších ziskov.

Je to hanba a úplne súhlasím s pánom Parishom v tom, že by sme mali požiadať Komisiu, aby začala vyšetrovanie cenovej politiky reťazcov supermarketov s cieľom zabezpečiť spravodlivú dohodu pre spotrebiteľov a výrobcov.

  María Isabel Salinas García (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, je zrejmé, že rast cien, ktoré spotrebitelia zažívajú priamo vo svojich nákupných košíkoch je dôsledkom viacerých faktorov, ale v mojom prejave sa budem venovať iba tvrdeniam pána Stevensona.

Domnievam sa, že úloha sprostredkovateľov a veľkých reťazcov maloobchodných predajcov potravín je znepokojujúca. V mnohých prípadoch reagujú na špekulatívne tendencie, takže rast cien konečných výrobkov je v percentuálnom vyjadrení vyšší než rast cien nespracovaných surovín.

Situácia je tiež veľmi znepokojujúca pre výrobcov, ktorí sú aj vzhľadom na obrovskú kúpnu silu veľkého maloobchodného sektoru povinní znižovať svoje predajné ceny bez toho, aby boli schopní zohľadniť rast cien nespracovaných surovín alebo paliva.

Domnievam sa preto a súhlasím s predchádzajúcim rečníkom, že je dôležité, aby Komisia konala a prijímala opatrenia. Zároveň chcem poďakovať pani komisárke za to, že prišla. Opatrenia by sa mali týkať vyšetrovaní a prijímania nevyhnutných prostriedkov s cieľom ukončiť tieto postupy, ktoré sú nespravodlivé a v mnohých prípadoch zneužívajú situáciu.

Myslím, že je načase prijať uznesenie, a že by sme mali byť schopní prijať opatrenia.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, mnoho rečníkov predo mnou vyjadrilo spokojnosť s rastom cien potravín, ale musíme sa spýtať, či túto cenu pozitívne pociťuje farmár. Mám o to vážne obavy. V súčasnosti mnoho malých farmárov prestáva pre politiku Komisie a Európskej únie vykonávať svoju činnosť . Tiež sa však musíme sami seba opýtať, aký druh potravín farmári dostávajú? Dostávajú hovädzie mäso z Brazílie, cukor z Južnej Ameriky, sliepky pochybnej kvality z Ázie. Na trh sa tak dostáva lacná potrava, ktorá nám „znižuje“ ceny, ale v skutočnosti obmedzuje výrobu v Európe. Vyvstáva táto otázka: Budeme musieť aj naďalej skláňať hlavy pred priemyselnou loby? Prečo nemôžeme v konečnom dôsledku opäť začať podporovať európskych farmárov. V čase, keď vznikol priestor na zvýšenie tejto výroby a na zvýšenie kvót na mlieko a škrob, po ktorom je, napríklad, neustály dopyt v Poľsku a ostatných krajinách východnej Európy.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predsedajúci, problém s chlebom, mliekom, zemiakmi a inými potravinami, ktoré sú predmetom kolísania cien, ktoré je v niektorých členských štátoch desaťkrát vyššie než súčasná úroveň inflácie, je veľmi naliehavý, najmä pre skupiny s nízkym príjmom vynakladajúce hlavnú časť rozpočtu na potraviny.

Tento problém nevznikol znenazdajky. Vieme, že potravinársky priemysel kontroluje niekoľko podnikov, ktoré majú vysoké zisky na úkor výrobcov a spotrebiteľov. Spotrebiteľské ceny sú mnohokrát vyššie než ceny, ktoré platia výrobcovia z dôvodu vysokého počtu sprostredkovateľov a trhového monopolu. Z uvedeného dôvodu sa v súčasnosti zvýšil dopyt po potravinách a krmivách pre zvieratá. Obilniny a olej z repky olejnej sa využívajú pri výrobe biopalív nie pre životné prostredie, ale v rámci plánov na zisky nadnárodných ropných spoločností.

Ceny klesli a intervencia EÚ s cieľom pomôcť pestovaniu obilnín sa znížila, rovnako došlo k povinnému vyňatiu pôdy z produkcie z dôvodu SPP. Všetky tieto faktory spolu s poveternostnými podmienkami výrazne znížili zásoby a výrobu EÚ. Obchod a priemysel však túto situáciu využili na úkor farmárov a spotrebiteľov.

Preto ceny potravín a krmiva pre zvieratá stúpli. Tento nárast zhoršil postavenie pracujúcich, zvýšil počet podvyživených ľudí a viedol k bankrotu malých a stredne veľkých fariem s hospodárskymi zvieratami. Grécki farmári s hospodárskymi zvieratami sú zúfalí, prijímajú opatrenia s cieľom žiadať o výraznú pomoc, aby mohli prežiť.

Rozhodnutie Rady ministrov z 26. septembra o zrušení povinného vyňatia pôdy z produkcie, pozastavení ciel na dovážané obilniny a ostatných opatreniach, ktoré ste uviedli, pani komisárka, čiastočne pomôže v tejto situácii, ale problém nevyrieši. Rozhodnutím sa navrhujú polovičné opatrenia, ktoré sú samé osebe nedostatočné. Je potrebné prijať dôkladné opatrenia s cieľom zvýšiť zásoby krmiva pre zvieratá, zaviesť kontroly cien, zakročiť proti kartelom a zabrániť špekuláciám.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, som veľmi rada, že dnes prebieha táto rozprava s pani komisárkou. S rastom cien komodít ľudia opäť venujú viac pozornosti poľnohospodárstvu. Na jednej strane, ako to uviedla pani komisárka a niektorí rečníci, tento stav je dôsledkom dopytu tretích krajín a na druhej strane vyplýva z nízkej úrody v tradičných poľnohospodárskych vývozných krajinách ako Austrália a Nový Zéland. Preto je dôležité mobilizovať všetky zdroje, ktoré v Európe máme. Počas svojej návštevy Rumunska som vypočítala, že najmenej tretina obrábateľnej pôdy sa nevyužíva, a nikdy sa nevyužívala. Vo svojich členských štátoch máme významné zdroje. Prvým krokom by určite bolo nenechávať pôdu naďalej nevyužitú.

Ako už bolo uvedené, ako farmárka som úprimne presvedčená, že prvou prioritou by mala byť výroba zdravých potravín, druhou prioritou by mala byť výroba krmiva a treťou výroba energetických surovín. V skutočnosti sa však domnievam, že mierny nárast ceny v prospech našich farmárov nijakým spôsobom nespôsobuje upravenie ceny, ktorá by nahradila straty za posledné desaťročia. Ako mnoho rečníkov uviedlo, my možno dostávame o 10 % viac v cenách základných surovín, ale maloobchodníci túto cenu v niektorých prípadoch zvyšujú o 40 % až 50 %. Myslím napríklad na maslo a nezdá sa mi to spravodlivé.

Jednou z reakcií nás, farmárov, by bolo lepšie sa zoskupiť do výrobných družstiev, uzatvoriť výrobné zmluvy s cieľom dostať sa do priameho kontaktu s monopolnými maloobchodníkmi s potravinami.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Táto rozprava už zase jasne dokazuje rôznorodosť názorov v tomto Parlamente. Súhlasím s pánom Stevensonom najmä v tom, že tento rast cien vyvoláva veľmi malý rast príjmov farmárov v porovnaní so sektorom obchodu, reťazcami supermarketov a trhovými špekulantmi, ktorí si privlastňujú leví podiel.

Ďalším problémom je obrovský zisk producentov obilnín, kým producenti dobytka budú v značnej miere stratoví. Došlo k neudržateľnej situácii: v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sú niektoré odvetvia zanedbávané, iné podporované a tento rast cien spôsobuje ešte rozsiahlejšie zhoršovanie stavu zanedbávaných odvetví, kým prosperujúce odvetvia ešte viac zbohatnú.

Súhlasím s pánom Graefom zu Baringdorfom v tom, že rast cien je vývoj správnym smerom, ale pýtam sa, kto na tento rast cien doplatí? Tieto protiklady stále narastajú a deformácie spoločnej poľnohospodárskej politiky sa nanešťastie prehlbujú a zhoršujú. Musíme od základu preskúmať spoločnú poľnohospodársku politiku, pretože postupné intervencie majú iba kozmetický charakter. Spoločná poľnohospodárska politika nemôže fungovať správne, pokiaľ produkcia dobytka, vína, zeleniny a ovocia, bravčového mäsa a hydiny budú zanedbávané sektory. Ďakujem.

  Esther Herranz García (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, ako som sa vyjadrila minulý mesiac počas rozpravy v Parlamente o zrušení vyňatia pôdy z produkcie, ktorá prebiehala tesne pred polnocou, rast poľnohospodárskych cien by mal viesť k dôkladnej diskusii o smerovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Čoskoro dostaneme na stôl oznámenie Európskej komisie o „stave kontroly“ SPP. Obávam sa však, že výkonní pracovníci nebudú v tomto oznámení dostatočne statoční, aby uznali, že za liberalizáciu trhov sa tiež platí, a že túto cenu začínajú v súčasnosti platiť európski farmári a spotrebitelia.

Mnoho poslancov tohto Parlamentu stále podporovalo odstránenie opatrení na riadenie trhu a prispelo k vytvoreniu negatívneho obrazu, ktorý si európski spotrebitelia vybudovali v súvislosti s SPP.

Ako som uviedla na poslednom plenárnom zasadnutí, rada by som sa dozvedela, ako vysvetlíme občanom, že takmer nemáme nástroje na kontrolu tohto rastu poľnohospodárskych cien v Európskej únii.

Tiež by bolo zaujímavé spýtať sa Európskej komisie na odhad budúcich nákladov európskych občanov na tento rast cien potravín a na porovnanie týchto nákladov s nákladmi každého občana na spoločnú poľnohospodársku politiku.

Okrem toho by som sa naozaj rada dozvedela, či občania v konečnom dôsledku budú mať v nasledujúcich rokoch prospech z liberalizácie trhov a drastických znížení priamej pomoci, ktorými európski farmári tak trpia.

Uvediem štatistické údaje, ktoré pokladám za veľmi dôležité: pred vytvorením SPP, v roku 1961, boli ceny nespracovaných surovín na výrobu krmiva pre zvieratá dvakrát vyššie než ceny, ktoré farmári platili o 20 rokov neskôr. Spoločná poľnohospodárska politika zaručovala dodávky nespracovaných surovín za prijateľnú cenu a zároveň európski spotrebitelia mali úžitok zo spravodlivej ceny základnej komodity.

V mojej krajine, v Španielsku, vnímame rast cien takých základných potravín akou je mlieko. Domnievam sa, že ministri hospodárstva a financií európskych vlád by sa mali v súčasnosti viac venovať dôsledkom, ktoré tento nárast bude mať na infláciu v ich krajinách.

  Rosa Miguélez Ramos (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, všetci prítomní dnes večer si uvedomujeme všetky príčiny rastu cien obilnín a nespracovaných surovín. Hoci ste nám poskytli niektoré kvalitné úvahy o príčinách, sú ďalšie otázky, okolo ktorých ste prechádzali po špičkách.

Vzhľadom na to, že nám v novembri predložíte vaše návrhy o „stave kontroly“ SPP, rada by som vám teraz povedala svoj názor a vyjadrila nádej, že v tomto „stave kontroly“ analyzujete to, či SPP je v súlade s novými požiadavkami globálneho trhu. Som totiž presvedčená, že jednou z hlavných príčin obmedzení európskej produkcie bol nedostatok predvídavosti odborníkov Spoločenstva.

Musíme preskúmať súčasnú politiku mimoriadne obmedzených zásob. Ako už bolo uvedené, intervenčné sklady Spoločenstva by mali predstavovať bezpečnú sieť na zabezpečenie dodávok v období, ako je toto, ale dodávky sa nekonajú a sklady Spoločenstva sú prázdne.

Pani komisárka, veľmi sa obávam dôsledkov rastu cien krmiva pre zvieratá na európsky chov dobytka, keďže súčasná situácia veľmi negatívne vplýva najmä na malé a stredne veľké farmy.

  James Nicholson (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, je to veľmi dobre načasovaná rozprava. Všetci vieme, že ceny obilnín sa dramaticky zvýšili a poznáme dôvody. Pani komisárka, je to naozaj tak, že potrebujeme a závisíme od dovozov obilnín a substitútov z krajín mimo Európske únie, najmä zo Spojených štátov amerických. V tejto súvislosti sa obávam, že prijatie rozhodnutia o nových druhoch obilnín, ktoré sa majú schváliť trvá príliš dlho. Uvedomujem si, že to nie je nevyhnutne chyba Komisie. Je to chyba národných vlád, pretože oni sa nemôžu dohodnúť. Budete musieť prijať rozhodnutie a ja som presvedčený, že ho prijmete čo najskôr.

Naliehal by som na rýchlejšie schválenie nových druhov obilnín, o ktorých sa uvažuje. Keďže cenové vstupy rastú, náklady sa nevyhnutne prenesú na spotrebiteľa. Na túto situáciu sa nikto neteší, ale musíme sa postaviť tvárou v tvár sile supermarketov.

Pána Graefa zu Baringdorfa poznám približne 19 rokov, od svojho príchodu do tohto Parlamentu. Musím povedať, že niekedy pochopí situáciu správne, inokedy nie. Tentoraz sa mýli. Nenamietam voči rastúcim cenám, pokiaľ sa cena odrazí na strane výrobcu, spracovateľa a spotrebiteľa.

Musíme vyriešiť nielen túto otázku, ale aj využitie geneticky modifikovaných obilnín. Do Európskej únie dovážame potraviny, aby naši spotrebitelia nakupovali v našich obchodoch a nemáme predstavu o spôsobe ich výroby. Tieto dovážané suroviny nemožno vystopovať. Mohli byť vyrobené akýmkoľvek spôsobom. Túto otázku musíme riešiť. Veľké množstvo mäsa z Brazílie, aby sme spomenuli jednu krajinu, o ktorej sme diskutovali, sa určite produkuje s využitím geneticky modifikovaných obilnín. Ako spoznáme rozdiel?

  Catherine Neris (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, rada by som zagratulovala autorom tohto uznesenia a vyjadrila im svoju podporu.

Rastúca cena obilnín, a tým aj potravín, vyjadruje vo všeobecnosti súčasnú závislosť Európy od nestálosti svetových poľnohospodárskych trhov. Prijať túto situáciu by znamenalo prijať skutočnosť, že spotrebitelia sa stávajú nástrojom stabilizácie počas fázy korekcie na týchto trhoch. Prijať túto situáciu by tiež znamenalo poprieť vplyv veľkých supermarketov, ktoré 40 rokov prispievali ku klesajúcemu trendu cien pre farmárov, kým ceny potravín pre spotrebiteľov zostali rovnaké, alebo rástli.

Veľké supermarkety by mohli a mali využiť nadmerné marže na zmierňovanie rastúcich nákladov nespracovaných poľnohospodárskych surovín v čase krízy, ktorú v súčasnosti prežívame. Je zrejmé, že to tak nie je. Veľké supermarkety pokračujú v zneužívaní svojho dominantného postavenia a Komisia musí v súčasnosti naliehavo diskutovať o tejto otázke, aby sa z európskych spotrebiteľov nestali rukojemníci nespravodlivého a nebezpečného systému.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, pokúsim sa odpovedať na niektoré nastolené otázky.

Najprv chcem vyjadriť súhlas s tými, ktorí pokladajú súčasné fungovanie trhu a reforiem, ktoré prijímame, za správne a veľmi uspokojivé. Bolo to cieľom celého nášho úsilia o reformu odvetvia poľnohospodárstva, takže teraz môžu farmári reagovať na trh. Z hľadiska farmárov to je to, čo chceme naozaj dosiahnuť.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že rast cien nie je európsky, ale celosvetový jav, a preto je pre nás veľmi zložité prijať určité opatrenia.

Rada by som reagovala na návrh zaviesť vývozné náhrady. Domnievam sa, že by to mohlo vyslať nesprávny signál pre sektor v súvislosti s pokračovaním vo výrobe, a tým zvýšiť jeho snahu až natoľko, že budeme svedkami rastu cien. Týka sa to najmä sektora bravčového mäsa. Tlak na ceny bude existovať dovtedy, pokiaľ bude existovať nadprodukcia v porovnaní s dopytom. Vidíme, že v prípade ošípaných ceny klesajú. Vieme, že je to časť cyklu a rovnako vieme, že v jeseni vždy vznikne tlak na ceny bravčového mäsa.

Dovoľte mi spomenúť biopalivá, ktoré v rámci povinných cieľov predložených Komisiou 10. januára 2007 budú tvoriť 10 % nášho odvetvia prepravy palív do roku 2020. Nikdy sme neplánovali, že tieto biopalivá budú vyrábané výlučne v Európe. Budeme potrebovať dovoz. Je však veľmi dôležité začať s výrobou prvej generácie, a povzbudiť tak naše výskumné inštitúcie, aby sa pokúsili nájsť zlatú strednú cestu pre druhú generáciu, ktorá nebude vyrábaná výlučne alebo hlavne z obilnín, ale zo slamy, odrezkov dreva a odpadu z bitúnkov. Máme preto potenciál, a odhadujeme, že do roku 2020 bude 20 % až 30 % biopalív pochádzať z druhej generácie. Možno bude situácia lepšia, ak investujeme do výskumu.

Pokiaľ ide o geneticky modifikované organizmy, môžem vás ubezpečiť, že Komisia si je vedomá problému asynchrónnej autorizácie. Dôsledky je možné vidieť v nedávno uverejnenej správe Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo, ktorú môžete nájsť na internete, a ktorá obsahuje tri rôzne scenáre. Komisia v súčasnosti zvažuje najlepšie riešenie situácie bez toho, aby akokoľvek ustúpila z vysokých požiadaviek nášho posudzovania rizika s ohľadom na životné prostredie a ľudské zdravie.

Dôležité výsledky boli dosiahnuté pri skrátení procesu, alebo časového horizontu, času potrebného na autorizáciu geneticky modifikovaných organizmov. Rada by som uviedla iba jeden príklad, nedávny záväzok Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín uskutočňovať kontrolu úplnosti do šiestich týždňov v porovnaní s oveľa dlhším obdobím predtým. Očakávam tiež, že silnejšia podpora zo strany členských štátov pomôže Komisii v ďalšom skrátení časového horizontu procesu autorizácie. Tieto opatrenia boli prijaté s cieľom zvýšiť podporu členských štátov v procese autorizácie.

Som pevne odhodlaná dosiahnuť funkčné zavedenie našich pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby nebolo prerušené obchodovanie s krmivom pre zvieratá, a aby naši farmári nepocítili zrejmé negatívne dôsledky. Som však tiež odhodlaná zabezpečiť najvyššiu úroveň bezpečnosti pri umiestňovaní geneticky modifikovaných výrobkov na trhu a, samozrejme, naši obchodní partneri poznajú osobitné pravidlá, ktoré máme v rámci Európskej únie.

Iba pred dvoma dňami som prišla z Argentíny a Brazílie. Informovali ma, že budú môcť dodať geneticky nemodifikované výrobky, najmä sóju a kukuricu, a druhy geneticky modifikovaných výrobkov, ktoré boli v Európe schválené. Upozornili však, že v tomto prípade si musíme uvedomiť vyššie náklady. Ak sme pripravení zaplatiť cenu, výrobky dodajú, ale nesmieme zabudnúť, že majú aj iných zákazníkov. Ako veľkého zákazníka uviedli Ćínu.

Som si teda pomerne istá, že sa k tejto otázke vrátime. Som si istá, že sa k nej vrátime už čoskoro.

  Predsedajúci. − Dostal som šesť návrhov uznesení⁽¹⁾ predložených podľa článku 108 ods. 5.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 25. októbra 2007.