Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pána Guya Bona, v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie, o kultúrnom priemysle v Európe (2007/2153(INI)) (A6-0063/2008).

  Guy Bono, spravodajca. − (FR) Vážený pán predsedajúci, správa, ktorú uvádzam, vyplýva z požiadavky pani Trüpelovej – ktorá je dnes medzi nami a ktorú vítam – a mojej požiadavky spred troch rokov z obdobia Správy o kultúre 2007, pre väčšie uznanie kultúrneho priemyslu, ktorý je dnes väčší než automobilový priemysel v Európskej únii, zahŕňa 3,1 % aktívnej populácie v Európskej únii a tvorí 2,6 % HDP.

Túto správu som si preto pripravil po konzultácii s čo najväčším počtom ľudí, ktorí sa angažujú v tomto sektore. Rád by som preto poďakoval všetkým znalcom a odborníkom z tohto priemyslu, ako aj asociáciám užívateľov internetu a spotrebiteľov a nakoniec mojim kolegom vo Výbore pre kultúru za všetky diskusie, ktoré sme dokázali viesť o týchto veľmi dôležitých záležitostiach.

Táto správa vychádza z nasledujúceho predpokladu: kultúra a hospodárstvo sa dnes stali nerozlučnými. Hospodárstvo potrebuje kultúru a kultúra potrebuje hospodárstvo. Vzhľadom na túto skutočnosť sa musí kultúra nevyhnutne vrátiť na svoje právoplatné miesto v lisabonskej stratégii. S týmto vedomím predkladám v tejto správe niekoľko návrhov.

Prvým krokom bude vytvorenie pracovnej skupiny na preskúmanie vzťahov medzi kultúrou, kreativitou a inováciou v kontexte politických stratégií Spoločenstva.

Po druhé, v našom Spoločenstve je dôležité vytvoriť viac priestoru pre financovanie kultúrneho priemyslu. V tejto správe odporúčam na úrovni členských štátov súkromné/verejné financovanie, ako aj propagáciu regulačného a fiškálneho rámca, ktorý podporuje kultúrny priemysel, a konkrétnejšie aplikáciu daňových dobropisov a znížené sadzby DPH na všetky kultúrne produkty, vrátane online diel. Taktiež vyzývam Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia programu podobného programu MEDIA pre celý kultúrny priemysel.

Po tretie, táto správa navrhuje, aby bola kultúra viac začlenená do vonkajšej politiky Európskej únie, keďže – a toto chcem zdôrazniť – to, čo robí Európu takou bohatou, je jej kultúra, či skôr rozmanitosť jej kultúry. Z tohto dôvodu vyzývam Komisiu a členské štáty, aby viac podporovali prekladateľskú činnosť.

Nakoniec, ak dovolíte pán predsedajúci, by som sa rád vrátil k problému práv duševného vlastníctva, ktoré sú predmetom veľkého množstva pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v tejto správe. V tejto veci rozhodne protestujem proti postoju niektorých členských štátov, ktorých represívne opatrenia sú diktované priemyslami neschopnými zmeniť svoj hospodársky model v súlade s potrebami predpísanými informačnou spoločnosťou. Obmedzenie prístupu na internet je neprimeraným opatrením vzhľadom na účely. Je to trest so závažnými účinkami, ktorý by mohol mať vážne následky na spoločnosť, kde je prístup na internet základom pre sociálne zaradenie.

Dámy a páni, podľa môjho názoru si že musíme uvedomiť rozdiel medzi masovým pirátstvom a spotrebiteľmi, ktorí konajú bez úmyslu profitovať. Skôr než kriminalizovať spotrebiteľov, musíme vybudovať nové hospodárske modely, ktoré vytvoria rovnováhu medzi možnosťou prístupu ku kultúrnym aktivitám a obsahu, kultúrnej rozmanitosti a skutočnou odmenou pre tých, ktorí sú vlastníkmi práv duševného vlastníctva. Myslím si, že to je jediný spôsob, akým môže kultúrna Európa skutočne vstúpiť do 21. storočia.

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, som rád, že sa môžem zúčastniť rozpravy o správe pána Bona a chcel by som poďakovať jemu za príspevok a výboru za prácu. Som presvedčený, ako spomenul aj pán Bono, že kultúra je dôležitá pre náš život a zohráva stále dôležitejšiu úlohu pre budúcnosť Európy.

Rád by som dodal, že definuje naše Spoločenstvo viac než obchod alebo geografická poloha. Musíme taktiež pochopiť, že kultúra prispieva, kultúra tvorí, kultúra je niečo kladné, neničí naše rozpočty, ani nie je v konflikte s našimi potrebami, ale prináša mnoho obohatenia, vrátane pracovných miest a rastu. Po prvý raz dokázala Európska únia explicitne prijať závery minuloročného samitu v štúdii, ktorú sme predstavili pred nejakým časom a teraz v čase globalizácie v rámci kultúrnej stratégie pre Európsku úniu.

Chcel by som zdôrazniť najmä tri myšlienky alebo body vo vašej správe, keďže ich je tam mnoho a nebudem sa vyjadrovať ku všetkým.

Po prvé, žiadate nás, aby sme vytvorili európsku víziu kultúry, kreativity a inovácie. Európska stratégia, na ktorej sme sa dnes zhodli, sa zaoberá práve týmto. Posilňujeme spoluprácu medzi členskými štátmi, vrátane podpory kreatívneho priemyslu. Toto je jeden z troch pilierov. Súčasťou tejto práce bude zistiť spôsob, ako čo najpresnejšie posúdiť príspevok tohto priemyslu k hospodárstvu, a ako ho čo najlepšie podporiť.

Po druhé, žiadate nás, aby sme sa pozreli aj na vonkajší rozmer. Toto je jednou z troch priorít stratégie a v súčasnosti veľmi aktívne povzbudzujeme našich partnerov, naše členské štáty, aby ratifikovali dohovor UNESCO – keďže tak neurobili všetky členské štáty, ba ani niektoré krajiny vo svete – a taktiež zaistili jeho realizáciu. A stále viac zahŕňame kultúrne prvky do našej rozvojovej spolupráce aj do našich bilaterálnych vzťahov s objavujúcimi sa ekonomikami.

Po tretie, súhlasím s vami, že plnú pozornosť treba venovať kompletnej realizácii článku 151 do politickej stratégie EÚ. S kolegami, vrátane pána komisára McCreevyho, som nadviazal skutočne dobré kontakty a spoluprácu týkajúcu sa rozličných aspektov ochrany autorských práv. Som presvedčený, že s pomocou vás všetkých dosiahneme ciele stanovené v tomto článku Zmluvy.

Spomínate taktiež mobilitu umelcov a pracovníkov v kultúre, čo v našej stratégii zaujíma popredné miesto najmä tento rok. Členské štáty už vytvorili pracovnú skupinu a Komisia zavádza pilotnú činnosť týkajúcu sa mobility umelcov, ktorú navrhol tento Parlament minulý rok.

Komisia podporí všetky tieto snahy, najmä štúdiou lepšieho pochopenia prepojení medzi kultúrou, kreativitou a inováciou, ako aj ďalšou štúdiou toho, ako získať prostredie, ktoré pomôže rozvoju kreatívneho a kultúrneho priemyslu, podporí malé a stredné podniky a prevzatie rizika.

Výsledky týchto iniciatív budú uvedené v Zelenej knihe o kultúrnom a kreatívnom priemysle, ktorú Komisia plánuje vydať v roku 2009.

Teším sa na rozpravu.

  Rolf Berend, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v kultúrnom priemysle Európy získali nové technológie väčšiu váhu. Osobitnú pozornosť treba preto venovať ochrane duševného vlastníctva.

Úlohou Európskej únie a členských štátov by malo byť poskytnutie potrebných zdrojov na zabezpečenie rešpektovania a ochrany práv duševného vlastníctva. Z tohto hľadiska je obzvlášť dôležitý boj s pirátstvom. Všetci zainteresovaní by si mali uvedomovať svoje práva a povinnosti týkajúce sa spoločného riešenia tejto úlohy.

Náš výbor sa v svojej správe vyjadril v prospech kampaní na zvýšenie informovanosti a vzdelávania, najmä vzhľadom na spotrebiteľov. Prípravné a výchovné opatrenia, ktoré objasňujú hodnotu duševného vlastníctva by sa mali zaviesť na školách medzi mladými ľuďmi. V tejto súvislosti by som chcel opäť zdôrazniť názor výboru, že kriminalizácia spotrebiteľov, ktorí sa nesnažia o zisk, nie je správnym riešením v boji proti digitálnemu pirátstvu.

Opakovane sme zdôrazňovali, že systémy voľne dostupných informácií ako World Wide Web majú veľký význam v európskom tvorivom sektore a my musíme vytvoriť rovnováhu medzi otvorenosťou internetu a ochranou duševného vlastníctva. Vážený pán predsedajúci, v tejto súvislosti mi dovoľte záverečné vyjadrenie k revidovanej verzii pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu 22a predloženého 40 poslancami. Moja skupina – Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov – jasne uviedla, že je pripravená podporiť prvú časť pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu a dôrazne odmietnuť druhú časť tohto pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

  Katerina Batzeli, v mene skupiny PSE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v období, keď tradičné hospodárske sektory a priemysly trpia významným poklesom a tlaky globalizácie dávajú európske podniky do výraznej konkurenčnej nevýhody, je sektor kultúrneho priemyslu jedným z mála, ktorý ponúka značné možnosti pre mnohostranný hospodársky, regionálny, sociálny a kultúrny rozvoj. V tomto štádiu, okrem Článku 157 zmluvy a Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, sa Európa musí snažiť v primeranej rovnováhe pomôcť podnikom, agentúram, výrobe a službám v tomto sektore, aby boli plne konkurencieschopní. Súčasne nesmie Európa riskovať alebo ohroziť svoj špecifický medzikultúrny charakter.

Vážený pán komisár, z tohto dôvodu si myslím, že počas budúceho roka, ktorý sa stane Európskym rokom kreatívnosti a inovácie, ako ste spomenuli, bude správny okamih pre EÚ, aby sa aktívne obrátila ku kultúrnemu priemyslu. Musíme sa zbaviť predstavy, že je luxusom a musíme vytvoriť osobitnú politickú stratégiu na stimuláciu investícií v tomto sektore.

Vážená pani predsedajúca, plne podporujeme správu pána Bona, ktorú podľa mňa veľmi dôkladne preštudoval pán komisár Figeľ, takže o nej môže diskutovať a pokračovať v svojej kreatívnej práci.

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. – (PL)

Vážená pani predsedajúca, často sa stretávame s prípadmi, kedy sa zanedbala úloha a dôležitosť kultúry. Obchod je v strede pozornosti, ale kultúra sa považuje za niečo vedľajšie, ako nejaký doplnok. Nielenže sa podceňuje kultúrna dôležitosť kultúry, ale aj jej hospodárska a sociálna dôležitosť.

Vďaka tejto správe sme sa zoznámili s rozličnými podobami kultúry. Pozrime sa len na čísla. Európska únia má k dispozícii 1 % HDP zo všetkých členských štátov, zatiaľ čo kultúrny priemysel samotný poskytuje 2,6 % HDP a vyše 3 % zamestnanosti, takže je to veľmi vážny problém. A tieto údaje ešte nie sú kompletné. Vieme, že nezahŕňajú úlohu a dôležitosť remesiel, ručných prác a umeleckej činnosti a taktiež nezahŕňajú mnohé oblasti, ktoré sú ovplyvnené kultúrou. Túto správu preto považujem za veľmi dôležitú a mali by sme pokračovať v práci, angažovať sa a podporovať pána komisára Figeľa, lebo zaujal veľmi dobrý smer – smer, ktorý každému ponúka príležitosť.

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, správa pána Bona vyvolala urputnú rozpravu o kultúre ako o niečom čisto samoúčelnom na jednej strane a o úplnej „marketizácii“ kultúry na strane druhej. Zdôrazňujeme dôležitosť kreatívneho priemyslu ako súčasť lisabonskej stratégie pre hospodársky rast, ale bez toho, aby sa súčasne podrobila kultúrna politika čisto ekonomickým nátlakom.

Kreatívny a kultúrny priemysel sa chápe ako nezávislý hospodársky sektor a posledné roky je hnacou silou zamestnanosti v Európe. Napríklad v Nemecku vytvára viac pracovných miest než automobilový priemysel a adekvátne musí Európska únia a členské štáty orientovať svoju politiku. V tejto záležitosti treba urobiť ešte kus práce.

Opäť by som chcela zdôrazniť – napriek všetkým komplikovaným polemikám týkajúcich sa autorských práv – že pre produkty duševného vlastníctva v digitálnom svete treba nájsť primerané politické pravidlá, aby bol zabezpečený voľný prístup na internet pre súkromných koncových užívateľov na jednej strane a na druhej strane aby boli vytvorené nové príležitosti príjmu pre umelcov, ktorý vytvárajú kreatívny obsah.

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážená pani predsedajúca, správa pána Bona je vynikajúcim dokumentom, ktorý podporujeme. Budem stručný a obmedzím svoju reč na otázku autorských práv. V preddigitálnom svete by sa nákupy kníh a platní mohli považovať za odraz obvyklých spotrebiteľských trendov. Fotokopírovacie stroje a kazetové magnetofóny uštedrili úder autorským zárobkom, no nákup ostal naďalej pravidlom.

S digitálnym svetom prichádza k vzorovému posunu. Internet znamená, že výmena a voľná cirkulácia myšlienok, informácií a diel vyviazli zo svojich starých fyzických obmedzení. V tomto svete je platba záležitosťou minulosti. Voľná cirkulácia diel je v kultúre prirodzená. Bojujeme s pirátstvom pre zisk, ale sme úplne proti kriminalizácii spotrebiteľov. V digitálnom svete potrebujeme stále nejaké obmedzenia a zábrany, keďže sme ešte neobjavili iný spôsob vhodného odmeňovania autorov, čo už však dlho nepotrvá.

  Thomas Wise, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, Európa má bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo, ktoré obohacuje náš život nielen esteticky, ale aj ekonomicky. Ako sme počuli tento sektor prispieva 2,6 % HDP v EÚ. Vykazuje vyšší rast než hospodárstvo vo všeobecnosti a zamestnáva viac než päť miliónov ľudí.

Toto sú tri jasné dôvody, prečo by mala dať Komisia od toho ruky preč, ak nechceme vidieť ako ide kultúra tou istou cestou ako rybársky priemysel a poľnohospodárstvo. Avšak obchodný deficit vo filmovom priemysle samotnom medzi EÚ a USA rastie rok od roka, keďže európske publikum si vyberá skôr americké než európske produkty. Podľa najnovších údajov bol tento deficit v jedinom roku 7,2 miliárd GBP (Britských libier).

Šesť hlavných amerických filmových spoločností, ktoré sa nespoliehajú na štátne financovanie, malo v roku 2006 obrat viac než 42,6 miliárd amerických dolárov, podľa správy Európskeho audiovizuálneho observatória je celková situácia európskeho filmového priemyslu na úpadku. Je to preto, lebo príspevky a legislatíva neinšpirujú umelcov – živia byrokratov a parazitov.

  Christofer Fjellner (PPE-DE). – (SV) Možnosti pre kultúru sa radikálne zmenili s objavením a rozšírením internetu. Podľa môjho názoru je tento vývoj takmer výhradne kladný. Kultúra sa oživila, demokratizovala a rozšírila. Napriek tomu sa v súčasnosti mnoho európskych rozpráv sústreďuje na problémy, ktoré vraj internet vytvára tým, ktorí sa angažujú v kultúrnych aktivitách. A to je poľutovaniahodné.

Nedá sa povedať, že kultúra nečelí žiadnym výzvam. Porušovanie autorských práv a ilegálne zdieľanie súborov sú príkladmi takýchto výziev. Veľká časť tejto správy sa taktiež zameriava na tieto problémy. V súčasnej dobe koluje po Európe mnoho návrhov o spôsobe, akým sa máme vyrovnať s týmito problémami. Bohužiaľ sa v mnohých prípadoch venuje málo pozornosti našim základným slobodám a právam ako občanom. Napríklad jeden z vari najkontroverznejších návrhov sa snaží zakázať prístup na internet tým, ktorí porušili autorské práva.

Rád by som využil túto príležitosť a naliehal na mojich kolegov, aby podporili pozmeňovací a doplňovací návrh, ktorý som priložil k tejto správe. V stručnosti, môj návrh zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú má internet v kultúre a demokracii, ale taktiež odmieta myšlienku zákazu prístupu na internet jednotlivým občanom. S porušením autorských práv a zdieľaním súborov treba bojovať sankciami, ktoré budú primerané, a ktoré budú rešpektovať základné práva a slobody. Zakázať jednotlivcom prístup na internet je podľa môjho názoru veľkým porušením slobody vyjadrenia a informácií a je všetko, len nie primerané. Internet je viac než len kopírovacie zariadenie alebo kanál pre ilegálne šírenie filmov alebo hudby. Je to priestor pre slobodný prejav, informácie a komunikáciu.

Pre môjho mladšieho brata je internet taký prirodzený ako pozeranie televízie alebo rozprávanie sa na školskom ihrisku počas prestávky. A my ideme uvaliť podobné reštrikcie, ak sú autorské práva porušené iným spôsobom ? Nebolo to tak dávno, keď som chodil na univerzitu a bohužiaľ si mnoho študentov ilegálne kopírovalo skriptá, ale potrestať ich zákazom čítania kníh alebo písania článkov by bolo samozrejme nezmyselné. Ten, kto ukradol v obchode potraviny, nemá zakázané kupovať mlieko a ten, kto ukradol bicykel, nemá zakázané používať ulicu. Tak nerobme niečo také hlúpe pokiaľ ide o priestupky len preto, že sa udiali na internete. Ďakujem.

  Maria Badia i Cutchet (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, ďakujem. Dámy a páni, v prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi Bonovi za jeho správu o kultúrnom priemysle so širokým radom otázok, ktoré sa pokúsil zodpovedať.

Chcela by som sa stručne vyjadriť k jednému aspektu, ktorý považujem za prioritu: v spoločnosti informácií, komunikácie a digitálnej technológie sa neustále objavujú nové formy výroby a distribúcie, ktoré znamenajú nové príležitosti pre výrobcov, tvorcov, umelcov a spotrebiteľov. V tejto novej súvislosti je podstatné nájsť nové, vyvážené pravidlá, ktoré budú kombinovať rešpektovanie práv tvorcov s prístupom občanov ku kultúrnym statkom.

Okrem toho kultúrny priemysel a tvorcovia, vrátane malých a stredných podnikov, z dôvodu svojichduálnych kultúrnych a hospodárskych úloh prispievajú k podpore kultúrnej rozmanitosti aj k tvorbe nových pracovných miest a možností na hospodársky rozvoj a keďže sú súčasťou jedného z najdynamickejších sektorov nášho hospodárstva treba pokladať pomoc kreatívnemu sektoru za investíciu. Z tohto dôvodu by malo byť propagovanie celoživotného vzdelávania, ktoré podporuje kreatívny talent a jav synergie medzi podnikmi v sektore a školami, prioritou európskej politiky.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM) . – (PL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať k tejto dôležitej správe o kultúre. Jeanovi Monetovi patrí výrok, že keby mal opäť začať, začal by s kultúrou. Písaná história Európy trvá už dva a pol tisíc rokov a jej obsah je bohatý a rôznorodý. Kultúra je významnou zložkou vývoja našej civilizácie. Mala by sa podporovať činnosť preferujúca priemysel, ktorý je previazaný s kultúrou. Bolo by záslužné, keby sa v Poľsku založili fondy na rozvoj siete moderných knižníc pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kupovať knihy. Vo Varšave sú stále štvrte, ktoré nemajú vhodné vedecké čitárne. Neexistuje tu systém výmeny medzi knižnicami. Mladí ľudia musia ísť do centra mesta, aby mali prístup k vedeckým dielam. Knižničný systém v Spojených štátoch by mohol slúžiť ako model. Fondy sú potrebné pre rozvoj miestnych knižníc, ktoré by poskytovali prístup k potrebným materiálom, takže by sa ľudia mohli vzdelávať sami.

Nesúhlasím úplne s časťou T správy. Národná identita a jazyk sú jadrom kreativity. Moderná európska kultúra sa objavila až vtedy, keď Dante a Petrarca začali písať po taliansky. Pohnútkou pre vývoj európskej civilizácie bol vždy rast ľudskej individuality, jeho duchovný rozvoj a skutočnosť, že ľudia to všetko využili, aby obohatili svoj vlastný spoločný život.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pre nás všetkých je kultúra obzvlášť silným a hospodárskym faktorom a videli sme, že tvorí viacmiestne miliardové čiastky, že sú v nej zamestnané milióny ľudí, a že predovšetkým mnoho malých a stredných podnikov je aktívnych v tejto oblasti a kreatívne a so zápalom vykonávajú svoju činnosť.

Podľa mňa je dôležité, že tieto hnacie sily kultúry majú optimálny prístup k novým digitálnym a audiovizuálnym formátom. Je dôležité, aby sa človek mohol predstaviť príslušnej verejnosti a najmä vytvárať nové produkty v celoživotnom vzdelávaní, pretože sú to presne tieto nové a inovačné prostriedky, ktoré primerane rozvíjajú a presadzujú nové talenty.

  Mary Honeyball (PSE). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pánovi Bonovi za jeho správu, ktorá zdôrazňuje úlohu kreatívneho a kultúrneho priemyslu a najmä jeho rastúcu úlohu v našom hospodárstve.

Ako mnohí viete, zastupujem Londýn, ktorý je samozrejme jedným z kreatívnych centier Európy. Z tohto dôvodu si skutočne uvedomujem osoh, aký môže kreatívny priemysel priniesť do oblasti. Londýn je v kultúre rozmanitý a prosperujúci vo svojej kreativite a keďže kultúrny priemysel predstavuje významný sektor ekonomiky Londýna, s radosťou vítam odporúčania na podporu jeho udržateľnosti a rastu.

Znepokojuje ma však jedna vec, ktorá sa už tento večer spomenula v diskusiách o inej správe. Týka sa toho, že zatiaľ čo obrovské množstvo zamestnancov v priemysle sú ženy, v kreatívnom priemysle nie je veľa žien na vyšších pozíciách a veľmi dúfam, že sa nám podarí týmto zaoberať aj v ďalších debatách.

  Ewa Tomaszewska (UEN) . – (PL) Vážená pani predsedajúca, návrh rezolúcie upozorňuje na prepojenie medzi prosperujúcim kultúrnym priemyslom a cezhraničnou mobilitou umelcov; vyzýva Komisiu, aby vydala Zelenú knihu o vnútornom trhu pre tvorcov výrobkov a služieb, čo poskytne príležitosť porovnať úspechy v tejto sfére. Správa zdôrazňuje úlohu kultúry v politike Komisie a taktiež úlohu kultúrneho vzdelávania vo vývoji osobnosti a pocite identity.

Kreativita a angažovanosť v tvorbe pridaných hodnôt je to, čo určuje dôležitú hospodársku úlohu kultúrneho priemyslu. Jeho skutočný prínos k hospodárskemu rozvoju, najmä v hudbe a vydavateľskom sektore, je často viac než výdavky na rozvoj kultúry. Blahoželám spravodajcovi.

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Kultúrny priemysel je kľúčovým poskytovateľom služieb s veľkou pridanou hodnotou, na ktorej stavia dynamická ekonomika založená na znalostiach. Vytvára významný zdroj pracovných príležitostí v kreatívnych oblastiach, ktoré sa významne podieľajú na zvyšovaní konkurencieschopnosti v Európskej únii. S týmto súvisia požiadavky na podporu kultúrnych a kreatívnych odvetví prostredníctvom zlepšenia systému kvalifikácie, vzdelávania a odbornej prípravy najmä s cieľom odborne vzdelávať študentov na všetkých úrovniach vzdelávania v kultúrnych a umeleckých odboroch.

Podporujem výzvu k členským štátom, aby do svojich národných stredoškolských a vysokoškolských vzdelávacích programov začlenili kurzy v oblasti podnikania, a to hlavne do humanitných, umeleckých a kultúrnych odborov. Súčasne je nutné urobiť pokrok vo vzájomnom uznávaní diplomov z umeleckých odborov. Podporujem tiež výzvu Komisie, aby vo všetkých politikách, ktoré sa týkajú spoločného trhu, hospodárskej súťaže, obchodu, podniku, výskumu a vývoja zohľadnila zvláštnu povahu kultúrneho odvetvia.

  Ruth Hieronymi (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ešte raz by som chcela zabrániť nedorozumeniu. Táto správa nie je o zabránení prístupu ľuďom na internet. Výbor pre kultúru a vzdelávanie to jednomyseľne odmietol.

Táto správa je o dosiahnutí vyváženého vzťahu medzi voľným prístupom na internet a ochranou duševného vlastníctva a tu musíme skutočne vyriešiť množstvo úloh a nájsť prostriedky, ktoré prihliadajú na obidva ciele. Chcela by som preto požiadať, aby sa tento prístup odrazil aj v hlasovaní.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, vysoko si cením túto správu, ale rád by som pridal niekoľko pripomienok.

Ústredná myšlienka kultúrneho priemyslu je úzko spojená s myšlienkou ekonomických hodnôt kultúry. O kultúre sa teraz hovorí v zmysle prostriedkov smerujúcich k hospodárskemu rastu a mnoho štúdií zdôrazňuje hospodársky dopad kultúrnych aktivít. V tejto súvislosti sa odvolávam na štúdiu The Economy of Culture in Europe (Ekonomika kultúry v Európe) vypracovanú v roku 2006 súkromným konzultantom KEA European Affairs, ktorá uvádza niekoľko pozoruhodných čísiel zo sektoru kultúry, avšak tieto čísla sú diskutabilné, keďže MP3 prehrávače, mobilné telefóny a reklamu považuje táto štúdia taktiež za „kultúru“.

Z tohto dôvodu si myslíme, že zameranie sa na takéto ekonomické aspekty môže viesť k zmätku a dôležité veci ako kreativita alebo umelecký potenciál sa odsunú na druhé miesto, ak nedokážu, že sú dostatočne ziskové.

Uprednostňujem kultúrnu politiku, ktorá podporuje kultúrnu rozmanitosť, umeleckú kreativitu a rozvoj umeleckého potenciálu jednotlivcov a spoločenstiev; toto sú usmernenia, na ktoré by sme mali pamätať pri ďalšej činnosti.

  Ján Figeľ, člen Komisie. − (SK) So záujmom som si vypočul aj diskusiu, aj samozrejme samotná správa je plná podnetov, a tak ako aj predsedníčka výboru pani Batzeli povedala, je to aj v mnohom podnet pre Komisiu, pre členské štáty, ale aj pre svet kultúry a kultúrneho tvorivého priemyslu.

Myslím si, že hlavná téma alebo cieľ je dostať tieto súvislosti do obrazu, do centra pozornosti a vytvárať priaznivé prostredie pre kreativitu, pre inovácie, pre kultúru ako takú, pre postavenie kultúry v našich spoločnostiach, v našich vzťahoch.

Len zopár poznámok. Ekonomika je nevyhnutnosť, ale kultúra dáva zmysel našim vzťahom, našej identite, definuje hodnoty a tieto nás spájajú do Spoločenstva. Takže v tom by som chcel odpovedať tým, ktorí majú obavy, že teraz sa nejako všetko ekonomizuje, alebo meria cez peniaze. Nie, kultúra je viac ako peniaze, ale je dôležité vidieť kultúru ako tvorivý prínos, ako to, čo prináša doslova aj zamestnanie, aj rozvoj ekonomiky, a keď absentuje kultúra, väčšinou dochádza k úpadku nielen ekonomiky, ale aj politiky, aj spoločnosti. Takže to má mnohé konzekvencie.

Aj preto som rád, že už vo vystúpeniach je veľká podpora pre kreativitu a inovácie, čo je návrh Európskej komisie na budúci rok 2009. Samotný formálny návrh je už v Parlamente a dúfam, že legislatívna procedúra napomôže relatívne rýchlemu prijatiu a organizovaniu Európskeho roku kreativity a tvorivosti.

Jedna posledná poznámka – piratela alebo boj proti pirátstvu. Ja som presvedčený, podobne ako mnohí tu prítomní, že potrebujeme rozvíjať prístup ku kultúre, dostupnosť kultúry, možnosti pre komunikáciu a kultúru a na druhej strane chrániť vlastnícke práva, bojovať proti zneužívaniu, proti tomu, čo likviduje často práve menšie a slabšie firmy. A to je aj pozícia Európskej komisie – jedna odpoveď je vzdelávanie, dvíhanie povedomia o dôležitosti ochrany vlastníckych práv a nezneužívaní slobody. Druhá časť je prizvať a organizovať všetkých stakeholderov alebo zodpovedných v tejto agende, aby spolupracovali a aby každý svojím dielom prispel k tomu, aby sme dokázali chrániť vlastnícke práva a zároveň rozvíjať dostupnosť elektronických sietí nových komunikácií. Tak sme to nakoniec po prvýkrát aj postulovali v návrhu Telecom balíka reformy pre elektronické komunikačné siete a služby nedávno, a to je aj postoj Európskej komisie k téme boja proti pirátstvu, samozrejme okrem iných a samozrejme tu veľa majú čo urobiť aj členské štáty samotné.

Takže toľko z mojej strany, ďakujem pekne a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

  Guy Bono, spravodajca. − (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, myslím, že by sme nemali zabudnúť na to, o čo sa snažíme. Napriek tomu, o čom nás chcú presvedčiť niektoré subjektívne štúdie, nie je to 13 % európskeho ilegálne sťahovaného kultúrneho obsahu, ktoré ohrozujú našu kultúru, ale podľa mňa je to sústredenie našej kultúry do rúk niekoľkých veľkých skupín, čo ničí našu rozmanitosť a z tohto dôvodu bohatstvo nášho kultúrneho dedičstva.

Uvediem len jeden príklad, príklad nahrávok. V súčasnosti 95 % toho, čo je distribuované, pochádza zo štyroch veľkých nahrávacích spoločností. Som presvedčený, že je dôležité zabezpečiť, aby mali spotrebitelia skutočný výber a je nevyhnutné zaručiť pluralizmus obsahu na veľmi koncentrovanom trhu, kde tí, čo sú zodpovední za inováciu a kreativitu sú malí, nie veľkí. Pán komisár, hovorili steo malých a stredných podnikoch a pripomenuli steštúdiu, ktorá podľa mňa obsahuje skutočne zaujímavú myšlienku.

Súhlas s fúziou SONY a BMG poskytnutý Komisiou úplne odporuje európskej politike o podpore malých a stredných podnikov v hudobnom priemysle, ktoré vytvárajú viac pracovných miest než veľké spoločnosti a predstavujú 99 % účastníkov na trhu a 80 % inovácií v tomto sektore. Z tohto dôvodu sa zdá, že tu existuje naliehavá potreba podporiť rozmanitosť v kultúrnom sektore, ktorá je skutočným hnacím motorom rastu a prostriedkom rozvoja osobností.

Na záver chcem povedať, že práve rozmanitosť kultúru obohacuje a nie naopak.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 10. apríla 2008.

Písomné vyhlásenia (čl. 142 rokovacieho poriadku)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Kultúra a kreativita hrajú ústrednú úlohu v podpore európskej občianskej príslušnosti. Obidva tieto prvky, kultúru aj kreativitu, treba vziať do úvahy v budúcej politike EÚ.

Analýza ekonomiky kultúry v Európe bola finančne podporovaná Komisiou a odhalila dôležité údaje. Ukazuje, že kultúra vo všeobecnom zmysle prináša výrazný príspevok do ekonomiky, dokonca viac, než sa pôvodne odhadovalo.

Pred piatimi rokmi sa odhadovalo, že kultúrny sektor prispel 2,6 % HDP v EÚ. V roku 2004 pracovalo v tomto sektore 3,1 % aktívnej populácie v EÚ. Vzťah medzi kultúrnymi aktivitami a ekonomikou na Malte a Goze možno posúdiť podľa poslednej štúdie z roku 2007, ktorú vypracoval Národný štatistický úrad na celkovo 5086 účastníkoch zapísaných v 34 tanečných školách.

Tieto tanečné školy zamestnávali 109 osôb a vytvorili finančný prebytok vo výške takmer 400 000 eur. Celkový príjem prekročil 1 milión euro.

Toto je len jeden príklad, ktorý dokazuje význam kultúrnych aktivít pre ekonomiku.

  Neena Gill (PSE), písomne. – Môj región West Midland razí cestu rozvoja kreatívneho priemyslu, kde je viac než jeden človek z desiatich zamestnaný v tomto sektore. Tento región je jedným z najviac multikultúrnych regiónov v Spojenom kráľovstve a dokazuje, že jeho konkurenčná výhoda v kultúrnej rozmanitosti sa stáva zdrojom kreativity a inovácie.

EÚ sa však musí viac angažovať v podpore kultúrneho priemyslu stimuláciou tvorby pracovných miest v tejto oblasti, aby tak reagovala na premiestnenie tradičných priemyslov EÚ do objavujúcich sa ekonomík.

To, čo je potrebné, je spoločná činnosť a väčšia finančná pomoc pre odštartovanie obchodnej činnosti a malých a stredných podnikov v kultúrnom priemysle prostredníctvom Siedmeho rámcového programu, štrukturálnych fondov a Sociálneho fondu EÚ. Takto sa budú ďalej riadiť a využívať schopnosti a talent európskych podnikateľov a pracovníkov, aby sa zabezpečilo, že potrebné schopnosti budú k dispozícii pre ďalší rozvoj sektora. EÚ musí podporovať kreativitu pre väčšie množstvo inovácií a podnikanie.

V Európskom roku medzikultúrneho dialógu by sme si mali taktiež uvedomiť dôležitosť kultúrneho priemyslu pre poznanie a pochopenie iných kultúr a týmto jeho dôležitosť pre sociálnu kohéziu. Podobne má Európa veľký potenciál získať ekonomicky zo svojej kultúrnej rozmanitosti.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Chcela by som poďakovať pánovi spravodajcovi za vyhotovenú správu, ktorá sa dôkladne zaoberá mnohostranným charakterom kultúrneho priemyslu a hlavnými problémovými oblasťami, ktoré sa ho týkajú. Ak uvažujeme o postavení kultúrneho priemyslu v európskej spoločnosti, sú tu dve základné zásady, ktoré treba spomenúť.

Po prvé, musíme pochopiť aká dôležitá je kultúra pre kvalitu ľudského života. Kultúrne produkty zlepšujú duševnú pohodu. Spoločenstvo si uvedomuje, že Európania majú základné práva na vzdelanie, ktoré zahŕňajú práva ľudí na kultúru. Hovoríme preto o základných občianskych právach.

Po druhé, musíme pochopiť aká dôležitá je kultúra pre tých, ktorí ju produkujú. Pre mnohých nie je práca práve záľubou – je to živobytie. Dostať primeraný plat za prácu je základným právom. Záleží na zákonodarcoch, aby zabezpečili, aby títo ľudia mohli pracovať v prostredí, ktoré neporušuje ich práva. Bez tvorcov neexistuje kultúrny produkt a ak nie sú zaplatení za svoju prácu, výsledkom je obmedzenie kultúrneho rastu.

Z tohto dôvodu musí legislatíva týkajúca sa kultúrneho priemyslu, ako napríklad ochrana práv duševného vlastníctva a príbuzných práv, vždy dosiahnuť správnu rovnováhu medzi dvoma sociálnymi dimenziami kultúry. Vyžaduje osobitnú citlivosť zo strany zákonodarcu. Treba uznať, že kultúrny priemysel je veľmi osobitý sektor, a preto vyžaduje veľmi osobité právne postavenie.

Hlavnou výzvou pre kultúrny priemysel je zrejme informačná technológia. Jasne profituje z vývoja na technologickom a informačnom trhu, ale súčasne vyžaduje ochranu pri používaní nových systémov.

Taktiež potrebujeme, aby Komisia urýchlene prijala opatrenia na vyjasnenie vzťahu medzi duševným vlastníctvom a kultúrou a hospodárstvom. Hlavnou výzvou je spôsob zaručenia spravodlivého a skutočného odmeňovania každej oprávnenej osoby a každého jednotlivého odvetvia kultúrneho priemyslu za odvedenú prácu a súčasne zabezpečiť, aby mali spotrebitelia príležitosť a ľahký prístup ku kultúrnym produktom.

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – Keďže výroba materiálneho tovaru je stále viac mechanizovaná a realizovaná subdodávateľmi, viac ľudí v Európe vkladá svoj talent do výroby tovaru kultúrneho charakteru.

Štúdia konzultanta KEA poverená Európskou komisiou značne podceňuje príspevok kultúrneho priemyslu do nášho hospodárstva a spoločnosti. Zatiaľ čo len 3,1 % aktívnej populácie EÚ môže priamo vytvárať peňažnú hodnotu v kultúrnej oblasti, jeho dopad je zrejmý takmer v každom hľadisku nášho života.

Popkultúra je nositeľom kultúrnych a sociálnych správ. Hudobníci a herci sa zaslúžili o uvoľnenie zelenej vlny ekonomiky. Hudba a film významne podporujú lepšie porozumenie medzi ľuďmi a propagujú európske hodnoty. Kultúrny priemysel vytvoril najmä požiadavku nových technológií pre digitálne platformy.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby európsky kultúrny priemysel ostal životaschopný. V prvom rade musíme zabezpečiť, aby kreatívnych ľudí uživila ich kreativita. To znamená, že musíme umožniť tvorcom distribuovať ich prácu v čo najväčšom rozsahu, bez obavy zo zneužitia sprostredkovateľmi alebo spotrebiteľmi.

Považujem to za hlavnú myšlienku tejto správy, za čo ďakujem spravodajcovi a mojim kolegom za ich príspevky.