Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2090(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0010/2010

Rozpravy :

PV 25/03/2010 - 3
CRE 25/03/2010 - 3

Hlasovanie :

PV 25/03/2010 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0090

Doslovný zápis z rozpráv
Štvrtok, 25. marca 2010 - Brusel Verzia Úradného vestníka

3. Výročná správa ECB za rok 2008 – Správa o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2009 a verejných financiách (rozprava)
PV
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– správa pána Scicluna v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o výročnej správe ECB za rok 2008 (2009/2090(INI)) (A7-0010/2010) a

– správa pána Giegolda v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2009 a verejných financiách [KOM(2009)05272009/2203(INI)] (A7-0031/2010).

 
  
MPphoto
 

  Edward Scicluna, spravodajca. – Vážený pán predseda, posledné dva roky boli pre ECB v úlohe ochrancu finančnej a cenovej stability určite najnáročnejšími od jej založenia. Moja správa o výročnej správe ECB za rok 2008 bola vypracovaná v tomto kontexte.

Správa sa zameriava na nepretržitú odpoveď ECB na krízu, jej návrhy stratégie pri ukončení krízy, narastajúcu nerovnováhu v rámci eurozóny, reformu finančnej štruktúry EÚ a nakoniec na otázky týkajúce sa riadenia a zodpovednosti tejto inštitúcie. Dúfam, že sa mi podarilo dosiahnuť dobrú rovnováhu.

Finančná a hospodárska kríza je najhorším svetovým hospodárskym poklesom od tridsiatych rokov 20. storočia. Po pomerne priaznivom období hospodárskeho rastu vo väčšine Európy prešli hospodárstva mnohých členských štátov zaťažkávacou skúškou, a to nie v simulovaných podmienkach, ale v reálnom čase a s bolestivo reálnymi následkami. Výsledkom bol biedny 0,7-percentný rast HDP v roku 2008, po ktorom v roku 2009 nasledoval pokles o 4 %, pričom prognózy členských štátov v celej EÚ hovoria o veľmi pomalom a nerovnomernom návrate k rastu v priebehu rokov 2010 a 2011.

Väčšina členských štátov má rastúci rozpočtový deficit a dlhy. Podľa hospodárskych prognóz Komisie z jesene 2009 bude priemerný rozpočtový deficit v eurozóne predstavovať 6,4 % a priemerné verejné zadlženie 78,2 %, pričom sa očakáva, že v roku 2010 sa tieto čísla ešte zvýšia. Bude trvať roky, kým sa tieto čísla zapríčinené finančnou a hospodárskou krízou dostanú späť na úroveň pred krízou.

Som toho názoru, že ECB reagovala na krízu pomerne dobre. Základnou úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu. Hoci sa inflácia dostala vysoko nad strop stanovený ECB, keď v júni a v júli 2008 dosiahla svoje maximum 4 %, miera inflácie od tohto obdobia prudko poklesla. V snahe oživiť pôžičky a naštartovať európske hospodárstvo ECB zároveň postupne znižovala úrokové sadzby z maximálnej úrovne 4,25 % v júni 2008 až na súčasné 1 % stanovené v máji 2009.

Ďalšou úlohou ECB počas tejto krízy bolo rozšíriť poskytovanie likvidných prostriedkov využitím neštandardných opatrení. Bez takejto životne dôležitej finančnej podpory by sa nepochybne zrútili viaceré finančné inštitúcie spravujúce úspory a dôchodky mnohých európskych občanov.

Prirodzene, dalo by sa konštatovať, že zníženie úrokových sadzieb ECB nebolo také radikálne ako v prípade americkej centrálnej banky US Federal Reserve a britskej centrálnej banky Bank of England.

Zatiaľ čo obrovské finančné injekcie ECB zachránili mnohé inštitúcie pred úpadkom, realita je taká, že mnohé banky nepreniesli túto likviditu na zákazníkov, a to predovšetkým na škodu malým a stredným podnikom, od ktorých závisí hospodárska obnova. Namiesto toho mnohé banky využili túto likviditu na posilnenie vlastného postavenia. Zároveň im to umožnilo vyplácať odmeny, čo vyvolalo oprávnený odpor verejnosti.

Nemôžem sa tiež vyhnúť tomu, aby som rýchlo nespomenul politické reakcie potrebné v súvislosti so súčasnou fiškálnou nerovnováhou. Je to téma, okolo ktorej je veľa nejasností a ktorá si vyžaduje včasné a rozhodné konanie. Nechám to však na svojich kolegov, ktorí tu možno túto tému viac rozvinú.

Ako predchádzajúci spravodajcovia som toho názoru, že dialóg medzi Parlamentom a ECB je konštruktívny a vyvíja sa pozitívne. Na tom môžeme budovať. Som presvedčený, že Parlament by mal byť užšie zapojený do menovania členov výkonnej rady ECB – vrátane ďalšieho prezidenta ECB –, a to na základe precedensu, ktorý sa vytvoril nedávno vďaka postupu prijatému pri menovaní nového viceprezidenta tejto inštitúcie.

ECB sa zodpovedá občanom Európy prostredníctvom Európskeho parlamentu. Túto zodpovednosť musíme posilniť. Kríza predovšetkým ukázala, že trhy bez regulácie nemajú vždy schopnosť samočinnej nápravy a sú náchylné k systémovým rizikám. Z tohto dôvodu je dôležité podporiť a dokončiť komplexný súbor reforiem v oblasti finančnej štruktúry EÚ a hlavne zriadiť Európsky výbor pre systémové riziká, ktorý by fungoval ako dozorný orgán a včas varoval pred každým systémovým rizikom týkajúcim sa nevyváženosti na finančných...

(Predseda prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Sven Giegold, spravodajca. (DE) Vážený pán predseda, správa o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2009 a verejných financiách bola vypracovaná v období, keď eurozóna čelila obrovským problémom, a toto obdobie sa ešte neskončilo.

Hospodárska situácia vážne znepokojuje občanov Európy a nás všetkých. A práve v tomto čase bola správa prijatá vo Výbore pre hospodárske a menové veci, a to vo veľmi dobrej atmosfére spolupráce a veľkou väčšinou hlasov. Rád by som teda prezentoval správu na tomto pozadí. Na jednej strane je z príslušného návrhu Komisie a z odporúčaní, ktoré tu na plenárnom zasadnutí predkladá Parlament a Výbor pre hospodárske a menové veci, úplne jasné, že hospodárska situácia sa musí stabilizovať. Na druhej strane kríza, ktorá dosiahla určitú úroveň stability, keďže sa údaje o raste mierne zlepšili, vstúpila do druhej fázy vyznačujúcej sa obrovskými deficitmi vo verejných rozpočtoch. Je to cena, ktorú musíme zaplatiť, aby sme krízu prekonali. V tejto súvislosti je posolstvo správy veľmi jasné. Čo najskôr sa musíme vrátiť na cestu, na ktorú sa vydal Pakt stability a rastu. Nemôžeme presunúť túto úroveň zadlženia na naše deti a vnúčatá.

Správa však veľmi jasne uvádza, že pravidlá Paktu stability a rastu nie sú dostačujúce. Nezahŕňajú žiadne zodpovedajúce opatrenia zamerané na zlepšenie koordinácie v eurozóne. Zároveň je dôležité riešiť nerovnováhu v rámci eurozóny a zvýšiť koordináciu rozpočtovej a fiškálnej politiky.

Tí, ktorí nesú zodpovednosť za tieto oblasti, čelia teraz závažnej úlohe, ktorou je nájsť zodpovedajúce riešenie týchto problémov. Neprichádza teda do úvahy, aby jednotlivé krajiny aj naďalej trvali na svojich individuálnych privilégiách na základe provinčnej politiky. Hlavne Komisia, ale i štáty eurozóny nesú v tejto situácii obrovskú zodpovednosť za zavedenie nevyhnutných opatrení. V tejto súvislosti by som rád stručne zhrnul naše návrhy.

Po prvé, potrebujeme účinné nástroje na hospodársku koordináciu. Po druhé, musíme skoncovať so štrukturálnou závislosťou eurozóny od obmedzených zdrojov. Nemôžeme si dovoliť opäť upadnúť do recesie, keď sa nabudúce zvýšia ceny ropy a zdrojov, k čomu už dochádza. Po tretie, je nevyhnutné, aby sa po tejto kríze vykonávala účinná regulácia finančných trhov. V súčasnosti však vidíme, že jednotlivé členské štáty podnikajú kroky na to, aby ústredné orgány, ako sú orgány dozoru, ani len nepredložili nejaké zmysluplné návrhy. Po štvrté, je neprijateľné, že počas krízy tohto druhu sociálna súdržnosť nie je prvoradým cieľom, čo je v rozpore s hodnotami Európskej únie. Namiesto toho sa od jednotlivých členských štátov očakáva, že na financovanie svojich dlhov budú využívať absurdné úrokové sadzby. Z tohto dôvodu v správe žiadame uplatnenie eurobondov alebo podobných opatrení s cieľom pomôcť slabším členským štátom prostredníctvom solidarity. A čo je najdôležitejšie, nevyhnutné zmeny vo fiškálnej politike sa nesmú vykonávať na úkor celkovej kúpnej sily. Najjednoduchším riešením, ktoré by nám v tomto ohľade umožnilo dosiahnuť náležitý pokrok, je efektívna spolupráca v oblasti daní.

Koniec koncov Komisia musí urýchlene predložiť návrhy týkajúce sa spoločného konsolidovaného daňového základu pre podniky. Správa tiež požaduje zavedenia správ o príjmoch právnických osôb, ktoré by vypracovali jednotlivé krajiny. Žiadame vás, aby ste predložili zodpovedajúci návrh. Vo všeobecnosti musí mať zásada daňovej spolupráce prednosť pred daňovou súťažou, a to najmä v súvislosti s prácou pána Montiho a posilnením vnútorného trhu. Potrebujeme, aby ste predložili efektívne návrhy, aby sme z tejto krízy nevyšli ešte s väčšími dlhmi. Silná hospodárska spolupráca medzi členskými štátmi nám pomôže zaistiť, aby sme našim deťom nezanechali dlhy, ale namiesto nich eurozónu, v ktorej budú krajiny skôr navzájom spolupracovať, ako sa ruinovať v súťaži.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Claude Trichet, prezident Európskej centrálnej banky. (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, teší ma, že tu môžem byť s vami pri príležitosti rozpravy o uznesení týkajúcom sa výročnej správy Európskej centrálnej banky za rok 2008.

Vzhľadom na parlamentné voľby, ktoré sa konali minulý rok, sa tohtoročná diskusia dlho odkladala. To mi však poskytuje príležitosť hovoriť na konci rozpravy aj o súčasnej situácii.

(FR) Vážený pán predseda, ako viete, Európska centrálna banka víta veľmi úzke vzťahy s Parlamentom, ktoré, mimochodom, idú ďaleko nad rámec povinností vyplývajúcich zo zmluvy. V priebehu rokov sme nadviazali veľmi plodný dialóg a povedal by som, že vynikajúce správy, ktoré sme si práve vypočuli od pána Scicluna a pána Giegolda, sú toho ďalším dôkazom.

Dnes vo svojom vystúpení stručne zhodnotím hospodársky vývoj zaznamenaný v minulosti, ako aj opatrenia v oblasti menovej politiky, ktoré prijala Európska centrálna banka. Potom sa budem zaoberať niekoľkými bodmi v návrhu uznesenia a poviem pár slov k súčasnej situácii.

Po prvé, k hospodárskemu vývoju a menovej politike za minulý rok. V roku 2009, ako veľmi jasne uviedol pán Scicluna, Európska centrálna banka pôsobila v prostredí, ktoré budú budúci odborníci v oblasti hospodárskych dejín pravdepodobne označovať za najťažšie pre vyspelé hospodárstva od druhej svetovej vojny.

Po silnom prehĺbení finančnej krízy na jeseň 2008 sa rok 2009 začal plynulým synchronizovaným voľným pádom v oblasti hospodárskej činnosti na celom svete. Približne do apríla minulého roku hospodárska činnosť klesala z mesiaca na mesiac. Pre zachovanie dôvery v tomto období bola rozhodujúcou črtou – a to bola črta ECB – schopnosť prijímať okamžité a mimoriadne rozhodnutia, ktoré boli nevyhnutné. Zároveň sme zostali pevne oddaní nášmu hlavnému cieľu, ktorým bolo zachovanie cenovej stability zo strednodobého hľadiska.

Veríme, že naše neštandardné opatrenia týkajúce sa menovej politiky, ktoré sú známe pod spoločným názvom rozšírená úverová podpora, vcelku poslúžili hospodárstvu eurozóny. Podporili fungovanie peňažného trhu, prispeli k zlepšeniu podmienok financovania a umožnili lepší tok úverov do reálneho hospodárstva, ako by sa dosiahlo iba prostredníctvom samotného zníženia úrokových sadzieb. Banky v podstate poskytujú výrazne nižšie kľúčové úrokové sadzby ECB domácnostiam a podnikom.

Hlavnou zásadou je, že keď sa situácia vráti do normálu, zachovaním týchto opatrení dlhšie, ako je potrebné, riskujeme neželateľné zmeny v správaní účastníkov finančného trhu. A my nechceme podnecovať závislosť.

Preto sme v decembri 2009 začali postupne rušiť niektoré výnimočné opatrenia týkajúce sa likvidity, pričom sme zohľadnili zlepšenie situácie na finančných trhoch. Obmedzili sme hlavne počet, frekvenciu a splatnosť dlhodobejších refinančných operácií. Zároveň sme sa zaviazali, že minimálne do konca októbra tohto roka zachováme plne ústretovú podporu likvidity pre bankový sektor v eurozóne.

Rada guvernérov sa domnieva, že súčasný postoj, pokiaľ ide o menovú politiku, je primeraný a že pokračujúce pevné ukotvenie inflačných očakávaní je zo strednodobého hľadiska dobrým znamením pre cenovú stabilitu.

Dovoľte mi teraz prejsť k niektorým záležitostiam, ktoré ste otvorili v návrhu uznesenia a ktoré sa spomínali v správe.

Pokiaľ ide o otázku zodpovednosti a transparentnosti, veľmi si ceníme pravidelný dialóg s Európskym parlamentom, ako i konštruktívnu atmosféru, v ktorej táto výmena prebieha.

Vítam preto skutočnosť, že Výbor pre hospodárske a menové veci znovu podporil náš dialóg o menových otázkach, ktorý sa koná raz za štvrťrok. Myslím si, že to pán spravodajca opäť veľmi zrozumiteľne povedal – zodpovedáme sa európskym občanom, teda Parlamentu.

ECB považujeme za jednu z najtransparentnejších centrálnych bánk vo svete. Organizovanie tlačovej konferencie ihneď po zasadnutí Rady guvernérov týkajúcom sa menovej politiky, ktoré sa koná každý mesiac, zostáva priekopníckou iniciatívou, ktorú nezopakovala žiadna väčšia sesterská inštitúcia. Pri zverejnení nášho komplexného úvodného vyhlásenia v reálnom čase vysvetľujeme strategické rozhodnutia, ako i dôvody, na ktorých boli založené.

Ako viete, počas krízy sme ešte viac zintenzívnili komunikačné úsilie, čím sme pomohli zmierniť reakcie finančného trhu s cieľom budovať dôveru a položiť základy obnovy.

Žiadali ste tiež názor ECB na zriadenie zúčtovacieho ústavu pre nástroje ako swapy na úverové zlyhanie (CDS) v rámci eurozóny. Chcel by som povedať, že odolnosť trhov s CDS denominovanými v eurách má priamy význam pre Eurosystém, a to pokiaľ ide o kontrolu nad jeho menou a finančnú stabilitu v eurozóne.

Zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany je veľmi dôležité nielen z hľadiska zabezpečenia transparentnosti, ale aj z hľadiska diverzifikácie a delenia rizika a zároveň obmedzenia stimulov na podstupovanie nadmerného rizika. Určité finančné nástroje, ktoré boli zavedené na zníženie rizika, by nemali byť zneužívané na špekulácie. Regulačné orgány by mali byť schopné uskutočniť efektívne vyšetrovanie možného neprimeraného postupu. Myslím si, že to je vo veľkej miere v súlade so záujmami Parlamentu.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov k vyhliadkam HMÚ v náročnom období. Hospodárska obnova prebieha, neznamená to však, že kríza sa skončila. V prvom rade vieme, že tempo obnovy bude nevyvážené a nemôžeme vylúčiť ani prekážky.

Ďalej je tu skutočnosť, že stále čelíme početným úlohám týkajúcim sa reformy nášho finančného systému. Financie musia v našich hospodárstvach zohrávať konštruktívnu a nie deštruktívnu úlohu. Rozhodujúcou skúškou konštruktívnej úlohy financií je to, či slúžia reálnemu hospodárstvu. Aby sme takúto úlohu zaistili, musíme oveľa viac zlepšiť fungovanie finančných systémov.

Doteraz sa veľká pozornosť sústreďovala na bankový sektor. Efektívne reformy sa musia veľmi dôsledne venovať aj nebankovým finančným inštitúciám, ako i usporiadaniu a fungovaniu finančných trhov. Musíme navrhnúť mechanizmy a stimuly s cieľom zaistiť, aby sa financie nevymkli kontrole takým deštruktívnym spôsobom, ako sa to stalo pred krízou.

Musíme zabrániť systémovým rozvratom, ktoré obyvateľom Európy prinášajú hospodárske ťažkosti. Zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká, právny predpis, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v Parlamente, je súčasťou náležitej reakcie na tento problém.

Európske hospodárstvo stojí pred ďalšími úlohami. Tie sa týkajú verejných financií, ako opäť zdôraznil pán spravodajca, a úplného finančného ozdravenia.

V rámci hospodárskej a menovej únie máme jasný systém určenia zodpovednosti. S ohľadom na toto určenie zodpovednosti sa každý môže spoľahnúť na záväzok ECB udržať cenovú stabilitu v eurozóne ako celku v strednodobom horizonte.

Na základe našich posledných prognóz na tento rok budeme mať na konci roka, teda po 12 rokoch existencie eura, infláciu s ročným priemerom 1,95 %. To je v súlade s našou definíciou cenovej stability: menej ako 2 %, ale tesne pod 2 %.

Záväzok ECB, stratégia ECB i jej dosiahnuté výsledky sú súdržné. Hladké fungovanie Európskej hospodárskej a menovej únie nezávisí iba od menovej únie, ale aj od hospodárskej únie. Politickí činitelia na vnútroštátnej úrovni musia udržať verejné financie v priaznivom stave a zaistiť konkurencieschopnosť svojich hospodárstiev.

Za súčasných podmienok, keď Európa stojí pred kľúčovými rozhodnutiami, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým uznať, že prosperujúca Únia si vyžaduje odhodlané konanie všetkých zúčastnených. Menová únia v Európe je podľa môjho názoru viac než menová dohoda. Je to únia, v ktorej máme spoločný osud.

(Rečník dodal vo francúzštine a v nemčine: „Máme spoločný osud.“)

Je to osud pre naše spoločné dobro a je to vízia našich zakladateľov. Menová únia nie je vecou pohodlia. Je to súčasť rozsiahleho procesu postupujúcej integrácie obyvateľov Európy, ktorý sa začal po druhej svetovej vojne.

Som presvedčený, že často zľahčujeme to, čo Európa dosiahla. Často príliš rýchlo kritizujeme naše inštitúcie a postupy. Vcelku však fungovali dobre, a to aj v najťažších časoch. Som toho názoru, že tieto európske inštitúcie a postupy zostali efektívne i počas finančnej krízy.

Na tejto strane Atlantiku sme sa vyhli dramatickým udalostiam, ktoré mohli spôsobiť nové prehĺbenie krízy, ktorá sa začala v Spojených štátoch v septembri 2008. Práve v súčasnej situácii oceňujem záväzok členských štátov eurozóny, ktorý prijali na poslednom zasadnutí Rady, a to v prípade potreby podniknúť rozhodné a koordinované kroky na zabezpečenie finančnej stability eurozóny.

Chcel by som využiť svoje vystúpenie pred Európskym parlamentom a predstaviť to, o čom som sa už zmienil v pondelok počas vypočutia vo Výbore pre hospodárske a menové veci. Ide o zámer Rady guvernérov ECB ponechať minimálny prah úverovej bonity v kolaterálovom rámci na investičnej úrovni (BBB-) aj po roku 2010. Súbežne od januára 2011 zavedieme harmonogram postupných zrážok, ktorý bude naďalej primerane chrániť Eurosystém. Technické podrobnosti poskytnem, keď budem informovať o rozhodnutiach Rady guvernérov prijatých počas nášho nasledujúceho zasadania, ktoré sa bude konať 8. apríla.

Na záver mi dovoľte povedať, že podľa môjho názoru predstavuje zavedenie jednotnej meny pred viac ako desiatimi rokmi obrovský úspech v histórii európskej integrácie – v procese, ktorý zaistil mier a prosperitu v Európe.

Svetová finančná kríza priniesla nové úlohy, ktorým sme v Európe dokázali čeliť. Naša menová únia a naše veľmi tesné putá vo vnútri jednotného trhu medzi všetkými hospodárstvami členských štátov EÚ zabránili kríze, aby sa zhoršila následkom menových kríz tak, ako to bolo začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Dnes stojí Európa pred ďalšími dôležitými rozhodnutiami. Našou spoločnou úlohou je naďalej zabezpečovať mier a prosperitu, ako aj vytvárať z našej únie ešte atraktívnejšie miesto pre život a prácu.

Ako už uviedli páni spravodajcovia, potrebujeme na to posilnený dohľad a posilnenú spoluprácu. Zároveň musíme oživiť zmysel pre spoločný cieľ, spoločné ideály, ktoré motivovali našich zakladateľov. Ich úsilie bolo vizionárske a všetko, čo vidíme v dnešnom svete, potvrdzuje ich jasnozrivosť.

 
  
MPphoto
 

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predseda, v prvom rade by som sa chcel poďakovať za možnosť diskutovať o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2009. Keď sme pripravovali naše výročné vyhlásenie, vedeli sme, že vybraté záležitosti budú aktuálne. V poslednom období sa však asi stali až príliš aktuálnymi.

Dovoľte mi zablahoželať obidvom spravodajcom, Edwardovi Sciclunovi a Svenovi Giegoldovi, k ich vynikajúcim správam. Aby som rešpektoval nezávislosť Európskej centrálnej banky, sústredím sa na správu pána Giegolda, ktorá je veľmi významným príspevkom do súčasnej rozpravy o hospodárskej koordinácii a riadení hospodárstva v rámci eurozóny.

Podľa môjho názoru je široká podpora, ktorú správa pána Giegolda získala vo Výbore pre hospodárske a menové veci, skutočným dôkazom vyváženosti jeho prístupu a významu tejto problematiky. Plne súhlasím s pánom Trichetom v tom, že euro nie je iba technická menová dohoda, ale je to kľúčový politický projekt Európskej únie, ktorý musíme obhajovať a rozvíjať v tomto európskom duchu, a to hlavne dnes a zajtra, ako to v tomto veľmi kritickom čase hlása Rada.

Od roku 1999 bola eurozóna najmä oblasťou stability. Chránila našich občanov pred hospodárskymi turbulenciami. Od konca roku 2008 však na eurozónu tvrdo dolieha svetová hospodárska kríza. Napriek stratégiám hospodárskej obnovy a silnému fiškálnemu stimulu finančné trhy zostávajú aj naďalej nestabilné a pretrváva neobyčajne vysoká miera neistoty. Nedávne výkyvy na trhu podrobili finančnú stabilitu a riadenie hospodárstva v eurozóne ťažkej skúške, a to hlavne vo vzťahu ku Grécku.

Chcel by som povedať, že Grécko je na správnej ceste k dosiahnutiu cieľa, ktorým je zníženie deficitu o 4 % v tomto roku, a to vďaka odvážnym a presvedčivým opatreniam gréckeho parlamentu, o ktorých sa rozhodlo začiatkom tohto mesiaca a ktoré sú v súčasnosti v platnosti. Tento okamih sa naozaj môže stať prevratným vo fiškálnej histórii Grécka, ako aj v jeho hospodárskom rozvoji.

Ani Grécko, ani eurozóna však nie sú ešte z najhoršieho von, pretože stále prevládajú obavy týkajúce sa finančnej stability eurozóny. Z tohto dôvodu Komisia dôrazne odporúča členským štátom eurozóny, aby prijali politické rozhodnutia týkajúce sa mechanizmu na zaistenie finančnej stability v eurozóne ako celku. Ide o mechanizmus, ktorý by sa v súlade so zmluvou a jej doložkou o pomoci dal v prípade potreby veľmi rýchlo aktivovať, pričom by sa nevyznačoval automatickým fungovaním.

Z našej strany vás môžem ubezpečiť, že Komisia je pripravená zaviesť taký európsky rámec pre koordinovanú a podmienenú pomoc, ktorý by sa dal použiť v prípade potreby a na požiadanie. Úzko a intenzívne spolupracujeme so všetkými členskými štátmi eurozóny a s ECB, aby sme tento týždeň na zasadnutí Európskej rady dospeli k takémuto riešeniu.

Okrem naliehavého krízového manažmentu sa musíme zaoberať aj tým, ako sa v budúcnosti vyhnúť podobným situáciám, aby sme už viac nemali také prípady, akým je v súčasnosti prípad Grécka. Grécka kríza poukázala na potrebu posilneného hospodárskeho riadenia. To sme už pripustili a právny základ stanovuje Lisabonská zmluva. Preto v súčasnosti pripravujeme návrhy týkajúce sa uplatnenia článku 136 Lisabonskej zmluvy. V nadchádzajúcich týždňoch Komisia zároveň predloží návrh na zlepšenie koordinácie hospodárskej politiky, ako i na posilnenie dohľadu nad krajinami.

Rovnako ako vy, pán Giegold, v odseku 28, aj my vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že medzi vládami neexistujú žiadne záväzné dohovory, na základe ktorých by bolo možné vymáhať koordináciu v eurozóne. Z tohto dôvodu potrebujeme jednotný a prezieravý prístup zameraný na politické kroky a jasné operačné opatrenia. V prvom rade sa musíme vyhnúť neudržateľným verejným deficitom. Musíme byť preto schopní lepšie monitorovať strednodobé rozpočtové politiky členských štátov eurozóny. Musíme byť schopní členským štátom vydať podrobnejšie a prísnejšie odporúčania, aby prijali nápravne opatrenia. V tejto veci sa spolieham aj na vašu podporu.

Môžeme tiež lepšie využiť existujúce nástroje. Rada môže adresovať odporúčania členskému štátu, ktorého hospodárske politiky ohrozujú riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie. V minulosti sa to využilo, ale pravdepodobne iba príliš zriedkavo. V súlade s novou Lisabonskou zmluvou, podľa článku 21, môže Komisia vydať podobné včasné upozornenia priamo členskému štátu. To musíme robiť, aby sme členským štátom pomohli riešiť novovzniknuté hospodárske problémy v oveľa skoršej fáze.

Keďže sa zdá, že mi už plynie nadstavený čas, vo svojich záverečných slovách sa budem venovať makroekonomickej nerovnováhe. Je to druhý kľúčový prvok posilneného riadenia hospodárstva. V tomto ohľade sa v podstate stotožňujem s názormi pána spravodajcu.

Na záver chcem povedať, že finančná kríza nám neľútostne ukázala, že plynulý hospodársky rast posledných desaťročí nemôžeme brať ako samozrejmosť. Dnes máme možno to najhoršie za sebou. V súčasnosti prebieha hospodárska obnova, stále je však veľmi nestála a nesebestačná. V oblasti nezamestnanosti nenastal obrat k lepšiemu. To isté platí pre konsolidáciu verejných financií, ktorá je predpokladom udržateľného rastu. Bez ohľadu na to, aký dôležitý bol fiškálny stimul pre hospodársku obnovu, tieto dva krízové roky zmietli so sebou 20 rokov konsolidácie verejných financií.

V najbližších rokoch budú tieto mraky visieť nad našou hospodárskou scénou. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa obloha vyjasnila a obnovil sa rast. Toto naozaj nie je doba na to, aby sme zostali vo vychodených koľajach. Naopak, nastal čas na výraznú zmenu, aby sme podporili udržateľný rast a vytváranie pracovných miest.

 
  
MPphoto
 

  Sophie Auconie, v mene skupiny PPE. (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi najprv zablahoželať a zároveň sa poďakovať pánovi spravodajcovi Giegoldovi, ktorý predložil prácu vysokej kvality a preukázal ochotu vypočuť si spravodajcov z ostatných skupín.

Táto správa – reakcia Európskeho parlamentu na výročné vyhlásenie Európskej komisie o eurozóne a verejných financiách – obsahuje množstvo analýz a návrhov. Prirodzene, vo veľkej miere sa nesie v duchu vážnej udalosti roku 2009, ktorou bola hospodárska a finančná kríza. Tá nepochybne predstavuje najvážnejšiu krízu, ktorej Európska únia čelila od svojho vzniku.

Z tejto krízy som si vzala dve hlavné ponaučenia. Na jednej strane hospodárska a menová únia preukázala, aká je užitočná. Euro ako stabilná spoločná mena zohralo úlohu skutočného menového štítu. Členstvo v eurozóne umožnilo nejednej krajine vyhnúť sa devalvácii národnej meny, čo by ešte viac zhoršilo následky krízy. Eurozóna sa preto stala atraktívnejšou, o čom svedči aj prípad Islandu.

Okrem toho aktívna a pružná menová politika ECB zameraná na zvýšenie injekcií likvidných prostriedkov do úverových inštitúcií zohrala významnú úlohu v procese udržania európskych bánk pri živote.

Prvým ponaučením teda je: zatiaľ čo sa často hovorí, že Európa sa budovala na krízach, táto kríza ukázala, že hospodárska Európa je tak efektívna, ako aj nevyhnutná.

Z toho vyvodzujem druhé ponaučenie a to je, že by sme mali posilniť riadenia európskeho hospodárstva. Menová politika je v súčasnosti jedinou skutočnou európskou hospodárskou politikou. Koordinácia rozpočtových politík je obmedzená. Eurozóna, do ktorej, ako sa uvádza v správe, by sa mali integrovať všetky členské štáty Európskej únie, musí však zaviesť efektívne riadenie v každom aspektu hospodárskej politiky.

Je potrebné začať s makroekonomickým, ako aj finančným dohľadom. My sa tým práve zaoberáme v Európskom parlamente. Musí sa presadzovať v rámci Paktu stability a rastu ako skutočný nástroj fiškálnej koordinácie. Výrazný pokles príjmov, daňové stimuly prijaté v rámci plánu obnovy a uplatnenie hospodárskych stabilizátorov viedli v tomto krízovom období k zhoršeniu rozpočtovej rovnováhy v členských štátoch.

Znižovanie verejného dlhu zostáva hlavným záväzkom, pretože sa týka budúcnosti našich detí. Buďme nekompromisní, ale aj inovatívni. Premýšľajme o novej európskej fiškálnej politike, premýšľajme o eurobondoch a buďme smelí v riadení európskeho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Liem Hoang Ngoc, v mene skupiny S&D. (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, vzhľadom na súčasnú diskusiu týkajúcu sa makroekonomických otázok je správa pána Giegolda zvlášť dôležitá. Táto správa je o to významnejšia, že jej autorom je nemecký poslanec, ktorý chcel upozorniť Európanov na nežiaduci vplyv, ktorý má na krajiny eurozóny nemecká stratégia znižovania mzdových nákladov v systéme jednotnej meny.

Nemecká vláda sa v podstate chystá zatiahnuť eurozónu i celú Európsku úniu do všeobecnej mzdovej deflácie s ničivými makroekonomickými dôsledkami. Najmä s ohľadom na nedostatok stálych štrukturálnych fondov a rozpočtových zdrojov, ako aj na nemožnosť devalvácie sú členské štáty s deficitmi bežných účtov odsúdené k tomu, aby s cieľom brániť sa znižovali mzdy a redukovali rozsah svojich systémov sociálneho zabezpečenia.

Výsledkom bude, po prvé, oslabenie vnútorného dopytu, ktorý od druhého štvrťroka 2008 viedol k zápornému rastu, pričom k tomu došlo ešte pred začatím krízy likvidity. Po druhé, sme svedkami zvýšeného zadlženia domácností so skromnými príjmami a prostriedkami, ktorých kúpna sila už nerastie. Ich dlh súvisiaci so získaním bývania poháňala celá deregulačná finančná mašinéria v Španielsku, Spojenom kráľovstve a Írsku, ktorej ničivé následky sme zaznamenali počas krízy rizikových hypoték.

Dámy a páni, pri počúvaní diskusií vo výbore by sa zdalo, že veľký počet poslancov zabudol na ponaučenia z krízy. Táto kríza ani zďaleka nie je za nami. Súčasná obnova je ešte krehkejšia vzhľadom na to, že Európa pokračuje v procese mzdovej deflácie, a Komisia, ale aj predseda Euroskupiny i prezident Európskej centrálnej banky, ktorého sme si v pondelok vypočuli, vyzývajú členské štáty k predčasnému prijatiu stratégii pri ukončení krízy, ktoré sú porovnateľné so skutočnými úspornými plánmi.

Tieto stratégie predstavujú riziko, že rast ohrozíme už v jeho zárodku, sotva sa opäť stal kladným, a to aj napriek tomu, že miera využitia výrobnej kapacity zostáva nízka. Tieto stratégie nepomôžu znížiť deficity v Grécku, Španielsku a kdekoľvek inde, pretože sa nezrealizujú ani očakávané daňové príjmy. Zhoršia nezamestnanosť a zvýšia sociálne napätie.

Prednosťou správy pána Giegolda je, že upozorňuje na niektoré z týchto prejavov makroekonomickej nerovnováhy. Žiaľ, konečné znenie s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu odmieta odsúdiť mzdovú defláciu. Vcelku však môže byť diskusia, ktorú otvoril pán Giegold, prínosom v období, keď neoliberálna dogma spochybnená krízou opäť vládne v Parlamente, Rade i Komisii.

 
  
MPphoto
 

  Ramon Tremosa i Balcells, v mene skupiny ALDE. (ES) Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcel zablahoželať spravodajcom, a to pánovi Sciclunovi, ktorý sa dobre vyzná v oblasti centrálnych bánk, ako aj pánovi Giegoldovi. Viedli sme s nimi dlhé diskusie a nakoniec sme sa dohodli na mnohých kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Dnes by som rád s vami hovoril o eure. Chcel by som vás všetkých upozorniť, že som v politike nováčikom. Pred deviatimi mesiacmi som ešte prednášal makroekonómiu na Barcelonskej univerzite. Počas jesene 2008 som z akademických dôvodov žil so svojou rodinou v Londýne. Bol som priamym svedkom prudkého poklesu hodnoty libry šterlingov o 30 % v priebehu niekoľkých týždňov. Všetci moji anglickí kolegovia náhle schudobneli a libra sa ešte dodnes nezotavila. Vzhľadom na to, ako veľmi klesla hodnota libry, nechcem si ani len predstaviť, aká by bola hodnota pesety, keby sme ju stále mali vo svojich peňaženkách.

Tieto dva roky hroznej hospodárskej krízy ukázali, že euro je pre nás silnou zárukou stability. V skutočnosti je jedinou veľkou západnou menou, ktorá neochudobnila svojich používateľov.

Euro bolo bezpečným útočiskom pred obrovskými vlnami búrok v oblasti svetových financií. Tu som si požičal sugestívny obraz britského finančníka Davida Marsha. Tento uznávaný finančník, dlhoročný euroskeptik, vydal pred 12 mesiacmi knihu, v ktorej sa pochvalne vyjadruje o eure a hovorí o ňom ako o úspechu a budúcej svetovej mene.

Euro v súčasnosti nezaznamenáva krízu. Sú to fiškálne krízy v niektorých členských štátov, ktoré spôsobujú ťažkosti tejto spoločnej mene. Euro je žiarivým príkladom menovej únie, ktorú skúmajú a obdivujú hospodárske elity v Číne, Indii, Brazílii a Rusku. Euro nepredstavuje riziko pre hospodárstva v oblasti Stredozemia. Euro je pre ich hospodárstva príležitosťou na trvalé začlenenie sa do rozumných, reformných a vyspelých praktík krajín strednej Európy.

Správa, o ktorej dnes diskutujeme, zahŕňa aj ostrú kritiku zasahovania štátu v prípade čínskej meny. Jej umelá devalvácia prispela k vytvoreniu obrovskej globálnej nerovnováhy, ktorá je jednou z príčin tejto krízy.

My v eurozóne nesmieme trestať krajiny s najväčším vývozom. Dejiny finančných kríz nám ukazujú, že keď sa dosiahne finančné ozdravenie, hospodárska obnova ide ruka v ruke s vývozom.

Je pravda, že Nemecko musí opäť začať zvyšovať spotrebu a ako hnací stroj európskeho hospodárskeho rastu lepšie fungovať. Jeho vývozná sila sa však za žiadnych okolností nesmie oslabiť. Som liberálny poslanec z Katalánska. Náš región, ktorý je zdrojom 28 % španielskeho vývozu, má tiež vysoký pomer vývozu k hrubému domácemu produktu, a to takmer 30 %. Nemôžeme trestať tých najlepších.

A na záver, euro má vo svete veľkú prestíž, musí však vynaložiť viac úsilia v oblasti transparentnosti. Pán Trichet, doslovné zápisy z rozpráv Európskej centrálnej banky by sa mali zverejňovať rovnako, ako je to v prípade Spojených štátov, Japonska a Švédska.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predseda, keďže chcem, aby ma pán komisár Rehn zreteľne počul a správne pochopil, budem hovoriť po anglicky.

Rád by som sa z miesta, na ktorom sa v súčasnosti nachádzame, pozrel dopredu. Kde sa nachádzame? Máme obrovské a neudržateľné verejné deficity. Mimochodom, zelení nepodporujú tento druh deficitu.

Po druhé, nemôžeme prehliadať skutočnosť, že už máme obrovské a prehlbujúce sa sociálne nerovnosti. Máme 16 % Európanov pod hranicou chudoby a to nie je malé číslo. Máme 40 % nezamestnaných Španielov mladších ako 25 rokov. Ani toto nie je malé číslo. A mohol by som pokračovať.

Ďalej čelíme zmene klímy a nedostatku zdrojov. Všetko to znamená, že potrebujeme investície do infraštruktúry, vzdelávania, výskumu a inovácii a tak ďalej.

Sme preto presvedčení, že by sme naozaj mali zmeniť naše postupy.

Po februárovom samite Herman Van Rompuy uviedol, že musíme výrazne prehĺbiť a zlepšiť koordináciu makroekonomickej politiky. Samozrejme. Čo to znamená? Znamená to, prirodzene, že pokiaľ ide o rozpočtové výdavky, potrebujeme lepšiu vzájomnú kontrolu a viac kontroly ex ante. Štyri percentá HDP Grécka idú na vojenské výdavky. Táto krajina má letectvo, ktoré sa vyrovná nemeckému letectvu Luftwaffe. Chcem tým povedať, ako je to možné? Je to taká malá krajina a vyzbrojujú sa až strach.

Ak sa však budeme pozerať iba na stranu výdavkov, neuspejeme. Musíme sa pozrieť, a to veľmi dôkladne, na koordinovanie našich daňových príjmov. Čo teda musíme urobiť? Musíme zmeniť štruktúru daňových príjmov a posunúť sa od mzdových príjmov k iným formám príjmov vrátane kapitálových. Musíme zaistiť skutočné príspevky podnikov – skutočné, nie iba na papieri – a to znamená zavedenie spoločného konsolidovaného daňového základu pre podniky, zavedenia správ o príjmoch právnických osôb, ktoré by vypracovali jednotlivé krajiny, a tak ďalej.

Musíme zaviesť daň z finančných transakcií, musíme zaviesť uhlíkovú daň, a to jednak s cieľom zmeniť správanie, ako aj zaistiť príjmy. A to nemôžeme urobiť tak, že požiadame krajiny, aby koordinovali svoje politiky. Potrebujeme väčšiu integráciu. Ak to neurobíme, ukáže sa, že naše vlády sú neschopné zladiť potrebu vyvážiť rozpočty a pokryť sociálne i investičné potreby.

Verím teda, že Európa sa teraz nachádza v kritickom bode. Máme na výber medzi vyšším stupňom integrácie, teda nielen koordinácie, a úpadkom. Ponaučenie, ktoré som si vzal z Kodane, sa netýka iba skutočnosti, že sme nedosiahli dohodu v oblasti klímy. Týka sa aj toho, že Európa sa ukázala ako bezvýznamná, keď nekoná spoločne. Trávime príliš veľa času koordinovaním a príliš málo času spoločným konaním. To je náš príspevok do tejto rozpravy.

 
  
MPphoto
 

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, keďže som z členského štátu, ktorý nie je členom eurozóny, nie som si istá, či v tejto rozprave bude mať môj názor u kolegov váhu. Mnohí by v súčasnosti povedali, že problém eurozóny by mali riešiť iba jej členovia.

Euro však nie je izolované. Je súčasťou svetového trhu a svetová finančná a hospodárska kríza ho ovplyvnila rovnako ako tých, ktorí sú mimo eurozóny. Spôsob, akým spravujeme štátne financie počas dobrých rokov, má dnes v plnej miere vplyv na našu schopnosť reagovať a ozdraviť sa. Ako už mnohí upozornili, je tu dôvod, prečo je deficit verejných financií v Nemecku úplne iný ako v Grécku. Hoci ich spoločná mena môže zjednocovať, prístupy k šetreniu a míňaniu sa výrazne líšia. Vstupom do menovej únie sa úplne odlišné kultúry a zvyky v oblasti fiškálnej politiky nezjednotili.

Perspektíva Spojeného kráľovstva má čo povedať o rozdieloch vo fiškálnej politike. Aj my sme nechali náš verejný sektor bujnieť, míňali a míňali v priebehu dobrých rokov, požičiavali si viac a viac a vytvorili dlhy, ktoré sme si nechceli priznať, ani keď sa už zdalo, že dobré časy sú navždy za nami. Vytvorili sme kultúru, v ktorej sa údajne uznávaný ekonóm zo Spojeného kráľovstva ešte minulý týždeň postavil pred jeden z našich výborov a tvrdil, že vlády dokážu vyčarovať peniaze.

Peniaze na financovanie verejného sektora sa zázračne neobjavujú. Prichádzajú z daňových príjmov zo súkromného sektora. Nemecko si to uvedomuje. Jeho politiky z nedávnej minulosti sa zameriavajú na využívanie verejných financií a stimuly na podporu súkromného sektora. Z tohto dôvodu má teraz silné predpoklady na obnovu. Koniec koncov verejný sektor vykonal počas krízy svoju prácu. Pomohol bankám a zareagoval tam, kde súkromný sektor zlyhal. Teraz je rad na súkromnom sektore, aby naplnil pokladnice.

Nevýhoda úsporných opatrení, ktoré pripravia pracovitých ľudí o miesta vo verejnom sektore, sa musí zmeniť na výhodu pre začínajúce spoločnosti. Pritom treba využiť podnikateľského ducha a znížiť počiatočné náklady spojené so založením podnikov s cieľom vytvoriť ziskový súkromný sektor, ktorý je potrebný na to, aby sa všetky naše krajiny dostali von zo súčasných problémov. Všetky krajiny, ktoré v priebehu niekoľkých posledných rokov uplatňovali neudržateľné hospodárske politiky – vrátane našej –, si musia uvedomiť, že zmena je dôležitá a nevyhnutná.

 
  
MPphoto
 

  Jürgen Klute, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcel by som využiť túto príležitosť a ešte raz sa pozrieť na situáciu v Grécku. Som totiž presvedčený, že kríza v Grécku nám poskytuje dôležité informácie o politickej situácii v eurozóne. Najprv mi však dovoľte poznámku k požiadavke nemeckej kancelárky pani Merkelovej, ktorá sa týka vylúčenia Grécka z eurozóny v prípade, že to bude nevyhnutné.

Naša skupina Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica je presvedčená, že tento návrh je úplne absurdný. Na jednej strane hovoríme o spoločenstve so spoločným osudom. Ak to myslíme vážne, nemôžeme potom na druhej strane žiadať vylúčenie členského štátu počas prvej veľkej alebo miernej krízy, na ktorú sme narazili. To je absurdné! A čo je dôležitejšie, bolo by to priznanie zlyhania, ktoré by sa rovnalo pochlebovaniu finančnému sektoru.

Finančný sektor nehanebne dovolil, aby ho z krízy vykúpili daňoví poplatníci, ale od nás sa teraz žiada, aby sme Grécku tento druh pomoci odopreli. Dôchodcom a pracujúcim v Grécku, ale i v iných zasiahnutých krajinách – podľa médií bude Portugalsko ďalšou krajinou, ktorú čaká kontrola – sa bude len ťažko vysvetľovať, prečo sa teraz od nich žiada, aby zaplatili, keď už podporili banky zo svojich daní. Ísť touto cestou by znamenalo to isté, ako viesť projekt EÚ do záhuby.

Napriek všetkej odôvodnenej kritike Grécka – a grécki poslanci pochopia, že v ich krajine treba toho ešte veľa urobiť – zodpovednosť za túto krízu v žiadnom prípade nenesie len Grécko. Chcel by som zdôrazniť, že väčšina rozhodnutí týkajúcich sa finančnej politiky v eurozóne sa prenechala Európskej centrálnej banke. Euro nedokáže priniesť riešenie pre rôzne úrovne produktivity v jednotlivých členských štátoch. Najväčší vývozcovia ako Nemecko zrážajú grécku hospodársku politiku na kolená. Aj toto predstavuje krízu v politike hospodárstva a hospodárskej súťaže EÚ.

Žiadame preto zrušenie zákazu, ktorý sa týka finančnej pomoci pre členské štáty EÚ. Členské štáty eurozóny by mali sprístupniť pôžičky v eurách, Európska centrálna banka by mala odkupovať dlhy rovnako, ako to urobila centrálna banka v USA, a swapy na úverové zlyhanie by mali byť zakázané. Toto žiadame.

(Predseda prerušil rečníka.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN SCHMITT
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD. (EL) Vážený pán predsedajúci, 25. marec je výročím vzniku Európy aj Grécka. 25. marca 1957 na základe Rímskej zmluvy vznikla Európska únia. Grécko vzniklo 25. marca 1821.

Európa a Grécko dnes, v deň svojho výročia, prechádzajú skúškou: Európa skúškou súdržnosti a Grécko skúškou svojho hospodárstva. Každý v tomto Parlamente vie, že 6 z 15 krajín v eurozóne má vysoký verejný dlh a finančný deficit. Každý v tomto Parlamente vie, že všetkých 30 krajín, ktoré patria do OECD, má dlh vyšší ako 100 % HDP a o 30 % vyšší ako v roku 2008. Dokonca aj Spojené štáty americké sa v tejto obrovskej hospodárskej kríze, v ktorej sa nachádzame, snažia svoje problémy riešiť predovšetkým emisiou obeživa.

Taktiež vieme, že Grécko zaviedlo prísne úsporné opatrenia až do vyčerpania svojich občanov. Veľa ľudí povie, že si to Grécko zaslúži a za svoje chyby by malo pykať. Áno, určitých ľudí treba zato brať na zodpovednosť. Nesmieme však zabúdať, že Grécko z iných európskych krajín, najmä z Nemecka, dováža výrobky v hodnote o 15 miliárd EUR vyššej, ako vyváža.

Chcel by som preto vedúcich predstaviteľov Európskej únie požiadať, aby nezabúdali na to, že riešenie špekulácií povedie k určitej geopolitickej situácii v širšom politickom rámci.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pane. Váš čas vypršal. Chcel by som vás požiadať, aby ste dodržiavali rečnícky čas, ktorý vám bol vyhradený.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vzniesť procedurálnu námietku. Poslanci chcú o tejto záležitosti hlasovať neskôr a, ak nebudeme dodržiavať svoje rečnícke časy, budeme mať vážne problémy.

 
  
MPphoto
 

  Hans-Peter Martin (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Trichet, najskôr by som vám chcel zablahoželať k tomu, čo ste v uplynulých rokoch dosiahli. Zároveň si však musíte byť vedomý toho, že stovky miliónov ľudí sú momentálne v napätí, pretože majú obavy o euro, čo sme v tejto fáze vývoja neočakávali.

Po prvé, znepokojuje nás, čo sa bude ďalej diať so šesťmesačnými a ročnými operáciami prefinancovania, a či úspešne upustíte od tohto balíka mimoriadnych opatrení týkajúcich sa likvidity. Iba ľudia s masochistickými sklonmi v oblasti finančnej politiky by vám v tomto ohľade neželali veľa šťastia. Avšak inflácia je taktiež dôvodom na obavy a v tejto oblasti dosahujete slušný pokrok. Ako Rakúšan by som chcel varovať pred hanobením Nemecka, ku ktorému tu dochádza. Každý by si mal uvedomiť, že Nemecko bolo v minulosti významným zdrojom stability. Nemalo by byť teraz trestané zato, že v mnohých oblastiach dosiahlo lepšie výsledky ako iné krajiny. Solidaritu nemožno preukazovať ľuďom, ktorí sú zodpovední za zlé riadenie, plytvanie a neprimerané administratívne opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Burkhard Balz (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, ako tieňový spravodajca zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) pre výročnú správu ECB za rok 2008 som veľmi spokojný so správou, ktorá teraz leží pred nami. Vďaka úzkej a efektívnej spolupráci s pánom spravodajcom Sciclunom a predovšetkým s pánom Tremosom zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu verím, že sme vypracovali mimoriadne vyvážený výklad výročnej správy ECB za rok 2008. Pán Trichet a pán Rehn mali rovnaký názor.

Domnievam sa, že v roku 2008, ktorý bol prvým rokom krízy, ECB čelila zvlášť ťažkým úlohám. Vzhľadom na tieto náročné problémy ECB podľa môjho názoru pôsobila účinne a predovšetkým veľmi prezieravo. Správa pána Sciclunu je odrazom tohto prístupu. ECB sa však nenachádza v jednoduchej situácii a v blízkej budúcnosti sa to pravdepodobne nezmení. Na jednej strane sme od zdolania krízy ešte veľmi ďaleko a na strane druhej predstavujú plánované regulačné opatrenia pre ECB nové úlohy a problémy. Je dôležité, aby ECB v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch naďalej zabezpečovala stabilitu eurozóny. ECB si musí ako tanker na otvorenom mori zachovať správny kurz.

Na druhej strane – pán Trichet, už som to spomenul pri predposlednej rozprave o menovej politike – vzhľadom na budúce začlenenie Európskej centrálnej banky do Európskeho výboru pre systémové riziká je nutné zachovať jej nezávislosť. Má to prvoradý význam, pretože vás ako prezidenta ECB a ďalších členov ECB sa bude táto oblasť významne týkať. Malo by ísť o dôležité kritérium pri budúcom posudzovaní ďalších opatrení centrálnej banky. Je nevyhnutné, aby sme na tento aspekt pamätali pri úvahách o ďalších správach v nadchádzajúcich rokoch.

 
  
MPphoto
 

  Gianni Pittella (S&D). (IT) Vážený pán predsedajúci, pán Trichet, pán komisár, dámy a páni, cisár je nahý. Závažnosť situácie bola presne popísaná. Teraz bude prospešné sústrediť sa na liečbu a prvým krokom tejto liečby môže byť iba európske hospodárske riadenie. Bez neho hospodársky systém nebude rásť a zadlženosť bude čoraz neudržateľnejšia.

Grécko je potrebné podporiť a pomôcť mu a je nutné zabrániť eventuálnemu dominovému efektu v prípade tých európskych krajín, ktorých hospodárstva sa vyznačujú slabou úrovňou konkurencieschopnosti a zvýšenou mierou zadlženosti. Skutočné európske riadenie musí zaručiť tri ciele: 1) politiku rastu, 2) finančné nástroje vhodné na udržanie tohto rastu a 3) politiku na zvládanie mimoriadnych situácií.

Dnes dopoludnia som počul toľko vystúpení, ktoré oslavovali pozitíva eura. V poriadku, očividne s nimi súhlasím, avšak prečo euro nepovažovať za menu, ktorá nás nielen ochráni pred infláciou, ale nám taktiež prostredníctvom nízkeho, bezúhonného a garantovaného dlhu zabezpečí väčšiu likviditu na začatie hlavného európskeho investičného programu pomocou vydávania eurodlhopisov? Pokiaľ ide o zvládanie mimoriadnych situácií, súhlasím s plánom na zriadenie Európskeho menového fondu, ktoré by bolo rozumným riešením.

Dámy a páni, na záver by som chcel povedať, a chcel by som to povedať jasne, že v tejto fáze nemá zmysel otáľať, bezcieľne sa nechať unášať situáciou, čakať, kým sa to celé neskončí. Európa postupujúca ako postava zbabelého Dona Abbondia nám nebude nič platná. Ak Európa nepreukáže odvahu dnes, kedy potom?

 
  
MPphoto
 

  Sharon Bowles (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, vo výbore sme s prezidentom ECB, predsedom Euroskupiny a kandidátom na viceprezidenta ECB zažili týždeň ťažkého kalibru. Všetci sa zhodneme na tom, že kľúčovou požiadavkou je silnejší dohľad nad členskými štátmi s presnými štatistikami, ktoré umožnia včasný zásah.

Práca v tejto oblasti sa začala, týka sa to aj audítorských právomocí pre Eurostat, a výbor netrpezlivo čaká, kým bude môcť pomáhať uplatňovaním svojej rozšírenej funkcie.

Existujú však ukazovatele mimo rámca Paktu stability a rastu, ktoré je taktiež potrebné dodržiavať. Možnosťou je rozsiahlejšia fiškálna koordinácia súvisiaca s makroekonomickou stabilitou. Avšak toto sa, samozrejme, už skúšalo. Spomeňte si na spor z roku 2001 okolo varovania Rady Ecofin adresovaného Írsku v čase fiškálneho prebytku. Takže ponaučenie poznáme: uplatňovať disciplínu v časoch prebytku je dokonca ťažšie ako strážiť deficit. A zlyhanie disciplíny sa presne ako v prípade finančných trhov končí krízou.

Pokiaľ ide o nerovnováhu medzi členskými štátmi, mali by sme sa sústrediť na stratu konkurencieschopnosti, ktorá ide neraz ruka v ruke s neschopnosťou podniknúť adekvátne kroky na jednotlivých trhoch a neschopnosťou riešiť štrukturálne reformy vrátane dôchodkov. Ani toto nemusí byť nevyhnutne zapríčinené deficitom.

A napokon, ako uviedol pán Scicluna, v priebehu krízy boli cenným nástrojom likvidné prostriedky od ECB, táto likvidita sa však nepreniesla do reálneho hospodárstva. Neraz bola iba preinvestovaná do aktív s vyšším úrokom. A trúfam si tvrdiť, že určitá časť sa dokonca opätovne dostala do ECB prostredníctvom repo obchodov. Niet pochýb o tom, že niektorí takéto činnosti dokonca považujú za hodné mimoriadnej odmeny. Takže sa pýtam: naozaj by sme mali vypočuť žiadosti takýchto bánk, pokiaľ ide o nový harmonogram vykonávania kapitálovej primeranosti?

 
  
MPphoto
 

  Michail Tremopoulos (Verts/ALE). (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať tým, že ide o dôležitú správu, ktorá vystihla primeraný kompromis uprostred napätia v Európskom parlamente. Správa určuje prvky sociálnej súdržnosti, ktoré sa v podobných rozpravách v Európskom parlamente nevyskytujú. Taktiež by sme chceli, aby správa predznamenala významný bod zlomu v politike Európskej únie ako celku.

Vzťahuje sa, samozrejme, na rok 2009, zatiaľ čo v roku 2010 sa odohrávajú významné udalosti, ktoré sa, prirodzene, týkajú našej krajiny, Grécka. Možno dôjsť k záveru, že okrem menovej únie potrebujeme aj hospodársku a politickú úniu, ako už mnohí povedali. V oblasti sociálnej súdržnosti by euro mal sprevádzať ukazovateľ minimálneho sociálneho zabezpečenia.

Je to zrejmé z rozličných tvrdení o Grécku, z ktorých sú mnohé nepresné. Môžem napríklad iba zdôrazniť skutočnosť, že produktivita v Grécku nebola oveľa nižšia ako priemer 27 členských štátov EÚ. Je to zrejmé zo štatistiky Eurostatu: v rokoch 2007 a 2008 bola produktivita približne 90-percentná.

Zvýšenie rozpočtového deficitu a verejného dlhu v Grécku za uplynulé dva alebo tri roky bolo spôsobené prepadom príjmov, znížením príjmov zo zahraničia, ako napríklad z cestovného ruchu a námornej dopravy, v dôsledku krízy a zvýšením verejných výdavkov. Samozrejme, dochádzalo k plytvaniu, avšak aj nábor pracovníkov do verejného sektora sa uskutočňuje rozličnými spôsobmi.

Toto všetko sa určite musí zmeniť, musíme však požadovať zavedenie tohto ukazovateľa sociálnej ochrany a neuspokojiť sa so všeobecnými výzvami nerobiť nič, čo by sa príliš dotklo nízkych príjmov. Je potrebné kontrolovať výdavky a zbrane, rovnako ako všetko, čo sa v priebehu uplynulých dvoch rokov výrazne zvýšilo, avšak predovšetkým príjmy, ktoré sa rovnako výrazne znížili. Nesmie dôjsť k prepadu príjmov veľkých častí obyvateľstva, ktoré je na pokraji chudoby.

Správa evidentne obsahuje otázky, ktoré sa týkajú aj samitu, ktorý tu dnes v Bruseli prebieha. Avšak Giegoldova správa musí signalizovať aj všeobecnejšiu zmenu a začlenenie týchto stanovísk do Paktu stability. Predovšetkým sa vôbec nemusíme uchyľovať k neprijateľnej politike Európskeho menového fondu, ktorá má odhliadnuc od všetkého ostatného nedostatky z hľadiska realizovateľnosti.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR). (NL) Vážený pán predsedajúci, pán Rehn a pán Trichet postupovali úplne správne, keď dnes hovorili o tejto situácii. Pozícia Grécka v eurozóne je veľmi nestabilná a, pokiaľ to dokážem posúdiť, odpoveďou je Medzinárodný menový fond (MMF). MMF je v týchto dňoch tou správnou organizáciou, ktorá môže Grékom pomôcť dostať sa z krízy. Ak tento postup nebude fungovať, potom budeme musieť konať rozhodne a gordický uzol preťať. Krajiny, ktoré nehrajú podľa pravidiel eurozóny, musia hru opustiť.

Vážený pán predsedajúci, skúsme sa z tejto situácie poučiť. Keď Grécko vstúpilo do eurozóny, bolo rovnako nevypočítateľné ako delfská veštiareň. Údaje, ktoré predložilo, boli nejasné a nespoľahlivé. Nie je správne, aby grécka vláda naďalej trvala na tom, aby riešenie poskytli ostatné štáty v eurozóne, pretože sú údajne čiastočne zodpovedné za súčasnú krízu v Grécku. Svet by bol postavený na hlavu. Nikto, kto predloží chybné údaje, nemôže ukazovať prstom a obviňovať niekoho iného. Dovoľte mi preto pánovi Trichetovi a pánovi Rehnovi položiť konkrétnu otázku: boli ste si vedomí skutočnosti, že údaje, ktoré Grécko predložilo pri vstupe do eurozóny, boli nepresné a neúplné? Ak nie, nemali ste o tom vedieť? Verím, že mi na túto otázku môžete dať úprimnú odpoveď.

 
  
MPphoto
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL) . – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som začať tým, že svojim spoluobčanom zaželám všetko najlepšie k 25. marcu.

Dôsledkom kapitalistickej krízy je prudké zhoršovanie životnej úrovne pracujúcich. Kríza zároveň poskytla kapitálu príležitosť vystupňovať používanie politických rozhodnutí zameraných proti pracujúcim. V rámci teroru štátu voči pracujúcim začala plutokracia v snahe zvýšiť zisky kapitálu viesť skutočnú vojnu proti základným právam týkajúcim sa mzdy a proti základným sociálnym právam.

Základným pilierom protiľudovej politiky, ktorú uplatňuje Európska únia a vlády členských štátov, je ECB. Ide o krutú politiku uplatňovanú výlučne na základe kritéria ziskovosti kapitálu. Kríza kapitalizmu poskytla živnú pôdu pre neustále výzvy na znižovanie miezd a urýchlenie kapitalistickej reštrukturalizácie zo strany ECB.

ECB pôsobí ako buržoázny pomocník plutokracie pri presúvaní bremena krízy na plecia pracujúcich. Do bánk a monopolných skupín presmerovala viac ako 1 bilión EUR. Dnes však žiada, aby za škody zaplatili a aby túto sumu splatili pracujúci.

Preto je potrebné zintenzívniť boj proti imperializmu, boj za vystúpenie z Európskej únie, boj za ľudovú vládu a ľudové hospodárstvo, boj za socializmus.

 
  
MPphoto
 

  Godfrey Bloom (EFD). – Vážený pán predsedajúci, keď počúvam o úspechoch eura, mám pocit, akoby som žil v paralelnom vesmíre. Vráťme sa aspoň trochu na zem, dobre?

Nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí na Pyrenejskom polostrove a v mnohých krajinách eurozóny je chronická. Roky sa nachádza na úrovni 30 – 40 %. Nemá to vonkoncom nič spoločné s krízou. Úplná katastrofa. HDP na obyvateľa v USA závratne prevyšuje tento ukazovateľ Európskej únie. HDP krajín v oblasti Tichomoria závratne prevyšuje HDP v Únii.

Nie, eurozóna vôbec nebola úspešná. Už teraz zlyháva. Už teraz sa pred našimi očami rozpadá. Vezmite si iba niektoré základné hospodárske hľadiská. Neexistuje veriteľ, ktorý by predstavoval poslednú inštanciu, a preto dnes máme krízu v Grécku a kríza v Portugalskom je za rohom. Žiadny veriteľ neexistuje. V globálnom, v menovom riadení je to bezvýchodisková situácia bez ohľadu na to, či ide, alebo nejde o optimálnu menovú zónu.

Neexistuje koordinovaná fiškálna politika, preto je eurozóna odsúdená na neúspech a zlyháva aj v týchto okamihoch.

Dovoľte mi len všetkým v tomto Parlamente niečo pripomenúť. Existujú dva druhy ľudí: tvorcovia bohatstva, tí ľudia, ktorí aktívne pracujú v súkromnom sektore a bohatstvo vytvárajú, a tí ostatní, ktorí ho spotrebúvajú, teda politici a byrokrati, ktorých je príliš veľa, a týka sa to aj nás. Je nás nadmieru veľa. Sme problémom, ktorý zaťažuje jednotlivé hospodárstva, a pokiaľ tieto menové zóny nezačnú znižovať verejné výdavky, bude to horšie a horšie.

 
  
MPphoto
 

  Corneliu Vadim Tudor (NI). (RO) Hlavnou príčinou krízy je mafia. Uvediem niekoľko príkladov z našej krajiny, Rumunska. Verte mi, ako spisovateľ a historik, ktorý vydáva denník a týždenník, veľmi dobre viem, o čom hovorím.

Od roku 1990 bolo podvodným spôsobom sprivatizovaných 6 000 spoločností, ktorých hodnota bola vyčíslená na 700 miliárd EUR. Bohužiaľ, štát doteraz dostal iba 7 miliárd EUR, teda 1 % z tejto sumy. V mnohých prípadoch sa dokonca neuskutočnila privatizácia, ale presun aktív z vlastníctva rumunského štátu do vlastníctva iných štátov, inak povedané zoštátnenie. To už nie je trhové hospodárstvo, ale hospodárstvo, kde platí zákon džungle.

Táto situácia sa opakuje v niekoľkých balkánskych štátoch, kde sa miestna mafia spojila s cezhraničnou mafiou a vytvorili kartel organizovaného zločinu. Balkánsky polostrov rovnako ako pred 100 rokmi sedí na sude pušného prachu. Vlna sociálnych protestov sa môže z Grécka rýchlo rozšíriť do ďalších krajín v regióne.

Kým v 20. storočí sme hovorili o vývoze revolúcie, v 21. storočí môžeme hovoriť o vývoze bankrotu. Chudoba je najmocnejším volebným faktorom v histórii. Pozornosť musíme preniesť z boja proti korupcii, ktorý je akousi abstraktnou predstavou, na boj proti skorumpovaným.

Nálada obyvateľstva je čoraz pochmúrnejšia a ak nedokážeme skoncovať s podvodmi v našich krajinách, vznešený projekt Európskej únie sa zrúti ako domček z karát.

Existuje však jedna nádej na záchranu: na takejto historickej križovatke sú potrebné radikálne riešenia. Mafia nemá byť pod kontrolou, ale pod zemou.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcel pánovi Jeanovi-Claudovi Trichetovi, prezidentovi Európskej centrálnej banky, srdečne poďakovať za mimoriadne úspešnú prácu počas uplynulých šiestich rokov. Chcel by som, samozrejme, poďakovať aj spravodajcom za predloženie správy, ktorá získala väčšinovú podporu. Pán Rehn, chcel by som vám pripomenúť, že pred vami stoja veľké úlohy. Verím, že Komisia má konečne odvahu preskúmať nedostatky Paktu stability a rastu v novom návrhu. Model hospodárskeho riadenia pod vedením ministrov financií nie je v tomto prípade možným riešením, pretože títo ministri v minulosti zlyhali. Potrebujeme systém s vyššou mierou automatizácie. Nepotrebujeme hospodárske riadenie pod kontrolou ministrov financií. Namiesto toho potrebujeme automatický systém, ktorý bude s podporou a pod vedením ECB a Komisie reagovať na prípady porušenia systému. To by mal byť výsledok samitu.

K tomu, čo pán Trichet povedal o eurozóne, by som mal dve pripomienky. Veľmi vítam skutočnosť, že ste sa zmienili o potrebe našej konkurencieschopnosti vo svete. Nejde len o konkurenciu medzi jednotlivými krajinami, ale aj o to, aby sme boli schopní spoločne konkurovať USA a Ázii.

Po druhé, vďaka krajinám s prebytkom sa EÚ do veľkej miery podarilo dosiahnuť vyváženú účtovnú bilanciu. Ak by to tak nebolo, ECB by musela zaviesť oveľa prísnejšie politiky.

Po tretie, v hospodárskej histórii neexistujú príklady, keď by krajiny pri klesajúcom počte obyvateľov vytvárali dlhodobý rast na vnútornom trhu. Musia vyvážať svoje tovary.

Pokiaľ ide o Nemecko, jeho začiatok v hospodárskej a menovej únii bol slabý, avšak Nemecko to dohnalo a teraz je pre mnohé iné krajiny vzorom. To nestačí, sami máme čo robiť s konsolidáciou rozpočtu. Je dôležité, aby sa na ľahkú váhu nebrala práca s tým spojená. Kto prišiel s myšlienkou potrestať tie krajiny, ktoré boli prevažne úspešné, a vylúčiť tie krajiny, ktoré si nesplnili povinnosti? To nie je skutočná európska politika. Chcel by som preto Komisii zaželať veľa odvahy a srdečne poďakovať ECB.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata (S&D). (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najskôr zablahoželať dvom spravodajcom k vynikajúcej práci, ktorú vykonali v mimoriadne kritickej chvíli.

Práca jedného z najrozhodujúcejších samitov by sa mala zakrátko začať a ešte stále prebieha veľa vášnivých diskusií o takzvanej gréckej otázke a o tom, či a do akej miery máme prijať európsky mechanizmus, ktorý bude v prípade potreby pôsobiť ako ukazovateľ ochrany hospodárstva potrebný pre stabilitu eurozóny ako celku.

Základnú zodpovednosť za túto situáciu nepochybne nesie Grécko a túto zodpovednosť plne prevzalo. Existujú však ďalšie – kolektívne – povinnosti. Spoločná mena priniesla veľmi veľa, má však aj vážne nedostatky. V priebehu 11 rokov HMÚ sme nechceli vidieť a priznať, že rozdiely v konkurencieschopnosti a výrazné nerovnosti a nerovnováha medzi hospodárstvami v eurozóne nie sú zlučiteľné so životaschopnosťou a stabilitou eurozóny.

Zreteľne to ukázali špekulatívne útoky, ktoré boli doteraz namierené predovšetkým proti Grécku – ktoré však iba nedávno viedli aj k zníženiu úverového ratingu Portugalska a ktoré už boli namierené aj proti iným krajinám, ako je Taliansko a Španielsko, a nikto nevie, aké budú ich následky.

Ak preto chceme ukázať, že situáciu dokážeme riešiť, mali by sme okamžite prikročiť k novému, zdokonalenému modelu hospodárskej spolupráce a hospodárskeho riadenia, ktorý, pán Langen, bude dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu, ktorý však bude zároveň schopný prejsť od finančnej koordinácie v užšom zmysle k hospodárskej koordinácii s dodatočnými platnými kritériami a bude schopný dosiahnuť ciele stratégie EÚ pre zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj.

 
  
MPphoto
 

  Olle Schmidt (ALDE). (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Trichet, euro má desať rokov a z veľkej časti úspešne prechádzalo skúškami, i keď súčasné turbulencie sa ešte neskončili. Som si istý, že už dnes uvidíme prvý dôležitý krok k európskemu riešeniu, či už s Medzinárodným menovým fondom, alebo bez neho. Ako správne uviedol pán Trichet, máme spoločný osud. Eventuálny neúspech by bol, samozrejme, hrozivou vyhliadkou.

Keď nás postihli finančné ťažkosti, ECB bola baštou stability. Je vhodné zopakovať, že euro bolo počas finančnej krízy úspešné a predstavovalo pevný bod Európy vrátane krajín, ktoré do eurozóny nepatria.

Euro zabezpečilo stabilitu a podmienky pre vytvorenie miliónov nových pracovných príležitostí a na to sa teraz, keď všetci hovoria o kríze, nesmie zabúdať. Za problémy Grécka a ďalších krajín eurozóny nemožno viniť euro. Dôsledkom ľahkomyseľného zvyšovania verejných výdavkov budú problémy bez ohľadu na menu. Naopak, hospodárska kríza by bola oveľa horšia, ak by sme nemali k dispozícii súčinnosť, ktorú vyžaduje euro. Museli by sme sa zaoberať špekuláciami a devalváciou z konkurenčných dôvodov, ktorá by sa týkala viac ako 20 vnútroštátnych mien.

Mnohí z nás to zažili a ja sám som bol vo švédskom finančnom výbore, ktorý rozhodoval o 500-percentnej úrokovej sadzbe. Kríza v Grécku prirodzeným spôsobom ukazuje, že je potrebné sprísniť pakt, aby sa rozpočtový deficit udržal na nízkej úrovni. Deficit je stále enormne vysoký. Potrebujeme lepší dohľad a koordináciu hospodárskej politiky na úrovni EÚ, inak povedané, finančnú koordináciu hodnú svojho mena.

Na záver by som chcel povedať niečo o špekuláciách. Niekedy, keď sú krajiny vystavené špekuláciám, ako bola naša krajina v deväťdesiatych rokoch, máme vlastne dobrú príležitosť na naplánovanie opatrení, ktoré podnikneme. Keď sme sa ocitli v ťažkej situácii, okrem iných aj v dôsledku krokov pána Georgea Sorosa, vedeli sme, čo môžeme očakávať, a tak sme podnikli potrebné opatrenia. Nad týmto sa budete musieť vy, ktorých krajiny v súčasnej dobe zažívajú problémy, zamyslieť.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki (ECR). (PL) Vážený pán predsedajúci, vyhnem sa vojenskému jazyku, ktorý použil predchádzajúci rečník. Takýto jazyk sa nehodí k bankovému štýlu. Som zástupcom asi jedinej politickej skupiny v tomto Parlamente, ktorá väčšinu svojich členov získala z krajín mimo eurozóny. Iba dvaja členovia pochádzajú z krajín eurozóny. Moje hľadisko bude preto iné.

Vystúpenie pána Tricheta možno stručne vyjadriť číslom 36, pretože práve toľko poslancov Európskeho parlamentu ho počúvalo. Znamená to, že sme leniví? Nie – v skutočnosti to znamená, že poslanci EP naozaj neveria, že Európska centrálna banka môže byť riešením, prostriedkom nápravy krízy, ani že môže pôsobiť ako „záchranné koleso“. Pán Rehn povedal, že eurozóna je hodnotou sama osebe, a potom hovoril o kríze v Grécku. Je tu určité protirečenie. Grécko momentálne prechádza krízou, pretože do oázy stability vstúpilo príliš skoro. Takejto nedôslednosti by sme mali zabrániť.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). (EL) Vážený pán predsedajúci, súhlasím s kolegami poslancami, ktorí uviedli, že kríza sa ešte neskončila. V mnohých krajinách je hospodárska situácia zjavne negatívna. Nezamestnanosť sa vo väčšine krajín zvyšuje. Opatrenia uskutočňované v snahe riešiť deficit krízu zhoršujú.

Pán Trichet a pán Rehn – a obraciam sa na vás inštitucionálne – vy ste príchod krízy nečakali? Náznaky existovali. Keď kríza vypukla, skrývali ste sa za prístup, že každý si má svoje problémy vyriešiť sám. Teraz tu monotónne opakujete výrazy „monitorovanie deficitu“ a „úsporné opatrenia v rámci Paktu stability“.

Podľa mňa problém Európskej únie a Grécka nie je problémom zdravých financií. Ste si vedomí toho, že v snahe pokryť pôžičky sú krajiny ako Grécko ľahkou korisťou pre špekulantov, avšak zároveň odhaľujú inštitucionálne a politické medzery v HMÚ.

A tak by som vám chcel povedať, že potrebná je zmena Paktu stability. Nekompromisné uplatňovanie Paktu stability, predovšetkým počas recesie, evidentne povedie k zvýšeniu a zhoršeniu regionálnych a sociálnych nerovností, zvýšeniu nezamestnanosti a zničí všetky vyhliadky na dosiahnutie rastu.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder (EFD). (NL) Vážený pán predsedajúci, situácia, v ktorej sa zaslúžene ocitli Grécko a eurozóna, je poľutovaniahodná. Finančná pomoc Grécku by mala pochádzať predovšetkým z Medzinárodného menového fondu (MMF). Samotný MMF vyhlásil, že má vynikajúce podmienky na to, aby pomohol Grécku. Úvahy o zriadení Európskeho menového fondu (EMF) sa zdajú byť v prvom rade politicky motivované, to znamená, majú slúžiť na to, aby si Európa zachovala tvár v prípade, že by sa Grécko obrátilo na MMF. Neponáhľajme sa však bez rozmyslu so zriadením nového orgánu ako prostriedku nápravy nedodržiavania existujúcich pravidiel. Existujú pochybnosti o tom, či je zriadenie EMF potrebné a vhodné. Na to, aby sa presadzovalo dodržiavanie pravidiel, je nutné aktívnejšie uplatňovať sankcie ustanovené Paktom stability a rastu. Ďalší krok je teraz skutočne na Rade. Eurostat musí dostať priestor na dôkladné preskúmanie údajov o rozpočtoch členských štátov eurozóny, a tým aj na monitorovanie dodržiavania Paktu stability a rastu.

 
  
MPphoto
 

  Csanád Szegedi (NI). (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa má jeden závažný nedostatok: nemenuje tých, čo nesú zodpovednosť. Avšak kým sa neurčia zodpovední, nebudeme schopní skoncovať s hospodárskou krízou v Európe. Povedzme to konečne na rovinu: krízu nespôsobili ľudia, ktorí žijú zo svojich miezd či platov, ale banky, nadnárodné spoločnosti a poisťovne, ktoré „vyžmýkali“ európske spoločnosti.

Ak chce určitá nadnárodná spoločnosť v súčasnosti zriadiť svoju pobočku v Maďarsku, postup je nasledovný: zadarmo dostane pozemok od miestnej samosprávy, dostane daňovú úľavu a príspevky, zamestná ľudí za minimálnu mzdu a ani im nedovolí združovať sa v odboroch. Tieto podmienky viedli v Európe ku kríze pre uchádzačov o zamestnanie. Požadujeme, aby si nadnárodné spoločnosti, banky a poisťovne plnili svoje povinnosti a aby prevzali bremeno riešenia hospodárskej krízy v záujme jej ukončenia.

 
  
MPphoto
 

  Antolín Sánchez Presedo (S&D). (ES) Vážený pán predsedajúci, kríza, ktorou sa prebíjame, je najhoršou krízou za osem desaťročí a najvážnejšou krízou od začiatku projektu Spoločenstva.

Začala sa severoamerickou krízou rizikových hypoték a po bankrote banky Lehman Brothers sa teraz nachádza v tretej fáze potom, ako v Európe viedla k 4-percentnému poklesu HDP za rok 2009, 23 miliónom nezamestnaných a k prudkému zhoršeniu stavu verejných financií s dlhom vyšším ako 80 % HDP.

Európska centrálna banka zohrávala rozhodujúcu úlohu pri zachovávaní likvidity v systéme, pričom využívala nekonvenčné mechanizmy pri pôsobení proti úverovým obmedzeniam a úzko spolupracovala s hlavnými menovými orgánmi.

Teraz, keď sa očakáva mierna obnova a neexistuje inflačný tlak, ECB musí naďalej prispievať k opätovnému vytvoreniu dôvery a zabrániť ohrozeniu hospodárskej obnovy predčasným alebo neuváženým ukončením mimoriadnych opatrení.

Kríza nám ukázala, že menové a hospodárske piliere – základ menovej politiky – vyžadujú posilnenie. Na zaručenie stability cien a hospodárstva vo všeobecnosti je potrebné „jedným okom“ sledovať vývoj cien hlavných foriem finančného majetku a vývoj súkromného dlhu.

V súčasnosti má nadmerný deficit dvadsať členských štátov. Skutočným zmyslom konsolidácie verejných financií – čo je úloha, ktorej sa nemožno vyhnúť a musí sa uskutočniť koordinovaným a inteligentným spôsobom – je obnova dopytu, podpora investícií a podpora reforiem, ktoré umožnia obnovu hospodárstva, zvýšia potenciál trvalo udržateľného rastu a povedú k vytvoreniu pracovných príležitostí. Rozsiahlejšia hospodárska únia môže veci zmeniť.

Je potrebné korigovať celosvetovú nerovnováhu. Európska únia je jedným z najvyváženejších regiónov. Ak sa neposilní konkurencieschopnosť a medzinárodná menová spolupráca, mohlo by dôjsť k jej ohrozeniu. Našu konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni zlepšíme iba vtedy, ak posilníme vnútornú hospodársku spoluprácu v oblasti konkurencieschopnosti a vyváženosti miezd tak, aby sa korigovala nerovnováha a rozdiely v rámci eurozóny.

Úsilie a odvaha Grécka si zaslúžia jednoznačnú a rozhodnú podporu. Ide o otázku spoločného záujmu a neistota ohrozuje všetkých Európanov. Subsidiarita a solidarita sú dve strany tej istej mince: európskej meny. Ako povedal pán Trichet po anglicky, po francúzsky a po nemecky, euro je viac ako len mena: je naším spoločným osudom.

Zopakoval som to v španielčine, ktorá je jedným z globálnych jazykov Európskej únie. Na záver túto vetu vyslovím v gréčtine, v jazyku, ktorý najlepšie vystihuje naše univerzálne poslanie: Το ευρώ είναι το κοινό μας μέλλον.

 
  
MPphoto
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). (GA) Vážený pán predsedajúci, hospodárska kríza mala negatívny vplyv na členské štáty v celej Európskej únii. Miera nezamestnanosti sa dramaticky zvýšila v celej Únii a najviac tým trpia mladí ľudia. V dôsledku tejto krízy sa znížili verejné zdroje mnohých členských štátov. V snahe riešiť tento problém podnikla írska vláda v rokoch 2008 a 2009 rozhodné kroky.

Deficit Írska nekontrolovane smeroval k hodnote 14 % HDP. Vládne opatrenia ustálili deficit za rok 2010 na hodnote 11,6 % HDP. Tieto opatrenia si získali uznanie na medzinárodných trhoch. Od posledného rozpočtu v decembri minulého roka sa náklady na írske pôžičky vzhľadom na systém referenčných kritérií stabilizovali. Vlastne viem, že na tohtotýždňovom zasadnutí Výboru pre hospodárske a menové veci prezident ECB vyjadril uznanie a ocenil kroky írskej vlády. V oblasti fiškálnych úprav Írsko v mnohých smeroch predstihlo mnohé iné krajiny. Krajiny, ako sú Spojené kráľovstvo a USA, ktoré majú deficit vyšší ako 10 %, budú musieť prejsť výraznými zmenami, aby obnovili trvalú udržateľnosť svojich verejných financií.

Na záver si dovolím uviesť, že Írsko je stále vhodným miestom na podnikanie, pretože základy írskeho hospodárstva fungujú a zachováme 12,5 %...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro (ECR). (PL) Vážený pán predsedajúci, rozširovanie krízy v eurozóne poukazuje na riziká, ktorým môžu čeliť hospodárske projekty, ktoré nie sú podložené hospodárskymi výpočtami, ale vychádzajú z ideologických predpokladov, a to najmä v prípade, ak integrácia zahŕňa hospodársku integráciu rozličných členských štátov s rozličnými hospodárskymi podmienkami.

Musíme sa pýtať, či niektoré štáty mali do eurozóny vstúpiť tak skoro, ako vstúpili. Projekt eura sa v určitom bode stal predovšetkým politickým, a nie hospodárskym projektom, zameraným na urýchlenie európskej integrácie. Za toto unáhlené konanie pravdepodobne veľa zaplatia európski daňoví poplatníci v mnohých krajinách. Bolo by dobré, ak by sme z tohto ponaučenia vyvodili niekoľko záverov do budúcnosti. Euro nie je odpoveďou na štrukturálne problémy jednotlivých hospodárstiev ani na nadmerné zadlženie, ani na nedostatok finančnej disciplíny. Za stav svojich financií sú zodpovedné členské štáty a tieto problémy by sa mali riešiť v krajinách, kde vzniknú.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pri čítaní správ som bola trochu prekvapená a vystúpenia, ktoré som si dnes dopoludnia vypočula, iba posilnili môj dojem.

S malými výnimkami ide stále o rozpočtové obmedzenia, ktoré sa týkajú inflácie a Paktu stability a rastu, a to i napriek tomu, že 20 z 27 krajín už nespĺňa všetky kritériá.

Je pravda, že mnohí požadujú hospodárske riadenie. Chceme však politickú Európu, ktorá bude zabezpečovať kontrolu hospodárskych aj sociálnych rozhodnutí a ktorá bude schopná zasiahnuť v oblasti menových rozhodnutí.

Grécka kríza nám hovorí: kontrolu má v rukách Nemecko a vnucuje nám svoje požiadavky. V Spojených štátoch amerických zakročila centrálna banka priamo a štátny rozpočet financovala nákupom štátnych dlhopisov. V Európe Európska centrálna banka „priletela“ na pomoc bankám, avšak pokiaľ ide o Grécko a zo všeobecnejšieho hľadiska aj o krajiny PIGS, stále sú to tí istí, čo budú musieť platiť, inak povedané, zamestnanci, štátni zamestnanci a dôchodcovia, napriek tomu, že aj ich krajiny boli obeťami finančných špekulácií.

Nepotrebujeme malé reformy, ale inú Európu, hospodársku a sociálnu Európu pre dobro väčšiny, nielen niekoľkých vyvolených.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Správa o výročnom hospodárení eurozóny za rok 2009 a verejných financiách podrobne analyzuje hospodárenie Európskej únie počas svetovej finančnej a hospodárskej krízy.

Pokles hospodárskej výkonnosti v jednotlivých krajinách Európskej únie viedol k výraznému zvyšovaniu nezamestnanosti a nárastu zadlženosti európskych krajín. Miera vplyvu krízy na jednotlivé krajiny bola rôzna a aj opatrenia, ktorými sa jednotlivé krajiny bránili v dôsledku krízy, sa navzájom líšili. Napriek snahe orgánov Európskej únie prijímať koordinované a solidárne opatrenia sa v niektorých krajinách ukázalo, že populistické vládnutie bez náležitej zodpovednosti za správu verejných financií vedie do záhuby.

Aj preto sa Európska únia ako celok v porovnaní s inými výraznými hospodárskymi centrami, ako sú Spojené Štáty, Čína, Japonsko, India, ťažšie vysporadúva s dosahom krízy. Ukázalo sa, že európske hospodárske prostredie ako celok je síce rôznorodé, rozsiahlo regulované, ale v porovnaní s konkurenčnými ekonomikami veľmi ťažkopádne. Preto sa musíme v nadchádzajúcom období popri úsilí o konsolidáciu verejných financií eurozóny snažiť aj o reštrukturalizáciu a výrazné zjednodušenie pravidiel vnútorného prostredia. Treba si uvedomiť, že iba produkčná sféra generuje prostriedky, z ktorých žije celá spoločnosť.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri (PPE). (HU) Dámy a páni, Európska centrálna banka v priebehu svojej činnosti za rok 2008, keď si svetová hospodárska kríza v septembri 2008 razila cestu Európou, čelila bezprecedentným problémom. Keď kapitálové trhy prestali fungovať v dôsledku nedôvery a finančné inštitúcie si navzájom nepredlžovali úvery a nepredlžovali úvery ani podnikom, finančná kríza sa zmenila na krízu reálneho hospodárstva. ECB reagovala rýchlo a podľa môjho názoru primerane týmto finančným udalostiam. Avšak pri vyhodnocovaní opatrení na zmiernenie krízy nemôžeme prehliadnuť jednu poľutovaniahodnú skutočnosť, konkrétne diskrimináciu krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny.

Som presvedčená, že keď ECB v čase vrcholiacej krízy v októbri 2008 neurčila rovnaké podmienky na čerpanie nástrojov likvidity, konala proti duchu Európskej únie. ECB dohodla menovú výmenu so švédskymi a dánskymi národnými bankami, aby pre bankové systémy týchto dvoch krajín zabezpečila náležitú likviditu v eurách. Naproti tomu bola v prípade maďarských a poľských centrálnych bánk ochotná to isté urobiť iba pri poskytnutí záruky.

Tento postup zo strany ECB, bohužiaľ, prispel k rastúcej neistote na trhoch, čo ešte viac zhoršilo situáciu týchto krajín. Pri navrhovaní nového finančného systému musíme teraz podniknúť opatrenia, ktoré zabezpečia, že v budúcnosti sa podobné nerovnosti odstránia. Nemôžeme preto zaviesť nariadenia, ktoré určité časti Únie znevýhodnia oproti iným častiam. Túto myšlienku by som chcela rozvinúť pri téme vytvorenia Európskeho výboru pre systémové riziká, na ktorom teraz všetci pracujeme. ECB bude v tejto oblasti zohrávať významnú úlohu. Predsedom tohto výboru bude prezident ECB a budeme musieť zabezpečiť, aby krajiny patriace do eurozóny – ako aj krajiny, ktoré do nej nepatria, ako sú stredoeurópske a východoeurópske štáty – mali v tejto novej organizácii rovnaké hlasovacie práva.

Existuje nebezpečenstvo, že ak svoje hlasy nepozdvihneme proti diskriminácii, ktorú sme už počas krízy zažili, nerovný prístup sa stane obvyklou metódou v nových orgánoch finančného dohľadu. Tomuto musíme za každú cenu zabrániť. Nesmieme dopustiť, aby bývalú politickú nejednotnosť vystriedalo hospodárske rozdelenie, a tak došlo k postupnému okresávaniu ideálu opätovného zjednotenia.

 
  
MPphoto
 

  George Sabin Cutaş (S&D). (RO) Nie je žiadnym prekvapením, že výnimočné opatrenia, ktoré má prijať Európska centrálna banka v čase krízy, sa objavujú ako ústredná téma jej výročnej správy.

Myslím si, že za týchto podmienok je vhodné, aby Európska centrálna banka plynulo zvyšovala likvidné prostriedky pre banky v eurozóne. Nesmieme však zabúdať, že aj členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, boli medzi štátmi, ktoré kríza tvrdo postihla a že Európska centrálna banka by mala zasiahnuť aj v tejto oblasti, vo forme opatrení na posilnenie likvidity.

Navyše, väčšina členských štátov Európskej únie sa vyznačuje zvyšovaním rozpočtového deficitu, verejného dlhu a miery nezamestnanosti ľudí mladších ako 25 rokov. Pakt stability a rastu prechádza krízou identity a stráca dôveryhodnosť, čo znemožňuje účinné uplatňovanie jeho zásad.

Myslím si, že je potrebné menej automatické a uniformné uplatňovanie paktu a potrebný je prístup, ktorý bude zohľadňovať situáciu jednotlivých členských štátov, pričom oveľa väčší dôraz sa bude klásť na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a menší dôraz sa bude klásť na deficit verejných financií.

Hlavným účelom paktu bola prevencia. Pakt mal zabezpečovať mnohostranný dohľad nad rozpočtovým vývojom prostredníctvom systému včasného varovania. Z tohto dôvodu – plne v duchu správy pánu Sciclunu – mám pocit, že je absolútne nevyhnutné zriadiť Európsky výbor pre systémové riziká, ktorý splní cieľ poskytovania včasného varovania pred systémovými rizikami alebo nerovnováhou, ktorá ohrozuje finančné trhy.

Súčasná finančná kríza a jej nedávne prehĺbenie vo všeobecnosti musia viesť k bezodkladnému vysvetleniu mechanizmov vzájomnej podpory, ktoré sú dostupné na úrovni EÚ, a súčasne k posilneniu nástrojov koordinácie medzi členskými štátmi v záujme podpory spoločného hospodárskeho riadenia. Jedným z hlavných ponaučení z tejto krízy je potreba väčšej fiškálnej zodpovednosti, a teda aj postupov hospodárskeho monitorovania na udržanie vyváženého rozpočtu.

 
  
MPphoto
 

  Roberts Zīle (ECR). (LV) Ďakujem, pán predsedajúci a páni komisári, minulý rok v decembri v Štrasburgu pán Almunia, ktorý bol vtedajším komisárom pre hospodárske a menové veci, povedal, že ak nedôjde k výrazným zmenám, Estónsko v lete dostane pozvánku na vstup do eurozóny s platnosťou od roku 2011. Nuž, k významným udalostiam došlo, nielen pre Estónsko, ale aj pre eurozónu. Estónsko je prakticky jediným členským štátom EÚ, ktorý v súčasnosti spĺňa maastrichtské kritériá. Aký signál to vyšle Estónsku, ak nebude v súlade s pravidlami prijaté do eurozóny? Podľa mňa by to bol signál pre finančný svet, že nepriaznivý stav eurozóny je taký vážny, že eurozóna nedokáže prijať malú, ale fiškálne zodpovednú krajinu. Inými slovami, na „dverách“ klubu eurozóny bude nápis: „Tento klub je pre rekonštrukciu uzavretý.“ Aký signál to ale bude pre nové členské štáty, ako je naša krajina, Lotyšsko, ktorá podlieha programu MMF a má pevne stanovený výmenný kurz voči euru a ktorá znehodnocuje svoje hospodárstvo dvojciferným prepadom v HDP a mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, len aby mohla zaviesť euro? Signál by bol nasledovný: prečo by sme mali robiť maximum, aby sme súkromný dlh splatili vysokým výmenným kurzom pre našu národnú menu, keď tento dlh pochádza z pôžičiek, ktoré banky EÚ poskytli v eurách a ktoré boli zabezpečené napríklad nehnuteľnosťami? Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  David Casa (PPE). – Vážený pán predsedajúci, rok 2008 bol mimoriadne významný pre európske i svetové hospodárstvo. Pre tento rok bola typická vysoká miera neistoty, čo sa týka rozsahu krízy. Zdalo sa totiž, že sa len zhoršuje.

Vysoká miera neistoty sa týkala aj času, ktorý bude potrebný na obnovu európskych hospodárstiev, ako aj nástrojov, ktoré by sme na podnietenie takejto obnovy mali použiť.

Pre ECB to nebol ľahký rok, musela totiž zvládnuť mnoho problémov. Počas roku 2008 sa ECB spolu s ďalšími významnými centrálnymi bankami zaviazala ku koordinovanému prístupu s cieľom poskytnúť bankovému systému množstvo krátkodobej likvidity. Ukázalo sa, že tento prístup ECB je mimoriadne úspešný.

V tomto smere musím podporiť záver svojho kolegu, pokiaľ ide o výkonnosť ECB. Súhlasím s tým, že rok 2008 bol kľúčový a že zodpovedné osoby situáciu zvládli. Súhlasím tiež s určitými obavami pána spravodajcu v súvislosti s nedostatočným prenosom znižovania úrokových sadzieb z banky na spotrebiteľa a myslím si, že by sa na to bolo potrebné ďalej pozrieť. Vezmite to teda, prosím, na vedomie, pán Trichet.

Celkovo si myslím, že ide o veľmi dobre vyváženú správu a vynikajúcu prácu maltského kolegu Edwarda Sciclunu.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès (S&D).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán predseda Juncker sem, žiaľ, nemohol prísť ako obyčajne, lebo má iné povinnosti. Je mi to naozaj veľmi ľúto.

Máme tu dve veľmi dobré správy, vďaka ktorým môžeme v kritickej chvíli pre eurozónu diskutovať viac do hĺbky.

Správa pána Sciclunu nám poskytuje základ pre mnohé prvky rozpravy, najmä pokiaľ ide o podmienky menovania vášho nástupcu, pán Trichet. Menový dialóg je významným prvkom v súvislosti s demokraciou, ale aj čo sa týka samotného fungovania a prevádzky Európskej centrálnej banky.

Správa nášho priateľa pána Giegolda kladie otázky vám, pán Rehn. Ide o otázky, ktoré patria do vašej pôsobnosti, nie do pôsobnosti Európskej centrálnej banky.

Riziko, ktorému čelíme v súvislosti s fungovaním eurozóny, je likvidácia nášho sociálneho modelu. Keď váš predchodca pán Almunia predložil hodnotenie 10-ročného fungovania eurozóny, jeden faktor bol úplne očividný, a to rastúce rozdiely medzi členskými štátmi eurozóny. Taká je situácia. Samotní autori Zmluvy a autori Paktu stability a rastu to však podcenili. Musíme to vziať do úvahy.

Musíme to vziať do úvahy z dvoch dôvodov. Po prvé, aby sme pochopili, že hoci sú trvalo udržateľné verejné financie kľúčovým prvkom, nie sú postačujúce. Vzhľadom na vnútroštátne právomoci nemajú členské štáty prirodzenú chuť na sankcie. Ich koordinácia, ich spolupráca teda nie je dobrá. Tohto ducha musíme objaviť. Je to čarovný všeliek, ktorý potrebujeme.

Druhý pilier, ktorý nemožno prehliadať a bez ktorého sa nezaobídeme, je problematika daňovej harmonizácie. Ako viete, je mi ľúto, že v stratégii 2020 sa v tomto smere ani nespomína napredujúca práca na harmonizácii daňového základu pre zdaňovanie spoločností, v ktorej rozhodne musíme s odhodlaním pokračovať.

 
  
MPphoto
 

  Sari Essayah (PPE). (FI) Vážený pán predsedajúci, v dôsledku finančnej krízy sa verejný dlh rýchlo zhoršil, hoci mnohé krajiny začínajú uzavierať kohútiky obnovy. Riešili sme akútnu hospodársku krízu a teraz sa musíme veľmi podrobne zamerať na vážnu dlhodobú nerovnováhu verejných financií.

Máme Pakt stability a rastu, no problém spočíva v tom, že členské štáty ho neplnili. Preto teraz musíme riešiť vysoké deficity verejných financií. Venovali sme pozornosť nesprávnym štatistickým údajom v prípade Grécka, no jadrom problému je nesprávne riadenie hospodárskej politiky.

My politici musíme prijímať veľmi ťažké rozhodnutia v časoch pomalého rastu, starnutia obyvateľstva a situácie v oblasti nezamestnanosti, ktorá sa zlepšuje len pomaly. Na problémy s verejnými financiami existuje len zopár liekov: zvýšiť daňové príjmy, posilniť hospodársky rast a znížiť výdavky.

Pri hľadaní liekov sú kľúčovými ukazovateľmi udržateľnosť verejných financií a deficit. Deficit udržateľnosti je odrazom toho, o koľko by sa mala zvýšiť sadzba dane alebo znížiť miera výdavkov, aby boli verejné financie dlhodobo udržateľné. Ak chceme dosiahnuť rovnováhu, musíme si aj naďalej uvedomovať, že splatný dlh sa zvýši o rozdiel medzi úrokovými sadzbami a rastom hrubého domáceho produktu a starnutie obyvateľstva zapríčiní, že sa v najbližších rokoch výrazne zvýšia náklady na dôchodky a starostlivosť. Aby sme posilnili príjmy verejných financií, je absolútne nevyhnutné dosiahnuť rast a zamestnanosť, zvýšiť produktivitu verejných služieb a uplatniť štrukturálne opatrenia, ktoré dokážu zaručiť napríklad trvalo udržateľné dôchodkové zabezpečenie.

Z dlhodobého hľadiska budú pre vyrovnané verejné financie dôležité zvýšenie miery pôrodnosti a preventívna zdravotná starostlivosť. Uprostred hospodárskej krízy sme vyzvali na lepšiu koordináciu verejných financií a ja by som sa chcela spýtať, ako ju chce pán komisár Rehn dosiahnuť. Som však presvedčená, že túto hospodársku krízu nemožno využiť ako únikovú cestu zadným vchodom, aby sme hospodárstva členských štátov dostali pod kontrolu. Musíme jednoducho dodržiavať prísnu rozpočtovú disciplínu vo verejných financiách.

 
  
MPphoto
 

  Olle Ludvigsson (S&D).(SV) Vážený pán predsedajúci, chcel by som zdôrazniť tri hlavné body správ, o ktorých diskutujeme.

Po prvé by sme rozpravu o verejných financiách nemali venovať len problematike úsporných opatrení. Musíme sa zamerať aj na to, čo sa dá urobiť, ak chceme stimulovať rast a bojovať proti nezamestnanosti. V mnohých krajinách je potrebné krátenie verejných výdavkov. Zároveň je však dôležité zvyšovať príjmy prostredníctvom pozitívneho rastu, keď zamestnáme viac ľudí a budeme platiť dane.

Po druhé oceňujem, že pán Scicluna sa vo svojej správe zaoberá problémom zvyšovania transparentnosti finančného sektora. V tomto smere je ešte potrebné veľa urobiť. Transparentnosť nie je len vynikajúcim spôsobom boja proti škodlivému rizikovému správaniu na finančnom trhu. Zvýšenie transparentnosti je potrebné aj na zabezpečenie účinnosti dohľadu a dôvery verejnosti vo verejné finančné inštitúcie, ktoré sú mimoriadne dôležité.

ECB by mala v tejto oblasti udávať tón a okamžite prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti svojej práce. Dobrým prvým krokom by bolo zverejňovanie zápisníc zo zasadnutí rady ECB. Otvorenosť by tiež mala byť základnou zásadou pri zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB). Aby mali odporúčania výboru pre systémové riziká vplyv, základnou zásadnou by malo byť ich zverejňovanie.

Po tretie ma teší, že pán Giegold vo svojej správe zdôrazňuje význam jasnej environmentálnej a klimatickej perspektívy i v čase krízy. Nesmieme dopustiť, aby finančná kríza spomalila prechod na ekologické hospodárstvo. Namiesto toho by sme mali podporovať hospodársku obnovu investovaním do obnoviteľných zdrojov energie, dopravných systémov šetrných k životnému prostrediu a rozvoja ekologickej technológie. Len takýmito investíciami môžeme vytvoriť rast, ktorý bude z dlhodobého hľadiska udržateľný.

 
  
MPphoto
 

  Frank Engel (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, rok 2009 bol pre euro bezpochyby najťažším rokom od jeho zavedenia. Bol to však aj najužitočnejší rok. Bez eura by sa Európska únia ponorila do vojny konkurenčných devalvácií na pozadí krízy. V roku 2009 by menová nestabilita mohla oslabiť politickú spoľahlivosť Európskej únie.

Vďaka euru sme boli ušetrení od bolesti spojenej s neustálou nerovnováhou výmenných kurzov a menových politík. Ako dlho to však ešte potrvá? Dnes dúfame v lepšie riadenie európskej meny a modlíme sa za to, aby bolo reštriktívnejšie, viditeľnejšie a pohotovejšie.

Skutočnosť je taká, že pokusy krajín získať späť kontrolu nad základnými pravidlami eura vôbec neprispievajú k náležitému hospodárskemu a menovému riadeniu v Európe. Len solidarita môže potlačiť špekulatívne aktivity, ktorých obeťou je dnes Grécko a ktoré môžu kedykoľvek zasiahnuť ďalšie krajiny eurozóny.

Solidarita ide ruka v ruke s pevnosťou v emóciami nabitom kontexte trhov so štátnymi dlhopismi. Politické vykrúcanie sa v posledných týždňoch neuškodilo len Grécku. Vážne otriaslo dôverou v euro. Neposkytnutie pomoci ohrozeným krajinám podkopáva menovú stabilitu celej eurozóny.

Dajme euru konečne nástroje, ktoré potrebuje nad rámec núdzových opatrení. Potrebujeme koordinovaný európsky trh s dlhopismi, aby sme sa vyhli problémom s tým, že bude príliš veľa štátnych dlhopisov v priveľa krajinách splatných v rovnakom čase. Potrebujeme byť zastúpení mimo eurozóny na všetkých úrovniach a vo všetkých orgánoch vrátane medzinárodných finančných inštitúcií. Prečo predseda Euroskupiny nie je členom skupiny G20?

Mali by sme tiež prijať skutočnosť, že noví členovia chcú do eurozóny vstúpiť čo najrýchlejšie. Musíme ich privítať s nadšením, nie s malichernosťou. Ak sa nám podarí vylúčiť členov eurozóny, bude sa to rovnať vzdaniu sa ambície silnej Európy vo svete. Rozšírenie eurozóny musí ísť ruka v ruke s uplatňovaním nástrojov potrebných na skutočnú hospodársku úniu: koordinácie rozpočtovej politiky a harmonizácie hospodárskej a daňovej politiky. To je cena za trvalý úspech eura.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, kríza je ochorenie, ktoré sa obyčajne nekončí len vyzdravením, ale zároveň posilní a vytvorí obranné mechanizmy. Môže viesť i k takzvaným komplikáciám a dokonca aj k určitým druhom trvalých telesných následkov. Zamyslime sa nad tým, ako k tejto chorobe, ktorú nazývame kríza, došlo.

Choroba je vo väčšine prípadov dôsledkom mnohorakého zanedbávania tela alebo má vonkajšiu príčinu. Príčinou krízy boli aktivity, ktoré boli v protiklade s trhovými zásadami – teda špekulatívne aktivity. Samotný trh nie je schopný odmietnuť tieto faktory, pôsobiť proti nim ani ich obmedziť, ak chýba primeraný dohľad a monitorovanie napredovania procesov predovšetkým v situáciách, ktoré pre trh nie sú typické. Doposiaľ najmä štát a vnútroštátne inštitúcie monitorovali finančné trhy a vykonávali nad nimi dohľad. Globalizácia viedla k zriadeniu svetových finančných inštitúcií a svetového finančného trhu. Nezriadili sa však vhodné svetové, regionálne a v našom prípade európske inštitúcie, ktoré by vykonávali dohľad nad týmito trhmi a monitorovali by ich.

Trh sa neriadi hodnotami, ale najmä potrebou dosiahnuť zisk za každú cenu. Kríza sa nezačala v roku 2008 zrútením finančných trhov, ale v roku 2007 krízou potravinových trhov, ako aj oslabením energetického trhu, ktorý ovládajú politické nástroje. Situácia v Európskej únii je hriechom nedodržiavania všeobecne stanovených a prijatých zásad Paktu stability a rastu.

Škoda, že Komisia bola pri svojich varovaniach príliš benevolentná. Niektorým členským štátom toho prešlo viac, lebo, napokon, nemali záujem o to, aby im nejaká Komisia alebo niekto iný dával rozumy. Niektoré členské štáty sa správali ako deti a utajovali svoje nezbedníctva. Takéto správanie nemôže byť základom Spoločenstva ani integrácie. Je dôležité priznať si chyby, ktorých sme sa dopustili, informovať o nich občanov, ospravedlniť sa im a požiadať ich o pochopenie a spoluprácu pri prekonávaní krízy.

Musíme prijať opatrenia na to, aby náklady na krízu neznášali tí najslabší a najchudobnejší. Solidarita Európskej únie nás núti podporiť krajiny, ktoré kríza postihla najviac. Ozdravenie nepríde zvonka, ak telo, respektíve štát, nezačne bojovať.

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán Trichet, chcel by som vám veľmi pekne poďakovať nielen za to, čo ste urobili za posledné roky, ale aj za prístup v posledných týždňoch. Konali ste kompetentne, nezávisle a dôsledne. Spolu so svojimi spolupracovníkmi ste mali v pohnutých časoch upokojujúci vplyv.

Pán Rehn, za niekoľko posledných dní ste urobili zopár veľmi povzbudivých vyhlásení. Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pokračovali v ceste, na ktorú ste sa vydali.

Euro má aj v čase krízy stabilizačnú silu. Musíme skoncovať s mýtom, že euro a Pakt stability a rastu sú príčinou problémov Grécka a ďalších krajín. Grécky premiér v tomto Parlamente minulý týždeň veľmi jasne uviedol, že na vine nie je euro. Naopak, je súčasťou riešenia. Bez eura nie je možná reforma. Bez eura nie je možné primerane obmedziť ciele, ktoré si sami stanovujeme. Euro nesmieme oslabiť, ak sa postihnuté krajiny domnievajú, že euro ich skôr chráni než oslabuje.

Rád by som tiež dodal, že Grécko neprosí o peniaze, hoci denná tlač často vzbudzuje tento dojem. Bolo by dobré, keby sa mnohí členovia Rady prestali sústreďovať na verejnú mienku na domácom politickom fronte, keď o tejto téme rozprávajú. Namiesto toho by mali spolu s nami hľadať spoločné európske riešenia. Grécku nemôžeme dávať dotácie. Krajina však žiada o podporu pri uskutočňovaní programu reforiem a úspor. Prezident Európskej centrálnej banky pán Trichet tiež veľmi jasne uviedol, čo je v rámci trojfázového plánu možné a kedy je možné prijímať opatrenia. Nikto nepovedal, že sa nedá nič urobiť.

Máme menovú úniu, no nemáme hospodársku úniu. Ak chceme dosiahnuť hospodársku úniu, potrebujeme politickú vôľu členských štátov viac než rady. Hospodárska únia zahŕňa koordináciu rozpočtovej politiky, harmonizáciu daní a koordináciu vzdelávacej, hospodárskej a sociálnej politiky. To žiadame od členských štátov a očakávame, že preukážu svoju angažovanosť v tomto smere. Musíme pokračovať v tejto ceste v záujme eura.

 
  
MPphoto
 

  Danuta Jazłowiecka (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, minulý rok bol pre eurozónu mimoriadne pohnutý. Začal sa vstupom Slovenska do Euroskupiny a skončil sa obrovskými hospodárskymi a finančnými problémami v Grécku. Svet počas tohto obdobia zažil najväčšiu hospodársku krízu za mnoho rokov.

V súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako sa vyrovnať s novými úlohami, akým smerom by sa malo uberať svetové hospodárstvo a aká by mala byť politika Európskej únie. Uznesenie, o ktorom momentálne uvažujeme, je súčasťou týchto diskusií. Rada by som upozornila na jeden z ich aspektov.

Dámy a páni, hospodárska kríza, problémy v Grécku a tiež táto rozprava o pomoci pre Grécko ukazujú, že rozdelenie na novú a starú Európu je stále skutočnosťou. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa minulý piatok dotkol myšlienky vytvoriť mechanizmus podpory pre krajiny eurozóny, ktoré bojujú s finančnými problémami. Podľa predsedu Komisie by mali zásady a podmienky, ktorými by sa používanie tohto nástroja riadilo, stanoviť len členovia eurozóny.

Rada by som využila príležitosť a v rámci tejto rozpravy vyjadrila silnú podporu stanovisku komisára pre finančné plánovanie a rozpočet pána Lewandowského a profesora Jana Rostowského, poľského ministra financií. Chcela by som sa pridať k ich výzve a tiež k názoru mnohých kolegov poslancov, podľa ktorého by sa na opatreniach na posilnenie eurozóny a vytvorenie nástrojov pomoci pre jej členov mali už aktívne podieľať všetky členské štáty vrátane tých, ktoré nie sú členmi eurozóny. Poľsko, ktoré je jednou z krajín mimo eurozóny, čoskoro prijme spoločnú menu. Radi by sme už teraz niesli zodpovednosť za budúcu podobu Euroskupiny. Nevylučujme preto nové členské štáty z takejto dôležitej diskusie. Máme slogan o dvojrýchlostnej Európe. Nerozdeľujme teraz Európu na Európu v eurozóne a Európu mimo eurozóny, pretože sme jedna Únia.

Na záver by som chcela z celého srdca podporiť všetky časti uznesenia, ktoré vyzývajú Európsku centrálnu banku, Európsku komisiu a členov Euroskupiny, aby podporili proces rozširovania eurozóny – rozširovania na základe súčasných kritérií. Rada by som poďakovala aj prezidentovi Európskej centrálnej banky pánovi Trichetovi za dobrú prácu najmä tento rok, ktorý bol pre Európu taký ťažký.

 
  
MPphoto
 

  Alajos Mészáros (PPE). (HU) Pánovi komisárovi, pánovi prezidentovi ECB a pánovi spravodajcovi som vďačný za otvorený a veľmi profesionálny prístup k tomuto problému, ktorý nás ťažko postihol. Je naozaj znepokojivé, že napriek všetkému nášmu úsiliu miera nezamestnanosti a úroveň štátnej zadlženosti neustále stúpajú takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Naša krajina Slovensko nie je výnimkou z pravidla. Nezamestnanosť presiahla 13 %. Slovensko je poslednou krajinou, ktorá do eurozóny vstúpila 1. januára 2009. Pozitívne sa to odrazilo v hospodárskej, ako aj politickej a sociálnej oblasti. Prevažná väčšina obyvateľstva euro stále považuje za pozitívum. Myslíme si preto, že je dôležité zachovať silu a prestíž eura. Parlament musí podporiť úsilie Komisie a ECB, aby nevyšlo nazmar. V prvom rade je potrebné posunúť integráciu európskeho hospodárstva na vyššiu a udržateľnú úroveň. To je však strategická otázka, pri ktorej je nevyhnutná zanietená podpora Rady.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Únik zo zložitej hospodárskej a finančnej krízy nebol taký účinný, ako sme dúfali. Keď sa kríza začala, programy podpory bánk v členských štátoch neboli skoordinované so spoločnými podmienkami stanovenými na európskej úrovni a niektoré banky použili na pokrytie strát dodatočné finančné prostriedky poskytnuté Európskou centrálnou bankou. Nebola skoordinovaná ani podpora hospodárskej činnosti, najmä malých a stredných podnikov. Vplyv týchto opatrení je jasný: keď sa malým a stredným podnikom nepodarilo včas získať bankové úvery, došlo k ich hromadnému zatváraniu. Pre krajiny eurozóny bolo jednoduchšie prekonať ťažkosti, pretože Európska centrálna banka im zabezpečovala prísun likvidity. Ak veríme v európsku solidaritu, ak pôsobíme na jednom otvorenom trhu s rovnakými pravidlami hospodárskej súťaže a hlavným cieľom je dostať sa z tejto zložitej situácie čo najskôr, myslím si, že Európska centrálna banka mala zabezpečiť a musí zabezpečiť prísun likvidity členským štátom, ktoré nie sú členmi eurozóny a kríza ich zvlášť silno zasiahla.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, pán spravodajca Scicluna uviedol, že ECB sa pokúšala rozširovať likviditu, no banky túto likviditu nepreniesli na svojich zákazníkov. Platí to mimo eurozóny i v nej.

Naša strana je rada, že Spojené kráľovstvo zostáva mimo eurozóny. Štátna mena musí odrážať podmienky a potreby svojho hospodárstva, nie priemerné potreby 27 rôznych hospodárstiev. Udržanie vlastnej meny je však len časť odpovede. Ústredný problém spočíva v tom, že tvorba a distribúcia úverov je v rukách súkromných spoločností – komerčných bánk. Platí to mimo eurozóny i v nej.

Funkciu tvorby úverov – ktorá je vlastne tvorbou peňazí – je potrebné zobrať z rúk súkromných spoločností. Vyššiu kúpnu silu, ak je potrebná na rozdelenie existujúceho alebo bezprostredného rastu alebo na financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov, musí vytvoriť a minúť v obehu vláda. Nesmú ju vytvoriť a požičať do obehu banky.

 
  
MPphoto
 

  Petru Constantin Luhan (PPE). (RO) Počas krízy sme si mohli všimnúť, že výkyvy vyvolané úrokovými sadzbami a výmennými kurzami narážali na jednotnú menu, ktorá náležite chránila eurozónu.

Jednotná mena nepriniesla riešenie každej vnútornej a vonkajšej nerovnováhy, ku ktorej došlo. Výhody vyplývajúce z toho, že vnútroštátne finančné inštitúcie mali prístup k likvidite Európskej centrálnej banky, a odstránenie rizika kolísania výmenných kurzov však spôsobili, že členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, v tom vidia väčší zmysel.

Je potrebné uvítať úsilie týchto štátov zamerané na prijatie jednotnej meny prostredníctvom zlepšenia hospodárstva a daňovej politiky. Vyzývam Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby ďalej podporovali čo najrýchlejšie rozširovanie eurozóny, aby sa tak zvýšila ochrana pred účinkami hospodárskej a finančnej krízy.

 
  
MPphoto
 

  Karin Kadenbach (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Trichet, chcela by som vám veľmi pekne poďakovať za tú časť správy, ktorá varuje pred prílišným poklesom miezd zameraným na zníženie deficitu, pretože nízke príjmy majú za následok pokles hospodárskeho rastu. Chcem vám poďakovať za tento odsek, lebo som presvedčená, že sa tým nielen spomalí hospodársky rast a zníži konkurencieschopnosť Európy, ale obmedzia sa aj možnosti európskych občanov hrať plnohodnotnú úlohu v spoločnosti.

Je podstatné, aby sme rozpočty pripravili v súlade s usmerneniami, no rovnako dôležité je, aby mali členské štáty manévrovací priestor v hospodárskom a sociálnom kontexte. Ak budeme mať Európu, kde sa už nebude investovať do vzdelávania, zdravotníctva a výskumu, budeme mať aj Európu, ktorá bude nestabilná a nebude vedieť konkurovať zvyšku sveta. Skupiny, ktoré nie sú zodpovedné za krízu, nesmú teraz znášať jej náklady. Ak nebudeme investovať do ľudí, nebudeme mať v Európe budúcnosť. Preto žiadam, aby sa v budúcnosti zdôrazňovalo sociálne hľadisko.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, momentálna hospodárska a finančná kríza, ktorá je aj štrukturálnou krízou, nás núti zaviesť dlhodobé kontroly a opatrné rozpočty. Globalizácia núti eurozónu hrať efektívnu úlohu vo vzťahu k finančnej politike. Nesmie to však byť na úkor bežných občanov. Rada by som všetkým pripomenula, že je potrebná zodpovednosť a obozretnosť.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Claude Trichet, prezident Európskej centrálnej banky.(FR) Vážený pán predsedajúci, musím povedať, že v Parlamente vystupujem už šesť a pol roka a teraz som prvýkrát zaznamenal také množstvo prejavov, analýz, pripomienok a návrhov.

Veľmi na mňa zapôsobilo bohatstvo myšlienok, ktoré sme si práve vypočuli, ako aj rôznorodosť vyjadrených názorov.

Ak dovolíte, pokúsim sa zhrnúť svoje hlavné myšlienky po vypočutí týchto poznámok, ktoré boli všetky zaujímavé a opodstatnené a ktorým bude Európska centrálna banka, samozrejme, prikladať veľký význam.

V prvom rade by som chcel povedať, že som si toho veľa vypočul o problémoch, ktorým ECB čelila, a o ocenení skutočnosti, že bola ECB schopná v reálnom čase reagovať za veľmi zložitých okolností. Dovoľte mi uviesť, že podľa mňa sme sa spolu s kolegami usilovali urobiť všetko, čo je v našich silách, vo veľmi výnimočných podmienkach. Boli najhoršie od druhej svetovej vojny a pravdepodobne by boli najhoršie od prvej svetovej vojny, keby sme neboli promptne konali.

S problémami zápasili všetci. Mnohí z vás uviedli, že ďalšie centrálne banky v Európe a vo zvyšku sveta mali problémy. Všetci sme teda museli niesť obrovskú zodpovednosť a úplne súhlasím s tými, ktorí uviedli, že sa nedá povedať, že ťažké časy sa skončili. Ťažké časy sa neskončili. Všetko ešte nejde opäť ako po starom. Musíme byť mimoriadne ostražití.

Hovorili ste aj o raste a pracovných miestach, čo je veľmi silné posolstvo zo strany Parlamentu. Úplne s tým súhlasím. Ak zabezpečíme stabilitu, ak budeme pri zabezpečovaní strednodobej a dlhodobej stability dôveryhodní, veríme, že prispejeme k trvalo udržateľnému rastu a trvalo udržateľnému vytváraniu pracovných miest. Viete však, že naším posolstvom sú štrukturálne reformy. Štrukturálne reformy sú úplne nevyhnutné na zvýšenie rastového potenciálu Európy a kapacity Európy v oblasti vytvárania pracovných miest.

Silným posolstvom z vašej strany, s ktorým v ECB úplne súhlasíme, je – a nechcem odpovedať namiesto pána komisára – riadenie európskej dvadsaťsedmičky. Riadenie 16 členov eurozóny je základom. Žiadame krajiny, aby boli nanajvýš zodpovedné bez ohľadu na to, či patria do 27-členného alebo 16-členného klubu, aby sa správali zodpovedne, aby dohliadali na kolegov. Nevyhnutne potrebujeme úplné vykonanie Paktu stability a rastu. Dohľad nad daňovou politikou je jadrom EMÚ. Musí zahŕňať aj dohľad nad štrukturálnymi reformami a uskutočňovaním štrukturálnych reforiem, ako aj dohľad nad vývojom nákladovej konkurencieschopnosti jednotlivých hospodárstiev, najmä členov eurozóny. Je to kľúčová otázka.

Nechcem viac hovoriť o Grécku a jednotlivých problémoch, o ktoré ide. Mal som už možnosť zodpovedať veľa otázok vo Výbore pre hospodárske a menové veci a v Parlamente. Dovoľte mi len uviesť, že Grécko má vzor a tým vzorom je Írsko. Írsko malo mimoriadne ťažký problém – povedal to tu jeden z poslancov – a veľmi vážne sa ho chopilo ex ante s mimoriadnym odhodlaním, profesionalitou a zdatnosťou, čo všetci ocenili. Chcem to zdôrazniť. Opakujem však: názor ECB na nové opatrenia prijaté gréckou vládou je taký, že sú presvedčivé a tiež odvážne, dodal by som.

Ešte slovo k dlhodobej situácii v eurozóne: v priebehu najbližších 10 alebo 20 rokov zabezpečíme stabilitu cien v súlade s definíciou, ktorú sme prijali pri zavedení eura. Môžete nám veriť. Vieme to dokázať. Nie je to teória. Sú to fakty a čísla.

(FR) A musím zdôrazniť toto: všetci členovia eurozóny vedia, že priemerná inflácia v eurozóne bude v strednodobom a dlhodobom horizonte nižšia než 2 % alebo sa k 2 % priblíži. Musia z toho vyvodiť dôsledky na vnútroštátnej úrovni. Majú výhody z toho, že patria do eurozóny. Nesmú sa situovať do vnútroštátneho kontextu, čo sa týka vnútroštátnej inflácie. Bolo by to totiž vzdialené našim zárukám, lebo to od nás žiadali, lebo sme verní svojej právomoci, lebo je to príspevok k prosperite a stabilite Európy.

Vážený pán predsedajúci, na záver mi dovoľte – zopár slovami, ak môžem – povedať niečo k problematike transparentnosti. Ako často hovorím poslancom EP, sme najtransparentnejší na svete, čo sa týka okamžitého zverejňovania našich štúdií, úvodného vyhlásenia. Sme najtransparentnejší na svete, čo sa týka tlačovej konferencie, ktorá nasleduje okamžite po zasadnutí Rady guvernérov.

Jediná oblasť, kde toto rozhodnutie neplatí – a máme na to dobrý dôvod –, je tá, že nezverejňujeme mená osôb, ktoré hlasujú za tú či onú vec. Zastávame totiž názor, že naše posolstvo spočíva v tom, že nie sme súbor jednotlivcov. Sme kolégium. Rada guvernérov je dôležitý subjekt. Na Rade guvernérov záleží.

Už som uviedol, že všetko ešte nejde po starom a že musíme nevyhnutne uskutočniť veľmi hĺbkovú reformu finančných trhov, ak chceme zabezpečiť, že sa nezačne ďalšia kríza podobná tej, s ktorou sme sa museli vyrovnať.

Posledný bod sa týka Poľska a Maďarska. Jedna pani poslankyňa EP spomenula Poľsko a Maďarsko, pričom uviedla, že ECB sa k ním nespráva tak, ako by sa mala. Myslím si, že pani poslankyňa EP nie je dobre informovaná. Navrhol by som jej, aby navštívila národné centrálne banky týchto dvoch krajín, kde jej dokážu, že ECB veľmi úzko spolupracuje s týmito dvoma centrálnymi bankami v prospech nás všetkých.

 
  
MPphoto
 

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel poslancom poďakovať za veľmi serióznu a významnú rozpravu. Veľmi pozorne som si vypočul vaše názory. Usudzujem z nich, že existuje silná a široká podpora účinného posilňovania hospodárskeho riadenia eurozóny a celej Európskej únie.

Z môjho pohľadu dnešná rozprava veľmi cenným a hodnotným spôsobom načrtla dnešnú a zajtrajšiu scénu pre Európsku radu. Vítam tiež možnosť čoskoro pokračovať v diskusiách o hospodárskom riadení vo Výbore pre hospodárske a menové veci, najradšej čo najskôr po Veľkej noci. Chcel by som sa s vami poradiť a čoskoro prísť s konkrétnymi návrhmi.

Existujú dve línie opatrení zameraných na posilnenie hospodárskeho riadenia, ktoré sú dôležité. V prvom rade bude jeho základným kameňom skutočne dôveryhodný a lepší preventívny daňový a rozpočtový dohľad, ktorý bude silnejší a prísnejší, bude sa týkať aj strednodobej rozpočtovej politiky a používať odporúčania a v prípade potreby i varovania pre členské štáty.

Druhý základný kameň bude spočívať v účinnejšom preventívnom, systematickejšom a prísnejšom dohľade nad makroekonomickou nerovnováhou a rozdielmi v konkurencieschopnosti jednotlivých členských štátov eurozóny a Európskej únie. V tomto smere sa budú používať aj záväzné politické odporúčania. Je to potrebné, ak chceme predísť hromadeniu nerovnováh. Je samozrejmé, že najnaliehavejšia a najsúrnejšia potreba sa bezpochyby týka krajín s vysokým deficitom a nízkou konkurencieschopnosťou. Nejde tu len o Grécko, ale, samozrejme, v prvom rade o Grécko.

Rovnako je samozrejmé, že to nemôže – a nebude – znamenať, že niekto oslabí vývoznú bilanciu krajín s prebytkom bežného účtu. Inými slovami, cieľom nie je, aby Bayern Mníchov hral horšie proti Olympicu Lyon, ale aby sa zlepšila vývozná konkurencieschopnosť, ak je to potrebné, ako aj domáci dopyt, ak je to potrebné a možné. Bayern Mníchov a Olympic Lyon tak budú hrať lepšie ako európske mužstvo, pretože ich útočná a obranná stratégia bude ešte silnejšia.

O tom je eurozóna – a v konečnom dôsledku aj celá Európska únia.

 
  
MPphoto
 

  Edward Scicluna, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, na úvod zopár bodov. Rád by som využil túto príležitosť a poďakoval ECB za spoluprácu a ochotu odpovedať na rozličné moje otázky. Po druhé by som chcel poďakovať kolegom tieňovým spravodajcom za spoločnú tímovú prácu pri odsúhlasovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tejto správe, čím sa v tomto smere rozšírila zhoda.

Videli sme, že nedávna recesia sa ukazuje byť výzvou. Napätie v eurozóne však nie je nové, dobre ho poznáme. Vieme, že ešte nie sme optimálnou menovou zónou. Preto však musíme byť vynaliezaví. Musíme uplatňovať rozumné hospodárske zásady a politiky. Samozrejme, musia byť naformulované v súlade so zásadami európskej sociálnej súdržnosti.

Niektorí pozorovatelia uvádzajú, že ECB nemôže Grécku pomôcť, pretože to zakazuje ustanovenie o nezachraňovaní v článku 103 Zmluvy o EÚ. Jedna vec je však uskutočniť záchranu a iná, veľmi odlišná vec je poskytnúť dočasnú finančnú pomoc.

Vieme, že pred nami stojí niekoľko možností. Niektoré je možné zrealizovať v krátkodobom horizonte a ďalšie v strednodobom. Ako už zdôraznili kolegovia poslanci, ako Európania všetci obdivujeme euro a všetci chceme, aby bolo úspešné. Jeho úspech dokážeme zabezpečiť. Dajme preto všetci – Parlament, Komisia, Rada a Európska centrálna banka – hlavy dohromady a nájdime úspešnú cestu vpred.

A napokon, musíme obnoviť dôveru verejnosti voči finančným inštitúciám prostredníctvom opatrení, ktoré zabezpečia zvýšenie transparentnosti, zlepšenie riadenia rizika a primeranú reguláciu. Musíme zabezpečiť, aby sa nezopakovala kríza takéhoto rozsahu.

 
  
MPphoto
 

  Sven Giegold, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, po tejto rozprave by som chcel uviesť tri stručné poznámky.

Po prvé, ak sa pozriem na rozličné názory tu v Parlamente, vidím, že na otázku nerovnováhy nemáme rovnaký názor. Rozdiely sú pomerne jasné a myslím si, že musíme byť opatrní.

Obraciam sa predovšetkým na vás, pán Trichet a pán Rehn, a chcel by som vás požiadať, aby ste neprivierali jedno oko. Ústredný problém, ako sa v zásade zhodneme, totiž spočíva v tom, že náklady by mali rásť v súlade s cieľovou infláciou a produktivitou. V niektorých krajinách sa náklady zvýšili príliš a je dobré, že konáte.

Na druhej strane je niekoľko krajín, ktoré používajú daňovú politiku a opatrenia zamerané na tvorbu miezd na to, aby zabezpečili neprekročenie tohto prahu. Ak nebudete konať v prípade týchto krajín – a ja viem, že niektorí členovia Rady Ecofin s týmto prístupom nesúhlasia –, podpálime hospodárske základy eurozóny a to je veľmi nebezpečné. Naliehavo vás žiadam, aby ste neprivierali jedno oko, a kolegov poslancov žiadam o to isté.

Pozrime sa na Grécko a program stability, ktorý bol ocenený. Rád by som zdôraznil, že je tu závažný problém. Mám pritom na mysli to, čo som sa dozvedel počas svojej minulotýždňovej návštevy Grécka.

Väčšina obyvateľov Grécka zastáva názor, že za posledných 10 alebo 20 rokov mnoho ľudí veľmi zbohatlo za nespravodlivých okolností. Ak oceňujete úsilie Írska, nemôžete ho porovnávať so situáciou v Grécku. Obyvatelia Grécka si myslia, že by nemali trpieť pre veci, ktoré nespôsobili.

Naliehavo vás preto vyzývam, pán Rehn, aby ste na grécku vládu vyvinuli nátlak aj v tom smere, aby sa seriózne postavila k otázke v minulosti nahromadeného neoprávneného bohatstva. V opačnom prípade program nebude prijatý a stroskotá aj z hospodárskych dôvodov. Musíme zabezpečiť, aby bol program sociálne spravodlivý. Zatiaľ ešte sociálne spravodlivý nie je.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 25. marca 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – Zo súčasnej krízy v eurozóne si môžeme zobrať niekoľko ponaučení. Hospodárska kríza je tiež zodpovedná za problémy eurozóny, no ja si myslím, že ak chceme kríze predísť v budúcnosti, mali by sme riešiť aj štrukturálne nedostatky EMÚ. Ak má byť ECB schopná prijať účinné opatrenia na podporu zamestnanosti a rastu, musíme jej dať k dispozícii nevyhnutné nástroje. ECB nemá rovnaké nástroje ako Fed, preto nemôže mať aktívnu menovú politiku na podporu rastu. ECB je viazaná svojím hlavným cieľom, ktorým je zabezpečenie cenovej stability. To jej bráni v účinnom stimulovaní rastu. Myslím si tiež, že je potrebná lepšia koordinácia hospodárskej a daňovej politiky, aby sme predišli nešťastným situáciám, ako je tá v Grécku. Lepšia koordinácia podporí stabilitu eurozóny. Treba prísne dodržiavať PSR, ale podľa mňa by ho bolo potrebné revidovať. Mali by sa posilniť preventívne opatrenia. Represívne opatrenia nie sú účinné, pretože platením sankcií sa len prehlbujú rozpočtové deficity, čo bráni dodržiavaniu pravidiel. Na druhej strane by o sankciách nemala rozhodovať Rada, lebo členské štáty sa budú navzájom trestať vždy s neochotou.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Mali by sme začať dôležitou skutočnosťou: počas najťažšej hospodárskej krízy, akú Európa zažila, je euro kotvou stability a dôveryhodnosti. Bez fungujúcej eurozóny by sme krízu prekonávali omnoho pomalšie a nerovnomerne. Týka sa to aj tých členských štátov, ktoré ešte nevstúpili do eurozóny. Teraz je zvlášť dôležité uvedomiť si, že spoločná európska mena je spoločnou hodnotou, za ktorú nesie každý člen eurozóny individuálnu zodpovednosť. Panuje všeobecná zhoda, že hospodárska kríza bola logickým dôsledkom rozsiahlej krízy hodnôt.

Krajiny, ktoré vstúpili do eurozóny, by mali niesť väčšiu zodpovednosť za vyvážené výdavky a príjmy. Nemá zmysel prijať úlohu domnelých obetí finančných špekulácií či hospodárskej mafie. Takmer všetky európske hospodárstva zhrešili proti zásadám rozumnej a vyváženej daňovej politiky. Je potrebné vziať si z toho ponaučenie: potrebujeme omnoho prísnejší dohľad a lepšiu koordináciu finančnej politiky vďaka zriadeniu Európskeho menového fondu. V prvom rade však každý jeden člen eurozóny musí obmedziť život na účet zajtrajška.

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) Činnosť Európskej centrálnej banky je od jej založenia predmetom neustálej kritiky zo strany ľavice, a to nielen v EÚ. Prvou príčinou tejto opodstatnenej kritiky sú ciele banky. Keďže hlavným cieľom banky je zabezpečiť, aby inflácia neprekročila 2 % a rozpočtové deficity členských štátov EÚ nepresiahli 3 % HDP, všetko je, samozrejme, v poriadku v období rastu, keď nezamestnanosť „klesá sama od seba“, likvidita bánk je „zabezpečená sama od seba“ a ECB je schopná „tlačiť na vlády“ jednotlivých členských štátov, aby znižovali zadlženosť. Od chvíle vypuknutia hospodárskej krízy je to však úplne iný príbeh. Zle naformulovaný cieľ centrálnej finančnej inštitúcie spôsobí zásadné odchýlky od nevyhnutného cieľa. Správa, ktorá sa zaoberá hodnotením výročnej správy ECB a jej výkonu v súvislosti s riešením finančnej krízy, napriek tomu tvrdošijne nástojí na zle naformulovanom kľúčovom cieli. V správe sa tiež okrem iného uvádza, že je potrebné vzdať sa politiky stimulačných balíkov a zabezpečovania likvidity pre banky, ktoré bolo hlavným z takzvaných nekonvenčných opatrení na prekonanie krízy. Správa sa vôbec nezaujíma o kritický stav financií najmenej v piatich štátoch EÚ a zdá sa, že autori správy sú ľahostajní aj voči prudkému nárastu nezamestnanosti. Všetko to len potvrdzuje, aká je súčasná koncepcia Európskej centrálnej banky škodlivá. Správu preto treba zamietnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Európska únia ako celok a eurozóna zvlášť sú v ťažkej situácii. Grécko je na pokraji bankrotu a Španielsko s Portugalskom majú tiež problémy. Keďže situácia je vážna, predkladajú sa neustále nové návrhy. Na jednej strane ľudia hovoria o tom, aby sme dali Európskemu menovému fondu široké právomoci na zásah. Na druhej strane komisár pre hospodársku a menovú politiku pán Rehn vyzýva, aby sa Brusel zúčastňoval na rozpočtovom plánovaní členských štátov. Európska únia chce zjavne využiť momentálnu krízu na to, aby členské štáty zbavila finančnej autonómie, ktorá patrí medzi posledné kľúčové oblasti štátnej zvrchovanosti, ktoré im ešte zostávajú. Ak však urobíme ďalší obrovský krok smerom k centralizovanému európskemu superštátu, nevyriešia sa tým jestvujúce problémy. Naopak, ešte sa zhoršia. Znepokojivú situáciu, v ktorej sa menová únia nachádza, a skutočnosť, že euro sa stalo vysoko rizikovou menou, spôsobili na jednej strane krajiny ako Nemecko, Holandsko a Rakúsko, ktoré sa na druhej strane spojili so štátmi, ako sú Grécko, Taliansko a Španielsko, keď úmyselne nedbali na rozdiely, ktoré medzi nimi existujú z hľadiska hospodárskeho rozvoja a étosu, na ktorom je založená ich finančná politika. Tieto historické rozdiely, ktoré sa netýkajú len hospodárstva, je potrebné zohľadniť namiesto toho, aby sme ďalej sprísňovali existujúce centralistické obmedzenia európskych národných štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) V súvislosti s výročnou správou Európskej centrálnej banky by som chcel zdôrazniť rušivú zmenu finančnej politiky, ktorá mala za následok to, že sa vytlačilo príliš veľa dolárov bez toho, aby bolo čo len zďaleka možné pokryť ich hodnotu. Sprievodná súčasná alebo nadchádzajúca devalvácia dolára v Spojených štátoch v rámci programu menovej reformy by mala veľmi negatívny vplyv na európsky trh. Aby sme sa vyhli tomuto riziku, Európska centrálna banka a ďalšie európske inštitúcie by mali vážne uvažovať o tom, že by dolár stratil postavenie kľúčovej meny. Euro je omnoho silnejšie a slávni ekonómovia, napríklad nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz, povedali, že vedúca úloha dolára bola príčinou mnohých finančných kríz. Európska únia by sa už nemala dobrovoľne vystavovať problémom americkej finančnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne.(ET) Vážený pán predsedajúci, dlhová kríza v Grécku nastolila otázky týkajúce sa našej schopnosti zachovať stabilitu eurozóny. Som presvedčená, že sila jednotnej meny bude zaručená, ak bude každý jeden členský štát dodržiavať pravidlá, na ktorých sme sa dohodli. Ako už bolo uvedené, okrem Grécka môžu očakávať vážne finančné problémy i ďalšie členské štáty Európskej únie. Okrem stúpajúceho štátneho dlhu dosiahli niektoré členské štáty aj takmer nebezpečnú úroveň štátnych výdavkov, ktorá Európsku centrálnu banku znepokojovala už pred niekoľkými rokmi. Euro je kotva, ku ktorej sú priviazané hospodárstva členských štátov. Opatrenia členských štátov, ktoré euro oslabujú, sú neprijateľné. Považujem za nevyhnutné, aby každá krajina splnila podmienky stanovené pre eurozónu. Zároveň podporujem kolektívny prístup k hľadaniu riešení vrátane zhromaždenia balíka pomoci pre Grécko, sprísnenia nariadení týkajúcich sa jednotnej meny a vykonávania prísnejšieho dohľadu. Myšlienka možného vytvorenia Európskeho menového fondu, ktorá sa objavila v dôsledku gréckej krízy, predstavuje prístup, ktorý by mohol zabrániť potenciálnym problémom. Nesmieme však zabúdať na zámorské faktory pôsobiace na globalizovanom investičnom trhu, ktoré eurozónu nevyhnutne ovplyvňujú. Je preto jasné, že na úrovni jednotlivých štátov by sme sa odteraz mali viac sústreďovať na vytváranie právnych predpisov, ktoré by mohli euro chrániť pred vplyvom nebezpečných faktorov, či už pochádzajú z vnútra Európskej únie alebo zvonka.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia