Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Simpsona v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (prepracované znenie) (COM(2009)0391 – C7-0111/2009 – 2009/0110(COD)) (A7-0030/2010).

Keďže pán Simpson nemohol prísť, v jeho mene vystúpi pán El Khadraoui.

  Saïd El Khadraoui, zastupujúci spravodajcu. – Vážená pani predsedajúca, predseda Výboru pre dopravu a cestovný ruch pán Simpson sa k nám dnes nemohol pripojiť, preto ma požiadal, aby som prečítal jeho vyhlásenie.

Zámerom prepracovaného znenia základných usmernení pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete je spojiť jednotlivé zmeny a doplnenia, ktoré boli v minulosti prijaté k týmto usmerneniam, a začleniť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zohľadňujú rozšírenie EÚ na 27 členských štátov.

Aby sme trochu osvetlili pozadie tejto správy, základné usmernenia upravujú rozvoj transeurópskej dopravnej siete. Cieľom je vytvoriť postupne do roku 2020 sieť, ktorá vznikne integráciou sietí pozemnej, námornej a leteckej dopravnej infraštruktúry v celej Únii.

Vráťme sa teraz k predloženej správe, ktorá je, prísne vzaté, kodifikáciou legislatívneho textu, ale keďže Komisia vykonala určité drobné zmeny v prílohe, musela to urobiť prostredníctvom postupu prepracovaného znenia. Zmeny v prílohe sa týkajú opravy pôvodných chýb, ktoré vznikli počas pristúpenia desiatich nových členských štátov v roku 2004. Tieto zmeny sa netýkajú aktualizácie máp ani žiadnych zásadných zmien.

Dve zmeny, ktoré do správy začlenil spravodajca, sa týkajú drobných úprav v odôvodneniach a určitých technických korekcií máp. Je to v súlade so zmenami, ktoré vykonala Rada, a v súlade s úpravou základných usmernení.

Rada aj pán Simpson ako spravodajca s podporou Výboru pre dopravu a cestovný ruch prijali v súlade s odporúčaním Komisie rozhodnutie nevykonať v základných usmerneniach žiadne zásadné zmeny. Spravodajca si však uvedomuje, že Skupina zelených znovu predložila vlastné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom je aktualizovať spojenie medzi mestom Mníchov a mníchovským letiskom. Napriek tomu by chcel zopakovať, že zmeny, ktoré v tejto správe robíme, sa týkajú opravy textu a nie jeho aktualizácie.

Cieľom prepracovaného znenia je uviesť všetko do poriadku pred podstatnou revíziou základných usmernení, ktorá sa uskutoční začiatkom roka 2011. V rámci prípravy na zásadnejšie zmeny, ktoré sa uskutočnia na budúci rok, je dôležité zabezpečiť jednoznačnosť základných usmernení. Všetci nedočkavo očakávame podstatnú revíziu týchto usmernení a možnosť ďalšieho rozvoja transeurópskej dopravnej siete, ale na to, aby sme sa dostali do tejto fázy, treba napraviť súčasné právne predpisy, čo sme tu práve urobili.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne ďakujem rečníkovi a spravodajcovi. Usilovali sme sa presne o to, takže k tomuto bodu nemám čo dodať, pretože sa domnievam, že hovorí presne to, o čo ide.

Sústredím sa len na uvedenú rozsiahlu revíziu a na to, kde sa v súvislosti s ňou nachádzame, pretože je dôležité vnímať ju ako proces. Na základe zelenej knihy z apríla 2009 Komisia začala verejné konzultácie, v rámci ktorých dostala viac ako 300 odpovedí, a zriadila šesť skupín expertov, ktoré pomáhajú spracovať výsledky konzultácií do návrhu novej politiky.

Vo veľmi krátkom čase bude kolégiu predložený návrh vo forme dokumentu, ktorý načrtne metodológiu na vytvorenie novej transeurópskej dopravnej siete. Očakávame, že tento návrh by mohol byť kolégiu predložený 5. mája.

Táto metodológia bude potom určite predložená Parlamentu a Rade. Komisia následne pripraví návrhy týkajúce sa novej transeurópskej dopravnej siete a jej financovania.

Očakávame teda, že tieto návrhy budeme môcť v kolégiu prijať v prvej polovici roku 2011. Som veľmi vďačný Parlamentu za to, že chápe nutnosť drobných zmien, a v najbližších mesiacoch sa teším na našu rozsiahlu a dôkladnú diskusiu o nových návrhoch týkajúcich sa transeurópskej dopravnej siete.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, rád by som poďakoval tým poslancom, ktorí na základe informácií spravodajcu a tieňových spravodajcov umožnili rýchle ukončenie parlamentného procesu týkajúceho sa tejto záležitosti. Upustili od predloženia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli síce prijateľné z hľadiska obsahu, ale boli by prekážkou prijatia tohto kodifikačného textu.

Teraz môžeme Komisii poskytnúť základ na plánovanie transeurópskej dopravnej siete na ďalšie desaťročie. V osobitnom úsilí skrátiť časový rozsah sa spravodajcovia hneď po prevzatí tejto záležitosti dohodli, že sa nebudú predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré neboli dohodnuté s Radou. Výbor pre dopravu a cestovný ruch schválil technické úpravy, ktoré preskúmali právne služby Parlamentu a Rady, a Rada vyhlásila, že môže záležitosť uzavrieť v prvom čítaní, ak budeme hlasovať v tomto zmysle, čo je úplne prijateľné.

Tých niekoľko zmien, ktoré vykonal Výbor pre dopravu a cestovný ruch, je v súlade s týmto cieľom a podľa mňa vhodných a užitočných z hľadiska súdržnosti a presnosti konečného znenia textu. Podporujem preto predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nepovažujem však teraz za vhodný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a ktorý už bol zamietnutý hlasovaním vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch.

Hoci obsah tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu – čiže úprava mapy týkajúcej sa mníchovského letiska – je prijateľný, bude možnosť predložiť ho znova počas revízie transeurópskej dopravnej siete, ktorá by sa mohla uskutočniť dokonca už do leta, keďže práca Európskej komisie rýchlo napreduje.

  Silvia-Adriana Ţicău, v mene skupiny S&D. – (RO) Tento technický dokument umožňuje aktualizáciu prílohy 1 zaradením máp všetkých členských štátov a zmenu cieľového termínu na rok 2020. Dôkladná diskusia o aktualizácii zoznamu projektov transeurópskej dopravnej siete je plánovaná na koniec roka. Tento zoznam by mal zahŕňať vybudovanie námorných koridorov v Čiernom mori, cestné spojenia s Moldavskou republikou a Ukrajinou, ako aj rozšírenie súčasných prioritných projektov 6 a 17 na dobudovanie vysokorýchlostnej železničnej trate do miest Bukurešť a Konstanca.

Výbuch sopky na Islande nás upozornil na nedostatky európskeho systému dopravy. Európska únia mala mať účinný systém presmerovania cestujúcich na iné formy dopravy. Absolútne nevyhnutné je vybudovať transeurópsku dopravnú sieť tak, aby vysokorýchlostné železničné trate neslúžili len všetkým hlavným mestám členských štátov, ale aj ďalším veľkým európskym mestám. Ďalším čoraz významnejším hľadiskom je rozvoj dopravy na vnútrozemských vodných cestách a rozvoj európskych námorných koridorov.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, na tomto plenárnom zasadnutí sa zaoberáme témou transeurópskych sietí, ktorou by sme sa mali zaoberať ešte viac. Máme tu teraz prepracované znenie a niektorí ľudia – napríklad pán Silvestris – sú prekvapení, že zelení predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa zmien zoznamu transeurópskych sietí alebo jeho časti.

Títo ľudia nesmú zabúdať, že náš návrh sa týka osobitného prípadu. Ide o prípad, keď samotný členský štát povedal, že táto časť transeurópskych sietí je len privádzačom, a preto pre nás už nebude mať význam. Túto známu letovú trasu – hovorím teraz ako pán Stoiber, myslím si, že je to nákazlivé a dosť nebezpečné – už nechceme vybudovať. Ak to tak mám povedať, vybudoval by sa privádzač k mníchovskému letisku. Toto je teda dôvod, prečo sme predložili náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Vo všeobecnosti si však tiež myslím, že by sme mali k revízii transeurópskych sietí pristupovať s mimoriadnou starostlivosťou a mali by sme zvážiť skutočnosť, ktorá je pre mňa mimoriadne dôležitá. Existuje štúdia istého Holanďana, ktorú rada poskytnem pánovi komisárovi, keď je už tu, a ktorá je podľa mňa veľmi podstatná pre nadchádzajúcu diskusiu, keďže z nej vyplýva, že náklady veľkých projektov – pričom veľmi často pôjde práve o veľké projekty – sa spravidla podhodnocujú v priemere o 45 % a ich výhody sa vždy preceňujú, keďže je to potrebné na to, aby sa projekt uskutočnil. To znamená, že musíme úplne prehodnotiť odhad nákladov na transeurópske projekty, a chcela by som vás vyzvať, aby ste to urobili. Našou povinnosťou je podať našim občanom správne a jasné informácie.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Zadefinovanie transeurópskych dopravných sietí je základným krokom k zlepšeniu dopravnej obsluhy obytných a výrobných štruktúr Európy.

Zatiaľ čo na severe, západe a juhu Európy železnice a cesty končia v prímorských prístavoch, na východe majú cesty a železnice obrovský potenciál pokračovať na východ cez celú Áziu až k brehom Pacifiku.

Ázijské krajiny – Čína, Japonsko, India zažívajú významný hospodársky rast a stávajú sa významnými obchodnými partnermi pre európske spoločnosti. Preto treba popri budovaní vnútornej európskej dopravnej štruktúry otvoriť aj dopravné cesty na východ.

Veď širokorozchodná železničná trať z Vladivostoku prichádza až po hranice Európskej únie v Čiernej nad Tisou. Je pripravený projekt, ako by táto trať mala pokračovať do Viedne, pripojiť sa k Dunaju, k prístavu a, samozrejme, napojiť sa na európsku sieť.

Myslím, že aj takéto projekty by bolo v nadchádzajúcom období veľmi významne podporiť. Ďakujem.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, áno, radšej dávam prednosť označeniu „nezávislý“. Napriek tomu, že teraz hovoríme len o prepracovanom znení základných usmernení, chcel by som využiť príležitosť a zmieniť sa o projekte, ktorý je pre Rakúsko mimoriadne problematický. Tunel cez horský masív Brenner je súčasťou vysokorýchlostnej železničnej osi z Berlína do Palerma a programu transeurópskej dopravnej siete a má prechádzať pod osou smerujúcou z Innsbrucku do Bolzana.

Súčasný stav je taký, že EÚ ponecháva Rakúsko, Tirolsko, severné Taliansko a tiež južné Nemecko v neistote a hrozí, že tunel sa stane čiernou dierou pre miliardy eur. Pôvodný odhad nákladov vo výške 4,5 miliardy EUR z roku 2002 bol odvtedy dávno prekročený a odborníci očakávajú vyššie stavebné náklady niekde na úrovni 16 miliárd EUR. Okrem toho ešte stále nebolo objasnené financovanie. V zásade majú projekt čiastočne financovať príslušné členské štáty a čiastočne EÚ. EÚ však odmieta prijať právne záväzný prísľub na obdobie po roku 2013, čím necháva uvedené krajiny v stave neistoty.

To však nie je všetko. Na zabezpečenie plného využitia tunela je, samozrejme, potrebné vybudovať aj primerané privádzacie trate. Príslušná zberná oblasť siaha od Mníchova na severe po Veronu na juhu a financovanie v tejto súvislosti je úplne nejasné, a to aj pokiaľ ide o taliansku stranu. Moja požiadavka preto znie, že pri začatí projektov transeurópskej siete sa nesmie stať, aby tieto projekty neboli niektorou zo strán dostatočne naplánované, čo by viedlo k tomu, že náklady by museli uhradiť príslušné členské štáty. EÚ musí akceptovať najmenej 50 % nákladov a plánovanie a prísľuby musia byť pripravené dostatočne rýchlo.

  Werner Kuhn (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, tieto usmernenia pre rozvoj transeurópskych dopravných sietí spočiatku znejú veľmi technicky. Spravodajca pán Simpson však už upozornil na to, že sú, samozrejme, nevyhnutné z hľadiska budúceho hospodárskeho rozvoja v Európe.

Cesty sú tepnami nášho hospodárstva. Na tom sa všetci zhodneme. Musíme tiež opakovane uznať, že Európa ako hospodárske a obchodné centrum súťaží s ďalšími veľkými hospodárskymi a obchodnými centrami, a to Amerikou a juhovýchodnou Áziou. Preto je nevyhnutné, aby sme vybudovali systémy vnútrozemskej dopravy pre domáci trh a na druhej strane zároveň, samozrejme, prepojili vývoznú kapacitu Európy s rozvojom transeurópskych sietí a pokračovali v ich ďalšom posilňovaní.

Účelom dopravných tepien je prevziať vznikajúcu dopravu, premiestniť ju do cieľa dopravy a v konečnom dôsledku ju preniesť k zákazníkom. Samozrejme, v tejto súvislosti je veľmi dôležité, že rozvoj hlavných dopravných osí má tiež zabezpečiť dostupnosť príslušnej oblasti, zohráva teda úlohu aj z hľadiska hospodárskeho rozvoja, a na to skutočne nesmieme zabúdať. Európa je kontinentom s veľmi dlhým pobrežím a veľmi veľkými prístavmi a tieto prístavy je potrebné prepojiť – v tejto súvislosti je mobilita nevyhnutná. Nesmieme však jednoducho zaujať prístup riešenia na poslednú chvíľu. Musíme tiež pracovať nákladovo účinným spôsobom, ktorý bude udržateľný a ústretový z hľadiska životného prostredia. To bude v budúcnosti mimoriadne dôležité.

Absolútne kľúčová bude otázka, či dokážeme zmeniť severojužné a východozápadné spojenia, ktoré v súčasnosti existujú v systémoch železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy, na skutočnú sieť, pretože musíme uznať, že tu existujú nedostatky, ktoré treba prekonať. V tejto súvislosti, samozrejme, existujú určité veci, ktoré sa musia zohľadniť. Pokiaľ ide o najdlhšiu transeurópsku os z Palerma do Berlína, tá by sa mala ďalej predĺžiť cez Rostock smerom do Škandinávie. Tieto veci budeme musieť v budúcnosti zohľadniť.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Inés Ayala Sender (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, text, ktorým sa dnes zaoberáme, aktualizuje a konsoliduje postup na vytvorenie transeurópskych sietí a pripravuje nás na definitívne otvorenie predposlednej a poslednej fázy revízie v Európe, ktorá teraz pozostáva z 27 členských štátov, je bohatšia a priestorovo zložitejšia a má nové inovatívne potreby v oblasti mobility.

Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť je už takmer plne funkčná, máme takmer všetkých koordinátorov pre koridory a dúfame, že čoskoro budeme mať aj tých zostávajúcich, aby mohli presadzovať koridory, ktoré potrebujeme.

Naši susedia, predovšetkým v Stredozemí, majú tiež obrovské očakávania týkajúce sa týchto sietí, ako aj ich vlastných sietí. S potešením očakávame predloženie oznámenia, ktoré nám Komisia prisľúbila v súvislosti s metodológiou a ktoré bude doplnkom konzultácií a diskusií, skôr než sa pustíme do jednej z najpútavejších úloh nášho Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

Sieť mobility a súdržnosti sa mení na skutočnosť a po prvýkrát spojí spoločný priestor 27 členských štátov EÚ integrovaným a dynamickým spôsobom. V rámci tejto siete sa určia základné uzly – prístavy, letiská a logistické centrá – a prekonajú prekážky v podobe hraníc. Jej súčasťou bude okrem iného – a to si dovolím povedať – prekonanie stredu historickej bariéry Pyrenejí prostredníctvom nízkoúrovňového tunelu. Dosiahne sa tak plán týkajúci sa budúcnosti Európy 21. storočia, ktorý je taký presvedčivý, že si zabezpečí potrebné finančné prostriedky.

To je naša úloha, ale teraz budeme skromnejší a obmedzíme sa na schválenie tejto prvej opravnej legislatívnej úlohy, ku ktorej by som nášmu predsedovi pánovi Simpsonovi rada zablahoželala.

  Michael Cramer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, do týchto usmernení by nemal byť zaradený systém Transrapid. Tento systém sa nehodí do európskej krajiny. Rozdiely medzi súčasnými systémami neznižuje, ale zvyšuje. Zaplatili sme miliardy na vytvorenie jednotného systému a tu sa na vnútroštátnej úrovni vynakladajú miliardy, ktoré sú v rozpore s týmto systémom. To nesmieme dovoliť.

Hoci Európsky parlament predtým vystúpil proti systému Transrapid, v roku 1996 sa tento systém nečakane znovu objavil vo forme projektu spojenia Berlína a Hamburgu. Potom zrazu znova zmizol – a nikto nevie prečo. V roku 2004 sa rovnako nečakane objavila trať systému Transrapid medzi mníchovským letiskom a mníchovskou hlavnou stanicou. Tento projekt bol vtedy v Nemecku zastavený aj vďaka podpore vlády spolkovej krajiny Bavorsko. Vznikla dohoda o úplnom zrušení tohto projektu – už ho nikto nechcel. Preto už nesmie byť zaradený do týchto základných usmernení.

Bývalý bavorský premiér pán Edmund Stoiber bol po odchode z úradu vymenovaný na čelo kampane za zníženie byrokracie v Európe. To je oblasť, za ktorú zodpovedá. Zároveň je to človek, ktorý teraz musí rozhodnúť o tom, že systém Transrapid nepatrí do týchto základných usmernení. To by sme mali všetci vziať na vedomie. Systému Transrapid sa musíme zbaviť. Z vedeckého pohľadu to bol pekný model, v Európe však nemá miesto. Nepatrí sem a ako taký nepatrí ani do týchto usmernení.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rád by som využil príležitosť a zablahoželal spravodajcovi pánovi Simpsonovi a zároveň vyjadril ľútosť, že tu s nami dnes nemôže byť. Napriek tomu to zvládneme. Rád by som osobitne zablahoželal k prístupu, ktorý v podstate ponecháva veci v týchto usmerneniach tak, ako sú, pretože existuje jedna veľmi dôležitá zásada, a tou je spoľahlivosť a vypočítateľnosť na strane európskeho zákonodarcu. Táto správa uvedenú zásadu určite spĺňa.

Po druhé, rád by som sa zmienil o tom, že potrebujeme aj návrh do budúcnosti, keď budeme môcť znova rozhodnúť o tom, čo je skutočne súčasťou systému transeurópskej siete a čo nie. Diskusiu by sme mohli viesť spôsobom, akým sa do určitej miery už vedie. Niektorí príťažlivo argumentujú v prospech prepojenia pevniny s nejakým ostrovom, iní hovoria, že sa to do zoznamu nesmie v žiadnom prípade zaradiť. To je však nesprávny prístup. Musíme sa pozrieť na to, čo prináša Európskej únii a európskym daňovým poplatníkom pridanú hodnotu. Okrem toho treba, samozrejme, poskytnúť podporu tam, kde členské štáty už niečo robia, kde sa niečo deje, pretože potom sa niečo naozaj uskutoční a nedospejeme k tomu, že sa budú vytvárať plány transeurópskej siete, ktoré sa nikdy nezrealizujú. Prinesie to výhody európskym občanom a cestujúcim, ako aj tým členským štátom, ktoré sa skutočne zaviažu k presunu dopravy z ciest na železničný systém.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že v dôsledku pádu železnej opony a v dôsledku stredoeurópskej integrácie nadobúda baltsko-jadranský koridor v súčasnosti rovnaký význam, aký mal pred pádom podunajskej monarchie. Samozrejme, EÚ už potvrdila význam baltsko-jadranského koridoru tým, že udelila prioritné postavenie severnej časti od Gdanska po Českú republiku. Ešte dôležitejšie by však bolo, keby sa rovnaká úroveň priority priznala aj rozvoju južnej časti cez juhorakúske železnice do Talianska.

V tejto sieti, ktorá prepravuje polovicu všetkého tovaru a cestujúcich, musíme odstrániť nebezpečnú situáciu kritických miest. Jedine tunel Koralm bude môcť natrvalo odstrániť prekážku, ktorú tieto kritické miesta predstavujú.

Všetci vieme, že ľudia žijúci popri tranzitných trasách čoraz viac doplácajú na rastúci objem dopravy. Len úplné dobudovanie tohto južného koridoru povedie k takému prechodu z cestnej na železničnú dopravu, aký nezabezpečia žiadne iné opatrenia v oblasti infraštruktúry v Rakúsku.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Vo chvíli, keď všetka letecká doprava v Európe zažíva vážne problémy z dôvodu výbuchu sopky na Islande, je potreba rozvoja celoeurópskych dopravných sietí ešte zrejmejšia ako kedykoľvek predtým.

Európska únia by mala podporovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a jej prepojenie s hlavnými európskymi dopravnými trasami najmä v tých krajinách, ktoré vstúpili do EÚ v posledných rokoch. Územím Rumunska prechádzajú tri celoeurópske koridory, a to koridory 4, 7 a 9, pričom všetky sú úzko spojené s čiernomorským prístavným mestom Konstanca. Domnievam sa, že osobitnú pozornosť treba venovať koridoru 7.

Dunaj je súčasťou hlavnej transeurópskej dopravnej vodnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj, ktorá spája Severné more s Čiernym morom prostredníctvom prístavov Rotterdam a Konstanca. Táto cesta by sa mohla stať skutočnou dopravnou osou Európy. Treba však iniciovať spoluprácu s cieľom čo najskôr zvýšiť profil týchto dopravných koridorov.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, transeurópske siete sa v Európe skutočne využívajú na pravidelnú dopravu. Dalo by sa dokonca povedať, že doprava je absolútnou chrbtovou kosťou celého európskeho vnútorného trhu, čo je, samozrejme, jedným z našich hlavných cieľov v Európe. Musíme sa preto absolútne postarať o to, aby sa všetky koridory skutočne vybudovali, a musíme zistiť, kde je potrebné financovanie a kde by mala EÚ sústrediť svoje úsilie.

Samozrejme, je jasné, že vždy budú existovať vnútroštátne záujmy. Videli sme to už dnes. Niektorí hovorili o Dunaji, iní najmä o južnej Európe a ďalší o tuneli cez horský masív Brenner. Tieto dopravné koridory sa nachádzajú po celej Európe. Zámerom je, aby vo všeobecnosti prechádzali naprieč Európou, aby bolo možné prepraviť z miesta A do miesta B nielen tovar, ale aj ľudí. To je úloha, pred ktorou stojíme. Ako som už povedala, pre každého z nás je prirodzené prikladať význam požiadavkám nášho vlastného regiónu. Musíme sa vyhnúť nedostatkom a predovšetkým musíme zabezpečiť skutočne funkčnú sieť pre všetky dopravné prostriedky. Ide práve o to a podľa toho o tom budeme aj diskutovať.

  Herbert Dorfmann (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, počas tejto rozpravy bol spomenutý aj tunel cez horský masív Brenner a nová železničná trať z Mníchova do Verony. V súčasnosti sa po cestách na tejto trase prepravuje okolo 50 miliónov ton tovaru, takže tento tunel je naliehavo potrebný. V rokovacej sále však dnes zároveň odznelo, že na oboch stranách masívu Brenner – v Rakúsku aj v Taliansku – je financovanie tohto projektu zložité. Financovanie na talianskej strane by bolo jednoducho možné prevedením príjmov z poplatkov za využívanie ciest brennerskej diaľnice na financovanie železničnej trate. Aby sa tak stalo, nesmela by sa koncesia na brennerskú diaľnicu stať predmetom verejnej súťaže, ako sa o tom v súčasnosti uvažuje v dôsledku nátlaku z Európy, ale taliansky štát by musel mať možnosť predĺžiť si túto koncesiu najmenej na ďalších 50 rokov namiesto toho, aby sa udelila účastníkom verejnej súťaže pôsobiacim v súkromnom sektore. Inak nebude existovať žiadne krížové financovanie, čo by znamenalo, že vybudovanie tejto trasy transeurópskej siete na talianskej strane by bolo veľmi nepravdepodobné.

  Inés Ayala Sender (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, Parlament sa chystá prijať toto prepracované znenie týkajúce sa transeurópskych sietí a ja by som chcela, aby nám Komisia čo najkonkrétnejšie povedala, kedy budeme mať k dispozícii oznámenie o metodológii.

Pán komisár, ako viete, ide o jednu z priorít španielskeho predsedníctva, ktoré sa už dostáva do svojej druhej polovice. Chcela by som preto čo najkonkrétnejšie vedieť, kedy budeme mať tento text k dispozícii, pretože Parlament teraz prijme prepracované znenie, a teda bude môcť tento nový text slobodne preskúmať.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ešte raz by som chcel poďakovať Výboru pre dopravu a cestovný ruch za podporu tejto technickej úpravy prepracovaného znenia a dúfam, že plenárne hlasovanie túto podporu potvrdí.

Dnešná rozprava mala širší rozsah a pomôže pri návrhu metodológie. Podpredseda Komisie pán Kallas pošle návrh kolégiu 5. mája. Trvalo to istý čas, pretože nová Komisia dlho nebola vymenovaná a príprava návrhov novým kolégiom si vyžaduje určitý čas.

Z tejto rozpravy si odnášam zistenie, že Parlament veľmi dôrazne podporuje politiku transeurópskych sietí. Som presvedčený o tom, že bez dobre prepojenej infraštruktúry, či už v oblasti dopravy, energetiky alebo telekomunikácií, sa len ťažko dá hovoriť o Európe. Verím, že táto rozprava nám pomôže formovať návrhy týkajúce sa metodológie, čo v zásade znamená, že ak všetko pôjde dobre, Výbor pre dopravu a cestovný ruch o nej bude môcť hovoriť v máji.

  Saïd El Khadraoui, zastupujúci spravodajcu. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som len poďakovať kolegom poslancom, ktorí prispeli do dnešnej rozpravy, a zopakovať svoje stanovisko, že sa zaoberáme opravou chýb, ktoré sa urobili v minulosti, a nerobíme žiadne podstatné zmeny.

To príde na rad neskôr v rámci podstatnej revízie usmernení a na tú rozpravu sa, samozrejme, tešíme. Spravodajca pán Simpson, ako aj ja sám v úlohe koordinátora našej skupiny budeme preto našej politickej skupine odporúčať, aby hlasovala proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý predložili zelení. Dúfame, že ostatné politické skupiny nás v tom dokážu podporiť.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas nasledujúceho plenárneho zasadnutia v Bruseli.