Monika Beňová (S&D). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som povedať, že mám taký pocit, že sme trošku neféroví k členským štátom. Budem hovoriť za moju krajinu, za Slovenskú republiku. Slovenská republika má svoju stratégiu, ktorou sa snaží napomáhať riešeniu problematiky Rómov. Máme rómskeho splnomocnenca. A viem, že je to takto vo viacerých krajinách, pretože som viackrát bola členkou fact-finding mission, ktorá navštívila viaceré krajiny, kde je väčšia komunita Rómov, ktorých považujeme za vylúčených alebo za skupiny, ktoré majú problém sa integrovať.

Ale naviažem na to, čo hovorila Lívia Járóka: bez spolupráce so samotnou rómskou komunitou nebudeme v týchto stratégiách úspešní. To, že máme výborné stratégie, je jedna vec, ale to, že ich nedokážeme implementovať aj preto, že veľká časť rómskych komunít nespolupracuje pri týchto stratégiách, je vec druhá.

A keď sme hovorili o vzdelávaní, chcem len povedať za moju krajinu, že moja krajina vytvorila všetky podmienky na to, aby rómske deti boli vzdelávané už od predškolskej výchovy, cez školy. Žiaľbohu, v prostredí svojich rodín nepociťujú žiadnu oporu v tom, aby sa vzdelávali, preto potom ukončia skôr školskú dochádzku a ťažko sa umiestnia na trhu práce. Navyše väčšina Rómov na Slovensku vykonáva skôr manuálnu činnosť, pretože také školy ukončí, a veľmi dobre vieme, že technologický pokrok neumožňuje vytvárať až toľko pracovných miest, aby takúto pracovnú činnosť mohli vykonávať.

(Rečníčka súhlasila, že odpovie na otázku položenú zdvihnutím modrej karty (článok 162 ods. 8 rokovacieho poriadku)).