NÁVRH UZNESENIA o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou
19.4.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sophia in 't Veld v mene skupiny ALDE
Birgit Sippel v mene skupiny S&D
Axel Voss, Simon Busuttil v mene poslaneckého klubu PPE
Jan Philipp Albrecht, Judith Sargentini v mene skupiny Verts/ALE
Timothy Kirkhope v mene skupiny ECR
Rui Tavares, Eva-Britt Svensson, Marie-Christine Vergiat, Cornelis de Jong v mene skupiny GUE/NGL
B7‑0244/2010/rev.
Uznesenie Európskeho parlamentu o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 6 Zmluvy o Európskej únii, článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 8 Charty základných práv Európskej únie a článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o otázke osobných záznamov o cestujúcich (PNR) medzi EÚ a USA, predovšetkým na uznesenie z 13. marca 2003 o odovzdávaní osobných údajov leteckými spoločnosťami v prípade transatlantických letov[1], z 9. októbra 2003 o odovzdávaní údajov leteckými spoločnosťami v prípade transatlantických letov: stav rokovaní s USA[2], z 31. marca 2004 o návrhu rozhodnutia Komisie o primeranej úrovni ochrany osobných údajov obsiahnutých v osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) postúpených Úradu USA pre colnú správu a ochranu hraníc[3], svoje odporúčanie Rade zo 7. septembra 2006 o rokovaniach o dohode so Spojenými štátmi americkými o využívaní záznamov podľa mena cestujúceho (PNR) na predchádzanie a boj proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti vrátane organizovaného zločinu[4], svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o prípade SWIFT, dohode o PNR a transatlantickom dialógu o týchto otázkach[5], a svoje uznesenie z 12. júla 2007 o dohode so Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR)[6],
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 22. októbra 2008 k uzavretiu dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracúvaní a prenose údajov zo záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami austrálskej colnej správe[7],
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 7. júla 2005 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kanady o spracovaní podrobných informácií o cestujúcom (API)/a záznamu podľa mena cestujúceho (PNR)[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva[9],
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 2006 v spojených veciach C-314/04 a C-318/04,
– so zreteľom na list európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov úradujúcemu predsedovi Rady Európskej únie pánovi Schäublemu z 27. júna 2007 o novej dohode o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) s USA,
– so zreteľom na stanovisko Pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, tak ako je stanovené v článku 29 smernice o ochrane údajov (pracovná skupina zriadená podľa článku 29) k budúcej dohode o PNR,
– so zreteľom na stanovisko Právnej služby Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na smernicu Rady 2004/82/ES o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (smernica o API)[10],
– so zreteľom na spoločné preskúmanie dohody medzi EÚ a USA v roku 2005,
– so zreteľom na spoločné preskúmanie dohody medzi EÚ a USA v roku 2010,
– so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Kanadou z roku 2009,
– so zreteľom na žiadosť o súhlas s uzatvorením Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (DHS)[11] a s uzatvorením Dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracúvaní a prenose údajov zo záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskej colnej správe[12],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, nadobudla platnosť 1. decembra 2009,
B. keďže na základe nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa vyžaduje udelenie súhlasu Parlamentu s dohodami medzi EÚ a USA a Austráliou o postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR), aby mohli byť tieto dohody uzavreté,
C. keďže dohoda medzi EÚ a Kanadou o postupovaní PNR už neplatí, ako dôsledok toho, že v septembri 2009 skončila platnosť rozhodnutia o adekvátnej ochrane a odvtedy sa údaje PNR postupujú na základe dvojstranných záväzkov Kanady voči členským štátom,
D. keďže ďalšie krajiny už požiadali o postúpenie PNR, alebo oznámili svoj zámer v blízkej budúcnosti oň požiadať,
E. keďže Rada požiadala Komisiu o predloženie návrhu na vytvorenie systému EÚ v oblasti PNR a Komisia tento návrh predložila 17. novembra 2007,
F. keďže v digitálnom veku sa ochrana údajov, právo na informačné sebaurčenie, osobné práva a právo na súkromie stali hodnotami, ktoré zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu a preto musia byť s osobitnou starostlivosťou chránené,
G. keďže v našom svete, ktorého základnou charakteristikou je mobilita, musí zvýšená bezpečnosť a lepší boj proti trestnej činnosti ísť ruka v ruke s účinnejšou a rýchlejšou výmenou údajov v Európe a na celosvetovej úrovni,
1. pripomína svoje odhodlanie bojovať proti terorizmu a organizovanej a cezhraničnej trestnej činnosti a pevné presvedčenie, že treba nájsť správnu rovnováhu medzi bezpečnostnými opatreniami a ochranou občianskych slobôd a základných práv, pričom treba zabezpečiť maximálne rešpektovanie súkromia, informačného sebaurčenia a ochrany údajov; opätovne potvrdzuje, že nevyhnutnosť a primeranosť sú kľúčovými zásadami, bez ktorých nebude boj proti terorizmu nikdy účinný;
2. zdôrazňuje, že Európska únia vychádza zo zásad právneho štátu a že všetky prípady postúpenia osobných údajov z EÚ a jej členských štátov tretím krajinám z bezpečnostných dôvodov by mali byť v súlade s medzinárodnými dohodami, ktoré majú štatút legislatívnych aktov, aby občanom EÚ poskytovali potrebné záruky, rešpektovali procedurálne garancie a práva na obranu a boli v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov na vnútroštátnej a európskej úrovni;
3. v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie žiada Európsku komisiu, aby Parlamentu poskytla všetky príslušné informácie a základné materiály, a predovšetkým konkrétne informácie, ktorých poskytnutie sa požaduje v menovanom uznesení o EÚ a PNR;
4. prijal rozhodnutie odložiť hlasovanie o udelení súhlasu s dohodami s USA a Austráliou, kým nepreskúma možnosti opatrení v oblasti využívania PNR, ktoré by boli v súlade s právnymi predpismi EÚ a záujmami, ktoré Parlament vyjadril vo svojich predchádzajúcich uzneseniach o PNR;
5. domnieva sa, že pred zavedením každého nového legislatívneho nástroja sa musí vypracovať posúdenie vplyvu na súkromie a test proporcionality, na základe ktorého sa musí preukázať, že existujúce právne nástroje nie sú dostačujúce; vyzýva najmä na vypracovanie analýzy:
ü využívania údajov API v rámci EÚ a tretími krajinami, ako spôsobu zberu a využívania údajov o pasažieroch, ktorý menej narúša súkromie,
ü údajov vyzbieraných USA a Austráliou v rámci ich vlastných systémov elektronického vydávania cestovných povolení, a
ü údajov PNR, ktoré môžu byť k dispozícii zo zdrojov, ktoré nie sú predmetom medzinárodných dohôd, ako napríklad počítačových rezervačných systémov umiestnených mimo EÚ; vyzýva Komisiu, aby požiadala o konzultáciu všetky zainteresované strany vrátane leteckých prepravcov;
6. domnieva sa, že v každej novej dohode sa musia stanoviť príslušné mechanizmy kontroly a dohľadu;
7. vyzýva na ucelený prístup k využívaniu údajov PNR na presadzovanie práva a bezpečnosti na základe vytvorenia jediného súboru zásad, ktorý by slúžil ako základ pre dohody s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do polovice júla 2010 predložila návrh takéhoto jediného modelu a navrhla mandát pre rokovania s tretími krajinami;
8. domnieva sa, že tento model by mal spĺňať nasledujúce minimálne požiadavky:
a) údaje PNR sa môžu používať len na účely presadzovania práva a bezpečnosti v prípadoch organizovanej a cezhraničnej trestnej činnosti alebo terorizmu cezhraničného charakteru, na základe právnych definícii stanovených v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/475/JHA z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu[13];
b) využívanie údajov PNR na presadzovanie práva a na účely bezpečnosti musí byť v súlade s európskymi normami na ochranu údajov, najmä pokiaľ ide o obmedzenie účelu, proporcionalitu, zákonné odškodnenie, obmedzenie množstva zhromažďovaných údajov a dĺžku obdobia ich uloženia;
c) údaje PNR sa v žiadnom prípade nesmú využívať na účely hĺbkovej analýzy údajov (data mining) alebo vytvárania profilov; žiadne rozhodnutie o vyšetrovaní alebo stíhaní sa nesmie nikdy prijať jedine na základe výsledkov takýchto automatizovaných vyhľadávaní alebo prehľadávania databáz; využívanie údajov sa musí obmedziť na konkrétne zločiny alebo hrozby a musí sa realizovať na individuálnom základe;
d) v prípade postúpenia údajov PNR o občanoch EÚ tretím krajinám sa podmienky takéhoto postúpenia stanovia v záväznej medzinárodnej dohode, ktorá občanom a spoločnostiam EÚ poskytne právnu istotu a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie;
e) postúpenie údajov z prijímajúcej krajiny do tretích krajín sa uskutoční v súlade s normami EÚ pre ochranu údajov, ktoré sa stanovia na základe osobitného preskúmania primeranosti; takto sa bude postupovať v prípade každého budúceho postupovania údajov z prijímajúcej krajiny do tretích krajín;
f) údaje PNR sa môžu poskytovať jedine pasívnym spôsobom (metóda PUSH);
9. zdôrazňuje význam právnej istoty pre občanov a letecké spoločnosti EÚ, ako aj potrebu harmonizovaných noriem pre letecké spoločnosti;
10. vyzýva Komisiu a predsedníctvo, aby vo všetkých fázach procesu Parlamentu zabezpečili plný prístup k dokumentom a smerniciam, ktoré sú predmetom rokovania, a aby sa na požiadanie takýto prístup poskytol aj národným parlamentom;
11. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, vláde Spojených štátov a obom snemovniam Kongresu, vláde Austrálie a obom komorám jej parlamentu a vláde Kanady a obom komorám jej parlamentu.
- [1] Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 381.
- [2] Ú. v. EÚ C 81 E, 31.3.2004, s. 105.
- [3] Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 665.
- [4] Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 250.
- [5] Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 349.
- [6] Prijaté texty, P6_TA(2007)0347.
- [7] Prijaté texty, P6_TA(2008)0512.
- [8] Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 464.
- [9] Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 44.
- [10] Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24.
- [11] Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (DHS) (Dohoda PNR z roku 2007) (KOM(2009)0702).
- [12] Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracúvaní a prenose údajov zo záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskej colnej správe (KOM(2009)0701).
- [13] Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21.