Návrh uznesenia - B7-0611/2010Návrh uznesenia
B7-0611/2010

NÁVRH UZNESENIA o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady

3.11.2010

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Reinhard Bütikofer, Eva Lichtenberger, Yannick Jadot, Indrek Tarand, Jan Philipp Albrecht v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0608/2010

Postup : 2010/2898(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0611/2010
Predkladané texty :
B7-0611/2010
Prijaté texty :

B7‑0611/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA a na uznesenie z októbra 2009 o zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady,

–   so zreteľom na správu o pokroku prijatú na štvrtom zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady (Transatlantic Economic Council – TEC) 27. októbra 2009 a na spoločné vyhlásenie prijaté na stretnutí v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov v júni 2010 v Madride,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže transatlantické partnerstvo je založené na spoločných kľúčových hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu, ako aj na spoločných cieľoch, ako sú sociálny pokrok a začleňovanie, otvorené a integrované ekonomiky, trvalo udržateľný rozvoj a mierové riešenie konfliktov, a keďže je základným kameňom bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore,

B.  keďže EÚ a USA zohrávajú z celosvetového hľadiska kľúčovú úlohu a spoločne nesú zodpovednosť za riešenie hospodárskych a finančných kríz a problémov so zmenou klímy, urovnávanie konfliktov a odzbrojenie, odstraňovanie chudoby a plnenie ďalších rozvojových cieľov tisícročia, ochranu a presadzovanie ľudských práv a zásad právneho štátu, boj proti terorizmu a šíreniu jadrových zbraní, opierajúc sa pritom o medzinárodné právo a multilaterálne inštitúcie, najmä systém OSN, ako aj v rámci vyzývania ďalších partnerov na spoluprácu v tomto úsilí,

C. keďže v rámci boja proti medzinárodnému terorizmu treba zdôrazniť, že je dôležité plne rešpektovať ľudské práva a základné slobody, ktoré sú zakotvené v medzinárodnom práve a zmluvách, a zabezpečiť primeranosť, ako sa uvádza v Európskom dohovore o ľudských právach a Charte základných práv Európskej únie,

D. keďže silné a stabilné transatlantické vzťahy môžu rozhodujúcou mierou prispieť k skvalitneniu globálneho riadenia a účinnému posilneniu medzinárodných organizácií,

E.  keďže práca Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) a Transatlantickej rady pre energetiku je zameraná na lepšie fungovanie transatlantického trhu, čím sa uľahčí hospodársky rast, udržateľný rozvoj a sociálna spravodlivosť,

F.  keďže EÚ a USA spoločne nesú zodpovednosť za to, aby na nadchádzajúcom zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP/MOP) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktoré sa bude konať v decembri v Kankúne, boli prijaté primerané globálne záväzky s cieľom účinne bojovať proti zmene klímy,

Výzvy v oblasti globálneho riadenia

 

1.  zdôrazňuje potrebu dospieť k rozsiahlemu, ambicióznemu a právne záväznému režimu v oblasti emisií skleníkových plynov na obdobie po roku 2012; navrhuje vypracovať transatlantickú „novú ekologickú dohodu“ (Green New Deal) o investíciách a technologickej výmene v oblasti šetrenia energiou a technológií na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a dospieť k dohode o primeranej úrovni financovania v oblasti zmiernenia zmeny klímy a prispôsobovania sa jej v rozvojových krajinách;

2.  naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na realizáciu reformného programu OSN vrátane reformy Bezpečnostnej rady OSN a ostatných viacstranných fór v rámci globálneho usporiadania;

3.  vyzýva oboch partnerov, aby podporovali rešpektovanie ľudských práv vo vlastných krajinách a vo svete ako kľúčový prvok svojej politiky; zdôrazňuje potrebu intenzívnej koordinácie v oblasti preventívnej a krízovej diplomacie; vyzýva administratívu USA, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a pristúpila k nemu;

Otázky týkajúce sa obrany, kontroly zbrojenia, šírenia jadrových zbraní a bezpečnosti

4.  berie na vedomie nadchádzajúci samit NATO v Lisabone v dňoch 19. – 20. novembra 2010 a prácu vykonanú s cieľom dospieť k dohode o novej strategickej koncepcii; naliehavo vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád, aby jadrové odzbrojenie a kontrolu konvenčných zbraní stanovili ako prioritu a aby zamietli návrhy vyzývajúce na vytvorenie osobitného obranného protiraketového systému NATO; rozhodne víta príležitosť presadzovať na samite OBSE úsilie o vytvorenie charty pre bezpečnostné spoločenstvo v rámci OBSE; žiada novú globálnu bezpečnostnú štruktúru v rámci OSN;

5.  víta rozhodnutie vlády USA z januára 2010 vymenovať osobitného vyslanca pre Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) a vyhlásenie prezidentov Obamu a Medvedeva z júna 2010 o budúcnosti kontroly konvenčných zbraní a zmluve CFE; víta dohodu medzi USA a Ruskom o novej zmluve START a je pevne presvedčený, že ju Senát USA schváli;

6.  pripomína deklaráciu aliancie NATO zo Štrasburgu z apríla 2009 o jadrových zbraniach; vyzýva vládu USA a členské štáty EÚ, aby dospeli k dohode o výslovnom záväzku NATO pracovať v prospech sveta bez jadrových zbraní; nalieha na USA, aby sa s Ruskom dohodli na odstránení taktických jadrových zbraní z Európy; nalieha na členské štáty EÚ, aby iniciovali vlastné konkrétne opatrenia v záujme jadrového odzbrojenia, ako bolo dohodnuté na hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010, a aby ukončili koncepciu NATO týkajúcu sa spoločného využívania jadrových technológií, a prejavili tak silnú podporu režimu v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

7.  víta výsledky samitu o jadrovej bezpečnosti z apríla 2010, na ktorom sa zdôraznil celosvetový význam predchádzania jadrovému terorizmu a zabezpečenia všetkého citlivého jadrového materiálu do štyroch rokov a dohodol pracovný plán na zlepšenie a zovšeobecnenie jestvujúcich dohôd a programov o jadrovej bezpečnosti; podporuje iniciatívy, ktoré prijali jednotlivé krajiny na zlepšenie vnútroštátnej bezpečnosti, a nabáda ostatné štáty, aby sa pridali; pripomína, že jadrová energia je podľa svojej definície technológiou dvojakého použitia, a preto aj podpora a vývoz nukleárnych technológií na „civilné“ použitie so sebou vždy prináša riziko šírenia zbraní hromadného ničenia; pripomína, že v súčasnosti pracuje viac ako 40 krajín na vytváraní jadrových programov a že niektoré z týchto krajín sa nachádzajú v krízových regiónoch, akým je Blízky východ;

8.  pripomína rozšírenú operatívnu spoluprácu medzi NATO a EÚ v oblasti krízového riadenia, ktorá sa týka balkánskeho regiónu a Afrického rohu; víta dobrú spoluprácu medzi jednotkami KFOR patriacimi organizácii NATO a misiou EÚ s názvom EULEX v Kosove, ktorá pôsobí v oblasti spravodlivosti, právneho štátu a polície; berie na vedomie existenciu dvoch námorných misií v Africkom rohu, ktorých cieľom je boj proti pirátstvu; žiada EÚ aj NATO, aby zabezpečili, že existencia operácie ATALANTA a operácie NATO Ocean Shield, ktorú vykonáva Task Force 508, nebude viesť k zdvojovaniu činností a zbytočným problémom s koordináciou; vyzýva obe strany, aby tieto skúsenosti využili pre užšiu spoluprácu v oblasti krízového riadenia v budúcnosti;

Medzinárodná spolupráca

9.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby obaja partneri v duchu dôvery a transparentnosti presadzovali koordinovaný prístup k ich politikám voči Iránu, Iraku, Afganistanu a Pakistanu; domnieva sa, že je potrebné vyhodnotiť skúsenosti s vojenskou prítomnosťou v krajinách ako Afganistan a Irak získané počas posledného desaťročia; vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v práci na komplexnej globálnej stratégii, ktorá by uprednostňovala sociálno-ekonomický a udržateľný rozvoj a kládla dôraz najmä na zlepšenie postavenia žien;

10. oceňuje zvýšené úsilie ďalších členov skupiny G-20 o podporu regionálnej stability a spolupráce, najmä v súvislosti s Iránom, Blízkym východom a Kórejským polostrovom; vyjadruje svoj zámer obmedziť konflikty v stredomorskej oblasti a domnieva sa, že Turecko má v tomto kontexte nanajvýš dôležitú úlohu; zdôrazňuje, že EÚ susedí s mnohými moslimskými krajinami; víta preto prejav prezidenta Obamu prednesený v Káhire a podporuje proaktívnejšie politiky nadväzovania kontaktov s moslimským svetom;

11. víta úsilie prezidenta Obamu a vlády USA o vdýchnutie nového života do mierového procesu na Blízkom východe; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím izraelskej vlády nepredĺžiť moratórium na výstavbu osád a žiada USA a EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie o to, aby zúčastnené strany znova viedli priame mierové rozhovory medzi Izraelom a Palestínčanmi s cieľom dospieť k rozsiahlej dohode o konflikte, ktorá ukončí okupáciu trvajúcu od roku 1967 a vyústi do vzniku nezávislého, demokratického, jednotného a životaschopného palestínskeho štátu schopného koexistencie s Izraelom a ostatnými susedmi v mieri a bezpečí; naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby zohrávala aktívnejšiu politickú úlohu, a to aj v rámci kvarteta, a v tejto súvislosti žiada aktívnejší európsky prístup voči Sýrii a Libanonu;

Finančná stabilita a medzinárodná regulačná arbitráž

12. vyzdvihuje, že riziko finančných a menových turbulencií a zníženia pákového efektu a riziko novej úverovej krízy ešte nepominulo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre dosiahnutie udržateľnej globálnej hospodárskej obnovy majú rozhodujúci význam koordinované makroekonomické politiky;

13. zdôrazňuje význam koordinovaného prístupu medzi novovytvoreným Európskym výborom pre systémové riziká a Výborom pre finančný dohľad pri vymedzovaní finančných inštitúcií, ktoré sú považované za „príliš veľké na to, aby zbankrotovali“, ako aj pri ich regulácii a dohľadu nad nimi;

14. podčiarkuje, že porovnateľnosť účtovných štandardov je nevyhnutná v záujme toho, aby sa zachovali rovnaké podmienky a zabezpečila porovnateľnosť údajov na globálnej úrovni; navrhuje vytvorenie verejného a demokraticky kontrolovaného medzinárodného orgánu pre účtovné štandardy, ktorý by prekonal najmä rozdiely medzi USA a EÚ v tejto oblasti a s tým spojené ohrozenie finančnej stability;

15. trvá na tom, že je potrebné uzavrieť komplexnú dohodu Bazilej III, ktorá by okrem iného upravovala koeficienty zadlženia a kapitálové prirážky pre systémové finančné inštitúcie, štandardy riadenia likvidity a maximálnu výšku prémií a dividend podnecujúcich k riskovaniu; zdôrazňuje, že dohoda Bazilej III by mala účinne ukončiť existenciu účtovných štruktúr v daňových rajoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnuté predbežné dohody počítajú s príliš dlhými prechodnými obdobiami a so zvýšením kapitálu, ktoré je vzhľadom na dramatické skúsenosti z finančnej krízy nedostatočné;

16. zdôrazňuje, že regulačné normy, ktoré sa podarilo presadiť v jednej jurisdikcii, by mali byť kritériom pre inú jurisdikciu, a viesť tak k neustálemu zdokonaľovaniu medzinárodnej finančnej regulácie, najmä pokiaľ ide o mimoburzový klíring derivátov, reguláciu ratingových agentúr, alternatívne investičné fondy, špekulatívne predaje a swapy na kreditné zlyhanie (CDS);

Energetická politika a technologická spolupráca

17. nabáda Radu pre energetiku EÚ – USA, aby sa usilovala o koordináciu energetických stratégií, ktoré by podporovali diverzifikáciu energetických zdrojov, ako aj dopravných ciest, a o podporovanie ekologicky efektívnych ekonomík založených na obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré by mohli vytvoriť milióny nových ekologických pracovných miest; vyzýva obe strany, aby dosiahli čo najväčšiu konvergenciu pri uplatňovaní kritérií udržateľnosti pre agropalivá vrátane tých, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na emisie skleníkových plynov;

18. zdôrazňuje, že vhodná politika v oblasti surovín a vzácnych zemín má rozhodujúci význam pre udržateľný rozvoj a technologický pokrok v rámci hospodárstva USA i európskeho hospodárstva; žiada posilnenie spolupráce medzi USA a EÚ, konkrétne v oblasti získavania a výmeny informácií, ako aj v oblasti výskumu a vývoja zameraného na zodpovednú ťažbu, spracovanie, využívanie, zhodnocovanie, recyklovanie a nahrádzanie surovín, ktoré sú oboma stranami považované za kritické, najmä vzácnych zemín;

19. rád by zistil, aký potenciál má bridlicový plyn v Európe ako pôvodný zdroj energie, a využil skúsenosti z USA, pokiaľ ide aj o environmentálne aspekty rozvoja využívania bridlicového plynu;

Transatlantická hospodárska spolupráca

20. zdôrazňuje, že užšie transatlantické partnerstvo, ktorého cieľom je lepšie fungovanie transatlantického trhu založeného na zásade sociálneho trhového hospodárstva, je významným nástrojom na formovanie globalizácie a riešenie celosvetových hospodárskych a sociálnych kríz;

21. víta úvahy o tom, že TEC by mohla získať osobitnú úlohu strategickej koordinácie hospodárskej politiky, najmä pokiaľ ide o otázky súvisiace s procesom G-20; pripomína však, že akákoľvek nová úloha pre TEC by mala byť starostlivo vyvážená s nepretržitým úsilím o nájdenie riešenia konkrétnych otázok v rámci transatlantickej politickej agendy, ku ktorým patrí napr. politika v oblasti finančných trhov, ekologického hospodárstva, digitálnej agendy, vyspelých technológií a inovácií; v tejto súvislosti víta nedávne vytvorenie inovačného dialógu a žiada oboch partnerov, aby sa na vysokej úrovni angažovali v akčnom partnerstve pre inováciu;

22. opätovne vyzýva vedenie EÚ a USA a spolupredsedov TEC, aby zohľadnili kľúčovú úlohu zákonodarcov pri dosahovaní úspechu TEC; naliehavo ich vyzýva, aby do činnosti TEC plne a priamo zapojili zástupcov Transatlantického dialógu zákonodarcov, keďže zákonodarcovia nesú spolu so svojimi príslušnými výkonnými zložkami zodpovednosť za uzákonenie mnohých rozhodnutí TEC a dohľad nad nimi;

23. víta skutočnosť, že Transatlantickej hospodárskej rade poskytujú poradenstvo viaceré zúčastnené strany vrátane zástupcov podnikov, a opätovne žiada, aby sa porovnateľná úloha zverila aj zástupcom odborového hnutia na oboch stranách Atlantiku, a to s cieľom plne začleniť sociálny rozmer; žiada, aby vedúci predstavitelia Transatlantického dialógu o práci a Transatlantického dialógu pre energetiku boli začlenení do skupiny poradcov;

24. pripomína, že vo vyhlásení vydanom na zasadnutí G-20 v Pittsburghu sa uznáva, že za vznikom finančných kríz stojí nerovnováha vo svetovom obchode a že by sa mal začať proces spolupráce v oblasti vzájomného hodnotenia vnútroštátnych rámcov obchodnej politiky; vyzýva obe strany, aby uznali prepojenie medzi obchodnou politikou, vyhliadkami na dosiahnutie globálnej finančnej stability a spravodlivým zjednotením výmenných kurzov mien v hlavných ekonomikách; žiada vytvorenie nového programu pre WTO v záujme prispôsobenia pravidiel svetového obchodu tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele v oblasti prevencie finančnej krízy, zjednotenia výmenných kurzov, znižovania chudoby a zmierňovania zmeny klímy;

25. odporúča obom stranám, aby sa dohodli na zásadách, ktoré by im pomohli dosiahnuť udržateľnejšiu rovnováhu svetového obchodu, a to aj prostredníctvom opatrení odradzujúcich od prílišnej orientácie na vývoz, záväzných sociálnych noriem, prepracovania antidumpingových pravidiel tak, aby zahŕňali aj aspekt environmentálneho dumpingu, vypracovania kritérií a obmedzenia liberalizácie obchodu s finančnými službami, zákazu všetkých poľnohospodárskych dotácií na vývoz a kritérií pre zahraničné investície do odvetvia potravinárstva a distribúcie;

26. vyjadruje presvedčenie, že obmedzenie špekulácií na komoditných trhoch, ktoré boli jedným z faktorov nedávneho extrémneho kolísania cien potravín, by sa malo stať predmetom dialógu oboch strán; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné odradiť špekulantov od účelového výberu medzi rôznymi regulačnými systémami a od ďalších masívnych špekulatívnych presunov na komoditných trhoch, ktoré vytvárajú nestabilitu; víta nedávne právne predpisy na oboch stranách zamerané na umožnenie väčšej transparentnosti trhov a obmedzenie špekulatívneho správania;

27. domnieva sa, že je dôležité viesť dialóg o nových potravinách a používaní nových technológií vo výrobe potravín, najmä v súvislosti s klonovaním v oblasti chovu zvierat;

28. vyjadruje poľutovanie nad zavedením poplatkov na podporu cestovania a administratívnych poplatkov za udelenie povolenia z elektronického systému cestovania (ESTA) pre občanov EÚ cestujúcich do USA a považuje ho za krok späť rovnajúci sa opätovnému zavedeniu vízovej povinnosti, ako aj poľutovanie nad vylúčením Rumunska, Poľska, Bulharska a Cypru z bezvízového programu, čo vedie k diskriminácii občanov EÚ, a opätovne žiada Komisiu, aby sa touto záležitosťou zaoberala ako s naliehavou prioritou vrátane možnosti zavedenia recipročných opatrení;

Základné práva a bezpečnosť

29. vyzýva orgány USA a Komisiu, aby ešte viac zintenzívnili svoju spoluprácu v oblasti ochrany údajov; pripomína, že EÚ je založená na zásadách právneho štátu a že všetky prenosy európskych osobných údajov do tretích krajín z bezpečnostných dôvodov musia zahŕňať procesné záruky a práva na súdnu nápravu;

30. víta skutočnosť, že sa pripravuje transatlantická rámcová dohoda o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracúvaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu a ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce; zdôrazňuje, že základom prijatia akejkoľvek dohody o výmene údajov so Spojenými štátmi americkými, a to vrátane plánovanej novej dohody o výmene údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR), sú vymožiteľné práva na ochranu údajov na oboch stranách Atlantiku; vyjadruje presvedčenie, že nadchádzajúca revízia smernice EÚ o ochrane údajov by mala znamenať nový začiatok transatlantického dialógu o ochrane súkromia a údajov vo verejnom aj súkromnom sektore a smerovať k zvýšenej úrovni ochrany;

31. opakuje svoju výzvu na zrušenie trestu smrti v USA;

32. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Kongresu Spojených štátov amerických, spolupredsedom Transatlantického dialógu zákonodarcov a spolupredsedom a sekretariátu Transatlantickej hospodárskej rady.