Návrh uznesenia - B7-0096/2011Návrh uznesenia
B7-0096/2011

NÁVRH UZNESENIA o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období

9.2.2011

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Othmar Karas, Bendt Bendtsen v mene poslaneckého klubu PPE
Edit Herczog v mene skupiny S&D
Jürgen Creutzmann v mene skupiny ALDE
Reinhard Bütikofer v mene skupiny Verts/ALE
Derk Jan Eppink v mene skupiny ECR


Postup : 2011/2520(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0096/2011

B7‑0096/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže malé a stredné podniky (MSP), ktorých je v EÚ 23 miliónov a ktoré predstavujú približne 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, významným spôsobom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu pracovných miest, sú významným zdrojom inovácií a zohrávajú zásadnú úlohu v udržiavaní a zvyšovaní zamestnanosti,

B.  keďže obmedzený prístup MSP k dostupnému financovaniu je jednou z najväčších prekážok ich zakladania a rastu a keďže súčasná finančná a hospodárska kríza tento problém ešte zhoršila,

C. keďže európske finančné trhy v mnohých oblastiach momentálne nie sú z rôznych dôvodov schopné zabezpečiť pre MSP dostatočný objem financovania, a to aj napriek tomu, že tradičné formy poskytovania pôžičiek MSP zostali počas súčasnej krízy vcelku stabilné; keďže je potrebné vyvinúť úsilie o to, aby sa v budúcnosti predišlo znižujúcej sa ochote bánk poskytovať MSP financie v dôsledku prebiehajúcich reforiem medzinárodných bankových predpisov a ich uplatňovania v Európe,

D. keďže európsky sektor MSP je veľmi rôznorodý a jeho významnú časť tvoria mikropodniky, rodinné podniky úspešne pôsobiace v tradičných odvetviach, ako aj rastúci počet začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich vysoko inovatívnych podnikov v oblasti moderných technológií; keďže všetky tieto rôzne modely podnikania majú rôzne problémy, a tým pádom aj odlišné potreby, čo sa týka prístupu k financovaniu; keďže MSP s vysokým pákovým efektom (vysokou mierou dlhového financovania) sú oveľa zraniteľnejšie v prípade výskytu krízy či v prípade, keď sa ich rizikovejšie projekty ocitnú v ťažkostiach,

E.  keďže bankový sektor, ktorý je v súvislosti s kapitálom a rizikami čoraz obozretnejší, stanovuje prísnejšie podmienky poskytovania pôžičiek vrátane prísnejších požiadaviek na vyššiu zábezpeku a vyšších rizikových prirážok a keďže banky sú čoraz neochotnejšie financovať prostredníctvom tradičných úverov rizikovejšie podnikateľské projekty, ku ktorým patria začínajúce podniky, inovačné produkty a dokonca aj prevody podnikov,

F.  keďže vysoko inovatívne a rýchlo rastúce podniky majú zásadný význam pre budúcu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a pre tvorbu pracovných miest, najmä na trhoch, ktoré prechádzajú na hospodárstvo efektívne z hľadiska využívania zdrojov,

G. keďže zo štatistík vyplýva, že v prípade európskych MSP je menšia pravdepodobnosť, že budú uvažovať o kapitálovom financovaní, než napríklad u ich amerických náprotivkov,

H. keďže na mnohých finančných sprostredkovateľov na európskej aj národnej úrovni pôsobia odrádzajúco administratívna záťaž, ktorá vyplýva zo zložitých európskych finančných predpisov, a politické a operačné usmernenia pre európske programy financovania,

I.   keďže európske inštitúcie budú teraz musieť zhodnotiť a preskúmať existujúce nástroje na podporu financovania MSP so zreteľom na ďalšie programové obdobie v kontexte nasledujúceho viacročného finančného rámca,

Posilnenie fungovania programov financovania MSP

1.  konštatuje, že pokiaľ ide o externé financovanie, veľký počet MSP bude aj naďalej závisieť hlavne od úverov a pôžičiek; vyjadruje znepokojenie nad tým, že bankový sektor, ktorý je v súvislosti s kapitálom a rizikami čoraz obozretnejší, požaduje väčšie zábezpeky a vyššie rizikové prirážky, pričom obe tieto požiadavky vedú k nedostatku financovania a nevyužívaniu podnikateľských a pracovných príležitostí v tomto veľmi rozsiahlom sektore hospodárstva; preto sa domnieva, že dostupnosť systémov záruk za úvery a pôžičky má zásadný význam pre využitie potenciálu, ktorý ponúkajú MSP z hľadiska rastu a tvorby pracovných miest; považuje za potrebné posilniť existujúce programy na úrovni jednotlivých štátov aj EÚ a uznáva významnú úlohu pôžičiek, ktoré malým a stredným podnikom poskytuje EIB;

2.  poukazuje na to, že pri stanovení prísnejších požiadaviek na vlastné zdroje bánk, ktoré navrhol Bazilejský výbor, by sa mali brať do úvahy záujmy MSP;

3.  vyslovuje rozhodnú podporu ďalšiemu uplatňovaniu záručných nástrojov v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), finančného nástroja s rozdelením rizika v rámci 7. RP a štrukturálnych fondov (JEREMIE) s cieľom posilniť poskytovanie pôžičiek malým a stredným podnikom a v rámci iniciatívy JASMINE s cieľom podporiť inštitúcie mikrofinancovania; poukazuje na to, že ich riadne vykonávanie v súčasnosti brzdia príliš zložité administratívne postupy; žiada Komisiu, aby zjednodušila využívanie štrukturálnych fondov v súvislosti s nástrojmi financovania MSP, najmä v záujme financovania revolvingových fondov pre záručné systémy, avšak tak, aby pri tom nevznikali štruktúry, ktoré by duplikovali už existujúce systémy napr. na národnej úrovni;

4.  zastáva názor, že financovanie je nedostatočné najmä v prípade programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a že program treba z hľadiska jeho finančného zabezpečenia prehodnotiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie financovanie inovačných finančných nástrojov v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci;

5.  požaduje, aby sa v rozpočte EÚ značne zvýšili financie určené na inovačné finančné nástroje s cieľom zabezpečiť finančné potreby MSP, a so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a hlavné medziodvetvové iniciatívy nabáda na uplatňovanie spoločných nástrojov so skupinou EIB, najmä prostredníctvom systémov na rozdelenie rizika; žiada, aby sa budúce programy vyznačovali potrebnou pružnosťou s cieľom predísť využívaniu neprimeraných univerzálnych riešení;

 

Riešenie zlyhaní trhu

6.  zdôrazňuje potrebu, aby mali začínajúce a inovatívne podniky lepší prístup k nástrojom kapitálového alebo kvázi-kapitálového financovania, ktoré trh ešte neposkytuje v dostatočnej miere; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v programoch ďalšej generácie sa bude klásť väčší dôraz na nástroje mezanínového financovania a že tieto programy budú podporované prostredníctvom fondov a nástrojov na rozdelenie rizika;

7.  konštatuje, že vysoko inovatívne a rýchlo rastúce spoločnosti potrebujú prístup na väčšie európske trhy s rizikovým kapitálom a dlhopismi, a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla kroky na odstránenie prekážok rozvoja európskych trhov s rizikovým kapitálom a dlhopismi, aby rozšírila nástroje na rozdelenie rizika aj na investície do vlastného kapitálu, aby podporovala emisie spoločných podnikových dlhopisov a nabádala členské štáty k podpore činnosti tzv. podnikateľských anjelov poskytovaním daňových stimulov investorom;

8.  konštatuje, že súčasná štruktúra financovania MSP v mnohých európskych krajinách je na strane dopytu aj ponuky silne ovplyvnená systémami zdanenia a finančnej podpory, ktoré poskytujú významné stimuly pre dlhové financovanie a odrádzajú od kapitálového financovania; vyzýva Komisiu, aby podnikla iniciatívy na zvýšenie povedomia o problémoch spôsobených nesprávnymi stimulmi, ktoré vytvára regulačný rámec, a aby nabádala členské štáty k uskutočňovaniu potrebných reforiem;

Odstránenie administratívnych prekážok

9.  vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou finančných predpisov EÚ a usmernení k európskym nástrojom financovania, najmä v prípade, keď sú európske fondy a programy využívané na podporu jednotlivých podnikov prostredníctvom poskytovania relatívne malých súm; domnieva sa, že čas a náklady vynaložené na splnenie týchto predpisov sú absolútne neúmerné výhodám, ktoré koncový príjemca získa; požaduje, aby sa v prípade inovačných finančných nástrojov zefektívnilo riadenie a zabezpečila efektívnosť z hľadiska administratívy, vykazovania a nákladov; trvá na tom, že banky, sprostredkovateľov ani príjemcov nesmie od využívania programov a fondov odrádzať administratívna záťaž s nimi spojená; žiada Komisiu, aby navrhla zjednodušené a menej nákladné predpisy a usmernenia, najmä pre programy určené na podporu financovania MSP v malom objeme vo forme záruk a nástrojov mezanínového alebo kapitálového financovania;

10. víta skutočnosť, že v roku 2010 vzniklo finančné fórum MSP, a nalieha na Komisiu, aby pokračovala v zlepšovaní spolupráce s národnými rozvojovým bankami a komerčnými bankami s cieľom vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy, vytvárať synergie a určiť spôsoby, akými je možné zjednodušiť a zefektívniť programy EÚ v oblasti financovania MSP;

11. poukazuje na to, že existujúce opatrenia finančnej podpory MSP sú súčasťou mnohých rôznych programov EÚ, ako napr. programu CIP, štrukturálnych fondov (JEREMIE), 7. RP a iných, a poukazuje na nedostatočnú spojitosť medzi týmito programami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie prepojenie medzi rôznymi programami na poskytovanie záruk, ako aj náležitú rovnováhu medzi systémami na podporu financovania inovácií či na poskytovanie rizikového kapitálu MSP na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila jednotné kontaktné miesto pre rôzne finančné nástroje EÚ zamerané na MSP;

12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.