PREDBEŽNÝ NÁVRH SPRÁVY o predpokladanom využívaní európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov

15. 6. 2006 - (2006/2027(INI))

Dočasný výbor vo veci prepokladaného využívania európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov
Spravodajca: Giovanni Claudio Fava

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o predpokladanom využívaní európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov

(2006/2027(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o predpokladanom využití európskych krajín spravodajskou službou CIA pri preprave a protiprávnom zadržiavaní väzňov[1],

- so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. januára 2006 o zriadení dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov[2],

- so zreteľom na článok 175 rokovacieho poriadku,

-    so zreteľom na predbežnú správu dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (A6-0213/2006),

A. keďže hlavným cieľom práce dočasného výboru je zistiť, či postup Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov v rámci uvádzaných skutočností rešpektuje zakladateľské princípy uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a či zaručuje najmä ochranu základných práv, ako ich definuje, okrem iného, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatý Radou Európy 4. novembra 1950 (ďalej ako Európsky dohovor o ľudských právach),

B.  keďže Charta základných práv Európskej únie[3], vyhlásená Parlamentom, Radou a Komisiou na zasadnutí Európskej rady v Nice 7. decembra 2000 a uvádzaná aj v druhej časti Zmluvy o Ústave pre Európu, predstavuje na európskom kontinente jeden z textov, na ktoré sa odvoláva nielen Súdny dvor Európskych spoločenstiev, ale aj ústavné súdy a ostatné súdy členských štátov,

C. keďže v boji proti terorizmu nie je možné zvíťaziť obetovaním základných princípov, ktoré sa terorizmus snaží zničiť, predovšetkým nikdy nesmie byť spochybnená ochrana základných ľudských práv; keďže proti terorizmu je nutné bojovať zákonnými prostriedkami a poraziť ho tak, aby sa súčasne rešpektovalo medzinárodné právo a právo jednotlivých štátov a aby vlády i verejná mienka zaujali zodpovedný postoj,

D. keďže princíp nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti je uvedený v úvode Charty základných práv EÚ a je základom všetkých ostatných základných práv, zvlášť práva na život (článok 2), zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (článok 4), práva na ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo vydania (článok 19), práva na efektívny opravný prostriedok a spravodlivý proces (článok 47), pričom táto zásada nemôže byť obmedzovaná, a to ani z bezpečnostných dôvodov ako v čase mieru, tak i vo vojnovom stave,

E.  keďže na základe medzinárodných ľudských práv, ako sú zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Organizácie spojených národov (OSN), Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a v ich súvisiacich nástrojoch, a najmä na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby každá osoba, ktorá patrí do ich jurisdikcie, požívala medzinárodne priznávané základné práva vrátane zákazu vypovedania alebo deportovania na miesto, kde hrozí riziko mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,

F.  keďže medzinárodné a európske zákony na ochranu ľudských práv zakazujú vynútené zmiznutie osôb vrátane tajného zadržiavania, keď je jednotlivec zadržiavaný v izolácii a bez informácií o svojom ďalšom osude bez toho, aby príbuzní alebo verejnosť boli informovaní o mieste jeho pobytu, a to mimo rámec akéhokoľvek právneho procesu,

G. keďže okrem ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach môžu uvádzané skutočnosti viesť k tomu, že členské štáty ponesú zodpovednosť aj ako zmluvné strany:

- Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, prijatému Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1984,

- Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, prijatého Valným zhromaždením OSN 16. decembra 1966,

- Chicagského dohovoru zo 7. decembra 1944 o medzinárodnom civilnom letectve, a najmä jeho článkov 3, 4 a 6,

H. keďže na boj proti terorizmu je nevyhnutná čo najužšia možná spolupráca medzi európskymi vládami, americkou vládou a všetkými vládami vo svete, ktoré sa zasadzujú v tejto veci,

I.   keďže je potrebné, aby medzi dočasným výborom a Radou Európy, Vysokým komisárom pre ľudské práva OSN, ako aj predstaviteľmi členských štátov a najmä národnými parlamentmi existovala čo najužšia konzultácia a spolupráca,

J.   keďže v rámci tejto konzultácie a a spolupráce by sa mali vziať do úvahy už jestvujúce činnosti a vyšetrovania, najmä:

- konečné znenia správ švédskeho ombudsmana[4], ústavného výboru švédskeho parlamentu[5] a očakávaných správ Výboru proti mučeniu OSN[6], ktoré okrem iného referujú o nezákonnom únose a vydaní do Egypta Muhammeda al-Zeryho a Ahmeda Agizu,

- informačné memorandá z 22. novembra a 22. januára 2006 o „Predpokladanom tajnom zadržiavaní osôb v európskych členských štátoch“, ktoré predložil senátor Dick Marty, predseda a spravodajca Výboru pre právne otázky a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

- prebiehajúce súdne vyšetrovania vo viacerých členských štátoch, najmä závery vyšetrovania, ku ktorým v Taliansku dospel zástupca prokurátora v Miláne o nelegálnom únose egyptského občana Abú Omara a jeho vydaní do Egypta a prebiehajúce vyšetrovania v Nemecku, ktoré vedie mníchovská štátna prokuratúra vo veci údajného únosu a zadržiavania nemeckého občana Cháleda el-Masrího,

- prebiehajúce alebo ukončené parlamentné vyšetrovania v niekoľkých členských štátoch a pristupujúcich krajinách,

- vyhlásenia predstaviteľov viacerých členských štátov, zvlášť Nemecka, Spojeného kráľovstva, Španielska a Írska, týkajúce sa potvrdených informácií o pristávaní civilných lietadiel, využívaných prostredníctvom CIA, na ich územiach,

K. keďže v rámci tejto perspektívy musí byť zvláštna pozornosť venovaná dočasnej správe generálneho tajomníka Rady Európy[7], vypracovanej v rámci vyšetrovania vedeného na základ článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj vyhláseniam generálneho tajomníka na tlačovej besede, ktorá sa konala 12. apríla 2006, opierajúcim sa o podrobné informácie poskytnuté členskými štátmi Rady Európy[8], medzi ktorými boli aj členské štáty Európskej únie; keďže generálny tajomník vyhlásil, že je zrejmé, že tieto lety sa naozaj uskutočnili a že „prakticky žiaden z našich členských štátov nedisponuje zákonnými a administratívnymi opatreniami, umožňujúcimi účinne chrániť osoby proti porušovaniu ľudských práv zo strany agentov cudzích bezpečnostných služieb, pôsobiacich na ich území“ a že „dostal oficiálnu informáciu potvrdzujúcu, že cudzím agentom boli „vydané“ isté osoby na základe postupov, ktoré ignorujú zabezpečujúce normy a opatrenia vyžadované Európskym dohovorom o ľudských právach a ďalšími právnymi nástrojmi Rady Európy“[9],

L.  keďže z tejto prvej fázy prác dočasného výboru bolo možné zhromaždiť koherentné dokumenty so získanými informáciami, zvlášť z:

- vypočutí, ktoré sa konali 13. a 23. februára, 6., 13., 21. a 23. marca, 20. a 25. apríla a 2. mája 2006 a na ktorých sa zúčastnili advokáti, novinári, zástupcovia mimovládnych organizácií (MVO), údajné obete výnimočného spôsobu vydávania osôb a zástupcovia verejných orgánov členských štátov a zástupcovia európskych inštitúcií,

- písomných príspevkov pozvaných rečníkov, ako aj z oficiálnych a iných dokumentov, ku ktorým mal dočasný výbor až do dnešného dňa prístup,

- prehlásení predstaviteľov vlády USA o nimi uznávanej praxi nezákonného zadržiavania,

M. keďže napriek absencii akýchkoľvek kvázi súdnych vyšetrovateľských právomocí a vzhľadom na údajnú činnosť spravodajských služieb utajovanú štátnymi inštitúciami sa výboru podarilo zhromaždiť prima facie dôkazy, že na území Európy prebiehali nezákonné aktivity ovplyvňujúce európskych občanov a obyvateľov, a tým presunul na európske vlády povinnosť preskúmať, či boli dodržané záväzky týkajúce sa ľudských práv vyplývajúce z článku 6 Zmluvy o Európskej únii a Európskej charty základných práv,

N. keďže práce, ktoré dočasný výbor viedol až do dnešného dňa, dokazujú opodstatnenosť rozhodnutia z 18. januára 2006 o jeho vytvorení, no takisto ukazujú potrebu vykonať ďalšie overenia a získať doplňujúce informácie, a keďže ďalšie pokračovanie prác výboru by mu malo umožniť v plnej miere naplniť úlohu, ktorou bol poverený,

O. keďže rozhodnutie Parlamentu z 18. januára 2006 v odseku 3 hovorí, že dočasný výbor mu má odovzdať predbežnú správu obsahujúcu podrobné návrhy o organizácii ďalšej práce,

P.  keďže v tomto uznesení by sa pod pojmom „európske krajiny“ mali rozumieť členské štáty, pristupujúce, kandidátske a pridružené krajiny, ako je uvedené v mandáte dočasného výboru prijatom 18. januára 2006,

Q. keďže súčasné uznesenie sa týka troch rôznych typov opatrení, ktoré Spojené štáty, zdá sa, prijali:

- výnimočné vydávanie osôb, pri ktorom sú jednotlivé osoby premiestnené na vyšetrovanie do inej krajiny;

- tajné zadržiavanie, pri ktorom sú jednotlivé osoby premiestnené na miesta pod kontrolou USA; a

- zadržiavanie osôb na základe poverenia, pri ktorom sú jednotlivé osoby premiestnené do väznice v tretej krajine na príkaz USA; hoci neexistuje žiadny verejne dostupný záznam o tom, že by niektorá európska krajina zadržiavala osoby na príkaz USA, je veľmi pravdepodobné, že jednotlivci prechádzali cez územie európskych štátov počas premiestnenia do takejto väznice,

Čo sa týka údajov, ktoré dočasný výbor získal až do dnešného dňa

1. súhlasí so závermi generálneho tajomníka Rady Európy opierajúce sa o vyšetrovanie vedené v zmysle článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

2. berie v tejto súvislosti na vedomie stanovisko č. 363/2005, vydané Európskym výborom pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátsky výbor)[10] v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, zvlášť jeho nasledujúce momenty:

- členský štát Rady Európy, ktorý sa aktívne alebo pasívne zúčastňuje na presadzovaní alebo realizovaní utajeného zadržiavania, na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach braný nesie zodpovednosť,

- členský štát Rady Európy takisto nesie zodpovednosť, ak jeho zložky (polícia, bezpečnostné zložky, atď.), konajúce ultra vires, spolupracujú s cudzími predstaviteľmi, alebo nebránia zatknutiu či utajenému zadržiavaniu, o ktorom nebola vláda informovaná;

3. vyjadruje ľútosť, že vo viacerých členských štátoch sú pravidlá, vzťahujúce sa na aktivity tajných služieb, zjavne neadekvátne, takže je potrebné zaviesť lepšie spôsoby kontroly, zvlášť čo sa týka aktivít cudzích tajných služieb na území týchto štátov, a domnieva sa, že by sa mali vypracovať pravidlá spolupráce na úrovni EÚ;

4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Severoatlantická aliancia (NATO) odmietla dočasnému výboru prístup k úplnému zneniu rozhodnutia Rady NATO prijatom v októbri 2001 o vykonaní článku 5 Washingtonskej zmluvy; naliehavo vyzýva NATO k tomu, aby s cieľom vyjasnenia tejto otázky poskytlo prístup k úplnému zneniu rozhodnutia;

5. chápe, že úzka spolupráca medzi spravodajskými službami členských štátov a ich spojencami je veľmi dôležitá, zdôrazňuje však, že takúto spoluprácu nie je možné zamieňať za vzdanie sa suverenity na európskom území a vo vzdušnom priestore;

Čo sa týka nezákonného zadržania, odstránenia alebo únosov osôb a mimoriadneho vydávánia väzňov a tajného zadržiavania prostredníctvom CIA, iných orgánov alebo služieb USA alebo iných bezpečnostných služieb tretích krajín

6.   je znepokojený skutočnosťou, že na základe informácií získaných v členských štátoch, v Rade Európy a na základe práce dočasného výboru sa v rámci nevyhnutného boja proti terorizmu od 11. septembra 2001 základné ľudské práva opakovane stali predmetom závažného a neprijateľného porušovania, zvlášť z hľadiska Európskeho dohovoru o ľudských právach, Dohovoru OSN proti mučeniu a Charty základných práv Európskej únie a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

7.  na základe dôkazov predložených dočasným výborom sa prikláňa k názoru, že CIA alebo iné služby USA v niekoľkých prípadoch boli priamo zodpovedné za nezákonné zadržanie, odstránenie, únos a zadržiavanie osôb podozrivých z terorizmu na území členských štátov, pristupujúcich a kandidátskych krajín a za mimoriadne vydanie o.i. európskych štátnych príslušníkov alebo osôbo s pobytom na území Európy; pripomína, že tieto činy sú v rozpore s uznávanými medzinárodnými zákonmi a sú hrubým porušením základných ľudských práv;

8.  ľutuje, že dohody o porozumení mezi USA a európskými krajinami neboli sprístupnené dočasnému výboru;

9.  odsudzuje prax mimoriadneho vydávania väzňov, ktorého cieľom má byť to, aby podozriví neboli postavení pred súd, ale boli prevezení do tretích krajín, kde sú vypočúvaní, mučení a zadržiavaní v zariadeniach pod kontrolou USA alebo miestnych úradov; považuje za neprijateľný postup určitých vlád, ktoré chcú obmedziť svou zodpovednosť a žiadajú diplomatické záruky od krajín v súvislosti s čím existujú vážne dôvody na domnienku, že praktizujú mučenie, ako sa uvádza aj v záveroch vypracovaných osobitným spravodajcom pre otázku mučenia Manfredom Nowakom, považuje mimoriadne vydávanie na miesta, kde je mučenie veľmi rozšířené, za porušenie zásady „nevypovedania“ podľa článku 3 Dohovoru OSN proti mučeniu;

10. pokladá diplomatické záruky, pokiaľ vyžadujú výnimku z pravidla, za tiché uznanie existencie mučenia v tretích krajinách, a preto protirečiace záväzkom EÚ vyjadreným v „Usmerneniach o politike EÚ voči tretím krajinám vo vzťahu k mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu“ , ktoré prijala Rada 9. apríla 2001;

11. je znepokojený svedectvom poskytnutým dočasnému výboru kanadským občanom Maherom Ararom, ktorý bol uväznený orgánmi USA, premiestnený CIA cez európske letisko a dvanásť mesiacov zadržiavaný v Sýrii, kde bol vystavený mučeniu;

12. je vážne znepokojený, že celá doterajšia práca dočasného výboru naznačuje, že európsky vzdušný priestor a letiská využívali lietadlá, ktoré vlastní CIA alebo ktoré si CIA prenajala od fiktívnych spoločností, aby sa vyhla zákonným povinnostiam štátneho letectva stanoveným v Chicagskom dohovore, a tak umožnila, aby osoby podozrivé z terorizmu boli nezákonne zadržiavané a vydané CIA alebo armáde USA alebo iným krajinám (napr. Egyptu, Jordánsku, Sýrii a Afganistanu), ktoré pri vypočúvaní často používajú mučenie, ako priznáva aj samotná vláda USA[11];

13. víta reakciu Kongresu USA, ktorý implementoval pozmeňujúci a doplňujúci návrh senátora McCaina určený na zaistenie dokonalejšej ochrany údajných teroristov pred nelegálnym zaobchádzaním zo strany štátnych orgánov;

Čo sa týka možnej účasti členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín na zatknutí, nezákonnom zadržaní, odstránení, únosoch, vypovedaní mimoriadnom vydaní a tajnom zadržiavaní osôb, a to prostredníctvom činov alebo opomenutia

14. na základe doteraz získaných výpovedí svedkov a dokumentácie považuje za nepravdepodobné, že by niekteré európske vlády nevedeli o činnostiach spojených s mimoriadnym vydávaním väzňov, ku ktorému došlo na ich území; najmä považuje za úplne nepravdepodobné to, že sa mohlo uskutočniť niekoľko stoviek letov cez vzdušný priestor niektorých členských štátov a podobný počet presunov na európske letiská bez vedomia bezpečnostných či spravodajských služieb a bez toho, aby príslušní činitelia týchto služieb boli aspoň vyzvaní zodpovedať spojitosť mezi týmito letmi a praxou mimoriadneho vydávania; poznamenáva, že tento predpoklad je podporovaný faktom, že vysokí úradníci štátnej správy USA vždy tvrdili, že konali bez narušenia štátnej suverenity európskych krajín;

15. vzhľadom na výsledky súdneho vyšetrovania a výpovede svedkov a preskúmanú dokumentáciu považuje za nepravdepodobné, že únos egyptského občana Abú Omara agentmi CIA v Miláne dňa 17. februára 2003 a jeho následný prevoz do Aviana a neskôr do Ramsteinu bolo možné zorganizovať a vykonať bez toho, aby o tom boli vopred informované talianske orgány alebo bezpečnostné služby;

16. odsudzuje únos nemeckého občana Cháleda el-Masrího CIA, ktorý bol zadržiavaný v Afganistane od januára do mája 2004 a vystavený ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu; upozorňuje na trvajúce podozrenie - ktoré doteraz nebolo vyvrátené – že Cháled el-Masrí bol nezákonne zadržiavaný ešte skôr, od 31. decembra 2003 do 23. januára 2004 v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a odtiaľ bol 23. – 24. januára prevezený do Afganistanu; pokladá opatrenia súvisiace s vyšetrovaním tejto veci prijaté Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko za nedostatočné;

17. víta parlamentné vyšetrovanie v nemeckom Bundestagu a očakáva výsledky vyšetrovacieho výboru;

18. zdôrazňuje potrebu rozsiahlejšej demokratickej a súdnej kontroly opatrení EÚ na potláčanie terorizmu; zastáva názor, že pracovná skupina Rady pre boj proti terorizmu by sa mala na svojich schôdzach systematicky zaoberať dodržiavaním ľudských práv a vydávať výročné správy venované tejto problematike;

19. vyzýva budúcu Agentúru pre základné práva, aby venovala mimoriadnu pozornosť predovšetkým prípadom výnimočného vydávania osôb podozrivých z terorizmu z členských štátov do tretích krajín;

20. ľutuje skutočnosť, že švédsky štát sa vzdal vynútenia práva 18. decembra 2001 na letisku Bromma , keď vykonal rozhodnutie vlády o vypovedaní dvoch egyptských občanov – Mohammeda al-Zaryho a Ahmeda Agizu – a umožnil agentom USA, aby na švédskom území uplatnili verejnú moc, čo podľa hlavného švédskeho parlamentného ombudsmana nie je v súlade so švédskymi zákonmi;

21. ľutuje skutočnosť, že vyhostenie egyptských občanov Mohammeda al-Zaryho a Ahmeda Agizu v decembri 2001 zo Švédska bolo založené len na diplomatickej záruke egyptskej vlády, ktorá neposkytla účinnú ochranu pred mučením;

22. vyzýva na pokračovanie vyšetrovania, aby sa vyjasnila úloha vojakov USA, ktorí boli súčasťou stabilizačných síl SFOR vedených NATO, pri únose a prevoze šiestich štátnych príslušníkov Bosny a/alebo osôb alžírskeho pôvodu s pobytom v Bosne do väzenia v Guantánamo Bay v rozpore so záväzným predbežným rozhodnutím Komory pre ľudské práva pre Bosnu a Hercegovinu a rozhodnutím bosnianskeho najvyššieho súdu o prepustení podozrivých, ako dosvedčil osobitný spravodajca OSN pre otázku mučenia Manfred Nowak, ktorý bol v tom čase členom Komory pre ľudské práva pre Bosnu a Hercegovinu; vyzývá k tomu, aby bola ďalej preverená možná úloha bosnianskej vlády v tomto prípade; zdôrazňuje potrebu ďalších informacií o možnom zapojení NATO a medzinárodných policajných síl OSN (IPTF) do tejto veci;

23. nalieha, aby pokračovalo vyšetrovanie, ktoré by objasnilo údajnú existenciu tajného centra zadržiavania v Kosove a možné zapojenie síl KFOR do nezákonného zadržiavania osôb podozrivých z terorizmu;

24. navrhuje, aby bol pozvaný generálny tajomník NATO na vypočutie pred dočasným výborom, na ktorom by okrem iného vysvetlil možné zapojenie jednotiek SFOR a KFOR do nezákonného zatýkania, vydávania a zadržiavania osôb podozrivých z terorizmu;

25. pripomína členským štátom, že podľa precedenčného práva Európskeho súdu pre ľudské práva majú na základe hmotného a procesného práva platné záväzky a žiada sa od nich, aby prijali legislatívne opatrenia na ochranu pred porušovaním ľudských práv na ich území a aby bezpodmienečne vyšetrili prípady údajného porušenia ľudských práv a v prípade dokázaného porušenia potrestali vinníkov; ďalej poznamenáva, že v prípade porušenia Európskeho dohovoru o ľudských právach sa môžu zodpovedať za nesplnenie uvedených platných záväzkov; následne zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné buď sami alebo pomocou tretích krajín s ich priamou i nepriamou spoluprácou vyšetriť, či na ich území a vo vzdušnom priestore neboli vykonané skutky porušujúce ľudské práva, a že tiež musia prijať všetky potrebné legislatívne opatrenia, ktoré by zabránili opakovanému výskytu takýchto prípadov;

Čo sa týka používania mučenia

26. zdôrazňuje, že zákaz mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ako sa stanovuje v článku 1 Zmluvy OSN proti mučeniu, platí úplne a bez výhrady, či už ide o vojnový stav alebo hrozbu vojny, vnútornú politickú nestabilitu alebo akýkoľvek iný výnimočný stav; pripomína, že prípady tajného zadržiavania, únosov a mimoriadneho vydávania väzňov možno podľa medzinárodného práva tiež považovať za porušovanie základných práv, najmä článkov 3 a 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach, hlavne preto, že sú tieto činy synonymom pre mučenie alebo neľudské a ponižujúce zaobchánie;

27. pripomína, že informácie alebo priznania vynútené mučením alebo prostredníctvom krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania sa nemôžu za žiadnych okolností považovať za platný dôkaz, ako sa stanovuje v Dohovore OSN proti mučeniu, ani sa nemôžu použiť žiadnym iným spôsobom; pripája sa k všeobecnému skepticizmu, pokiaľ ide o dôveryhodnosť priznaní vynútených mučením a ich prínosu k prevencii terorizmu a boju proti nemu, ako dosvedčil aj bývalý britský veľvyslanec v Uzbekistane Craig Murray počas vypočutia pred dočasným výborom;

28. naliehavo žiada členské štáty, pristupujúce a kandidátske krajiny, aby prísne dodržiavali článok 3 Dohovoru OSN proti mučeniu, najmä princíp nevyhostenia, podľa ktorého „žiaden zmluvný štát nevypovie, nevyhostí, ani nevydá nejakú osobu do ďalšieho štátu, v ktorom existujú vážne dôvody domnievať sa, že by mohla byť vystavená mučeniu“; vyzýva okrem iných aj Spojené štáty, aby prehodnotili svoju interpretáciu princípu nevyhosťovania tak, ako je uvedený v článku 3 dohovoru;

29. vyzýva členské štáty, aby spoločne odmietli spoľahnutie sa na diplomatické záruky proti mučeniu, ako odporúča zvláštny spravodajca OSN pre otázky mučenia Manfred Nowak;

30. vyzýva Radu, aby prijala spoločné odmietavé stanovisko k tomu, že členské štáty využívajú diplomatické záruky tretích krajín, v ktorých existuje oprávnená domnienka, že jednotlivcom by hrozilo nebezpečenstvo mučenia alebo zlého zaobchádzania;

Čo sa týka využívania európskeho leteckého priestoru a európskych letísk CIA

31. domnieva sa, že mnoho letov uskutočnených alebo prenajatých CIA využívajúcich vzdušný priestor a letiská členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín opakovane porušilo Chicagský dohovor, pretože sa nesplnila povinnosť získať povolenie podľa článku 3 tejto konvencie v súvislosti so štátnymi letmi;

32. ľutuje skutočnosť, že žiaden členský štát, pristupujúca či kandidátska krajina, neprijali postupy na overenie toho, či civilné prostriedky neslúžia na ciele, ktoré sú nezlučiteľné s medzinárodne uznávanými normami v oblasti ľudských práv;

33. považuje európsku legislatívu o spoločnom európskom vzdušnom priestore, využívaní, kontrole a riadení národného leteckého priestoru a používaní letísk členských štátov a európskych leteckých prepravcov za absolútne nedostačujúcu; zdôrazňuje potrebu určiť nové národné, európske a medzinárodné normy; vyzýva Komisiu, aby čím skôr zlepšila legislatívu a predložila smernicu na harmonizáciu národných právnych predpisov v oblasti sledovania komerčných civilných letov;

34. vyzýva Komisiu, aby zostavila odporúčania pre členské štáty v súvislosti so sprísnením noriem sledovania aktivity súkromných prenajatých lietadiel využívajúcich letiská a vzdušný priestor EÚ;

35. pokladá za nevyhnutné, aby sa vysvetlila skutočná podstata dohody podpísanej 22. januára 2003 v Aténach, ktorá sa zmieňuje o „častejšom využití európskych dopravných zariadení na podporu vrátenia neprijateľných cudzincov alebo cudzincov, ktorí spáchali trestný čin“;

36. pokladá za nevyhnutné, aby sa zistilo, akým spôsobom tajné služby USA v skutočnosti využívali vzdušný priestor, civilné a vojenské letiská a základne NATO a USA;

37. pokladá za nevyhnutné, aby sa potvrdilo, či sú k dispozícii nejaké dôkazy existencie tajných väzníc v niektorých európskych krajinách, ako sa tvrdí vo výsledkoch pátrania novinárov a hodnoverných mimovládnych organizácií;

Čo sa týka doterajších vyslaných delegácií dočasného výboru

38. domnieva sa, že dve oficiálne vyslané delegácie do Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónia a do Spojených štátov amerických priniesli zásadné informácie pre prácu dočasného výboru a umožnili priame potvrdenie verzie udalostí uvedenej politickými inštitúciami i stanoviskom občianskej spoločnosti;

39. popiera skutočnosť, že by nemecký občan Chálid el-Masrí bol v roku 2004 nezákonne zadržiavaný v Afganistane dlhšie než štyri mesiace; ľutuje zdráhavý postoj orgánov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónia k potvrdeniu pobytu pána el-Masrího v Skopje a jeho pravdepodobnému zadržiavaniu agentmi CIA pred vydaním do Afganistanu;

40. ľutuje prísne reštriktívnu interpretáciu vlády USA týkajúcu sa dohovoru proti mučeniu, a predovšetkým zákazu akéhokoľvek vydávania osôb, ktoré by vydaných väzňov vystavilo mučeniu alebo ponižujúcemu, krutému a neľudskému zaobchádzaniu;

Čo sa týka ďalšej práce dočasného výboru

41. konštatuje, že je potrebné pokračovať v práci dočasného výboru a ďalej prehodnotiť príslušné udalosti, aby bolo možné overiť, či skutočne došlo zo strany jedného alebo viacerých členských štátov k porušeniu článku 6 Zmluvy o Európskej únii; zdôrazňuje ďalej, že je potrebné rozšíriť skúmanie na udalosti a krajiny, ktoré neboli výslovne uvedené v tomto uznesení;

42. rozhodol sa preto, že dočasný výbor bude pokračovať vo svojej práci počas zostávajúcej doby parlamentného mandátu (dvanásť mesiacov) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 175 rokovacieho poriadku týkajúce sa prípadného predĺženia;

43. domnieva sa, že treba čím skôr začať prípravné legislatívne práce na úrovni EÚ a Rady Európy, aby sa zabezpečila adekvátna právna ochrana osôb, ktoré patria do právomoci členských štátov a aby sa zabezpečila účinná parlamentná kontrola spravodajských služieb ako na národnej, tak aj na európskej úrovni; s týmto cieľom považuje za zásadné ustanoviť Agentúru Európskej únie pre základné práva a zabezpečiť jej fungovanie;

44. ľutuje zjavný rozdiel medzi súčasným prístupom európskeho a amerického právneho modelu k otázkam spadajúcim do kompetencie dočasného výboru; upozorňuje na naliehavú potrebu jasne zakázať mimoriadne vydávanie v mezinárodnom práve a na to, aby európske inštitúcie prijali v tejto veci spoločný postoj a obrátili sa s ním na dotknuté krajiny;

45. domnieva sa, že dočasný výbor by mal po ukončení vlastnej práce takisto navrhnúť dodržiavanie potrebných princípov, najmä:

-   v súvislosti s potrebou prijatia vnútorných opatrení v rámci Únie, ktorými by sa sledovalo a zabezpečovalo plnenie záväzkov členských štátov v oblasti ľudských práv,

- v súvislosti s dohodami s tretími krajinami o boji proti terorizmu;

- v súvislosti s dohodami s tretími krajinami v kontexte Európskej politiky susedstva by najdôležitejším základným princípom vždy mala byť úcta k ľudským právam;

46. žiada svoje predsedníctvo, aby prijalo potrebné opatrenia s cieľom umožniť dočasnému výboru vzhľadom na špecifickú povahu jeho úloh v plnej miere splniť mandát, ktorý mu bol zverený, a priznať mu až do konca jeho práce náležitú výnimku z dodržiavania vnútorných predpisov Parlamentu, zvlášť výnimku, týkajúcu sa:

- počtu expertov pozvaných na vypočutia dočasného výboru s nárokom preplatenia ich nákladov,

- počtu povolených ciest a poslancov v súvislosti s oficiálnymi delegáciami dočasného výboru,

– vypracovávania doslovného zápisu vypočutí vykonaných dočasným výborom vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ;

47. vyjadruje spokojnosť s postupom Rady Európy, najmä s prácou spravodajcu Výboru pre právne otázky a ľudské práva, ako aj so spoluprácou medzi Radou Európy a dočasným výborom;

48. apeluje na Radu, ako aj na všetkých jej členov, zvlášť na jej predsedníctvo, aby venovali plnú a bezvýhradnú podporu práci dočasného výboru v súlade s princípom loajálnej spolupráce, ako je ustanovené v zmluvách a rozhodnutiach Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev;

49. vyzýva členské štáty, aby zaujali pevný postoj k zrušeniu centra zadržiavania v Guantánamo Bay a aktívne sa zapojili do riešenia situácie zadržiavaných osôb, u ktorých neprebehol žiadny súdny proces a ktoré sa nemôžu vrátiť do vlasti či krajiny trvalého pobytu, pretože sa stali osobami bez štátnej príslušnosti alebo ktoré boli vystavené mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu;

50. vyzýva členské štáty, aby všetkým európskym občanom a osobám, ktoré mali trvalý pobyt v EÚ, a ktoré sú v súčasnosti zadržiavané vo väznici Guantánamo, poskytli potrebnú podporu a pomoc, najmä právnu pomoc;

51. vyzýva Výbor Rady na zabránenie mučenia (CPT), aby pokračoval v práci a zabezpečil, že každý členský štát Rady Európy dodržiava svoje záväzky[12] a informuje výbor CPT o existencii každého centra zadržiavania na svojom území a umožní prístup do takéhoto zariadenia;

52. povzbudzuje Komisiu, aby aj naďalej podporovala dočasný výbor vo všetkých krokoch, ktoré bude podnikať;

53. pripomína zásadnú dôležitosť plnej spolupráce s parlamentmi členských štátov, pristupujúcich štátov, kandidátskych štátov a asociovaných štátov, zvlášť s tými krajinami, ktoré uskutočnili prácu na tú istú tému;

54. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich štátov, kandidátskych štátov a asociovaných štátov, ako aj Rade Európy a vláde a obom komorám Kongresu Spojených štátov amerických.

• [1]     Texty prijaté k tomuto dňu, P6_TA(2005)0529.
• [2]     Texty prijaté k tomuto dňu, P6_TA(2006)0012.
• [3]     Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
• [4]  Parlamentný ombudsman, „A review of the enforcement by the Security Police of a Government decision to expel two Egyptian citizens“, zn. č. 2169-2004 (22. mája 2005)
• [5]  Švédsky parlament, ‘The Swedish Government’s handling of matters relating to expulsion to Egypt’, Scrutiny report 2005/06-KU2 - http://www.riksdagen.se/templates/R_PageExtended____7639.aspx
• [6]  Rozhodnutie Výboru proti mučeniu, oznámenie č. 233/2003, pán Ahmed Hussein Kamil Agiza/Švédsko (20. mája 2005)), http://www.unhchr.ch/tbs/doc.nsf/MasterFrameView/3ef42bcd48fe9d9bc1257020005533ca?Opendocument
• [7]     Správa generálneho tajomníka o využití jeho právomocí podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach, z ktorých vyplýva, že jednotlivci, najmä osoby podozrivé z účasti na terorizme, boli možno zadržiavané a väznené alebo prepravované a zbavené pritom slobody prostredníctvom zahraničných tajných služieb alebo na ich podnet .
       https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?Ref=SG/Inf%282006%295&Sector=secPrivateOffice&Languag  e=lanEnglish&Ver=original&BackColorInternet=9999CC&BackColorIntranet=FFBB55&BackC  olorLogged=FFAC75,
• [8]     http://www.coe.int/T/E/Com/Files/Events/2006-cia/annexes.asp.
• [9]     Poznámky k tlačovej besede generálneho tajomníka Rady Európy Terryho Davisa zo stredy 12. apríla 2006;
  http://www.coe.int/T/E/Com/Files/PA-Sessions/April-2006/20060412_Speaking-notes_sg.asp.
• [10]    http://www.venice.coe.int/docs/2006/CDL-AD%282006%29009-e.asp#_Toc130704767.
• [11]             pozri správy vlády USA o ľudských právach (2003) - US Department of State country reports on human rights practices (2003)
• [12]  Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, Ref.: CPT/Inf/C (2002) 1 [SK] (Hlava 1) - Štrasburg, 26. XI. 1987, Článok 8.

dôvodová správa

Cieľom úvodnej správy predstavenej v tomto dokumente je poskytnúť prvé a predbežné hodnotenie doterajšej činnosti nášho výboru. Súčasne sme povinní požiadať v súlade s naším mandátom o povolenie pokračovať v činnosti výboru až do uplynutia pôvodného 12-mesačného obdobia, čo spravodajca považuje za nevyhnutné.

V prvej etape činnosti, ktorá ťažila predovšetkým zo skvelej práce Dicka Martyho v Rade Európy a generálneho tajomníka Rady Európy Terryho Davisa, sme sa sústredili najmä na skúsenosti niektorých pravdepodobných obetí výnimočného vydávania osôb (Abu Omar, Cháled el-Masrí, Máher Arar, Mohamed el-Zary, Ahmed al-Gíza a šesť Alžírčanov - päť z nich s bosnianskym občianstvom – uväznených v Bosne a prevezených na základňu Guantánamo). V rámci vypočutí sme sa zoznámili s ich svedectvami (u osôb, ktoré sú stále zadržiavané, išlo o výpovede ich právnikov), často doplnenými o výsledky vyšetrovaní prebiehajúcich vo viacerých krajinách. Na základe rekonštrukcie udalostí a kontextu, v ktorom sa stali, sme prišli k záveru, že po 11. septembri sa významne zúžil rozsah nástrojov ochrany a zaručenia ľudských práv. Takéto obmedzenie porušuje niektoré základné princípy medzinárodného práva, v neposlednom rade Dohovor OSN proti mučeniu, ktorý bol porušený nielen vzhľadom na úplný zákaz mučenia, ale aj na výslovný zákaz vydávania väzňov do krajín, v ktorých hrozí riziko, že budú vystavení mučeniu alebo ponižujúcemu či neľudskému zaobchádzaniu.

Predovšetkým sme sa sústredili na zhromažďovanie informácií a dokumentov i ďalších údajov týkajúcich sa praxe výnimočného vydávania osôb (mimosúdny systém používaný na účely boja proti terorizmu), používania mučenia a domnienky, že CIA využívala tajné väznice v európskych krajinách. Vierohodné a presné informácie nám vždy poskytovali nevládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv, najmä zástupcovia organizácie Amnesty International a Human Right Watch (s ktorými sme sa stretli v Bruseli i Washingtone). Vďaka spolupráci s nimi – a vďaka ďalším dôležitým stretnutiam (napr. s Armandom Spataro, zástupcom štátneho prokurátora v Miláne; Craigom Murrayom, bývalým britským veľvyslancom; Michellom Picardom, prezidentom Komory pre ľudské práva v Bosne a Hercegovine; a Manfredom Novakom, zvláštnym spravodajcom OSN pre otázky mučenia) sme mohli potvrdiť oprávnenosť otázok, z ktorých vychádzali naše kompetencie, a vo vyšetrovaní ktorých musíme pokračovať.

V súvislosti s konkrétnym problémom výnimočného vydávania osôb potvrdilo viacero zdrojov, na ktoré sme sa obrátili (niekedy dôverne), že táto prax sa s najväčšou pravdepodobnosťou používala v rámci boja proti terorizmu a že je možné domnievať sa, že sa tak dialo v tichej či zjavnej spolupráci s niektorými európskymi vládami. V ďalšej etape činnosti výboru musíme podrobnejšie preskúmať, ako ustanovuje náš mandát, úlohu a prípadnú zodpovednosť členských štátov, pristupujúcich a kandidátskych krajín.

Výbor uskutočnil dve misie : do Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónie a do Spojených štátov amerických.

Cieľom cesty do Skopje bolo vysvetliť prípad nemeckého občana el-Masrího, ktorý bol zadržaný 31. decembra 2003 na hraniciach so Srbskom, 23 dní nezákonne väznený v Skopje a napokon premiestnený do Afganistanu, odkiaľ bol takmer po piatich mesiacoch väzby prepustený a vrátený do Nemecka. Myslíme si, že záležitosť el-Masrího vyžaduje zvýšenú pozornosť (navrhujeme okrem iného vypočuť nemeckého ministra zahraničných vecí, riaditeľa nemeckej bezpečnostnej služby, prokurátora pre Mníchov, ktorý sa týmto prípadom zaoberá), návšteva v Skopje nám umožnila získať oficiálnu verziu miestnych úradov (k poskytnutiu ktorej podľa názoru spravodajcu úrady pristúpili veľmi zdržanlivo) o pobyte el-Masrího v hlavnom meste Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónia.

Cesta do Washingtonu, ktorá bola užitočná vďaka množstvu a kvalite uskutočnených stretnutí, okrem iného umožnila výboru, aby si vypočul názor Ministerstva zahraničných vecí a niektorých členov Kongresu v tejto veci. Získali sme dojem (najmä po rozhovore s Johnom Bellingerom, najvyšším právnym poradcom Ministerstva zahraničných vecí), že administratíva prezidenta Busha otvorene vyhlasuje, že môže „slobodne konať“ v rámci boja proti organizácii al-Káida, dokonca aj pokiaľ ide o medzinárodne uznané právo a určité medzinárodné dohody. Spravodajca s týmto postojom nesúhlasí, najmä z hľadiska základnej povinnosti zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a dôstojnosti - hodnôt, ktoré je potrebné zaručiť v čase mieru i vojny, a teda i v kontexte boja proti terorizmu.

Tieto pocity sa potvrdili po stretnutiach s členmi Kongresu za Demokratickú stranu, napríklad Edom Markeyom (autorom návrhu zákona o zákaze vydávania osôb) i zástupcami Republikánov, napríklad Arlenom Specterom (predsedom senátneho výboru pre spravodajské služby), ktorí vyjadrili hlboké znepokojenie nad následkami postupu administratívy prezidenta Busha v oblasti ľudských práv.

Mimoriadnu pozornosť sme venovali záležitosti letov lietadiel v Európe, ktoré boli vykonané spoločnosťami priamo či nepriamo napojenými na CIA. Vzájomným overením údajov, ktoré výbor získal od Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol), úradu FAA a ďalších dostupných zdrojov (nevládne organizácie, novinári, obete) sme dokázali zostaviť záznamy o takmer stovke medzipristátí v Európe od konca roku 2001 do konca roku 2005, o ktorých je možné predpokladať, že boli riadené CIA. Samozrejme, môžeme sa domnievať, že niektoré z uvedených letov slúžili na vydávanie väzňov.

Jeden z možných záverov je, že viacero členských štátov si zjavne vykladá Chicagský dohovor (podľa názoru spravodajcu) veľmi voľne.

Predpokladaným a základným cieľom jednotlivých etáp činnosti výboru (súčasných i budúcich) je zabrániť opakovaniu závažného porušenia základných práv, ku ktorému dochádzalo v rámci boja proti terorizmu po 11. septembri.

Spravodajca v tejto súvislosti pripravil štyri pracovné dokumenty:

§ chronologický zoznam hlavných udalostí za ostatných 18 mesiacov, od prvých zmienok v tlači o výnimočnom vydávaní osôb do súčasnosti[1],

§ stručnú rekonštrukciu prípadov pravdepodobného výnimočného vydávania, ktoré výbor vyšetroval[2],

§ prehľad letov riadených CIA v Európe, s odkazom na 32 lietadiel, ktoré buď patrili spravodajským službám USA alebo nimi boli použité (buď priamo alebo prostredníctvom tzv. nastrčených spoločností) (súhrnný súbor obsahujúci údaje o všetkých lietadlách použitých CIA nasleduje)[3],

§ záznamy výpovedí Craiga Murraya, bývalého britského veľvyslanca v Uzbekistane, pred výborom (s pripojenými dokumentmi, v ktorých pán Murray hovorí o prípadoch mučenia, ktorých bol v Uzbekistane priamym svedkom)[4];

Annex 1: TDIP Committee events

DATE		TIME	INSTITUTION-PLACE		SUBJECT
15 December 2005 - Thursday			EP	Plenary sitting 1:	Resolution on presumed use of European countries by the CIA for the Transportation and Illegal Detention of Prisoners -TDIP-(P6_TA-PROV(2005)0529
PLENARY - Jan. (from 16 to 19)	18 January 2006 - Wednesday	12h00 - 13h00	EP - STR	Plenary sitting 2:	Decision setting up a temporary committee on TDIP (P6_TA-PROV(2006)0012
24 January 2006 - Tuesday		08h30	Council of Europe - Strasbourg	Parliamentary Assembly 1:	Meeting of the Committee on Legal Affairs and Human Rights (Point 1 of the Agenda: Alleged secret detentions in Council of Europe member states) and debate in plenary of the Parliamentary Assembly. Follow-up by the TDIP secretariat
26 January 2006 - Thursday		09h00	EP - BXL	TDIP Committee 1:	Constituent meeting (election of chairman, Carlos COELHO and vice-chairmen, Baroness Sarah LUDFORD, Giorgos DIMITRAKOPOULOS, Cem OZDEMIR )
01 February 2006 - Wednesday		18h45 - 20h00	EP - BXL	Steering group 1:	Provisional calendar of meetings and planning of the provisional report up to June 2006; Opening and transparency of proceedings; List of personalities/institutions to be invited; Committee delegations; Background information, specific studies, expertise
08 February 2006 - Wednesday		18h45 - 20h00	EP - BXL	Steering group 2:	Agreement on a working programme to be adopted by the Committee on 13 February 2006
PLENARY - Feb (from 13 to 16)	13 February 2006 - Monday	19h00 - 21h00	EP - STR	TDIP Committee 2:	Franco FRATTINI, Vice-President of the European Commission; Adoption of the calendar of meetings and of the TDIP working programme until 30 June 2006; presentation by Giovanni Claudio FAVA, rapporteur
	14 February 2006 - Tuesday	14h30 - 15h00	EP-STR	Press conference 1:	Carlos COELHO, chairman and Giovanni Claudio FAVA, rapporteur: Start of the committee proceedings
23 February 2006 - Thursday		9h00 - 12h00	EP - BXL	TDIP Committee 3:	Joanne MARINER, Human Rights Watch; Anne FITZGERALD, Amnesty International; Tony BUNYAN, Statewatch
		15h00 - 18h30			Armando SPATARO, Prosecutor (Milan); Dick MARTY, Council of Europe
6 March 2006 - Monday		15 h00 - 17h30	EP - BXL	TDIP Committee 4:	Generale Nicolò POLLARI, Italian Intelligence and Security Services (in camera); Anne-Marie LIZIN, President of the Senate of Belgium; Jean Claude DELEPIERE, Chairman of the Permanent Committee R
		17h30 - 18h30		Steering group 3:	Treatment of confidential information; Organisation of TDIP Committee work
PLENARY - March (from 13 to 16)	13 March 2006 - Monday	11h45 - 13h00	Council of Europe - Paris	Parliamentary Assembly 2:	Meeting of the Committee on Legal Affairs and Human Rights (Point 7 of the Agenda: Alleged secret detentions in Council of Europe member states) with the participation of Giovanni Claudio FAVA, rapporteur
		21h00 - 22h30	EP - STR	TDIP Committee 5:	Khaled EL MASRI (German citizen), alleged victim and his lawyer, Manfred GNJIDIC
21 March 2006 - Tuesday		15h00 - 18h00	EP - BXL	TDIP Committee 6:	Stephen GREY, journalist (free lancer); Guido OLIMPIO and Paolo BIONDANI, journalists from Il corriere della sera (IT)
		18h00 - 19h00		Steering group 4:	Delegations to FYROM and USA; Programme of future Committee meetings; Organisation of TDIP Committee meetings
23 March 2006 - Thursday		15h00 - 18h00	EP - BXL	TDIP Committee 7:	Maher ARAR (Canadian citizen) alleged victim and his lawyers, Lorne WALDMAN and Marlys EDWARDH; Kjell JÖNSSON, lawyer of Mohammed EL-ZARY (Egyptian citizen) alleged victim

DATE		TIME	INSTITUTION-PLACE		SUBJECT
PLENARY - April (from 3 to 6)	3 April 2006 - Monday	21h00 - 22h15	EP - STR	TDIP Committee 8:	Preparation of the draft interim report (2006/2027 (INI))
		22h15 - 22h35		Steering group 5:	Delegations to FYROM and USA; Treatment of confidential information ('Eurocontrol')
11 April 2006 - Tuesday		from 8h30	Council of Europe - STR	Parliamentary Assembly 3:	Meeting of the Committee on Legal Affairs and Human Rights (Point 4 of the Agenda: Alleged secret detentions in Council of Europe member states) Follow-up by the TDIP secretariat
20 April 2006 - Thursday		9h30 - 12h30	EP - BXL	TDIP Committee 9:	Craig MURRAY, former UK ambassador to Uzbekistan; Gijs DE VRIES, EU's Counter-Terrorism Coordinator
		15h00 - 18h30			Matías VALLES, journalist from "Diario de Mallorca"; Edward HORGAN, former UN peacekeeper and Retired Commandant of the Irish Army
25 April 2006 - Tuesday		15h00 - 18h30	EP - BXL	TDIP Committee 10:	Examination of the draft interim report; Stephen H. OLESKEY, Consel for Six Cititzens of Bosnia and Herzegovina Imprisoned at Guantanamo Bay; Srdjan DIZDAREVIC, President of the Helsinki Committee for Human Rights in Bosnia and Herzegovina; Michele PICARD, former President of the Human Rights Chamber of Bosnia Herzegovina
26 April 2006 - Wednesday		11h00 - 12h00	EP - BXL	Press conference 2:	Carlos COELHO, chairman and Giovanni Claudio FAVA, rapporteur: Presentation of the draft interim report (2006/2027 (INI))
27 April 2006 - Thursday		15h00 - 18h30	EP - BXL		TDIP Committee: (cancelled because of the delegation to Skopje)
27 April 2006 - Thursday (afternoon) / 29 April 2006 - Saturday (morning)		***	Skopje - FYROM	Delegation TDIP 1: Skopje (FYROM) (Sylvia-Yvonne KAUFMANN [acting chair], Giovanni Claudio FAVA, Wolfgang KREISSL-DÖRFLER, Raül ROMEVA I RUEDA, Ryszard CZARNECKI)	Bancko CRVENKOVSKI, President of the Republic; Radmila SEKERINSKA, Deputy Prime Minister; Slobodan CASULE, Member of the Parliament; Siljan AVRAMOVSKI, Deputy Director of the Security and counter-Intelligence Directorate; Ljubomi MIHAILOVSKI, Minister of Interior; Ljupco JORDANOVSKI, President of the Assembly; Karolina RISTOVA-ASTERUD, President of the Parliament's EU Affairs Committee; Tenta ARIFI, President of the Parliament's Foreing Affairs Committee; Ganka SAMOILOVSKA CVETANOVA, Member of Parliament; Mirjana NAJCEVSKA, President of the Macedonian Helsinki Committee; Esad RAHIC, President of the Parliamentary Committee for Defence and Security; Stojan ANDOV, President of the Human Rights Parliamentary Committee; Zvonimir JANKULOVSKI, Securtity expert
28 April 2006 - Friday		19h30 - 20h00	Skopje - FYROM	Press conference 3:	Sylvia-Yvonne KAUFMANN, acting chairwoman and Giovanni Claudio FAVA, rapporteur: Outcome of the delegation to FYROM
02 May 2006 - Tuesday		14h30	EP - BXL		Informal meeting between Javier SOLANA and with the Steering group
		15h00 - 18h30	EP - BXL	TDIP Committee 11:	Javier SOLANA, EU High Representative for the CFSP; Alvaro GIL-ROBLES, Council of Europe's former Human Rights Commissioner
04 May 2006 - Thursday		9h30 - 12h30	EP - BXL	TDIP Committee 12:	Exchange of views on the draft interim report (2006/2027 (INI)); Manfred NOWAK, United Nations Special Rapporteur on Torture
		15h00 - 18h30			Mats MELIN, Swedish Chief Parliamentary Ombudsman
		12h30 - 13h15	EP - BXL	Press conference 4:	Sylvia-Yvonne KAUFMANN, acting chairwoman and Giovanni Claudio FAVA, rapporteur: Outcome of the delegation to FYROM
08 May 2006 - Monday (evening) / 12 May 2006 - Friday (morning)		***	Washington (USA)	Delegation TDIP 2: Washington (USA) (Carlos COELHO, Baroness Sarah LUDFORD, Cem ÖZDEMIR, Giovanni Claudio FAVA, Jas GAWRONSKI, Jose-Ingnacio SALAFRANCA SÁNCHEZ-NEYRA, Wolfgang KREISSL-DÖRFLER, Giulietto CHIESA, Jean LAMBERT, Giusto CATANIA, Konrad SZYMANSKI, Miroslaw PIOTROWSKI, Roger HELMER)	John BRUTON, Head of the European Commission Delegation; Scott HORTON, Chair of the committee on International Law; Margaret L. SATTERTHWAITE, Assistant Professor of Clinical Law and Faculty Director; Barbara OLSHANSKY, Director and Counsel (Guantanamo Global Justice Initiative); Elisa MASSIMINO, Director of the Washington, D.C. Office (Human Rights First); Angela COLAIUTA, Center for Victims of Torture, John BRADSHAW, Open Society Policy Center, Smita BARUAH, Phisicians for Human Rights, Jumana MUSA, Advocacy Director for Domestic Human Rights and International Justice; Jonathan SIFTON, Counterterrorism Researcher, Jennifer DASKAL, US Advocacy Director; Representative Robert WEXLER (D-Florida); Dan FRIED, Assistant Secretary of State, John BELLINGER, Departament of State's Legal Adviser; Steven M. WATT, Staff Attorney Ann BEESON, Associate Legal Director, Chris ANDERS, Legislative Counsel; Senator Arlen SPENCER (R) Pennsylvania; Senator Richard DURBIN (D) Illinois; Congressman Ed MARKEY (D) Massachusetts; James WOOLSEY (Former CIA Director 1993-1995); Austrian Ambassador Eva NOWOTNY
11 May 2006 - Thursday		17h30 - 18h15	Commission Delegation Washington (USA)	Press conference 5:	Carlos COELHO, chairman and Giovanni Claudio FAVA, rapporteur: Outcome of the delegation to USA
PLENARY - May (from 15 to 18)	15 May 2006 - Monday	21h00 - 22h30	EP - STR	TDIP Committee 13:	Exchange of views on the Research Note on the international law concerning the prohibition of torture presented by a representative of the Legal Service of the EP; Report on the TDIP committee delegation to USA (Washington, 8 to 12 May 2006)
	16 May 2006 - Tuesday	12h00			Deadline for submission of the amendments to the draft interim report (Committee's Secretariat)
	17 May 2006 - Wednesday	11h00 - 11h30		Press conference 6:	Carlos COELHO, chairman and Giovanni Claudio FAVA, rapporeur: Outcome of the delegation to USA
30 May 2006 - Tuesday		15h00 - 18h30	EP - BXL	TDIP Committee 14:	Exchange of views on the study of the EU Nerwork of Independent Expertise; Exchange of views on the amendements to the draft interim report (2006/2027 (INI));

DATE		TIME	INSTITUTION-PLACE		SUBJECT
01 June 2006 - Thursday			EP - BXL			TDIP Committee: (cancelled by a committee decision)
07 June 2006 - Wednesday		from 09h00	Council of Europe - Paris	Parliamentary Assembly 4:		Meeting of the Committee on Legal Affairs and Human Rights (Point 3 of the Agenda: Alleged secret detentions in Council of Europe member states: Consideration of a draft report and vote on a draft resolution and a draft recommendation)
PLENARY - June (from 12 to 15)	12 June 2006 - Monday	19h00 - 20h30	EP - STR	TDIP Committee 16:		Vote of the draft interim resolution in the Committee (2006/2027 (INI))
	13 June 2006 - Tuesday	15h00 - 15h30		Press conference 7:		Carlos COELHO, chairman and Giovanni Claudio FAVA, rapporteur: Outcome of the vote on the draft interim resolution in the Committe
27 June 2006 - Tuesday		from 10h00	Council of Europe - Paris	Parliamentary Assembly 5:		Plenary of the Parliamentary Assembly, 3rd part of 2006 Ordinary Session (Point 2 of the Agenda: Alleged secret detentions in Council of Europe member states; Statement by Franco FRATTINI, Vice-President of the European Commission; Statement by Giovanni Claudio FAVA, rapporteur; vote on Legal Affairs and Human Rights Committee's report)
PLENARY - July (from 3 to 6)	03 July 2006 - Monday	21h00 - 22h30	EP - STR	TDIP Committee 17:		Exchange of views with Dick MARTY, Council of Europe
	05/06 July 2006	to be confirmed		Plenary sitting 3:		Debate (5 July) and vote (6 July) of the interim resolution (2006/2027 (INI))
				Press conference 8:		Carlos COELHO, chairman and Giovanni Claudio FAVA, rapporteur: Outcome of the vote on the interim resolution in Plenary (6 July)

13.6.2006

MINORITNÉ STANOVISKO

podľa článku 48 ods.3 rokovaiceho poriadku

Jas Gawronski

Väčšina výboru odhlasovala v tejto správe body, ktoré neboli úplne prediskutované a predstavujú tvrdenia a zevšeobecnenia bez náležitých dôkazov. Väčšina odmietla všetky naše pozměňujúce a doplňujúce návrhy zaraďujúce slovo „predpokladaný“ do všetkých tvrdení, pre ktoré neexistujú dôkazy.

V tejto správe sa navyše neberú na vedomie dôležité informácie, ako napr. vyhlásenie Jonathana Siftona, významného odborníka na terorizmus organizácie Human Right Watch o tom, že „máme podezrenia, nie však dôkazy“.

Menšina výboru je presvedčená, že:

- práca výboru neodhalila žiadne nové dôležité údaje a neodôvodňuje alarmujúce závery, že došlo k veľkému počtu prípadov „mimoriadneho vydávania“,

- proces „vydania“ nebol súčásťou systematického a vedomého porušovania európskeho ani medzinárodného práva či predpisov týkajúcich sa ľudských práv za výslovným účelom mučenia v krajine EÚ alebo v tretích krajinách,

- pán Solana a pán de Vries se zachovali korektne, keď prehlasujú, že doteraz neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o predpokladaných porušeniach európskeho a medzinárodného práva členskými štátmi,

- z uvedených dôvodov by mala práca výboru pokračovať len ak sa dosiahne pokrok pri dokázaní faktov potvrdzujícich odôvodnené obavy.

• [1]  PE 374.338
• [2]  PE 374.339
• [3]  PE 374.340
• [4]  PE 374.341

POSTUP

Názov	Predpokladané využívanie európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov
Číslo postupu	2006/2027(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi	TDIP 18.1.2006
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca   dátum menovania	Giovanni Claudio Fava 26.1.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	4.5.2006		30.5.2006		12.6.2006
Dátum prijatia	12.6.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	25 14 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Monika Beňová, Frieda Brepoels, Kathalijne Maria Buitenweg, Giusto Catania, Philip Claeys, Carlos Coelho, Simon Coveney, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Giovanni Claudio Fava, Patrick Gaubert, Jas Gawronski, Toomas Hendrik Ilves, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Ewa Klamt, Magda Kósáné Kovács, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Stavros Lambrinidis, Sarah Ludford, Cecilia Malmström, Elena Valenciano Martínez-Orozco, Miroslav Mikolášik, Claude Moraes, Cem Özdemir, Józef Pinior, Mirosław Mariusz Piotrowski, Hubert Pirker, Bogusław Rogalski, Martine Roure, Eoin Ryan, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, György Schöpflin, Inger Segelström, Hannes Swoboda, Konrad Szymański, Charles Tannock, Jan Marinus Wiersma, Anders Wijkman
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elmar Brok, Roger Helmer, Erna Hennicot-Schoepges, Jeanine Hennis-Plasschaert, Sajjad Karim, Henrik Lax, Josef Zieleniec
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	15.6.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)