SPRÁVA o makroekonomickom vplyve zvyšovania ceny energie

5. 1. 2007 - (2006/2247(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Manuel António dos Santos
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Giles Chichester, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
(*) Rozšírená spolupráca výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2006/2247(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0001/2007
Predkladané texty :
A6-0001/2007
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o makroekonomickom vplyve zvyšovania ceny energie

(2006/2247(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu Komisie Európska energetika a doprava: Scenáre vysokých cien ropy a zemného plynu, uverejnenú v septembri 2006,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

–   so zreteľom na závery Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001 a Európskej rady v Bruseli z 23. a 24. marca 2006 a z 15. a 16. júna 2006,

–   so zreteľom na závery neformálneho stretnutia hláv štátov alebo vlád EÚ v Hampton Courte 27. októbra 2005, ktoré označujú začiatok novej energetickej politiky EÚ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 Situácia európskeho hospodárstva, správa o všeobecných usmerneniach hospodárskych politík[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávok energie v Európskej únii[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac - Zelená kniha[3], najmä v súvislosti s výzvou pre Komisiu a členské štáty, aby prijali akčné plány pre energetickú účinnosť,

–   so zreteľom na správu pána Sterna: Hospodárske aspekty zmeny klímy uverejnenú v októbri 2006,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0001/2007),

A. keďže zvýšenie cien ropy ovplyvňuje EÚ ako čistého dovozcu ropy, znižuje rast hrubého domáceho produktu (HDP), zamestnanosť a investície a zvyšuje inflačný tlak a úrokové sadzby,

B.  keďže predchádzajúce výkyvy cien ropy boli spôsobené hlavne prerušením dodávky ropy, ale súčasné zvýšenie cien ropy je spôsobené hlavne podstatným nárastom dopytu po rope v Ázii a Spojených štátoch amerických a geopolitickou nestabilitou v regiónoch vyvážajúcich ropu,

C. keďže neistota týkajúca sa rovnováhy medzi ponukou ropy a dopytom po nej ešte viac zvýšila ceny ropy a nestabilitu na trhu,

D. keďže svetové hospodárstvo bolo viac ako 50 rokov charakterizované nízkymi cenami ropy a keďže perspektíva dlhodobo vysokých cien už prispieva k zásadným zmenám hospodárstva; keďže neprijatie opatrení môže spôsobiť zvýšenie závislosti Európy od dovozu energie do roku 2030 zo súčasných 50 % na 70 %, pričom podiel dovážanej ropy dosiahne 94 %;

E.  keďže všetky opatrenia, ktoré prijala EÚ na zníženie svojej závislosti od dovozu ropy, sa musia zaoberať zmenou klímy; keďže pán Stern vo vyššie uvedenej správe opätovne tvrdí, že energetický balík EÚ je kľúčovým prvkom boja proti zmene klímy; a keďže pán Stern v správe tiež zdôrazňuje obrovské hospodárske príležitosti, ktoré by EÚ mohla získať, keby prevzala vedenie boja proti zmene klímy,

1.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v uplynulých rokoch bola pre vývoj cien ropy charakteristická veľká nestálosť a prudké zvýšenie z úrovne 12 USD za barel pred rokom 2000 na 79 USD 8. augusta 2006, čo spomalilo tempo oživenia európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že z hľadiska reálnych cien sa nedávne zvýšenie cien podobá zmenám, ku ktorým došlo v predchádzajúcej fáze od polovice 70. do polovice 80. rokov 20. storočia, ale v súčasnosti existujú aj ďalšie okolnosti a problémy;

2.  domnieva sa, že toto vnímanie situácie ešte posilnili obavy z nedostatku suroviny v budúcnosti, keďže niektorí analytici varujú pred skorým fyzickým nedostatkom suroviny, zatiaľ čo iní, najmä predstavitelia ropného priemyslu, upokojujú, že rezervy ropy sú dostatočné; zdôrazňuje, že dojem z nedostatku v budúcnosti má vplyv na dlhodobé trhové ceny;

3.  konštatuje, že hľadanie nových zdrojov ropy je stále ťažšie a že každý nový barel je drahší z hľadiska prieskumu a ťažby; ďalej konštatuje, že v ropnom priemysle sú potrebné rozsiahle investície do zvýšenia ťažobných a rafinérskych kapacít, aby bolo možné reagovať na zvýšený dopyt;

4.  konštatuje, že súčasné zvýšenie cien ropy sa líši od zvýšení cien v minulosti, ktoré boli prechodné a súviseli s problémami na strane ponuky; súčasné zvýšenie cien ropy je v podstatnej miere spôsobené rýchlo rastúcim dopytom v krajinách, ako je Čína, ale aj vysokou spotrebou v USA, ako aj nestabilitou oblastí, ktoré produkujú ropu, a výpadkami dodávok spôsobenými nedostatočnými investíciami do infraštruktúry; nedávne zvýšenie cien má preto do značnej miery trvalý charakter a je umocnené špekuláciami na finančnom trhu;

5.  je znepokojený skutočnosťou, že dopyt po rope rastie nielen v odvetví energetiky, ale aj v iných odvetviach ako napr. v petrochemickom priemysle; domnieva sa, že ropa by sa nemala používať na výrobu energie;

6.  konštatuje, že existujú veľké odlišnosti v odhadoch a názoroch týkajúcich sa zostávajúcich zásob ropy a času dosiahnutia vrcholu produkcie ropy, vzhľadom na to nalieha, aby sa zlepšovala transparentnosť údajov týkajúcich sa energetickej štatistiky, predovšetkým vzhľadom na úrovne zásob ropy; zdôrazňuje však, že Európa bude musieť viac čeliť problému zvládnutia vysokých a nestálych cien ropy a s tým spojených hospodárskych dôsledkov; novoobjavené zdroje sú menšie a ich otvorenie je nákladnejšie, stále častejšie sú v mori a náklady na ťažbu, otvorenie a produkciu sa budú zvyšovať, čo spôsobí väčšiu potrebu využívať alternatívne zdroje a vytvoriť energeticky úsporné a obnoviteľné technológie;

Hospodársky pokles

7.  zdôrazňuje, že podstatné zvýšenie cien ropy spôsobuje celkový hospodársky pokles EÚ ako čistého dovozcu ropy, znižovanie rastu HDP, investícií a zamestnanosti a zvyšovanie inflačného tlaku a úrokových sadzieb;

8.  zdôrazňuje, že vplyv zvýšenia cien ropy je v jednotlivých členských štátoch rôzny podľa stupňa závislosti od ropy a štruktúry výroby a že dôsledky najviac pociťujú krajiny, ktoré sú do veľkej miery závislé od dovozu ropy, ako na jednej strane eurozóna, ktorej HDP sa podľa odhadov znížilo najmenej o 0,5 %, a na druhej strane nové členské štáty z dôvodu vysokej energetickej náročnosti ich hospodárstiev;

9.  je znepokojený tým, že vyššie ceny energie tlačia nahor spotrebiteľské ceny, pričom inflácia harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v eurozóne a EÚ sa zvýšila na 2,3 %, poukazuje na zvýšenie výrobných cien v eurozóne o 5,9 % v júli 2006, zatiaľ čo vedľajší účinok nárastu cien ropy na mzdy naďalej do veľkej miery chýba a mzdy sa zvýšili iba mierne; vyjadruje svoje obavy z negatívneho vplyvu zvýšenia cien ropy na dopyt domácností z dôvodu zníženia disponibilného dôchodku;

10. vyjadruje znepokojenie nad sociálnymi dôsledkami zvýšených nákladov na bývanie, kúrenie a dopravu, predovšetkým vzhľadom na nízkopríjmové, chudobné a slabé skupiny obyvateľstva a nalieha na členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zabezpečenie dostupnosti a prístupnosti týchto služieb, zabezpečenie mobility napriek zvýšeniu ceny ropy a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a zbedačovaniu;

11. poznamenáva, že ECB zvýšila úrokové sadzby od decembra 2005 už šesťkrát, vyjadruje obavy z čoraz väčšej nepredvídateľnosti, ktorej musia čeliť malé a stredné podniky vzhľadom na náklady úverov, a z negatívnych vplyvov na investície a zamestnanosť v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že inflačný tlak spôsobený nárastom cien ropy by spolu s možnými druhotnými dôsledkami mohol v konečnom dôsledku spôsobiť, že bude nevyhnutné sprísniť menovú politiku;

12. zdôrazňuje, že v období krehkého hospodárskeho oživenia je rast ohrozený zvyšovaním úrokových sadzieb a upozorňuje na riziká spojené s vývojom výmenného kurzu eura a cien ropy, čo sú faktory, ktoré majú podiel na nízkom raste v roku 2005 z dôvodu vplyvu na kúpnu silu domácností; vyzýva, aby sa zvážilo, či a ako by bolo v eurozóne možné určovať ceny ropy a ropných derivátov namiesto dolárov v eurách;

13. konštatuje, že neistota okolo budúcej rovnováhy medzi dopytom a ponukou vytvorila podnety pre nových aktérov na finančných trhoch, ako sú zabezpečovacie (hedgingové) fondy a finančné deriváty vzťahujúce sa na ceny ropy alebo iných energií; poznamenáva, že sa uznáva, že tieto činnosti mohli v niektorých prípadoch nepriaznivo ovplyvniť trendy a zosilniť ich, ale zároveň môžu prispieť k zvýšeniu likvidity na trhu, a tým znížiť jeho nestabilnosť; navrhuje, aby sa hľadali vhodné spôsoby na zvýšenie transparentnosti týchto činností, aby sa tak rozptýlili obavy z ich pokračujúceho vývoja;

Dopravný sektor

14. poznamenáva, že vplyv zvýšenia cien ropy je v jednotlivých odvetviach výrazne odlišný, pričom dopravný sektor, na ktorý pripadá 56 % celkovej spotreby ropy v EÚ, a sektor bývania sú najviac postihnuté. Ostatné odvetvia úspešne znížili závislosť od ropy zlepšením energetickej účinnosti a zmenami v kombinácii palív; zdôrazňuje, že tieto dva sektory (doprava a bývanie) sú najvýznamnejšími položkami výdavkov domácností a že zvyšovanie cien ropy prehlbuje nerovnosť kúpnej sily na úkor najchudobnejších domácností;

15. požaduje vytvorenie komplexnej stratégie EÚ, podľa ktorej by sa postupne vyradili fosílne palivá z odvetvia dopravy, čo by viedlo k pozvoľnému znižovaniu závislosti EÚ od ropy a používaniu čistých energií v doprave;

16. domnieva sa, že dodávky paliva pre dopravu by sa mohli rozšíriť uľahčením výroby nekonvenčných ropných a kvapalných palív zo zemného plynu alebo uhlia v prípade, ak je to rozumné z hospodárskeho hľadiska; podporuje vývoj a výrobu alternatívnych palív ako sú biopalivá, vodíkové palivové články a hybridný pohon; rovnako podporuje úsilie o nachádzanie inovatívnych riešení riadenia dopravných systémov vo všeobecnosti vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej účinnosti vozidiel;

Obchodná bilancia; globálna nerovnováha

17. upozorňuje na nepriaznivý vplyv zvýšenia cien ropy na obchodnú bilanciu krajín dovážajúcich ropu, pričom dochádza k prerozdeľovaniu bohatstva v prospech krajín, ktoré ropu vyvážajú, vďaka čomu sa stávajú hlavnými účastníkmi globálnej nerovnováhy a obehu petrodolárov, čoho výsledkom je už v súčasnosti výrazné nahromadenie zahraničných aktív;

18. víta fakt, že petrodoláre, ktoré míňajú vývozcovia ropy, majú v eurozóne pozitívny vplyv na zahraničné investície a zvyšujú dopyt po tovare a službách z eurozóny, čo čiastočne vyvažuje spomalenie ekonomiky spôsobené zvýšením cien ropy;

Hospodárska súťaž

19. pripomína, že je potrebné urýchlene zabezpečiť spravodlivé ceny energií na domácich trhoch s energiou; v tejto súvislosti konštatuje, že energetické trhy zostávajú do veľkej miery národné a dominuje im niekoľko súkromných a verejných spoločností, ktoré často vlastnia aj infraštruktúru; vyzýva Komisiu, národné orgány pre hospodársku súťaž a regulačné orgány, aby venovali osobitnú pozornosť energetickým spoločnostiam;

20. žiada, aby bol vnútorný energetický trh doplnený opatreniami na vyriešenie prevládajúcich rozdielov v právomociach regulátorov, nedostatočnosti Európskeho regulátora energie, ktorý má na starosti otázky cezhraničnej povahy, nedostatočnosti prioritného plánu pre vzájomné prepojenie, pravidiel rozvodných sietí, režimov vyváženosti a skladovania plynu;

21. zdôrazňuje, že pre riadny chod národných trhov a vnútorného trhu a pre stimul investovať do infraštruktúry je potrebné odčleniť infraštruktúru od dodávateľov;

22. poukazuje ďalej na skutočnosť, že zvýšená koncentrácia na vnútornom trhu môže zhoršiť súčasné narušenie, a preto je potrebné zlepšiť regulačné schopnosti členských štátov s cieľom zaistiť práva spotrebiteľov a zosúladenie s cieľmi EÚ týkajúcimi sa energetickej účinnosti;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do kritérií výberu pri verejnom obstarávaní zahrnuli vysokú úroveň energetickej účinnosti; domnieva sa, že v súvislosti s revíziou usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia je potrebné prijať kroky s cieľom ešte viac podporiť investície do opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a diverzifikácie;

Európa musí konať teraz

24. zdôrazňuje, že ak sa teraz neprijmú žiadne opatrenia, závislosť Európy od dovozu energie sa zvýši z 50 % na 71 % v roku 2030, z čoho 94 % bude tvoriť dovoz ropy, čím sa ešte zhorší negatívny vplyv zvýšenia a nestálosti cien ropy na európske hospodárstvo;

25. vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení štátnej pomoci zohľadnila potreby investícií do inovačných služieb vyžadovaných energetickou situáciou a aby dbala o to, aby nová pomoc neviedla k narušeniu konkurencie;

26. upozorňuje na potrebu rozsiahlych investícií do energetickej infraštruktúry a zásobovania v najbližších rokoch a žiada podrobnú diskusiu v rámci celého Spoločenstva o rôznych zdrojoch energie so zohľadnením všetkých nákladov súvisiacich s výrobou, skladovaním, distribúciou, dopravou, spotrebou energie a bezpečnosťou jej dodávky, ako aj aspektov jej bezpečnosti a odpadu a prispievania ku klimatickým zmenám, najmä vzhľadom na emisie CO2; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala hodnotením vplyvov rôznych zdrojov energie a ich kombinácií podľa týchto parametrov;

27. pripomína svoje uznesenie z 26. februára 2004, v ktorom zdôrazňuje „význam znižovania závislosti Európy od dovozu ropy, ktorý predstavuje veľké bremeno z hľadiska politiky a cenovej nestability“; víta „technologické platformy, ako je napríklad Európske partnerstvo pre vodíkové hospodárstvo; podporuje ďalšie investovanie do nákladovo najefektívnejších foriem obnoviteľnej energie, ktorá by obmedzili nestabilitu nákladov na jednotku energie, zvýšili bezpečnosť dodávky energie, menej poškodzovali životné prostredie a možno vyvolali podobnú priemyselnú revolúciu, ako v USA vyvolalo odvetvie informačných technológií“;

28. poukazuje na skutočnosť, že na krajiny s transformujúcou alebo rozvíjajúcou sa ekonomikou má zvyšovanie cien ropy mimoriadne negatívny vplyv z dôvodu vysokej energetickej intenzity a nízkej energetickej účinnosti ich hospodárstiev a zdôrazňuje význam programu trvalo udržateľného rozvoja v zahraničnej, obchodnej a rozvojovej politike EÚ;

29. upozorňuje na možnosti nádejných trhov s obnoviteľnou energiou a technológiami na zvýšenie energetickej účinnosti; zdôrazňuje pozitívne miery rastu a zamestnanosti odvetvia obnoviteľnej energie a varuje pred rizikom straty vedúceho postavenia na trhu s environmentálnymi technológiami v prospech USA a vysoko kvalifikovaných rozvíjajúcich sa hospodárstiev; poukazuje na veľký význam programov renovácie budov zameraných na zníženie emisií CO2 a úspory energie;

30. konštatuje, že ešte stále existujú zdroje ropy na území Európy; verí, že maximalizácia ťažby z domácich zdrojov by sa mala považovať za významný (hoci dočasný) spôsob, ako čeliť znižovaniu objemu ropy dovážanej do Európy;

31. poukazuje na nevyhnutnosť prispôsobiť energetickú infraštruktúru spojeniu jadrovej a tepelnej energie a decentralizovanej výrobe energie;

32. vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali podrobný plán na zníženie závislosti EÚ od dovozu ropy a posun smerom k čistej energii a naliehavo žiada o prijatie opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti; pripomína, že energetická účinnosť je obvykle zďaleka najlacnejším spôsobom znižovania emisií oxidu uhličitého a zlepšenia energetickej bezpečnosti;

33. víta akčný plán energetickej účinnosti, ktorý predložila Komisia, ako kľúčový prínos k úsporám energie a znižovaniu závislosti od energie;

34. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa štrukturálny a kohézny fond a rámcový program[4] konkurencieschopnosti a inovácií riadne zaoberali činnosťami a politikou energetickej účinnosti; víta návrh uvedený v akčnom pláne energetickej účinnosti na získanie financií zo súkromného sektora prostredníctvom týchto nástrojov;

35. žiada integrovaný európsky núdzový mechanizmus na zaistenie bezpečnosti dodávky vrátane zvýšenia minimálnej zásoby ropy v EÚ z 90 na 120 dní spotreby a vytvorenia minimálnej zásoby plynu aspoň na 90 dní;

36. tvrdí, že týždenné zverejňovanie európskych zásob ropy a ropných produktov (založené na verejne dostupných údajoch podobne ako v Spojených štátoch), ako aj dovozu a vývozu podľa druhov produktov (ropa, benzín, nafta, vykurovací olej a iné) by poskytlo lepší obraz o tlakoch na svetových trhoch, preukázalo úroveň európskej spotreby, znížilo tendenciu účastníkov trhu orientovať sa na americké trhy, a tým by prispelo k zníženiu nestálosti ceny ropy;

37. pripomína svoju požiadavku, aby multilaterálne banky a verejné finančné inštitúcie vytvorili fondy energetickej účinnosti, ktoré budú poskytovať financie na projekty v oblasti energetickej účinnosti; zastáva názor, že ciele v oblasti energetickej účinnosti by mali byť integrované aj do ďalších odvetvových politík, predovšetkým do fiškálnej, dopravnej a kohéznej politiky; je presvedčený, že by sa mali podporovať inovačné finančné systémy a zmluvné nástroje, akými sú mikroúvery a spoločné podniky medzi súkromnými spoločnosťami a samosprávami, s cieľom aktívne zapojiť miestnych partnerov a rozhodovacie orgány;

38. upozorňuje na významnú úlohu Európskej investičnej banky (EIB) pri podpore investovania do čistej energie; víta záväzok EIB zvýšiť svoj príspevok k investíciám do infraštruktúry vrátane energetickej bezpečnosti, obnoviteľných energií a transeurópskych sietí a zdvojnásobenie podielu projektov týkajúcich sa obnoviteľných energií zo 7 na 15 %; zdôrazňuje naliehavosť diverzifikácie zdrojov energie, záväzok EÚ dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a jej medzinárodný záväzok dodržať Kjótsky protokol; vyzýva EIB, aby začlenila kritériá týkajúce sa emisií CO2 do svojich výberových kritérií a aby prijala ešte ambicióznejší cieľ pre projekty týkajúce sa obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti;

Zdaňovanie

39. poukazuje na nárast daňových príjmov z energií spôsobený nedávnymi zvýšeniami ceny ropy; zdôrazňuje význam primeraných daňových politík vrátane opatrení v oblasti bývania ako nástroja na zníženie hospodárskej závislosti od fosílnych palív, riešenie problému zmeny klímy a vytvorenie podnetov na zvýšenie investícií do energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a ekologických výrobkov a zabezpečenie ich zvýhodňovania; zdôrazňuje, že aj daňové systémy by mali prijať zásadu „znečisťovateľ platí“;

40. zdôrazňuje, že na dopravný sektor pripadá 56 % celkovej spotreby ropy v EÚ a najviac naň vplýva zvýšenie jej cien; žiada vypracovanie rámcovej smernice o energetickej účinnosti v doprave; podporuje harmonizáciu legislatívy týkajúcej sa osobných vozidiel vrátane celoeurópskeho harmonizovaného zdaňovania vozidiel podľa emisií CO2 s postupmi certifikácie a označovania a finančnými stimulmi na diverzifikáciu zdrojov energie; žiada vypracovanie komplexnej stratégie na postupné vyradenie fosílnych palív z používania v dopravnom sektore a na podporu vstupu palív s nízkym objemom emisií CO2 na trh, používania technologicky najvyspelejších biopalív a vozidiel s biovodíkovým pohonom; zdôrazňuje, že zavedenie biopalív nesmie viesť k zrušeniu povinnosti automobilového priemyslu vyrábať vozidlá úspornejšie a s nízkymi škodlivými emisiami;

Spoločná energetická politika: energetická diplomacia

41. víta dialóg a spoluprácu EÚ s krajinami vyvážajúcimi ropu s cieľom zmenšiť neistotu na strane dopytu aj ponuky, uľahčiť investovanie a rozhodovanie o ekonomickej a energetickej diverzifikácii na oboch stranách a vytvoriť atmosféru dôvery a istoty;

42. poznamenáva, že energetická politika a najmä bezpečnosť dodávky energie sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej, obchodnej, rozvojovej a bezpečnostnej politiky EÚ, a požaduje spoločnú stratégiu na zabezpečenie a diverzifikáciu dodávky a tranzitných ciest energie zaručujúcu solidaritu v rámci EÚ; navrhuje, aby sa partnerstvá a dohody o spolupráci s regiónmi, ktoré produkujú ropu, použili na vytvorenie stabilného ale otvoreného regulačného rámca v dodávateľských krajinách, podporu investícií do ťažobnej a dopravnej infraštruktúry a zabezpečenie dlhodobých dodávok;

43. zdôrazňuje význam toho, aby sa do novej energetickej diplomacie EÚ začlenil konštruktívny dialóg s krajinami vyvážajúcimi ropu, krajinami, ktoré sú súčasťou tranzitných ciest, a so všetkými hlavnými spotrebiteľmi energie a najmä rozvojovými a rozvíjajúcimi sa hospodárstvami na tému energetickej účinnosti a úspory energie s cieľom stanoviť normy minimálnej účinnosti pre všetky tovary, rozvinúť solidaritu v energetickej politike a bojovať proti znečisťovaniu životného prostredia a zmene klímy;

44. pripomína zásadný význam zaistenia bezpečnosti a trvalej udržateľnosti dodávok energie v EÚ; zdôrazňuje dvojitú úlohu, ktorú by mali zohrávať primeraná regulácia trhu a energetická diplomacia pri vytváraní stabilného rámca pre dodávky energie;

45. vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia na zníženie vplyvu vrcholu produkcie ropy na občanov EÚ vrátane analýzy návrhov politík, ako je napríklad protokol o vyčerpaní ropy, ktoré by pomohli uľahčiť prechod vedúci k ukončeniu používania fosílnych palív;

46. víta úlohu európskej schémy obchodovania s emisiami pri poskytovaní stimulov na znižovanie spotreby energie; žiada rozšírenie schémy o odvetvie letectva a vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do tvorby globálneho systému obchodovania s emisiami;

47. uznáva, že trvalo vyššie ceny energie vytvoria tlak na výrobné procesy, ktoré závisia od surovín z rôznych geograficky vzdialených oblastí; žiada Komisiu, aby v rámci svojej práce v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže vypracovala komplexnú analýzu vplyvu vyšších cien energie a dosiahnutia vrcholnej produkcie ropy na obchodné toky;

48. zdôrazňuje význam podpory dobre fungujúceho svetového trhu s ropou a zemným plynom, najmä prostredníctvom pravidiel a usmernení WTO; domnieva sa, že takýto prístup by umožnil významne prispieť k energetickej účinnosti, a tým znížiť tlak na zvyšovanie cien energie;

49. zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho zapojenia Svetovej obchodnej organizácie do záležitostí energetickej politiky a potrebu zamerať úsilie na dohodu medzi Európskou úniou a členmi organizácie krajín vyvážajúcich ropu s cieľom udržať zvyšovanie cien energie pod kontrolou;

50. žiada zriadenie skutočného euro-stredomorského energetického trhu, ktorý by zohrával ústrednú úlohu; so záujmom zaznamenáva želanie, ktoré vyjadrila Komisia pri príležitosti konferencie o vonkajšej energetickej politike 20. a 21. novembra 2006, a to zabezpečiť pre severnú Afriku a Blízky východ významnú pozíciu v rámci vonkajšej energetickej politiky EÚ, a dúfa, že po týchto vyhláseniach budú nasledovať konkrétne činy;

o

o o

51. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 162.
  • [2]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0110.
  • [3]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0243.
  • [4]  Rozhodnutie č. 1639/2006/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 - 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

„Štát Kalifornia žaluje šesť najväčších svetových výrobcov automobilov a žiada od nich úhradu environmentálnych škôd spôsobených emisiami z ich vozidiel.“

Americký prezident Bush chce „pomôcť odstrániť závislosť Ameriky od zahraničných zdrojov energie“, pričom chce „prostredníctvom novej technológie produkujúcej čistejšie, lacnejšie a spoľahlivejšie alternatívne zdroje energie do roku 2025 nahradiť viac ako 75 % dovozu ropy z Blízkeho východu.“

Znie to ako fikcia. Tieto správy sú však skutočné.

Čo sa deje?

Zatiaľ čo pred rokom 2000 dosahovali ceny surovej ropy svoje najnižšie hodnoty medzi 10 a 12 USD za barel, v priebehu posledných 6 rokov sa vyšplhali na 79 USD za barel v auguste 2006. Odvtedy sa situácia upokojila, ale zvýšenie cien sa pravdepodobne nezastaví.

Pri cene 50 EUR (60 USD) za barel platí EÚ za dovoz ropy ročne 250 miliárd eur, čo predstavuje 2,3 % HDP. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, do roku 2030 sa bude dovážať 70 % namiesto súčasných 50 % európskej energie, z čoho 94 % bude tvoriť ropa. Pri tejto úrovni závislosti by každé zvýšenie o 10 eur za barel predstavovalo ďalší objem dovozu vo výške približne 40 miliárd eur ročne.

Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim ropným cenovým šokom:

Zatiaľ čo predchádzajúce tri ropné cenové šoky spôsobilo najmä veľké narušenie dodávok ropy, tentoraz čelíme výraznému nárastu dopytu po rope vyvolanému vysokým rastom v Ázii, ale aj zvýšením dopytu po rope v USA, čo spôsobuje náhle výrazné zvýšenie cien. Takmer 70 % zvýšenia svetového dopytu po rope pripadá spoločne na Áziu a Ameriku a len na samotnú Čínu pripadá 30 % zvýšenia.

Ďalšou príčinou zvýšenia ceny je nahromadenie problémov, napríklad

· sabotáž v Iraku a v Nigérii a ohrozenie ropnej infraštruktúry ďalších producentov na Blízkom východe,

· problémy s dodávkou spôsobené hurikánmi, napríklad hurikánom Katrina v USA,

· zatvorenie najväčších amerických ropných polí z dôvodu korózie ropovodu.

Moment vrcholu produkcie ropy?

Množstvo vedcov a environmentálnych organizácií varuje, že moment vrcholu produkcie ropy už buď nastal, alebo práve hrozí.

Ropné spoločnosti nás uisťujú, že ešte zostávajú veľké zásoby.

Zásoby konvenčnej ropy sa však nachádzajú hlavne v regiónoch s veľkou politickou nestabilitou a zásoby nekonvenčnej ropy (ktorú je potrebné ťažiť z väčších hĺbok alebo získavať z mora) budú vyžadovať veľké investície a budú nákladnejšie.

Spravodajca dospel k záveru, že moment vrcholu produkcie ropy možno ešte nenastal, ale podľa všetkého nastal moment „vrcholu produkcie lacnej ropy“.

Hoci cena ropy nedávno opäť klesla, vzhľadom na tento vývoj sa musí predpokladať, že bude kolísať a v budúcnosti sa zvýši. Na základe týchto informácií je potrebné posudzovať otázku hospodárskych vplyvov zvýšenia cien ropy.

I. Ekonomické vplyvy:

·  Rast

Vplyv na rast sa môže medzi jednotlivými krajinami EÚ líšiť na základe rôzneho stupňa závislosti od ropy a rôznej štruktúry výroby. Dôsledky najviac pocítia krajiny s vysokou závislosťou od dovozu ropy a krajiny s vysokou energetickou náročnosťou, pretože táto energia sa využíva menej efektívne.

Postihnuté sú najmä krajiny eurozóny pre svoju vysokú závislosť od dovozu ropy a odhaduje sa, že z krátkodobého hľadiska utrpia najväčšie škody. Pokles HDP sa odhaduje minimálne o 0,5 %.

Nové členské štáty EÚ sú tiež obzvlášť negatívne ovplyvnené z dôvodu vyššieho stupňa energetickej náročnosti ich hospodárstiev.

Okrem cenovej úrovne negatívne vplýva aj neistota týkajúca sa budúcich cien a neustále výkyvy cien ropy.

Na druhej strane je dôsledkom zvýšenia cien ropy nahromadenie petrodolárov v krajinách vyvážajúcich ropu a ich opätovné investovanie do dlhodobých finančných aktív prispievajúcich k nízkym dlhodobým úrokovým sadzbám podporujúcim rast. Krajiny vyvážajúce ropu v skutočnosti čoraz viac investujú dodatočné výnosy z ropy do aktív denominovaných v eurách a zvýšili dopyt po tovare a službách z eurozóny.

· Inflácia

Zvýšenie cien ropy môže infláciu ovplyvniť priamo aj nepriamo prostredníctvom vedľajších účinkov.

Priamy účinok predstavuje okamžitý vplyv na spotrebiteľské ceny energie. Energetická časť indexu HISC predstavuje približne 8,6 % spotrebiteľského koša indexu HISC a prispieva k celkovej inflácii v eurozóne takmer jedným percentuálnym bodom.

Vedľajšie účinky sa týkajú možnosti, že okrem priamych účinkov môže mať ropný cenový šok vplyv na infláciu, ak ovplyvní rokovania o mzdách a tvorbu cien.

V celej eurozóne v súčasnosti neexistujú náznaky zvýšenia mzdovej inflácie, ale naopak, súčasná mzdová inflácia od začiatku roka vykazuje klesajúci trend.

To poukazuje na problém s dopytom v eurozóne, ktorý sa prehlbuje z dôvodu poklesu disponibilného dôchodku vplyvom vyšších cien ropy a ďalších zdrojov energie a začínajúceho zvyšovania cien výrobkov a dopravy.

Čo sa týka tvorby cien, ceny výrobcov v eurozóne sa citeľne zvýšili o 5,9 % v júli 2009, čo naznačuje, že spoločnosti presúvajú stratu svojich ziskov na zákazníkov.

Z dôvodu nestability a nižšieho očakávaného rastu sa znížili investície. Zástupcovia malých a stredných podnikov vyjadrili svoje obavy z toho, že ECB od decembra 2005 zvýšila úrokové sadzby už päťkrát a že ďalšie zvýšenie bude pre tieto podniky viesť k nepredvídateľnosti nákladov na úvery a ešte viac utlmí investície.

· Obchodná bilancia a menové kurzy

Zvýšením cien ropy sa mení aj obchodná bilancia krajín. Krajiny, ktoré sú čistými dovozcami ropy, zvyčajne zaznamenávajú zhoršenie platobnej bilancie, čo tlačí nadol menový kurz. Očakáva sa, že ak sa nezmení monetárna politika centrálnej banky a vlád, dolár môže stúpať, pretože bude rásť dopyt krajín produkujúcich ropu po medzinárodných rezervných aktívach denominovaných v dolároch.

Zhodnotenie dolára môže mať tiež pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a obchodu. Na druhej strane, keďže pokles hodnoty dolára v porovnaní s eurom utlmil v eurozóne účinok nedávneho opakovaného zvýšenia cien ropy, každá zmena hodnoty dolára výrazne ovplyvní účinok vyššej nominálnej hodnoty ropy na európske aj globálne hospodárstvo.

Zvýšenie cien ropy vedie okrem toho aj k prerozdeľovaniu bohatstva v prospech krajín vyvážajúcich ropu, vďaka čomu sa stávajú hlavnými účastníkmi v súvislosti s globálnou nerovnováhou a obehom petrodolárov, čoho výsledkom je už v súčasnosti výrazné nahromadenie zahraničných aktív. Zvýšil sa vývoz európskych tovarov a služieb do krajín vyvážajúcich ropu, čo vyrovnalo negatívny vplyv zvýšenia cien ropy.

· Hospodárska súťaž

Domáce energetické trhy musia zvýšiť svoju konkurencieschopnosť najmä preto, aby sa znížili ceny. Tieto energetické trhy riadi niekoľko národných súkromných a verejných spoločností a medzi jednotlivými členskými štátmi je veľa rozdielov, čo bráni rozvoju naozaj konkurencieschopných európskych trhov.

II. EURÓPA MUSÍ KONEČNE KONAŤ

Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, závislosť Európy od dovozu energie sa do roku 2030 zvýši zo súčasných 50 % na 71 %, z čoho 94 % bude tvoriť dovoz ropy, čím sa ešte zhorší negatívny vplyv zvýšenia a nestálosti cien ropy na európske hospodárstvo.

Hoci sú bezprostredné hospodárske dôsledky negatívne, nedávny vývoj cien ropy môže predstavovať tiež nové možnosti a príležitosti, a to v neposlednom rade preto, lebo umožní prechod od fosílnych palív, ktorý sa doteraz nepodarilo dosiahnuť obmedzenými environmentálnymi opatreniami.

Energetická kríza jasne odhaľuje možnosti nádejného trhu s obnoviteľnou energiou a technológiami na zvýšenie energetickej účinnosti v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách a zdôrazňuje pozitívnu mieru rastu a zamestnanosti v sektore obnoviteľnej energie. Európa sa konečne musí chopiť príležitosti a nestratiť vedúce postavenie na trhu s environmentálnymi technológiami v prospech USA.

· Substitučné možnosti obnoviteľných energií

Podľa posúdenia Komisie bude v priebehu nasledujúcich 20 rokov na uspokojenie očakávaného dopytu po energii a nahradenie zastaranej infraštruktúry potrebné preinvestovať približne jeden bilión eur. Tieto investície sa môžu vynaložiť na tradičné zdroje energie a vyťaženie posledných zásob ropy počas nasledujúcich 20 rokov, alebo sa môžu využiť iným spôsobom.

III. NÁVRHY SPRAVODAJCU

1.  Mala by sa začať diskusia v rámci celého Spoločenstva o rôznych zdrojoch energie so zohľadnením všetkých nákladov súvisiacich s výrobou, skladovaním, distribúciou, dopravou, spotrebou energie a bezpečnosťou jej dodávky, ako aj aspektov jej bezpečnosti a odpadu a jej prispievania ku klimatickým zmenám, najmä vzhľadom na emisie CO2.

2.  Komisia by sa mala neodkladne zaoberať hodnotením vplyvov rôznych zdrojov energie a ich kombinácií podľa týchto parametrov.

3.  Komisia by mala predložiť podrobný plán na zníženie závislosti EÚ od dovozu ropy a mal by sa vypracovať posun smerom k čistej energii. Naliehavo sú potrebné aj opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti.

4.  Multilaterálne banky a verejné finančné inštitúcie by mali vytvoriť fondy energetickej účinnosti, ktoré budú poskytovať financie na projekty v oblasti energetickej účinnosti.

5.  Ciele v oblasti energetickej účinnosti by mali byť integrované aj do ďalších odvetvových politík, predovšetkým do fiškálnej, dopravnej a kohéznej politiky. Inovačné finančné systémy a zmluvné nástroje, akými sú mikroúvery a spoločné podniky medzi súkromnými spoločnosťami a samosprávami, musia byť navrhnuté tak, aby aktívne zapojili miestnych partnerov a rozhodovacie orgány.

6.  EIB by mala vystupňovať svoje úsilie v oblasti obnoviteľnej energie, energetickej účinnosti a dodávky energie. Vzhľadom na naliehavosť diverzifikácie zdrojov energie a záväzok EÚ dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a jej medzinárodný záväzok dodržať Kjótsky protokol by mala EIB začleniť kritériá týkajúce sa emisií CO2 do svojich výberových kritérií a prijať ešte ambicióznejší cieľ pre projekty týkajúce sa obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti.

7.  V rámci fiškálnych politík by sa mali vytvoriť stimuly na zvýšenie investovania a diskrimináciu v prospech energetickej účinnosti, obnoviteľnej energie a ekologických produktov.

8.  Do daňových systémov by sa mala začleniť zásada „znečisťovateľ platí“.

9.  Keďže na dopravný sektor pripadá 56 % celkovej spotreby ropy v EÚ a najviac naň vplýva zvýšenie jej cien, mala by sa prijať a realizovať rámcová smernica o energetickej účinnosti v doprave.

10.  Mal by sa uskutočniť prechod k harmonizácii legislatívy týkajúcej sa osobných vozidiel vrátane celoeurópskeho harmonizovaného zdaňovania vozidiel podľa emisií CO2 s postupmi certifikácie a označovania a finančnými stimulmi na diverzifikáciu zdrojov energie.

11.  Mala by sa vypracovať komplexná stratégia na postupné vyradenie fosílnych palív z používania v dopravnom sektore a na podporu vstupu palív s nízkym objemom emisií CO2 na trh, používania technologicky najvyspelejších biopalív a vozidiel s biovodíkovým pohonom.

IV. ENERGETICKÝ DIALÓG A DIPLOMACIA

Okrem zvýšenia cien ropy by začlenenie princípu trvalo udržateľného rozvoja do všetkých európskych politík vrátane obchodnej a rozvojovej politiky mohlo podporiť európsky priemysel a inovácie v oblasti obnoviteľnej energie a energeticky účinných technológií a produktov a v budúcnosti by sa mohlo stať hnacou silou rastu a zamestnanosti v Európe a na celom svete.

V neposlednom rade spravodajca víta dialóg a spoluprácu EÚ s krajinami vyvážajúcimi ropu.

Táto spolupráca má rozhodujúci význam pre zmenšenie neistoty na strane dopytu aj ponuky, uľahčenie investovania a rozhodovania o ekonomickej a energetickej diverzifikácii na oboch stranách a vytvorenie atmosféry dôvery a istoty.

12. Energetická politika musí byť spojená so zahraničnou, rozvojovou a bezpečnostnou politikou

Spravodajca zastáva názor, že nová energetická diplomacia EÚ musí byť zameraná na konštruktívny dialóg s krajinami vyvážajúcimi ropu, krajinami, ktoré sú súčasťou tranzitných ciest, a všetkými hlavnými spotrebiteľmi energie a najmä rozvíjajúcimi sa ekonomikami na tému bezpečnosti dodávky energie, energetickej účinnosti a úspory energie s cieľom vytvoriť v energetickej politike väčšiu solidaritu:

- solidaritu s EÚ,

- solidaritu s rozvojovými krajinami,

- solidaritu s tými, ktorí bojujú proti znečisťovaniu životného prostredia a zmene klímy.

Okrem zvyšovania cien ropy by začlenenie princípu trvalo udržateľného rozvoja do všetkých európskych politík vrátane obchodnej a rozvojovej politiky mohlo podporiť európsky priemysel a inovácie v oblasti obnoviteľnej energie a energeticky účinných technológií a produktov a mohlo by sa stať perspektívnou hnacou silou rastu a zamestnanosti v Európe a na celom svete.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (18. 12. 2006)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o makroekonomickom vplyve zvyšovania ceny energie
(2006/2247(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Godelieve Quisthoudt-Rowohl

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že konkurencia na svetovom trhu s ropou a zemným plynom sa zvyšuje, a to najmä kvôli rastúcemu dopytu veľkých krajín s rozvíjajúcim sa hospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby na svojich obchodných rokovaniach kládla veľký dôraz predovšetkým na zvýšenie bezpečnosti dodávok; zdôrazňuje, že primeraná regulácia trhu a energetická diplomacia by sa mali pri vytváraní stabilného rámca dodávky energie navzájom podporovať; trvá na tom, že je dôležité diverzifikovať zdroje, dodávateľov a tranzitné cesty, ako aj zvýšiť energetickú sebestačnosť EÚ;

2.  víta akčný plán Komisie o energetickej účinnosti ako kľúčový príspevok k úspore energie, a tým k zníženiu energetickej závislosti;

3.  zdôrazňuje, že vyššie ceny energie budú v budúcnosti stálym javom, keď svet dosiahne bod maximálnej produkcie ropy, po ktorom bude nasledovať začiatok nevyhnutného dlhodobého poklesu dodávky ropy;

4.  je presvedčený, že dosiahnutie vrcholu produkcie ropy bude mať veľký vplyv na medzinárodné obchodné toky, pretože je čoraz menej výhodné spoliehať sa na tovar vyžadujúci dopravu na dlhé vzdialenosti, najmä letecky;

5.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia na zníženie vplyvu vrcholu produkcie ropy na občanov EÚ vrátane analýzy návrhov politík, ako je napríklad Protokol o vyčerpaní ropy (Oil Depletion Protocol), ktoré by pomohli uľahčiť prechod na nefosílne palivá;

6.  víta zámer Komisie využiť dvojstrannú a mnohostrannú obchodnú politiku na presadzovanie využívania technológií s účinným využitím energie, aby sa znížil rast celosvetového dopytu po energii a domnieva sa, že k plneniu tohto cieľa by prispel aj globálny systém obchodovania s povoleniami emisií CO2, ako aj opatrenia na poskytovanie ďalších stimulov efektívneho využívania paliva v leteckom priemysle;

7.  upozorňuje na skutočnosť, že ropa je dôležitá nielen pre dopravu, ale aj pre väčšinu výrobných odvetví; domnieva sa preto, že na každom stupni výrobného reťazca by sa mali prijať všetky možné kroky na zabezpečenie čo najefektívnejšieho vyžívania fosílnych palív s cieľom minimalizovať vplyv na životné prostredie a znížiť tlak na obmedzené zdroje;

8.  vyzýva členské štáty EÚ, aby vypracovali spoločnú energetickú stratégiu s cieľom pomôcť pri vytvorení stabilného a spoľahlivého svetového trhu s energiou a poskytnúť šancu na skončenie znepokojujúceho vývoja v súvislosti s metódami dodávky energie na celosvetovej úrovni;

9.  zdôrazňuje, že Kjótsky protokol predpokladá potrebu zmien v investičných stratégiách ako nevyhnutný dôsledok zvýšenia cien fosílnych palív bez brzdenia hospodárskeho rozvoja; upozorňuje, že okrem toho poskytuje medzinárodný rámec na podporu výmeny nových výrobných metód, nových technológií a overených postupov, najmä v nových a menej rozvinutých krajinách;

10. zdôrazňuje, že zvýšenie ceny ropy má zvlášť negatívny vplyv na nové a rozvojové hospodárstva z dôvodu vysokej energetickej náročnosti a nízkej energetickej účinnosti týchto hospodárstiev, a zdôrazňuje význam programu trvalo udržateľného rozvoja v rámci zahraničnej, obchodnej a rozvojovej politiky EÚ;

11. domnieva sa, že technológie, ktoré majú nízke energetické nároky a sú šetrné voči životnému prostrediu, môžu európskym firmám poskytnúť dôležitú konkurenčnú výhodu; zdôrazňuje, že na zachovanie tejto výhody je potrebné investovať primerané finančné prostriedky do výskumu a vývoja a zároveň je potrebné na medzinárodných fórach propagovať európske normy; žiada Komisiu, aby podporovala informovanosť obchodných partnerov o tomto priestore pre vzájomný prospech;

12. zdôrazňuje potrebu správneho presadzovania politík a aktivít na podporu energetickej účinnosti prostredníctvom štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu; víta návrh akčného plánu energetickej účinnosti na financovanie súkromných finančných zdrojov prostredníctvom týchto nástrojov;

13. víta úlohu európskej schémy obchodovania s emisiami pri poskytovaní stimulov na znižovanie spotreby energie; žiada rozšírenie tejto schémy o odvetvie letectva; a vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do tvorby globálneho systému obchodovania s emisiami;

14. uznáva, že trvalo vyššie ceny energie vytvoria tlak na výrobné procesy, ktoré závisia od surovín z rôznych geograficky vzdialených oblastí; žiada Komisiu, aby v rámci svojej práce v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže vypracovala komplexnú analýzu vplyvu vyšších cien energie a dosiahnutia vrcholnej produkcie ropy na obchodné toky;

15. zdôrazňuje, že nekontrolovaný nárast cien energie postihuje chudobnejších, destabilizuje príjmy domácností a narušuje sociálnu kohéziu, a to najmä v členských štátoch so špecifickými geografickými, regionálnymi alebo klimatickými charakteristikami, ako sú horské a ostrovné oblasti;

16. zdôrazňuje význam podpory dobre fungujúceho svetového trhu s ropou a zemným plynom, najmä prostredníctvom pravidiel a usmernení WTO; domnieva sa, že takýmto prístupom by sa umožnilo významne prispieť k energetickej účinnosti, a tým znížiť tlak na zvyšovanie cien energie;

17. je znepokojený pokračujúcimi rokovaniami o liberalizácii energetických služieb v rámci dohody GATS, ktoré sa v mene väčšej energetickej bezpečnosti pokúšajú obmedziť právo vlád na reguláciu a presadzovanie priorít, ako je znižovanie závislosti od dovezenej energie a posun k trvalo udržateľným zdrojom; je presvedčený, že demokratická kontrola energetickej politiky je v súčasnosti na celom svete nevyhnutnou podmienkou riešenia s ničím neporovnateľnej hrozby pre bezpečnosť, hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie; vyzýva preto Komisiu, aby nepredkladala iným krajinám žiadne požiadavky ani ponuky na liberalizáciu odvetví energetických služieb;

18. zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho zapojenia Svetovej obchodnej organizácie do záležitostí energetiky a potrebu zamerať úsilie na dohodu medzi Európskou úniou a členmi organizácie krajín vyvážajúcich ropu s cieľom udržať zvyšovanie cien energie pod kontrolou;

19. trvá na tom, že bezpečnosť dodávky energie sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ; zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce v oblasti energetiky a vyzýva Komisiu, aby v rámci európskej susedskej politiky rozvinula spoluprácu v oblasti energetickej politiky;

20. žiada zriadenie skutočného euro-stredomorského energetického trhu, ktorý by zohrával ústrednú úlohu; so záujmom zaznamenáva želanie, ktoré vyjadrila Komisia pri príležitosti konferencie o vonkajšej energetickej politike 20. a 21. novembra 2006, a to zabezpečiť pre Severnú Afriku a Blízky východ významnú pozíciu v rámci vonkajšej energetickej politiky EÚ, a dúfa, že po týchto vyhláseniach budú nasledovať konkrétne činy;

21. považuje iniciatívu Európskej únie na vytvorenie medzinárodného mechanizmu na prevenciu čierneho obchodu s ropou za užitočné opatrenie;

22. zdôrazňuje význam zaradenia ustanovení o opatreniach na kontrolu nadmerného a neoprávneného zvýšenia ceny energetických surovín do dohôd Európskej únie s tretím krajinami produkujúcimi energiu;

POSTUP

Názov

Makroekonomický vplyv zvyšovania ceny energie

Číslo postupu

2006/2247(INI)

Gestorský výbor

ECON

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

INTA
26.10.2006

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Godelieve Quisthoudt-Rowohl
12.9.2006

Prerokovanie vo výbore

22.11.2006

Dátum prijatia

18.12.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kader Arif, Jean-Pierre Audy, Enrique Barón Crespo, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Alain Lipietz, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Georgios Papastamkos, Tokia Saïfi, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Johan Van Hecke, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Panagiotis Beglitis, Harlem Désir, Elisa Ferreira, Małgorzata Handzlik, Jens Holm, Jörg Leichtfried

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (12. 12. 2006)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o makroekonomickom vplyve zvyšovania ceny energie
(2006/2247 (INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): Giles Chichester

(*) Rozšírená spolupráca výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že ceny ropy sa v rokoch 2001 až 2006 zvýšili o viac ako 370%, nie však z dôvodu nedostatku ropy, ale z dôvodu zvýšenej neistoty so zreteľom na očakávané riziká zásobovania spôsobené výrazným geopolitickými napätím, možnosťou teroristických útokov a prírodnými katastrofami v regiónoch, kde sa ropa ťaží, ako aj stúpajúcim dopytom z rozvojových krajín ako Čína a India; ďalej konštatuje, že celosvetová denná spotreba ropy narástla v roku 2006 na približne 85 miliónov barelov, že celosvetová rezerva v produkcii je len 1,5 milióna barelov denne, pričom takmer celá táto kapacita je v Saudskej Arábii, a že trhy sú znepokojené tým, že rezervné kapacity nebudú stačiť a nebudú primerané v prípade narušenia dodávok a geopolitických rizík;

2.  domnieva sa, že toto vnímanie situácie ešte posilnili obavy z nedostatku suroviny v budúcnosti, keďže niektorí analytici varujú pred skorým fyzickým nedostatkom suroviny, zatiaľ čo iní, najmä predstavitelia ropného priemyslu, upokojujú, že rezervy ropy sú dostatočné; zdôrazňuje, že dojem z nedostatku v budúcnosti má vplyv na dlhodobé trhové ceny;

3.  konštatuje, že hľadanie nových zdrojov ropy je stále ťažšie a že každý nový barel je drahší z hľadiska prieskumu a ťažby; ďalej konštatuje, že v ropnom priemysle sú potrebné rozsiahle investície do zvýšenia ťažobných a rafinérskych kapacít, aby bolo možné reagovať na zvýšený dopyt;

4.  konštatuje, že z dôvodu rapídneho nárastu dopytu po rope v tretích krajinách a najmä krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, sa zvýši dopyt tretích krajín po rope, ktorú potrebujú členské štáty EÚ;

5.  zdôrazňuje význam ropy v hospodárstve EÚ a považuje úroveň závislosti na rope a na dovážanej rope za znepokojivú, najmä so zreteľom na úsilie členských štátov o zníženie závislosti, ktoré trvá už od polovice 70. rokov 20. storočia, a na neodvratný rast spotreby v odvetví dopravy; konštatuje okrem toho, že doprava je takmer výhradne závislá od ropy (98 %) a využíva 70 % ropy spotrebúvanej v EÚ, a že spotreba ropy v tomto odvetví bude aj naďalej rásť;

6.  konštatuje, že ešte stále existujú zdroje ropy na území Európy; verí, že maximalizácia ťažby z domácich zdrojov by sa mala považovať za významný (hoci dočasný) spôsob, ako čeliť znižovaniu objemu ropy dovážanej do Európy;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že štrukturálne vysoké ceny ropy vo všeobecnosti spôsobujú v členských štátoch EÚ, ktoré sú od ropy výrazne závislé, hospodársku recesiu; pripomína, že tento trend bude mať za následok tlak na zvyšovanie úrokových mier, čo ohrozí dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie; preto prízvukuje, že negatívne makroekonomické dôsledky zvyšovania cien ropy vytvárajú o to nástojčivejšiu potrebu prechodu na alternatívne zdroje energie, vývoja technológií na úsporu energie a prechodu na obnoviteľné zdroje energie;

8.  je presvedčený, že každé opatrenie, ktoré EÚ prijíma na zníženie svojej závislosti od dovozu ropy musí zohľadňovať klimatické zmeny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Sternova správa o prehľade nákladov súvisiacich so zmenou klímy opätovne potvrdzuje, že „energetický balíček“ EÚ bude kľúčovým prvkom boja proti zmene klímy a ďalej poukazuje na to, že ak sa EÚ postaví na čelo tohto boja, môže získať výrazné hospodárske výhody;

9.  zdôrazňuje, že zlepšenie energetickej bezpečnosti EÚ a zníženie jej zraniteľnosti vysokými cenami ropy a narušeniami dodávok vyžaduje osobitné sústredenie na rozširovanie a diverzifikáciu dodávok ropy, zlepšenie efektívnosti, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie najmä v oblasti dopravy a vykurovania a na výskum a vývoj alternatívnych palív a technológií;

10. požaduje vytvorenie komplexnej stratégie EÚ, podľa ktorej by sa postupne vyradili fosílne palivá z odvetvia dopravy, čo by viedlo k pozvoľnému znižovaniu závislosti EÚ od ropy a používaniu čistých energií v doprave;

11. domnieva sa, že dodávky paliva pre dopravu by sa mohli rozšíriť uľahčením výroby nekonvenčných ropných a kvapalných palív zo zemného plynu alebo uhlia v prípade, ak je to rozumné z hospodárskeho hľadiska; podporuje vývoj a výrobu alternatívnych palív ako sú biopalivá, vodíkové palivové články a hybridný pohon; rovnako podporuje úsilie o nachádzanie inovatívnych riešení riadenia dopravných systémov vo všeobecnosti vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej účinnosti vozidiel;

12. je znepokojený skutočnosťou, že dopyt po rope rastie nielen v odvetví energetiky, ale aj v iných odvetviach ako napr. v petrochemickom priemysle; domnieva sa, že ropa by sa nemala používať na výrobu energie;

13. tvrdí, že týždenné zverejňovanie európskych zásob ropy a ropných produktov (založené na verejne dostupných údajoch podobne ako v USA), ako aj importu a exportu podľa druhov produktov (ropa, benzín, nafta, vykurovací olej a iné) by poskytlo lepší obraz o tlakoch na svetových trhoch, preukázalo úroveň európskej spotreby, znížilo tendenciu účastníkov trhu orientovať sa na americké trhy, a tým by prispelo k zníženiu nestability ceny ropy.

Background materials

Percentage of Consumption by Fuel

Source: IEA, Key World Energy Statistics 2006 Edition/Eurostat

Import Dependency by Fuel Type

Source: Eurostat 2003

World Oil Producers and Importers

Source: IEA, Key World Energy Statistics 2006 Edition

World Oil Reserves

Source: BP Statistical Review of World Energy June 2006             (© BP 2006)

OPEC Spare Production Capacity

           Source: IEA, Total estimate

Annual Changes in World Oil Demand

           Source: IEA, September 2006

Oil prices are high not because of shortage,

but because of a fear of shortage

           Source: IEA, September 2006

The Global Oil Market in 2005

Inter-regional crude oil flows: 35 Mb/d

(Mb/d: Millions of barrels per day)

           Source: IEA, Total 2006

Demand will be focused on transportation and

petrochemicals because of high oil prices

           Source: IEA, World Energy Outlook 2005

POSTUP

Názov

Makroekonomický vplyv zvyšovania ceny energie

Číslo postupu

2006/2247(INI)

Gestorský výbor

ECON

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

26.10.2006

Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi

26.10.2006

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Giles Chichester
12.9.2006

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

 

Prerokovanie vo výbore

20.3.2006

22.11.2006

11.12.2006

 

 

Dátum prijatia

11.12.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, András Gyürk, Fiona Hall, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Pia Elda Locatelli, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Aldo Patriciello, Herbert Reul, Catherine Trautmann, Nikolaos Vakalis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Etelka Barsi-Pataky, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Vittorio Prodi, Lambert van Nistelrooij

Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sharon Bowles, Bill Newton Dunn, Sepp Kusstatscher

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

POSTUP

Názov

Makroekonomický vplyv zvyšovania ceny energie.

Číslo postupu

2006/2247(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

ECON
26.10.2006

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ITRE
26.10.2006

INTA
26.10.2006

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

 

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

INTA
26.10.2006

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Manuel António dos Santos
15.11.2005

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

23.1.2006

20.3.2006

28.11.2006

 

 

Dátum prijatia

20.12.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

34

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Sophia in 't Veld, Wolf Klinz, Andrea Losco, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht, Lars Wohlin

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Valdis Dombrovskis, Harald Ettl, Syed Kamall, Werner Langen, Klaus-Heiner Lehne, Alain Lipietz, Jules Maaten, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Reinhard Rack

Dátum predloženia

5.1.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)