SPRÁVA o politike zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstraňovania odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva

6.12.2007 - (2007/2112(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajca: Carl Schlyter

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politike zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstraňovania odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva

(2007/2112(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu pod názvom Politika zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstránenia odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva (KOM(2007)0136),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[1], najmä na jeho článok 2,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčnom pláne Spoločenstva na znižovanie odpadu z výlovu (KOM(2002)0656), a na uznesenie Európskeho parlamentu k tejto veci z 19. Júna 2003[2],

–   so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 15. marca 2006 o ekologickejších spôsoboch rybolovu[3],

–   so zreteľom na dohodu z roku 1995 o plnení ustanovení Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 v súvislosti so zachovaním a riadením zásob rýb, ktoré sa vyskytujú súčasne na viacerých miestach oceánov, a zásob vysoko migrujúcich rýb[4],

–   so zreteľom na návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblastí námornej environmentálnej politiky (smernica o námornej stratégii) (KOM(2005)0505), a na pozíciu Európskeho parlamentu k tejto veci zo 14. novembra 2006[5],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0495/2007),

A.  keďže odpad z výlovu je celosvetový problém odhadovaný na 7 až 27 miliónov ton ročne, čo sa rovná jednej štvrtine všetkých ulovených rýb a ostatných živočíšnych druhov, a keďže pre EÚ ako takú nie sú k dispozícii odhadované údaje, hoci podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) predstavuje odpad z výlovu v Severnom mori 500 až 880 tisíc ton,

B.   keďže vyhadzovanie odpadu z výlovu v takomto veľkom rozsahu poškodzuje životné prostredie, spomaľuje obnovu vyčerpaných populácií a rybnému hospodárstvu uberá čas a energiu,

C.  keďže komisár Borg charakterizoval takéto množstvá odpadu ako neetické,

D.  keďže účasť všetkých strán zainteresovaných v politike rybného hospodárstva, najmä zástupcov odvetvia rybolovu, je kľúčovou podmienkou na vymedzenie opatrení, ktoré by mohli prispieť ku trvale udržateľnému riadeniu morských zdrojov,

E.   keďže vyhadzovanie odpadu z výlovu je jav, ktorý sa netýka len konkrétneho druhu výstroja, ale ovplyvňuje ho aj druh predmetného odvetvia rybolovu, ako je tomu v prípade európskeho rybolovu, kde sa takmer všetok lov uskutočňuje na viacero druhov zároveň, čo zvyšuje riziko vyhadzovania; keďže niektoré druhy drobného rybolovu môžu vykazovať nižšiu mieru vyhadzovania odpadu z výlovu, pretože vylovené ryby sa spravidla efektívnejšie využívajú, rybári poznajú loviská a vyhýbajú sa nechcenému výlovu,

F.   keďže druhy rybolovu s vysokou mierou vyhadzovania odpadu z výlovu by mohli spôsobiť obavy verejnosti z ekologických dôsledkov rybolovu a následne znížiť dôveru verejnosti v ryby na trhu, čo by mohlo ovplyvniť aj objem predaja,

G.  keďže vyhadzovanie odpadu z výlovu spôsobujú mnohé faktory vrátane nadmerného výlovu, súčasného prístupu k celkovému povolenému výlovu a kvótam, ktorý vyžaduje vyhadzovanie rýb presahujúcich kvótu, nesúlad technických špecifikácie výstroja a minimálnej veľkosti pri vykládke, triedenie a iné obchodné praktiky; keďže cieľom väčšiny inovácií je tradične zvýšiť výlov rýb a nie selektívnejší a ekologicky menej škodlivý spôsob rybolovu,

H.  keďže z dokumentov podpísaných na medzinárodnej úrovni a obsahujúcich špecifické vyhlásenia o potrebe zníženia vyhadzovania odpadu z výlovu a vedľajšieho úlovku EÚ odsúhlasila Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO a medzinárodné akčné plány pre morské vtáky a žraloky, kapitolu 17 programu OSN 21, Rímsky konsenzus o svetovom rybnom hospodárstve, Kjótsku deklaráciu o trvale udržateľnom príspevku rybného hospodárstva k potravinovej bezpečnosti, Newyorskú dohodu o uplatňovaní Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 49/118 z roku 1994 a 50/25 z roku 1995, ako aj rezolúciu Medziparlamentnej konferencie z roku 1995, Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

I.    keďže EÚ prijala viacero záväzkov v rámci regionálnych organizácií rybného hospodárstva a rozličných bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, ktorých je zmluvnou stranou,

1.   víta nový pokus Komisie rozprúdiť diskusiu o tomto závažnom probléme s cieľom presunúť dôraz spoločnej politiky rybného hospodárstva tak, aby sa vyhadzovanie odpadu z výlovu úplne odstránilo;

2.   víta návrh Komisie ako prvý pokus o preniknutie k podstate problému vedľajších úlovkov, zdôrazňuje však naliehavú potrebu vypracovať pravidlá na odstránenie tejto nemorálnej a z hľadiska životného prostredia neudržateľnej praxe, ktorá môže v extrémnych prípadoch dosiahnuť až 90 % celkového množstva ulovených rýb;

3.   ďalej víta nové vymedzenie pojmu odpadu z výlovu, ktorý zahŕňa aj nekomerčné druhy rýb a ostatných živočíchov, z čoho vyplýva, že aj tieto zvyšné druhy odpadu sa musia obmedziť;

4.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby politika EÚ poskytovala účinné riešenia pre všetky typy vedľajšieho úlovku, ktorý okrem iného zahŕňa bezstavovce, koraly, morské cicavce, vtáky a korytnačky, a že by mala podporovať také spôsoby lovu, ktoré sú prijateľné z hľadiska životného prostredia a nepredstavujú hrozbu pre morskú biodiverzitu a ani zbytočne nepoškodzujú ostatné živé organizmy;

5.   so znepokojením však konštatuje, že pri príprave akčného plánu Spoločenstva pre morské vtáky a žraloky sa dosiahol len minimálny pokrok napriek tomu, že Komisia sa k jeho vypracovaniu zaviazala ešte v roku 1999, a naliehavo žiada Komisiu, aby oba plány čo najskôr dokončila;

6.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dostupné vedecké stanoviská týkajúce sa albatrosov, ktoré sú v súčasnosti, a to najmä v dôsledku rybolovu na dlhé šnúry, zabíjané v takom rozsahu, že im hrozí vyhynutie;

7.   domnieva sa, že jedným z účinných krokov na zníženie odpadu je zníženie celkového výlovu sprevádzané zlepšením selektívnych opatrení; je presvedčený, že nižší tlak rybolovu by sektoru priniesol značné výhody tým, že by vyčerpaným populáciám umožnil obnovu, zvýšil by produktivitu a ušetril by čas a námahu pri triedení úlovkov;

8.   domnieva sa, že vedľajšie úlovky a vyhadzovanie odpadu z výlovu späť do mora sú vážnym ekologickým a ekonomickým problémom, pretože spôsobujú nerovnováhu pozorovanú v niektorých ekosystémoch a zistilo sa, že sú hlavnou príčinou vyčerpania populácií rýb, z ktorých mnohé, napríklad treska, majú vysokú obchodnú hodnotu;

9.   domnieva sa, že obmedzenie odpadu z výlovu prispeje k dosiahnutiu dobrého stavu životného prostredia, aký vyžaduje smernica o námornej stratégii;

10. zastáva názor, že programy na zníženie množstva odpadu z výlovu musia byť v plnom rozsahu integrované do celkovej politiky trvalo udržateľného riadenia rybného hospodárstva Spoločenstva;

11. domnieva sa, že príčiny vyhadzovania odpadu z výlovu sú v jednotlivých druhoch rybolovu rôzne, rovnako ako sú rôzne podrobné rybárske postupy, preto musia byť riešenia tiež prispôsobené konkrétnym druhom rybolovu;

12. napriek tomu, že vedľajší úlovok ako bežná prax nie je prijateľný, uznáva, že niektoré druhy sú známe vysokou mierou prežitia po vypustení na slobodu a že výnimky zo zákazu rybolovu pre tieto druhy, ako aj pre ohrozené a chránené druhy, by sa mali povoliť za predpokladu, že ich schopnosť prežiť je náležite vedecky zdôvodnená;

13. zdôrazňuje, že účinnosť nových právnych predpisov závisí od správneho využitia výsledkov vedeckých výskumov týkajúcich sa rybolovu v Európskej únii, ako aj od zohľadnenia osobitného charakteru jednotlivých druhov rybolovu, ktorý spočíva nielen v ich polohe a druhovej rozmanitosti morských organizmov, ale ktorý je takisto výsledkom spôsobu rybolovu využívaného už mnoho rokov;

14. blahoželá pracovníkom sektora, ktorí v poslednom období spustili programy na vývoj selektívnejších rybárskych výstrojov a rybolovných postupov zameraných na obmedzenie odpadu z výlovu, povzbudzujúcich aj ostatných, aby sa pridali k tomuto procesu využitím svojich nepochybných skúseností v oblasti rybárskych výstrojov a pomohli tak nájsť ešte inovačnejšie technológie; nesúhlasí s postojom vyjadreným v niektorých návrhoch predložených Komisii, ktoré považujú opatrenia na obmedzenie odpadu z výlovu za nepohodlné;

15. víta, že škótska vláda nedávno v spolupráci s predstaviteľmi škótskeho rybárskeho priemyslu zaviedla dobrovoľný systém okamžitých uzávierok, podľa ktorého sa loviská uzatvoria na obdobie troch týždňov v prípade, ak kapitán lode oznámi prítomnosť veľkého množstva jedincov tresky s nedostatočnou veľkosťou; domnieva sa, že systémy ako tento, ktorý je prvým svojho druhu v Európe, môžu prispieť k zníženiu odpadu z výlovu, a to zároveň v plnej spolupráci s rybárskym priemyslom;

16. súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorej má klasický prístup SPRH k znižovaniu odpadu z výlovu prostredníctvom dohôd v Rade na ešte podrobnejších technických opatreniach na prevenciu vyhadzovania mladých jedincov, na ktorých sa rybári zúčastňujú len v obmedzenej miere, svoje hranice a musia ho dopĺňať programy podnecujúce rybárov k znižovaniu objemu odpadu zohľadňujúc osobitné charakteristiky každého druhu rybolovu, ktoré by viedli k tomu, že rybári by ich prijali lepšie, domnieva sa však, že zníženie odpadu z výlovu sa dosiahne len technickou úpravou rybárskeho výstroja a postupov;

17.  berie na vedomie, že alternatíva, ktorú Komisia považuje za najefektívnejšiu, je zákaz vyhadzovania odpadu z výlovu, hoci takýto zákaz by mohol priniesť určité ťažkosti v otázke jeho vynucovania a mohol by si vyžiadať posilnenie finančných, logistických a ľudských zdrojov;

18. domnieva sa, že vyhadzovanie dobrých rýb spĺňajúcich predpisy pre iné ryby, za ktoré môžu rybári dostať vyššiu cenu, by sa malo zakázať, hoci zákaz by bolo veľmi ťažko presadzovať; domnieva sa, že by sa malo vyskúšať použitie priemyselných kamier na určitých plavidlách;

19. konštatuje, že na to, aby mohli rybári a iné zúčastnené strany prevziať zodpovednosť a stotožniť sa s akoukoľvek politikou na odstránenie odpadu, musia zohrávať dôležitú rolu pri monitorovaní a kontrole, pretože ich spolupráca a účasť je kľúčom k úspešnej implementácii vynucovacích opatrení; konštatuje, že v iných jurisdikciách už existujú príklady spolupráce, ktoré by sa mali posúdiť – Kanada a Nový Zéland už napríklad uskutočnili pokusy s inštalovaním priemyselných kamier na lodiach so súhlasom rybárov, pričom tieto opatrenia na sledovanie boli údajne veľmi úspešné pri odstraňovaní vyhadzovania odpadu z výlovu;

20. žiada Komisiu, členské štáty a ďalšie zúčastnené strany, aby posúdili použitie motivačných opatrení na zlepšenie praktík v rybolove; verí, že k stimulom môže patriť okrem iného:

·  možnosť stráviť viac dní na mori alebo zvýšiť čas, ktorý majú rybári k dispozícii, na plavidlách používajúcich selektívnejší výstroj,

·  umožnenie preferenčného prístupu plavidiel používajúcich selektívny výstroj do oblastí uzatvorených pre plavidlá s neselektívnym výstrojom,

·  umožnenie rybolovu plavidlám využívajúcim selektívnejší výstroj v obdobiach, kedy sa iným plavidlám rybolov nepovoľuje;

21. konštatuje, že nariadenie Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006 , ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov[6], už obsahuje jeden príklad preferenčného prístupu pre selektívny výstroj, keď sa poskytuje viac dní na mori plavidlám s navíjacími vlečnými sieťami na lov langusty využívajúcim triediace mreže, a súhlasí s tým, že by sa malo uvažovať o ďalších podobných motivačných opatrení;

22. je presvedčený, že sektor by reagoval kladnejšie a účinnejšie na kombináciu pozitívnych a negatívnych stimulov, ktorej by sa mala poskytnúť príležitosť ukázať výsledky; ďalej si myslí, že zákaz odpadu z výlovu by sa mal prijať až po vyskúšaní iných druhov negatívnych stimulov vrátane progresívneho zvyšovania veľkosti ôk, uzavretých oblastí atď.;

23. zdôrazňuje, že je dôležité, aby v prípade zavedenia zákazu odpadu z výlovu existoval účinný systém kontroly; upozorňuje na to, že nedostatočné vedomosti v súvislosti s množstvom rýb, ktoré tvoria odpad z výlovu, negatívne ovplyvňuje kvalitu odhadov veľkosti populácie rýb a úhynu rýb a sťažuje hodnotenie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť výlovu rýb, ktoré nespĺňajú požiadavky na veľkosť; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyvíjaní nových techník monitorovania, a v tejto súvislosti poukazuje na možnosti, ktoré ponúkajú elektronické lodné denníky;

24. trvá na tom, že tzv. triedenie – ako jeden z hlavných dôvodov vyhadzovania odpadu z výlovu – by sa malo klasifikovať ako nezákonná činnosť, a nástroje, ktoré ho umožňujú, napríklad palubné mreže na triedenie v prípade hlbokomorského lovu, by sa mali zakázať;

25. súhlasí s názorom, že najrozumnejším postupom by bolo zvoliť si na základe množstva odpadu alebo stavu ochrany konkrétnych druhov rýb niekoľko pilotných druhov rybolovu; zdôrazňuje význam toho, že pilotné projekty by sa mali určiť vo viacerých zónach, aby tak zastupovali zemepisnú rôznorodosť rybolovu Spoločenstva; je presvedčený, že na každom pilotnom projekte sa musí zúčastniť dostatočný počet plavidiel, aby sa pokryla rôznorodosť odvetvia rybolovu a aby sa zabezpečila riadna výmena informácií s inými účastníkmi príslušného odvetvia rybolovu; navrhuje, aby k možným kandidátom na vybrané druhy rybolovu patrili rybolovy s vlečným výstrojom na lov pri dne a rybolov, pri ktorom sa loví a vyhadzuje treska; odporúča, aby sa v priebehu týchto pilotných projektov by hodnotila miera odpadu z výlovu pri iných druhoch rybolovu;

26. trvá na tom, že prednostne by sa mali riešiť najväčšie priestupky, a to spôsoby rybolovu s najvyššou a najrozsiahlejšou mierou odpadu, napríklad rybolov vlečnými sieťami s rozporným brvnom, rybolov vlečnými sieťami na lov homárov a rybolov vlečnými sieťami na lov bielomäsých rýb;

27. navrhuje, aby sa prax vyhadzovania odpadu z výlovu, ktorá vyplýva z nezlučiteľnosti technických pravidiel o minimálnej veľkosti pri vykládke a veľkosti sieťových ôk, považovala za prioritu, keďže jej náprava je pomerne jednoduchá;

28. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dostupné vedecké stanoviská týkajúce sa populácie tresky obyčajnej z Baltského mora, v prípade ktorej sa veľké percento výlovu sa zaznamenáva ako vedľajší úlovok;

29. navrhuje tieto postupné kroky pre každý zainteresovaný druh rybolovu:

i)  pripraviť presný odhad množstva a druhového zloženia rýb a ostatných živočíchov vyhodených každým sektorom rybolovu; rybári, vedci a ostatné zúčastnené strany musia tieto údaje prijať ako spoľahlivé a objektívne;

ii)  vytvoriť vhodné podmienky na zabezpečene úplných konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami, ich účasti a spolupráce pred rozhodovaním o kvantitatívnych cieľoch znižovania odpadu v predmetnom období (napríklad zníženie o 50 % do dvoch rokov); k účastníkom by patrili regionálne poradné rady, rybári, vedci, vlády jednotlivých štátov, Komisia a mimovládne organizácie z oblasti životného prostredia; úlohou tohto inštitucionálneho rámca by bolo preskúmať všetky možné nápady na obmedzenie odpadu z výlovu vrátane technických opatrení, dočasných uzávierok, uzavretých oblastí a pod., ako aj rozhodovať o pozitívnych stimuloch pre rybárov, ktorí skúšajú rozličné metódy a postupy;

iii) na konci plánovaného obdobia plnenia posúdiť výsledky a zhodnotiť dosiahnutie cieľov; úspešné metódy doplniť k predpisom spoločnej politiky rybného hospodárstva; ak sa nepodarí dosiahnuť ciele zníženia množstva odpadu, uplatnia sa primerané sankcie vrátane proporčných opatrení;

iv) pravidelne revidovať kvantitatívne ciele zníženia množstva odpadu s konečným cieľom jeho úplného odstránenia;

(v) prijať zákaz odpadu z výlovu len v prípade, že v určitom druhu rybolovu zlyhajú všetky predchádzajúce kroky na dosiahnutie želaného obmedzenia vyhadzovania odpadu z výlovu do piatich rokov o začiatku týchto krokov v príslušnom druhu rybolovu;

30. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť tomu, ako možno interpretovať jednotlivé opatrenia tak, aby sa uplatňovali na rybárske flotily EÚ loviace vo vodách tretích krajín, a žiada, aby používanie najselektívnejšieho rybárskeho výstroja bolo nevyhnutným predpokladom rybolovu podľa dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu.

31. berie na vedomie rôznorodosť a význam zmiešaného rybolovu v EÚ a dospieva k názoru, že ciele zníženia množstva odpadu musia túto rôznorodosť zohľadniť, aby sa od všetkých druhov rybolovu nevyžadovalo dosiahnutie rovnakého kvantitatívneho zníženia odpadu zároveň, pretože pôvodné množstvá odpadu sa môžu odlišovať;

32. zdôrazňuje, že ak sa prijmú zákazy vyhadzovania odpadu pre konkrétne druhy rybolovu, tak na zabránenie vytvoreniu zvrátených motivácií ako napríklad trhu s malými rybami alebo rybami ulovenými bez kvót sa musí zabezpečiť, aby sa tieto ryby neuvádzali za žiadnych okolností na trh; domnieva sa, že plavidlá musia byť odškodnené za náklady vzniknuté z prinášania toho úlovku na breh, ktorý by za iných okolností vyhodili;

33. konštatuje, že Európsky fond rybného hospodárstva (EFRH) má k dispozícii ustanovenia na financovanie skúšobných projektov selektívnejšieho rybolovu, ako aj dvoch výmen výstroja, a vyzýva členské štáty na ich využívanie; žiada o väčšiu flexibilitu správy finančných prostriedkov EFRH, aby bolo možné urýchlene implementovať sľubné skúšobné projekty;

34. zdôrazňuje, že regulačný systém TAC je jednou z hlavných príčin vyhadzovania odpadu, a že je potrebné prijať opatrenia na zabránenie povinnému vyhadzovaniu ulovených jedincov povolenej veľkosti len pre to, že je vyčerpaná kvóta na daný druh;

35. odporúča, aby sa kvóty vedľajších úlovkov zahrnuli do celkového povoleného výlovu a aby sa celá vykládka vedľajšieho úlovku zohľadnila pri prideľovaní kvót; pokiaľ dôjde pri rybolove k prekročeniu príslušnej kvóty vedľajšieho úlovku, malo by hroziť jeho ukončenie; okamžité ukončenie rybolovu sa navrhuje aj v prípade nadmerného výlovu mláďat; následne by sa mala táto kvóta postupne znižovať s cieľom poskytnúť ďalšie stimuly na zlepšenie selektívnosti výstroja;

36. konštatuje, že členské štáty majú podľa nariadenia Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1993 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov[7] právo stanoviť prísnejšie technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich zástavou v prípade, ak lovia vo vodách EÚ; domnieva sa, že by mali mať aj flexibilitu na odskúšanie nových riešení, ktorých efektivitu by hodnotila Komisia, a že by mali mať za určitých okolností možnosť zaviesť selektívnejšie technické opatrenia pre všetky plavidlá loviace v ich dvanásťmíľovej zóne pobrežných vôd;

37. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, regionálnym poradným radám, poradnému výboru pre rybolov a akvakultúru a regionálnym organizáciám pre riadenie rybolovu, do ktorých EÚ patrí.

• [1]  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.
• [2]  Ú. v. EÚ C 69E, 19.3.2004, s. 149.
• [3]  Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s.319.
• [4]  Dostupné na http://daccessdds.un.org/doc/UNDOC/GEN/N95/274/67/PDF/N9527467.pdf.
• [5]  Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s.86.
• [6]  Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2007, s. 1.
• [7]           Ú. v. ES L 125, 27. 4. 1998, s. 1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V rybnom hospodárstve v Európe a vo svete sa každoročne vyhadzujú obrovské množstvá rýb. FAO uverejnila dva odhady celosvetového odpadu z výlovu: prvý odhad je 27 miliónov ton (1988-1990) a neskorší odhad 7 až 8 miliónov ton (1992-2001).[1] Oba údaje predstavujú obrovské množstvo odpadu, ktorý je predmetom oznámenia Komisie. Odpad z výlovu poškodzuje populácie rýb, spomaľuje ich obnovu alebo jej zabraňuje a rybárov ukracuje o čas a námahu.

V roku 2003 požiadala Rada na základe predchádzajúceho dokumentu do diskusie Komisiu, aby preskúmala možnosti zníženia odpadu z výlovu[2]. Podľa Komisie samotnej sa odvtedy dosiahol len veľmi malý pokrok. Preto treba túto novú iniciatívu privítať, hoci sme zvedaví, či sa tento krát posunieme ďalej.

EÚ sa v kódexe správania FAO zaviazala čo najviac obmedziť odpad z výlovu (osobitne v oddiely 8.5) a súhlasila s plnením akčného plánu FAO pre morské vtáky a žraloky z roku 1999 (z ktorého sa dodnes dosiahlo len minimum). Právne predpisy EÚ sa tiež zmieňujú o odpade z výlovu, napríklad v článku 2 základného nariadenia[3]. Ako konštatuje Komisia, nepodniknúť nič pre obmedzenie odpadu z výlovu nie je alternatívou.

V spoločnej politike rybného hospodárstva sa presadzuje kontraproduktívny prístup k odpadu z výlovu: na jednej strane vyžadujú pravidlá o celkovom povolenom výlove vyhadzovanie obrovského množstva komerčných rýb – mladých aj zrelých, a na druhej strane sa jediné pokusy na obmedzenie tohto odpadu spoliehajú na rybárske výstroje a postupy v rámci mikroriadenia, ktoré takmer nevyhnutne nabádajú sektor obchádzať tieto nariadenia. Dozrel čas na nový prístup a dokument Komisie už našťastie naznačuje jeho realizáciu. Pozitívnou zmenou je rozšírenie definície odpadu z výlovu na komerčné aj nekomerčné druhy, ktoré sa vyhadzujú navnivoč.

Odpad z výlovu má rôzne príčiny, z ktorých najdôležitejšie sú tieto:

Ø tlak na rybolov zďaleka prevyšuje v mnohých druhoch rybolovu hranicu udržateľnosti;

Ø nesúlad medzi charakteristickými vlastnosťami výstroja a minimálnymi veľkosťami pri vykládke u niektorých druhov;

Ø systém celkového povoleného výlovu, ktorý požaduje vyhadzovanie ulovených rýb po dosiahnutí stanovenej kvóty;

Ø viacdruhové rybolovy zamerané na druhy rýb rôznej veľkosti;

Ø triedenie, alebo ponechanie väčších, hodnotnejších rýb a vyhadzovanie zvyšných.

Je badať tiež všeobecný nezáujem zo strany sektoru rybolovu hľadať spôsoby, ako nechytať príliš malé alebo nekomerčné ryby. Rozsiahle zmeny rybárskych výstrojov v posledných desaťročiach sledovali zintenzívnenie veľkosti a účinnosti pri chytaní rýb. V porovnaní s tým sa menšie úsilie venovalo zlepšeniu triedenia tak, aby sa zabránilo chytaniu rýb, o ktorých už rybári vopred vedia, že ich budú musieť mŕtve vyhodiť. Niektoré sektory rybného hospodárstva už dnes našťastie uznali, že vyhadzovanie odpadu z výlovu je vážnym problémom, ako to dokazujú aj písomné stanoviská regionálnych poradných rád. Iné naďalej odolávajú, pričom európske rybné hospodárstvo tvrdí, že sa im nechce „zaťažovať sa” znižovaním odpadu.

Sprievodný dokument oznámenia[4] poukazuje na to, že hlavným dôvodom vysokej miery odpadu z výlovu v EÚ je všeobecne veľký tlak na rybolov, ktorý sa prejavuje vyčerpanými populáciami s prevahou mladých, nezrelých rýb. Jediným a najúčinnejším spôsobom obmedzenia odpadu z výlovu je preto zníženie celkového tlaku na rybolov, ktoré by prinieslo aj dodatočnú výhodu v tom, že by vyčerpaným a vychytaným populáciám umožnilo obnovu. Tento bod v oznámení chýba.

V oznámení sa uvažuje o dvoch alternatívach: Prvou sú technické a iné regulačné opatrenia vrátane tradičných, ako sú uzavreté oblasti a obmedzenia výstroja zamerané na zvýšenie selektivity, no doplnené o dočasné uzávierky a povinnosť zmeniť lovisko. Druhou je zákaz odpadu z výlovu, ktorý rybárom prikazuje vyložiť všetky ryby, ktoré chytia. Dokument rozoberá predpokladané dosahy oboch prístupov.

Komisia sa nazdáva, že tradičný prístup s technickými opatreniami viedol k príliš komplikovaným pravidlám, ktoré sektor rybolovu dokázal ľahko obísť, takže ak by sa v ňom zotrvalo, pokrok sa nedá očakávať. Komisia sa prikláňa ku kombinácii zákazu odpadu z výlovu s využívaním určitých regulačných opatrení.

Keďže obmedzenie vyhadzovania odpadu z výlovu sa dotkne rybárov v spôsobe, akým lovia ryby, teda že si budú musieť okrem iného prispôsobiť rybárske výstroje (veľkosť ôk, únikové otvory zaťahovacej siete, triediace mreže) a prijať inovatívne rybárske postupy (dočasné uzávierky, zmena loviska, sezónne uzávierky), otázne je, ako k tomuto cieľu motivovať rybárov.

Komisia sa vyslovuje za negatívny stimul, zavedenie zákazu odpadu z výlovu, pretože sa domnieva, že prinášanie celého úlovku naspäť na breh bude pre rybárov také komplikované, že si rýchlo nájdu spôsoby práce, pri ktorých sa vyhnú sankciám.

Prísne plnenie zákazu odpadu z výlovu by však predstavovalo aj vážne ťažkosti, ktoré Komisia možno podceňuje:

· na overenie plnenia zákazu bude potrebné oveľa dôslednejšie sledovanie;

· potrebné by boli aj dodatočné personálne a iné zdroje tak v Komisii, ako aj v členských štátoch, a to v období všeobecného krátenia rozpočtových prostriedkov;

· nastal by obrovský príval rýb/odpadu prichádzajúci na breh, ako aj nutnosť odstrániť ho;

· rybárom by sa muselo vyplácať dostatočné odškodné za prinášanie rýb naspäť na breh namiesto toho, aby sa skutočne motivovali (napríklad vytvorením nového trhu).

Nedostatočná pozornosť sa venuje využívaniu pozitívnych stimulov a odmeňovaniu tých „lepších” rybárov, ktorí nechytajú neželané ryby, namiesto toho, aby sa prijímali podrobné technické pravidlá pre rybárske výstroje a postupy. Existujú rôzne možnosti poskytovania výhod alebo privilégií rybárom používajúcim selektívnejšie výstroje alebo postupy, pričom rozhodnutie, aké metódy budú presne používať, sa nechá na nich samotných. K týmto možnostiam patrí:

· možnosť stráviť dlhší čas na mori alebo inak zvýšiť čas, ktorý majú rybári k dispozícii na plavidlách používajúcich selektívnejší výstroj,

· poskytnutie prednostného prístupu do oblastí uzavretých pre plavidlá, ktoré nepoužívajú selektívny výstroj,

· umožnenie rybolovu plavidlám využívajúcim selektívnejší výstroj v obdobiach, kedy sa iným plavidlám rybolov nepovoľuje;

Ako príklad pozitívneho stimulu z minulosti slúži rybolov tuniaka záťahovými sieťami vo východnom Pacifiku v 90-tych rokoch. Tlak na zníženie lovu delfínov prinútil rybárov nastaviť si záťahové siete na plávajúce objekty, čo sa prejavilo rozsiahlymi nežiaducimi úlovkami iných rýb, no nie delfínov. Rybári si uvedomili, že v ich vlastnom záujme bolo obmedziť nežiaduce úlovky delfínov, preto vytvorili systém, podľa ktorého sa každému plavidlu pridelila kvóta na úlovky delfínov a po jej vyčerpaní už plavidlá nemohli loviť nastavením siete okolo delfínov, ale museli prejsť na iné metódy. Výsledky boli vynikajúce – rybári vyvinuli svoje vlastné metódy ako zabrániť zabíjaniu delfínov a úmrtnosť delfínov klesla z niekoľko tisíc na menej než tisíc ročne.

Táto zásada sa v predpisoch EÚ už uplatňuje. Pri rybolove langusty sa vlečným sieťam s triediacou mrežou poskytuje dodatočný počet dní na mori, pokiaľ splnia požiadavky na zloženie úlovku (najmenej 70 % langúst, < 5 % tresky). Takéto formy prednostného prístupu pre rybárov spĺňajúcich určité kritériá by sa dali realizovať buď na úrovni celej EÚ, ako v prípade langusty, alebo na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na ich pridelené kvóty. Ani jedna z foriem by nenarúšala pojem relatívnej stability.

Tento prístup v plnej miere využíva nesporné skúsenosti rybného hospodárstva pri riešení jedného z najväčších problémov v sektore – vyhadzovania nesmierneho množstva rýb a iných živočíchov z výlovu a plytvaním s ním. Fotografia[5] zachytáva dramatické zníženie nežiaduceho úlovku pri použití selektívneho výstroja.

Určité sektory rybného hospodárstva už preukázali svoju ochotu a schopnosť rozvíjať inovatívne technológie na zabránenie odpadu z výlovu.

· Francúzski rybári loviaci langusty v Biskajskom zálive experimentujú už od roku 2002 s upravenými výstrojmi zameranými na obmedzenie úlovku malých langúst a určitých rýb, ako napríklad malého hejka. Kombináciou triediacej mreže a štvorcových ôk vo vaku zaťahovacej siete alebo pred ním sa dosiahne výrazné zníženie odpadu z výlovu, hoci problém s langustami trvá naďalej a práca na ňom pokračuje. Povinnosť používať štvorcové oká ustanovilo najskôr odvetvie rybného hospodárstva samotné (2004) a neskôr aj EÚ (2006).

· Počnúc 1. septembrom 2007 zaviedol škótsky sektor rybolovu v spolupráci so škótskou vládou do praxe dobrovoľný systém okamžitých uzávierok v IV. a VI. oblasti Medzinárodnej rady pre morský výskum (ICES). Ak pozorovatelia na palube odhalia úlovky malej tresky (konkrétne 60 tresiek za hodinu rybolovu), odoberú sa ďalšie vzorky, a ak sa potvrdia, vytvorí sa uzavretá oblasť v rozsahu 15 míľ štvorcových na obdobie 21 dní. K nasledovaniu tohto modelu sa vyzývajú aj plavidlá ostatných členských štátov[6].

· Od 1. februára 2004 vyžadujú švédske predpisy používanie triediacej mreže v záťahových sieťach na langusty, ktoré sa preukázali ako dostatočne účinné pri obmedzovaní vyhadzovania mladých langúst a komerčných rýb. Tieto nariadenia však platia len pre švédske plavidlá loviace v trojmíľovej pobrežnej zóne v Kattegate a štvormíľovej zóne v Skagerraku, ale nie pre nórske a dánske plavidlá, ktoré využívajú výhody bilaterálnych dohôd pre rybolov v švédskej pobrežnej zóne, pretože z dôvodu výlučnej právomoci EÚ v rybolove zabezpečuje spoločná politika rybného hospodárstva členským štátom len veľmi malý priestor na inovácie pri ochrane populácií rýb.

Odvetvie rybolovu je schopné rozvíjať metódy na znižovanie odpadu z výlovu, a neuplatňovať pritom podrobné technické opatrenia mikroriadenia, za predpokladu, že je dostatočne stimulované. Napríklad jedným z dôvodov, ktoré francúzskych rybárov langusty priviedol k skúmaniu, boli obavy z možnej zmeny veľkosti ôk zo 70 mm na 100 mm.

Keďže príčiny odpadu z výlovu aj opatrenia na jeho obmedzenie sú v jednotlivých rybolovoch rôzne, nemožno hľadať ani jediné riešenie pre celé Spoločenstvo. Zrejme najlepším prístupom je kombinácia pozitívnych stimulov povzbudzujúcich rybárov rozvíjať vhodné metódy, ktoré v prípade nedosiahnutia dostatočných výsledkov posilňuje možnosť sprísnenia negatívnych stimulov.

Mohol by sa vybrať jeden alebo viaceré pilotné druhy rybolovu, prednostne tie, ktoré vykazujú najvyššiu mieru odpadu z výlovu, alebo sú najviac zraniteľné (žraloky, morské vtáky atď.) Tieto pilotné rybolovy by mali mať dostatočne podloženú a uznanú mieru odpadu z výlovu: je veľmi dôležité, aby údaje o rozsahu odpadu z výlovu akceptovali všetky zúčastnené strany vrátane sektora. Aby sme si to znázornili, predpokladajme, že miera odpadu z výlovu predstavuje viac než polovicu úlovku – 30 % mladých rýb a 25 % neželaných druhov. Rybárom by sa mohlo poskytnúť dvojročné obdobie na odskúšanie metód znižovania odpadu z výlovu s cieľom obmedziť každý druh odpadu (mladé ryby a ostatné druhy) na polovicu. PO ukončení tohto obdobia by sa osvedčené metódy pridali do legislatívneho základu EÚ, ako tomu bolo v prípade francúzskeho rybolovu langusty. V prípade nedostatočných výsledkov by sa pristúpilo k zásadnému zväčšeniu veľkosti ôk. Ak by sa situácia nezlepšila ani po ďalších dvoch rokoch, uvalil by sa na tento druh rybolovu zákaz odpadu z výlovu. V priebehu sledovania týchto pilotných druhov rybolovu by sa hodnotila aj miera odpadu z výlovu v ostatných druhoch rybolovu.

Je potrebná spolupráca, ale aj diskusné fórum a výmena názorov medzi všetkými zainteresovanými – najmä odvetvím rybolovu, ale aj medzi rôznymi štátnymi orgánmi, trhovými združeniami, mimovládnymi organizáciami a ostatnými zúčastnenými stranami. Mohla by sa odohrávať na úrovni organizácie výrobcov, národného združenia rybárov alebo regionálnej poradnej rady, prípadne na úrovni inej účelovej organizácie. Osobitne dôležitá je motivácia sektora, v prvom rade pozitívnymi stimulmi, a ak zlyhajú, určitou formou postihu. Obmedziť odpad z výlovu je vo vlastnom záujme sektora – jeho celkového obrazu, ako aj v záujme zlepšenia stavu populácií rýb.

Návrhy pozitívnych stimulov sme už uviedli, hoci nepochybne existujú aj iné. Úplný zákaz vyhadzovania odpadu z výlovu tiež nie je jediným možným negatívnym stimulom. Okrem toho by sa mohol celkový povolený výlov rozdeliť na cieľovú kvótu a kvótu nežiaducich úlovkov. Rybárske plavidlá, ktoré chytajú určité druhy rýb ako nežiaduci úlovok, by lovili do kvóty nežiaducich úlovkov a po naplnení kvóty by sa od nich mohlo požadovať zastaviť rybolov, alebo inak „získať” kvóty z iného sektora. Takýto systém už, vraj celkom úspešne, funguje na Islande. Mohol by sa zaviesť buď v rámci celkového povoleného výlovu EÚ ako celku, alebo členského štátu pri udeľovaní prístupu k jeho plavidlám. Keďže súčasný systém celkového povoleného výlovu je výsledkom citlivého politického kompromisu, a zároveň jednou z hlavných príčin odpadu z výlovu, musí sa každá úprava systému celkového povoleného výlovu vopred dôkladne premyslieť, aby sa situácia vo vyhadzovaní odpadu z výlovu ešte viac nezhoršila.

Niektoré z týchto návrhov týkajúcich sa zákazu odpadu z výlovu sa prejavia aj v diskusii o riadení založenom na právach, ako napr. prenos kvót.

Toto všetko čosi stojí. Európsky fond pre rybné hospodárstvo poskytuje prostriedky na pilotné projekty na rozvoj a testovanie selektívnejších rybárskych výstrojov (článok 41) a uhrádza tiež dve výmeny výstrojov (článok 25). Prideľovanie prostriedkov z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na tieto účely je výsadou členských štátov. Fond by sa mohol zmeniť a doplniť tak, aby sa zvýšila pružnosť využívania jeho prostriedkov a aby nové technológie informačnej výmeny uľahčovali niektoré nové opatrenia, ako napr. okamžité uzávierky či iné iniciatívy. Preskúmať by sa mali aj zdroje financovania zo sektora, ako napr. poplatok závislý od veľkosti úlovku alebo príspevok vo výške pevne stanoveného, menšieho podielu celkovej povolenej kvóty na financovanie výskumných a pozorovateľských programov sledovania. Prípadne, ak platí zákaz odpadu z výlovu, príjmy z predaja sa môžu použiť ako zdroj financovania.

Niektoré z uvedených návrhov si budú zrejme v porovnaní so súčasnosťou vyžadovať väčšiu dôveru a spoluprácu zainteresovaných aktérov. Systém okamžitých uzávierok by si napríklad žiadal zriadenie inštitucionálneho rámca schopného prijímať rýchle rozhodnutia založené na vopred odsúhlasených kritériách, ktoré by všetky strany dodržiavali. Členský štát nemá v súčasnosti zo zákona právo prijímať technické opatrenia pre iné rybárske plavidlá loviace v jeho pobrežných vodách. Azda by takéto právo mal mať. Inou možnosťou by mohol byť mechanizmus vytvorený pre členské štáty, na základe ktorého by konali spoločne v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, pričom by sa dohodli na konkrétnom opatrení bez toho, aby ho musela schváliť Rada.

Flotila EÚ loví ryby vo všetkých veľkých svetových oceánoch, okrem iného aj v druhoch rybolovu, ktoré sú známe vysokou úrovňou odpadu z výlovu, ako sú lov kreviet vlečnými sieťami alebo rybolov tuniakov záťahovými sieťami. Opatrenia na zníženie odpadu z výlovu vo vodách EÚ by sa mali uplatňovať na lode pod vlajkou štátov EÚ bez ohľadu na to, kde lovia.

Záverom konštatujeme, že oznámenie Komisie je treba otvorene privítať, hoci zároveň vyjadrujeme nespokojnosť s takmer nulovým pokrokom Komisie, členských štátov a sektora od posledného oznámenia spred piatich rokov. Komisia má v úmysle urýchlene konať a zahrnúť určité aspekty no nového nariadenia o technických opatreniach, ktoré sa má prijať v roku 2008. Vyjadrujeme nádej, že politická klíma bude taká, aby členské štáty a sektor dokázali pozitívne zareagovať a využiť svoju predstavivosť a odhodlanie obmedziť odpad z výlovu. Je to úloha, ktorú sme mali splniť už dávno.

• [1]  Podľa autorov druhého posudku sa na tomto rozdiely môžu podieľať zlepšenia selektivity výstrojov.
• [2]  KOM(2002)0656
• [3]  Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002
• [4]  SEK(2007)0380
• [5]  Dr. Andy Revill, CEFAS (Centrum pre životné prostredie, rybné hospodárstvo a akvakultúru), Laboratórium Lowestoft , Parkfield Road, Lowestoft, Suffolk NR33 0HT Spojené kráľovstvo
• [6]  Podrobnosti schémy budú uverejnené na stránke http://www.scotland.gov.uk/realtimeclosures

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (11.10.2007)

pre Výbor pre rybné hospodárstvo

o politike na zníženie množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstraňovania odpadu v európskom rybnom hospodárstve
(2007/2112(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Chris Davies

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rybné hospodárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   víta návrh Komisie ako prvý pokus o preniknutie k podstate problému vedľajších úlovkov, zdôrazňuje však naliehavú potrebu vypracovať pravidlá na odstránenie tejto nemorálnej a z hľadiska životného prostredia neudržateľnej praxe, ktorá môže v extrémnych prípadoch dosiahnuť až 90 % celkového množstva ulovených rýb;

2.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby politika EÚ poskytovala účinné riešenia pre všetky typy vedľajšieho úlovku, ktorý okrem iného zahŕňa bezstavovce, koraly, morské cicavce, vtáky a korytnačky, a že by mala podporovať také spôsoby lovu, ktoré sú prijateľné z hľadiska životného prostredia a nepredstavujú hrozbu pre morskú biodiverzitu, a ani zbytočne nepoškodzujú ostatné živé organizmy;

3.   domnieva sa, že vzhľadom na to, že sa druhy rybolovu značne líšia, je veľmi dôležité, aby sa právne predpisy v oblasti rybolovu upravili v záujme výrazného zníženia množstva rýb, ktoré v rámci každého jednotlivého rybolovu tvoria odpad z výlovu; je však toho názoru, že kvóty vedľajších úlovkov nikdy nesmú prekročiť 25 %, a navrhuje, aby v prípade, keď sa pri niektorom druhu rýb táto kvóta prekročí, automaticky nadobudol účinnosť zákaz rybolovu;

4.   napriek tomu, že vedľajší úlovok ako bežná prax nie je prijateľný, uznáva, že niektoré druhy sú známe vysokou mierou prežitia po vypustení na slobodu a že výnimky zo zákazu rybolovu pre tieto druhy, ako aj pre ohrozené a chránené druhy by sa mali povoliť za predpokladu, že ich schopnosť prežiť je náležite vedecky zdôvodnená;

5.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby v prípade zavedenia zákazu odpadu z výlovu existoval účinný systém kontroly; upozorňuje na to, že nedostatočné vedomosti v súvislosti s množstvom rýb, ktoré tvoria odpad z výlovu, negatívne ovplyvňuje kvalitu odhadov veľkosti populácie rýb a úhynu rýb a sťažuje hodnotenie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť výlovu rýb, ktoré nespĺňajú požiadavky na veľkosť; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyvíjaní nových techník monitorovania, a v tejto súvislosti poukazuje na možnosti, ktoré ponúkajú elektronické lodné denníky;

6.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dostupné vedecké stanoviská týkajúce sa populácie tresky obyčajnej z Baltského mora, v prípade ktorej sa veľké percento výlovu sa zaznamenáva ako vedľajší úlovok;

7.   vyzýva Komisiu, aby prijala svoj značne oneskorený návrh stratégie o žralokoch;

8.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dostupné vedecké stanoviská týkajúce sa albatrosov, ktoré sú v súčasnosti, a to najmä v dôsledku rybolovu na dlhé šnúry, zabíjané v takom rozsahu, že im hrozí vyhynutie;

9.   trvá na tom, že prednostne by sa mali riešiť najväčšie priestupky, a to spôsoby rybolovu s najvyššou a najrozsiahlejšou mierou odpadu, napríklad rybolov vlečnými sieťami s rozporným brvnom, rybolov vlečnými sieťami na lov homárov a rybolov vlečnými sieťami na lov bielomäsých rýb;

10. navrhuje, aby sa prax vyhadzovania odpadu z výlovu, ktorá vyplýva z nezlučiteľnosti technických pravidiel o minimálnej veľkosti pri vykládke a veľkosti sieťových ôk, považovala za prioritu, keďže jej náprava je pomerne jednoduchá;

11. odporúča, aby sa kvóty vedľajších úlovkov zahrnuli do celkového povoleného výlovu a aby sa celá vykládka vedľajšieho úlovku zohľadnila pri prideľovaní kvót; pokiaľ dôjde pri rybolove k prekročeniu príslušnej kvóty vedľajšieho úlovku, hrozí jeho ukončenie; okamžité ukončenie rybolovu sa navrhuje aj v prípade nadmerného výlovu mláďat; následne by sa mala táto kvóta postupne znižovať s cieľom poskytnúť ďalšie stimuly na zlepšenie selektívnosti výstroja;

12. zdôrazňuje, že okrem postupného vydávania zákazu sa musia vytvoriť pozitívne stimuly na podporu používania najlepšej dostupnej technológie, pokiaľ ide o selektívnosť, zmenu výstroja, okamžitú uzávierku a zmenu lovísk;

13. zdôrazňuje, že účinnosť nových právnych predpisov závisí od správneho využitia výsledkov vedeckých výskumov týkajúcich sa rybolovu v Európskej únii, ako aj od zohľadnenia osobitného charakteru jednotlivých druhov rybolovu, ktorý spočíva nielen v ich polohe a druhovej rozmanitosti morských organizmov, ale ktorý je takisto výsledkom spôsobu rybolovu využívaného už mnoho rokov;

14. odporúča, že od neselektívneho výstroja by sa malo aktívne odrádzať daňami a poplatkami, zatiaľ čo deštruktívny výstroj, napríklad taký, ktorý sa často používa v prípade lovu vlečnými sieťami pri dne, by sa mal zakázať;

15. upozorňuje v tejto súvislosti najmä na rybolov vlečnými sieťami s rozporným brvnom, v prípade ktorého môže kvóta vedľajších úlovkov dokonca prekročiť 60 %, a preto žiada okamžitý zákaz rybolovu vlečnými sieťami s rozporným brvnom;

16. trvá na tom, že tzv. triedenie – ako jeden z hlavných dôvodov vyhadzovania z výlovu – by sa malo klasifikovať ako nezákonná činnosť, a nástroje, ktoré ho umožňujú, napríklad palubné mreže na triedenie v prípade hlbokomorského lovu, by sa mali zakázať;

17. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť tomu, ako možno interpretovať jednotlivé opatrenia tak, aby sa uplatňovali na rybárske flotily EÚ loviace vo vodách tretích krajín, a žiada, aby používanie najselektívnejšieho rybárskeho výstroja bolo nevyhnutným predpokladom rybolovu podľa dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu.

18. v súlade s uznesením Parlamentu z 10. júla 2007 o priemyselnom rybolove a o výrobe rybej múčky a rybieho tuku (2004/2262(INI))[1] vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdie a/alebo pilotné programy o možnostiach odvetvia priemyselného rybolovu pre využitie odpadu z výlovu takým spôsobom, ktorý za žiadnych okolností nespôsobí nadmerné využívanie zdrojov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.10.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	36 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Anne Ferreira, Matthias Groote, Satu Hassi, Jens Holm, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Marios Matsakis, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Karin Scheele, Richard Seeber, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Anja Weisgerber, Glenis Willmott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Giovanni Berlinguer, Philip Bushill-Matthews, Bairbre de Brún, Duarte Freitas, Genowefa Grabowska, Karsten Friedrich Hoppenstedt
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

• [1]  Prijaté texty, TA(2007)0327.

POSTUP

Dátum prijatia	22.11.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jim Allister, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Iles Braghetto, Niels Busk, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Avril Doyle, Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Pedro Guerreiro, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, James Nicholson, Willi Piecyk, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Margie Sudre, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Cornelis Visser
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ole Christensen, Josu Ortuondo Larrea, Carl Schlyter
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf