Postup : 2007/2145(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0479/2008

Predkladané texty :

A6-0479/2008

Rozpravy :

PV 17/12/2008 - 14
CRE 17/12/2008 - 14

Hlasovanie :

PV 14/01/2009 - 4.5
CRE 14/01/2009 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0019

SPRÁVA     
PDF 343kWORD 233k
5. decembra 2008
PE 409.461v04-00 A6-0479/2008

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008

(2007/2145(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: Giusto Catania

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008

(2007/2145(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie („charta“) zo 7. decembra 2000, prijatú 12. decembra 2007,

–       so zreteľom na ciele vytvoriť z Únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a zároveň zaviesť zásady slobody, demokracie, dodržiavania základných práv a právneho štátu stanovené v článkoch 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (EÚ),

–       so zreteľom na inovácie, na ktorých sa vlády členských štátov dohodli 13. decembra 2007 podpísaním Lisabonskej zmluvy, z ktorých medzi najdôležitejšie patrí priznanie právne záväzného charakteru charte a povinnosť dodržiavať Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–       so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1), smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2), a so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–       so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva(3) (ďalej len „agentúra“),

–       so zreteľom na správy agentúry a Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a správy príslušných mimovládnych organizácií (MVO),

–       so zreteľom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ESD) a Európskeho súdu pre ľudské práva,

–       so zreteľom na výročné správy o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii vypracované sieťou nezávislých expertov Európskej únie,

–       so zreteľom na správy orgánov Rady Európy, najmä správy parlamentného zhromaždenia a komisára pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Európskej únii,

–       so zreteľom na svoje správy o návštevách záchytných centier pre prisťahovalcov bez povolenia na pobyt,

–       so zreteľom na svoje uznesenia v oblasti základných práv a ľudských práv,

–       so zreteľom na sériu verejných stretnutí a výmen názorov, ktoré v rámci príprav na vypracovanie tohto uznesenia zorganizoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, najmä na stretnutie so sudcami ústavných a najvyšších súdov dňa 8. októbra 2007, na stretnutie s komisárom Rady Európy pre ľudské práva dňa 19. mája 2008 a na stretnutie so zástupcami mimovládnych organizácií dňa 6. októbra 2008,

–       so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0479/2008),

A.     keďže v článku 6 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Európska únia sa zakladá na spoločenstve hodnôt a dodržiavaní základných práv, ktoré zaručuje EDĽP a ktoré vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií členských štátov,

B.     keďže Parlament je ako priamo volený zástupca občanov Únie garantom ich práv, považuje presadzovanie týchto zásad za svoju významnú povinnosť, najmä vzhľadom na skutočnosť, že právo jednotlivca odvolať sa na súdy Spoločenstva a úrad Európskeho ombudsmana je za súčasného stavu zmlúv veľmi obmedzené,

C.     keďže zavedenie postupu kontroly zlučiteľnosti legislatívnych návrhov s chartou je jedným z nevyhnutných dôsledkov jej prijatia 7. decembra 2000, čo uznala aj Komisia prijatím ustanovení v tejto oblasti v roku 2001 a ako pripomenul samotný Parlament prijatím uznesenia 15. marca 2007 o dodržiavaní Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie: metodika systematickej a prísnej kontroly,

D.     keďže v Lisabonskej zmluve predloženej na ratifikáciu sa výslovne uvádza odkaz na chartu a priznáva sa jej rovnaká právna sila, akú majú zmluvy,

E.     keďže v prípade začlenenia charty do primárneho práva Únie nadobudnú práva, ktoré sú v nej ustanovené, záväzný charakter prostredníctvom sekundárneho práva, ktorým sa budú vykonávať,

F.     keďže charta sa nezávisle od svojho právneho štatútu stala v priebehu rokov zdrojom inšpirácie v judikatúre európskych súdov, ako sú Súd prvého stupňa (SPS)a ESD, Európsky súd pre ľudské práva a mnohé ústavné súdy,

G.     keďže skutočná „kultúra základných práv“ v Únii si vyžaduje vytvorenie globálneho systému kontroly dodržiavania týchto práv, ktorý by zahŕňal Radu a rozhodnutia prijaté v rámci medzivládnej spolupráce, pričom ochrana základných práv nespočíva len vo formálnom dodržiavaní predpisov, ale hlavne v ich aktívnom presadzovaní a v zasahovaní v prípade ich porušenia alebo nedostatočných opatrení zo strany členských štátov,

Úvod

1.  domnieva sa, že účinná ochrana a podpora základných práv je základom demokracie v Európe a je kľúčovou podmienkou upevňovania európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

2.      pripomína, že ochrana základných práv zahŕňa činnosti na viacerých úrovniach (medzinárodnej, európskej, štátnej, regionálnej a miestnej) a zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať regionálne a miestne subjekty pri konkrétnom vykonávaní a presadzovaní týchto práv;

3.      vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty sa aj naďalej vyhýbajú kontrole na úrovni EÚ zameranej na ich vlastné politiky a postupy v oblasti ľudských práv a snažia sa obmedziť ochranu týchto práv na výlučne vnútorný rámec, čo poškodzuje aktívnu úlohu, ktorú vo svete zohráva Európska únia ako obhajca ľudských práv, a narúša dôveryhodnosť vonkajšej politiky EÚ v oblasti ochrany základných práv;

4.      pripomína, že v súlade s článkom 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ je poslaním ESD dbať na dodržiavanie základných práv, ktoré vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií členských štátov, z EDĽP a z iných nástrojov medzinárodného práva;

5.      zdôrazňuje, že článok 7 Zmluvy o EÚ ustanovuje postup EÚ, ktorý zabezpečuje, aby v EÚ nedochádzalo k systematickému a vážnemu porušovaniu ľudských práv a základných slobôd, ale že tento postup sa nikdy nevyužil napriek tomu, že v členských štátoch dochádza k porušovaniu týchto práv, ako preukázali rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva; žiada inštitúcie EÚ, aby vytvorili monitorovací mechanizmus a vypracovali súbor objektívnych kritérií na implementáciu článku 7 Zmluvy o EÚ;

6.      zdôrazňuje, že aj keď spoločné ústavné tradície členských štátov môžu byť pre ESD zdrojom inšpirácie pri vypracúvaní judikatúry v oblasti základných práv, charta predstavuje spoločný základ pre minimálne práva a že členské štáty nemôžu usudzovať, že by charta poskytovala nižšiu úroveň ochrany určitých práv ako záruky poskytované ich vlastnou ústavou v snahe znížiť úroveň týchto záruk;

7.      víta článok 53 charty, ktorý ESD umožňuje prehĺbiť jeho judikatúru v oblasti základných práv, čo týmto právam poskytne právny základ, ktorý je nevyhnutný z hľadiska rozvoja práva EÚ;

8.      zdôrazňuje, že súdnictvo členských štátov zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby zaviedli systém nepretržitého vzdelávania národných sudcov v oblasti systémov ochrany základných práv;

Všeobecné odporúčania

9.      domnieva sa, že uplatňovanie základných práv musí byť cieľom všetkých európskych politík; zastáva názor, že inštitúcie Európskej únie by ich preto mali aktívne podporovať, chrániť a plne zohľadňovať pri vypracúvaní a prijímaní právnych predpisov;

10.    víta vytvorenie agentúry, ktoré predstavuje prvý krok k plneniu požiadaviek Európskeho parlamentu vytvoriť integrovaný regulačný a inštitucionálny rámec zameraný na to, aby sa charta stala účinnou a aby sa zabezpečil súlad so systémom zavedeným EDĽP; pripomína však, že v súhrnnej výročnej správe o ľudských právach vypracovanej sieťou nezávislých expertov EÚ v oblasti ľudských práv, zverejňovaných až do roku 2005, sa skúmalo uplatňovanie všetkých práv uznávaných chartou vo všetkých členských štátoch a vyjadruje preto znepokojenie nad tým, že v dôsledku obmedzeného mandátu agentúry a rozpustenia siete nezávislých expertov sa zo systematického vyšetrovania môže vylúčiť celý rad dôležitých oblastí politiky v oblasti ľudských práv v Európe;

11.     zdôrazňuje, že pokiaľ ide o obmedzený mandát agentúry, otázky týkajúce sa ľudských práv nemožno umelo rozdeliť podľa oblastí spadajúcich pod prvý, druhý alebo tretí pilier tak, ako sa členské štáty rozhodli vymedziť rozsah právomocí Európskej únie, pretože základné práva sú nedeliteľným celkom a navzájom súvisia; domnieva sa, že je preto potrebné, aby si Komisia a Rada v spolupráci s agentúrou najskôr utvorili celkový prehľad o hlavných problémoch v oblasti ľudských práv v členských štátoch, ktorý by presahoval prísne vymedzený európsky rámec, bez toho, aby sa obmedzili na aktuálne témy Európskej únie, či na jej osobitné právne a politické nástroje a aby zistili, ktoré problémy v oblasti ľudských práv v členských štátoch sa opakujú a sú aktuálne, a aby zvážili všetky existujúce mechanizmy na medzinárodnej a európskej úrovni;

12.    žiada Komisiu a Radu, aby využili informácie dostupné vďaka monitorovaniu, ktoré v rámci Európskej únie vykonávajú agentúra, Rada Európy, kontrolné orgány OSN, vnútroštátne inštitúty pre ľudské práva a mimovládne organizácie, a aby na ich základe prijali nápravné opatrenia alebo preventívny právny rámec;

13.    vyhradzuje si právo monitorovať činnosť agentúry v rámci Európskej únie a riešiť otázky súvisiace s ľudskými právami, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti agentúry, a žiada Komisiu, aby v súlade so svojou úlohou strážcu zmlúv konala rovnako;

14.    poukazuje na skutočnosť, že aktívnu politiku v oblasti práv nemožno obmedziť iba na verejne najznámejšie prípady a že vážne porušenia práv nepodliehajú kritickej verejnej kontrole v uzavretých inštitúciách pre mládež, staršie a choré osoby alebo vo väzniciach; zdôrazňuje, že členské štáty a Európska únia by mali zabezpečiť odborné monitorovanie životných podmienok v týchto uzavretých inštitúciách, a to ako z hľadiska predpisov, tak aj postupov;

15.    žiada Radu, aby do svojich budúcich výročných správ o situácii v oblasti ľudských práv vo svete začlenila analýzu situácie vo svete, ako aj v každom členskom štáte; domnieva sa, že takouto dvojakou analýzou by sa zdôraznilo, že Únia sa rovnako angažuje v oblasti ochrany ľudských práv tak vnútri, ako aj mimo svojich hraníc, aby sa predišlo obvineniam z uplatňovaniu dvojakých noriem;

16.    vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť vnútroštátnym inštitúciám pre ľudské práva vytvoreným v rámci parížskych zásad OSN nezávislé postavenie od výkonnej moci a dostatočné finančné prostriedky, predovšetkým zohľadnením skutočnosti, že jednou z úloh týchto orgánov je preskúmať politiky v oblasti ľudských práv, s cieľom určiť nedostatky a navrhnúť zlepšenia, pričom platí, že efektívnosť sa meria v prvom rade podľa prevencie, a nie iba na základe riešenia problémov; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zriadili uvedené vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva;

17.    naliehavo žiada Radu, aby pretvorila svoju pracovnú skupinu ad hoc pre ľudské práva a občianstvo na stálu pracovnú skupinu, ktorá by pracovala súbežne s pracovnou skupinou pre ľudské práva (COHOM), a nabáda Komisiu, aby portfólio základných ľudských práv a slobôd zverila len jednému komisárovi;

18.    pripomína, že z politického hľadiska považuje za zásadné začleniť podporu základných práv medzi stanovené ciele pri zjednodušovaní alebo reorganizácii acquis communautaire; žiada, aby sa ku všetkým novým politikám, legislatívnym návrhom a programom pripájali hodnotenia vplyvu v oblasti dodržiavania ľudských práv a aby takéto hodnotenia boli neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia návrhu, a vyjadruje nádej, že aj členské štáty prijmú podobné nástroje na hodnotenie vplyvu pri následnej transpozícii práva Spoločenstva do vnútroštátnych právnych predpisov;

19.    žiada predsedníctvo Rady, aby usporiadalo fórum mimovládnych organizácií pre ľudské práva, a umožnilo tak občianskej spoločnosti a európskym inštitúciám viesť rozsiahle diskusie o otázkach ľudských práv v členských štátoch; zdôrazňuje, že toto fórum musí byť otvorené čo najväčšiemu počtu účastníkov;

Spolupráca s Radou Európy a inými medzinárodnými inštitúciami a organizáciami zodpovednými za ochranu základných práv

20.    víta perspektívu pristúpenia Európskej únie k EDĽP, a to aj v prípade, že toto pristúpenie neprinesie žiadne zásadné zmeny vzhľadom na to, že „keď sa Súdnemu dvoru predkladajú otázky súvisiace s právami a slobodami uvedenými v EDĽP, tento dohovor sa (už) akceptuje ako riadna súčasť právneho poriadku Únie“(4);

21.    pripomína významnú úlohu inštitúcií a kontrolných mechanizmov Rady Európy v oblasti ľudských práv, ako aj jej rôznych dohovorov; naliehavo žiada členské štáty, inštitúcie EÚ a agentúru, aby vychádzali z tejto skúsenosti, aby tieto mechanizmy zohľadnili a začlenili ich do postupov vytvárania sietí a využívali normy, ktoré vypracovala Rada Európy, a iné hmatateľné výsledky jej činnosti; vyzýva, aby sa v plnej miere využíval potenciál memoranda o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou;

22.    vyzýva na posilnenie spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami zodpovednými za ochranu základných práv, tak na európskej, ako aj medzinárodnej úrovni;

23.    opätovne zdôrazňuje, že pre dôveryhodnosť Európskej únie vo svete je veľmi dôležité, aby Únia neuplatňovala dvojaké normy vo vonkajšej a vnútornej politike;

24.    domnieva sa, že aj keď Európska únia ako taká nie je zmluvnou stranou dohovorov či iných medzinárodných právnych nástrojov v oblasti základných práv, ku ktorým pristúpila väčšina jej členských štátov, vyplýva pre ňu povinnosť riadiť sa ich ustanoveniami, prípadne odporúčaniami, ktoré vydávajú orgány vytvorené na ich základe, pokiaľ právo Únie neposkytuje rovnakú alebo väčšiu úroveň ochrany; želá si, aby ESD uplatňoval tento prístup prostredníctvom svojej judikatúry;

25.    odporúča Európskej únii, aby s medzinárodnými inštitúciami a organizáciami zodpovednými za ochranu základných práv uzavrela dohody o spolupráci, najmä s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a inými orgánmi OSN, ktoré v tejto oblasti zohrávajú nejakú úlohu, ako aj s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a s Vysokým komisárom pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe;

Ľudské práva, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

26.    zdôrazňuje potrebu vyhodnocovať a plne dodržiavať základné práva a osobné slobody primerane podľa vývoja právomocí Únie; v súvislosti s tým sa domnieva, že tieto dva ciele – dodržiavať základné práva a zaručiť kolektívnu bezpečnosť – sú nielen zlučiteľné, ale aj vzájomne závislé, a že primeranými politikami možno zamedziť tomu, aby represívny prístup ohrozoval osobné slobody;

27.    domnieva sa, že rozvoj európskeho justičného priestoru založený na uplatňovaní zásady vzájomného uznávania musí vychádzať z rovnakých procesných záruk v rámci celej EÚ a dodržiavania základných práv tak, ako je to zdôraznené v článku 6 Zmluvy o EÚ; vyzýva na urýchlené prijatie primeraných legislatívnych opatrení týkajúcich sa práv jednotlivcov v rámci trestných konaní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie európskeho zatykača a iných opatrení vzájomného uznávania v súlade s normami EÚ v oblasti ľudských práv tak, aby nedodržiavanie týchto noriem mohlo byť dôvodom ich nevykonania;

28.    dôrazne pripomína právo každej zatknutej osoby využívať všetky súdne záruky, prípadne pomoc diplomatickej misie krajiny, ktorej je štátnym občanom, a služby nezávislého tlmočníka;

29.    vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vysokým počtom porušení EDĽP, ktoré sa týkajú členských štátov, a naliehavo vyzýva tieto štáty, aby vykonali príslušné rozsudky a riešili štrukturálne nedostatky, ako aj systematické porušovania ľudských práv zavedením potrebných reforiem;

30.    vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že medzinárodná spolupráca v oblasti boja proti terorizmu často viedla k zníženiu úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd, najmä základného práva na súkromie, ochranu údajov a nediskrimináciu, a domnieva sa, že EÚ by mala ráznejšie konať na medzinárodnej úrovni s cieľom presadzovať skutočnú stratégiu založenú na úplnom dodržiavaní medzinárodných noriem a záväzkov v oblasti ľudských práv a ochrany osobných údajov a súkromia v súlade s článkami 7 a 8 charty; naliehavo preto vyzýva Radu, aby prijala návrh rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach v súlade s odporúčaniami Parlamentu pre vyššie normy; domnieva sa, že v rámci tejto stratégie sa musí zohľadniť potreba účinného súdneho dohľadu nad spravodajskými službami, aby sa zamedzilo tomu, že informácie získané mučením alebo zlým zaobchádzaním alebo za iných podmienok, ktoré nezodpovedajú medzinárodným normám v oblasti ľudských práv, sa využijú ako dôkazy v rámci súdnych konaní, a to aj v štádiu vyšetrovania;

31.    naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uplatňovali odporúčania uvedené v jeho uznesení zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov(5)1; v tejto súvislosti víta vyhlásenie novozvoleného prezidenta USA o zatvorení väzenia v Guantanamo Bay a predvedení v ňom zadržiavaných osôb pred súd; vyzýva členské štáty, aby deklarovali svoju pripravenosť spoločne hľadať riešenia pre ostatných väzňov;

32.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ odmieta vykonať rozsudok SPS z 12. decembra 2006 a rozhodnutie odvolacieho súdu Veľkej Británie (UK Court of Appeal) zo 7. mája 2008 v prospech Organizácie mudžahedínov iránskeho ľudu (People's Mojahedin Organization of Iran – PMOI);

Diskriminácia

Všeobecné poznámky

33.    trvá na rozlišovaní medzi ochranou menšín a antidiskriminačnými politikami; domnieva sa, že rovnosť príležitostí je základným právom všetkých osôb, a nie privilégiom, a že neprináleží len občanom určitého členského štátu; zastáva názor, že proti všetkým formám diskriminácie treba bojovať rovnako intenzívne;

34.    žiada členské štáty a Komisiu, aby plne uplatňovali odporúčania agentúry uvedené v kapitole 7 jej prvej výročnej správy(6);

35.    so znepokojením sleduje neuspokojivú situáciu realizácie antidiskriminačných politík a v tejto súvislosti podporuje hodnotenie výročnej správy agentúry za rok 2008; nabáda členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby konkretizovali realizáciu týchto politík, najmä smernice 2000/43/ES a smernice 2000/78/ES, a pripomína, že týmito smernicami sa zavádza minimálny štandard, preto by sa mali stať základom, na ktorom bude spočívať komplexná politika boja proti diskriminácii;

36.    žiada členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby ratifikovali protokol č. 12(7) EDĽP vzhľadom na to, že predpisuje všeobecný zákaz akejkoľvek diskriminácie a zaručuje, že žiadna osoba nebude z akéhokoľvek dôvodu diskriminovaná žiadnym štátnym orgánom; takéto ustanovenie zatiaľ nie je uvedené v platných právnych aktoch Európskej únie, ani Rady Európy;

37.    víta návrh smernice na vykonávanie zásady rovnosti mimo zamestnania predložený Komisiou, ktorým sa rozširuje rozsah pôsobnosti smernice 2000/43/ES na všetky ostatné formy diskriminácie, čím by sa zároveň uplatnil článok 21 charty, ktorý poskytuje väčšiu mieru pružnosti ako článok 13 Zmluvy o ES, pretože je v ňom uvedený odkaz na ďalšie formy diskriminácie, ako sú farba pleti, sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, politické alebo iné názory, príslušnosť k menšine, majetok alebo pôvod;

38.    vyslovuje poľutovanie nad tým, že v navrhovanej smernici sú značné medzery v právnej ochrane proti diskriminácii, konkrétne vo forme veľkého počtu výnimiek týkajúcich sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, hospodárskych činností, manželského a rodinného stavu a reprodukčných práv, vzdelávania a náboženstva; je znepokojený tým, že namiesto zákazu diskriminácie sa tieto „únikové“ ustanovenia môžu v skutočnosti použiť na kodifikáciu existujúcich diskriminačných postupov; pripomína Komisii, že smernica musí byť v súlade s existujúcou judikatúrou v oblasti práv lesieb, gayov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), konkrétne v súlade s rozsudkom vo veci Maruko(8);

39.    vyzýva Komisiu, aby zapojila agentúru do legislatívneho procesu Spoločenstva v oblasti boja proti diskriminácii, aby jej tak umožnila zohrávať významnú úlohu ako pravidelného zdroja aktuálnych a presných informácií, ktoré sú relevantné pri vypracúvaní doplnkových právnych predpisov, pričom agentúru bude zároveň žiadať o stanovisko v prípravnej fáze vypracúvania návrhov právnych aktov;

40.    vyzýva Radu, aby v nadväznosti na politickú dohodu z decembra 2007 bezodkladne prijala návrh Komisie týkajúci sa rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(9); pripomína svoje stanovisko podporujúce návrh z 29. novembra 2007(10); žiada Komisiu, aby po porade s agentúrou navrhla podobný právny akt na boj proti homofóbii;

41.    je znepokojený nízkou úrovňou znalostí o antidiskriminačných právnych predpisoch v členských štátoch a pripomína, že na to, aby mohli občania Únie uplatňovať svoje práva, musia si osvojiť právne predpisy EÚ v tejto oblasti, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie s cieľom zvýšiť úroveň týchto znalostí; zároveň kladie dôraz na skutočnosť, že právne predpisy sú účinné len vtedy, keď občania majú ľahký prístup k súdom, keďže ochranný režim ustanovený antidiskriminačnými smernicami závisí od podnetov obetí;

42.    domnieva sa, že okrem právnych nástrojov a možností nápravy sa boj proti diskriminácii musí nevyhnutne zakladať na vzdelávaní, podpore osvedčených postupov a informačných kampaniach zameraných na širokú verejnosť a na tie oblasti a sektory, v ktorých sa objavuje diskriminácia; žiada vnútroštátne a miestne orgány verejnej moci, aby pri vzdelávacej činnosti a podpore antidiskriminačných politík využívali vzdelávacie nástroje, ktoré pripravila agentúra a Rada Európy;

43.    zdôrazňuje, že koncept pozitívnej činnosti, ktorý je uznaním skutočnosti, že v určitých prípadoch si efektívna činnosť v rámci boja proti diskriminácii vyžaduje aktívny zásah zo strany orgánov, aby sa obnovila vážne narušená rovnováha, nemožno obmedziť na koncept kvót; zdôrazňuje, že takéto činnosti môžu v praxi nadobudnúť najrôznejšie formy, ako je záruka prijímacieho pohovoru, prednostný prístup k školeniu pripravujúcemu na prácu, v ktorej sú niektoré komunity nedostatočne zastúpené, prednostné informovanie o pracovných príležitostiach pre niektoré komunity a zohľadňovanie profesionálnej skúsenosti, a nie iba kvalifikácie;

44.    domnieva sa, že zhromažďovanie údajov o situácii menšín a znevýhodnených skupín má svoj význam, ako sa zdôrazňuje v niekoľkých správach Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a agentúry; žiada členské štáty, aby zverejnili podrobné štatistiky o rasovo motivovaných trestných činoch a aby vypracovali prieskumy o trestných činoch a/alebo obetiach trestných činov, ktoré umožnia zhromaždenie kvantitatívnych a porovnateľných údajov o obetiach týchto trestných činov;

Menšiny

45.    konštatuje, že v dôsledku nedávneho rozšírenia EÚ pribudlo k približne päťdesiatim menšinovým skupinám, ktoré už existovali v 15 členských krajinách EÚ, takmer sto menšinových skupín, a zdôrazňuje, že vzhľadom na nízky percentuálny podiel usadených prisťahovalcov, utečencov a cudzincov z tretích krajín a na viditeľnejšiu prítomnosť autochtónnych („tradičných“) menšín v členských štátoch strednej a východnej Európy, v nich boli migračné a integračné politiky oddelené od menšinových politík;

46.    zdôrazňuje, že, aj keď je ochrana menšín súčasťou kodanských kritérií, v politike Spoločenstva neexistujú ani spoločné kritériá, ani minimálne štandardy pre práva národnostných menšín a že neexistuje ani spoločná definícia EÚ príslušnosti k národnostnej skupine; odporúča, aby sa takáto definícia vymedzila na európskej úrovni na základe odporúčania 1201 Rady Európy (1993); vyzýva všetky členské štáty, ktoré zatiaľ nepodpísali a neratifikovali Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, aby tak urobili;

47.    v tejto súvislosti zdôrazňuje, že čoraz viac občanov EÚ sa presúva z jedného členského štátu do iného a mali by preto v plnej miere využívať práva, ktoré ustanovujú zmluvy vo vzťahu k ich postaveniu občanov Únie, najmä práva na účasť vo voľbách do miestnych samospráv a Európskeho parlamentu a práva na voľný pohyb; vyzýva členské štáty, aby dosiahli úplný súlad so smernicou 2004/38/ES o voľnom pohybe, a inštitúcie EÚ, aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie ochrany práv občanov Únie v rámci celej EÚ;

48.    zdôrazňuje význam ochrany a podpory regionálnych alebo menšinových jazykov, pričom konštatuje, že právo hovoriť a vzdelávať sa v materinskom jazyku je jedným z hlavných základných práv; a víta aktivity členských štátov zamerané na podporu dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, ktorý je nevyhnutný na to, aby mohli kultúrne a náboženské menšiny v plnej miere využívať svoje práva;

49.    domnieva sa, že na základe osvedčených postupov v rámci Únie je zásada subsidiarity a samosprávy najefektívnejším spôsobom riešenia problémov tradičných spoločenstiev národnostných menšín; podporuje využívanie vhodných druhov samosprávnych riešení (osobné, kultúrne, územné, regionálne autonómie), ktoré sa zakladajú na dohode väčšinového a menšinového spoločenstva, pričom v plnej miere rešpektujú suverenitu a územnú celistvosť členských štátov;

50.    zdôrazňuje, že politika mnohojazyčnosti EÚ by mala chrániť a podporovať regionálne a menšinové jazyky prostredníctvom cieleného financovania a osobitných programov spoločne s programom celoživotného vzdelávania;

51.    domnieva sa, že osoby bez štátnej príslušnosti s trvalým bydliskom v členských štátoch sa v Európskej únii nachádzajú v osobitnej situácii, pretože niektoré členské štáty na ne kladú neodôvodnené požiadavky alebo požiadavky, ktoré nie sú úplne nevyhnutné, čo ich v porovnaní s občanmi väčšinovej skupiny diskriminuje; žiada preto, aby všetky dotknuté členské štáty ratifikovali dohovory OSN týkajúce sa štatútu osôb bez štátnej príslušnosti a obmedzenia počtu osôb bez štátnej príslušnosti (1954, 1961); žiada členské štáty, ktoré v deväťdesiatych rokoch dosiahli alebo opätovne získali zvrchovanosť, aby so všetkými osobami, ktoré mali na ich území bydlisko pred týmto obdobím, zaobchádzali nediskriminačným spôsobom, a vyzýva ich, aby systematicky nachádzali spravodlivé riešenia problémov, ktorým čelia všetky obete diskriminačných postupov, založené na odporúčaniach medzinárodných organizácií; odsudzuje najmä prípady úmyselného vymazania osôb s registrovaným trvalým pobytom v rámci Európskej únie a vyzýva príslušné vlády, aby prijali efektívne opatrenia na obnovenie postavenia týchto osôb bez pobytu;

Rómovia

52.    domnieva sa, že rómska komunita potrebuje osobitnú ochranu, keďže sa po rozšírení Únie stala jednou z najdôležitejších menšín v EÚ; zdôrazňuje, že táto komunita bola počas celej svojej histórie prehliadaná, pričom sa bránilo jej rozvoju v určitých kľúčových oblastiach z dôvodu diskriminácie, stigmatizácie a vylúčenia, ktorých rozmer časom narastal;

53.    domnieva sa, že sociálne vylúčenie a diskriminácia rómskych komunít je preukázaným faktom napriek právnym, politickým a finančným nástrojom, ktoré sa zaviedli na európskej úrovni s cieľom bojovať proti tomuto javu; konštatuje, že rozdrobené a nekoordinované úsilie Únie a členských štátov doteraz neprinieslo štrukturálne a trvalé zlepšenie situácie Rómov, najmä v kľúčových oblastiach, ako je prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, ubytovaniu a zamestnaniu, a že toto zlyhanie sa dnes už verejne uznáva;

54.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje globálna a integrovaná politika EÚ zameraná osobitne na diskrimináciu Rómov, ktorá by riešila najzávažnejšie problémy, ktorým čelia a ktoré zaznamenali viaceré mechanizmy kontroly dodržiavania ľudských práv vrátane predvstupového hodnotenia Európskej komisie, rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a správ agentúry; potvrdzuje, že je kolektívnou povinnosťou Únie nájsť odpoveď na tieto problémy, ktoré predstavujú jednu z najrozsiahlejších a najzložitejších otázok v oblasti ľudských práv, a že Únia musí v tomto smere začať rázne konať;

55.    zdôrazňuje potrebu globálneho prístupu nediskriminácie, zameraného na ľudské práva a konkrétnu činnosť, v ktorom sa zohľadňuje európsky rozmer diskriminácie Rómov; domnieva sa, že rámcová stratégia Európskej únie zameraná na začlenenie Rómov by sa mala prostredníctvom vytvorenia harmonogramu pre členské štáty, v ktorom by sa stanovili ciele a priority a uľahčili postupy monitorovania a hodnotenia, zameriavať na riešenie skutočných problémov, akými sú:

–       segregácia Rómov pri prístupe k ubytovaniu, porušovanie ľudských práv, napríklad nútené vysťahovanie a ich vylúčenie zo zamestnania, verejného vzdelávania a zdravotnej starostlivosti prostredníctvom presadzovania antidiskriminačných právnych predpisov a rozvíjanie politík na riešenie vysokej miery nezamestnanosti,

–       časté odopieranie ich práv verejnými orgánmi a ich nedostatočné politické zastúpenie,

–       rozšírené protirómske nálady, veľmi neuspokojivé záruky proti rasovej diskriminácii na miestnej úrovni a veľmi malý počet vhodných integračných programov; očividná diskriminácia v zdravotnej starostlivosti vrátane násilných sterilizácií, segregácie a nedostatku vhodných informácií o plánovanom rodičovstve,

–       diskriminácia zo strany polície, rasové profilovanie (okrem iného digitálnym snímaním odtlačkov prstov a inými formami zberu údajov ) a veľké právomoci polície vrátane neprimeraných náhodných kontrol, čo poukazuje na naliehavú potrebu školiacich a osvetových programov týkajúcich sa nediskriminácie zo strany polície, ktoré v súčasnosti prakticky neexistujú;

–       mimoriadne zraniteľná situácia rómskych žien, ktoré sú vystavené viacnásobnej diskriminácii;

Rovnosť príležitostí

56.    vyzýva členské štáty, aby zlepšili dodržiavanie, ochranu a uplatňovanie práv uvedených v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, a žiada príslušné členské štáty, aby stiahli svoje výhrady a ratifikovali opčný protokol k tomuto dohovoru(11); a zároveň zdôrazňuje potrebu dôrazne plniť záväzky stanovené v Deklarácii OSN a v akčnej platforme Štvrtej svetovej konferencie o ženách, ktorá sa konala v Pekingu v roku 1995;

57.    vyzýva členské štáty a EÚ, aby účinnými opatreniami bojovali proti priamej aj nepriamej diskriminácii žien vo všetkých oblastiach (vrátane manželstva, partnerstva a iných rodinných vzťahov) a proti viacnásobnej diskriminácii (na základe pohlavia a súčasne na základe iného dôvodu);

58.    žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii žien patriacich k etnickým menšinám a prisťahovalkyniam, pretože ich marginalizáciu zvyšuje viacstranná diskriminácia tak zvonku, ako aj z vnútra ich vlastných komunít; odporúča prijatie vnútroštátnych akčných plánov tak, aby sa účinne čelilo viacstrannej diskriminácii, najmä v prípadoch, keď problémy súvisiace s diskrimináciou riešia v danom členskom štáte rôzne organizácie;

59.    zdôrazňuje, že je potrebné uznať násilie, ktorému sú vystavené ženy z dôvodu pohlavia, predovšetkým domáce násilie, a bojovať proti nemu na európskej i vnútroštátnej úrovni, vzhľadom na to, že ide o rozšírené a často podceňované porušovanie práv žien, a preto žiada členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zaručiť ženám život bez akejkoľvek formy násilia a aby náležite zohľadnili Deklaráciu o odstránení násilia páchaného na ženách(12);

60.    vyzýva členské štáty, aby uznali a riešili sexuálne zneužívanie vo všetkých jeho formách. Voči členským štátom, ktoré nedodržiavajú schválené právne predpisy EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, by sa mala vyvodiť zodpovednosť.(13) Členské štáty by mali ratifikovať Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a s deťmi, dopĺňajúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala akčný plán v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

61.    zdôrazňuje potrebu prehlbovať informovanosť verejnosti o práve na reprodukčné a sexuálne zdravie a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ženy mohli v plnom rozsahu uplatňovať tieto práva, aby zaviedli vhodnú sexuálnu výchovu, dôverné informačné a poradenské služby, uľahčili prístup k antikoncepčným metódam s cieľom zabrániť nežiaducim tehotenstvám a nelegálnym a rizikovým interrupciám a aby bojovali proti praktikám zmrzačovania ženských pohlavných orgánov;

62.    zdôrazňuje, že pre ženy, ktoré patria k národnostným menšinám, by sa mal zabezpečiť prístup k verejným zdrojom a to bez ohľadu na ich právne postavenie, s cieľom zabezpečiť im prístup k bezpečným, rovnakým, kultúrne ohľaduplným zdravotníckym službám a právam a najmä k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam. Mal by sa prijať európsky právny rámec na zabezpečenie fyzickej ochrany mladých dievčat pred mrzačením ženských pohlavných orgánov;

63.    zdôrazňuje, že aj napriek dosiahnutému pokroku v oblasti zamestnávania žien a vysokej úrovni ich vzdelania sú ženy aj naďalej mechanicky zaraďované do určitých pracovných pozícií, za rovnakú prácu sú odmeňované menej ako muži, sú menej zastúpené v rozhodovacích pozíciách a zamestnávatelia sa na ne pozerajú s nedôverou, pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo. Rozdiel v odmeňovaní na základe pohlavia je treba dôkladne riešiť, aby sa zabezpečila ekonomická nezávislosť žien a rovnosť medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu;

64.    žiada členské štáty a sociálnych partnerov, aby prijali potrebné opatrenia na boj proti sexuálnemu a morálnemu obťažovaniu na pracovisku;

65.    trvá na potrebe podporovať ženy v ich profesionálnej kariére, a to aj prostredníctvom aktívnych politík zladenia súkromného, pracovného a rodinného života; nabáda Komisiu a členské štáty, aby presadzovali spoločnú rodičovskú dovolenku a otcovskú dovolenku a aby rovnomerne rozložili náklady na príspevky na materskú a otcovskú dovolenku tak, aby už ženy nepredstavovali nákladnejšiu pracovnú silu ako muži; a zdôrazňuje potrebu osvetových kampaní, aby sa predišlo rodovým stereotypným rodinným schémam a aby sa zároveň zdôraznil význam zabezpečenia pružných pracovných podmienok, zvýšil prístup k starostlivosti o deti a zabezpečila plná účasť v dôchodkových systémoch pre ženy a deti;

66.    žiada členské štáty, aby spoločne so sociálnymi partnermi bojovali proti diskriminácii tehotných žien na trhu práce a aby podnikli všetky potrebné kroky na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany matiek; žiada Komisiu, aby vykonala podrobnejšie hodnotenie súladu vnútroštátnych ustanovení s právom Spoločenstva v tejto oblasti a aby v prípade potreby predložila primerané návrhy revízie právnych predpisov Spoločenstva;

67.    upriamuje pozornosť na veľký počet partnerov (najmä žien) samostatne zárobkovo činných osôb (hlavne v poľnohospodárstve), ktorých právne postavenie je v mnohých členských štátoch neisté, čo môže viesť k určitým finančným a právnym problémom, jednak pokiaľ ide o prístup k materskej dovolenke a pracovnej neschopnosti, akumulácií nárokov na dôchodok a prístup k sociálnemu zabezpečeniu, a jednak v prípade rozvodu;

68.    uznáva, že nerovný prístup žien k ekonomickým zdrojom na pracovnom trhu negatívne ovplyvňuje ich prístup k sociálnemu zabezpečeniu, najmä dôchodkovým právam, z čoho vyplýva, že miera ohrozenia chudobou u žien v pokročilom veku je vyššia ako u mužov. S cieľom zabrániť diskriminácii žien je nevyhnutné, aby sa v rámci systémov sociálneho zabezpečenia garantovala individualizácia práv a aby tieto práva neboli viazané na rodinnú jednotku. Za obdobie strávené mimo pracovného trhu z dôvodu starostlivosti by sa mali udeliť „časové“ jednotky, ktoré by boli uznané pri výpočte práv na plný dôchodok;

69.    zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby si boli štátni príslušníci tretích krajín vstupujúci na územie Európskej únie a občania Únie vedomí existujúcich zákonov a spoločenských noriem v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, aby sa tak zamedzilo diskriminačným situáciám, ktoré vyplývajú z nedostatočnej informovanosti o právnom a sociálnom rámci;

70.    žiada členské štáty, aby odmietli odvolávanie sa na zvyky, tradície alebo rôzne náboženské cítenie na ospravedlnenie akejkoľvek formy diskriminácie, utláčania, násilia voči ženám alebo na prijatie politík, ktoré by mohli ohroziť život žien;

71.    žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o diskriminácii jednočlenných domácností, najmä čo sa týka daňových otázok, sociálneho zabezpečenia, verejných služieb, zdravotníckych služieb a bývania;

Sexuálna orientácia

72.    domnieva sa, že diskriminujúce poznámky vedúcich predstaviteľov spoločenského a politického života zamerané proti homosexuálom podnecujú nenávisť a násilie, a žiada, aby ich príslušné vedúce orgány odsúdili;

73.    víta zverejnenie prvej tematickej správy agentúry vypracovanej na jeho žiadosť na tému „homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie v členských štátoch“ a žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby postupovali v súlade s odporúčaniami agentúry alebo uviedli dôvody, prečo tak nekonajú;

74.    pripomína všetkým členským štátom, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je možné uplatňovať slobodu zhromažďovania aj vtedy, keď sú názory tých, ktorí toto právo využívajú, v rozpore s názormi väčšiny, z čoho vyplýva, že diskriminačný zákaz pochodov, ako aj nesplnenie povinnosti poskytnúť primeranú ochranu jeho účastníkom je v rozpore so zásadami zaručenými Európskym súdom pre ľudské práva, článkom 6 Zmluvy o EÚ, ktorý sa týka spoločných hodnôt a zásad EÚ, a chartou;

75.    vyzýva členské štáty, ktoré prijali právne predpisy týkajúce sa partnerstiev medzi osobami rovnakého pohlavia, aby uznali ustanovenia prijaté inými členskými štátmi s podobným účinkom; žiada členské štáty, aby definovala hlavné línie vzájomného uznávania existujúcich právnych predpisov medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa právo na voľný pohyb párov rovnakého pohlavia v Európskej únii uplatňovalo za rovnakých podmienok, ako v prípade heterosexuálnych párov;

76.    vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy zabezpečujúce uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v prípade homosexuálnych párov zo strany členských štátov, či už sú tieto páry v manželskom zväzku alebo žijú v registrovanom občianskom partnerstve, najmä pokiaľ uplatňujú svoje právo na voľný pohyb podľa práva EÚ;

77.    vyzýva tie členské štáty, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby prostredníctvom uplatnenia zásady rovnosti prijali legislatívne kroky na odstránenie diskriminácie, ktorej sú vystavené niektoré páry na základe sexuálnej orientácie;

78.    žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty poskytovali azyl osobám, ktoré unikajú pred prenasledovaním v ich krajine pôvodu z dôvodu ich sexuálnej orientácie, aby vyvinula iniciatívy na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni na zastavenie prenasledovania osôb na základe sexuálnej orientácie a aby vypracovala štúdiu o situácii transsexuálov v členských štátoch a kandidátskych krajinách, najmä pokiaľ ide o riziko obťažovania alebo násilia;

Xenofóbia

79.    nabáda Radu a Komisiu, ako aj rôzne úrovne miestnej, regionálnej a vnútroštátnej správy členských štátov, aby koordinovali svoje opatrenia na boj proti antisemitizmu a útokom proti menšinovým skupinám vrátane Rómov, tradičných národnostných menšín a štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch, aby tak zabezpečili rešpektovanie zásady tolerancie a nediskriminácie a podporovali sociálnu, hospodársku a politickú integráciu; vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby deklarovali, že Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie je príslušný prijímať individuálne oznámenia podľa Medzinárodného dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a zaoberať sa nimi;

80.    nabáda členské štáty, aby rázne trestne stíhali akýkoľvek prejav verbálnej nenávisti vyjadrený v rasistických mediálnych programoch a článkoch propagujúcich netolerantné názory prostredníctvom nenávistných trestných činov voči Rómom, prisťahovalcom, cudzincom, tradičným národnostným menšinám a iným menšinovým skupinám, a to aj zo strany hudobných skupín a pri príležitosti neonacistických koncertov, ktoré sa často môžu verejne uskutočňovať bez akýchkoľvek dôsledkov; taktiež naliehavo vyzýva politické strany a hnutia, ktoré majú silný vplyv na masmédiá, aby sa zdržali prejavov verbálnej nenávisti a hanobenia menšinových skupín v rámci Únie;

Mládež, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím

81.    žiada členské štáty, aby podporili ešte silnejšie zapojenie sociálnych partnerov do uskutočňovanie činností zameraných na odstraňovanie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia alebo veku a aby radikálne zlepšili prístup mladých ľudí, starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím na trh práce a k vzdelávacím programom; vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol;

82.    domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré potrebujú geriatrickú starostlivosť alebo starostlivosť v dôsledku choroby či invalidity, mali prístup k starostlivosti a liečbe, a poukazuje na to, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť poskytovaniu starostlivosti mladým ľuďom so zdravotným postihnutím a ich ochrane;

Kultúra

83.    zdôrazňuje význam médií pri podpore rôznorodosti, multikulturalizmu a tolerancie; naliehavo vyzýva všetky mediálne služby, aby sa vyvarovali zverejňovania obsahu, ktorý by mohol podnecovať rasizmus, xenofóbiu a akúkoľvek formu diskriminácie;

84.    v súvislosti s Európskym Rokom medzikultúrneho dialógu (2008) odporúča členským štátom, aby spolupracovali so širokým spektrom zúčastnených strán, najmä s mimovládnymi organizáciami, v záujme posilnenia kultúrneho dialógu a zvýšenia povedomia o spoločných hodnotách a rešpektovania kultúrnej, náboženskej a jazykovej rôznorodosti, predovšetkým medzi mladými ľuďmi;

85.    vyzdvihuje dôležitú úlohu športu pri podpore tolerancie, vzájomnej úcty a pochopenia; vyzýva vnútroštátne a európske orgány pôsobiace v oblasti športu, aby naďalej pokračovali vo svojom úsilí v boji proti rasizmu a xenofóbii a podporovali zavedenie nových, radikálnejších a rozsiahlejších iniciatív opierajúcich sa o už existujúce opatrenia;

86.    zdôrazňuje dôležitú úlohu mediálnej gramotnosti v kontexte rovnakých a spravodlivých príležitostí na vzdelávanie pre všetkých občanov Európskej únie;

87.    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú integráciu prisťahovalcov zo štátov mimo Európskej únie, najmä detí a mladých ľudí, do vzdelávacích systémov členských štátov a pomohli im podporovaním ich kultúrnej rozmanitosti.

Ozbrojené sily

88.    pripomína, že základné práva platia aj za bránami kasární a že sa v plnej miere vzťahujú aj na občanov v uniforme, a odporúča, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie základných práv aj v rámci ozbrojených síl;

Migranti a utečenci

Prístup k medzinárodnej ochrane a legálnemu prisťahovalectvu

89.    je šokovaný tragickým osudom tých, ktorí prichádzajú o život v snahe dostať sa na európske územie, keďže trasy legálnej migrácie z tretích krajín do Európskej únie v podstate neexistujú, v dôsledku čoho sa migranti ocitajú v rukách prevádzačov alebo priekupníkov a/alebo cestou do Európy riskujú život, čoho výsledkom sú tisíce strát ľudských životov ročne;

90.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné a dlhodobé migračné politiky a aby zabezpečili skutočný prístup na územie EÚ a k postupu s pružnejšími a koordinovanejšími pravidlami pre žiadateľov o azyl, namiesto toho, aby všetko svoje úsilie sústreďovali na predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu za použitia čím ďalej tých rozsiahlejších hraničných kontrol, ktoré sa vyznačujú nedostatkom mechanizmov potrebných na identifikáciu možných žiadateľov o azyl na európskych hraniciach, čo vedie k porušovaniu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (tzv. zásada non-refoulement), ako je stanovené v dohovore z roku 1951 o štatúte utečencov;

91.    vyzýva členské štáty, aby uplatňovali usmernenia UNHCR k rodovej problematike (2002) pri vykonávaní existujúcich smerníc EÚ o azyle.

92.    vyzýva Radu, aby objasnila úlohy, ktoré prináležia Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) a členským štátom, keďže nie je jasný a transparentný presný rozsah koordinačnej úlohy agentúry FRONTEX, a spôsob, akým sa vykonávajú operácie, s cieľom zaručiť dodržiavanie ľudských práv pri hraničných kontrolách; domnieva sa, že je nevyhnutné pozmeniť mandát agentúry FRONTEX tak, aby zahŕňal aj záchranné akcie na mori; požaduje, aby Európsky parlament vykonával demokratickú kontrolu nad uzatváraním zmlúv Frontexu s tretími krajinami, najmä v oblasti spoločnej organizácie návratov;

93.    vyzýva Radu a Komisiu, aby splnomocnili agentúru FRONTEX na nadviazanie štruktúrovanej spolupráce s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov v záujme uľahčenia operácií zameraných na ochranu ľudských práv;

94.    vyjadruje znepokojenie nad tým, že tendencia posúvať hraničné kontroly čoraz ďalej od geografických hraníc EÚ výrazne sťažuje kontrolu toho, k čomu dochádza, keď osoby uchádzajúce sa o štatút utečenca a osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prídu do styku s úradmi tretej krajiny;

95.    vyzýva Komisiu a najmä Radu, aby bezodkladne a ambiciózne presadzovali do budúcnosti zameranú stratégiu Európy v oblasti azylu o implementácii fázy II vrátane revízie smernice o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, ako aj smernice o minimálnych štandardoch pre kvalifikovanie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo ako osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú pomoc, a obsah poskytnutej ochrany a zriadenie Európskeho úradu na podporu azylantov;

Príjem

96.    vyzýva Komisiu, aby naďalej prísne hodnotila transpozíciu smernice o prijímaní tak, aby to, že smernica sa netransponovala alebo sa transponovala len čiastočne, neviedlo v mnohých členských štátoch k praxi, ktorá nezodpovedná ani minimálnym normám stanoveným touto smernicou;

97.    pripomína, že migranti, ktorí nepodajú žiadosť o azyl, musia byť takisto prijímaní do čistých a primeraných zariadení, v ktorých sa môžu za pomoci tlmočníkov a kultúrnych sprostredkovateľov vyškolených na tento účel oboznámiť so svojimi právami a možnosťami ponúkanými v rámci práva prijímajúcej krajiny, práva Spoločenstva a medzinárodných dohôd;

Deti migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov

98.    požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii detských utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov a detí žiadateľov o azyl, utečencov alebo neregistrovaných osôb, s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa mohlo v plnej miere uplatňovať svoje práva tak, ako sú vymedzené v Dohovore OSN o právach dieťaťa vrátane práva na nediskrimináciu, pričom pri všetkých prijatých opatreniach sa v prvom rade prihliada na najlepší záujem dieťaťa, ale zároveň sa plne uznáva významná úloha a zodpovednosť rodičov; upozorňuje na to, že v niektorých členských štátoch sa vytvára duálny systém v oblasti vzdelávania, a zdôrazňuje, že rozdielna starostlivosť a podpora pre deti občanov tohto štátu a deti osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi iného štátu, by nemala byť diskriminačná ani dlhodobá a mala by byť odôvodnená z hľadiska zabezpečenia lepšieho vzdelávania vrátane výučby jazykov hostiteľskej krajiny pre všetky deti;

99.    požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala neplnoletým osobám bez sprievodu a odlúčeným od ich rodičov, ktoré prichádzajú na územie Únie ako nelegálni prisťahovalci, a zdôrazňuje záväzok členských štátov týkajúci sa poskytovania pomoci a osobitnej ochrany takýmto osobám; vyzýva všetky úrady na miestnej, regionálnej i vnútroštátnej úrovni a európske inštitúcie, aby neúnavne spolupracovali v záujme ochrany detí pred všetkými formami násilia a zneužívania, zabezpečili bezodkladné určenie poručníka, poskytli im právnu pomoc, uskutočnili pátranie po ich rodine a zlepšili podmienky ich prijímania prostredníctvom primeraného ubytovania, uľahčeného prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a odbornej príprave, najmä pokiaľ ide o výučbu úradného jazyka prijímajúcej krajiny, odborné vzdelávanie a úplné zapojenie do školského systému;

100.  pripomína, že úradné zadržanie detí by nemalo existovať a že deti v sprievode svojej rodiny by mali byť zadržané len v prípade skutočne výnimočných okolností, na čo najkratšiu dobu a výlučne vtedy, ak je takéto zadržanie v ich záujme, v súlade s článkami 3 a 37 písm. b) Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

Integrácia

101.  požaduje väčšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a európskych iniciatív v tejto oblasti; zdôrazňuje, že spoločné základné zásady pre koherentný európsky rámec týkajúci sa tejto otázky by mali zaručovať, aby politika integrácie zahŕňala, ale rovnako tak presahovala rámec antidiskriminačnej politiky a rozšírila sa na celý rad oblastí, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu;

102.  vyzýva na rozvoj integračných programov a programov zameraných na dialóg medzi kultúrami určených na predchádzanie možným napätiam medzi migrantmi vo vnútri Spoločenstva a pôvodnými spoločenstvami v súvislosti s migráciou po rozšírení Únie;

103.  domnieva sa, že najnaliehavejšou potrebou menšín, ktoré sa prisťahovali, je čo najrýchlejšie sa integrovať do spoločnosti krajiny, v ktorej sa usadili, pričom treba zabezpečiť, aby tento proces prebehol v duchu vzájomnosti; domnieva sa, že rovnako tak je dôležité uznať právo každej osoby, ktorá sa narodila a ktorá žije v určitom členskom štáte, na prístup k občianskym právam; domnieva sa, že právo osôb s dlhodobým pobytom zúčastňovať sa na politickom živote na miestnej úrovni by podporilo sociálnu a politickú integráciu;

104.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že absencia efektívnych politík integrácie spôsobuje vylúčenie stoviek tisícov osôb so štátnou príslušnosťou inej krajiny a osôb bez štátnej príslušnosti z profesionálneho, spoločenského a politického života, čo tiež podkopáva cieľ EÚ zvýšiť mobilitu pracovných síl s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a hospodársku prosperitu; uznáva nebezpečenstvo, že v dôsledku vylúčenia sa osoby môžu dostať do zraniteľnej pozície, čo otvára cestu radikalizácii, nezákonnému obchodovaniu a iným formám zneužívania;

Návrat

105.  trvá na tom, že repatriácia osôb by mala prebehnúť až po spravodlivom a úplnom preskúmaní ich žiadosti; domnieva sa, že keď je návrat vzhľadom na kritickú situáciu v oblasti ľudských práv v krajine pôvodu alebo tranzitu nemožný alebo nehumánny, členské štáty by sa mali vyhnúť uskutočňovaniu návratu osôb v súlade s judikatúrou ESĽP;

106.  naliehavo žiada členské štáty, aby kontrolovali životné podmienky a integráciu osôb repatriovaných do krajín pôvodu a tranzitu a aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť pre tieto osoby primeranú pomoc;

Zadržanie a readmisné dohody

107.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že už niekoľko rokov rastie počet záchytných centier pre cudzincov v členských štátoch a na ich hraniciach; na základe početných správ vrátane správ delegácií svojho Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, v ktorých sa konštatuje časté porušovanie ľudských práv, žiada, aby sa vykonali tieto opatrenia:

–           zabezpečiť prístup mimovládnych organizácií špecializovaných na ochranu základných práv migrantov a žiadateľov o azyl tak, aby bola ich prítomnosť v záchytných centrách právne zakotvená a nebola len skutkom dobrej vôle,

–           zriadiť nezávislý kontrolný orgán na európskej úrovni, ktorý by bol zodpovedný za dohľad nad záchytnými centrami z hľadiska ochrany ľudských práv,

–           každoročne požiadať agentúru o vypracovanie správy zahŕňajúcej analýzu situácie osôb umiestnených v záchytných centrách, ktoré sú v pôsobnosti členských štátov a nachádzajú sa na ich území alebo mimo neho, a predložiť ju Parlamentu;

108.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že od roku 2002 sú readmisné doložky začlenené do väčšiny dvojstranných dohôd uzatvorených medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných dohôd, čo vedie k narastajúcej externalizácii migračnej politiky Európskej únie, ktorá sa vyznačuje nedostatočnou parlamentnou kontrolou tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni; preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zapojili Parlament do raného štádia rokovaní o takýchto dohodách a aby mu pravidelne podávali správy o počte osôb vyhostených z EÚ na základe týchto doložiek;

Sloboda prejavu

109.  obhajuje slobodu prejavu ako základnú hodnotu EÚ; domnieva sa, že táto hodnota by sa mala uplatňovať v medziach právnych predpisov, mala by byť spojená s osobnou zodpovednosťou a založená na rešpektovaní práv iných osôb;

110.  s potešením víta z globálneho hľadiska uspokojivú situáciu v oblasti slobody tlače v členských štátoch, keďže všetkých 27 členských štátov figuruje medzi prvými 56 krajinami v celosvetovom rebríčku slobody tlače za rok 2007 organizácie Reportéri bez hraníc;

111.  žiada členské štáty, ktoré v uplynulých rokoch použili svoje súdne orgány na porušenie práva novinárov na nezverejnenie svojich zdrojov, ako aj právo novinárov alebo redaktorov na zverejnenie informácií, alebo v tomto zmysle plánujú zmeniť svoje právne predpisy, aby zlepšili svoje právne predpisy a postupy v súlade s rozhodnutím Európskeho dvora pre ľudské práva z 27. marca 1996 a odporúčaním výboru ministrov Rady Európy o práve novinárov nezverejňovať svoje informačné zdroje(14), keďže porušovanie tohto práva je v súčasnosti najväčšou hrozbou pre slobodou prejavu novinárov v EÚ a keďže za posledné roky nedošlo v tejto oblasti k výraznejšiemu zlepšeniu;

112.  považuje slobodu prejavu a nezávislosť tlače za univerzálne práva, ktoré nemôže ohrozovať žiadny jednotlivec ani skupina, ktorí by sa cítili napadnutí hovoreným alebo napísaným slovom; zároveň zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby súdy mohli zaručiť právo na odškodnenie v prípade nepravdivej informácie alebo osočovania, v súlade s platnými právnymi predpismi;

113.  domnieva sa, že sloboda tlače by sa mala vždy uplatňovať v medziach zákona, zároveň by však mala venovať pozornosť tomu, že snaha vylúčiť verejnú diskusiu o určitých otázkach, ktorú bolo možné konštatovať v uplynulých rokoch, vedie v mnohých členských štátoch k určitej forme neoficiálnej cenzúry alebo autocenzúry v médiách;

Práva dieťaťa

Násilie, chudoba a práca

114.  odsudzuje všetky formy násilia voči deťom a zdôrazňuje najmä potrebu bojovať proti najbežnejším formám násilia, ktoré sa vyskytujú v členských štátoch; pedofílii, sexuálnemu zneužívaniu, násiliu v rodinách, telesným trestom v školách a rôznym formám zneužívania v inštitúciách; žiada, aby sa zaviedli spoľahlivé, dôverné a prístupné mechanizmy, ktoré by umožňovali deťom vo všetkých členských štátoch hlásiť prípady násilia, a aby sa týmto mechanizmom venovala široká publicita;

115.  vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zákaz rôznych foriem zneužívania detí vrátane zneužívania na účely prostitúcie, výroby pornografického materiálu, obchodu s drogami, vreckového zlodejstva, žobrania a akýchkoľvek ďalších foriem zneužívania;

116.  žiada členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom odstrániť neoficiálne sobáše medzi maloletými, často ešte mladými, osobami; domnieva sa, že tieto praktiky sú formou sexuálneho zneužívania, ktoré škodí vývoju detí a ktoré prispieva k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

117.  vyzýva trinásť členských štátov, ktoré nemajú právne predpisy v tejto oblasti, aby úplne zakázali telesné tresty, v zhode so štúdiou OSN z roku 2006 o násilí voči deťom, podľa ktorej ide o najbežnejšiu formu násilia páchaného na deťoch;

118.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všetky politiky tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni zohľadňovali odstránenie práce detí vo všetkých jej podobách; domnieva sa, že riadne denné vzdelávanie je najlepším prostriedkom na vyriešenie tohto problému, keďže umožňuje jednak predchádzať takémuto zneužívaniu, jednak v budúcnosti prelomiť začarovaný kruh nevzdelanosti a chudoby;

119.  poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sú tisíce detí zapojených do najhorších foriem práce v mestských a vidieckych oblastiach, a preto žiada členské štáty, aby bojovali proti tomuto problému tým, že budú striktne uplatňovať svoje vnútroštátne zákony, ako aj organizovať vnútroštátne vzdelávacie kampane zamerané na rodičov a deti;

120.  pripomína, že takmer 20 % detí v EÚ žije pod hranicou chudoby a že najzraniteľnejšie z nich pochádzajú z rodín s jedným rodičom a/alebo majú rodičov, ktorí sa narodili v zahraničí; preto trvá na tom, že treba prijať primerané podporné opatrenia týkajúce sa prístupu k právam, zamerané na potreby detí vrátane opatrení na podporu rodín, a vyzýva členské štáty, najmä tie s najvyššou mierou chudoby, aby prijali ambiciózne a realistické ciele na zníženie detskej chudoby a chudoby rodín detí;

121.  žiada Komisiu, aby sa usilovala o integráciu rôznych stratégií osobitne zameraných na detskú chudobu a chudobu rodín s deťmi, nezamestnanosť mladých ľudí a sociálne začlenenie menšín do všetkých príslušných rozvojových stratégií vrátane strategických dokumentov zameraných na znižovanie chudoby a orientačných programov; a naliehavo vyzýva členské štáty, aby na dosiahnutie tohto cieľa účinne konali proti obchodovaniu s deťmi, zvýšili cezhraničnú spoluprácu, poskytovali špecializované školenie a uplatňovali právne normy;

122.  zdôrazňuje význam ochrany detí; domnieva sa, že iniciatívy v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti práv dieťaťa, napríklad webová stránka plne venovaná otázkam týkajúcim sa detí, telefónne linky osobitnej pomoci a núdzové telefónne linky, ako aj vyčleňovanie rozpočtových prostriedkov na programy EÚ zamerané na činnosti v prospech detí by sa mali v plnej miere vykonávať a ďalej rozvíjať;

Diskriminácia

123.  žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť diskriminácii mladých ľudí a detí, ktorá môžu mať rôzne podoby a ktorú zažívajú najmä deti, ktoré žijú v chudobe, deti na ulici a mladí ľudia patriaci k určitým etnickým menšinám a skupinám migrantov, ako aj zdravotne postihnuté deti a zdravotne postihnutí mladí ľudia, a ktorá vedie k obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;

124.  požaduje, aby sa s ohľadom na rómske deti, najmä – ale nielen – v členských štátoch, v ktorých tvoria Rómovia významnú etnickú menšinu, prijali osobitné opatrenia s cieľom skoncovať s ich diskrimináciou, segregáciou, sociálnym vylúčením a vylúčením zo školského systému, ktorých sú často obeťami; žiada najmä členské štáty, aby sa snažili o odstránenie nadmerného – a úplne neodôvodneného – vysokého podielu rómskych detí v ústavoch pre mentálne postihnutých, aby organizovali kampane na podporu školskej dochádzky a bojovali proti tomu, že mnohým rómskym deťom sa odmieta poskytnutie preukazu totožnosti;

125.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné začleňovanie znevýhodnených a spoločensky izolovaných detí už od raného veku do vzdelávacích systémov a aby v tomto záujme podporovali výmenu osvedčených skúseností;

126.  vyzýva členské štáty, aby sa angažovali v boji proti diskriminácii vo vzdelávaní, akou je napríklad segregácia pri vzdelávaní rómskych detí, v súlade s nedávnym rozhodnutím Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v tejto záležitosti(15);

Spravodlivosť pre mládež

127.  domnieva sa, že zadržiavanie neplnoletých delikventov musí byť až posledným opatrením a musí mať čo najkratšie možné trvanie, a preto žiada, aby sa pre neplnoleté osoby stanovili alternatívy k uväzneniu; trvá na tom, aby sa zaručili opatrenia v oblasti prevýchovy, ako sú verejnoprospešné práce, s cieľom zabezpečiť opätovnú sociálnu a profesionálnu integráciu týchto mladých osôb;

128.  poznamenáva, že vek trestnoprávnej zodpovednosti nie je vo všetkých členských štátoch rovnaký, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch sú deti pravidelne predvolávané na súd pre dospelých, zatiaľ čo v iných štátoch sú osobitné súdy pre mladistvých zatvorené; žiada členské štáty, aby zladili svoje právne systémy tak, aby žiadne dieťa nebolo súdené rovnakým spôsobom ako dospelá osoba;

129.  vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili efektívne a nezávislé zastúpenie detí vo všetkých súdnych alebo obdobných konaniach, ktoré sa ich týkajú, a aby sa určil ich právny zástupca v prípade, že žiadny člen ich rodiny nemôže konať v ich mene; zdôrazňuje, že všetky deti vrátane tých, ktoré sú umiestnené v zariadeniach sociálnoprávnej starostlivosti, by mali byť príslušnými orgánmi informované o existencii mechanizmov podávania žaloby;

Pomoc pre deti

130.  vyzýva členské štáty, aby svojim konaním zaručili dieťaťu právo na rodinu a aby našli efektívne riešenia, ktoré by zabránili odlučovaniu rodičov a detí a opúšťaniu detí; vyzýva ich, aby upustili od politiky veľkých zariadení a radšej reformovali, rozvíjali a posilňovali efektívne alternatívne pedagogické štruktúry, ktoré sú založené na rodine a spoločenstve; v prípade umiestnenia žiada členské štáty, aby poskytli potrebné prostriedky, ktoré by umožnili návrat dieťaťa k svojej rodine;

131.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktoré by umožnili zabezpečiť kvalitu štruktúr starostlivosti o deti vrátane súvislého odborného vzdelávania, dobrých pracovných podmienok a primeranej mzdy pre tých, ktorí sa v rámci svojho povolania venujú deťom; zdôrazňuje, že takéto štruktúry a ich personál poskytujú deťom pevný základ pre ich budúcnosť a prinášajú osoh aj rodičom, najmä tým, ktorí sú mimoriadne pracovne vyťažení, alebo rodinám s jedným rodičom a že takisto ponúkajú alternatívu deťom s nedostatočným alebo neexistujúcim rodinným zázemím;

Účasť

132.  pripomína, že deti majú právo vyjadriť svoj názor podľa svojho veku a zrelosti a že im treba umožniť, aby patrili do skupiny detí alebo do určitého zoskupenia, kde by mohli stretávať iné deti a vyjadrovať sa v tomto prostredí; preto vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby podporovali projekty, ktorých cieľom je dať deťom možnosť vyjadrovať sa takýmto spôsobom, a to v rámci miestnych detských rád alebo parlamentov, pričom by zabezpečili zapojenie najviac vylúčených detí a dostatočné šírenie informácií o týchto aktivitách medzi deťmi;

133.  s potešením víta skutočnosť, že Komisia zriadila fórum zhromažďujúce zástupcov európskych inštitúcií a národných a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti práv dieťaťa; domnieva sa, že účasť detí by mala byť jedným z hlavných cieľov fóra, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účasť detí na všetkých etapách činnosti fóra;

134.  domnieva sa, že je dôležité, aby sa im informácie o právach dieťaťa sprostredkovali prístupným spôsobom a primeranými prostriedkami: vyzýva Komisiu, aby vytvorila efektívne komunikačné nástroje na zlepšenie poznatkov, ktoré majú deti o svojich právach, o situácii detí v členských štátoch a o aktivitách EÚ v tejto oblasti;

Sociálne práva

135.  domnieva sa, že proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu nemožno bojovať inak než tým, že sa zabezpečia všetky základné práva, najmä hospodárske a sociálne práva pre všetkých; v tomto ohľade schvaľuje rozhodnutie vyhlásiť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto súvislosti dohodli na ambicióznych cieľoch a usilovali sa o ich dosiahnutie;

136.  zdôrazňuje skutočnosť, že existuje súbor základných nedeliteľných a vzájomne prepojených práv, ku ktorým sa musí zabezpečiť efektívny prístup pre všetky ľudské bytosti;

Chudoba

137.  zdôrazňuje skutočnosť, že článok 30 revidovanej Európskej sociálnej charty ustanovuje právo na ochranu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a žiada členské štáty, aby ju ratifikovali;

138.  zdôrazňuje rastúci význam, ktorý treba priznať politikám aktívneho začleňovania osôb, ktoré sa najviac vzdialili od trhu práce;

139.  zdôrazňuje skutočnosť, že extrémna chudoba a sociálne vylúčenie sú porušením súboru základných práv;

140.  praje si, aby sa sociálny rozmer a základné práva skutočne zohľadňovali vo všetkých politikách EÚ;

141.  vyjadruje sa v prospech modelu sociálneho a trvalo udržateľného rozvoja, ktorý by bol v súlade s prístupom založeným na sociálnych právach a ktorého cieľom by bola najmä väčšia sociálna súdržnosť;

142.  pripomína, že články 34 a 36 charty priznávajú právo na sociálne zabezpečenie a sociálne služby a prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili pre všetkých občanov vrátane najzraniteľnejších osôb prístup k týmto právam;

143.  pripomína, že boj proti chudobe musí prebiehať v spolupráci s najchudobnejšími skupinami obyvateľstva, ktorých sa i najviac týka a ktoré teda môžu najlepšie svedčiť o dôsledkoch neexistujúceho prístupu k právam a spôsobe, akým by sa mohla táto situácia napraviť; požaduje zavedenie participatívnej demokracie, v rámci ktorej by sa venovala osobitná pozornosť účasti osôb, ktoré čelia chudobe, vylúčeniu, rôznym formám diskriminácie a nerovnosti;

Bezdomovstvo

144.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku rámcovú definíciu bezdomovstva, zhromaždila porovnateľné a spoľahlivé štatistické údaje a každoročne poskytla aktuálne informácie o podniknutých krokoch a pokroku členských štátov EÚ smerom k vyriešeniu problému bezdomovstva;

145.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili „zimné núdzové plány“ ako súčasť širšej stratégie boja proti bezdomovstvu;

Bývanie

146.  pripomína, že článok 34 ods. 3 charty priznáva právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe; následne vyzýva členské štáty, aby zaručili prístup k primeranému bývaniu;

147.  pripomína pripomienky a zásady uvedené v správe komisára Rady Európy pre ľudské práva o primeranom bývaní(16);

Zdravie

148.  pripomína, že článok 35 charty zabezpečuje každému právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo na lekárske ošetrenie; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti pre tie osoby, ktoré majú nízke príjmy alebo ktorých zdravotný stav si vyžaduje dlhú a nákladnú starostlivosť;

149.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby zabezpečili, že osoby užívajúce narkotiká budú mať plný prístup k odborným zdravotníckym službám a k alternatívnej starostlivosti a že sa s nimi nebude zaobchádzať ako s delikventami len na základe osobnej konzumácie nedovolených drog;

Pracovníci

150.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť transparentnosť trhu práce tak, aby každá práca (práca na dobu určitú, na dobu neurčitú, na plný alebo čiastočný úväzok a práca platená na hodinovom základe) bola legálna, patrične odmeňovaná a aby sa pri nej plne dodržiavali práva pracovníkov;

151.  pripúšťa, že nie všetky členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy stanovujúce minimálnu mzdu; žiada o vytvorenie nástrojov, ktoré zaručia prístup k primeraným príjmom pre všetky osoby s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci pracovníci v EÚ mzdu, ktorá im umožňuje viesť dôstojný život;

152.  naliehavo vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby pristúpili k ratifikácii dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a k ich plnému vykonávaniu; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali MOP pri posilňovaní jej systému a kontrolných mechanizmov;

153.  povzbudzuje podniky, aby prijali zodpovedné a nediskriminačné politiky náboru zamestnancov a profesionálneho rozvoja s cieľom podporovať zamestnanosť žien a mladých a znevýhodnených osôb;

154.  pripomína, že diskrimináciu treba vnímať aj ako zásah do štyroch základných slobôd, najmä voľného pohybu osôb, a vo svojej podstate predstavuje prekážku fungovania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti nabádala členské štáty k revízii ich prechodných ustanovení upravujúcich prístup na ich pracovné trhy s cieľom odstrániť rozdiely medzi európskymi občanmi;

155.  žiada členské štáty o revíziu svojich zákonov s cieľom zabezpečiť, aby osoby poskytujúce sexuálne služby, bez ohľadu na ich právne postavenie, neboli zneužívané zločineckými organizáciami, aby sa im zaručili ich základné práva a aby mali prístup k príslušným sociálnym a zdravotníckym službám;

156.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali sociálne začlenenie osôb najviac vzdialených od trhu práce a aby bojovali proti fenoménu „chudobných pracovníkov“; domnieva sa, že takéto stratégie by mali vytvoriť spravodlivú rovnováhu medzi otázkami spravodlivej výšky mzdy, súladu medzi pracovným a rodinným životom, kvalitných pracovných podmienok, sociálnej ochrany, schopnosti zamestnať sa a istoty zamestnania;

Neštandardní pracovníci

157.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor OSN o právach migrujúcich pracovníkov(17) a upriamili pozornosť na skutočnosť, že väčšina pracovníkov, ktorí pracujú bez náležitých prisťahovaleckých dokladov, vykonáva prácu, ktorá je legálna a nevyhnutná pre európske ekonomiky, ako je zber ovocia, stavba a údržba budov, starostlivosť o chorých, staršie osoby a deti;

158.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby prestali používať výraz „nelegálni prisťahovalci“, ktorý má veľmi negatívny odtieň, a používali radšej výrazy „neštandardný pracovník/migrant“ alebo „neregistrovaný pracovník/migrant“;

159.  opätovne potvrdzuje, že pracovné právo existuje na ochranu pracovníkov, ktorí sa ocitli v nerovnoprávnom pracovnom pomere, čo je presne prípad neregistrovaných pracovníkov, a žiada členské štáty, aby hájili právo organizovať sa pre všetkých pracovníkov vrátane neregistrovaných;

160.  vyzýva Komisiu, aby s rovnakou prioritou a naliehavosťou pristupovala k prisťahovaleckej politike, ktorá je v štádiu rozvoja, a k „sankciám voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt“, a to tým, že sa nimi bude zaoberať v rámci jedného balíka;

161.  zdôrazňuje, že prvoradou úlohou inšpekcie práce je chrániť pracovníkov, a preto vyzýva členské štáty, aby:

–       zabezpečili, aby neregistrovaní pracovníci mali možnosť bezpečne podať sťažnosť na protiprávne konajúceho zamestnávateľa bez toho, aby riskovali vyhostenie,

–       investovali do vzdelávania inšpektorov práce a osôb, ktoré neregistrovaným pracovníkom ponúkajú pomoc, pokiaľ ide o možnosti podania oficiálnej sťažnosti v prípadoch porušenia pracovnoprávnych predpisov,

–       vytvorili systém trestných opatrení, ktorý by netrestal pracovníkov namiesto zamestnávateľov;

Staršie osoby

162.  zastáva názor, že starnutie obyvateľstva predstavuje výzvu a musí sa považovať za príležitosť na užšie zapojenie osôb s dlhoročnými a kvalitnými skúsenosťami do spoločnosti, čo prispeje aj k podpore aktívneho starnutia; domnieva sa, že treba vynaložiť úsilie na začlenenie starších pracovníkov na trh práce;

163.  zastáva názor, že osobitnú pozornosť treba venovať osamelým starším ženám, ktoré predstavujú osobitne zraniteľnú skupinu a často práve ony ako prvé upadnú do chudoby v prípade spomalenia rastu hospodárstva;

164.  poukazuje na potrebu boja proti diskriminácii starších žien a zvyšovania ich zapojenia do pracovného trhu (napríklad prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania) vzhľadom na ich zraniteľnosť a zvyšujúci sa počet v rámci Únie;

165.  pripomína, že článok 25 charty poskytuje právo na dôstojný a nezávislý život pre starších ľudí; v súvislosti s článkami 34 a 35 charty preto odporúča preventívnu lekársku starostlivosť a sociálne zabezpečenie pre starších ľudí s cieľom zabezpečiť im dôstojný život;

166.  žiada členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby zaviedli právne predpisy v oblasti písomného vyjadrenia slobodnej vôle chorého do budúcnosti (living wills), aby sa zabezpečilo, že podľa článku 8 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne podpísaného v Oviede „u pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr“, a aby sa zabezpečilo právo na dôstojnosť na sklonku života;

* * *

167.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských a kandidátskych štátov, agentúre, Výboru ministrov a Parlamentnému zhromaždeniu, ako aj Komisárovi Rady Európy pre ľudské práva a príslušným orgánom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácie Spojených národov.

(1)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(2)

Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(3)

Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.

(4)

Rada Európy – Európska únia: „Spoločná ambícia pre európsky kontinent“, správa Jean-Claudea Junckera, 11. apríl 2006, s. 4.

(5)

1 Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309.

(6)

Výročná správa Európskej agentúry pre základné práva za rok 2008, zverejnená 24. júna 2008.

(7)

Protokol č. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný 4. novembra 2000.

(8)

Vo veci C 267/06, Tadao Maruko proti Versorgungsanstalt der deutschen Bühnen, z 1. apríla 2008 Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodol, že odmietnutie pozostalostnej dávky registrovaným partnerom sa považuje za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, ak sa pozostalí manželia a pozostalí registrovaní partneri vo vzťahu k tejto pozostalostnej dávke nachádzajú v porovnateľnej situácii.

(9)

11522/2007 - C6-0246/2007 - 2001/0270(CNS).

(10)

A6-0444/2007.

(11)

Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, prijatý 15. októbra 1999.

(12)

Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách, prijatá 20. decembra 1993.

(13)

Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi, rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

(14)

Odporúčanie R (2000)7.

(15)

Vec D.H. a ostatní verzus Česká republika, vzťahujúca sa na prípady z predošlých rokov.

(16)

Stanovisko komisára z 29. októbra 2008 s názvom Nikto by nemal byť odsúdený na bezdomovstvo – primerané bývanie je právo

(17)

Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou 45/158 z 18. decembra 1990.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (25.1.2008)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v období rokov 2004 – 2008

(2007/2145(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Viktória Mohácsi

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína význam Agentúry Európskej únie pre základné práva zriadenej nariadením Rady (ES) č. 168/2007 z 15 februára 2007(1), ktorá členským štátom poskytuje pomoc a odborné informácie pri vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva tak, aby sa plne rešpektovali základné práva, zároveň sa však domnieva, že skutočnosť, že miesto riaditeľa je v súčasnosti neobsadené, spôsobuje problémy a bráni výkonnosti agentúry;

2.  víta skutočnosť, že nedávno bola podpísaná Charta základných práv Európskej únie(2), ktorá bude súčasťou novej reformnej zmluvy EÚ; práva, ktoré sú v nej vyhlásené, bude nutné zohľadňovať v každom právnom predpise vychádzajúcom z Európskej únie;

3.  naliehavo vyzýva krajiny, ktoré zatiaľ nepodpísali a neratifikovali Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy z roku 1992 a Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín z roku 1994, aby tak čo najskôr urobili;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné začleňovanie znevýhodnených a spoločensky izolovaných detí už od raného veku do vzdelávacích systémov a aby v tomto záujme podporovali výmenu osvedčených skúseností;

5.  zdôrazňuje význam ochrany detí; domnieva sa, že iniciatívy v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti práv dieťaťa, napríklad webová stránka plne venovaná otázkam týkajúcim sa detí, telefónne linky osobitnej pomoci a núdzové telefónne linky, ako aj vyčleňovanie rozpočtových prostriedkov na programy EÚ zamerané na činnosti v prospech detí by sa mali v plnej miere vykonávať a ďalej rozvíjať;

6.  vyzýva členské štáty, aby sa angažovali v boji proti diskriminácii vo vzdelávaní, akou je napríklad segregácia pri vzdelávaní rómskych detí, v súlade s nedávnym rozhodnutím Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v Štrasburgu v tejto záležitosti(3);

7.  zdôrazňuje význam médií pri podpore rôznorodosti, multikulturalizmu a tolerancie; naliehavo vyzýva všetky mediálne služby, aby sa vyvarovali zverejňovania obsahu, ktorý by mohol podnecovať rasizmus, xenofóbiu a akúkoľvek formu diskriminácie;

8.  v súvislosti s Európskym Rokom medzikultúrneho dialógu (2008) odporúča členským štátom, aby spolupracovali so širokým spektrom zúčastnených strán, najmä s mimovládnymi organizáciami, v záujme posilnenia kultúrneho dialógu a zvýšenia povedomia o spoločných hodnotách a rešpektovania kultúrnej, náboženskej a jazykovej rôznorodosti, predovšetkým medzi mladými ľuďmi;

9.  vyzdvihuje dôležitú úlohu športu na podporu tolerancie, vzájomnej úcty a pochopenia; vyzýva vnútroštátne a európske orgány pôsobiace v oblasti športu, aby naďalej pokračovali vo svojom úsilí v boji proti rasizmu a xenofóbii a podporovali zavedenie nových, radikálnejších a rozsiahlejších iniciatív opierajúcich sa o už existujúce opatrenia;

10. zdôrazňuje dôležitú úlohu mediálnej gramotnosti v kontexte rovnakých a spravodlivých príležitostí na vzdelávanie pre všetkých občanov Európskej únie;

11. vyzýva členské štáty na boj proti rasizmu, homofóbii a diskriminácii akéhokoľvek druhu v oblasti vzdelávania a kultúry;

12. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú integráciu prisťahovalcov zo štátov mimo Európskej únie, najmä detí a mladých ľudí, do vzdelávacích systémov členských štátov EÚ a pomohli im podporovaním ich kultúrnej rozmanitosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2008

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivo Belet, Guy Bono, Nicodim Bulzesc, Marie-Hélène Descamps, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Claire Gibault, Vasco Graça Moura, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Marianne Mikko, Ljudmila Novak, Dumitru Oprea, Doris Pack, Zdzisław Zbigniew Podkański, Mihaela Popa, Christa Prets, Karin Resetarits, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Victor Boştinaru, Emine Bozkurt, Ignasi Guardans Cambó, Gyula Hegyi, Viktória Mohácsi, Nina Škottová, Ewa Tomaszewska

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Donata Gottardi

(1)

Ú . v . EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1

(2)

Táto charta bola slávnostne vyhlásená v Európskom parlamente 12. decembra 2007.

(3)

D.H. a ostatní verzus Česká republika, vzťahujúca sa na prípady z predošlých rokov.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

7

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Roberta Angelilli, Emine Bozkurt, Philip Bradbourn, Mihael Brejc, Kathalijne Maria Buitenweg, Maddalena Calia, Giusto Catania, Jean-Marie Cavada, Carlos Coelho, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Armando França, Urszula Gacek, Kinga Gál, Jeanine Hennis-Plasschaert, Magda Kósáné Kovács, Roselyne Lefrançois, Baroness Sarah Ludford, Claude Moraes, Rareş-Lucian Niculescu, Martine Roure, Sebastiano Sanzarello, Inger Segelström, Csaba Sógor, Vladimir Urutchev, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber, Renate Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Monika Beňová, Simon Busuttil, Marco Cappato, Monica Giuntini, Ignasi Guardans Cambó, Sophia in ‘t Veld, Metin Kazak, Marian-Jean Marinescu, Stefano Zappalà

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Richard Howitt, Helmuth Markov, Luisa Morgantini, Feleknas Uca

 2. 

Posledná úprava: 9. decembra 2008Právne oznámenie