Postup : 2008/2231(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0502/2008

Predkladané texty :

A6-0502/2008

Rozpravy :

PV 18/02/2009 - 20
CRE 18/02/2009 - 20

Hlasovanie :

PV 19/02/2009 - 9.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 221kWORD 162k
12. decembra 2008
PE 412.142v02-00 A6-0502/2008

o Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie

(2008/2231(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Pasqualina Napoletano

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Barcelonskom procese: Únia pre Stredozemie

(2008/2231(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

 so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319),

 so zreteľom na schválenie Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

 so zreteľom na vyhlásenie účastníkov parížskeho samitu o Stredomorí, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo stretnutia ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie, ktoré sa konalo v Marseille 3. a 4. novembra 2008,

 so zreteľom na závery konferencie euro-stredozemských ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo v Lisabone 5. a 6. novembra 2007,

 so zreteľom na závery euro-stredozemského samitu, ktorý sa konal 27. a 28. novembra 2005 pri príležitosti osláv desiateho výročia Euro-stredozemského združenia,

 so zreteľom na vyhlásenie Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia (ESPZ) z 12. júla 2008, vyhlásenie ESPZ o mierovom procese na Blízkom východe z 13. októbra 2008 a odporúčanie ESPZ pre prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie z 13. októbra 2008,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2008,

 so zreteľom na vyhlásenie z euro-stredozemského samitu hospodárskych a sociálnych rád, ktorý sa konal v Rabate 16. októbra 2008,

 so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedníctva ESPZ, ako aj na odporúčania, ktoré ESPZ prijalo na 4. plenárnom zasadaní v Aténach, ktoré sa konalo 27. a 28. marca 2008,

 so zreteľom na prvé stretnutie mladých občanov a občianok partnerských štátov a krajín Európskej únie EuroMedScola, ktoré sa konalo v Štrasburgu 16. – 17. novembra 2008,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredozemskej politike Európskej únie, najmä uznesenie z 5. júna 2008(1),

 so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Posilnenie opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie v spolupráci s partnerskými krajinami Stredozemia – strategické usmernenia (KOM(2003)0294),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky(2),

–   so zreteľom na priority Európskeho parlamentu v súvislosti s jeho predsedníctvom v ESPZ (marec 2008 – marec 2009),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0502/2008),

A. vzhľadom na centrálnu pozíciu stredozemskej oblasti a rozširujúce sa spoločné záujmy Európskej únie a partnerských krajín, ktoré stoja pred náročnými úlohami súvisiacimi s globalizáciou, mierovým spolužitím, a následne na potrebu zaručiť väčšiu regionálnu súdržnosť a rozvoj spoločnej politickej stratégie v tejto oblasti,

B.  keďže Únia sa zaviazala splniť rozvojové ciele tisícročia OSN a v tomto záväzku by mala pokračovať,

C. vzhľadom na hospodárske, politické a kultúrne rozdiely medzi oboma pobrežiami Stredozemia, severným a južným, a potrebu odstrániť tieto rozdiely, aby bolo možné časom vytvoriť spoločný priestor mieru, bezpečnosti a spoločnej prosperity

D. keďže je potrebné obnoviť a značne prehĺbiť vzťahy, s dôrazom na výsledky, medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami Stredozemia, pričom sa vychádza zo zásady rovnosti medzi všetkými partnermi a zhodnotenia dosiahnutých výsledkov a súčasne sa zohľadnia hranice možností a nedostatky politík, ktoré sa doteraz realizovali, najmä neuspokojivá bilancia Barcelonského procesu,

E.  vzhľadom na hranice možností susedskej politiky so stredozemskými krajinami, ktorá uprednostňuje bilaterálne vzťahy a dokazuje, že je nevyrovnaná a nedokáže prispieť k spoločnému procesu významných reforiem v regióne,

F.  keďže je potrebné vytvoriť vzťahy medzi Európskou úniou a stredozemskými krajinami celej stredozemskej oblasti založené na úzkom partnerstve a na dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu;

G. keďže od začiatku Barcelonského procesu sa v niektorých partnerských krajinách nezaznamenal významný pokrok v súvislosti s dodržiavaním niektorých spoločných hodnôt a zásad zdôraznených v Barcelonskej deklarácii z roku 1995, ktorú podpísali, najmä pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát,

H. vzhľadom na naliehavú potrebu podporovať územnú a hospodársku integráciu krajín stredozemskej oblasti; keďže ozajstnú územnú a hospodársku integráciu možno dosiahnuť, iba ak dôjde k skutočnému pokroku pri riešení existujúcich konfliktov a v oblasti demokracie a ľudských práv,

I.   keďže úzke vzťahy medzi EÚ a krajinami stredozemskej oblasti prispeli k významnému nárastu premávky medzi týmito krajinami bez toho, aby sa uskutočnilo potrebné vylepšenie a modernizácia príslušnej infraštruktúry,

J.   keďže hlavy štátov a predsedovia vlád uznali vo vyhlásení z parížskeho samitu o Stredozemí, že ESPZ bude legitímnym parlamentným vyjadrením Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie, a zároveň vyhlásili, že budú podporovať posilňovanie úlohy ESPZ vo vzťahoch so stredozemskými partnermi,

K. zdôrazňujúc, že medzivládny rozmer nemôže úplne obsiahnuť politické vzťahy medzi krajinami euro-stredozemského regiónu,

L.  zdôrazňujúc význam úlohy Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia, ktoré predstavuje jediné parlamentné zhromaždenie umožňujúce dialóg a spoluprácu v euro-stredozemskej oblasti a združujúce 27 členských štátov Únie a všetky strany, ktoré sa zúčastňujú na mierovom procese na Blízkom východe,

M. keďže je dôležité zabezpečiť účasť miestnych a regionálnych orgánov na projektoch a iniciatívach vytvorených Barcelonským procesom: Úniou pre Stredozemie a zohľadniť nedávne návrhy týchto orgánov,

N. keďže je dôležité zabezpečiť účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na obnove euro-stredozemských vzťahov,

O. pripomínajúc, že je potrebné, aby sa neznásobovali a neprelínali už existujúce nástroje, politiky a inštitucionálne úrovne a aby sa zaručila súdržnosť celého systému euro-stredozemských vzťahov,

P.  keďže je potrebné rýchle a mierové riešenie všetkých konfliktov, do ktorých sú zapojené stredozemské krajiny, a keďže je v tejto súvislosti dôležité udržiavať medzikultúrny dialóg,

Q. keďže pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe a vážne politické napätie v regióne (napríklad v západnej Sahare) môžu ohroziť dosiahnutie niektorých cieľov stanovených novou inštitúciou,

1.  domnieva sa, že návrh s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie, prijatý hlavami štátov a predsedami vlád na samite pre Stredozemie, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži, prispieva k mieru a prosperite a bude krokom vpred smerom k hospodárskej a územnej integrácii, ako aj k spolupráci v otázkach týkajúcich sa životného prostredia a klímy medzi krajinami Stredozemia, ak dokáže splniť sľuby a zabezpečiť konkrétne a viditeľné výsledky; poukazuje na to, že otvorením procesu krajinám, ktoré sa na partnerstve nezúčastňujú, sa zvýšia možnosti nadviazania rovnocenných vzťahov medzi Európskou úniou a partnerskými stredozemskými krajinami a komplexného riešenia problémov regiónu;

2.  konštatuje, že na stretnutí ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo 3. 4. marca v Marseille, sa navrhlo, aby sa názov Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie zmenil na Únia pre Stredozemie; domnieva sa, že tento názov umožní zhodnotiť paritný charakter partnerstva s cieľom realizovať projekty hospodárskej a územnej integrácie; považuje však za potrebné, aby sa strategická hodnota euro-stredozemských vzťahov a dosiahnuté výsledky Barcelonského procesu a najmä zapojenie občianskej spoločnosti opäť potvrdili v politikách, ktoré Európska únia už rozvíja so svojimi stredozemskými partnermi, prostredníctvom regionálnych a subregionálnych programov a spoločných usmernení, ktorými sa inšpiruje bilaterálna spolupráca;

3.  žiada v tejto súvislosti, aby Rada a Komisia zabezpečili súdržnosť činnosti Únie, najmä pokiaľ ide o možný inštitucionálny rozvoj (najmä úlohu vysokého splnomocnenca Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ako podpredsedu Komisie) a používanie rozpočtu Spoločenstva;

4.  vyjadruje uznanie nad skutočnosťou, že Únii pre Stredozemie sa v rámci inštitúcií Európskej únie dostáva podpory;

5.  súhlasí s rozhodnutím uprednostniť mnohostranný rámec a stanoviť niekoľko veľkých projektov, ktoré sa majú realizovať prostredníctvom nových nástrojov Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie; upozorňuje však na skutočnosť, že neexistujú stratégie hospodárskej a územnej integrácie v rámci stredozemskej oblasti na podporu týchto projektov;

6.  domnieva sa, že na realizáciu projektov treba prijať vzorec tzv. programových paktov, ktoré vychádzajú zo zásady subsidiarity a jasne definujú zodpovednosť v oblasti financií, riadenia a kontroly na rôznych inštitučných úrovniach: na úrovni Európskej únie, členských štátov, regiónov, podnikov a sociálnych partnerov;

7.  zdôrazňuje, že projekty financované v rámci Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie by mali dostávať finančnú podporu Spoločenstva, partnerských krajín a súkromného sektora; za týmto účelom žiada Radu a Komisiu, aby spresnili a posilnili úlohu a iniciatívy nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP), ktoré prostredníctvom svojho investičného programu uľahčuje ekonomické otvorenie sa a modernizáciu krajín Stredozemia; opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu Euro-stredozemskej investičnej banky a koordinácii so zahraničnými investormi; zdôrazňuje význam presunu úspor emigrantov z krajín južného Stredozemia do ich krajín pôvodu a považuje to za vynikajúcu a doteraz nedostatočne využitú hybnú silu rozvoja;

8.  domnieva sa, že do uskutočnenia revízie finančného výhľadu treba zabezpečiť podiel Európskej únie na financovaní stredozemských projektov bez toho, aby boli dotknuté stredozemské regionálne programy, ktoré sa už realizujú alebo sú naplánované a ktorého posilnenie viackrát žiadal Európsky parlament; v tejto súvislosti zdôrazňuje právomoc Európskeho parlamentu v rámci rozpočtového postupu Európskej únie; želá si, aby bol Parlament pravidelne informovaný o vývoji projektov;

9.  domnieva sa, že sekretariát bude môcť výrazne prispieť k obnove euro-stredozemských vzťahov vďaka svojej operatívnej schopnosti a politickej hodnote svojho zloženia; víta skutočnosť, že sa dosiahla jednomyseľná dohoda, pokiaľ ide o sídlo sekretariátu; pripomína, že Barcelona je miestom, kde euro-stredozemské partnerstvo začalo;

10. súhlasí s tým, že z hľadiska EÚ a pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti musí byť spolupredsedníctvo zlučiteľné s vonkajším zastúpením Európskej únie v súlade s platnými ustanoveniami zmluvy;

11. víta rozhodnutie ministerskej konferencie z 3. novembra 2008, v ktorom je náležite zohľadnené odporúčanie ESPZ prijaté 13. októbra 2008 v Jordánsku; podporuje rozhodnutie dať Únii pre Stredozemie silný parlamentný rozmer, a tak posilniť jej demokratickú legitimitu, pričom sa bude opierať o euro-stredozemské parlamentné zhromaždenie (ESPZ), ktoré by malo byť ešte viac posilnené a ktorého činnosť by mala byť lepšie koordinovaná s činnosťou ďalších inštitúcií partnerstva a mala by sa zvážiť možnosť poskytnúť mu právnu subjektivitu, právo navrhovať a hodnotiť stratégie hospodárskej a územnej integrácie a projekty, ako aj možnosť predkladať odporúčania na schôdzach ministrov zahraničných vecí; očakáva, že inštitucionálne uznanie ESPZ tiež umožní jeho účasť ako pozorovateľa na všetkých stretnutiach vedenia, stretnutiach hláv štátov a predsedov vlád, ministerských stretnutiach, ako aj prípravných stretnutiach vysokých úradníkov;

12. víta rozhodnutie ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie umožniť účasť Ligy arabských štátov na všetkých stretnutiach na všetkých úrovniach vzhľadom na jej pozitívny príspevok k mieru, prosperite a stabilite v stredozemskej oblasti;

13. zdôrazňuje potrebu zahrnúť regionálne a mieste orgány do nového inštitucionálneho rámca; víta stanovisko Výboru regiónov a návrh vytvoriť euro-stredozemského zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM);

14. domnieva sa, že súčasne s posilňovaním parlamentného rozmeru je potrebný podobný proces s cieľom zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti v rámci primeranej inštitucionálnej štruktúry Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie, najmä prostredníctvom mechanizmov, ktoré zaručia, že bude konzultovaná v súvislosti s výberom, realizáciou a kontrolou projektov; vyzýva v tejto súvislosti ESPZ, aby do svojej činnosti lepšie zapojilo občiansku spoločnosť krajín severného a južného Stredozemia; žiada, aby sa zhodnotila úloha sociálnych partnerov v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského hospodárskeho a sociálneho výboru;

15. poznamenáva, že niektoré krajiny, ktoré sa zúčastňujú na Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie, neboli súčasťou euro-stredozemského partnerstva; v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a všetky štáty, ktoré sa zúčastňujú na Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie, aby zabezpečili koherentný rámec vzťahov zameraný na politickú, hospodársku a sociálnu integráciu medzi Európskou úniou a všetkými krajinami stredozemskej oblasti; žiada Radu a Komisiu, aby zaručili všetkým členským štátom Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie možnosť prístupu k regionálnym programom ustanoveným v rámci euro-stredozemského partnerstva;

16. keďže účasť na Únii pre Stredozemie nepredstavuje alternatívu k rozširovaniu EÚ a nemá vplyv na možnosti pristúpenia súčasných alebo budúcich kandidátskych štátov, zastáva názor, že Únia pre Stredozemie nebude brániť iným iniciatívam regionálnej spolupráce;

17. trvá na potrebe hĺbkovej obrody celej euro-stredozemskej politiky, a to posilnením jej politického rozmeru a spoločného rozvoja, a pripomína, že iniciatíva Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie v žiadnom prípade neoslabuje širší dosah tejto politiky;

18. zastáva názor, že Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie by mal posilniť súčasné formy spolupráce v rámci partnerstva Euromed s cieľom umožniť všetkým partnerským krajinám zapájať sa do regionálnych programov a príslušných politík Únie na základe priorít a cieľov stanovených vzájomnou dohodou; pripomína, že je dôležité rozšíriť programy Spoločenstva tak, aby sa na nich zúčastňovali partnerské krajiny, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu a odborného vzdelávania (študentské výmeny, atď.);

19. domnieva sa, že problémy súvisiace s mierom a bezpečnosťou, ľudskými právami a demokraciou, ako aj kultúrnou spoluprácou treba riešiť v rámci euro-stredozemského rozmeru; opätovne potvrdzuje, že poslaním Únie pre Stredozemie je riešiť problémy súvisiace s územím, infraštruktúrou a životným prostredím prostredníctvom strategických plánov a osobitných projektov; praje si, aby tento konkrétny rozmer mohol prispievať k obnove euro-stredozemského partnerstva;

20. pripomína prvé iniciatívy navrhnuté na samite o Stredozemí, ktorý sa uskutočnil 13. júla 2008 v Paríži: zníženie znečistenia Stredozemného mora, budovanie námorných ciest a pozemných diaľnic, civilná ochrana, stredozemský solárny program, vysokoškolské vzdelávanie a výskum, stredozemská iniciatíva pre rozvoj podnikov;

21. pripomína, že na dosiahnutie ambicióznych cieľov Barcelonského procesu je potrebné urýchlene rozšíriť oblasti spolupráce, pokiaľ ide o vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť, energetiku, odborné vzdelávanie, kultúru, zdravotníctvo, cestovný ruch atď.;

22. dôrazne podporuje environmentálny rozmer Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie a súvisiace iniciatívy a projekty ako nová euro-stredozemská iniciatíva za odstránenie znečistenia Stredozemného mora a stredozemský projekt solárnej energie;

23. domnieva sa, že zapojenie všetkých stredozemských krajín do Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie umožňuje riešiť problémy regiónu komplexnejším spôsobom a prepojiť a koordinovať proces s existujúcimi programami ako Stredozemský akčný plán UNEP (Program OSN pre životné prostredie) efektívnejším spôsobom;

24. víta návrh na vytvorenie euro-stredozemského energetického spoločenstva, ktorý je obsiahnutý v záverečnom vyhlásení predsedníctva štvrtej plenárnej schôdze, s podporou ESPZ; uznáva, že je dôležité posilniť spoluprácu medzi euro-stredozemskými partnermi v oblasti energetiky a vytvoriť regionálny trh s energiou s cieľom realizácie veľkých projektov obnoviteľnej energie a energetickej infraštruktúry v euro-stredozemskej oblasti;

25. želá si, aby posilnenie euro-stredozemských vzťahov podporilo vytvorenie priestoru mieru a prosperity; zdôrazňuje, že mier a politická stabilita v Stredozemí majú rozhodujúci význam pre kolektívnu bezpečnosť a bezpečnosť jednotlivcov ďaleko za hranicami tohto regiónu; zdôrazňuje, že tento cieľ možno dosiahnuť len zintenzívnením rokovaní s cieľom nájsť trvalé a komplexné riešenie konfliktov v regióne; domnieva sa, že EÚ musí pri riešení týchto konfliktov zohrávať vedúcu úlohu a musí získať dôveru všetkých zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu formálne pokračovať v spolupráci v boji proti medzinárodnému terorizmu, obchodovaniu s drogami, organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi; víta výzvu marseillského vyhlásenia zainteresovaným stranám, aby sa snažili vykonávať proces postupnej demilitarizácie a odzbrojenia regiónu s cieľom najmä vytvoriť zónu bez jadrových zbraní a bez zbraní hromadného ničenia;

26. domnieva sa, že na zníženie napätia v Stredozemí je nevyhnutné zlepšiť porozumenie medzi obyvateľstvom regiónu, pokiaľ ide o kultúrne a spoločenské aspekty, a že z tohto dôvodu sa musí poskytnúť podpora iniciatívam Aliancie civilizácií ako hlavnému fóru pre dialóg, ktorý prispieva k stabilizácii regiónu; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich oblastí pôsobností navrhli stratégie pre rozvoj takého dialógu; podporuje posilnenie vzťahov medzi ESPZ a Nadáciou Anny Lindhovej vrátane usporiadania stretnutí medzi hlavnými subjektmi Nadácie Anny Lindhovej a výborom ESPZ pre kultúru;

27. zdôrazňujeme jedným z hlavných cieľov euro-stredozemskej politiky je presadzovanie právneho štátu, demokracie, dodržiavania ľudských práv a politickej plurality a konštatuje, že ešte stále dochádza k veľmi závažnému porušovaniu; pripomína význam podpory ľudských práv a právneho štátu; žiada, aby sa vyhodnotili doteraz dosiahnuté výsledky a primeranosť zavedených nástrojov v oblasti partnerstva; naliehavo žiada Komisiu, aby určila presné kritériá oprávnenosti pre tieto nástroje i v súvislosti s ostatnými medzinárodnými organizáciami ako napr. Rada Európy a aby zaviedla účinný systém kontroly ich vykonávania; vyzýva v tejto súvislosti všetky strany, ktorých sa iniciatíva týka, aby posilňovali a presadzovali dodržiavanie slobody náboženského vyznania pre všetkých a najmä pre ich príslušné náboženské menšiny; odporúča, aby sa vypracoval spoločný politicko-inštitucionálny rámec, ktorý by umožnil zhodnotiť rozmer reciprocity, pokiaľ ide o vymedzenie problémov, ako aj hľadanie spoločných riešení;

28. vyzýva preto Radu a Komisiu, aby jasne zakotvili podporu ľudských práv a demokracie do cieľov tejto novej iniciatívy, ďalej posilňovali vykonávanie existujúcich mechanizmov, ako je doložka o ľudských právach zahrnutá do dohôd o pridružení a vytvorenie podvýboru pre ľudské práva a aby vytvorili mechanizmus na vykonávanie tejto doložky v novej generácii dohôd a v dvojstranných akčných plánoch Európskej susedskej politiky (ESP); zdôrazňuje, že nástroje na ochranu ľudských práv dostupné v rámci Európskej susedskej politiky sa musia využívať v plnom rozsahu, aby sa zaručila lepšia politická súdržnosť medzi európskymi inštitúciami;

29. vyzýva všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú na partnerstve, Komisiu a budúce inštitúcie Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie, aby dodali do riadenia spoločných migračných politík nový elán s cieľom lepšie využiť ľudské zdroje a výmeny medzi obyvateľstvom Stredozemia a vyhnúť sa uprednostňovaniu bezpečnostnej vízie; domnieva sa, že otázky týkajúce sa prisťahovalectva sa musia sústrediť na možnosti legálnej migrácie, boj proti nelegálnym migračným tokom, lepšiu integráciu skupín prisťahovalcov a vykonávanie práva na azyl; poukazuje na význam, ktorý pripisuje úzkej spolupráci a duchu spoločnej zodpovednosti medzi členskými štátmi Európskej únie a krajinami južného Stredozemia; víta uskutočnenie ministerskej konferencie Euromed v novembri 2007 a zastáva názor, že Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie musí venovať prioritnú pozornosť štruktúrovanému riadeniu migračných tokov;

30. berie na vedomie vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád, že Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie vyjadruje odhodlanie podporovať rozvoj ľudských zdrojov a zamestnanosti v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia aj prostredníctvom znižovania chudoby, a očakáva v tejto súvislosti nové iniciatívy, programy a finančné ustanovenia;

31. domnieva sa, že s cieľom umožniť vytvorenie euro-stredozemskej obojstranne výhodnej zóny voľného obchodu musia hospodárske a obchodné iniciatívy Únie pre Stredozemie podporovať hospodársky rast regiónu, jeho lepšie začlenenie do svetového hospodárstva a prispievať k znižovaniu rozdielov v rozvoji medzi severnou a južnou časťou Stredozemia, pričom musia zároveň posilňovať sociálnu súdržnosť;

32. zdôrazňuje, že je potrebné systematicky hodnotiť a zohľadňovať sociálny účinok procesov liberalizácie, najmä so zreteľom na potravinovú bezpečnosť; takisto zdôrazňuje, že tento účinok je v jednotlivých krajinách a odvetviach značne odlišný;

33. zdôrazňuje význam tieňových odvetví a ekonomiky ľudových más v krajinách na južnom a východnom pobreží Stredozemného mora; domnieva sa, že rozvoj regiónu si vyžaduje podporiť postupnú integráciu týchto činností do oficiálnej ekonomiky;

34. poukazuje na skutočnosť, že po pristúpení nových štátov v roku 2004 a v roku 2007 sa obchod medzi novými členskými štátmi Únie a ich stredozemskými partnermi neustále zvyšuje; žiada, aby sa tento trend zohľadnil a podporil v rámci partnerstva;

35. zdôrazňuje potrebu podporovať mladých ľudí pri zakladaní malých podnikov vrátane potreby uľahčiť im prístup k úverom a mikroúverom; ďalej sa domnieva, že treba posilniť podporu nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP);

36. berie na vedomie, že dohody medzi členskými štátmi Európskej únie a stredozemskými krajinami ustanovujú opatrenia spolupráce v oblasti prisťahovalectva a politického azylu vrátane financovania prisťahovaleckých stredísk, a naliehavo vyzýva Úniu a členské štáty, aby preverovali, či sa v týchto strediskách v plnom rozsahu dodržiavajú ľudské práva a základné slobody;

37. považuje za kľúčové, aby sa dosiahli konkrétne a hmatateľné ciele v sociálnej oblasti; v tejto súvislosti pripomína, že cieľ zóny voľného obchodu nemožno hodnotiť len vo vzťahu k hospodárskemu rastu, ale aj z hľadiska vytvárania pracovných miest; pripomína, že nezamestnanosť mladých ľudí a žien je najvýraznejším sociálnym problémom v krajinách Stredozemia;

38. vyzýva partnerské krajiny južného Stredozemia, aby rozvíjali obchod v smere juh – juh, nasledujúc vzor hospodárskej dohody podpísanej Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom v Agadire, a zdôrazňuje, že inštitúcie Európskej únie musia reagovať pozitívne na žiadosti o technickú pomoc pre podporu takejto hospodárskej integrácie v smere juh – juh;

39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom všetkých partnerských krajín.

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0257.

(2)

Ú. v. EÚ C 282E, 6.11.2008, s. 443.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (6.11.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

k Barcelonskému procesu: Únii pre Stredozemie

(2008/2231(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Kader Arif

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta obnovenú vôľu oživiť mnohostranné vzťahy Európskej únie a jej partnerských stredozemských krajín novým politickým a praktickým elánom;

2.  pripomína, že Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie má nadväzovať na výsledky euro-stredozemského partnerstva, oživiť tento proces a dať mu širší rozmer;

3.  naliehavo žiada, aby sa fungovanie Únie pre Stredozemie riadilo zásadami rovnocennosti, rovnoprávnosti, spolurozhodovania, ako aj zásadami spoločnej zodpovednosti a správy;

4.  zdôrazňuje, že zapojenie obyvateľstva bude zárukou silného partnerstva a úspechu tejto iniciatívy; domnieva sa preto, že politické ciele sa musia premietnuť do konkrétnych projektov, ktoré by boli zrozumiteľnejšie a bližšie k občanom; takisto sa domnieva, že Únia pre Stredozemie musí zapracovať do svojho fungovania mechanizmy na konzultáciu a aktívnu účasť občianskej spoločnosti (združenia, sociálni partneri atď.), miestnych a regionálnych orgánov a súkromného sektoru;

5.  želá si, aby projekty Únie pre Stredozemie boli konkrétne a umožňovali združovanie a aby zodpovedali potrebám občanov regiónu; požaduje, aby projekty prispievali k vyrovnanému a trvalo udržateľnému rozvoju regiónu a aby umožňovali prepojenie na úrovni regiónov a subregiónov s cieľom podporiť integráciu a súdržnosť;

6.  pripomína prvé iniciatívy navrhnuté na samite o Stredomorí, ktorý sa uskutočnil 13. júla 2008 v Paríži: zníženie znečistenia Stredozemného mora, budovanie námorných ciest a pozemných diaľnic, civilná ochrana, stredozemský solárny program, vysokoškolské vzdelávanie a výskum, stredozemská iniciatíva pre rozvoj podnikov;

7.  konštatuje, že v súčasnosti je iba jeden zo šiestich navrhnutých projektov zameraný na hospodárske a obchodné otázky; ľutuje, že Parížska deklarácia obsahuje len veľmi málo odkazov na hospodárske a obchodné aspekty partnerstva, ako sú priame zahraničné investície, zamestnanosť, tieňová ekonomika alebo znižovanie chudoby;

8.  pripomína, že na dosiahnutie ambicióznych cieľov Barcelonského procesu je potrebné urýchlene rozšíriť oblasti spolupráce, pokiaľ ide o vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť, energetiku, odborné vzdelávanie, kultúru, zdravotníctvo, cestovný ruch atď.;

9.  pripomína, že okrem zdrojov, ktoré Komisia vyčlenila na financovanie projektov v rámci Únie pre Stredozemie, Európsky parlament pri viacerých príležitostiach zdôraznil, že je potrebné vytvoriť euro-stredozemskú investičnú a rozvojovú banku;

10. domnieva sa, že s cieľom umožniť vytvorenie euro-stredozemskej obojstranne výhodnej zóny voľného obchodu musia hospodárske a obchodné iniciatívy Únie pre Stredozemie podporovať hospodársky rast regiónu, jeho lepšie začlenenie do svetového hospodárstva a prispievať k znižovaniu rozdielov v rozvoji medzi severnou a južnou časťou Stredozemia, pričom musia zároveň posilňovať sociálnu súdržnosť;

11. pripomína, že v druhej časti päťročného programu z roku 2005 s názvom Trvalo udržateľný rozvoj a spoločensko-hospodárske reformy euro-stredozemskí partneri určili jednotlivé priority: na jednej strane nutnosť zlepšovať obchodnú klímu, uľahčovať prístup k úveru, upevniť makroekonomickú stabilitu a zlepšiť správu verejných finančných prostriedkov a na strane druhej potrebu riešiť sociálne otázky, medzi ktoré patria systém sociálnej ochrany, znižovanie chudoby a vytváranie pracovných miest, najmä pre mladých ľudí a ženy;

12. zdôrazňuje, že je potrebné systematicky hodnotiť a zohľadňovať sociálny účinok procesov liberalizácie, najmä so zreteľom na potravinovú bezpečnosť; takisto zdôrazňuje, že tento účinok je v jednotlivých krajinách a odvetviach značne odlišný;

13. pripomína, že vytvorenie zóny voľného obchodu a liberalizácia obchodu nie sú samoúčelné a že ich musí sprevádzať znižovanie chudoby a nezamestnanosti, podpora hospodárskych a sociálnych práv a ochrana životného prostredia;

14. zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná regionálna hospodárska integrácia vo všetkých jej dimenziách (sever – juh a juh – juh); osobitne podporuje vytváranie regionálnych programov koordinovaných v rámci krajín na južnom pobreží Stredozemského mora, čo by predstavovalo pokrok smerom k hospodárskej, ale i politickej integrácii týchto krajín;

15. zdôrazňuje, že Únia musí viac podporovať partnerské stredozemské programy, ktorých cieľom je uľahčiť vytvorenie priaznivého ovzdušia, ktoré by umožňovalo zvýšiť investície a posilniť hospodársku spoluprácu a obchod pomocou mechanizmov technickej a finančnej pomoci na uľahčenie výmen;

16. žiada, aby sa zvážila možnosť zriadiť v partnerských krajinách špecializované agentúry Únie, aby sa týmto krajinám poskytla konkrétna pomoc v oblastiach, ako je podpora investícií;

17. zdôrazňuje význam tieňových odvetví a ekonomiky ľudových más v krajinách na južnom a východnom pobreží Stredozemného mora; domnieva sa, že rozvoj regiónu si vyžaduje podporiť postupnú integráciu týchto činností do oficiálnej ekonomiky;

18. poukazuje na skutočnosť, že po pristúpení nových štátov v roku 2004 a v roku 2007 sa obchod medzi novými členskými štátmi Únie a ich stredozemskými partnermi neustále zvyšuje; žiada, aby sa tento trend zohľadnil a podporil v rámci partnerstva;

19. zdôrazňuje potrebu podporovať mladých ľudí pri zakladaní malých podnikov vrátane potreby uľahčiť im prístup k úverom a mikroúverom; ďalej sa domnieva, že treba posilniť podporu nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP);

20. domnieva sa, že k migračným otázkam sa musí pristupovať spoločne a na vyváženom základe a že pritom treba zohľadňovať spojitosť týchto otázok s rozvojom a do problematiky začleniť kultúrny a ľudský rozmer; vyslovuje sa za to, aby sa uľahčil legálny pohyb osôb a aby sa zlepšila integrácia prisťahovalcov, pričom treba zabraňovať úniku mozgov a bojovať proti nezákonnému obchodovaniu spojenému s nelegálnym prisťahovalectvom;

21. zdôrazňuje, že euro-stredozemské partnerstvo sa nemôže zameriavať len na hospodárske a obchodné otázky; pripomína, že tri piliere Barcelonského procesu spolu úzko súvisia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci prvého piliera, ktorý mal prispievať k mieru a stabilite, ako aj tretieho piliera, ktorého obsahom je ľudský a sociálny rozvoj, nebol dosiahnutý takmer žiadny pokrok;

22. vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovanie ľudských práv a demokracie jasne začlenili do cieľov novej iniciatívy, aby posilnili uplatňovanie súčasných mechanizmov, akým je doložka týkajúca sa ľudských práv v dohodách o pridružení, a aby vytvorili podporný mechanizmus na uplatňovanie tejto doložky v dohodách novej generácie, v dvojstranných akčných plánoch európskej susedskej politiky a v rámci podvýborov zaoberajúcich sa ľudskými právami;

23. vyjadruje želanie, aby sa s Európskym parlamentom riadne konzultovalo o vytvorení stálych orgánov Únie pre Stredozemie a aby bol pravidelne informovaný o stave projektov.

24. takisto zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia pre Stredozemie získala skutočný parlamentný rozmer, tým že sa bude opierať o Euro-stredozemské parlamentné zhromaždenie, ktoré je potrebné považovať za jej legitímne parlamentné zastúpenie a ktoré by ako poradný orgán malo mať právo predkladať návrhy a hodnotenia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.11.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kader Arif, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Ignasi Guardans Cambó, Jacky Hénin, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Gianluca Susta, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Bastiaan Belder, Ole Christensen, Albert Deß, Eugenijus Maldeikis, Javier Moreno Sánchez, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sepp Kusstatscher, Roselyne Lefrançois, Michel Teychenné


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (21.10.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

k Barcelonskému procesu: Únii pre Stredozemie

(2008/2231(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Íñigo Méndez de Vigo

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   trvá na tom, aby sa skúsenosti získané v rámci Barcelonského procesu využili na obnovu a oživenie vzťahov medzi Európskou úniou a jej partnermi z krajín Stredozemia bez toho, aby sa tieto vzťahy narušili;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať súdržnosť inštitúcií a predísť akémukoľvek zdvojnásobeniu štruktúr a kladie dôraz na to, že Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (Bp:ÚpS) by sa mal začleniť do inštitucionálneho rámca Únie; domnieva sa, že vytvorenie samostatnej inštitucionálnej štruktúry by len narušilo efektívnosť procesu;

3.  podporuje zásadu spoločného predsedníctva na základe parity, rovnosti a spoločnej správy a za predpokladu, že Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti, sa domnieva, že toto spoločné predsedníctvo by malo byť v súlade s inštitucionálnym rámcom, ktorý z tejto zmluvy vyplynie, čo sa týka vonkajšieho zastúpenia Európskej únie, a že samit konaný raz za dva roky, stály spoločný výbor a zasadnutia vyšších úradníkov sú užitočnými nástrojmi na dosiahnutie vyššej účinnosti a transparentnosti v procese;

4.  trvá na posilnení úlohy Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia v procese a podporuje predsedníctvo Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia, ktoré vo svojom vyhlásení z 12. júla 2008 požiadalo, aby sa vzhľadom na svoj legitímny parlamentný rozmer stalo neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálneho rámca Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS);

5.  podporuje žiadosť predsedu Európskeho parlamentu, ktorý vo svojom prejave na samite v Paríži dňa 13. júla 2008 obhajoval názor, aby sa Euro-stredozemskému parlamentnému zhromaždeniu udelilo právo predkladať návrhy, vykonávať demokratickú kontrolu, dohliadať nad projektmi a pravidelne hodnotiť dosiahnutý pokrok projektov;

6.  trvá na tom, aby sa Euro-stredozemské parlamentné zhromaždenie aktívne podieľalo na organizovaní samitu hláv štátov raz za dva roky a príprave každoročných schôdzí ministrov zahraničných vecí členských krajín Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS);

7.  považuje za nevyhnutné stanoviť Euro-stredozemské parlamentné zhromaždenie za parlamentný prvok Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS) vymedzením príslušného právneho základu, ako navrhuje Euro-stredozemské parlamentné zhromaždenie, a zastáva názor, že:

–    schôdza Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia by sa mala konať najmenej jedenkrát ročne;

–    všetci členovia Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia by mali mať možnosť organizovať sa v skupinách podľa politickej príslušnosti (na rozdiel od súčasného rozdelenia na parlamenty krajín Stredozemia– Európsky parlament – parlamenty členských štátov), čím by sa prispelo k lepšej integrácii a zvýšeniu efektívnosti;

–    Euro-stredozemské parlamentné zhromaždenie by malo mať k dispozícii presnejšie pravidlá fungovania a posilnený stály sekretariát;

–    poradné stanovisko Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia v hlavných otázkach a projektoch súvisiacich s Barcelonským procesom: Úniou pre Stredozemie by malo byť povinné;

–    Rada a Komisia sa musia v plnej miere zapojiť do činnosti Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia tak v prípravných fázach, ako aj počas oficiálnych schôdzí a plenárnych zasadnutí;

–    parlamentní zástupcovia krajín, ktoré nie sú súčasťou Barcelonského procesu, by mali byť pozvaní zúčastniť sa;

8.  domnieva sa, že sekretariát Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS) by sa mal skladať z úradníkov pridelených z krajín zúčastňujúcich sa na procese a musí byť začlenený do útvarov Európskej komisie; jeho sídlo sa musí vybrať na základe operačných a funkčných kritérií účinnosti, s ohľadom na rešpektovanie demokratických hodnôt a finančnú spôsobilosť hostiteľskej krajiny, ako aj na politickú, finančnú a sociálnu podporu zo strany príslušných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov; preto podporuje kandidatúru Barcelony stať sa hostiteľským sídlom sekretariátu;

9.  domnieva sa, že sekretariátu Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS) sa musí zveriť vypracovanie a riadenie projektov, ako aj koordinácia celého procesu; sekretariát podáva správy Euro-stredozemskému výboru a Euro-stredozemskému parlamentnému zhromaždeniu;

10. poukazuje na to, že projekty financované v rámci Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS) by sa mali podporovať najmä prostredníctvom financií Spoločenstva, finančných prostriedkov z partnerských štátov, ako aj prostredníctvom súkromného financovania;

11. zdôrazňuje potrebu zriadiť Euro-stredozemskú investičnú a rozvojovú banku, ktorá by bola schopná prilákať priame zahraničné investície na realizáciu projektov zodpovedajúcich potrebám občanov v regióne;

12. žiada, aby vypracovanie inštitucionálnej schémy Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS) bolo predmetom rozsiahlej diskusie a intenzívneho dialógu medzi všetkými aktérmi procesu s cieľom dosiahnutia širokého konsenzu a zohľadnenia všetkých citlivých stránok;

13. domnieva sa, že súčasne s posilňovaním parlamentného rozmeru je potrebný podobný vývoj s cieľom zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti v rámci primeranej inštitucionálnej štruktúry Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie (Bp:ÚpS);

14. domnieva sa, že podpora spolupráce tohto druhu môže zohrávať pozitívnu úlohu z hľadiska vytvárania a rozvoja ďalších podobných regionálnych únií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.10.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Barón Crespo, Richard Corbett, Andrew Duff, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Rihards Pīks, Adrian Severin, József Szájer, Johannes Voggenhuber, Andrzej Wielowieyski, Dushana Zdravkova

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Botopoulos, Elmar Brok, Carlos Carnero González, Monica Frassoni


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (2.12.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

k Barcelonskému procesu: Únii pre Stredozemie

(2008/2231(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ilda Figueiredo

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva členské štáty a všetky partnerské krajiny Stredozemia zapojené do Barcelonského procesu, aby venovali väčšiu pozornosť situácii žien a otázke rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami, a zdôrazňuje, že je dôležité začleniť rodové hľadisko do všetkých politík a konkrétnych opatrení, ktoré podporujú rovnosť medzi mužmi a ženami;

2.  žiada všetky štáty, ktoré sa zúčastňujú na iniciatíve Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie, aby ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ako aj všetky ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov a Medzinárodnej organizácie práce v oblasti ľudských práv;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie sa nevenovala osobitná pozornosť situácii žien, a zdôrazňuje, že projektová časť by mala zahŕňať podporu geografickej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a vždy by mala zohľadňovať otázku rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami a rodové hľadisko;

4.  vyjadruje obavy nad chudobou a sociálnym vylúčením, ktoré postihujú predovšetkým ženy a deti, a varuje pred dôsledkami politík, ktoré riadne nezohľadňujú potrebu presadzovať rovnosť práv a príležitostí medzi mužmi a ženami s náležitou úctou voči dôstojnosti žien;

5.  zdôrazňuje, že pre ženy, ktoré z tretích krajín a z krajín na južnom pobreží Stredozemného mora emigrovali do členských štátov EÚ, je zásadne dôležité, aby im boli priznané občianske práva s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu ich práv;

6.  žiada všetkých účastníkov Barcelonského procesu, aby venovali osobitnú pozornosť príprave a verejnému financovaniu projektov, ktorých cieľom je zlepšiť životné podmienky žien, a to najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a v oblasti vzdelávania, vytvárania kvalitných pracovných miest s osobitnými právami pre ženy a v oblasti výstavby zariadení starostlivosti o deti a staršie osoby, ktoré umožnia začlenenie žien do spoločnosti;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prístup žien k všetkým stupňom vzdelávacieho systému, pretože dostatočne kvalifikovaná pracovná sila rozhodujúcim spôsobom prispieva nielen k znižovaniu nerovností medzi mužmi a ženami, ale aj k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti celého hospodárstva;

8.  vyzýva členské štáty a partnerské krajiny zapojené do Barcelonského procesu, aby podporovali pozitívne opatrenia v oblasti rovnosti príležitostí a boja proti diskriminácii žien vo všetkých oblastiach s osobitným dôrazom na oblasť práce, rodiny a vzdelávania, s cieľom predchádzať násiliu páchanému na ženách a obchodu s ľuďmi a zabezpečiť úctu a ocenenie úlohy ženy v spoločnosti, a najmä aby uľahčili prístup žien k zodpovedným funkciám a k funkciám s rozhodovacou právomocou;

9.  poukazuje na to, že zvýšená účasť žien na trhu práce v stredozemskej oblasti si vyžaduje rozvoj infraštruktúry a služieb potrebných na to, aby ženy nielen získali prístup na trh práce, ale aby si na ňom aj udržali svoju pozíciu;

10. poukazuje na to, že je potrebné upevniť vzťahy medzi združeniami žien v stredozemských krajinách s cieľom podporiť rozvoj občianskej spoločnosti a aktívnu účasť žien;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Ilda Figueiredo, Claire Gibault, Lissy Gröner, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Anne Van Lancker, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská

Náhradníčka prítomná na záverečnom hlasovaní

Donata Gottardi

Náhradník (čl. 178 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Juan Andrés Naranjo Escobar


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bastiaan Belder, Elmar Brok, Colm Burke, Marco Cappato, Philip Claeys, Véronique De Keyser, Michael Gahler, Klaus Hänsch, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Ioannis Kasoulides, Maria Eleni Koppa, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Vural Öger, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Raül Romeva i Rueda, Christian Rovsing, Flaviu Călin Rus, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Marcello Vernola, Andrzej Wielowieyski, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Árpád Duka-Zólyomi, Martí Grau i Segú, Pierre Jonckheer, Alexander Graf Lambsdorff, Erik Meijer

Posledná úprava: 19. decembra 2008Právne oznámenie