SPRÁVA o prioritách pre rozpočet na rok 2011 – oddiel III – Komisia
8.3.2010 - (2010/2004(BUD))
Výbor pre rozpočet
Spravodajkyňa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska
- 001-001 (PDF - 92 KB)
- 001-001 (DOC - 215 KB)
- 002-006 (PDF - 129 KB)
- 002-006 (DOC - 244 KB)
- 007-007 (PDF - 99 KB)
- 007-007 (DOC - 216 KB)
- 008-020 (PDF - 154 KB)
- 008-020 (DOC - 294 KB)
- 021-026 (PDF - 120 KB)
- 021-026 (DOC - 239 KB)
- 027-027 (PDF - 95 KB)
- 027-027 (DOC - 211 KB)
- 028-028 (PDF - 103 KB)
- 028-028 (DOC - 215 KB)
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o prioritách pre rozpočet na rok 2011 – oddiel III – Komisia
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 313 a 314 ZFEÚ
– so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu (MID) zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1],
– so zreteľom na aktualizované finančné plánovanie Komisie na roky 2007 – 2013, ktoré bolo predložené v súlade s bodom 46 vyššie uvedenej medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006,
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010,
– so zreteľom na výsledky zasadnutia zmierovacieho výboru zo dňa 18. novembra 2009,
– so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7‑0033/2010),
Všeobecné rozpočtové hľadiská
1. konštatuje, že na rok 2011 je vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2007 – 2013 stanovená celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov 142,629 miliardy EUR, čo predstavuje maximálne možné zvýšenie len o 0,83 % oproti rozpočtu na rok 2010, ako ho prijal Európsky parlament (141,453 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch); konštatuje, že výška výdavkových rozpočtových prostriedkov je stanovená na 134,263 miliardy EUR, čo je nárast o 9,2 % oproti rozpočtu na rok 2010 (122,937 miliardy EUR vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch); pripomína, že tieto sumy predstavujú len približne 1 % HND EÚ a sú značne nižšie ako súčasné rozhodnutie o vlastných zdrojoch;
2. poukazuje na to, že rozdiel medzi viazanými a výdavkovými rozpočtovými prostriedkami vo VFR dosahuje 8,366 miliardy EUR; pripomína, že napriek tomu, že vo VFR na rok 2010 bol tento rozdiel iba 6,689 miliardy EUR, v prijatom rozpočte na rok 2010 rozdiel dosahuje 18,515 miliardy EUR z dôvodu ďalšieho zníženia platieb; opätovne pripomína svoje znepokojenie nad zvýšením rozdielu medzi viazanými a výdavkovými rozpočtovými prostriedkami, čo v dlhodobom meradle vedie k deficitom, a zdôrazňuje, že počas celého rozpočtového postupu vyvinie maximálne úsilie, aby tento rozdiel zachoval na udržateľnej a zvládnuteľnej úrovni;
3. pripomína, že okrem úvah týkajúcich sa stropov VFR na zvyšné roky obdobia (2011 – 2013) musel rozpočtový orgán VFR viackrát revidovať, pretože rámec neumožňoval EÚ náležite a uspokojivo reagovať na rôzne problémy, ktoré sa vynorili v predchádzajúcom roku; opätovne vyjadruje presvedčenie, že je absolútne nevyhnutné VFR dôkladne prehodnotiť a zrevidovať; žiada Európsku komisiu, aby zverejnila svoju správu o fungovaní súčasnej MID a hodnotení VFR v polovici obdobia na základe vyhlásení 1 a 3 MID zo 17. mája 2006 a doplnila ju o konkrétne návrhy na úpravu a revíziu súčasnej MID pred koncom prvého polroka 2010;
4. poukazuje na to, že rozpočet na rok 2011 je štvrtým v poradí zo siedmych rozpočtov zahrnutých do súčasného VFR, a zdôrazňuje, že bod 37 MID týkajúci sa využívania 5 % rezervy legislatívnej pružnosti má teraz plný význam, keďže obe zložky rozpočtového orgánu majú lepší prehľad o nedostatkoch a pozitívnych výsledkoch súčasných programov; pripomína, že bez ohľadu na ustanovenia MID je zabezpečenie primeranej pružnosti rozpočtu EÚ nevyhnutným predpokladom pre jeho efektívne a účelné plnenie;
5. zdôrazňuje, že posilnenie viacerých politík na úrovni EÚ po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy by malo logicky znamenať dodatočnú finančnú kapacitu EÚ;
6. v súvislosti s revíziou programov podliehajúcich spolurozhodovaniu v polovici obdobia žiada Komisiu, aby mu predložila podrobný prehľad o rozpočtových dôsledkoch vo všetkých okruhoch;
7. víta skutočnosť, že podľa vnútorného hodnotenia Komisie z júla 2009 obsahovala väčšina výkazov o činnosti, ktoré boli predložené k predbežnému návrhu rozpočtu na rok 2010, jasné a výstižné odôvodnenie prínosu pre EÚ, ako aj ciele a ukazovatele založené na zásadách SMART a orientované na výsledky; zdôrazňuje však, že je potrebné zvýšiť kvalitu výsledkov spojených s vynaloženými výdavkami a lepšie využívať výsledky hodnotení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že odchýlky v rozpočtových prostriedkoch boli len zriedkavo podložené údajmi o výkonnosti; očakáva preto, že Komisia zodpovedajúcim spôsobom zdokonalí svoje výkazy o činnosti za rok 2011;
8. kladie dôraz na to, že ďalšie vylepšenia, ktoré sú v tejto súvislosti potrebné, najmä čo sa týka generálnych riaditeľstiev zaoberajúcich sa medzinárodnými vzťahmi (RELEX) a predvstupovými otázkami, majú zásadný význam tak v záujme zabezpečenia informovanejšieho prijímania rozhodnutí zo strany rozpočtového orgánu, ako aj v záujme plného využitia výhod zavedenia rozpočtovania podľa činností a strategického plánovania a programovania v rámci Komisie, najmä pri zohľadnení nových úloh a problémov, ktoré sa uvádzajú v Lisabonskej zmluve;
Priority pre rozpočet na rok 2011
9. pripomína, že EÚ dokázala spoločne reagovať na finančnú a hospodársku krízu tým, že prijala plán hospodárskej obnovy Európy, ale konštatuje, že celková hospodárska situácia v EÚ nie je ani zďaleka uspokojivá;
10. zdôrazňuje, že pre súčasnosť aj budúcnosť EÚ má nesmierny význam mládež, ktorej treba pri stanovovaní strednodobých a dlhodobých priorít venovať osobitnú pozornosť; poukazuje na to, že mládež je stredobodom sociálnych a inkluzívnych stratégií a že jej schopnosť inovácie je kľúčovým zdrojom rozvoja a rastu, o ktorý by sa EÚ mala opierať; pripomína, že investovať do mládeže a vzdelania znamená investovať do dneška i zajtrajška tak, ako sa to uvádza v stratégii EÚ pre mládež, a že táto koordinovaná a multidisciplinárna investícia sa musí začať bezodkladne ako prierezová problematika;
11. zdôrazňuje, že politiku v oblasti mládeže je nutné vymedziť v širšom zmysle tak, aby zahŕňala možnosť jednotlivcov viackrát vo svojom živote zmeniť pozíciu a postavenie a bez obmedzenia meniť sféry pôsobenia, akými sú odborná príprava na povolanie, akademická či profesijná činnosť a odborné vzdelávanie; jedným z cieľov by mal byť prechod od vzdelávacieho systému na trh práce;
12. nazdáva sa, že sa musia zaviesť nástroje na podporu štúdia jazykov a medzikultúrny dialóg a musia predstavovať stredobod opatrení verejného sektora zameraných na mládež; tieto opatrenia by mali zvýšiť povedomie verejnosti o európskych otázkach so zameraním na získanie čoraz hlbšie zakorenenej európskej identity;
13. pripomína význam inovácie a digitálnej agendy pre hospodársky rozvoj a tvorbu pracovných miest v Európe a poukazuje na to, že treba venovať osobitnú pozornosť novým zručnostiam, ako napríklad v oblasti IT a podnikania; zdôrazňuje, že priority výskumnej, inovačnej a digitálnej agendy sú kľúčovými prvkami udržateľného rozvoja v Európe a pripomína význam niektorých programov, ako napríklad Európskeho technologického a inovačného inštitút , ktoré k tomuto cieľu prispievajú;
14. je presvedčený, že v súvislosti so spomalením celosvetového hospodárstva je presvedčený o tom, že EÚ by mala sústrediť svoje úsilie na aktívnu podporu inovačných, najmä zelených technológií, ktoré predstavujú zásadný prínos k prekonaniu hospodárskej krízy, zaručujú MSP prístup k trhu a stavajú EÚ do pozície poprednej udržateľnej a konkurencieschopnej ekonomiky; konštatuje, že na dosiahnutie tohto cieľ by sa malo zaručiť bezproblémové vykonávanie programov výskumu a vývoja;
15. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že MSP zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji štrukturálne znevýhodnených regiónov, najmä v vidieckych oblastiach, a tým pri oživovaní celého hospodárstva EÚ; poukazuje preto na potrebu spustenia viacerých projektov pre MSP zameraných na rozvoj vidieckych oblastí;
16. v tejto súvislosti pripomína, že inovatívne výsledky vo výskume zrejme majú rozhodujúci vplyv z hľadiska hospodárskej činnosti a nazdáva sa, že EÚ by v súčasnosti mala byť v plnej miere pripravená poskytnúť potrebné finančné stimuly na každej úrovni správy, či už vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej; je presvedčený, že táto európska pridaná hodnota dokáže spolu s úsilím jednotlivých štátov zameraným na podporu výskumnej činnosti zabezpečiť viac výsledkov v prospech všetkých členských štátov;
17. kladie dôraz na to, že mobilitu ako jednu zo slobôd zakotvených v zmluvách, ktorá je základnou podmienkou pre fungovanie skutočného vnútorného trhu v rámci EÚ, je nutné považovať za jeden z nevyhnutných predpokladov pre všetky opatrenia na podporu mládeže; zdôrazňuje preto význam rozčlenenia rozpočtu EÚ tak, aby odrážal okrem iného aj zvýšenie mobility mládeže;
18. zdôrazňuje, že doprava je ústredným prvkom európskeho hospodárstva a umožňuje cezhraničnú mobilitu osôb, tovaru a vedomostí; zdôrazňuje, že doprava je nositeľom rovnosti a sociálnej mobility najmä pre mladých ľudí, pretože otvára možnosti a zlepšuje výmeny v oblasti vedomostí a odbornej prípravy;
19. zastáva názor, že podpora podnikania a MSP je základným kameňom politiky EÚ v oblasti mládeže a inovácií; je presvedčený o potrebnosti potvrdiť podporu pre všetky programy a nástroje zamerané na podnecovanie podnikania aj v vidieckych oblastiach, poskytovanie pomoci v začiatočných fázach novo vytvorených podnikov a výmenu skúseností medzi mladými podnikateľmi; pripomína v tomto ohľade úlohu, ktorú zohral zákon o malých podnikoch pri uľahčovaní prístupu k financovaniu a verejnému obstarávaniu pre MSP a ďalšom podporovaní ich techník a inovačných kapacít; pripomína, že v predchádzajúcich rokoch predložil viaceré pilotné projekty a prípravné akcie zamerané na podporu mladých podnikateľov, na presadzovanie prepojení medzi MSP a na zvyšovanie mobility pracovnej sily, a zdôrazňuje, že bude dôkladne sledovať legislatívne návrhy, ktoré budú predložené po skončení týchto projektov a akcií;
20. pri zohľadnení významnej úlohy, ktorú mládež bude zohrávať pri obnove z terajšej finančnej a hospodárskej krízy, je presvedčený, že podpora rovnakých príležitostí a výraznejšie uľahčovanie prechodu od vzdelávania k integrácii na pracovnom trhu by sa mali zdôrazňovať a zlepšovať aj v rámci Európskeho sociálneho fondu, pretože EÚ si už nemôže dovoliť, aby najmä mládež trpela chudobou, zlým ekonomickým systémom a vysokou nezamestnanosťou;
21. pripomína, že rok 2011 bol vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo; a rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; poukazuje na to, že dobrovoľníctvo zohráva zásadnú úlohu v mnohých veľmi rôznorodých odvetviach, ako sú okrem iného vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna pomoc a politika rozvoja, a že prostredníctvom dobrovoľníctva ľudia získavajú nové zručnosti a schopnosti, čo zlepšuje ich možnosť zamestnať sa a prispieva k ich sociálnemu začleneniu;
22. zdôrazňuje dôležitosť integrovaného a koordinovaného prístupu na úrovni EÚ zameraného na podporu a posilňovanie opatrení na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; považuje za nevyhnutné ďalej rozvíjať príslušné politické reakcie a pracovať na znalostnom základe, ktorý by sa poskytol aj iným štátom; opakuje svoje presvedčenie, že rozpočet EÚ stále dostatočne nezohľadňuje tento všeobecný kontext na zmierňovanie následkov zmeny klímy;
23. domnieva sa, že tieto priority znamenajú spoločné úsilie klásť občanov EÚ na popredné miesto, čo by malo aj naďalej zostať jednou z priorít EÚ;
24. zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce regiónov v rámci euroregiónov a ich význam pri prehlbované európskej integrácie; vyzýva preto na vytvorenie viacerých pilotných projektov na podporu cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi EÚ v sociálnej a kultúrnej oblasti;
25. víta prácu Komisie na dokumente o budúcej stratégii EÚ 2020[2], v ktorom sa identifikujú tri kľúčové hnacie sily budúcnosti EÚ a riešia skutočné výzvy, ktorými sa EÚ potrebuje zaoberať na základe širokej diskusie o hospodárskej stratégii EÚ; verí, že táto stratégia by mala viac zdôrazňovať boj proti nezamestnanosti; vo vzťahu k prioritám stanoveným pre rozpočet na rok 2011 však zdôrazňuje, že treba prijať jasné a proaktívne opatrenia, ktoré stratégiu EÚ 2020 naplnia obsahom, najmä v oblasti zmeny klímy, životného prostredia a sociálnych politík, a dôrazne vyhlasuje, že táto stratégia by sa pre členské štáty nemala stať ďalšou vágnou a čisto orientačnou „tabuľkou s výsledkami“; odmieta zopakovať rozčarovanie z prípadu Lisabonskej stratégie, pri ktorej Rada systematicky krátila prostriedky v riadkoch, z ktorých sa mali podporovať snahy konzistentné s odsúhlasenou stratégiou;
26. požaduje preto, aby sa v súlade s týmito prioritami prijali v rámci rozpočtového postupu jasné a ambiciózne finančné záväzky s cieľom pripraviť pôdu na realizáciu stratégie EÚ 2020 a s cieľom dokázať pripravenosť EÚ prevziať vedúcu úlohu v týchto zásadných otázkach; očakáva, že Komisia predloží návrh rozpočtu, ktorý bude primeraný týmto ambíciám, a bolo by podľa neho škoda nevyužiť príležitosť na začatie rozpočtového postupu spôsobom zodpovedajúcim výzvam, pred ktorými stojíme;
27. zdôrazňuje, že na uvoľnenie prostriedkov na tieto priority má v úmysle využiť všetky prostriedky stanovené v MID zo 17. mája 2006 a že tieto finančné snahy si môžu vyžiadať presun prostriedkov z iných nástrojov či programov; nadáva sa, že EÚ by mohla presunúť finančné prostriedky zle vykonaných programov alebo programov s pomerne vysokou úrovňou rozpočtových prostriedkov na tieto priority; nazdáva sa, že Výbor pre rozpočet by sa mal v tejto súvislosti spoliehať na prácu osobitných výborov EP; zlepšila by sa tak kvalita jeho výdavkov, ktorá je kľúčová v kontexte obmedzených verejných financií;
28. zastáva názor, že je potrebná jasná a komplexná prezentácia rozpočtu EÚ, a mieni venovať osobitnú pozornosť finančnému plánovaniu a úpravám, ku ktorým došlo prostredníctvom nedávnych hlavných dohôd o rozpočte; víta vylepšené predkladanie dokumentov finančného plánovania Komisie a žiada ďalšie vyjasnenie rozdelenia medzi prevádzkovými a administratívnymi výdavkami, hoci uznáva, že toto rozdelenie môže byť v niektorých prípadoch ťažké; pripomína, že na fungovanie programov sú potrebné primerané administratívne výdavky;
29. pripomína, že financovanie týchto priorít prostredníctvom možného prerozdelenia prostriedkov sa nesmie uskutočňovať na úkor základných politík EÚ, ako sú politika súdržnosti, štrukturálna politika alebo spoločná poľnohospodárska politika; poukazuje na to, že politika súdržnosti zohráva prostredníctvom svojho jedinečného viacúrovňového riadenia a horizontálneho charakteru ústrednú úlohu v Pláne hospodárskej obnovy EÚ a je predurčená na to, aby zohrávala dôležitú úlohu pri vykonávaní stratégie EÚ 2020, podporovaní subsidiarity prostredníctvom prístupu zdola nahor a zlepšovaní akceptácie a mobilizovaní podpory zo strany občanov Únie; zdôrazňuje, že tieto politiky spĺňajú jednu zo základných zásad EÚ, a to sociálne začleňovanie a solidaritu medzi členskými štátmi a regiónmi;
30. zdôrazňuje, že považuje tento prvý postup v rámci pravidiel novej zmluvy za možnosť využitia väčšej príležitosti na uskutočňovanie plnej parlamentnej kontroly nad rozpočtom EÚ ako celku, a pripomína, že nemá v úmysle obmedzovať svoje rozpočtové právomoci;
Okruh 1a
31. pripomína, že viacero politík a opatrení vytvárajúcich PHOE je pokrytých v rámci tohto okruhu spolu s veľkým počtom viacročných programov (CIP, 7. rámcový program, TEN atď.), ktoré dosiahnu svoj vrhol v roku 2011; vyzýva Komisiu, aby predložila doplňujúcu správu o implementácii PHOE vrátane opatrení, ktorými bola poverená EIB;
32. zdôrazňuje, že priority na rok 2011 v rámci stratégie EÚ 2020 budú financované hlavne z tohto okruhu a že rozšírenie právomocí EÚ v dôsledku Lisabonskej zmluvy (napríklad vo vesmírnej politike a cestovnom ruchu) bude mať pravdepodobne dosah na rozpočet; zdôrazňuje, že vesmírna politika, ktorá je zameraná na podporu európskeho pokroku vo vede, technológii a životnom prostredí a priemyselnej konkurencieschopnosti, potrebuje skutočné financovanie od EÚ a členských štátov; poukazuje najmä na potrebu konkrétnych návrhov čo sa týka primeraného financovania GMES;
33. zastáva názor, že program celoživotného vzdelávania s dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu podporuje úsilie, ktoré sa má vyvíjať v súvislosti s mládežou, najmä čo sa týka jej prístupu k samostatnosti; zdôrazňuje, že tento program by mal zahŕňať činnosti naplánované na začiatok plánovacieho obdobia a začleniť prípadné nové udalosti, čím sa okrem iného umožní vytvorenie jasného spojenia medzi vzdelávaním a trhom práce, ktoré sú kľúčovým faktorom pre ekonomický rozvoj a obnovu; zdôrazňuje požiadavku, ktorú Parlament už schválil, pokročiť smerom k konkrétnemu programu mobility na podporu prvých pracovných miest pre mládež s názvom Erasmus – prvé zamestnanie;
34. pripomína, že v súvislosti s hospodárskou obnovou Európy budú rast a zamestnanosť ako aj presadzovanie hospodárskych a environmentálnych záujmov Európy poháňať významným spôsobom investície do dopravy, najmä investície do transeurópskych dopravných sietí; v tejto súvislosti pripisuje veľký význam investíciám v prospech bezpečnosti dopravy každého druhu;
35. pripomína, že financovanie týchto ostatných kľúčových prvkov ešte nie je doriešené a bude treba ich zohľadniť a odsúhlasiť v rámci rozpočtového postupu, hoci neboli naplánované vo VFR na rok 2011: implementácia balíku finančného dohľadu pozostávajúceho z vytvorenia troch nových decentralizovaných agentúr, financovanie vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky (75 miliónov EUR v roku 2011), ktoré bolo v roku 2010 financované prostredníctvom nástroja flexibility a financovanie globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (10 miliónov EUR v roku 2011);
36. je preto veľmi znepokojený prudkým poklesom rozpočtových prostriedkov plánovaným vo VFR, ktorý predstavuje výrazné zníženie vo výške 1,875 miliárd EUR v rozpočte na rok 2010; chápe, že financovanie PHOE čiastočne vysvetľuje túto situáciu, no ostáva pevne presvedčený, že ambiciózna a konzistentná revízia VFR v polovici obdobia je nevyhnutným predpokladom efektívneho rozpočtu EÚ;
Okruh 1b
37. zastáva názor, že stredobodom hodnotenia politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky by mala byť ich zjednodušenie a implementácia z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska; víta predloženie opisov MCS (systémov riadenia a kontroly) zo strany členských štátov pre takmer všetky prevádzkové programy a mieru schválenia zo strany Komisie vo výške 87 % do konca roka 2009; očakáva preto výrazný nárast priebežných platieb v roku 2010 a 2011;
38. pripomína, že posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jedným zo základných cieľov EÚ, tak ako je stanovené v Lisabonskej zmluve; domnieva sa preto, že posilnenie politiky súdržnosti EÚ by malo aj naďalej zostať najvyššou prioritou na rok 2011; zdôrazňuje potrebu dôkladného sledovania pravidla N+2 a N+3 a žiada, aby úplné a aktualizované informácie boli predložené rozpočtovému orgánu včas, najmä informácie týkajúce sa rozpočtových záväzkov, ktorým hrozí, že budú zrušené;
39. konštatuje, že boli ohlásené viaceré omeškania pri začiatočnej fáze súčasného plánovacieho obdobia a vyjadruje obavy z nízkej miery čerpania všetkých štrukturálnych fondov EÚ v ostatných rokoch, čo viedlo k zvýšeniu medzery medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami v tomto okruhu; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala najmä s členskými štátmi s nízkou mierou čerpania počas predchádzajúceho plánovacieho obdobia, aby sa táto situácia zlepšila;
40. pripomína spoločné vyhlásenie prijaté na zmierovacom konaní v novembri minulého roka, v ktorom sa požaduje zjednodušenie postupov implementácie a nalieha na členské štáty, aby využívali možnosť revízie svojich prevádzkových programov s cieľom lepšie sa zaoberať dôsledkami hospodárskej krízy; v tejto súvislosti víta súčasnú revíziu všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch na roky 2007 – 2013 (nariadenie ES 1083/2006), ktorej cieľom je zjednodušenie správy fondov ako aj zavedenie opatrení, ktoré by členským štátom umožnili riešiť následky hospodárskej krízy; žiada, aby sa tieto ustanovenia začali v členských štátoch vykonávať bez ďalšieho meškania; vyzýva Komisiu, aby odhadla možné dôsledky na platobné rozpočtové prostriedky nových ustanovení, a aby posúdila účinok navrhovanej odchýlky od pravidla automatického zrušenia záväzku (N+1,N+3) na rozpočet;
41. trvá na tom, že zlepšenie plnenia a kvality výdavkov by malo byť základnou zásadou pri dosahovaní čo najlepších výsledkov rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zamerali svoje úsilie týmto smerom a aby dôkladne sledovali výkon politík v praxi;
Okruh 2
42. vyjadruje svoje znepokojenie nad malou rezervou v okruhu 2, ktorá by mohla viesť k uplatneniu finančnej disciplíny v súlade s článkom 11 nariadenia 73/2009, ak sa ceny poľnohospodárskych komodít budú vyznačovať podobnými znakmi nestálosti ako v nedávnych rokoch; naliehavo žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala poľnohospodárske trhy s cieľom zabrániť takejto situácii; prihovára sa v prospech dostatočnej rezervy v okruhu 2 rozpočtu na rok 2011;
43. pripomína, že druhá časť PHOE – širokopásmový internet vo vidieckych oblastiach – sa v roku 2010 financuje v rámci rozpočtového riadku pre rozvoj vidieka (420 miliónov EUR) a že na rok 2011 sa neplánujú žiadne nové záväzky;
44. pripomína, že zrušenie rozlišovania medzi povinnými a nepovinnými výdavkami výrazne zmení medziinštitucionálny dialóg, a potvrdzuje, že hodlá dôsledne kontrolovať všetky rozpočtové prostriedky na rôznych úrovniach postupu vzhľadom na zložitosť predvídania zmien na poľnohospodárskych trhoch; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila pozmeňujúci návrh k poľnohospodárstvu s cieľom umožniť zmierovaciemu výboru konštruktívne a účinné rozhodovanie;
45. zdôrazňuje skutočnosť, že pokračujúci proces starnutia si v poľnohospodárstve vyžaduje úsilie zamerané na výmenu generácií, s cieľom udržať poľnohospodárstvo konkurencieschopné a schopné čeliť novým environmentálnym výzvam v postkodanskom období;
46. očakáva, že boj proti zmene klímy zostane na vrchole postkodanskej politickej agendy EÚ v roku 2010 a 2011, a pripomína, že v rámci širšieho prístupu predstavuje udržateľný rozvoj neprestajnú zodpovednosť voči budúcim generáciám; žiada Komisiu, aby poskytla jasný akčný plán a harmonogram na implementáciu rozpočtových prostriedkov v rámci akčného programu EÚ na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje, že odvetvie dopravy predstavuje veľký potenciál v rámci boja proti zmene klímy a vyzýva Komisiu, aby uprednostnila opatrenia na dekarbonizáciu všetkých druhov dopravy; pripomína, že uvoľnenie rezervy v tomto rozpočtovom riadku je podmienené návrhmi Komisie;
47. pripomína, že primárnym cieľom SPP je garantovať stabilizáciu trhu, poskytovať bezpečnosť a zaisťovať primerané ceny pre spotrebiteľov a výrobcov, a preto vyzýva Komisiu, aby v rozpočte na rok 2011 poskytla prostriedky potrebné na riešenie nových potrieb vyplývajúcich zo súčasnej hospodárskej krízy;
48. vyzýva Komisiu, aby podávala správu o realizácii opatrení proti mliečnej kríze zavedené v rozpočte na rok 2010 a aby pre budúcnosť predložila stály prístup spolu s konkrétnymi návrhmi na riešenie cenovej nestálosti trhov s mliečnymi a inými komoditami;
Okruh 3a
49. opätovne zdôrazňuje svoj zámer zachovať úroveň financovania zodpovedajúcu vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii a zdôrazňuje význam úplnej a účinnej realizácie, presadzovania a vyhodnocovania existujúcich nástrojov v tejto oblasti; považuje v tejto súvislosti za dôležité prehodnotiť vhodnosť finančných nástrojov a prostriedkov dostupných v tejto oblasti v súvislosti s cieľmi Štokholmského programu, napríklad v oblasti migrácie, kontroly a správy hraníc, ochrany údajov a boja proti terorizmu; v tejto súvislosti pripomína, že mnoho programov v tejto oblasti bude čoskoro podliehať preskúmania v polovici trvania, čo si možno vyžiada prehodnotenie finančných prostriedkov vyčlenených na tieto programy;
50. je presvedčený, že posilnenie imigračnej politiky a podpora začleňovaniu imigrantov je nevyhnutnou súčasťou ďalšieho rozširovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; preto sa domnieva, že činnosti zamerané na zosúladenie imigračných politík jednotlivých členských štátov treba považovať za politickú prioritu EÚ, s cieľom riadne vyvážiť bezpečnostné požiadavky a ochranu základných ľudských práv;
51. má v úmysle uskutočniť hĺbkovú kontrolu finančného hospodárenia v súvislosti s vývojom rozsiahlych systémov dátových sietí, najmä s prechodom zo SIS I na SIS II, kde sa vyskytli opakované oneskorenia a prekážky, a to skôr než sa rozhodne o zachovaní úrovne financovania plánovanej pre tieto systémy a v závislosti od výsledkov ďalších analýz a skúšok si vyhradzuje právo zadržať akékoľvek prostriedky náležiace migrácii SIS II;
52. bude venovať osobitnú pozornosť uskutočňovaniu zmien, ako je napríklad úplné začlenenie Europolu do sféry Spoločenstva a vytvorenie Európskeho podporného úradu pre azyl ako aj preskúmaniu finančných potrieb agentúry FRONTEX;
Okruh 3b
53. pripomína, že tento okruh pokrýva veľký rozsah činností v prospech mládeže prostredníctvom viacročných programov ako Mládež v akcii, program Kultúra, Európa pre občanov, výročné akcie vrátane paraolympiád a Erasmus Mundus[3]; preto má v úmysle podporiť tie programy EÚ, ktoré súvisia s touto otázkou a priamo súvisia s prioritami rozpočtu na rok 2011, a podrobne monitorovať ich vykonávanie z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že strop tohto okruhu na rok 2011 je len o 15 miliónov EUR vyšší, než bol v rozpočte na rok 2010;
54. zdôrazňuje, že systematické zníženia prostriedkov pre tieto programy zo strany ostatných zložiek rozpočtového orgánu sú neodôvodnené a majú kontraproduktívny vplyv na rozvoj „Európy pre občanov“;
Okruh 4
55. pripomína stály, takmer neúnosný tlak na financovanie činností EÚ ako globálneho aktéra, pričom priestor na manévrovanie je ohraničený nízkymi finančnými rezervami, nepredvídateľnými a stále sa zosilňujúcimi krízami v tretích krajinách a vôľou potvrdiť svoje priority a zodpovednosti na svetovej scéne; zdôrazňuje, že na to, aby mohla Únia reagovať na nepredvídateľné globálne výzvy konzistentným a zodpovedajúcim spôsobom, je potrebné vybaviť ju potrebnými finančnými prostriedkami a zdôrazňuje najmä, že naplánovaný rozpočet SZBP na rok 2011 by mohol byť podhodnotený; vyjadruje poľutovanie nad tým, že akýkoľvek nárast nad naplánovanú ročnú sumu by ešte viac zosilnil tlak na okruh 4;
56. poukazuje na potrebu revízie medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne z roku 2006, týkajúcu sa právomocí Parlamentu v súvislosti s rozpočtom SZBP/SBOP podľa Lisabonskej zmluvy ako aj potreby nových pravidiel pružného využitia rozpočtu SZBP na civilné misie SBOP a úplnej transparentnosti pokiaľ ide o vojenské operácie krízového riadenia a najmä využitie počiatočných zdrojov;
57. zdôrazňuje, že po opravnom rozpočte na rok 2010 bude rok 2011 prvým rokom plnej prevádzky Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS); má v úmysle poskytnúť EEAS potrebné administratívne prostriedky na to, aby splnila svoje poslanie, pripomína však, že podľa zmluvy a v plnom súlade so spoločným úmyslom zvýšiť účasť EP na formovaní a riadení vonkajších vzťahov EÚ bude plne vykonávať kontrolu nad rozpočtom a rozpočtovou kontrolou EEAS; pripomína, že v súvislosti s projektom zriadenia služby je potrebné zabezpečiť úplnú transparentnosť a že je pravdepodobné, že jej „sui generis“ povaha zrejme spôsobí vytvorenie nového oddielu v rámci rozpočtu EÚ;
58. vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom informácií o financovaní záväzkov EÚ podporiť rozvíjajúce sa krajiny v ich boji proti zmene klímy a pripomína, že s týmto záväzkom sa nepočítalo vo VFR; zdôrazňuje, že financovanie týchto opatrení by malo dopĺňať existujúce prostriedky oficiálnej rozvojovej pomoci;
59. opätovne potvrdzuje pevný záväzok pomôcť haitskému ľudu v čo najväčšom možnom rozsahu odstrániť následky zničujúceho zemetrasenia, ktoré postihlo ich krajinu; žiada Komisiu, aby na základe dôkladného hodnotenia potrieb predložila čo najambicióznejší plán pomoci pre Haiti; pripomína, že takýto plán by nemal ohroziť existujúcu spoluprácu s ostatnými rozvíjajúcimi sa a menej rozvinutými krajinami a mal by zahŕňať nové finančné zdroje; v tejto súvislosti pripomína pozíciu EP o vytvorení stálych síl civilnej ochrany EÚ a opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila príslušné konkrétne návrhy;
60. zdôrazňuje, že EÚ v súčasnosti mobilizuje všetky svoje zdroje, nad rámec existujúcich programov, s cieľom podporiť budovanie mieru a úsilie o obnovu v zónach konfliktov, napríklad Gruzínsko, Afganistan, Blízky východ a subsaharská Afrika, a že považuje nahradenie existujúcich priorít novými prioritami za neakceptovateľné;
61. pripomína význam primeraného financovania pre stabilizáciu oblasti Západného Balkánu a jeho postupné začlenenie do Európskej únie;
62. zdôrazňuje, že Východné partnerstvo ako súčasť politiky susedstva má pre EÚ veľký význam, a opätovne zdôrazňuje svoju podporu navrhovanému rámcu; považuje za rovnako dôležité zabezpečiť zodpovedajúce finančné prostriedky, ktoré budú odrážať záväzok EÚ voči jej južným susedom;
63. pripomína, že otázka financovania takzvaných opatrení súvisiacich s banánmi po Ženevskej dohode o obchode s banánmi nebola vyriešená počas zmierovacieho konania pre rozpočet na rok 2010; vyjadruje dôrazný nesúhlas s návrhom využiť rezervy okruhu 4 na takéto financovanie (25 miliónov EUR ročne), s ktorým sa nepočítalo vo VFR a je presvedčený, že táto položka si zaslúži primerané viacročné finančné riešenie;
Okruh 5
64. vyjadruje želanie, aby sa v duchu účinných a efektívnych výdavkov prostriedkov EÚ dôkladne zhodnotila situácia súvisiaca s týmto okruhom potom, ako bude viac informácií k dispozícii o skutočných požiadavkách Komisie, o predpokladaných mierach rastu a celkovom priestore na manévrovanie v rámci stropov VFR;
65. zdôrazňuje, že je potrebný transparentný a prezieravý prístup pri viacerých otázkach s výraznými finančnými dôsledkami, ako sú personálne potreby, dôchodky, nákladovo a energeticky účinná stavebná politika aj s ohľadom na umiestnenie, politika externého zadávania zákaziek a administratívne funkcie a trendy v porovnaní s prevádzkovými;
66. zdôrazňuje, že v súvislosti s platmi a dôchodkami Rada v decembri 2009 prijala zvýšenie o 1,85 %, t. j. len polovicu percentuálneho zvýšenia vyplývajúceho z „metódy“, a že v závislosti od výsledku súdneho sporu vyplývajúceho z námietky Komisie by rozdiel mohol retroaktívne tvoriť približne 135 miliónov EUR pre všetky inštitúcie;
67. pripomína, že hoci bola predpoveď Komisie pre rast na rok 2010 obmedzená na 0,9 %, nezahŕňala viaceré administratívne oblasti, ktoré sú v skutočnosti financované mimo tohto okruhu, ako napríklad položky technickej a administratívnej podpory (predtým položky BA), výkonné agentúry (agentúry externého výskumu) a administratívne výdavky na decentralizované agentúry a priamy a nepriamy výskum; žiada Komisiu, aby uviedla svoj názor ku kritériám, ktoré sa majú uplatniť s cieľom vymedziť celkové administratívne výdavky a pokračovala v poskytovaní jasného popisu oblastí mimo okruhu 5; žiada, aby boli všetky administratívne výdavky zahrnuté do okruhu 5;
68. vyzýva Komisiu, aby predložila aktualizovanú správu o preverovaní s cieľom jasne analyzovať a nadviazať na personálne potreby;
Decentralizované agentúry
69. podporuje Komisiu v tom, aby pokračovala v politike uplatňovanej v nedávnych rozpočtových postupoch v súvislosti s financovaním decentralizovaných agentúr, najmä branie do úvahy prebytkov vyplývajúcich z plnenia ich rozpočtov pri rozhodovaní o navrhovaných dotáciách; trvá však na tom, že agentúry, ktoré závisia do určitej miery od príjmov pochádzajúcich z poplatkov, by mali mať stále možnosť široko využívať pripísané príjmy na zabezpečenie potrebnej rozpočtovej flexibility; víta transparentnú prezentáciu ročných žiadostí o dotácie v pracovnom dokumente o orgánoch uvedených v článku 185 nariadenia Rady č. 1605/2002 ako súčasť návrhu rozpočtu Komisie;
70. očakáva, že v činnosti medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované agentúry sa bude čoskoro pokračovať a znova potvrdzuje svoje očakávania, že táto skupina vytvorí prevádzkové závery, ktoré umožnia inštitúciám dohodnúť sa na spoločnom prístupe k vytváraniu, riadeniu a financovaniu decentralizovaných agentúr, ako aj na ich postavení v rámci inštitucionálnej architektúry Únie;
Postup na prijatie ročného rozpočtu na rok 2011
71. zdôrazňuje, že rozpočtový postup na prijatie rozpočtu na rok 2011 bude úplne prvým postupom, ktorý bude prebiehať podľa nových pravidiel stanovených v Lisabonskej zmluve; pripomína, že Európsky parlament, Rada a Komisia sa dohodli na prechodných opatreniach, ktoré sa budú vzťahovať na rozpočtový postup po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy[4], a ktoré by mali platiť, až pokým nenadobudnú platnosť potrebné právne akty ustanovujúce pravidlá týkajúce sa týchto otázok (nové nariadenie o VFR, prepracované Nariadenie o rozpočtových pravidlách a možná zostávajúca medziinštitucionálna dohoda);
72. považuje za potrebné, aby sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na zásadách a modalitách týkajúcich sa organizácie, prípravy a fungovania Zmierovacieho výboru tak, ako to predpokladá odsek 7 spomínaného spoločného vyhlásenia, s cieľom zabezpečiť, aby rozpočtový postup v roku 2010 prebehol hladko; zdôrazňuje, že tieto zásady musia rešpektovať zásady stanovené v uznesení Parlamentu o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy[5] a jeho uznesení o pokynoch k prechodným postupom v otázkach rozpočtu v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy[6]; poveruje Výbor pre rozpočet, aby tieto zásady dohodol s Radou a Komisiou;
73. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade a Dvoru audítorov.
- [1] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
- [2] KOM(2009) 647 v konečnom znení.
- [3] Poznámka – tento osobitný program spadá do okruhu 1a.
- [4] Pozri prílohu 5 uznesenia z 15. decembra 2009 o Uznesení Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2009 o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010 po úpravách Rady (všetky oddiely).
- [5] Uznesenie z 7. mája 2009.
- [6] Uznesenie z 12. novembra 2009.
STANOVISKO Výboru pre ROZVOJ (2.3.2010)
pre Výbor pre rozpočet
o prioritách pre rozpočet na rok 2011 – oddiel III – Komisia
(2010/2004(BUD))
Spravodajca Thijs Berman
NÁVRHY
NÁVRHY Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. je výrazne znepokojený skutočnosťou, že chudobné krajiny čelia osobitnej záťaži najmenej 50 miliárd EUR ročne v boji proti zmene klímy a očakáva balík rýchlej pomoci, ktorý by vyčlenil značné dodatočné prostriedky z rozpočtu na rok 2011 osobitne na začatie pomoci EÚ rozvojovým krajinám pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovaní sa nej;
2. poukazuje na to, že zatiaľ čo štáty AKT čerpajú zo značného zvýšenia prostriedkov ERF na riešenie hospodárskej a finančnej krízy, ostatné rozvojové krajiny, v ktorých žije najviac chudobných obyvateľov planéty, túto možnosť nemajú; vyzýva na výrazné zvýšenie financovania prípravných akcií určených na tento účel v rozpočte na rok 2010[1];
3. konštatuje, že prostredníctvom svojho potravinového nástroja EÚ dokázala, že je schopná poskytovať rýchlo a účinnú odpoveď dodržiavaním komplexných, transparentných a demokratických postupov a zohrávať vedúcu úlohu pri riešení potravinovej krízy prostredníctvom globálnych mechanizmov koordinácie; poznatky získané pri plánovaní, identifikácii, hodnotení a implementácii potravinového nástroja EÚ by sa mohli využiť na formuláciu odpovede EÚ na riešenie zmeny klímy a ostatných kľúčových problémov;
4. konštatuje, že reakcia medzinárodného spoločenstva na zemetrasenie na Haiti bola rýchla a značná, ale zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu zlepšenia koordinácie medzi humanitárnymi poskytovateľmi pomoci a vystupňovania úsilia na posilnenie súdržných a transparentných partnerstiev s ostatnými aktérmi humanitárnej pomoci s cieľom maximalizovať ich prípadné hotovostné alebo iné príspevky;
5. upriamuje pozornosť na rozhodujúci význam rýchlosti pri reakcii na humanitárne núdzové situácie a trvá preto na tom, aby bol tento druh financovania dostupný na mobilizáciu v krátkom čase;
6. berie na vedomie podstatný príspevok, ktoré zohrali schémy mikrofinancovania pri pomoci drobným farmárom, najmä ženám, zabezpečovať potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť; víta úspech financovania z rozpočtov na roky 2009 a 2010 v prospech týchto schém a zdôrazňuje potrebu, aby sa ňom pokračovalo;
7. vyzýva Komisiu, aby prisúdila výrazne väčší význam zabezpečovaniu lepšieho prístupu k finančným službám v rozvojových krajinách, prístupu k úverom a úsporám k systémom poistenia, ako je napríklad zdravotné poistenie alebo poistenie úrody;
8. zdôrazňuje, že prostriedky vyčlenené na rozvojové nástroje musia byť zacielené na zmierňovanie chudoby a jednoznačne odmieta rozptyľovanie prostriedkov vyčlenených na použitie v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na inú legislatívu s inými cieľmi;
9. trvá na potrebe zvýšenia rozpočtu Únie na financovanie akcií zameraných na riešenie migrácie, s cieľom zlepšiť riadenie zákonnej migrácie, spomaliť príliv nezákonných prisťahovalcov a optimalizovať účinky migrácie na rozvoj;
10. vyzýva Komisiu, aby rozšírila súčasné iniciatívy zamerané na nakladanie s vodou v rozvojových krajinách;
11. žiada Komisiu, aby financovala programy, akcie a informačné kampane zamerané na boj proti zneužívaniu detskej práce, a to zapojením sociálnej zodpovednosti podnikov a kontrolou dcérskych podnikov;
12. pripomína, že rok 2011 je európskym rokom dobrovoľných činností podporujúcich aktívne občianstvo a vyzýva na vyčlenenie adekvátnych finančných prostriedkov na urýchlené vytvorenie Európskych dobrovoľníckych zborov pre humanitárnu pomoc v záujme zaručenia bezpečnosti svojich dobrovoľníkov.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
1.3.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
22 0 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman, Michael Cashman, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Greze, Enrique Guerrero Salom, Eva Joly, Franziska Keller, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Miguel Angel Martínez Martínez, Cristian Dan Preda, Judith Sargentini |
|||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Rosario Crocetta, Róża, Gräfin von Thun Und Hohenstein |
|||||
- [1] 19 06 08 — Núdzová reakcia na finančnú a hospodársku krízu v rozvojových krajinách
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
4.3.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
31 0 4 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Reimer Böge, Giovanni Collino, Jean-Luc Dehaene, James Elles, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Salvador Garriga Polledo, Jens Geier, Estelle Grelier, Jutta Haug, Jiří Havel, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Ivailo Kalfin, Alain Lamassoure, Barbara Matera, Nadezhda Neynsky, Miguel Portas, Dominique Riquet, Helga Trüpel, Derek Vaughan, Angelika Werthmann |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Da Graça Carvalho, Frédéric Daerden, Roberto Gualtieri, Edit Herczog, Riikka Manner, Paul Rübig, Theodor Dumitru Stolojan |
|||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elisabeth Jeggle, Hans-Peter Mayer, Vladko Todorov Panayotov, Marit Paulsen, Dirk Sterckx |
|||||