SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

27.10.2010 - (KOM(2010)0358 – C7‑0162/2010 – 2010/0192(COD)) - ***I

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajca: Agustín Díaz de Mera García Consuegra

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

(KOM(2010)0358 – C7‑0162/2010 – 2010/0192(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0358),

–   so zreteľom na článok 294 ods.2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0162/2010),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0294/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – odsek 2 Nariadenie (ES) č. 539/2001 Príloha II – časť 4 (nová)

Text predložený Komisiou Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ÚZEMNÉ JEDNOTKY A ÚZEMNÉ SPRÁVNE ORGÁNY, KTORÉ NIE SÚ UZNANÉ ZA ŠTÁTY NAJMENEJ JEDNÝM ČLENSKÝM ŠTÁTOM: ÚZEMNÉ JEDNOTKY A ÚZEMNÉ SPRÁVNE ORGÁNY, KTORÉ NIE SÚ UZNANÉ ZA ŠTÁTY NAJMENEJ JEDNÝM ČLENSKÝM ŠTÁTOM: Taiwan. Taiwan (*).   (*) Oslobodenie od vízovej povinnosti sa nevzťahuje na držiteľov pasov vydaných Taiwanom, v ktorých nie je uvedené číslo preukazu totožnosti.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. – VŠEOBECNÉ OTÁZKY

V nariadení (ES) č. 539/2001 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc Únie, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti.

Rozhodnutie o tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti, sa prijíma na základe osobitného posúdenia situácie v jednotlivých krajinách, pričom sa zohľadňuje nelegálne prisťahovalectvo, verejný poriadok a bezpečnostné otázky, vonkajšie vzťahy EÚ, územná súdržnosť a zásada reciprocity.

Keďže tieto kritériá sa môžu časom zmeniť, v právnych predpisoch Spoločenstva sa stanovuje prieskumný postup, na základe ktorého sa môže vízová povinnosť zrušiť v krajinách, kde došlo k pozitívnemu vývoju vo vyššie uvedených oblastiach.

Postup hodnotenia môže fungovať aj naopak a vízová povinnosť môže byť opätovne zavedená v prípade krajín, v ktorých došlo vo vyššie uvedených oblastiach k negatívnemu vývoju, alebo v prípade krajín, ktoré zavedú vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov jedného alebo viacerých členských štátov.

Členské štáty poskytujú Komisii pomoc pri preskúmaní týchto zoznamov. Zodpovedajú aj za určenie tretích krajín, ktoré by mali byť zahrnuté na pozitívny zoznam a ktoré na negatívny zoznam krajín. Komisia vo svojich zisteniach vychádza z informácií predložených členskými štátmi a praktických údajov poskytnutých Centrom pre informácie, diskusiu a výmenu v oblasti prekračovania hraníc a prisťahovalectva (CIREFI).

II. – PRERADENIE TAIWANU NA POZITÍVNY ZOZNAM KRAJÍN (BEZVÍZOVÝ STYK)

Návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, nevytvára precedens a nie sú ním dotknuté iné prípady v rámci európskeho kontinentu.

Cieľom návrhu je vytvoriť spoločnú prisťahovaleckú politiku a zároveň prispieť k zlepšeniu obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Taiwanom.

Politický a hospodársky kontext

Taiwan prechádzal počas posledných pár desaťročí zásadným procesom demokratizácie. Politické zmeny zavedené v 80-tych rokoch 20. storočia vyvrcholili v roku 1996 prvými demokratickými voľbami v krajine.

Inštitucionálna reforma, dynamická občianska spoločnosť a dodržiavanie občianskych slobôd a práv občanov odvtedy spoločne prispievajú k podpore politickej stability na Taiwane.

Najvyšším predstaviteľom Taiwanu je jeho prezident, ktorého, ako sme už uviedli, volia taiwanskí občania vo všeobecných voľbách na obdobie 4 rokov. Prezident menuje predsedu vlády, a ten má zase za úlohu zostaviť vládu Taiwanu a menovať ministrov, ktorí budú členmi vládneho kabinetu.

V súčasnosti legislatívnu právomoc ostrova zastupuje zákonodarný Yuan, ktorý zoskupuje 113 poslancov. Tí sú určení prostredníctvom volebného systému rozdeleného na okresy s jedným poslancom na dva hlasy, pričom jeden hlas sa udeľuje kandidátovi za okres a druhému za politickú stranu. Ich volebné obdobie má dĺžku 4 roky.

Z hľadiska hospodárstva zaznamenal Taiwan za posledných 60 rokov významný rast. Jeho príjem na hlavu obyvateľa je jedným z najvyšších na svete (30 100 USD). Nezamestnanosť v júli 2010 dosahovala 5,2 %, čo je hlboko pod európskym priemerom, ktorý bol v tom istom mesiaci na úrovni 10,1 %.

V roku 1950 bol Taiwan chudobnejší ako Ghana, Uganda a Konžská demokratická republika. Do roku 1960 bol od vývozu komodít závislý viac než krajiny ako Keňa, Južná Afrika a Libanon. Dnes tvoria produkty vyrobené na Taiwane viac ako 97 % jeho vývozu.

Podľa údajov zverejnených MMF v roku 2009 sa ekonomika Taiwanu nachádzala v celosvetovom meradle na 25. mieste a HNP sa pohyboval vo výške 379 mld. USD. Hospodárky rast sa v prvej polovici roku 2010 vyšplhal na 13,27 % a prebytok obchodnej bilancie dosahoval 12,1 mld. USD.

Európska únia a Taiwan udržujú významné ekonomické a obchodné vzťahy a spolupracujú v oblasti výskumu, vedy, technológií, vzdelávania, kultúry a životného prostredia. Taiwan je štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ v Ázii a EÚ je hlavným zahraničným investorom v tejto krajine. Objem obchodu medzi členskými štátmi a Taiwanom v roku 2008 dosiahol 47 mld. USD.

Vízová politika

Z dôvodov jasne vyplývajúcich z údajov uvedených v predchádzajúcej časti je úroveň čistej migrácie len 0,15 %. Preto je veľmi nepravdepodobné, že Európska únia by musela riešiť problém nelegálnych prisťahovalcov z Taiwanu. Podľa údajov Komisie sa v celej Európskej únii v rokoch 2006 – 2008 nachádzalo len 45 nelegálnych prisťahovalcov z Taiwanu.

Pokiaľ ide o bezpečnosť cestovných dokladov, taiwanské elektronické pasy spĺňajú všetky normy stanovené Medzinárodnou organizáciou civilného letectva. Vyrábajú sa takisto pomocou ďalších moderných techník zamedzujúcich falšovaniu. Overovanie prebieha prostredníctvom elektronických certifikačných systémov. Pasové údaje sú uložené na mikročipoch, ktoré sa čítajú pomocou rádiofrekvenčného zariadenia. Ukladajú sa tieto údaje: meno a priezvisko (v angličtine a čínštine), dátum a miesto narodenia, číslo dokladu, dátum skončenia platnosti a fotografia tváre držiteľa.

V súčasnosti je držiteľom pasu vydaného taiwanskými úradmi približne 60 000 ľudí žijúcich v zahraničí bez trvalej adresy v Taiwane. Ľudia v takejto situácii nemajú žiadny druh taiwanského preukazu totožnosti, čo znamená, že pokiaľ chcú vstúpiť na územie Čínskej republiky, musia vnútroštátny prisťahovalecký úrad požiadať o osobitné povolenie. Z toho preto vyplýva, že pokiaľ taiwanské úrady požadujú, aby títo ľudia mali povolenie na vstup, Európska únia by mala zachovať podobný prístup.

Vízum je spôsob, ako legalizovať vstup osôb do krajiny alebo návštevu krajiny, ktorej nie sú štátnymi príslušníkmi a nemajú v nej pobyt. Ide o účinný spôsob zabránenia nelegálnemu vstupu do krajiny alebo nelegálnemu pobytu v nej. Na krajiny pôvodu nelegálnych prisťahovalcov alebo ich tranzitu sa zvyčajne vzťahujú vízové povinnosti, aj keď to nie je odôvodnené v prípade krajín s veľmi nízkou mierou prisťahovalectva.

Na tomto základe členské štáty ako Spojené kráľovstvo a Írsko (v marci, resp. júli 2009) vízovú povinnosť pre taiwanských občanov zrušili. Túto povinnosť zrušili aj ďalšie krajiny vrátane Japonska, Južnej Kórey, Singapuru a Nového Zélandu.

Jedinými členskými štátmi, ktorých občania musia mať na vstup do Taiwanu víza, sú Cyprus, Rumunsko a Bulharsko. Taiwanské úrady sa zaviazali, že do konca roka 2010 formálne zabezpečia úplné zrušenie vízovej povinnosti. Preto je dôležité, aby sa tento záväzok splnil a Komisia o tom bola písomne informovaná.

Záver

Taiwan nepredstavuje pre Úniu z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo verejnej bezpečnosti žiadnu hrozbu.

Zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Taiwanu posilní jeho obchodné vzťahy s EÚ, prispeje k užšej spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania, životného prostredia a výskumu a povzbudí cestovný ruch na oboch stranách.

EÚ by mala vízovú povinnosť pre občanov Taiwanu zrušiť z dôvodu regionálnej súdržnosti, keďže túto povinnosť už zrušila v prípade iných krajín a subjektov s podobnými ekonomikami v tej istej časti sveta, napr. v prípade Hongkongu, Macaa, Japonska, Južnej Kórey a Singapuru.

Nutnosť, aby činnosť EÚ bola primeraná a zakladala sa na reciprocite, je dôvodom návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001. Rovnako je nevyhnutné, aby Taiwan formálne oznámil, že zrušil vízovú povinnosť pre Bulharsko, Cyprus a Rumunsko do konca roka 2010.

Režim bezvízového styku pre vstup do EÚ sa nebude vzťahovať na držiteľov taiwanských pasov, v ktorých nie je uvedené číslo preukazu totožnosti.

Zaradenie Taiwanu na pozitívny zoznam je logickým krokom, ktorý je v súlade s nedávnymi rozhodnutiami EÚ v tejto oblasti.

III. – PRERADENIE ĎALŠÍCH TRETÍCH KRAJÍN

Komisia nepovažuje za odôvodnené, aby sa na pozitívny zoznam krajín preradili Trinidad a Tobago, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Belize, Dominika, Grenada, Marshallove ostrovy, Mikronézia a Palau.

Príslušné žiadosti predložil vždy buď len jeden členský štát, alebo v niekoľkých prípadoch dva členské štáty. Proti schváleniu týchto žiadostí by mohla svedčiť obmedzená podpora týchto žiadostí v Rade, ako aj hodnotenie Komisie na základe hospodárskej a bezpečnostnej situácie, riziko nelegálneho prisťahovalectva a zásada regionálnej súdržnosti a reciprocity.

IV. – OSTROVY SEVERNÉ MARIÁNY

Spoločenstvo ostrovov Severné Mariány je územím politicky spojeným so Spojenými štátmi americkými. Tvorí ho 14 ostrovov Severné Mariány nachádzajúcich sa medzi Havajskými ostrovmi a Filipínami. Má 82 459 obyvateľov.

Severné Mariány svoj politický zväzok so Spojenými štátmi americkými formalizovali v roku 1975. Ich politický systém je prezidentský a ide o zastupiteľskú pluralitnú demokraciu, kde najvyšším predstaviteľom je guvernér. Hlavou štátu je prezident Spojených štátov amerických. Federálne finančné prostriedky Spoločenstva ostrovov spravuje Úrad pre ostrovné záležitosti v rámci Ministerstva vnútra USA.

Občania Spoločenstva ostrovov Severné Mariány sú preto občanmi USA.

Príloha I nariadenia (ES) č. 539/2001 obsahuje ustanovenie týkajúce sa ostrovov Severné Mariány, podľa ktorého sa vízová povinnosť pre občanov týchto ostrovov ruší. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v záujme politickej súdržnosti v rámci EÚ by sa malo toto ustanovenie zrušiť.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (6.10.2010)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
(KOM(2010)0358 – C7‑0162/2010 – 2010/0192(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrey Kovatchev

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Hlavným cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k nariadeniu ES č.539/2001 je oslobodenie držiteľov taiwanských pasov od vízovej povinnosti pri vstupe do EÚ.

Ako sa veľmi presne uvádza v návrhu Komisie, vyňatie z vízovej povinnosti treba určite podporiť vzhľadom na to, že úroveň hospodárskeho rozvoja, vzdelania a demokracie v Taiwane je porovnateľná s krajinami OECD z tohto regiónu – Južnou Kóreou a Japonskom.

Treba pripomenúť, že EÚ a jej členské štáty zastávajú „politiku jednej Číny“ a neuznávajú Taiwan ako nezávislý a suverénny štát, ale obchodné (Taiwan je členom WTO), kultúrne a osobné styky sú aktívne. Európsky parlament stále podnecuje zastúpenie Taiwanu v medzinárodných organizáciách. Vízový režim, konzulárny systém či systém súkromného práva neprejudikujú v rámci medzinárodného práva žiadnu pozíciu k štatútu teritórií.

Po desaťročiach napätia je politické ovzdušie medzi súčasnou taiwanskou vládou a Čínskou ľudovou republikou veľmi priaznivé, ako naznačuje aj zriadenie priamych letov a nebývalá úroveň obchodovania a osobných ciest cez Taiwanský prieliv, čo poskytuje príležitosť na bezproblémové vykonávanie opatrenia.

V súčasnosti občania všetkých členských štátov EÚ okrem Bulharska, Cypru a Rumunska, ako aj občania krajín schengenského priestoru, ktoré nie sú členmi EÚ, majú s Taiwanom obojstranne bezvízový styk.

Taiwanská vláda sa zaviazala zrušiť vízovú povinnosť pre zvyšné tri krajiny EÚ do konca roku 2010, a hoci vítame úmysel taiwanskej vlády poskytnúť bezvízový styk všetkým 27 členským štátom, očakávame, že sa tak stane pred prijatím tohto opatrenia EÚ.

Zahrnutie ďalšieho územia do tohto návrhu – malého amerického súostrovia Severné Mariány s počtom obyvateľov menej než 90 000, ktorí sú držitelia amerického pasu, má za cieľ opraviť nepresnosti v súčasnom znení nariadenia, ktoré sa už vzťahuje na blízky Guam, ktorý má rovnaký politický status a podobné demografické črty.

******

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor navrhol schválenie návrhu Komisie.

POSTUP

Názov	Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
Referenčné čísla	KOM(2010)0358 – C7-0162/2010 – 2010/0192(COD)
Gestorský výbor	LIBE
Výbor, ktorý predložil stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	AFET 9.9.2010
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko        dátum menovania	Andrey Kovatchev 15.9.2010
Prerokovanie vo výbore	20.9.2010
Dátum prijatia	5.10.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Frieda Brepoels, Andrzej Grzyb, Heidi Hautala, Anneli Jäätteenmäki, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Andrey Kovatchev, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Adrian Severin, Ernst Strasser, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikolaos Chountis, Evgeni Kirilov, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Dominique Vlasto
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Marie-Christine Vergiat

POSTUP

Názov	Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
Referenčné čísla	KOM(2010)0358 – C7-0162/2010 – 2010/0192(COD)
Dátum predloženia v EP	5.7.2010
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	LIBE 8.7.2010
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	AFET 9.9.2010
Spravodajca        dátum menovania	Agustín Díaz de Mera García Consuegra 2.9.2010
Dátum prijatia	26.10.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	47 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sonia Alfano, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Simon Busuttil, Carlos Coelho, Cornelis de Jong, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Hélène Flautre, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Salvatore Iacolino, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Juan Fernando López Aguilar, Clemente Mastella, Véronique Mathieu, Nuno Melo, Louis Michel, Claude Moraes, Jan Mulder, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Rui Tavares, Valdemar Tomaševski, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Edit Bauer, Andrew Henry William Brons, Anna Maria Corazza Bildt, Nadja Hirsch, Monika Hohlmeier, Franziska Keller, Ádám Kósa, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Petru Constantin Luhan, Mariya Nedelcheva, Joanna Senyszyn, Cecilia Wikström