SPRÁVA o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území

31.5.2011 - (2011/2051(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Albert Deß

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území

(2011/2051(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (KOM(2010)0672),

–   so zreteľom na článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky[1],

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[2],

–   so zreteľom na nariadenie Rady č. 2006/144/ES[3] a č. 2009/61/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka[4],

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov[5],

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 73/2009, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020[8],

–   so zreteľom na závery zasadnutia Predsedníctva zo 17. marca 2011 o SPP do roku 2020,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013 z 18. marca 2010,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom SPP do roku 2020 – potraviny, prírodné zdroje a vidiecke oblasti – budúce výzvy,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0202/2011),

A. keďže udržateľné, produktívne a konkurencieschopné európske odvetvie poľnohospodárstva môže zásadne prispieť k plneniu cieľov stanovených pre SPP v zmluvách, ako aj cieľov stratégie Európa 2020, keďže môže pomôcť aj k plneniu nových politických výziev, ako sú napríklad bezpečnosť dodávok potravín, energie a surovín, zmena klímy, životné prostredie a biodiverzita, zdravie a demografická zmena, a keďže nadchádzajúca reforma SPP bude prvou, v ktorej bude Európsky parlament v súlade s Lisabonskou zmluvou spolurozhodovať spoločne Radou,

B.  keďže potravinová bezpečnosť zostáva ústredným problémom poľnohospodárstva nielen v EÚ, ale aj na celom svete, najmä v rozvojových krajinách, pretože podľa FAO sa do roku 2050 očakáva zvýšenie svetovej populácie zo 7 miliárd na viac než 9 miliárd, a to si vyžiada 70-percentné zvýšenie poľnohospodárskej produkcie; keďže bude potrebné vyrábať viac potravín v ťažších podmienkach – vyššie výrobné náklady, veľká nestálosť na poľnohospodárskych trhoch a zvýšený tlak na prírodné zdroje – čo znamená, že poľnohospodári budú musieť produkovať viac s použitím menšieho množstva pôdy, vody a energie,

C. keďže potraviny majú strategický význam a keďže najvhodnejším spôsobom na zaistenie potravinovej bezpečnosti je zachovanie stabilného a konkurenecieschopného poľnohospodárskeho odvetvia; keďže na to je nevyhnutná silná SPP; tá je potrebná aj na zachovanie a udržateľnosť životného prostredia a hospodársky rozvoj vidieckych oblastí EÚ so zreteľom na hrozbu opúšťania pôdy, znižovania počtu obyvateľov vidieka a hospodárskeho úpadku,

D. keďže cieľom reformy SPP z roku 2003 a preskúmania stavu reformy SPP z roku 2008 bolo prispieť k novej štruktúre SPP, ktorá bude efektívnejšia a transparentnejšia a pre ktorú bude charakteristická výraznejšia trhová orientácia; keďže je nutné pokračovať v tomto procese a zároveň podstatne zjednodušiť riadenie nástrojov a postupov SPP, aby sa poľnohospodárom a správam uľahčila situácia;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júla 2010 o budúcnosti SPP po roku 2013 položil základy udržateľnej poľnohospodárskej politiky, ktorá umožní európskym výrobcom, aby boli konkurencieschopní na miestnych, regionálnych, národných a medzinárodných trhoch, a keďže podporil koncepciu multifunkčného poľnohospodárstva so širokou základňou v celej Európe, najmä v oblastiach s prírodným znevýhodnením a v extrémne okrajových oblastiach, a vzal tiež do úvahy problémy, ktorým čelia malé farmy,

F.  keďže SPP musí mať k dispozícii potrebné nástroje, aby sa dokázala vyrovnať s vážnou krízou trhu a zásobovania a mimoriadnou cenovou nestálosťou v poľnohospodárstve; keďže je nutné zabezpečiť, aby tieto nástroje boli nielen aktuálne a efektívne, ale aj flexibilné, aby sa mohli v prípade potreby urýchlene uplatniť,

G. keďže treba privítať začlenenie obnovených a ambicióznych cieľov do SPP, najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľov, životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a územnej súdržnosti, a tieto vysoké štandardy by sa mali obhajovať aj na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť životaschopnosť a konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov, ktorí čelia vysokým výrobným nákladom; keďže dlhodobá produktivita a bezpečnosť potravín, najmä vzhľadom na poruchy klímy, závisí od náležitej starostlivosti o prírodné zdroje, predovšetkým pokiaľ ide o pôdu, využívanie vody a biodiverzitu,

H. keďže odvetvie poľnohospodárstva plní v rámci boja proti zmene klímy kľúčovú úlohu, predovšetkým znižovaním svojich emisií skleníkových plynov, sekvestráciou oxidu uhličitého a výrobou biomasy a energie z obnoviteľných zdrojov, čím vytvára pre poľnohospodárov dodatočný zdroj príjmov,

I.   keďže SPP by mala podporovať aj osobitnú správu poľnohospodárskej pôdy bohatej z hľadiska biodiverzity (napríklad poľnohospodársku pôdu s vysokou prírodnou hodnotou) a agroekosystémov v rámci oblastí Natura 2000 a v tejto súvislosti prechod na modely s nižšími vstupmi (vrátane ekologického poľnohospodárstva), trvalo neorané pasienky alebo poľnohospodárske mokrade,

J.   keďže poľnohospodári v čase rýchlych zmien na poľnohospodárskych trhoch a mnohých nových politických výziev (napr. EÚ 2020) nutne potrebujú právnu istotu, najmä pokiaľ ide o finančný rámec, a keďže Parlament naďalej trvá na tom, že je potrebné zachovať každoročné prostriedky vyčlenené na poľnohospodárstvo v budúcom programovom období aspoň vo výške prostriedkov plánovaných na rok 2013 a navyše stanoviť ich výšku na úrovni, ktorá naďalej umožní garantovať silnú a pevnú SPP, schopnú reagovať na súčasné a budúce výzvy,

K. keďže podiel výdavkov SPP v rozpočte EÚ sa postupne znižuje z takmer 75 % v roku 1985 na plánovaných 39,3 % v roku 2013; keďže SPP, hoci je to jedna z najstarších politík EÚ a jediná patriaca skutočne do právomoci Spoločenstva, predstavuje menej ako 0,5 % HDP EÚ, zatiaľ čo verejné výdavky tvoria okolo 50 % HDP, a keďže po postupných rozšíreniach Európskej únie sa výmera poľnohospodárskej pôdy zvýšila o 40 % a v Únii je dvakrát viac poľnohospodárov než v roku 2004;

L.  keďže podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra 90 % občanov EÚ, ktorí sa na prieskume zúčastnili, považuje poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti za dôležité pre budúcnosť Európy, 83 % občanov EÚ z prieskumu súhlasí s finančnou podporou poľnohospodárom a priemerný počet z nich sa domnieva, že o poľnohospodárskej politike by sa malo naďalej rozhodovať na európskej úrovni,

M. keďže Európsky parlament sa už mnohokrát vyslovil proti renacionalizácii SPP a rozšíreniu spolufinancovania, čo by mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ, a preto so zreteľom na nadchádzajúcu reformu opäť nesúhlasí s akoukoľvek snahou o renacionalizáciu SPP prostredníctvom spolufinancovania priamych platieb alebo prostredníctvom presunu fondov do druhého piliera,

N. keďže je potrebné zachovať SPP založenú na dvoch pilieroch, pričom sú štruktúra a ciele každého piliera jasne definované a navrhnuté spôsobom, ktorý umožňuje ich vzájomné dopĺňanie sa,

O. keďže drobní poľnohospodári v EÚ významne prispievajú k cieľom SPP a keďže prekážky, ktorým čelia, treba v reformnom procese vziať náležite do úvahy,

P.  keďže v nových členských štátoch, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, veľká časť poľnohospodárov, najmä v odvetví živočíšnej výroby, nemá nárok na priame platby, pretože nevlastnia poľnohospodársku pôdu,

Q. keďže poľnohospodári dostávajú stále nižší podiel z pridanej hodnoty, ktorá sa vytvára v potravinovom reťazci, a keďže riadne fungujúci potravinový dodávateľský reťazec a opatrenia na zlepšenie rokovacej pozície výrobcov sú nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie toho, aby poľnohospodári dostávali za svoju produkciu spravodlivú odmenu,

R.  keďže reálne príjmy poľnohospodárov na osobu za posledné dva roky dramaticky klesli a v dôsledku neustáleho poklesu sa v súčasnosti dostali pod úroveň spred 15 rokov, keďže príjmy v poľnohospodárstve sú výrazne nižšie (podľa odhadov o 40 % na pracovnú jednotku) než v ostatných hospodárskych oblastiach a príjmy na obyvateľa vo vidieckych oblastiach sú značne nižšie (približne o 50 %) ako v mestských oblastiach a keďže podľa údajov Eurostatu zamestnanosť v sektore poľnohospodárstva klesla v rokoch 2000 až 2009 o 25%;

S.  keďže svetové hospodárstvo sa stále viac integruje a obchodné systémy sa prostredníctvom viacstranných a dvojstranných rokovaní viac liberalizujú a keďže dohody na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni musia zabezpečovať, aby výrobné postupy v tretích krajinách v prípade výrobkov určených na vývoz do EÚ poskytovali európskym spotrebiteľom rovnaké záruky, pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, trvalú udržateľnosť a minimálne normy sociálneho zabezpečenia, ako výrobné postupy EÚ,

T.  keďže rozvoj vidieka je vzhľadom na rastúce rozdiely, stratu sociálneho kapitálu a súdržnosti, demografickú nerovnováhu a vysťahovalectvo dôležitou súčasťou SPP a keďže budúce politiky v oblasti rozvoja vidieka sa musia snažiť o lepšiu územnú vyváženosť a ponúkať menej byrokratické a viac participatívne riadenie programov rozvoja vidieka, ktoré by mali zahŕňať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia a účinne podporovať posilňovanie a diverzifikáciu vidieckej ekonomiky, chrániť životné prostredie, podporovať vzdelávanie a inováciu, zvyšovať kvalitu života vo vidieckych oblastiach, najmä v znevýhodnených oblastiach, a pôsobiť proti odchodu mladých ľudí z poľnohospodárstva,

U. keďže na jednej strane iba 6 % európskych poľnohospodárov je vo veku do 35 rokov a na druhej strane až 4,5 milióna poľnohospodárov odíde v nasledujúcich desiatich rokoch do dôchodku; keďže generačná obnova by sa mala preto považovať za jednu z priorít budúcej SPP,

V. keďže SPP musí zohľadňovať potrebu zmierňovať osobitné obmedzenia a štrukturálne problémy, ktorým čelia sektory poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch EÚ v dôsledku ich ostrovného charakteru a odľahlosti, ako aj skutočnosť, že vidiecke hospodárstvo výrazne závisí od malého počtu poľnohospodárskych výrobkov;

W. keďže politika na podporu akostných výrobkov je neoddeliteľnou súčasťou budúcej SPP, čo znamená, že rozvoj a posilňovanie tejto politiky, a to najmä v prípade zemepisných označení, budú rozhodujúce pre udržateľný rast a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva,

1.  v zásade víta oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území; uznáva potrebu ďalšej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v súlade s meniacim sa charakterom poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ 27 a novými medzinárodnými podmienkami globalizácie; žiada zachovanie silnej a udržateľnej SPP s rozpočtom zodpovedajúcim ambicióznym cieľom, o ktoré sa musí snažiť, aby vyriešila nové výzvy; dôrazne odmieta akékoľvek kroky smerom k renacionalizácii SPP;

2.  žiada, aby SPP zostala dvojpilierovou štruktúrou; pripomína, že 1. pilier by sa mal naďalej v plnej miere financovať z rozpočtu EÚ a na ročnom základe, zatiaľ čo v rámci 2. piliera by sa malo naďalej uplatňovať viacročné plánovanie, zmluvný prístup a spolufinancovanie; trvá na tom, že dvojpilierová štruktúra by mala slúžiť na zabezpečenie prehľadnosti, pričom oba piliere by sa navzájom dopĺňali bez toho, aby sa prekrývali; domnieva sa, že prvý pilier by mal plniť ciele, ktoré si vyžadujú horizontálne opatrenia, zatiaľ čo druhý pilier by sa mal zameriavať na výsledky a mal by byť dostatočne pružný na to, aby sa doň mohli ľahko začleňovať regionálne a/alebo miestne osobitosti; domnieva sa preto, že dvojpilierová štruktúra by sa mala zachovať, pritom je však dôležité zaviesť do nej zmeny s cieľom účinnejšie zamerať všetky opatrenia potrebné v rámci každého z oboch pilierov, ako aj ich spôsoby financovania;

3.  pripomína, že potravinová bezpečnosť je dôvodom existencie poľnohospodárstva, a to nielen v EÚ, ale aj na celosvetovej úrovni, a najmä v rozvojových krajinách, pretože do roku 2050 bude potrebné zabezpečiť výživu pre 9 miliárd ľudí a súčasne znížiť využívanie nedostatkových zdrojov, najmä vody, energie a pôdy; žiada udržateľnú, produktívnu a konkurencieschopnú európsku poľnohospodársku politiku, ktorá významne prispeje k plneniu cieľov stanovených pre SPP v zmluvách, ako aj priorít stratégie Európa 2020, t. j. k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu; je presvedčený, že poľnohospodárstvo je schopné výrazne prispievať k riešeniu otázky zmeny klímy, vytváraniu nových pracovných miest prostredníctvom ekologického rastu, dodávaniu energie z obnoviteľných zdrojov a súčasne naďalej poskytovať európskym spotrebiteľom bezpečné potravinové produkty vysokej kvality a zaručovať potravinovú bezpečnosť;

4.   považuje za mimoriadne dôležité vytvoriť jasný súbor pravidiel s dlhodobým výhľadom, aby mali európski poľnohospodári možnosť naplánovať investície potrebné na modernizáciu poľnohospodárskych postupov a vytvorenie inovatívnych metód, ktorých výsledkom budú agronomicky správne a udržateľné poľnohospodárske systémy, čo je postup nevyhnutný na zabezpečenie ich konkurencieschopnosti na miestnych, regionálnych a medzinárodných trhoch;

5.  domnieva sa, že v záujme zjednodušenia, jasnosti a spoločného prístupu sa musí hneď na začiatku reformy dohodnúť financovanie každého piliera SPP;

6.  žiada, aby výška poľnohospodárskeho rozpočtu EÚ zostala v budúcom programovom období najmenej na úrovni roku 2013; uznáva, že na vyriešenie výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia, zmeny klímy a územnej rovnováhy v rozšírenej EÚ, ako aj na to, aby SPP mohla prispievať k úspešnosti stratégie EÚ 2020, budú potrebné primerané finančné prostriedky;

7.  je presvedčený, že táto nová poľnohospodárska politika, zameraná na udržateľné systémy výroby potravín, musí byť postavená predovšetkým na lepšom vzájomnom dopĺňaní sa prvého piliera, ktorý zahŕňa priamu pomoc, a druhého piliera, ktorý sa týka opatrení na podporu rozvoja vidieka; zastáva názor, že v rámci novej SPP sa verejné finančné prostriedky musia uznať za legitímnu formu platby za verejné statky poskytované spoločnosti, ktorých náklady nie sú kompenzované trhovými cenami, a že verejné finančné prostriedky by sa mali použiť na motivovanie poľnohospodárov, aby zabezpečovali na celoeurópskej úrovni dodatočné služby v oblasti životného prostredia; je presvedčený, že tento cielený prístup zabezpečí plnenie úloh celej EÚ a prinesie aj flexibilitu potrebnú na dosiahnutie poľnohospodárskej rozmanitosti v EÚ; domnieva sa, že týmto systémom by sa dosiahlo, aby každý platobný prvok transparentne priniesol pre daňových poplatníkov, poľnohospodárov aj celú spoločnosť jednoznačný verejný úžitok;

8.  žiada, aby udržateľnosť, konkurencieschopnosť a spravodlivosť boli hlavnými zásadami SPP, ktorá zachová osobitný charakter jednotlivých odvetví a výrobných oblastí s úlohou zásobovať obyvateľov bezpečnými a zdravými potravinami v dostatočnom množstve a za primerané ceny, ako aj zabezpečovať suroviny pre výkonný európsky spracovateľský a agro-potravinársky priemysel a na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a dodržiavania minimálnych sociálnych štandardov sú najvyššie na svete; žiada takú spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá zaručí vysokú úroveň európskeho poľnohospodárstva v medzinárodnej konkurencii (vonkajšia ochrana kvality);

9.  uznáva, že mnohé z týchto nových výziev a cieľov sú začlenené do právne záväzných medzinárodných záväzkov a zmlúv, na ktorých sa EÚ dohodla a ktoré podpísala, ako sú Kjótsky protokol, dohody z Kankúnu a dohovory z Ramsaru a Nagoje;

10. zdôrazňuje, že veľmi dôležité je zjednodušenie, ktoré musí byť spolu so znížením nákladov na správu politiky na úrovni členských štátov motivačným cieľom budúcej SPP, a že je potrebný jasný spoločný právny základ, o ktorom treba bezodkladne informovať a poskytnúť jednotný výklad;

11. zdôrazňuje, že rozvoj politiky kvality potravín vrátane zemepisného označovania (CHOP/CHZO/ZTŠ) musí byť prioritným aspektom SPP a musí sa prehlbovať a posilňovať tak, aby si EÚ v tejto oblasti udržala vedúce postavenie; zastáva názor, že v prípade týchto kvalitných výrobkov by sa malo povoliť používanie pôvodných riadiacich, ochranných a propagačných nástrojov, ktoré im umožnia harmonicky sa rozvíjať a naďalej podstatným spôsobom prispievať k udržateľnému rastu a konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva;

12. vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie v oblasti výskumu a vývoja na inováciu a podporu; naliehavo preto žiada, aby sa v budúcich programoch EÚ pre výskum a vývoj venovala neustále pozornosť výskumu v oblasti poľnohospodárstva a výživy;

Priame platby

13. konštatuje, že neviazané priame platby, podmienené požiadavkami krížového plnenia, môžu pomôcť podporiť a stabilizovať príjmy poľnohospodárskych podnikov, keď poľnohospodárom umožnia okrem výroby potravín dodávať v rámci Európy aj verejné statky životne dôležité pre celú spoločnosť, akými sú ekosystémové služby, zamestnanie, riadenie krajinotvorby a hospodárska životaschopnosť vidieka; domnieva sa, že poľnohospodári by mali dostávať za poskytovanie týchto verejných statkov priame platby, pretože trh ich sám nezabezpečí, a napriek tomu neposkytuje poľnohospodárom za ne náhradu v dobe, keď často čelia vysokým výrobným nákladom na výrobu kvalitných potravín s nízkymi výstupnými cenami;

14. žiada zachovanie silného a dobre financovaného 1. piliera, schopného riešiť nové výzvy, ktorým je vystavené európske poľnohospodárstvo;

15. žiada spravodlivé rozdelenie prostriedkov SPP v 1. a 2. pilieri medzi členské štáty, ako aj medzi jednotlivých poľnohospodárov v rámci jedného členského štátu, pričom základnou zásadou objektívnych kritérií by mal byť pragmatický prístup; odmieta veľké rozdiely pri rozdeľovaní týchto prostriedkov medzi členské štáty; domnieva sa, že si to vyžiada – s určitým prechodným obdobím – postupné nahradenie systému založeného na už zastaraných referenčných hodnotách z minulosti podpornými platbami, ktoré budú spravodlivejšie, a teda efektívnejšie rozdelené medzi krajiny, jednotlivé poľnohospodárske odvetvia a samotných poľnohospodárov; domnieva sa, že si to vyžaduje tiež efektívnejšie a cielenejšie podporné platby, ktoré budú lepšie cielené a budú viac podnecovať prechod poľnohospodárstva na udržateľnejšie systémy produkcie; v súlade s oznámením Komisie odmieta jednotné paušálne priame platby pre celú EÚ, ktoré by neodrážali európsku rozmanitosť; domnieva sa, že zachovanie rozmanitosti poľnohospodárskych a výrobných oblastí v EÚ je ústredným cieľom, a preto podporuje myšlienku, aby sa čo najviac zohľadňovali osobitné výrobné podmienky v členských štátoch, pokiaľ možno prostredníctvom cielenejšieho systému priamych platieb;

16. podporuje preto taký režim jednotnej platby, ktorý by priniesol určité prerozdelenie v záujme spravodlivého rozdelenia priamych platieb v celej EÚ; navrhuje preto, aby každý členský štát dostával minimálny percentuálny podiel priemeru priamych platieb v EÚ a aby sa stanovil strop; vyslovuje sa za jeho čo najrýchlejšiu realizáciu s obmedzeným prechodným obdobím;

17. žiada, aby sa v prípade priamych platieb poľnohospodárskym podnikom nepoužívali pri rozdeľovaní platieb medzi členské štáty individuálne referenčné hodnoty ako v minulosti, a v prípade oddelených platieb požaduje v nasledujúcom finančnom období prechod na regionálny alebo štátny príspevok podľa plochy; uznáva však, že situácia v jednotlivých členských štátoch je veľmi odlišná, čo vyžaduje regionálne podmienené osobitné opatrenia;

18. domnieva sa, že členské štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú zjednodušený režim jednotnej platby na plochu (SAPS), by po obmedzenom prechodnom období mali prejsť na režim jednotnej platby s príslušnými nárokmi; žiada vyčleniť na uskutočnenie zmeny podporu vrátane finančnej a technickej podpory;

19. víta uznanie úlohy malých poľnohospodárov v rámci európskeho poľnohospodárstva a rozvoja vidieka; zastáva vytvorenie osobitného zjednodušeného programu podpory pre malých poľnohospodárov, ktorí prispievajú k stabilizácii rozvoja vidieka; vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti a právnej istoty stanovila flexibilné a objektívne kritériá, podľa ktorých by každý členský štát mohol vymedziť štatút malých poľnohospodárov; žiada, aby členské štáty v súlade so zásadou subsidiarity rozhodovali, ktorí poľnohospodári spĺňajú podmienky na zaradenie do tohto programu;

20. žiada ďalšie zjednodušenie systému priamych platieb, najmä zjednodušenie pravidiel prevodu platobných nárokov v prípade neaktivovania, pravidiel týkajúcich sa štátnej rezervy v závislosti od prechodu na regionálny/štátny systém jednotnej platby na plochu, žiada zlúčenie minimálnych platobných nárokov a účinný a nebyrokratický systém kontroly v oboch pilieroch; domnieva sa, že by sa mali pozitívne posudzovať tie administratívne systémy, ktoré sa pri predpísanom monitorovaní ukážu ako dobre fungujúce;

21. konštatuje, že sú potrebné opatrenia zamerané na generačnú obnovu v poľnohospodárskom sektore, keďže len 6 % európskych poľnohospodárov je vo veku do 35 rokov a súčasne 4,5 milióna poľnohospodárov odíde v najbližších desiatich rokoch do dôchodku; uznáva, že mladí poľnohospodári čelia počiatočným prekážkam, ako sú vysoké investičné náklady a problémy pri získavaní pôdy a úverov; zdôrazňuje skutočnosť, že opatrenia pre mladých poľnohospodárov v druhom pilieri sa ukázali byť nedostatočné, aby zastavili rýchle starnutie poľnohospodárskeho odvetvia, a vyzýva na predkladanie návrhov, ktoré zvrátia tento neudržateľný trend; návrhy by mali zahŕňať zmeny v pravidlách upravujúcich národnú rezervu a mali by sa zamerať viac mladých poľnohospodárov;

22. zdôrazňuje, že SPP by mala byť rodovo neutrálna a mala by priznávať obom manželom pracujúcim v podniku rovnaké práva; zdôrazňuje skutočnosť, že približne 42 % z 26,7 milióna ľudí pracujúcich pravidelne v poľnohospodárstve v Európskej únii tvoria ženy, ale iba jeden z piatich podnikov (približne 29 %) riadi žena;

23. domnieva sa, že oddelenie platieb sa osvedčilo a umožnilo väčšiu slobodu v rozhodovaní poľnohospodárov, čo zabezpečilo, že poľnohospodári reagujú na signály trhu, vďaka čomu patrí väčšia časť SPP do „zelenej skrinky“ WTO; podporuje návrh Komisie, aby sa aj v budúcnosti vyplácali viazané prémie v niektorých oblastiach, kde neexistuje alternatíva k zavedeným nákladným formám výroby a výrobkov; uznáva preto, že príspevky podľa produkcie by sa mohli v obmedzenom rámci uplatňovať aj po roku 2013;

24. žiada preto, aby členské štáty mali možnosť ponechať časť priamych platieb úplne alebo čiastočne viazanú v rámci limitov WTO na financovanie opatrení na zmiernenie dôsledkov oddelenia v konkrétnych oblastiach a odvetviach, ktoré sú ekonomicky, sociálne a ekologicky citlivé; ďalej sa domnieva, že týmito platbami by sa mohli financovať podľa plochy opatrenia z oblasti životného prostredia a územnej súdržnosti a presadzovať, podporovať a posilňovať kľúčové odvetvia vrátane zvyšovania kvality, výroby poľnohospodárskych surovín, niektorých osobitných typov výroby alebo niektorých osobitných typov poľnohospodárskej činnosti;

25. konštatuje, že poľnohospodárske podniky v Európskej únii majú z historických dôvodov veľmi rozmanitú štruktúru, pokiaľ ide o veľkosť, zamestnanecké pomery, produktivitu práce a právnu formu; je si vedomý, že priame platby sú prideľované spôsobom, ktorého legitímnosť bola spochybnená; berie na vedomie návrh Komisie na zavedenie stropu priamych platieb a víta tento pokus, ktorý sa snaží riešiť legitímnosť SPP a jej prijatie verejnosťou; žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie ďalších podobných mechanizmov, ako je systém postupného znižovania priamych platieb podľa veľkosti poľnohospodárskych podnikov, ktorý berie do úvahy objektívne kritériá zamestnanosti a udržateľných postupov;

26. vyzýva Komisiu, aby predložila praktické návrhy na strednodobú a dlhodobú pomoc odvetviu živočíšnej výroby pri riešení problému rastúcich cien vstupov; domnieva sa, že by to mohlo znamenať stimuly na využívanie trávnych porastov a bielkovinových plodín v striedaní hospodárskych plodín, čo by mohlo byť pre poľnohospodárov ekonomicky výhodnejšie, zároveň by to bola reakcia na nové výzvy, mohlo by to znížiť závislosť od dovozu bielkovinových plodín a mať priaznivý vplyv na cenu krmív; vyzýva Komisiu, aby v záujme členských štátov navrhla zapracovať do súčasného článku 68 prvok flexibility, ktorý by zabránil vylúčeniu podnikov živočíšnej výroby so zameraním na kvalitu a udržateľnosť z nového systému podpory a bral by do úvahy ich osobitný charakter;

27. domnieva sa, že priame platby by mali byť vyhradené výlučne pre aktívnych poľnohospodárov; uvedomuje si však, že v rámci systému oddelených priamych platieb by mali dostávať priame platby všetci poľnohospodári, ktorí využívajú poľnohospodársku pôdu na výrobu a udržiavajú ju v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave; žiada preto Komisiu, aby vypracovala vymedzenie pojmu „aktívny poľnohospodár“, ktorý budú členské štáty môcť uplatňovať bez ďalšej administratívnej záťaže alebo výdavkov, pričom by sa malo zabezpečiť, aby sa tradičné poľnohospodárske činnosti (na plný úväzok a rôzne stupne čiastočného úväzku) bez ohľadu na právne postavenie považovali za aktívne poľnohospodárske činnosti a aby sa vzali do úvahy rôzne druhy držby pôdy a rôzne formy dohôd o obhospodarovaní pôdy, ako aj obhospodarovanie spoločnej pôdy; považuje za nevyhnutné spresniť, že vymedzenie pojmu aktívny poľnohospodár by malo vylúčiť prípady, v ktorých by administratívne náklady za platby boli vyššie než samotná výška pomoci;

28. podporuje kompenzáciu prirodzených znevýhodnení v 2. pilieri a odmieta doplňujúcu platbu v 1. pilieri z dôvodu dodatočného administratívneho zaťaženia;

Ochrana zdrojov a zložka politiky životného prostredia

29. domnieva sa, že zlepšená ochrana prírodných zdrojov je hlavným prvkom udržateľného poľnohospodárstva, čo v rámci nových výziev a cieľov stratégie Európa 2020 odôvodňuje doplňujúce stimuly na podporu poľnohospodárov, aby uplatňovali postupy šetrné voči životnému prostrediu, ktoré sú nad rámec základných požiadaviek krížového plnenia a doplnia už existujúce agro-environmentálne programy;

30. je presvedčený, že ochrana prírodných zdrojov by mala byť tesnejšie spätá s poskytovaním priamych platieb, a preto žiada, aby sa prostredníctvom ekologizujúcej zložky zaviedol v celej EÚ stimulačný režim s cieľom zabezpečiť prostredníctvom efektívneho hospodárenia s nedostatkovými zdrojmi (voda, energia, pôda) udržateľnosť poľnohospodárstva a dlhodobú potravinovú bezpečnosť a zároveň zredukovaním vstupov znížiť v dlhodobom horizonte výrobné náklady; domnieva sa, že tento režim by mal poskytovať maximálnu podporu poľnohospodárom, ktorí uplatňujú alebo postupne chcú stále viac uplatňovať poľnohospodárske postupy vytvorené na dosiahnutie udržateľnejších systémov výroby;

31. zdôrazňuje, že tento systém by sa mal uplatňovať spoločne so zjednodušením systému krížového plnenia pre príjemcov priamych platieb, mal by sa uplatňovať prostredníctvom jednoduchých opatrení, mal by udržiavať v rovnováhe ekologické a ekonomické výsledky, mal by byť relevantný z agronomického hľadiska a nemal by byť diskriminačný voči poľnohospodárom, ktorí sú už vo veľkej miere zapojení do agro-environmentálnych programov;

32. odmieta zavedenie nového systému dodatočných platieb, ktorý by znamenal ďalšiu kontrolu a systém sankcií pre ekologizáciu; trvá na tom, že praktickým prekážkam pre poľnohospodárov a administratívnej zložitosti správy sa treba vyhýbať; ďalej trvá na tom, že v záujme zjednodušenia administratívnych postupov súvisiacich s týmito opatreniami by sa mali všetky poľnohospodárske kontroly vykonávať podľa možnosti súčasne;

33. žiada preto Komisiu, aby čo najskôr predložila posúdenie vplyvu administratívnych postupov, ktoré súvisia s uplatňovaním ekologizujúcej zložky; zdôrazňuje, že ekologické opatrenia majú potenciál na zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskej výroby, a trvá na tom, že je potrebné pokryť všetky prípadné náklady a ušlé príjmy, ktoré vyplynú z vykonávania týchto opatrení;

34. zastáva názor, že ďalšia ekologizácia by sa mala realizovať vo všetkých členských štátoch prostredníctvom katalógu prioritných plošných opatrení a/alebo opatrení na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ktoré financuje EÚ na 100 %; domnieva sa, že každý príjemca týchto konkrétnych platieb musí vykonať určité množstvo opatrení v oblasti ekologizácie, ktoré by mali vychádzať z existujúcich štruktúr, mali by sa vyberať z vnútroštátneho alebo regionálneho zoznamu vytvoreného členskými štátmi na základe širšieho zoznamu EÚ, ktorý možno uplatniť pri všetkých typoch poľnohospodárskej činnosti; domnieva sa, že tieto opatrenia by mohli zahŕňať:

– podporu za nízke emisie uhlíka a opatrenia na obmedzenie alebo zachytávanie emisií skleníkových plynov

– podporu za nízku spotrebu energie a energetickú efektívnosť

– ochranné pásy, medze, prítomnosť živých plotov atď.

– trvalé pasienky

– postupy presného poľnohospodárstva

– rotáciu a rozmanitosť plodín

– plány efektívneho kŕmenia;

35. domnieva sa, že EÚ musí reagovať na výzvy potravinovej a energetickej bezpečnosti, preto musí zabezpečiť, aby aj poľnohospodárstvo v plnej miere reagovalo na obe tieto výzvy; domnieva sa preto, že je nevhodné, aby sa do zoznamu opatrení v oblasti udržateľnosti, ako ho navrhuje Komisia, zaradilo aj povinné vyňatie pôdy z produkcie;

36. žiada, aby spoločná poľnohospodárska politika obsahovala ciele z oblasti udržateľného využívania energie; verí, že poľnohospodársky sektor by mohol do roku 2020 využívať 40 % obnoviteľných palív a do roku 2030 by mohol prestať používať fosílne palivá;

37. konštatuje, že v súčasnosti sú už k dispozícii biotechnológie novej generácie, preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby ako súčasť reformy SPP vypracovala medzisektorovú politiku týkajúcu sa biomasy pre biotechnológie novej generácie vrátane kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu s cieľom umožniť rozvoj trvalo udržateľného trhu s biomasou z poľnohospodárstva, poľnohospodársko-priemyselných podnikov a lesného hospodárstva motivovaním k zberu dostupných zvyškov na výrobu bioenergie a súčasne zabrániť nárastu emisií a strate biodiverzity;

38. zdôrazňuje, že racionálne európske politiky – napríklad zníženie ceny nafty na použitie v poľnohospodárstve či oslobodenie elektrickej energie a paliva vyrobeného na poľnohospodárske účely, a to najmä na elektricky poháňané zavlažovacie čerpadlá, od spotrebnej dane – by mohli pomôcť európskym poľnohospodárom dosiahnuť vyššiu produkciu a zásobovať poľnohospodárskymi výrobkami domáci aj vývozný trh; zdôrazňuje aj význam inovačných zavlažovacích systémov pre zaistenie trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva vzhľadom na ničivé účinky zmeny klímy, ako sú suchá, horúčavy a dezertifikácia, na poľnohospodársku pôdu, ktorá je určená na produkciu potravín a zásobovanie obyvateľstva;

39. zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť účinné zavlažovacie systémy s cieľom zabezpečiť v členských štátoch účinné poľnohospodárske metódy, pomocou ktorých bude možné pokryť domáci dopyt po potravinách a zásobovať vývozný trh poľnohospodárskymi produktmi, so zreteľom na skutočnosť, že v budúcnosti bude nedostatok vody, najmä pitnej;

40. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele EÚ v oblasti biodiverzity ešte neboli dosiahnuté, a očakáva, že SPP prispeje k úsiliu o dosiahnutie týchto cieľov a nagojských cieľov v oblasti biodiverzity;

41. žiada, aby nová SPP podporovala zachovanie genetickej rozmanitosti, aby bola v súlade so smernicou 98/58/ES o starostlivosti o zvieratá a aby neposkytovala finančné prostriedky na výrobu potravín z klonovaných zvierat a ich mláďat alebo potomkov;

42. zdôrazňuje význam vyhľadávania všetkých možných príležitosti na spoluprácu medzi členskými štátmi so zapojením všetkých zainteresovaných strán s cieľom ochraňovať pôdu;

Krížové plnenie a zjednodušenie

43. poukazuje na to, že systém krížového plnenia podrobuje udeľovanie priamych platieb dodržiavaniu zákonných požiadaviek a udržiavaniu poľnohospodárskych plôch v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave a naďalej zostáva jedným z najvhodnejších prostriedkov optimalizácie poskytovania základných ekosystémových služieb poľnohospodármi a plnenia nových environmentálnych výziev tým, že zabezpečuje poskytovanie základných verejných statkov; konštatuje však, že pri uplatňovaní krížového plnenia vzniklo množstvo problémov v súvislosti so správou a prijímaním zo strany poľnohospodárov;

44. domnieva sa, že priame platby už nemožno ďalej zdôvodniť bez splnenia podmienok a že by sa mal preto v prípade všetkých príjemcov priamych platieb rovnako uplatňovať systém krížového plnenia, ktorý je v dôsledku ekologizácie SPP v praxi a v oblasti administratívy, čo sa týka kontroly, zjednodušený a účinný; pripomína, že krížové plnenie sa musí zakladať na posúdení rizika, musí byť primerané a príslušné národné a európske orgány ho musia dodržiavať a dostatočne presadzovať;

45. domnieva sa, že lepšia ochrana a riadenie zdrojov by mali byť tiež základnými prvkami poľnohospodárstva v rámci krížového plnenia, vďaka ktorým možno dosiahnuť vyššie prínosy v oblasti životného prostredia; žiada, aby kontroly krížového plnenia boli jednoduché, efektívne a účinné, a žiada cielený prístup k rozsahu krížového plnenia; žiada výmenu a uplatňovanie najlepších postupov medzi platobnými agentúrami a kontrolnými orgánmi, ako sú interoperabilita databáz a čo najlepšie využívanie vhodnej technológie, s cieľom čo najviac znížiť byrokratickú záťaž poľnohospodárov a správy; domnieva sa, že krížové plnenie by sa malo obmedziť na normy týkajúce sa poľnohospodárskej činnosti, ktoré sa uplatňujú pri systematickej a otvorenej kontrole a vychádzajú z nutnosti získať výsledky; domnieva sa, že pravidlá treba harmonizovať; zdôrazňuje význam úrovní tolerancie a uplatňovanie proporcionality v rámci každého systému sankcií;

46. domnieva sa, že kontroly krížového plnenia by mali byť užšie spojené s kritériami výkonnosti a mali by nabádať poľnohospodárov, aby sa snažili dosiahnuť potrebné výsledky; ďalej je presvedčený, že do týchto kontrol by sa mali viac zapájať samotní poľnohospodári vzhľadom na ich know-how a praktické skúsenosti, a domnieva sa, že by sa tým vytvoril príklad, ktorý by motivoval najmä menej výkonných poľnohospodárov;

47. odmieta, aby sa do systému krížového plnenia zaviedli náročné a nejasné požiadavky odvodené z rámcovej smernice o vode, až kým sa neobjasní aktuálny stav vo vykonávaní tejto smernice vo všetkých členských štátoch;

48. oceňuje značné úsilie vynaložené v odvetví živočíšnej výroby, ktoré má v súčasnosti ťažkosti, na modernizáciu budov a zariadení podľa hygienických a zdravotných noriem; bez toho, aby boli dotknuté základné zásady bezpečnosti a vysledovateľnosti potravín, žiada kritické preskúmanie niektorých noriem hygieny, zdravia a označovania zvierat s cieľom skončiť neprimerané zaťaženie malých a stredných podnikov (MSP); vyzýva najmä Komisiu, aby preskúmala hygienické normy EÚ, najmä miestny alebo priamy predaj a trvanlivosť výrobkov, s cieľom dosiahnuť ich primeranosť v pomere k riziku a zabrániť neprimeranej záťaži výrobno-distribučných kanálov malého rozsahu, ako sú napr. priame prepojenie výrobcov a spotrebiteľov a krátke potravinové dodávateľské reťazce;

Trhové nástroje, záchranná sieť a riadenie rizík

49. domnieva sa, že je dôležité mať možnosť zasiahnuť proti prílišnej nestálosti cien a včas reagovať na krízu, ktorú zapríčinila nestabilita trhov, v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a na svetových trhoch; uznáva, že opatrenia na podporu trhu hrali v minulosti pri riešení kríz v odvetví poľnohospodárstva kľúčovú úlohu, a to predovšetkým pokiaľ ide o intervencie a súkromné skladovanie; zdôrazňuje, že opatrenia na podporu trhu musia byť účinné a v prípade potreby sa musia rýchlo aktivovať, aby sa zabránilo vážnym problémom výrobcov, spracovateľov a spotrebiteľov a aby SPP plnila svoj hlavný strategický cieľ: potravinovú bezpečnosť;

50. zdôrazňuje, že je potrebné mať v rámci SPP k dispozícii určité množstvo pružných a účinných trhových nástrojov plniacich funkciu záchrannej siete, ktoré pôsobia na primeranej úrovni a sú použiteľné v prípade vážneho narušenia trhu; je presvedčený, že tieto nástroje by sa nemali neustále aktivovať a že nesmú slúžiť ako trvalé a neobmedzené odbytisko pre výrobu; niektoré z týchto nástrojov už existujú, je však možné prispôsobovať ich a podľa potreby vytvoriť ďalšie; domnieva sa, že vzhľadom na veľmi rozdielne podmienky v jednotlivých odvetviach sú vhodnejšie diferencované sektorové riešenia než horizontálne; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; domnieva sa, že vzhľadom na zvýšenú nestálosť trhu je potrebné prehodnotiť trhové nástroje s cieľom dosiahnuť ich väčšiu účinnosť a pružnosť, zabezpečiť ich rýchlejšie uvedenie do činnosti, v prípade potreby rozšírenie do ďalších odvetví, úpravu vzhľadom na aktuálne trhové ceny a zabezpečiť záchrannú sieť, ktorá nebude mať deformujúci účinok;

51. domnieva sa, že medzi trhovými nástrojmi môžu figurovať špecifické nástroje na riadenie ponuky, ktorých spravodlivé a nediskriminačné fungovanie môže bez akýchkoľvek požiadaviek na rozpočet Únie zabezpečiť efektívne riadenie trhu a zabrániť krízam zapríčineným nadprodukciou;

52. žiada viacstupňovú záchrannú sieť rozšírenú na všetky odvetvia, ktorá bude pozostávať z kombinácie takých nástrojov, ako sú verejné a súkromné skladovanie, verejné intervencie, nástroje pre prípad narušenia trhu a núdzová doložka; žiada, aby sa pri časovo obmedzených narušeniach trhu povolilo pre konkrétne sektory súkromné skladovanie a verejné intervencie; ďalej žiada ustanoviť nástroj pre prípad narušenia trhu a núdzovú doložku, spoločné pre všetky odvetvia, ktoré Komisii umožnia za určitých okolností v prípade krízy prijať opatrenia na obmedzené obdobie v dĺžke do jedného roka, ktoré by boli účinnejšie než doterajšie; z tohto dôvodu sa domnieva, že v budúcich rozpočtoch EÚ by mal byť k dispozícii osobitný rezervný rozpočtový riadok s možnosťou rýchlej aktivácie, aby bol v prípade ťažkej krízy na poľnohospodárskych trhoch zabezpečený nástroj rýchlej reakcie;

53. domnieva sa, že uplatňovanie intervenčných nástrojov spadá do pôsobnosti výkonných kompetencií Komisie; zdôrazňuje však, že Európsky parlament musí byť okamžite informovaný o plánovaných opatreniach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia musí brať náležite do úvahy pozície Parlamentu;

54. žiada zlepšenie účinnosti intervenčného systému prostredníctvom každoročného vyhodnotenia, ktoré sa vykoná pragmaticky a so zreteľom na situáciu na trhoch;

55. domnieva sa, že so zreteľom na predpokladané environmentálne, klimatické a epidemiologické výzvy a vzhľadom na značné kolísanie cien na poľnohospodárskych trhoch sú mimoriadne dôležité preventívne opatrenia na ochranu príjmov, ktoré by boli dostupné všetkým poľnohospodárom členských štátov na úrovni Únie, členského štátu a jednotlivých poľnohospodárskych podnikov;

56. poukazuje na to, že trhovo orientovaná výroba, priame platby a konkurencieschopnosť sú hlavnými aspektmi každého poistenia proti riziku a že je aj povinnosťou poľnohospodárov počítať s rizikom a predvídať ho; v tejto súvislosti podporuje členské štáty, aby dali poľnohospodárom k dispozícii vnútroštátne nástroje na poistenie proti riziku, a to bez renacionalizácie a narušenia trhu; domnieva sa preto, že Komisia by mala navrhnúť spoločné pravidlá na dobrovoľnú podporu systémov riadenia rizika členskými štátmi, prípadne vytvorením spoločných pravidiel, ktoré budú v súlade s pravidlami WTO pre organizáciu spoločného trhu, s cieľom odstrániť v rámci vnútorného trhu akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže; vyzýva tiež Komisiu, aby oznamovala všetky opatrenia na zavedenie riadenia rizika a aby s legislatívnymi návrhmi predkladala aj príslušné hodnotenie vplyvu;

57. domnieva sa, že so zreteľom na narastajúce riziká by sa mohli v členských štátoch vytvoriť a podporovať ako alternatíva systémy poistenia súkromného sektora, ako aj systémy poistenia pre prípad viacnásobného rizika (poistenie pre prípad nepriaznivej klímy, poistenie proti strate príjmu atď.), futurity a vzájomné podporné fondy čiastočne financované z verejných fondov; v tejto súvislosti predovšetkým podporuje združovanie poľnohospodárov do konzorcií a družstiev; víta vytváranie nových inovatívnych nástrojov; zdôrazňuje však, že by mali byť v súlade s pravidlami WTO a nemali by narušovať hospodársku súťaž a obchod v rámci EÚ; preto žiada, aby sa pre členské štáty uplatňujúce uvedené opatrenia vytvoril právny rámec, ktorý by mal byť zahrnutý v jednotnej spoločnej organizácii trhov;

58. žiada preto Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je možné rozšíriť úlohu skupín výrobcov alebo odvetvových združení pri predchádzaní rizika a presadzovaní kvality na všetky odvetvia produkcie; žiada, aby sa v opatreniach tohto druhu brali osobitne do úvahy výrobky s označením kvality;

59. žiada Komisiu, aby v rámci reformy SPP navrhla konkrétne opatrenia zamerané na podporu vzniku organizácií výrobcov s cieľom posilniť ich pozíciu na trhu;

60. podporuje predĺženie režimu trhu s cukrom z roku 2006 v jeho súčasnej podobe do roku 2020 a žiada prijatie vhodných opatrení s cieľom chrániť výrobu cukru v EÚ a umožniť, aby sa v stabilnom rámci zvýšila konkurencieschopnosť tohto odvetvia v EÚ;

61. domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť návrh na zachovanie práv na výsadbu v odvetví vinohradníctva aj po roku 2015 a mala by to zohľadniť aj vo svojej hodnotiacej správe o reforme organizácie spoločného trhu s vínom z roku 2008, ktorá má byť predložená v roku 2012;

62. domnieva sa, že by sa mali posilniť systémy riadenia v oblasti ovocia a zeleniny (citrusových plodov a všetkých príslušných produktov), vína a olivového oleja a že je potrebný efektívnejší krízový fond v oblasti ovocia a zeleniny, lepšie riadenie kríz v odvetví vína a aktualizovaný systém súkromného skladovania v oblasti olivového oleja;

Medzinárodný obchod

63. vyzýva EÚ, aby zabezpečila konzistentnosť medzi SPP a jej obchodnými a rozvojovými politikami; osobitne nalieha na EÚ, aby pozorne sledovala situáciu v rozvojových krajinách a neohrozovala možnosť výroby potravín, dlhodobú potravinovú bezpečnosť týchto krajín a schopnosť ich obyvateľstva zabezpečovať si potraviny a aby pritom rešpektovala zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa preto, že obchodné dohody EÚ v oblasti poľnohospodárstva by nemali byť prekážkou trhov v najmenej rozvinutých krajinách;

64. pripomína záväzok, ktorý na seba prevzali členovia WTO počas ministerskej konferencie v roku 2005 v Hongkongu, že odstránia všetky formy vývozných dotácií a zavedú prísne pravidlá na všetky vývozné opatrenia s rovnakým účinkom, predovšetkým pokiaľ ide o vývozné úvery, štátne poľnohospodárske obchodné podniky a reguláciu potravinovej pomoci;

65. žiada Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie vplyvu všetkých prebiehajúcich obchodných rokovaní, najmä dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom, ktoré by nemali negatívne ovplyvniť rozvojové krajiny a zabrániť účinnosti SPP do roku 2020;

66. konštatuje, že potraviny nie sú iba komoditou, ale že prístup k potravinám má zásadný význam pre ľudskú existenciu; vyzýva EÚ, aby v súvislosti s rastúcim dopytom a zvyšujúcimi sa cenami potravín podporovala prostredníctvom svojej obchodnej a rozvojovej politiky udržateľné poľnohospodárske postupy a potravinovú bezpečnosť v najmenej rozvinutých krajinách a rozvojových krajinách;

67. žiada Komisiu, aby preskúmala, akú úlohu zohral medzinárodný obchod s obilninami pri raste kolísania cien;

Potravinové dodávateľské reťazce

68. žiada, aby sa na celosvetovej úrovni vypracovali možnosti riešenia problému špekulácií s poľnohospodárskymi komoditami a extrémnej nestálosti cien, keďže tieto javy môžu ohroziť potravinovú bezpečnosť; uznáva však význam riadne fungujúceho termínovaného trhu s poľnohospodárskymi plodinami; domnieva sa, že nadmerné špekulácie dokáže účinne obmedziť len koordinovaný postup na medzinárodnej úrovni; podporuje v tejto súvislosti návrh francúzskeho predsedníctva skupiny G20, že skupina by sa mala dohodnúť na opatreniach na boj proti rastúcej nestálosti cien poľnohospodárskych surovín; vyslovuje sa za celosvetový systém oznamovania a koordinovaného riadenia poľnohospodárskych skladových zásob, ktorého cieľom by bolo zaistiť potravinovú bezpečnosť; konštatuje preto, že by sa malo zvážiť skladovanie zásob dôležitých poľnohospodárskych komodít; zdôrazňuje, že sledované ciele nemožno dosiahnuť bez zvýšenia skladových kapacít ani bez vytvorenia nástrojov kontroly a dohľadu nad trhmi; upozorňuje predovšetkým na znepokojujúce dôsledky nestálosti svetových cien na rozvojové krajiny;

69. zdôrazňuje skutočnosť, že – na rozdiel od odvetví, ktoré v rámci výrobného reťazca na primárnu poľnohospodársku produkciu nadväzujú a ktoré jej predchádzajú – priemerné príjmy poľnohospodárov a vidieckych domácností za ostatné desaťročia v porovnaní so zvyškom hospodárstva trvale klesajú a dosahujú len polovicu príjmov mestských domácností, pričom trhová sila a marže veľkoobchodníkov a maloobchodných predajcov sa v rámci potravinového reťazca výrazne zvýšili;

70. žiada, aby boli prijaté opatrenia na posilnenie riadiacej kapacity primárnych výrobcov a organizácií výrobcov a ich pozície v rokovaní s ostatnými hospodárskymi subjektmi v potravinových reťazcoch (ide v prvom rade o maloobchodných predajcov, spracovateľov a dodávateľské spoločnosti), a to pri súčasnom rešpektovaní dobre fungujúceho vnútorného trhu; domnieva sa, že fungovanie potravinových dodávateľských reťazcov sa musí naliehavo zlepšiť prostredníctvom legislatívnych iniciatív s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť v cenách potravín a prostredníctvom opatrení zameraných na riešenie nespravodlivých obchodných postupov, aby sa umožnilo, že poľnohospodári dostanú takú pridanú hodnotu, akú si zaslúžia; vyzýva Komisiu, aby posilnila postavenie poľnohospodárov a podporovala spravodlivú hospodárska súťaž; je presvedčený, že v súvislosti s riešením sporov medzi subjektmi v rámci potravinových dodávateľských reťazcov by sa malo zvážiť vymenovanie ombudsmanov;

71. domnieva sa ďalej, že v záujme posilnenia postavenia poľnohospodárov v rámci dodávateľského reťazca je nevyhnutné vytvoriť nástroje umožňujúce poľnohospodárom riadiť krátke výrobné reťazce, ktoré by boli transparentné a účinné, mali by obmedzený vplyv na životné prostredie, podporovali by kvalitu a poskytovali by informácie spotrebiteľom, vyžadovali by si menej sprostredkovateľov a podporovali by spravodlivú a transparentnú tvorbu cien;

72. žiada, aby bol zachovaný program poskytovania pomoci najchudobnejším príslušníkom spoločnosti;

Rozvoj vidieka

73. uznáva význam politík v oblasti rozvoja vidieka, ktoré sú vymedzené a financované v rámci 2. piliera, a to vzhľadom na ich prínos k zlepšeniu výsledkov v oblasti životného prostredia, modernizácie, inovácie, infraštruktúry a konkurencieschopnosti, ako aj potrebu ďalšieho rozvoja vidieckeho hospodárstva, poľnohospodárskeho potravinárskeho i nepotravinárskeho odvetvia a lepšej kvality života vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje aj potrebu dosiahnutia politických cieľov vrátane cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré by mali v zásade pomôcť aj poľnohospodárom a vidieckym spoločenstvám;

74. domnieva sa, že opatrenia na rozvoj vidieka musia reagovať na výzvy, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, zmenu klímy, stratu biodiverzity, úbytok vodných zdrojov a znižovanie úrodnosti pôdy, a musia posilniť vyváženú územnú súdržnosť a zamestnanosť; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali taktiež podporovať sebestačnosť vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch, najmä z poľnohospodárskych odpadových produktov; tvrdí, že opatrenia na rozvoj vidieka by mali pomôcť udržať zvýšenú pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach, podporovať zlepšenie vidieckej infraštruktúry a poskytovanie cenovo dostupných služieb pre miestne obyvateľstvo a podniky;

75. domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť pomoci mladým poľnohospodárom; je presvedčený, že vzhľadom na rýchlo starnúce vidiecke obyvateľstvo v Európe majú zásadný význam príťažlivé opatrenia na podporu podnikov mladých poľnohospodárov a ďalších nových subjektov a že by sa mali rozšíriť podporné programy v rámci druhého piliera, napr. prístup k pôde, dotácie a výhodné úvery, a to najmä v oblasti inovácie, modernizácie a rozvoja investícií atď., a očakáva, že zavedenie takýchto mechanizmov bude k dispozícii vo všetkých členských štátoch;

76. navrhuje, aby sa agro-environmentálne programy týkali podstatnej časti poľnohospodárskej pôdy a aby poľnohospodárom poskytovali finančné a technické stimuly na prechod na udržateľnejšie modely poľnohospodárstva, ktoré sú efektívnejšie v oblasti zdrojov a vyžadujú si nižšie vstupy;

77. zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka musí umožniť využitie všetkých prírodných a ľudských kapacít vo vidieckych oblastiach, a to aj kvalitnou poľnohospodárskou výrobou, napríklad prostredníctvom priameho predaja, propagácie výrobkov, zásobovania miestnych trhov, diverzifikácie, ako aj predaja biomasy, energetickej účinnosti atď.;

78. zdôrazňuje, že je potrebná vhodná infraštruktúra na rozvoj a rozširovanie poľnohospodárskych vedomostí a inovačných systémov vrátane možností vzdelávania a odbornej prípravy, poľnohospodárskych poradenských služieb a výmeny najlepších postupov, ktorej cieľom by bolo modernizovať poľnohospodárstvo, pomáhať inovatívnym poľnohospodárom odovzdávať svoje skúsenosti a zlepšiť pridanú hodnotu výrobného reťazca vo vidieckych oblastiach; je presvedčený, že takéto programy by mali byť k dispozícii vo všetkých členských štátoch;

79. preto v záujme splnenia prioritných úloh EÚ (stratégie 2020) podporuje zavedenie cielených opatrení, ktoré určia členské štáty v 2. pilieri; zdôrazňuje význam celkového cieleného európskeho rámca zameraného na výsledky, pričom však uznáva, že členské štáty a regionálne orgány môžu najlepšie rozhodovať o programoch, ktoré môžu na miestnej úrovni najviac prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov; žiada preto, aby sa pri návrhu programov rozvoja vidieka uplatňovala zásada subsidiarity a flexibility a dôrazný participatívny prístup miestneho a subregionálneho partnerstva s použitím metódy LEADER pri návrhu a plnení budúcich európskych a vnútroštátnych programov rozvoja vidieka; domnieva sa, že na základe hodnotenia vplyvu a podrobných simulácií je potrebné stanoviť znížený vnútroštátny príspevok, ktorý sa uplatní v prípade cielenejších opatrení;

80. v súvislosti s rozvojom vidieka podporuje aj myšlienku zavedenia cielených opatrení na ochranu lesov v pohoriach;

81. žiada Komisiu, aby stanovila nové nástroje financovania vo forme sprístupnenia výhodných pôžičiek, najmä na podporu poľnohospodárov vstupujúcich do poľnohospodárskeho odvetvia, alebo nový systém – napríklad JERICHO (Joint Rural Investment CHOice) – pre fond na rozvoj vidieka, a to na základe skúseností z iniciatívy JEREMIE v rámci štrukturálnych fondov;

82. zdôrazňuje, že znevýhodnené oblasti majú často vysokú hodnotu z hľadiska kultúrnej krajiny, zachovania biodiverzity a poskytovania environmentálnych výhod, ako aj dynamiky vidieka; v tejto súvislosti podporuje zachovanie vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené regióny v druhom pilieri a žiada zvýšenie jeho efektívnosti; je presvedčený, že cielený charakter podpory poľnohospodárom pracujúcim v znevýhodnených oblastiach je nesmierne dôležitý v záujme zachovania poľnohospodárskej činnosti v týchto oblastiach, a tým aj zníženia hrozby opustenia pôdy; zdôrazňuje, že kritériá musia podľa rámca EÚ doladiť členské štáty a regionálne a miestne orgány;

83. zdôrazňuje, že vidiecke štruktúry v jednotlivých členských štátoch sú veľmi odlišné, a preto si vyžadujú rôzne opatrenia; žiada preto väčšiu flexibilitu, aby členské štáty a regióny mohli prijať dobrovoľné opatrenia, ktoré by mali byť spolufinancované Európskou úniou pod podmienkou, že tieto opatrenia boli oznámené Komisii a schválené; pripomína, že v období po roku 2013 by sa v miere spolufinancovania mali aj naďalej zohľadňovať špecifické potreby a podmienky konvergenčných regiónov;

84. zasadzuje sa za to, aby v prípade opatrení 2. piliera, ktoré sú pre členské štáty osobitne významné, naďalej platili súčasné miery spolufinancovania aj po roku 2013; zdôrazňuje však, že žiadne dodatočné spolufinancovanie členskými štátmi by nemalo viesť k renacionalizácii 2. piliera alebo k zvýšeniu rozdielov v schopnosti členských štátov spolufinancovať svoje priority;

85. zdôrazňuje, že modulácia ako prostriedok financovania rozvoja vidieka prestane platiť v roku 2012, a to vo všetkých svojich formách, povinných aj dobrovoľných;

86. žiada, aby sa pri prideľovaní prostriedkov v 2. pilieri neuskutočňovali zásadné zmeny, pretože členské štáty, miestne orgány a poľnohospodárske podniky potrebujú pri plánovaní istotu a kontinuitu; zdôrazňuje, že diskusia o prideľovaní týchto prostriedkov by nemala byť oddelená od diskusie o prideľovaní prostriedkov z prvého piliera; vyzýva preto Komisiu, aby pragmatický prístup stanovila ako základný princíp pri prerozdeľovaní prostriedkov z druhého piliera; uznáva potrebu spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov druhého piliera medzi členské štáty podľa objektívnych kritérií, ktoré musia odrážať rôznorodosť potrieb v jednotlivých oblastiach Európy; zastáva názor, aby sa tieto zmeny uskutočnili po uplynutí obmedzeného prechodného obdobia súbežne so zmenami vykonanými v rozdeľovaní prostriedkov v prvom pilieri;

87. podporuje pravidlá spolufinancovania v oblasti rozvoja vidieka, ktoré umožňujú, aby sa na regionálnej alebo miestnej úrovni v prípade vnútroštátne spolufinancovaného podielu vzájomne dopĺňali verejné a súkromné fondy, čím sa posilnia prostriedky na dosiahnutie cieľov, ktoré vymedzila verejná politika pre vidiecke oblasti;

88. žiada zjednodušenie plánovania a uskutočňovania programu druhého piliera na všetkých úrovniach s cieľom zvýšiť efektívnosť; ďalej žiada zjednodušené, účinné a efektívne systémy monitorovania, hodnotenia a podávania správ o opatreniach v oblasti krížového plnenia; domnieva sa, že je potrebné zosúladiť kontroly a sledovanie prvého a druhého piliera, oba piliere by mali byť súdržnejšie, mali by mať podobné pravidlá a postupy a mala by sa znížiť celková záťaž poľnohospodárov v dôsledku kontrol; žiada, aby sa počas päťročného obdobia, v ktorom sa majú záväzne prijímať agro-environmentálne opatrenia, postupovalo flexibilnejšie;

89. žiada, aby družstvá boli vyňaté z ustanovenia odporúčania Komisie 2003/61/ES, pokiaľ ide o neoprávnenosť podnikov, ktoré prekračujú stanovenú hranicu MSP, na poskytnutie prostriedkov z fondu na rozvoj vidieka a všeobecne na platby nad určitú hranicu;

90. zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny by mali mať aj v budúcnosti v rámci politiky rozvoja vidieka výhodu osobitného prístupu, keďže zemepisné ťažkosti, ktorým čelia, a malý počet poľnohospodárskych výrobkov, od ktorých vidiecke hospodárstvo v týchto oblastiach závisí, sú dôvodom na zachovanie miery spolufinancovania nákladov na ich programy rozvoja vidieka z prostriedkov Spoločenstva až do výšky 85 %;

91. víta posun k väčšej koordinácii na úrovni EÚ, najmä medzi programami rozvoja vidieka a politikou súdržnosti, s cieľom predchádzať duplicite, protichodným cieľom a prekrývaniu; pripomína však, že škála projektov v rámci politiky súdržnosti a programov rozvoja vidieka EÚ je rozdielna, preto sa vyslovuje za zachovanie odlišnosti fondov a za to, aby si programy rozvoja vidieka udržali svoje zameranie na vidiecke spoločenstvá a zostali politicky samostatnými nástrojmi;

92. domnieva sa, že prostredníctvom politiky súdržnosti a novej a silnej SPP sa uvoľní hospodársky potenciál vidieckych oblastí a vytvoria sa isté pracovné miesta, čím sa zabezpečí udržateľný rozvoj týchto oblastí;

93. zdôrazňuje dôležitosť politík určených na podporu cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami vzhľadom na prijatie postupov na ochranu životného prostredia a zabezpečenie udržateľnosti prírodných zdrojov v prípadoch, keď poľnohospodárske činnosti, najmä používanie vody, majú cezhraničný dosah;

94. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005.
• [2]  Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005.
• [3]  Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2006.
• [4]  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009
• [5]  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007.
• [6]  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009 a Ú. v. EÚ L 43, 18.2.2010.
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0286.
• [8]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0223.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (13.4.2011)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území
(2011/2051(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Kriton Arsenis

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Odôvodnenie A. keďže 40 % celosvetových emisií skleníkových plynov sa produkuje v sektore poľnohospodárstva; keďže poľnohospodárstvo je hlavným zdrojom metánu a oxidu dusného a oba tieto skleníkové plyny majú oveľa väčší potenciál otepľovania ako oxid uhličitý a keďže zmena klímy ovplyvňuje najmä chudobných ľudí v rozvojových krajinách a má za následok znižovanie poľnohospodárskych príležitostí;

Odôvodnenie B. keďže vidiecke obyvateľstvo v rozvojových krajinách tvorí 70 % až 80 % ľudí trpiacich podvýživou a keďže odstránenie extrémnej chudoby a hladu závisí od zlepšenia životných podmienok poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov v rozvojových krajinách;

Odôvodnenie C. keďže zo správy osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu s názvom Agroekológia a právo na výživu vyplýva, že agroekológia môže do desiatich rokov zdvojnásobiť produkciu potravín v celých regiónoch a zároveň zmierniť zmenu klímy a zmenšiť chudobu na vidieku; uznáva, že dlhodobá produktivita a bezpečnosť potravín, najmä odolnosť poľnohospodárskych systémov voči klimatickým výkyvom, závisí od náležitej starostlivosti o prírodné zdroje, predovšetkým pôdu, využívanie vody a biodiverzitu;

1. konštatuje, že v rámci reformy SPP sa dosiahol pokrok znížením negatívnych vplyvov tejto politiky na rozvojové krajiny; žiada Komisiu a FAO, aby začali dôkladné hodnotenie SPP a jej vplyvu na rozvojové krajiny; žiada, aby nová SPP zahŕňala zásadu nepoškodzovania rozvojových krajín ako kľúčový cieľ v súlade s cieľom súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako sa ustanovuje v článku 208 Lisabonskej zmluvy, a vytvorila primerané mechanizmy, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie tejto zásady; poukazuje na článok 3 ods. 5 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, že EÚ prispieva k voľnému a spravodlivému obchodu a k odstráneniu chudoby, a vyzýva na zosúladenie SPP a politík EÚ v oblasti obchodu a rozvoja;

2. vyzýva EÚ, aby zabezpečila súlad medzi politikou SPP a svojimi politikami v oblasti rozvoja a obchodu; zdôrazňuje najmä potrebu ochranných doložiek v obchodných dohodách a právo rozvojových krajín na ochranu svojich vlastných poľnohospodárskych trhov;

3. pripomína záväzok EÚ a členov tretích strán OECD prijatý v rámci kola rokovaní v Dauhe odstrániť všetky vývozné dotácie a oddeliť priame platby od výroby s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre poľnohospodárske výrobky z EÚ a rozvojových krajín a stimulovať spravodlivý obchod a udržateľný rast; žiada Komisiu, aby zaviedla tieto zmeny a zároveň financovala vhodné dočasné plány s cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na európske vidiecke oblasti a aby presadzovala ekologické a udržateľné poľnohospodárske postupy, pri ktorých sa používa malé množstvo chemických prísad (malé množstvo vonkajších vstupných látok) a ktoré v rámci pestovateľských postupov zohľadňujú miestne prírodné podmienky; vyzýva EÚ, aby podporila požiadavky rozvojových krajín na ochranu svojej potravinárskej výroby a na ochranu svojho obyvateľstva pred možnými deštruktívnymi následkami lacného dovozu; ďalej vyzýva, aby sa investovalo do výskumu agroekologických poľnohospodárskych metód a aby sa poskytovali verejné služby s cieľom umožniť malým poľnohospodárom prechod na udržateľnú ekologickú výrobu;

4. zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia účinnej rozvojovej spolupráce je potrebné zaručiť väčšiu súdržnosť medzi SPP, obchodnou politikou a politikou v oblasti rozvoja; takisto konštatuje, že zo strany EÚ je nevyhnutná lepšia koordinácia s neštátnymi organizáciami vrátane FAO, OSN a iných medzinárodných organizácií;

5. domnieva sa, že SPP zohráva v rozvojovej politike dôležitú úlohu, najmä v oblasti potravinovej bezpečnosti; poukazuje na to, že SPP môže prispieť k zvládnutiu rastúceho celosvetového dopytu po potravinách;

6. konštatuje, že faktory, akými sú chudoba, zdravie, politická stabilita, infraštruktúra a prírodné katastrofy, majú vplyv na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách;

7. konštatuje, že potraviny nie sú len komoditou, ale že prístup k potravinám má pre ľudskú existenciu zásadný význam; vyzýva EÚ, aby prostredníctvom svojich politík v oblasti obchodu a rozvoja podporovala udržateľné poľnohospodárske postupy a potravinovú bezpečnosť v najmenej rozvinutých krajinách a rozvojových krajinách v súvislosti s narastajúcim dopytom a rastúcimi cenami potravín;

8. konštatuje, že potraviny nie sú len komoditou a že prístup k potravinám je všeobecným ľudským právom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zodpovednosť Európy, pokiaľ ide o celosvetovú potravinovú bezpečnosť, spočíva v prvom rade v tom, že rozvojovým krajinám umožní, aby zvýšili a diverzifikovali svoju vlastnú produkciu v záujme zabezpečenia väčšej potravinovej sebestačnosti a uspokojenia dopytu na svojich vlastných trhoch, a podporí ich v tom, a nie v zvýšení svojho poľnohospodárskeho vývozu do rozvojových krajín; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby hospodárske dohody, dohody o voľnom obchode a investičné dohody EÚ s tretími štátmi podrobila posúdeniu vplyvu na ľudské práva, aby nebola v rozpore s vlastnými hodnotami EÚ v oblasti zahraničnej politiky;

9. so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovezených krmív, najmä sóje, prispela k rastúcemu dopytu po pôde mimo územia EÚ, čo vedie k odlesňovaniu, vysídľovaniu spoločenstiev a k šíreniu geneticky modifikovanej sóje v Južnej Amerike; preto vyzýva Komisiu, aby sa znižovanie závislosti od dovezených bielkovinových krmív, t. j. rozvojom a rozšírením udržateľných bielkovinových plodín v EÚ, stalo jednou z jej hlavných priorít;

10. v súvislosti s bojom proti medzinárodnej špekulácii s cenami poľnohospodárskych komodít zastáva názor, že nová SPP by mala zaviesť vhodné mechanizmy a pravidlá pre deriváty poľnohospodárskych komodít a zvýšiť transparentnosť; domnieva sa, že EÚ by mala ísť príkladom, napr. zriadením miestnych poľnohospodárskych dražieb a miestnych distribučných systémov na svojom území, čím by sa zlepšila rokovacia pozícia malých poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

11. uznáva, že je naliehavo potrebné zaistiť celosvetovú potravinovú bezpečnosť zvýšením objemu investícií do poľnohospodárstva v tých regiónoch sveta, v ktorých pretrváva potravinová neistota; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že poľnohospodársky rozvoj sa musí zakladať na práve na výživu a na práve produkovať potraviny a že EÚ musí uznať a hájiť potrebu rozvojových krajín dosiahnuť potravinovú bezpečnosť;

12. žiada Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie vplyvu všetkých prebiehajúcich obchodných rokovaní, najmä dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom, ktoré by nemali negatívne ovplyvniť rozvojové krajiny a zabrániť účinnosti SPP do roku 2020;

13. uznáva, že reformy SPP vďaka takmer úplnému odstráneniu vývozných náhrad významne znížili vplyv poľnohospodárskej produkcie EÚ na rozvojové krajiny; vyzýva EÚ, aby uznala význam podpory poľnohospodárskych odvetví rozvojových krajín, najmä tým, že zabezpečí uprednostňovanie poľnohospodárstva v rozvojových krajinách a v rozpočte EÚ pre zahraničnú rozvojovú pomoc;

14. vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila súlad medzi SPP a svojimi politikami v oblasti obchodu a rozvoja, pričom zohľadní potreby a obavy poľnohospodárov v členských štátoch EÚ a v rozvojových krajinách a zároveň dodrží zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	13.4.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 0 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Corina Creţu, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, András Gyürk, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Cristian Dan Preda, Judith Sargentini, Bart Staes, Patrizia Toia
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	James Nicholson, Edward Scicluna, Catherine Trautmann

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (13.4.2011)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území
(2011/2051(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Karin Kadenbach

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že predchádzajúce reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (MacSharryho reforma z roku 1992, reforma Agenda 2000, reforma z roku 2003 a kontrola stavu politiky v roku 2008) boli všetky zamerané na zabezpečenie toho, aby európski poľnohospodári spĺňali najvyššie štandardy na svete, čo sa týka ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a sledovateľnosti potravín; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že trh neumožňuje poľnohospodárom kompenzovať náklady vynaložené na splnenie týchto štandardov;

2.  žiada, aby SPP po roku 2013 zaručila príslušné finančné prostriedky, aby poskytovala stimuly a aby sledovala dlhodobý cieľ potravinovej bezpečnosti určený na podporu udržateľnej poľnohospodárskej výroby a spotreby, znižovanie spotreby energie, ako aj na podporu účinného využívania vstupov, napríklad obmedzovaním používania škodlivých chemikálií, väčšieho ohľadu na zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat a účinnejšieho využívania potenciálu ekosystémov; zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika musí byť schopná reagovať na environmentálne, zdravotné a sociálne výzvy, akými sú zmena klímy, obmedzovanie zdrojov, znečisťovanie vody, erózia pôdy a strata biodiverzity (vrátane poľnohospodárskej biodiverzity), bez toho, aby sa ohrozila životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov;

3.  žiada, aby sa rozpočet EÚ určený pre poľnohospodárstvo v nasledujúcom období financovania modernizoval v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020;

4.  víta skutočnosť, že oznámenie Komisie sa zameriava na dodávanie ekologických verejných tovarov prostredníctvom ekologických opatrení pre spoločnú poľnohospodársku politiku, ako aj jeho cieľ znovu integrovať diverzitu do sektora poľnohospodárstva, čo bude významnou príležitosťou na pokrok smerom k ekologickejšej a udržateľnejšej spoločnej poľnohospodárskej politike;

5.  považuje za nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu medzi potrebou zvýšenia produktivity, ktorá vyžaduje intenzívne výrobné postupy, a potrebou zachovania a udržateľného využívania zdrojov s náležitým zreteľom na životné prostredie, verejné zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

6.  domnieva sa, že súčasné veľmi intenzívne spôsoby živočíšnej výroby sú často neudržateľné a majú negatívne dôsledky pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, čo môže negatívne vplývať aj na verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť; preto žiada, aby spoločná poľnohospodárska politika podporovala spôsoby živočíšnej výroby, ktoré zohľadňujú životné prostredie i zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat;

7.  zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika musí byť schopná odpovedať na príliš veľké množstvo výziev týkajúcich sa obyvateľstva, rozvoja, biodiverzity, životného prostredia a nedostatku pôdy, a preto je potrebná nová politická iniciatíva zameraná na vytvorenie spoločnej európskej potravinovej politiky;

8.  zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika má kľúčovú úlohu tak pre poľnohospodárov, ako aj pre širokú verejnosť – teda daňových poplatníkov a zároveň spotrebiteľov – keďže každý má prospech z bezpečných, výživných a cenovo dostupných potravín, zdravého životného prostredia, pevného zdravia a perspektívy zamestnania; dopyt po kvalitných výrobkoch stúpa a postupy šetrné k životnému prostrediu sa čoraz viac rozširujú;

9.  žiada, aby bolo financovanie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky založené na modeli, v rámci ktorého sa odmeňuje dodržiavanie noriem, ktoré patria v mnohých oblastiach medzi najprísnejšie na svete, ako aj zabezpečovanie verejných tovarov, ktoré trh neodmeňuje; tento model by mal zahŕňať platby spojené s prírodným znevýhodnením a platby vo forme tzv. zelených bodov či platby pre zraniteľné regióny vrátane ostrovných a horských regiónov, ako aj spoľahlivý a zjednodušený základ pre krížové plnenie pre špecifické systémy poľnohospodárstva, ako napr. ekologické poľnohospodárstvo, poľnohospodárske systémy s vysokou prírodnou hodnotou, intenzívne obhospodarované lúky a pasienky, a pre poľnohospodárov so špecifickými požiadavkami na hospodárenie v oblastiach sústavy Natura 2000;

10. prihovára sa za územný prístup v mechanizme rozdeľovania finančných prostriedkov, ktorý bude zohľadňovať široké spektrum lokalít s cieľom podporiť udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov a príslušných oblastí;

11. žiada, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky používali okrem obrábanej plochy aj iné ukazovatele, napríklad kvalita výroby, používanie ekologicky prijateľných poľnohospodárskych postupov, umiestnenie poľnohospodárskych podnikov v geograficky znevýhodnených oblastiach a prítomnosť mladých ľudí;

12. vyzýva na posilnenie koncepcie financovania oboch pilierov, ktorá podlieha splneniu niekoľkých kritérií v oblasti životného prostredia a biodiverzity, ako aj cieľov v oblasti účinnosti zdrojov a verejného zdravia, a to tak, aby bolo možné použiť udržateľné metódy pri výrobe vysoko kvalitných potravín; zdôrazňuje, že dostatočné financovanie je jedinou zárukou úspechu nových a už existujúcich cielených agroenvironmentálnych opatrení; zdôrazňuje, že na urýchlenie zmeny smerom k celoplošnému ekologickému poľnohospodárstvu je potrebné vytvoriť nové mechanizmy financovania, a žiada prijatie opatrení na posilnenie pozície spotrebiteľov a poľnohospodárov v lepšie fungujúcom potravinovom reťazci;

13. domnieva sa, že financovanie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa nemalo redukovať, ale skôr zmeniť s cieľom zvýšiť skutočnú produktivitu obrábaných plôch, dosiahnuť ciele v oblasti ochrany ekosystémov, biodiverzity a zdravia spotrebiteľov a poľnohospodárov a získavať kvalitné poľnohospodárske výrobky;

14. uznáva, že štátna podpora neudržateľných postupov je v protiklade s deklarovanými cieľmi politiky EÚ v oblasti životného prostredia, a žiada, aby sa režim platieb prispôsobil tak, že sa tento rozpor odstráni a budú sa podporovať osvedčené postupy;

15. prihovára sa za pridelenie priority podpore poľnohospodárskych postupov, ktoré spomaľujú zmenu klímy alebo prispievajú k sekvestrácii uhlíka v pôde;

16. poukazuje na služby, ktoré európski poľnohospodári poskytujú európskej spoločnosti, najmä udržiavanie rôznorodej kultúrnej krajiny a dôležité prínosy k ochrane prírodných zdrojov a starostlivosti o ne, ako aj k ochrane klímy;

17. zdôrazňuje, že ekologizácia poľnohospodárskej politiky EÚ v skutočnosti nie je pre poľnohospodárov ničím novým, keďže všetky postupné reformy boli namierené smerom k posilňovaniu tohto aspektu spoločnej poľnohospodárskej politiky;

18. zdôrazňuje, že dodatočná ekologizácia, ktorá rešpektuje ekosystémy a diverzifikáciu produktov, správne vodné hospodárstvo, obmedzené používanie umelých hnojív, osvedčené postupy boja proti erózii a degradácii pôdy a na zvýšenie úrodnosti pôdy, ako aj opatrenia na obnovu biodiverzity, bude aj naďalej prínosná pre životné prostredie, pričom zabezpečí udržateľnú budúcnosť poľnohospodárstva EÚ;

19. zdôrazňuje, že ďalšia ekologizácia musí vychádzať z prístupu spoločného prospechu pre životné prostredie aj pre poľnohospodárov a spoločnosť, čo sa týka efektívnosti zdrojov a zvýšenia produktivity; zdôrazňuje tiež, že je nevyhnutné klásť dôraz na výskum, inovácie a nové technológie;

20. poukazuje na to, že ceny potravín, ktoré platia európski občania, niekedy presahujú 50 % ich príjmu, že približne 43 miliónov ľudí v EÚ je ohrozených nedostatkom potravín a že slabá výživa je jedným z najsilnejších nepriaznivých faktorov ovplyvňujúcich zdravie, spojených s nižším sociálno-ekonomickým postavením, chudobou a sociálnym vylúčením;

21. víta taký prístup Komisie v tejto politike, ktorý by sa zameriaval na hospodárske, environmentálne a spoločenské výzvy EÚ a podporil by príspevok poľnohospodárstva a vidieckych oblastí k plneniu cieľa stratégie EÚ 2020 týkajúceho sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

22. domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika by mala podporovať prechod z intenzívnej produkcie dobytka na udržateľnejšiu živočíšnu výrobu; žiada preto Komisiu, aby zvážila príplatky pre chovateľov dobytka, ktorí využívajú rozľahlé pastviny a pestujú si vlastné krmivo;

23. poukazuje na to, že poľnohospodárske odvetvie je len jedným z odvetví, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju vidieka; vyzýva preto na väčšie využívanie finančných prostriedkov určených na poľnohospodárstvo s cieľom bojovať proti zvyšovaniu chudoby vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že aj príroda môže posilniť hospodársky rozvoj, napríklad prostredníctvom cestovného ruchu;

24. žiada, aby sa financovanie rozvoja vidieka zameralo na nové výzvy, agroekologické inovácie, spoločenský a hospodársky rozvoj vrátane zlepšenia prístupu k verejným službám a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, najmä v menej významných alebo znevýhodnených oblastiach; to by malo zahŕňať aj podporu regionálnych a miestnych potravinových systémov ako stratégiu inkluzívneho rastu, ako aj pomoc pre samozásobiteľské poľnohospodárske spoločenstvá, keďže sú prínosom pre miestne spoločenstvá;

25. domnieva sa, že opatrenia na rozvoj vidieka musia dopĺňať osvedčené poľnohospodárske postupy podporované v rámci 1. piliera a podporovať postupy, ktoré trvalo prispievajú k plneniu cieľov v oblasti boja proti zmene klímy a správneho riadenia prírodných zdrojov, ako napr. ochrany biodiverzity, vody a pôdy;

26. zdôrazňuje dôležitosť 2. piliera vzhľadom na jeho prínos v oblasti ochrany životného prostredia, modernizácie a zlepšovania štruktúry; žiada, aby opatrenia v rámci 2. piliera boli lepšie prispôsobené svojim cieľom, aby bolo možné zvýšiť účinnosť opatrení v oblasti rastu, zamestnanosti a klímy, ako aj opatrení v prospech vidieckych oblastí;

27. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele EÚ v oblasti biodiverzity ešte neboli dosiahnuté, a očakáva, že spoločná poľnohospodárska politika podporí úsilie o dosiahnutie týchto cieľov a nagojských cieľov v oblasti biodiverzity;

28. žiada, aby nová spoločná poľnohospodárska politika podporovala zachovanie genetickej rozmanitosti, aby bola v súlade so smernicou 98/58/ES o starostlivosti o zvieratá a aby neposkytovala finančné prostriedky na výrobu potravín z klonovaných zvierat, ich mláďat alebo potomkov;

29. zdôrazňuje význam vyhľadávania všetkých možných príležitostí na spoluprácu medzi členskými štátmi so zapojením všetkých zainteresovaných strán na účely ochrany pôdy;

30. zdôrazňuje obrovskú potrebu inovácií, ako aj potrebu orientovať investície smerom k nárastu hospodárskej a environmentálnej výkonnosti; požaduje rozvoj väčšieho počtu projektov financovaných z prostriedkov EÚ a koordinovaných na úrovni EÚ, prostredníctvom ktorých budú poľnohospodári a výskumní pracovníci môcť spolupracovať s cieľom nájsť inovatívne metódy v rámci celého potravinového reťazca umožňujúce zabezpečiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora;

31. zdôrazňuje dôležitosť politík určených na podporu cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami v záujme prijatia postupov na ochranu životného prostredia a zaistenie udržateľnosti prírodných zdrojov v prípadoch, keď poľnohospodárske činnosti, najmä používanie vody, majú cezhraničný dosah;

32. domnieva sa, že je možné zmierniť vplyvy poľnohospodárstva na klímu prostredníctvom lepšieho vzdelávania a odbornej prípravy pre poľnohospodárov v oblasti širšieho využívania inovácií, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja; naliehavo žiada, aby bola poľnohospodárom poskytnutá dôkladná príprava na riešenie energetických výziev prostredníctvom rozvoja ekologických zdrojov energie, ako sú biomasa, biologický odpad, bioplyny, biopalivá a maloplošná výroba veternej, solárnej a vodnej energie, čím sa vytvoria nové pracovné miesta;

33. zdôrazňuje dôležitosť kontrolných mechanizmov s cieľom zaistiť, aby boli výrobky bezpečné pre ľudské zdravie, ktoré umožnia overenie sledovateľnosti a bezpečnosti, ako aj toho, či sa nepoužívajú výrobky, ktoré sú v EÚ zakázané, pričom na výrobky z krajín Spoločenstva aj na výrobky dovezené z tretích krajín sa budú vzťahovať tie isté požiadavky;

34. domnieva sa, že súčasný režim by mala nahradiť jednoduchá a konkrétna štruktúra podpory pre malé poľnohospodárske podniky s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a oceniť ich prínos pre životaschopnosť vidieckych oblastí a ochranu životného prostredia;

35. chce zdôrazniť osobitnú úlohu ekologického poľnohospodárstva, ktoré podľa výskumných štúdií významne prispieva k ochrane klímy v porovnaní s konvenčnými poľnohospodárskymi postupmi, a žiada, aby ekologické poľnohospodárstvo v roku 2020 zaujalo ústredné miesto v spoločnej poľnohospodárskej politike;

36. zdôrazňuje potrebu zahrnúť úvahy o efektívnosti zdrojov do spoločnej poľnohospodárskej politiky prostredníctvom podpory opätovného spracovania organického poľnohospodárskeho odpadu na hnojenie pôdy, ako aj prevencie šírenia poľnohospodárskych odpadov z plastov;

37. naliehavo žiada Komisiu, aby ďalej posilňovala súčasný poradenský systém s cieľom pomáhať poľnohospodárom so zavedením ekologizujúcich opatrení a s odborným vzdelávaním v oblasti agroekologických postupov;

38. zdôrazňuje dôležitosť programov na poskytovanie odborného vzdelávania pre poľnohospodárov, aby používali poľnohospodárske postupy, ktoré sú udržateľnejšie z hľadiska ochrany životného prostredia, a vyzýva Komisiu, aby zaistila financovanie takýchto programov z 2. piliera novej spoločnej poľnohospodárskej politiky;

39. tvrdí, že, zavedenie krížového plnenia do spoločnej poľnohospodárskej politiky v minulých reformách je užitočným nástrojom na dosiahnutie udržateľnosti a že platby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky bez neho nemôžu byť odôvodnené vzhľadom na dopyt spoločnosti po zdravých potravinách, zdravom poľnohospodárstve a dobrom životnom prostredí, vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila ekologickú účinnosť krížového plnenia, ktoré by sa tak stalo základným prvkom udržateľnosti;

40. je presvedčený, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky musí zabezpečiť účinnejšiu reguláciu zaťaženia vodných útvarov živinami a umožniť obnovu morských a pobrežných ekosystémov; domnieva sa preto, že zníženie znečisťovania vôd poľnohospodárskymi zdrojmi by sa malo pridať ako jeden z kľúčových cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo prispeje k udržiavaniu zdravých riek, jazier, morí a podzemných vôd v celej Európe;

41. domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika by mala prejsť celkovým posúdením z hľadiska životného prostredia, pri ktorom by bolo možné určiť kľúčové prvky, ktoré je potrebné zmeniť v záujme ochrany vodných útvarov, vrátane účinkov nadbytočného fosforu spôsobujúceho eutrofizáciu a zvýšenú citlivosť na eutrofizáciu vo vodných ekosystémoch, ako je Baltské more;

42. podporuje účinné vykonávanie akčných plánov na základe rámcovej smernice o vode s cieľom dosiahnuť účinné vodné hospodárstvo a ochranu povodí na miestnej, územnej a regionálnej úrovni; domnieva sa, že je užitočné integrovať rámcovú smernicu o vode do krížového plnenia, a poznamenáva, že je to v súlade s územným prístupom k rozvoju vidieka, ktorý je požadovaný v oznámení Komisie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.4.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	59 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Paolo Bartolozzi, Sergio Berlato, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Holger Krahmer, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Daciana Octavia Sârbu, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Sabine Wils
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Tadeusz Cymański, Matthias Groote, Riikka Manner, Miroslav Mikolášik, Bart Staes, Marianne Thyssen, Michail Tremopoulos, Anna Záborská
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Ashley Fox

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (14.4.2011)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území
(2011/2051(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jens Rohde

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie do úvahy globálny nárast dopytu po potravinách a súčasný tlak na ceny a výkyvy a nestabilitu trhu a ako odpoveď na tieto silné výkyvy žiada prijať vhodné proticyklické opatrenia; konštatuje preto, že Európa potrebuje silnejší, ekologickejší a konkurencieschopnejší sektor poľnohospodárstva, aby mohla zabezpečiť dlhodobú dodávku bezpečných a vysokokvalitných potravín za dostupné ceny pre všetkých európskych spotrebiteľov a aby zvládla budúce výzvy spočívajúce v tvorbe udržateľných pracovných miest a hospodárskeho rastu a bezpečného životného prostredia a klímy, pričom by bol zároveň pokrytý zvyšujúci sa celosvetový dopyt po potravinách;

2.  zdôrazňuje, že sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva prispieva do hospodárstva EÚ vo výške 355 miliárd EUR a pracuje v ňom 8,6 % všetkých pracovných síl EÚ, pričom tento sektor nie je len producentom potravín, ale zohráva významnú úlohu aj ako zdroj neminerálnych surovín potrebných na fungovanie mnohých priemyselných odvetví; konštatuje, že toto je prvá reforma SPP v rámci Európskej únie 27 členských štátov a že takáto reforma je dôležitá, pretože jej cieľom je podporiť pokračovanie poľnohospodárskej činnosti v rozličných európskych krajinách a územiach a zároveň zamedziť akýmkoľvek snahám o presun kompetencií spoločnej politiky späť do kompetencií jednotlivých štátov; zdôrazňuje, že nová SPP musí zabezpečiť spravodlivú a vyváženú distribúciu medzi členskými štátmi;

3.  požaduje vytvorenie takej SPP, ktorá bude súdržná a bude podporovať ciele ďalších politík EÚ, najmä v oblasti lesníctva a poľnohospodárstva, ale aj politík týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov a ekologickej energie, biodiverzity, priemyslu, výskumu, inovácií a stratégie Európa 2020; domnieva sa, že ciele v oblasti využívania energie z udržateľných zdrojov by mali byť zahrnuté do SPP;

4.  zdôrazňuje potrebu určiť primeranú úroveň financovania v súlade s novými cieľmi SPP, alebo aspoň zachovať súčasné rozpočtové prostriedky na ďalšie programové obdobie;

5.  uznáva úlohu sektora poľnohospodárstva v poskytovaní environmentálnych verejných statkov; ďalej sa domnieva, že existuje významný a nevyužitý potenciál poľnohospodárstva v sektoroch úspory energie a energetickej účinnosti, rovnako ako v oblasti poskytovania energie z obnoviteľných zdrojov; konštatuje preto, že reforma SPP by sa mala zamerať aj na využitie plného potenciálu poľnohospodárstva ako poskytovateľa environmentálnych verejných statkov a energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo môže pomôcť znížiť emisie CO₂ vytvorením biopalív ďalšej generácie, ktoré nebudú v konkurencii s výrobou potravín, ako aj pohlcovaním CO₂ pestovanými plodinami a rastlinami alebo priamo pôdou;

6.  v tejto súvislosti konštatuje, že v súčasnosti sú už k dispozícii biotechnológie novej generácie, a naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby ako súčasť reformy SPP vypracovala medzisektorovú politiku biomasy pre biotechnológie novej generácie vrátane kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu s cieľom umožniť rozvoj trvalo udržateľného trhu pre biomasu z poľnohospodárstva, poľnohospodársko-priemyselných podnikov a lesníctva motivovaním k zberu dostupných zvyškov na výrobu bioenergie a súčasne zabrániť nárastu emisií a strate biodiverzity;

7.  domnieva sa, že prvý aj druhý pilier by mali prispievať k zabezpečeniu ekologickejších spôsobov výroby, keďže majú rôzne oblasti pôsobnosti aj ciele; v rámci druhého piliera je preto potrebné vytvoriť mechanizmy na podporu zvyšovania energetickej účinnosti (napríklad tepelná modernizácia budov, nahrádzanie energeticky náročných zariadení menej energeticky náročnými technológiami, opätovné využívanie tepla alebo využívanie solárnej energie), ako aj na podporu aktivít, ktoré nemôžu vyvíjať jednotliví poľnohospodári, ale ktoré by poľnohospodárom umožnili zapojiť sa do účinnejšej a ekologickejšej výroby energie a využiť udržateľnejšie metódy výroby, a tým vyriešiť výzvy budúcnosti: konkurencieschopnosť, prispôsobenie sa trhom, vytváranie hodnoty, ochrana prírodných zdrojov, prispôsobovanie sa klimatickým zmenám atď.; žiada Komisiu, aby v rámci 8. rámcového programu vypracovala sektorovú výskumnú platformu a umožnila poľnohospodárskemu odvetviu väčšie zapojenie do rámcových programov pre výskum, ktorých súčasťou by bol výskum a inovácie nových technológií a metód, napríklad vývoj inteligentných a vysoko produktívnych plodín, udržateľné metódy odburiňovania a účinná separácia hnojiva;

8.  zdôrazňuje, že v rámci druhého piliera by mala politika rozvoja vidieka podporiť opatrenia pre mladých poľnohospodárov, modernizáciu a reštrukturalizáciu poľnohospodárskych podnikov, poľnohospodárov v oblastiach s osobitnými prírodnými prekážkami a v zemepisne znevýhodnených regiónoch a poľnohospodárov, ktorí si zvolia udržateľnejší spôsob poľnohospodárskej výroby a organické poľnohospodárstvo, s cieľom vytvoriť vidiecke oblasti a oblasti s kvalitnými poľnohospodárskymi potravinami;

9.  zdôrazňuje, že racionálne európske politiky – napríklad zníženie ceny nafty na použitie v poľnohospodárstve či oslobodenie elektrickej energie a paliva vyrobeného na poľnohospodárske účely, a to najmä pre elektricky poháňané zavlažovacie čerpadlá, od spotrebnej dane, by mohli pomôcť európskym poľnohospodárom dosiahnuť vyššiu produkciu a zásobovať poľnohospodárskymi výrobkami domáci aj vývozný trh;

10. navrhuje, aby bola ekologizujúca zložka vytvorená takým spôsobom, aby mali poľnohospodári nárok na dodatočnú podporu, ak poskytujú ekologické verejné statky, napríklad zelenú pokrývku, rotáciu plodín a zóny bez postreku, ktoré sú pre EÚ pridanou hodnotou a majú význam pre všetky členské štáty, avšak pre poľnohospodárov z nich nevyplývajú žiadne výhody zo strany trhu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby ekologizujúca zložka poskytovala flexibilitu a možnosti výberu poľnohospodárom, aby sa zabezpečilo splnenie jej účelu ako obchodnej príležitosti a motivačného nástroja;

11. zdôrazňuje, že ekologizujúcu zložku by mali členské štáty povinne uplatňovať; tým, že sa ekologizujúca zložka stane súčasťou prvého piliera a tým aj súčasťou priamych platieb, z ktorých bude tvoriť 25 až 30 %, stane sa motivačnou schémou platnou v celej EÚ, ktorá bude zameraná na zvýšenie trvalej udržateľnosti poskytovaním skutočných hospodárskych stimulov poľnohospodárom, aby zvýšili ekologickú úroveň svojich metód produkcie, ako aj poskytovaním kompenzácií za vyššie produkčné náklady, ktoré v tejto súvislosti pre poľnohospodárov vyplynú;

12. okrem toho zdôrazňuje, že reforma SPP a v tejto súvislosti aj ekologizujúca zložka nesmú viesť k zvýšeniu byrokracie pre európskych poľnohospodárov; potrebný je jednoduchý a logický systém, a kontrola plnenia ekologizujúcej zložky by sa preto mala začleniť do súčasných kontrolných mechanizmov krížového plnenia; naliehavo žiada Komisiu, aby sa na otázku zjednodušenia zamerala už na začiatku, pri predkladaní legislatívnych návrhov;

13. zdôrazňuje, že v rámci ekologizujúcej zložky sa musia zohľadniť rôzne potreby, výzvy a východiskové body členských štátov, aby sa všetkým poľnohospodárom zabezpečili rovnaké príležitosti na jej získanie; malo by sa teda umožniť zohľadnenie už iniciovaných ekologizujúcich zložiek;

14. zdôrazňuje, že environmentálne iniciatívy v prvom pilieri by mali byť zo svojej podstaty európske a mali by dopĺňať environmentálne opatrenia v druhom pilieri, ktoré sa zameriavajú na vnútroštátne, regionálne a miestne priority a osobitosti; domnieva sa, že ekologizujúca zložka musí byť súčasťou priamych platieb v prvom pilieri, aby sa jednoduchým a transparentným spôsobom, ktorý bude rovnaký vo všetkých členských štátoch, prepojilo zabezpečovanie environmentálnych verejných statkov s priamymi platbami a aby sa zaručilo, že sa budú stimulovať environmentálne záväzky poľnohospodárov s tým cieľom, aby bolo odvetvie poľnohospodárstva v súlade s prísnymi normami EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky; zdôrazňuje, že ekologická zložka v prvom pilieri by nemala obmedzovať fungovanie existujúcich poľnohospodársko-environmentálnych nástrojov v druhom pilieri;

15. zdôrazňuje význam inovačných systémov zavlažovania pre zaistenie trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva vzhľadom na ničivé účinky klimatických zmien, napríklad sucha, horúčav a dezertifikácie na poľnohospodársku pôdu, ktorá je určená na zásobovanie obyvateľstva potravinami;

16. zdôrazňuje, že SPP by mala byť rodovo neutrálna a že manželia by mali mať pri práci v podniku rovnaké práva; zdôrazňuje skutočnosť, že približne 42 % z 26,7 milióna ľudí pracujúcich pravidelne v poľnohospodárstve EÚ tvoria ženy, ale iba jeden z piatich poľnohospodárskych podnikov (približne 29 %) riadi žena;

17. zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť účinné systémy zavlažovania s cieľom zaistiť v členských štátoch účinné poľnohospodárske metódy, pomocou ktorých bude možné pokryť domáci dopyt po potravinách a zásobovať vývozný trh poľnohospodárskymi produktmi so zreteľom na skutočnosť, že v budúcnosti bude nedostatok vody, a to najmä pitnej vody;

18. želá si zavedenie stropu pre pomoc podľa oblasti, v ktorej sa poľnohospodársky podnik nachádza, v záujme sociálnej účinnosti a s cieľom zabrániť využívaniu systémov s protichodným účinkom, ktoré pomáhajú pri nadobúdaní vlastníctva alebo pri zakladaní nových poľnohospodárskych podnikov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.4.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	46 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Ioan Enciu, Adam Gierek, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Romana Jordan Cizelj, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Niki Tzavela, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Antonio Cancian, António Fernando Correia De Campos, Francesco De Angelis, Ilda Figueiredo, Matthias Groote, Andrzej Grzyb, Satu Hassi, Yannick Jadot, Silvana Koch-Mehrin, Bernd Lange, Werner Langen, Mario Pirillo, Algirdas Saudargas, Catherine Trautmann

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (13.4.2011)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území
(2011/2051(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Czesław Adam Siekierski

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že z dôvodu rastúcich obáv o potravinovú bezpečnosť v Európskej únii a na celom svete, globalizácie a nárastu cien potravín potrebujú Európa a jej regióny novú, silnú SPP, ktorá podporí vyvážený a udržateľný rozvoj a ktorá bude tiež orientovaná na trh a zvýši konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu, pričom bude súčasne obhajovať poľnohospodárstvo a ochranu klímy vo všetkých regiónoch EÚ a zaručovať poľnohospodárom dôstojné príjmy, ako aj zabezpečovať kvalitné produkty a spravodlivé ceny pre spotrebiteľov v celej Únii; domnieva sa, že táto politika by mala zohľadňovať verejné statky, biodiverzitu, zachovanie pôdy, udržateľné vodné a lesné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a udržateľný rozvoj založený na vzdelávaní, znalostiach a inováciách; vyslovuje sa za udržateľnejšiu, vyváženejšiu, jednoduchšiu a účinnejšiu SPP, ktorá dokáže lepšie napĺňať potreby a očakávania občanov EÚ a ktorá zabezpečí väčšiu koordináciu a koherenciu medzi politikou súdržnosti a spoločnou poľnohospodárskou politikou, najmä prostredníctvom spoločného strategického rámca pre fondy Európskej únie;

2.   poukazuje na to, že jedným z najdôležitejším prvkov reformy SPP by malo byť jej zjednodušenie bez toho, aby to malo negatívny vplyv na jej účinnosť; domnieva sa, že takto bude SPP pre poľnohospodárov a pre širokú verejnosť lepšie pochopiteľná; zastáva názor, že sa musí presnejšie definovať funkcia oboch jej pilierov;

3.   zdôrazňuje skutočnosť, že opatrenia na podporu vidieka treba chápať v širšom zmysle, keďže zahŕňajú hospodárske, sociálne a infraštruktúrne zlepšenia vidieckych oblastí, a nesmú sa vnímať len na úrovni odvetvia;

4.   domnieva sa, že podporu SPP a jej uplatňovanie na znevýhodnené regióny je aj naďalej potrebné prispôsobovať osobitným vlastnostiam týchto oblastí, ako je stanovené v zmluvách a zakotvené v platných právnych predpisoch Spoločenstva;

5.   domnieva sa, že prostredníctvom politiky súdržnosti a novej a silnej SPP sa uvoľní hospodársky potenciál vidieckych oblastí a vytvoria sa isté pracovné miesta, čím sa zabezpečí udržateľný rozvoj týchto oblastí;

6.   zdôrazňuje, že vzhľadom na nové výzvy, ktorým SPP čelí, a vzhľadom na potrebu realizácie cieľov stratégie Európa 2020 a vykonávanie dohôd uzatvorených v rámci prístupových rokovaní s novými členskými štátmi je potrebné, aby sa rozpočet EÚ určený na SPP zachoval v budúcom viacročnom finančnom rámci na takej úrovni, ktorá zabezpečí splnenie týchto úloh;

7.   domnieva sa, že poskytnutie financií na rozvoj vidieka je potrebné lepšie skoordinovať s regionálnou politikou; požaduje integrovanú stratégiu pre miestne služby, trhy a pracovné príležitosti; v tejto súvislosti vyzýva na zapojenie miestnych subjektov, intenzívnejšie presadzovanie partnerstiev a posilnenie riadenia na viacerých úrovniach; je presvedčený, že by to prispelo aj k zjednodušeniu a k zníženiu administratívnej záťaže;

8.   domnieva sa, že z hľadiska udržateľnosti výrobných systémov, výrobných odvetví a území, ktoré sú najviac postihnuté štrukturálnymi nedostatkami a/alebo vývojom trhu a politiky, je nevyhnutné zaistiť určitú mieru flexibility v uplatňovaní priamych platieb zo strany členských štátov;

9.   takisto sa domnieva, že spoločná poľnohospodárska politika a politika súdržnosti musia aj po roku 2013 naďalej patriť k najdôležitejším politickým oblastiam EÚ, a to aj z hľadiska rozpočtu;

10. konštatuje, že orgány na miestnej a vyššej úrovni so skutočnými právomocami predstavujú záruku pre úspešné zapojenie miestnej občianskej spoločnosti podľa programu LEADER; poznamenáva, že vo všetkých členských štátoch Európskej únie je miestna úroveň prvou úrovňou štátu, s ktorou občania prichádzajú do kontaktu, a z tohto dôvodu žiada, aby opatrenia v rámci rozvoja vidieka zahŕňali ustanovenia na posilnenie kapacít mestských a obecných orgánov a na zabezpečenie toho, aby príslušné regionálne orgány aktívne utvárali rozvoj na miestnej a vyššej úrovni;

11. domnieva sa, že režim priamych platieb treba zachovať, aby bolo možné naďalej zabezpečiť – v kontexte volatility cien – regionálnu konkurencieschopnosť, a so zreteľom na oblasti, ktoré sú závažným a trvalým spôsobom znevýhodnené, predovšetkým životaschopnosť riedko osídlených oblastí, hospodársku stabilitu, podporu zamestnanosti, dôstojné a spravodlivé príjmy poľnohospodárov a udržateľný rozvoj poľnohospodárskeho odvetvia EÚ, ako aj potravinovú a environmentálnu bezpečnosť EÚ a jej schopnosť čeliť výzvam v oblasti zmeny klímy, čím sa zabezpečí možnosť riadne realizovať iné politiky a stratégie vrátane stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné vypracovať objektívne, transparentné a zjednodušené kritériá s cieľom zabezpečiť väčšiu rovnosť medzi členskými štátmi a poľnohospodármi pri zabezpečovaní primeranej, harmonizovanej a vyváženej úrovne priamej podpory v rámci systému priamych platieb v celej EÚ a odchýliť sa od doteraz používaných historických kritérií pri vyčleňovaní týchto finančných prostriedkov a náležite ich prispôsobiť tak, aby spĺňali potreby poľnohospodárov; zasadzuje sa za uplatňovanie zásady rovnosti a pružnosti pri implementácii nástrojov, a to aj so zreteľom na rôzne typy poľnohospodárskych podnikov a charakteristické vlastnosti jednotlivých oblastí v každom členskom štáte alebo regióne, v ktorých sa poľnohospodárske podniky nachádzajú;

12. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité minimalizovať rušivý vplyv priamych platieb na hospodársku súťaž na jednotnom trhu, a to nielen čo najväčším oddelením priamych platieb od objemu výroby, ale aj harmonizáciou sadzieb platieb medzi jednotlivými regiónmi a členskými štátmi EÚ, a najmä medzi oblasťami s podobnými alebo rovnakými druhmi výroby;

13. domnieva sa, že v SPP by sa so zreteľom na jej osobitný charakter v súvislosti s uspokojovaním základných potrieb mali zohľadniť opatrenia na reguláciu trhu a mechanizmus na riadenie rizík a kríz vrátane poistiek, ktoré zabezpečia poskytnutie záchrannej siete pre poľnohospodárskych výrobcov a spotrebiteľov; domnieva sa, že je takisto potrebné zaručiť väčšiu rovnosť pri prerozdeľovaní hodnôt v celom potravinovom reťazci, ako aj rovnaké zaobchádzanie s európskymi výrobcami a výrobcami z tretích krajín v súvislosti s podmienkami, ktoré musia poľnohospodárske výrobky určené na spotrebu v EÚ spĺňať;

14. domnieva sa, že v súvislosti s rastúcim podielom žien v poľnohospodárstve (podľa odhadu vedú 3 z každých 10 poľnohospodárskych podnikov ženy) a vzhľadom na nevyhnutný posun k multifunkčne zameraným poľnohospodárskym podnikom výroby (ich hlavným účelom je výroba potravín, ale sú zapojené aj do zachovania krajiny, poskytovania služieb a vzdelávania) je nevyhnutné riešiť otázku prístupu k úverom, doplnkových príjmov a poskytovania sociálnych služieb v poľnohospodárskych podnikoch (poľnohospodárske podniky so sociálnymi funkciami, zariadenia starostlivosti o malé deti v rámci poľnohospodárskych podnikov atď.);

15. víta pozornosť zameranú na osobitné regióny a oblasti, v ktorých je sociálna a environmentálna rovnováha úzko spojená s poľnohospodárstvom; domnieva sa, že je preto potrebné zachovať a posilňovať nástroje určené pre tieto regióny;

16. domnieva sa, že členské štáty by mali mať možnosť znižovať priame platby v závislosti od veľkosti poľnohospodárskych podnikov alebo výšky platieb, ktoré daný poľnohospodársky podnik dostáva, a to aj so zreteľom na výhody vyplývajúce z rozsahu výroby;

17. zdôrazňuje, že so zreteľom na konkrétnu situáciu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov je potrebné znovu prehodnotiť rozhodnutie týkajúce sa zrušenia systému kvót na mlieko v marci 2015;

18. zdôrazňuje, že výrobky, ktoré sú predmetom obchodu medzi EÚ a tretími krajinami, najmä potraviny, by mali spĺňať európske požiadavky a normy týkajúce sa kvality; okrem toho poukazuje na to, že špecifickosť poľnohospodárstva, t. j. závislosť produkcie od klimatických podmienok, ale aj nedávne udalosti na finančných trhoch poukazujú na potrebu lepšej kontroly poľnohospodárskych trhov, pričom na udržanie ich stability musí existovať možnosť intervencie v rokoch vyznačovaných nadbytkom produkcie, a to najmä na trhu s obilninami, ktorý o. i. ovplyvňuje aj trhy s bravčovým mäsom a hydinou;

19. domnieva sa, že v rámci SPP by sa mali vo väčšej miere zohľadňovať potenciál, problémy a potreby malých rodinných podnikov, ako aj podnikov nachádzajúcich sa v oblastiach s osobitnými vlastnosťami a obmedzeniami, najmä tými v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že je potrebné vypracovať osobitné zjednodušené ustanovenia pre malých poľnohospodárov, a zdôrazňuje potrebu diverzifikovať príjem takýchto podnikov, rozvíjať podnikateľské zručnosti a vytvárať nové pracovné miesta vo vidieckych oblastiach, čo obmedzí vyľudňovanie z vidieckych oblastí a prispeje k zvýšeniu životnej úrovne v týchto oblastiach;

20. poukazuje na demografické výzvy, ktoré sú osobitne pálčivé najmä pre vidiecke oblasti; v tejto súvislosti považuje za dôležité riadiť demografické zmeny a zvyšovať atraktivitu vidieckych oblastí pre mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť prístup k inovačným službám a infraštruktúre s cieľom uľahčiť účinnú ekonomickú, sociálnu a kultúrnu účasť a naliehavo požaduje, aby sa vidiecke oblasti považovali za neoddeliteľnú súčasť vzťahov medzi mestom a vidiekom tak, aby bolo možné zabezpečiť vyvážený rozvoj;

21. domnieva sa, že rozvoj vidieka je ako horizontálna otázka nevyhnutnou súčasťou SPP a že nové programy by sa mali ešte viac zamerať na prioritné ciele rozvoja vidieka (zamestnanosť, poľnohospodárske prostredie, voda, zmena klímy, inovácie vrátane modernizácie a reštrukturalizácie poľnohospodárstva a vzdelávanie);

22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili pomoc a poradenské služby pre miestnych a regionálnych poľnohospodárov s cieľom pomôcť im lepšie stanovovať priority a vyhodnocovať výkonnosť vlastných poľnohospodárskych podnikov;

23. požaduje silný, dobre vybavený druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý bude odrážať súčasné potreby rozvoja vidieka; zdôrazňuje horizontálnu úlohu druhého piliera vzhľadom na jeho výsledky v oblasti životného prostredia, modernizácie a štrukturálnych zlepšení, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, vyvážený územný rozvoj a dosahovanie politických cieľov pre obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach, ako aj pre poľnohospodárov; preto požaduje, aby opatrenia druhého piliera lepšie zodpovedali svojim cieľom tak, aby bolo možné zvýšiť účinnosť opatrení v oblasti rastu, zamestnanosti a klímy a opatrení v prospech vidieckych oblastí; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť pomoci mladým poľnohospodárom;

24. víta prínos druhého piliera k uplatňovaniu zásady partnerstva a vyzýva členské štáty, aby venovali tejto zásade a jej širšiemu uplatňovaniu viac pozornosti pri zavádzaní cielených opatrení v rámci druhého piliera;

25. zdôrazňuje dôležitosť znižovania administratívnej záťaže a zjednodušenia prepojenia medzi administratívnymi a vykonávacími pravidlami, čo sa týka všetkých finančných prostriedkov EÚ (napr. oprávnenosť DPH); žiada zjednodušenie a overenie predpisov krížového plnenia v druhom pilieri, považuje zjednodušenie súčasného systému ukazovateľov za nevyhnutné a kriticky hľadí na zavedenie kvantitatívnych cieľov;

26. poznamenáva, že potenciál regiónov a vidieckych oblastí sa neobmedzuje len na prírodné zdroje, ktoré im umožňujú zohrávať sociálnu a hospodársku úlohu, keďže tieto oblasti sú v prvom rade miestom, kde sa vyrábajú potraviny, a sú nevyhnutné na zaistenie potravinovej bezpečnosti, ale zároveň poskytujú kľúčové suroviny pre priemysel a udržateľnú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a predstavujú zdroj environmentálnych, ekologických, krajinných a turistických aktív a nemateriálnych aktív vrátane tradícií a kultúrnych prvkov, akým je kulinárske dedičstvo vo forme regionálnych výrobkov; požaduje vyvážený územný rozvoj vidieckych oblastí vo všetkých regiónoch Európskej únie, ktorý posilní úlohu miestneho obyvateľstva a pomôže zlepšiť miestne podmienky a prepojenie medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje na to, že poľnohospodárstvo je základom vidieckeho hospodárstva a že poľnohospodári zohrávajú hlavnú úlohu v zabezpečení životaschopnosti tohto hospodárstva a v územnom plánovaní vidieckych oblastí; domnieva sa, že podpora regionálnych značiek kvality prostredníctvom SPP by mohla priniesť hospodárske výhody na miestnej a regionálnej úrovni pre EÚ, ako aj pre tretie krajiny;

27. podporuje širšie poňatie vidieka ako oblastí, ktoré poskytujú verejné statky a služby, a preto sú alebo sa môžu stať dobrým miestom na život a prácu pre mnohých občanov EÚ, a domnieva sa, že z tohto dôvodu treba zaručiť primerané finančné prostriedky na ich rozvoj; zdôrazňuje, že to platí aj pre znevýhodnené oblasti a horské oblasti;

28. domnieva sa, že opatrenia na rozvoj vidieka by mali byť konzistentné s podpornými nástrojmi v rámci prvého piliera a mali by ich dopĺňať, aby sa v celej Európskej únii podporilo diverzifikované, konkurencieschopné a udržateľné poľnohospodárstvo; domnieva sa, že politika rozvoja vidieka by mala podporovať modernizáciu a štrukturálne zlepšenia, ako aj inovácie v odvetví poľnohospodárstva s cieľom reagovať okrem iného na výzvy týkajúce sa bezpečnosti potravín, životného prostredia, zmeny klímy a zamestnanosti;

29. považuje za nevyhnutné získať pre prácu na vidieku dve prioritné skupiny – ženy a mladých ľudí – a ponúknuť im nové a alternatívne hospodárske činnosti s cieľom obmedziť vyľudňovanie vidieka a zabezpečiť udržateľné osídlenie vidieckych oblastí;

30. domnieva sa, že rozvoj vidieka by mal podporovať inovácie v poľnohospodárstve, diverzifikáciu sociálnych a hospodárskych aktivít, vytváranie pracovných miest a omladenie obyvateľstva vo vidieckych oblastiach;

31. zdôrazňuje, že niektoré krajiny naďalej potrebujú podporu na to, aby dosiahli úroveň ostatných krajín, a že druhý pilier SPP je preto potrebné udržať na dostatočne silnej úrovni tým, že sa zachovajú súčasné kritériá prideľovania prostriedkov, ktoré zohľadňujú rozdiely v rozvoji medzi jednotlivými krajinami a pomáhajú posilňovať európsku integráciu; poukazuje tiež na to, že ďalšie rozšírenie druhého piliera na nové výzvy vrátane cieľov stratégie Európa 2020 si vyžiada zabezpečiť adekvátnu podporu pre vidiecke oblasti v rámci politiky súdržnosti, a tým aj primeranú koordináciu a rozdelenie úloh medzi SPP a regionálnou politikou;

32. konštatuje, že je potrebné vyvarovať sa prudkých zmien v prideľovaní prostriedkov z druhého piliera, keďže členské štáty očakávajú vo finančnom plánovaní kontinuitu a spoľahlivosť; podporuje preto pragmatický prístup spočívajúci v zachovaní súčasných kritérií prideľovania prostriedkov v rámci druhého piliera; okrem toho konštatuje, že zohľadnenie environmentálnych otázok v rámci druhého piliera musí byť v primeranom súlade s rozvojom vidieka;

33. vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť a koordináciu medzi činnosťami v oblasti rozvoja vidieka v rámci EPFRV a činnosťami v oblasti súdržnosti v rámci EFRR, Kohézneho fondu a ESF; zastáva názor, že komplexný prístup k rozvoju vidieckych spoločenstiev v súlade s cieľom územnej súdržnosti by sa mal zaručiť prostredníctvom jasnejšej súčinnosti medzi týmito fondmi;

34. považuje za potrebné prijať stratégiu, ktorá zabezpečí priamu súvzťažnosť medzi prírodnými zdrojmi, vidieckymi oblasťami a potravinovou politikou, ako aj opatreniami v oblasti územnej súdržnosti so zreteľom na rast miery obyvateľstva a častý výskyt prírodných katastrof vznikajúcich v dôsledku zmeny klímy, ktorá ešte viac stupňuje potravinovú krízu;

35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli mechanizmy zamerané na uľahčenie na prístupu poľnohospodárov k úverom a systémom poistenia;

36. považuje za nevyhnutné zlepšiť koordináciu medzi SPP a politikou súdržnosti, a to tak na strategickej úrovni prostredníctvom spoločných usmernení o zásadách (podľa vzoru riešení použitých v rámci politiky súdržnosti) a rovnakého prístupu k príjemcom platieb z rôznych fondov, ako aj na úrovni realizácie;

37. domnieva sa, že je potrebné usilovať sa o lepšiu koordináciu medzi SPP a finančnou, obchodnou, klimatickou a energetickou politikou EÚ s cieľom zabezpečiť, že SPP dokáže splniť stanovené ciele.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.4.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Catherine Bearder, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, Alain Cadec, Tamás Deutsch, Elie Hoarau, Danuta Maria Hübner, Juozas Imbrasas, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Jacek Olgierd Kurski, Petru Constantin Luhan, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Karima Delli, Richard Falbr, Marek Henryk Migalski, Elisabeth Schroedter, Czesław Adam Siekierski, Patrice Tirolien, Derek Vaughan, Sabine Verheyen

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.5.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	40 1 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Liam Aylward, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Hynek Fajmon, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Béla Glattfelder, Sergio Gutiérrez Prieto, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Krisztina Morvai, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Salvatore Caronna, Spyros Danellis, Jill Evans, Karin Kadenbach, Sandra Kalniete, Giovanni La Via, Véronique Mathieu, Maria do Céu Patrão Neves, Robert Sturdy, Artur Zasada