SPRÁVA o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách

28.2.2013 - (2012/2132(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajca: Piotr Borys

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách

(2012/2132(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–   so zreteľom na Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý je prílohou Amsterdamskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a niektoré súvisiace akty, 11997D/PRO/09[1],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)[2],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame[3],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)[4],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby)[5] zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009[6],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV[7],

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)[8],

–   so zreteľom na výkladové oznámenie Komisie o istých aspektoch ustanovení o reklame v smernici o televízii bez hraníc[9],

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/952/ES z 20. decembra 2006 o ochrane maloletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb[10],

–   so zreteľom na závery Rady o ochrane detí v digitálnom svete[11],

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, predložený Komisiou, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa (COM(2011)0785),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2008 s názvom Dostupná informačná spoločnosť (COM(2008)0804),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008 o mediálnej gramotnosti v digitálnom svete[12],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o verejnoprávnom vysielaní v digitálnom veku: budúcnosť duálneho systému[13],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o európskej kinematografii v digitálnom veku[14],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o stratégii posilňovania práv zraniteľných spotrebiteľov[15],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii[16],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o ochrane detí v digitálnom svete[17],

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie 2009/625/ES z 20. augusta 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí pre konkurencieschopnejší audiovizuálny priemysel a priemysel obsahu a inkluzívnu znalostnú spoločnosť[18],

–   so zreteľom na prvú správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 24. septembra 2012 o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na obdobie 2009 – 2010 – Podpora európskych diel v plánovaných audiovizuálnych mediálnych službách a v službách na požiadanie (COM(2012)0522),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–   so zreteľom na prvú správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 4. mája 2012 o uplatňovaní smernice 2010/13/EÚ – smernice o audiovizuálnych mediálnych službách – Audiovizuálne mediálne služby a pripojené zariadenia: Minulosť a budúce perspektívy (COM(2012)0203),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0055/2013),

A. keďže smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica o AVMS) je hlavným predpisom, o ktorý sa opierajú právne predpisy EÚ v oblasti médií;

B.  keďže audiovizuálne mediálne služby sú rovnako kultúrnymi, ako aj hospodárskymi službami;

C. keďže smernica o AVMS je založená na zásade technologickej neutrálnosti, a teda pokrýva všetky služby audiovizuálneho obsahu bez ohľadu na to, aká technológia sa používa na poskytnutie daného obsahu, pričom sú zaručené rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb;

D. keďže smernica o AVMS zaručuje voľný pohyb audiovizuálnych mediálnych služieb ako nástroj vnútorného trhu, rešpektuje právo na slobodu prejavu a slobodný prístup k informáciám a zároveň chráni ciele verejného záujmu vrátane práv autorov, slobody tlače a médií, slobody informácií a slobody prejavu;

E.  keďže cieľom smernice o AVMS je zohľadniť kultúrnu povahu audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré majú osobitný význam pre spoločnosť a demokraciu ako symboly identity a hodnôt, a tiež chrániť nezávislý rozvoj kultúry v členských štátoch spolu s kultúrnou rozmanitosťou v Únii, najmä prostredníctvom minimálnej harmonizácie európskych právnych predpisov v mediálnej oblasti a podporovaním európskych audiovizuálnych diel,

F.  keďže dôsledkom technologického zbližovania je, že spotrebitelia budú v budúcnosti čoraz menej rozlišovať medzi lineárnymi a nelineárnymi službami;

G. keďže cieľom by mali byť rovnaké podmienky pre všetkých, pretože rôzne úrovne regulácie pre lineárne a nelineárne služby už spotrebiteľ nerozlišuje, čo môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;

H. keďže na trhoch s audiovizuálnymi mediálnymi službami naďalej dochádza k zásadným zmenám v oblasti technológií a obchodné postupy a modely sa naďalej vyvíjajú, čo ovplyvňuje spôsob, akým sa divákom poskytuje a sprístupňuje obsah;

I.   keďže dostupnosť audiovizuálnych mediálnych služieb má kľúčový význam pre zaručenie práva osôb so zdravotným postihnutím a a starších osôb zúčastňovať sa na sociálnom a kultúrnom živote EÚ a byť jeho súčasťou, najmä v čase vyvíjajúcich sa nových platforiem poskytujúcich obsah, ako je IPTV a Connected TV (televízia s pripojením na internet);

J.   keďže v časoch zrýchľujúceho sa tempa technologických zmien a konvergencie mediálnych platforiem by sa mal klásť osobitný dôraz na mediálnu gramotnosť;

K. keďže v dôsledku prebiehajúcich technologických zmien sa ochrana maloletých stáva čoraz pálčivejšou a zložitejšou otázkou;

L.  keďže niektoré členské štáty netransponovali smernicu o AVMS včas alebo ju nevykonali v plnej miere alebo správne;

M. keďže transpozícia článku 13 smernice o AVMS o podpore európskych diel službami na požiadanie nie je vo väčšine členských štátov dostatočne normatívna na to, aby sa naplnil cieľ kultúrnej rozmanitosti, ktorý je v smernici zakotvený;

N. keďže z tohto dôvodu nie je možné uskutočniť komplexné posúdenie implementácie smernice o AVMS ani dôkladné vyhodnotenie jej účinnosti;

O. keďže expanzia trhov s audiovizuálnymi mediálnymi službami a spolu s ňou vývoj hybridných služieb sú novými výzvami, čo sa týka celého radu otázok, ako je hospodárska súťaž, práva duševného vlastníctva, vývoj existujúcich a vznik nových foriem obchodnej komunikácie v audiovizuálnej oblasti a reklama zobrazená v samostatnej vrstve (overlay), čo predstavuje výzvu pre programovú integritu a spochybňuje primeranosť a účinnosť smernice o AVMS, ako aj jej vzťah k iným právnym nástrojom EÚ;

P.  keďže ustanovenia článku 15 smernice o AVMS vytvárajú spravodlivú rovnováhu medzi záujmami všetkých zúčastnených strán tým, že sa rešpektuje právo verejnosti na prístup k informáciám na jednej strane a právo na vlastníctvo a slobodu podnikania na strane druhej;

Aktuálny stav

1.  pripomína Komisii jej záväzok týkajúci sa programu inteligentnej regulácie a význam včasnej a náležitej ex-post kontroly právnych predpisov EÚ s cieľom riadiť kvalitu regulácie v rámci celého politického cyklu;

2.  v tejto súvislosti konštatuje, že podľa článku 33 smernice o AVMS bola Komisia povinná predložiť správu o uplatňovaní smernice najneskôr do 19. decembra 2011;

3.  poznamenáva, že Komisia predložila svoju správu o uplatňovaní so značným oneskorením 4. mája 2012;

4.  poznamenáva, že spôsob, akým členské štáty implementovali smernicu o AVMS, bol obzvlášť odlišný;

5.  zdôrazňuje, že smernica o AVMS je naďalej primeraným nástrojom na riadenie celoeurópskej koordinácie vnútroštátnej legislatívy týkajúcej sa všetkých audiovizuálnych médií a na zachovávanie zásad Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

6.  konštatuje najmä, že zásada „krajiny pôvodu“ zaručuje vysielateľom pri správnom uplatňovaní jasnosť a istotu, ktoré sú pre nich dôležité, pokiaľ ide o ich prevádzkové pravidlá;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa Komisie o uplatňovaní neposudzuje potrebu možného prispôsobenia smernice o AVMS vzhľadom na tieto zistenia, ako sa vyžaduje v článku 33;

8.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala súdržné a úplné vykonávanie smernice o AVMS v členských štátoch, a najmä aby zaručila, že sa bude venovať náležitá pozornosť vymedzeniam v odôvodneniach tejto smernice pri jej transpozícii do vnútroštátnych právnych predpisov;

9.  dôrazne podporuje technologicky neutrálny prístup vo vzťahu k meniacim sa spôsobom sledovania a poskytovania obsahu s cieľom umožniť spotrebiteľom širší výber; v tejto súvislosti požaduje úplné posúdenie vplyvu týkajúce sa súčasnej situácie na trhu a regulačného rámca;

10. berie na vedomie zámer Komisie v krátkom čase zverejniť politický dokument o konvergencii, pokiaľ ide o Connected TV a prípojné zariadenia, ktorým sa spustí verejná konzultácia o všetkých problémoch, ktoré vznikli v dôsledku tohto nového vývoja;

11. nabáda Komisiu, aby pri akejkoľvek revízii smernice o AVMS preskúmala, do akej miery môžu neistoty či nepresnosti vo vymedzeniach viesť k ťažkostiam pri vykonávaní v členských štátoch, aby bolo možné odstrániť tieto problémy pri danej revízii;

12. pokiaľ ide o šírenie audiovizuálneho OTT obsahu („over the top“), konštatuje, že je potrebné spresniť pojem „zainteresované strany“ a zahrnúť medzi ne aspoň verejnoprávne a súkromné televízne spoločnosti, poskytovateľov internetu, spotrebiteľov a tvorcov;

13. vyzýva Komisiu, aby naďalej zaručovala, aby audiovizuálne mediálne služby, vzhľadom na svoju duálnu povahu kultúrnych a hospodárskych služieb, ostali vyňaté z liberalizácie v rámci rokovaní o všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS);

Prístupnosť

14. zdôrazňuje, že správa Komisie o uplatňovaní neobsahuje vecné riešenie otázky prístupnosti v súlade s článkom 7 smernice o AVMS, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nerieši účinnosť vykonávacích pravidiel jednotlivých členských štátov v tomto smere;

15. konštatuje, že v mnohých členských štátoch ešte nejestvuje infraštruktúra na poskytovanie takýchto služieb a v prípade niektorých členských štátov bude treba určitý čas na splnenie týchto požiadaviek; nabáda príslušné členské štáty, aby sa touto otázkou čím skôr zaoberali, aby sa zaručilo vykonávanie článku 7 v praxi;

16. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala týmto nedostatkom tak, že bude poskytovať pravidelný prehľad opatrení, ktoré prijali členské štáty, ako aj posúdenie ich účinnosti, aby sa tak nepretržite zaručila väčšia dostupnosť audiovizuálnych mediálnych služieb;

17. zdôrazňuje skutočnosť, že v čoraz viac sa rozširujúcom digitálnom prostredí zohrávajú verejnoprávne média kľúčovú úlohu, pretože umožňujú občanom online prístup k informáciám, a uznáva, že poskytovanie internetových služieb prostredníctvom verejnoprávnych médií bezprostredne napomáha splnenie tohto poslania;

18. domnieva sa, že koncentrácia mediálneho vlastníctva môže ohroziť slobodu informácií, najmä právo na informácie;

19. domnieva sa, že je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi cieľmi smernice o AVMS a potrebou ochrany slobody šírenia a prístupu k obsahu, aby sa zabránilo riziku koncentrácie a straty rôznorodosti;

20. oceňuje rôzne obchodné modely využívané na financovanie obsahu a zdôrazňuje, že je dôležité, aby tento prístup bol dostupný pre rôznych spotrebiteľov;

21. poukazuje na to, že je potrebné širšie sprístupnenie programov, najmä programov poskytovaných prostredníctvom služieb na požiadanie, a to ďalším vývojom v oblastiach, ku ktorým patria napríklad zvukový opis, zvukové titulky, posunková reč a ovládanie menu, konkrétne v prípade elektronického programového sprievodcu (EPS);

22. uznáva, že členské štáty by mali podnecovať poskytovateľov mediálnych služieb v rámci svojej jurisdikcie, aby postupne sprístupňovali svoje služby, predovšetkým starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím, napríklad sluchovo a zrakovo postihnutým osobám,

23. víta osobný záväzok komisára Barniera v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o zmluve o obmedzeniach a výnimkách v oblasti autorských práv pre osoby so zrakovým postihnutím a osoby s ťažkosťami pri čítaní tlačeného textu;

24. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila všeobecnú dostupnosť pomôcok pre prístup k audiovizuálnym produktom a službám pre osoby so zrakovým postihnutím;

25. domnieva sa, že článok 7 smernice o AVMS by preto mal byť preformulovaný s cieľom dosiahnuť silnejšie a záväznejšie znenie, prostredníctvom ktorého sa od poskytovateľov mediálnych služieb bude vyžadovať, aby zabezpečili dostupnosť služieb pre osoby so zdravotným postihnutím;

26. zdôrazňuje však, že trh s nelineárnymi službami je stále v pomerne ranom štádiu vývoja a že akékoľvek nové povinnosti uložené poskytovateľom to musia zohľadňovať;

Výhradné práva a krátke spravodajstvo

27. vyzýva Komisiu, aby vo svojej ďalšej správe o uplatňovaní smernice o AVMS zhodnotila, či členské štáty vykonali túto smernicu spôsobom zaisťujúcim zachovanie potrebnej a existujúcej rovnováhy medzi zabezpečením dodržiavania zásady slobodného prístupu k informáciám na jednej strane, najmä čo sa týka udalostí, ktoré sú pre spoločnosť vysoko zaujímavé, a ochranou držiteľov práv na druhej strane;

28. víta postoj, ktorý zaujali Komisia a Európsky súdny dvor v súvislosti s výkladom článku 14 smernice o AVMS; žiada o rozšírený výklad pojmu „udalosti, ktoré sú považované za udalosti veľkého spoločenského významu“ vrátane športových a spoločenských podujatí, ktoré sú vo všeobecnom záujme, a vyzýva členské štáty, aby vypracovali zoznamy takýchto podujatí;

29. vyzýva Komisiu, aby do svojej ďalšej správy zahrnula hodnotenie spôsobov, akými členské štáty vykonali článok 15 smernice o AVMS tak, že sa podrobnejšie zameria najmä na to, ako zaručili, že udalosti, ktoré sú pre verejnosť vysoko zaujímavé a vysielajú sa na základe výhradných práv vysielateľa v rámci ich jurisdikcie, budú využívané na účely krátkeho spravodajstva v programoch všeobecného spravodajstva;

30. vyjadruje nádej, že členské štáty pri uplatňovaní článku 15 smernice podporujú vysokú úroveň rozmanitosti v počte udalostí, ktoré sú pre verejnosť vysoko zaujímavé a ktoré sa vysielajú prostredníctvom krátkeho spravodajstva v programoch všeobecného spravodajstva;

Podpora európskych audiovizuálnych diel

31. zdôrazňuje, že väčšina členských štátov síce dodržiava pravidlá týkajúce sa podporovania európskych diel, uprednostňujú sa však národné diela a zároveň klesá podiel nezávislých diel v televíznom vysielaní;

32. vyjadruje poľutovanie nad tým, že poskytnuté údaje nie sú dostačujúce na vyvodenie akýchkoľvek záverov, pokiaľ ide o podporu európskych diel zo strany poskytovateľov služieb na požiadanie;

33. v tejto súvislosti požaduje, aby vykazovacia povinnosť o európskych dielach obsahovala aspoň prehľad podľa kategórií kinematografia, umelecká i dokumentárna televízna tvorba a formáty typu šou alebo zábava a podľa druhu šírenia,  a naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tomto ohľade poskytli relevantné údaje;

34. zdôrazňuje nedostatok samostatných správ podľa článku 13 smernice o AVMS o dvojakej povinnosti spočívajúcej v podporovaní produkcie európskych diel a prístupu k nim v rámci služieb na požiadanie a žiada Komisiu o objasnenie tejto otázky, pričom by mala tiež zohľadniť, že takéto služby sú stále na začiatku vývoja a že vyvodzovanie záverov o účinnosti podporných kritérií uplatňovaných na služby na požiadanie je zložité;

35. vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby naliehavo konali a zabezpečili účinné vykonanie článku 13 smernice o AVMS;

36. vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na podporu lepšej súčinnosti medzi regulačnými orgánmi, poskytovateľmi audiovizuálnych mediálnych služieb a Komisiou, čo by filmom EÚ umožnilo osloviť väčšie publikum na vnútroštátnej úrovni, ako aj v iných členských štátoch, a to v prípade lineárnych i nelineárnych služieb;

37. odporúča posilniť úlohu Európskeho audiovizuálneho observatória, ktoré by predstavovalo vhodné riešenie na zber údajov týkajúcich sa propagácie európskych audiovizuálnych diel;

Nezávislé diela

38. zdôrazňuje význam uspokojivého vykonávania článku 17 smernice o AVMS, ktorý sa týka priemerného vysielacieho času venovaného európskym dielam nezávislých producentov, a v tejto súvislosti kladie dôraz na autonómiu členských štátov; nabáda členské štáty a prevádzkovateľov vysielania, aby prekročili rámec minimálnej úrovne 10 % navrhovanej v smernici;

Ochrana maloletých

39. berie na vedomie samoregulačné iniciatívy a kódexy správania, ktorých cieľom je obmedziť vystavenie detí a maloletých osôb reklamám na potraviny a marketingu potravín, napríklad iniciatívy, ktoré sa začali v rámci Platformy Komisie pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie;

40. uznáva úsilie, ktoré odvetvie reklamy a členovia iniciatívy EU Pledge vyvíjajú v reakcii na požiadavku, obsiahnutú v smernici o AVMS, pokiaľ ide o kódexy správania týkajúce sa komerčných komunikácií, ktoré sprevádzajú detské programy alebo sú ich súčasťou, zameraných na potraviny a nápoje s vysokým obsahom tuku, cukru a soli;

41. zdôrazňuje, že efektívne spoluregulačné a samoregulačné iniciatívy, najmä v oblasti reklamy zameranej na maloleté osoby, a to nielen v kontexte novej stratégie Komisie v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá je vymedzená ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť, predstavujú pokrok v porovnaní s predchádzajúcim stavom, pretože ponúkajú prostriedky rýchlejšej reakcie na vývoj v rýchlo sa meniacom mediálnom svete;

42. konštatuje však, že tieto iniciatívy nemusia byť vždy dostatočne účinné vo všetkých členských štátoch a že by mali byť považované za užitočný doplnok zákonných ustanovení pri dosahovaní cieľov smernice o AVMS, najmä v online oblasti;

43. zdôrazňuje, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi dobrovoľnými opatreniami a povinnou reguláciou;

44. zdôrazňuje preto, že tieto iniciatívy treba pravidelne monitorovať, aby sa zaručilo ich presadzovanie spoločne s budúcimi právne záväznými požiadavkami, ktoré môžu byť potrebné na zaručenie účinnej ochrany maloletých;

45. vyzýva zároveň Komisiu, aby v prípade revízie smernice o AVMS priradila týmto pomerne novým regulačným nástrojom dôležitejšiu úlohu pri ochrane maloletých v médiách a pri regulácii reklamy; nie je však možné plne upustiť od štátnej regulácie alebo dohľadu;

46. naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali v podnecovaní poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb vo vypracúvaní kódexov správania, čo sa týka nevhodných audiovizuálnych komerčných komunikácií v programoch pre deti;

47. vyzýva Komisiu, aby zvážila, akým spôsobom by sa dali základné požiadavky ustanovené v smernici o AVMS vzťahujúce sa na nelineárne služby rozšíriť na iný online obsah a služby, ktoré v súčasnosti nepatria do jej pôsobnosti, a ktoré kroky treba prijať, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila výsledky svojich úvah najneskôr do 31. decembra 2013;

48. berie na vedomie výsledky dosiahnuté členskými štátmi pri zabezpečovaní ochrany pred obsahom podnecujúcim násilie na základe rasy, pohlavia, národnosti a vierovyznania;

49. zdôrazňuje, že treba vypracovať celoeurópsku komparatívnu štúdiu s cieľom lepšie pochopiť, ako sa vyvíja správanie detí, mladistvých a dospelých, pokiaľ ide o sledovanie médií; je presvedčený, že táto štúdia by bola užitočná pre tvorcov politík v audiovizuálnom odvetví na úrovni EÚ a v členských štátoch;

Reklama

50. poznamenáva, že v niektorých členských štátov sa porušuje obmedzenie vysielania reklamy na 12 minút za hodinu;

51. naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby v plnej miere, správne a čo najskôr vykonali príslušné ustanovenia smernice o AVMS;

52. pripomína, že podiel reklamných a telenákupných spotov by nemal prekročiť 12 minút za hodinu;

53. vyjadruje znepokojenie nad tým, že toto 12-minútové obmedzenie sa v niektorých členských štátoch pravidelne porušuje;

54. naliehavo vyzýva Komisiu, aby okrem účinného monitorovania dodržiavania súladu s jestvujúcimi pravidlami o kvalitatívnych i kvantitatívnych ustanoveniach o reklame zvážila aj budúce výzvy, napríklad službu Connected TV, v zmysle konkurencieschopnosti a udržateľného financovania audiovizuálnych mediálnych služieb;

55. zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať obchodné formáty určené na obchádzanie tohto obmedzenia, najmä skrytú reklamu, ktorá môže spotrebiteľov zmiasť;

56. žiada Komisiu, aby čo najskôr objasnila nejasnosti v oblasti komerčných komunikácií týkajúcich sa sponzorovania, vlastnej propagácie a umiestňovania produktov;

57. vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinnosť platných nariadení a monitorovala dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa reklamy zameranej na deti a maloleté osoby;

58. vyzýva ďalej na odstránenie reklamy zneužívajúcej predsudky, ako je opísaná v článku 9 smernice o AVMS, z programov určených deťom a mládeži; odporúča sa analyzovať príklady osvedčených postupov niektorých krajín v tejto oblasti, ktoré by mali byť základom budúcich reforiem legislatívneho rámca;

59. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte nebola predložená potrebná aktualizovaná verzia výkladového oznámenia o niektorých aspektoch ustanovení týkajúcich sa televíznej reklamy;

60. víta zámer Komisie aktualizovať v roku 2013 jej výkladové oznámenie o istých aspektoch ustanovení o televíznej reklame;

Mediálna gramotnosť

61. berie na vedomie zistenia Komisie, čo sa týka úrovne mediálnej gramotnosti v členských štátoch;

62. konštatuje, že prístup ku kanálom a k výberu audiovizuálnych služieb sa výrazne zlepšil;

63. zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia skutočného digitálneho jednotného trhu v Európe je potrebné ďalšie úsilie aj v oblasti zlepšovania mediálnej gramotnosti občanov a spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom iniciatív a koordinovaných akcií podporovali mediálnu gramotnosť všetkých občanov EÚ, najmä detí a maloletých osôb, s cieľom zvýšiť kritické chápanie audiovizuálnych mediálnych služieb a podnietiť verejnú diskusiu, ako aj občiansku participáciu a zároveň nabádať k aktívnej účasti všetky zainteresované strany, najmä médiá;

64. nabáda najmä členské štáty, aby mediálnu gramotnosť a elektronické zručnosti, najmä v súvislosti s digitálnymi médiami, zaradili do svojich školských osnov;

Budúce výzvy

65. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia splnila úlohu podávať správy v zmysle v článku 33 smernice o AVMS len čiastočne, a žiada, aby bolo pred budúcou správou Komisie o uplatňovaní vypracované priebežné hodnotenie;

66. vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu a koordináciu v rámci kontaktného výboru, ako sa stanovuje v článku 29 smernice o AVMS, s cieľom posilniť efektívnosť a súdržnosť vykonávania;

67. vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala vývoj hybridných služieb v EÚ, najmä služby Connected TV, aby vo svojej zelenej knihe o Connected TV uviedla rôzne problémy, ktoré vznikajú v dôsledku týchto služieb, a aby tieto problémy riešila prostredníctvom verejnej konzultácie;

68. žiada Komisiu, aby pri začatí verejných konzultácií o televízii s pripojením na internet alebo tzv. hybridnej televízii zohľadnila tieto aspekty: štandardizácia, technologická neutralita, problematika individualizovaných služieb, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, problémy spojené s tzv. multicloudovou bezpečnosťou, dostupnosť pre užívateľov, ochrana detí a ľudská dôstojnosť;

69. vyzýva Komisiu, aby riešila najmä neistoty, ktoré vyvoláva používanie pojmu „audiovizuálne mediálne služby na požiadanie“, a aby vzhľadom na väčšiu konzistentnosť právnych predpisov EÚ týkajúcich sa audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a na pravdepodobný vývoj mediálnej konvergencie stanovila jasnejšiu definíciu tohto pojmu, aby sa mohli efektívnejšie dosiahnuť regulačné ciele smernice o AVMS;

70. je presvedčený, že vzhľadom na trhové praktiky poskytovateľov mediálnych služieb a prevádzkovateľov platforiem a rozvíjajúci sa potenciál relevantnej technológie treba zlepšiť a normalizovať ochranu údajov v celej EÚ a zároveň ďalej zabezpečovať anonymitu vo využívaní audiovizuálnych mediálnych služieb ako normu;

o

o        o

71. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. ES C 340, 10.11.1997, s. 109.
• [2]  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.
• [4]  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
• [5]  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51.
• [6]  Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11.
• [7]  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
• [8]  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.
• [9]  Ú. v. EÚ C 102, 28.4.2004, s. 2.
• [10]  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 72.
• [11]  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 15.
• [12]  Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 9.
• [13]  Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 50.
• [14]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0506.
• [15]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0209.
• [16]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0324.
• [17]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0428.
• [18]  Ú. v. EÚ L 227, 29.8.2009, s. 9.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Hlavným cieľom tejto správy je vyhodnotiť účinnosť smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách a pokrok dosiahnutý pri jej transponovaní. Táto smernica je základom právnych predpisov v mediálnej oblasti v Európskej únii. Podľa článku 33 je Komisia povinná predkladať Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch každé tri roky. Prvá správa Komisia bola uverejnená so značným oneskorením, okrem iného aj preto, že niektoré členské štáty nevykonali úplnú transpozíciu smernice v stanovenej lehote.

Je jasné, že smernica bola v členských štátoch implementovaná v rôznej miere.

Smernica o AVMS je nástrojom vnútorného trhu, ktorý kombinuje právo poskytovať audiovizuálne služby s právom na slobodu prejavu a informácií a ochranou významných cieľov verejného záujmu. Je potrebné pripomenúť, že pri vypracovaní smernice o AVMS sa dbalo na zabezpečenie jej neustálej primeranosti napriek vyvíjajúcim sa technológiám, pretože je založená na zásade technologickej neutrálnosti. Znenie smernice je výsledkom dlhých a náročných rokovaní medzi zainteresovanými stranami a dosiahnuté kompromisy by mali byť vyvážené a mali by účinne slúžiť záujmom občanov a podnikateľov.

Uplatňovanie smernice má taktiež pozitívny vplyv na rozvoj trhu. Podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória pôsobí v súčasnosti (stav na konci roka 2012) v Európskej únii viac ako 8 000 poskytovateľov televíznych služieb a viac ako 2 000 poskytovateľov služieb na požiadanie.

Prvá časť tejto správy obsahuje kvalitatívne posúdenie všetkých ustanovení, zatiaľ čo jej druhá časť sa týka budúcich výziev spojených s dynamickým pokrokom v oblasti technológií, najmä televízie s pripojením na internet.

Prístupnosť

V tejto oblasti spravodajca poukazuje na to, že správa Komisie sa nezaoberá úplne otázkou prístupnosti ani nehodnotí účinnosť implementácie príslušných ustanovení v jednotlivých členských štátoch. So zreteľom na neuspokojivé závery správy spravodajca vyzýva Komisiu, aby monitorovala situáciu v súvislosti s poskytovaním mediálnych služieb osobám s poruchami zraku alebo sluchu. Taktiež je veľmi dôležité, aby členské štáty nabádali vysielateľov k tomu, aby sa snažili lepšie porozumieť potrebám týchto osôb a ďalej pracovali na rozvoji technológií, ktoré zaručia všetkým občanom širší prístup k programom prostredníctvom ďalšieho rozvíjania napríklad zvukového opisu, zvukových titulkov, posunkovej reči a ovládania menu, osobitne v prípade elektronického programového sprievodcu (EPS).

Podpora európskych diel

Z pohľadu Európskeho parlamentu je kľúčovým cieľom podporovanie kultúrnej rozmanitosti prostredníctvom distribúcie európskych diel. Na základe správy Komisie o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ o podporovaní európskych diel a diel nezávislých producentov možno povedať, že údaje Komisie nie postačujúce na vypracovanie vhodných záverov. Pochybnosti sa tiež vyskytujú v súvislosti s metódami monitorovania, ktoré sa používajú v členských štátoch. Podľa správy, ktorú predložila Komisia, sa počet európskych diel vysielaných v roku 2010 zvýšil oproti roku 2009 o 0,5 %. Priemerný vysielací čas vyhradený pre európske diela v EÚ bol 63,8 % v roku 2009 a 64,3 % v roku 2010. Podľa údajov za rok 2010 týkajúcich sa vysielania diel nezávislých producentov bol zaznamenaný pokles o 0,3 % oproti roku 2009. Priemerný podiel EÚ vyhradený na vysielanie nezávislej produkcie bol 34,1 % v roku 2009 a 33,8 % v roku 2010[1]. Všetky členské štáty dodržali v smernici stanovenú minimálnu kvótu 10 % v prípade nezávislých produkcií. Úrovne dosiahnuté v jednotlivých členských štátoch sú však rôzne. Závery, ktoré predložila Komisia, nie sú úplne uspokojivé. V tejto súvislosti spravodajca vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok v členských štátoch, a vyzýva vnútroštátne orgány, aby podporovali rozsiahlejšie vysielanie európskych diel a svoje úplné závery k tejto otázke predkladali kompletne a pravidelne.

Ochrana maloletých

Spravodajca pripisuje tejto otázke osobitný význam, pretože maloleté osoby sú najčastejšie vystavené rizikám vyplývajúcim najmä z komerčných komunikácií. Jednou z otázok je reklama na alkoholické nápoje, nezdravé výrobky alebo reklama nabádajúca na osobitné konzumné správanie spotrebiteľov. Spravodajca osobitne vyzdvihuje opatrenia členských štátov na ochranu maloletých vrátane sprísnenia vnútroštátnych predpisov. Taktiež víta iniciatívy ako Fórum EÚ pre problematiku alkoholu a zdravia a Platformu EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie.

Pokiaľ ide o ochranu maloletých, bolo by potrebné podporovať v členských štátoch vypracúvanie kódexov správania, aby sa riešila otázka nevhodných audiovizuálnych komerčných komunikácií v detských programoch, najmä komunikácií spojených so sladkými, slanými alebo mastnými potravinami a nápojmi.

Je potrebné zdôrazniť, že samoregulačné iniciatívy nemôžu za žiadnych okolností nahradiť právne záväzné požiadavky, ktoré majú kľúčový význam pre zaručenie účinnej ochrany maloletých.

Sloboda a pluralita médií, právo na informácie, zásada krajiny pôvodu

Spravodajca víta skutočnosť, že do smernice boli zahrnuté sloboda a pluralita médií (články 3 a 4), ako zásady demokratickej spoločnosti zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, a právo občanov na informácie o udalostiach, ktoré vyvolávajú veľký záujem verejnosti (články 14 a 15). Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že občania a členské štáty čoraz častejšie uplatňujú na základe týchto ustanovení svoje práva.

Článok 2 smernice, ktorého predmetom je zásada krajiny pôvodu, reaguje na výzvy vnútorného trhu. Služby môžu byť slobodne poskytované v celej EÚ pod podmienkou, že sú v súlade so zákonnými predpismi platnými v členskom štáte, z ktorého dané služby pochádzajú.

Zákaz podnecovania nenávisti

Spravodajca sa domnieva, že dosah smernice možno posudzovať podľa jedného z jej kľúčových aspektov, ktorým je zákaz podnecovania nenávisti na základe rasy, pohlavia alebo národnosti (článok 6). V správe Komisie sa uvádza len jeden príklad porušovania smernice, a to zo strany satelitnej televíznej stanice Al Aqsa TV, ktorá vysiela programy s antisemitským obsahom. Po zásahu Komisie bolo vysielanie týchto programov zastavené.

Komerčné komunikácie

Otázka komerčných komunikácií má so zreteľom na nové formy propagovania výrobkov osobitný význam. V správe Komisie sa uvádza, že v mnohých členských štátoch sa zistili prípady porušovania pravidla 12 minút. Spravodajca preto Komisiu vyzýva, aby pokračovala v monitorovaní dodržiavania tohto pravidla. Rovnako veľký význam má v súvislosti s komerčnými oznamami sponzorovanie, vlastná propagácia a umiestňovanie produktov. Treba zdôrazniť, že v tejto oblasti dynamického mediálneho rozvoja vznikajú nové formy reklamy, na ktoré je ťažko uplatňovať jednotné pravidlá. Platí to osobitne v prípade televízie s pripojením na internet (Connected TV), čo môže spôsobiť riziká na strane spotrebiteľov. Spravodajca preto vyzýva, aby sa k tejto otázke vypracovala ďalšia analýza, najmä na národnej úrovni v členských štátoch. Ďalšou otázkou, ktorá si zaslúži pozornosť, je potreba bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, ktorá sa objavuje v reklamách. Problém priamej alebo nepriamej propagácie výrobkov prostredníctvom stereotypov jasne existuje. Preto sú potrebné účinné opatrenia na boj proti stereotypom.

Mediálna gramotnosť

Podľa článku 33 smernice Komisia musí v prípade potreby predložiť návrhy na prispôsobenie smernice vývoju v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb vzhľadom na technologický rozvoj a úroveň mediálnej gramotnosti v členských štátoch. Komisia však svoje povinnosti podľa článku 33 nesplnila. Preto spravodajca Komisiu vyzýva, aby predložila návrhy týkajúce sa mediálnej gramotnosti.

Mediálna gramotnosť je jedným z hlavných cieľov smernice, najmä so zreteľom na problémy a riziká, ktoré prináša televízia s pripojením na internet. Deliaca čiara medzi lineárnymi a nelineárnymi službami je nejasná, a tak je pre spotrebiteľov ťažšie rozlišovať rôzne formy médií a zdroje ich obsahu. Zavedenie vzdelávacích programov venovaných mediálnej gramotnosti do vzdelávacích systémov patrí do právomoci členských štátov.

Budúce výzvy

Dynamické zrýchľovanie technologických zmien má obrovský dosah na trh s audiovizuálnymi službami. Dochádza k zbližovaniu internetu a televízie, čo znamená, že prevádzkovatelia čoraz viac ponúkajú prvky sietí druhej generácie a internet v moderných televíznych prijímačoch. Spotrebiteľom je čoraz menej jasné, kde je hranica medzi lineárnymi a nelineárnymi službami. Stále väčšiu obľubu si získavajú televízie známe ako TV s pripojením na internet (Connected TV) alebo hybridná TV (Hybrid TV). Navyše kultúrne a technologické zmeny a väčší prístup k širokopásmovému internetu predstavujú pre milióny spotrebiteľov možnosť pozerať tradičné televízne programy prostredníctvom tabletov, smartfónov alebo konzol. TV s pripojením na internet prináša významné príležitosti a veľké výzvy, ale nesmieme zabúdať na to, aby sme zabezpečili dosiahnutie hlavných cieľov stanovených v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách. V časoch nových technologických riešení si treba položiť otázku, ako možno efektívne podporovať európske diela a diela nezávislých producentov, chrániť spotrebiteľov, a to aj deti, pred prílišným vplyvom reklamy, vytvoriť rovnaké podmienky pre vysielateľov, chrániť slobodu prejavu a pluralitu médií a podporovať mediálnu gramotnosť, najmä v prípade tých najmladších.

Taktiež treba pripomenúť, že trh s audiovizuálnymi službami podlieha silnej medzinárodnej konkurencii. Viac ako 1 500 poskytovateľov služieb má sídlo mimo Európskej únie, ich cieľom sú však európske trhy. Na týchto vysielateľov sa nevzťahujú vždy rovnaké zákonné požiadavky ako na európskych vysielateľov.

Je dôležité, aby Komisia pokračovala v hĺbkových analýzach vývoja trhov a spotrebiteľského správania súčasne s rozvojom takýchto nových služieb, ako aj potenciálnych účinkov, ktoré majú na trhy EÚ s audiovizuálnymi službami, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Parlament vyzýva Komisiu, aby na základe takýchto analýz formulovala jasné odporúčania k otázke, či je potrebné prispôsobiť regulačný rámec.

• [1]  Údaje pochádzajú z prvej správy o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na
  obdobie 2009 – 2010.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (29.1.2013)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k uplatňovaniu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách
(2012/2132(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vicente Miguel Garcés Ramón

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1.  víta skutočnosť, že veľká väčšina členských štátov úspešne vykonala smernicu o službách audiovizuálnych médií; vyzýva ostatné členské štáty, aby urýchlene začali túto smernicu vykonávať; vyjadruje znepokojenie nad oneskorenou transpozíciou smernice, ktorá je zameraná na zabezpečenie právnej istoty na jednotnom trhu a súčasne na zachovanie kultúrnej rozmanitosti, ochranu spotrebiteľov a zabezpečenie plurality médií, do vnútroštátnych právnych predpisov; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré svoje právne predpisy ešte neprispôsobili, aby tak urobili čo najskôr;

2.  víta skutočnosť, že členské štáty rešpektujú uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb audiovizuálnych mediálnych služieb a zásadu krajiny pôvodu, ako sa opisuje v článku 2 smernice 2010/13/EÚ;

3.  je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi cieľmi tejto smernice a slobodou šírenia a prístupom k obsahom, aby sa zabránilo riziku koncentrácie a straty rôznorodosti;

4.  domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť prístup k audiovizuálnym mediálnym službám; oceňuje rôzne obchodné modely využívané na financovanie obsahu a zdôrazňuje, že je dôležité, aby tento prístup bol dostupný pre rôznych spotrebiteľov;

5.  zastáva názor, že hlavným cieľom regulácie médií je zachovanie rôznorodosti ponuky a poskytovateľov;

6.  zdôrazňuje význam uspokojivého vykonávania článku 17 smernice, ktorý sa týka priemerného vysielacieho času venovaného európskym dielam nezávislých producentov, a v tejto súvislosti kladie dôraz na autonómiu členských štátov; nabáda členské štáty a prevádzkovateľov vysielania, aby prekročili rámec minimálnej úrovne 10 % navrhovanej v smernici 2010/13/EÚ;

7.  pripomína, že podiel reklamných a telenákupných spotov by nemal prekročiť 12 minút za hodinu; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že toto 12-minútové obmedzenie sa v niektorých členských štátoch pravidelne porušuje; zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať obchodné formáty určené na obchádzanie tohto obmedzenia, najmä skrytú reklamu, ktorá môže spotrebiteľov zmiasť; vyzýva na odstránenie škodlivej reklamy, ako je opísaná v článku 9 smernice 2010/13/EÚ, z programov určených deťom a mládeži; odporúča sa analyzovať príklady osvedčených postupov niektorých krajín v tejto oblasti, ktoré by mali byť základom budúcich reforiem legislatívneho rámca;

8.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2013 aktualizovala svoje výkladové oznámenie o televíznej reklame a aby pritom zohľadnila skúsenosti získané v rámci európskej akčnej platformy pre výživu a európskeho fóra o alkohole a zdraví;

9.  konštatuje, že prístup ku kanálom a k výberu audiovizuálnych služieb sa výrazne zlepšil; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia skutočného digitálneho jednotného trhu v Európe je potrebné ďalšie úsilie aj v oblasti zlepšovania mediálnej gramotnosti občanov a spotrebiteľov;

10. upriamuje pozornosť na prístup prijatý v odôvodnení 24 smernice 2010/13/EÚ, podľa ktorého sa pojem „program“ vykladá dynamickým spôsobom pri zohľadnení vývoja televízneho vysielania s cieľom zabrániť rozdielom, pokiaľ ide o voľný pohyb a rovnaké podmienky, a reagovať na očakávania cieľového publika v súvislosti s regulačnou ochranou;

11. podporuje prístup smernice 2010/13/EÚ nabádať na zavedenie systémov spoločnej regulácie a/alebo samoregulácie, ako sa uvádza v článku 4 ods. 7;

12. v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb a zariadení pripojených na internet je potrebné zohľadniť právo na jednoduché použitie a spotrebné práva; je vhodné vymedziť pojem „televízne služby“ a „program“ s cieľom zabezpečiť, aby boli v plnej miere dostupné všetkým, a zaistiť rovnaké pravidlá hry pre poskytovateľov programov v rámci vnútorného trhu;

13. pokiaľ ide o šírenie audiovizuálneho obsahu „over the top“, konštatuje, že je potrebné spresniť pojem „zainteresované strany“, pričom sa medzi ne zahrnú aspoň verejnoprávne a súkromné televízne spoločnosti, poskytovatelia internetu, spotrebitelia a tvorcovia;

14. dôrazne podporuje technologicky neutrálny prístup vo vzťahu k meniacim sa spôsobom sledovania a poskytovania obsahu s cieľom umožniť spotrebiteľom širší výber; v tejto súvislosti požaduje úplné posúdenie vplyvu týkajúce sa súčasnej situácie na trhu a regulačného rámca;

15. konštatuje, že v dôsledku nového technologického vývoja, ako je spojenie rôznych obsahov (služieb) na platformách Connected TV (televízia s pripojeným na internet), dochádza k strate rozdielov medzi lineárnymi a nelineárnymi službami, čo môže narušiť hospodársku súťaž medzi obsahmi (službami), na ktoré sa vzťahujú výrazne rozdielne požiadavky na reguláciu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, či by sa v tejto súvislosti mala vykonať revízia smerníc 2010/13/EÚ a 2000/31/ES.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.1.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 2 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Preslav Borissov, Cristian Silviu Buşoi, Jorgo Chatzimarkakis, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Cornelis de Jong, Christian Engström, Dolores García-Hierro Caraballo, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Philippe Juvin, Hans-Peter Mayer, Sirpa Pietikäinen, Phil Prendergast, Mitro Repo, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Jürgen Creutzmann, Anna Hedh, Constance Le Grip, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Konstantinos Poupakis, Patricia van der Kammen

STANOVISKO Výboru pre právne veci (23.1.2013)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách
(2012/2132(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Françoise Castex

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína Komisii jej záväzok týkajúci sa programu inteligentnej regulácie a význam včasnej a náležitej ex-post kontroly právnych predpisov EÚ s cieľom riadiť kvalitu regulácie v rámci celého politického cyklu; v tejto súvislosti konštatuje, že podľa článku 33 smernice bola Komisia povinná predložiť správu o uplatňovaní smernice najneskôr do 19. decembra 2011; konštatuje, že správa bola predložená až 4. mája 2012; nabáda Komisiu, aby zabezpečila riadne a včasné uplatňovanie smernice v členských štátoch;

2.  víta skutočnosť, že Komisia konečne predložila návrh smernice o kolektívnej správe autorských práv; vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s Parlamentom s cieľom nájsť vyvážené riešenie, pokiaľ ide o pravidlá uplatňované v oblasti spoločností kolektívnej správy v audiovizuálnom sektore, a venovali náležitú pozornosť vysokej úrovni transparentnosti, dobrej správe vecí verejných a otázke hudby použitej vo filmoch a v ďalších audiovizuálnych dielach; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonanie príslušných úprav v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách s cieľom zaručiť súlad medzi oboma smernicami a súčasne aj zohľadniť práva držiteľov vlastníctva;

3.  žiada Komisiu, aby vo svojej ďalšej správe o uplatňovaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zhodnotila, či členské štáty implementovali túto smernicu spôsobom chrániacim vlastníctvo držiteľov práv a súčasne zabezpečením dodržiavania zásady slobodného prístupu k informáciám;

4.  berie na vedomie oznámenie Komisie o uvoľnení potenciálu Cloud Computingu v Európe, v ktorom sa zdôrazňuje potreba modelov šírenia obsahu, ktoré rozširujú prístup ku všetkým druhom obsahu a ich používanie vrátane audiovizuálneho obsahu; vyzýva Komisiu, aby podporovala flexibilné licenčné dohody zamerané na zabezpečenie efektivity obchodných modelov šírenia zákonného obsahu v audiovizuálnom sektore, ale zároveň zabezpečila, že právna istota zostáva hlavným zreteľom; v tejto súvislosti očakáva oznámený politický dokument Komisie o tzv. Connected TV (televízia s pripojením na internet);

5.  je si vedomý skutočnosti, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách sa opiera o zásadu technologickej neutrality, a vzťahuje sa teda na všetky služby s audiovizuálnym obsahom bez ohľadu na technológiu používanú na poskytovanie tohto obsahu;

6.  víta osobný záväzok komisára Barniera v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o zmluve o obmedzeniach a výnimkách v oblasti autorských práv pre osoby so zrakovým postihnutím a osoby s ťažkosťami pri čítaní tlačeného textu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila všeobecnú dostupnosť pomôcok pre prístup k audiovizuálnym produktom a službám pre osoby so zrakovým postihnutím; domnieva sa, že článok 7 smernice by preto mal byť preformulovaný s cieľom obsiahnuť silnejšie a záväznejšie znenie, prostredníctvom ktorého sa od poskytovateľov mediálnych služieb bude vyžadovať, aby zabezpečili dostupnosť svojich služieb pre osoby so zdravotným postihnutím;

7.  domnieva sa, že je možné prijať viac opatrení prostredníctvom alternatívnych prostriedkov regulácie, predovšetkým samoregulačných a spoluregulačných iniciatív podľa smernice, najmä v oblasti reklamy zameranej na maloleté osoby a v kontexte novej stratégie Komisie v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá je vymedzená ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť; zdôrazňuje, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi dobrovoľnými opatreniami a povinnou reguláciou.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.1.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Vytautas Landsbergis, Eva Lichtenberger, Dagmar Roth-Behrendt, József Szájer, Axel Voss

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (31.1.2013)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách
(2012/2132(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cornelis de Jong

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že koncentrácia mediálneho vlastníctva môže ohroziť slobodu informácií, najmä právo na informácie, a mohla by viesť ku korupcii a manipulácii verejnej mienky; preto žiada Komisiu, aby bližšie určila vlastnícke vzťahy medzi 7 500 vysielacími spoločnosťami v rámci EÚ s cieľom poukázať na potenciálne problémy týkajúce sa plurality mediálnych služieb; okrem toho navrhuje štandardizáciu predpisov platných pre regulačné orgány v audiovizuálnom odvetví vo všetkých členských štátoch;

2.  žiada Komisiu, aby aj naďalej monitorovala a nahlásila akékoľvek porušenie pravidla dvanástich minút, aby preskúmala reálne množstvo inzercie a hlavne aby zvážila, či je nevyhnutné znížiť limit, pokiaľ ide o prípadné sťažnosti zo strany spotrebiteľov;

3.  žiada Komisiu, aby čo najskôr objasnila nejasnosti v oblasti obchodných oznámení týkajúcich sa sponzorovania, vlastnej propagácie a umiestňovania produktov;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky princípy zakotvené v článku 21 Charty základných práv sú spomenuté v článku 6 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie pôsobnosti tohto článku, ktorý by bol v súlade s Chartou;

5.  víta postoj, ktorý zaujali Európska komisia a Európsky súdny dvor v súvislosti s výkladom článku 14 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; žiada o rozšírený výklad pojmu „udalosti, ktoré sú považované za udalosti veľkého spoločenského významu“ vrátane športových a spoločenských podujatí, ktoré sú vo všeobecnom záujme, a vyzýva členské štáty, aby vypracovali zoznamy takýchto podujatí;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že v čoraz viac rozšírenom digitálnom prostredí zohrávajú verejnoprávne média kľúčovú úlohu, pretože umožňujú občanom online prístup k informáciám, a uznáva, že poskytovanie internetových služieb prostredníctvom verejnoprávnych médií bezprostredne napomáha k splneniu tohto poslania;

7.  zdôrazňuje, že väčší dôraz by sa mal klásť tak na preskúmanie rozsahu a možnú zmenu a doplnenie smernice o audiovizuálnych službách, ako aj na dodržiavanie a uplatňovanie súčasnej smernice;

8.  zdôrazňuje, že uplatňovanie slobody prejavu so sebou prináša povinnosti a zodpovednosť;

9.  vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej budúcej správe zamerala najmä na problém digitálnych rozdielov, t. j. informačnej nerovnosti a asymetrie vyplývajúcej z obmedzeného prístupu k novým informačným a komunikačným technológiám;

10. zdôrazňuje význam ochrany neplnoletých osôb v súvislosti s televíznym vysielaním; odporúča členským štátom, aby túto skutočnosť zohľadnili v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. g) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; okrem toho odporúča poskytovateľom televíznych programov alebo služieb, aby vymenovali osobu poverenú ochranou neplnoletých osôb, ktorá by slúžila ako kontaktná osoba pre užívateľov, ako aj poradca pre poskytovateľov v otázkach týkajúcich sa ochrany neplnoletých osôb;

11. vyzýva Komisiu, aby od členských štátov vyžadovala uplatňovanie pravidiel dostupnosti a aby dôkladne monitorovala situáciu s cieľom poskytnúť prehľad opatrení prijatých členskými štátmi;

12. vyzýva Komisiu, aby v rámci dohôd EÚ o voľnom obchode dodržiavala znenie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, a aby tak „formovala“ tieto služby.

13. vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o slobode médií v jednotlivých členských štátoch.

14. vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala lepšie spôsoby regulácie reklám na alkohol, pretože samoregulačné kódexy nestačia na účinnú ochranu neplnoletých osôb;

15. zdôrazňuje, že treba vypracovať celoeurópsku komparatívnu štúdiu s cieľom lepšie pochopiť, ako sa vyvíja správanie detí, mladistvých a dospelých, pokiaľ ide o médiá; táto štúdia by bola užitočná pre tvorcov politík v audiovizuálnom odvetví na úrovni EÚ a v členských štátoch;

16. odporúča posilniť úlohu Európskeho audiovizuálneho observatória, ktoré by predstavovalo vhodné riešenie na zber údajov týkajúcich sa propagácie európskych audiovizuálnych diel;

17. žiada Komisiu, aby pri začatí verejných konzultácií o televízii s pripojením na internet alebo tzv. hybridnej televízii zohľadnila tieto aspekty: štandardizácia, technologická neutralita, problematika individualizovaných služieb, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, problémy spojené s tzv. multicloudovou bezpečnosťou, dostupnosť pre užívateľov, ochrana detí a ľudská dôstojnosť;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	31.1.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Philip Claeys, Frank Engel, Kinga Gál, Nathalie Griesbeck, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Timothy Kirkhope, Baroness Sarah Ludford, Nuno Melo, Louis Michel, Claude Moraes, Georgios Papanikolaou, Jacek Protasiewicz, Carmen Romero López, Csaba Sógor, Rui Tavares, Nils Torvalds, Kyriacos Triantaphyllides, Wim van de Camp, Josef Weidenholzer, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Birgit Collin-Langen, Cornelis de Jong, Mariya Gabriel, Monika Hohlmeier, Franziska Keller, Petru Constantin Luhan, Ulrike Lunacek, Raül Romeva i Rueda, Sir Graham Watson

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.2.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zoltán Bagó, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Morten Løkkegaard, Emilio Menéndez del Valle, Marek Henryk Migalski, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Monika Panayotova, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Marie-Christine Vergiat, Sabine Verheyen, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Iosif Matula, Mitro Repo
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Luigi Berlinguer, Knut Fleckenstein