SPRÁVA o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva

29.1.2014 - (2013/2175(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Wolf Klinz

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva

(2013/2175(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva (COM(2013)0150),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych dlhodobých investičných fondoch (COM(2013)0462),

–   so zreteľom na zásady OECD na vysokej úrovni pre financovanie dlhodobých investícií inštitucionálnymi investormi,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394), ktorá uznáva ústrednú úlohu MSP v hospodárstve EÚ a zameriava sa na posilnenie ich úlohy a podporu ich rastu a potenciálu vytvárať pracovné miesta zmierňovaním mnohých problémov, ktoré sa považujú za prekážky ich rozvoja,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy Small Business Act pre Európu (COM(2011)0078) a na uznesenie Parlamentu k tomuto oznámeniu z 12. mája 2011[1],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu[2],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010[3],

–   so zreteľom na rokovania o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0065/2014),

A. keďže komerčné banky predstavujú podľa Komisie hlavný zdroj finančných prostriedkov v EÚ, zabezpečujúc viac ako 75 % finančného sprostredkovania;

B.  keďže celosvetová finančná kríza a kríza štátneho dlhu v EÚ výrazne bránia procesu finančného sprostredkovania a schopnosti finančného sektora v Európe smerovať úspory na dlhodobé investičné potreby vzhľadom na slabé makroekonomické prostredie;

C. keďže verejné investície majú kľúčovú úlohu pri podnecovaní dlhodobých investícií; keďže, ako ukazujú nedávne štúdie Komisie[4], mali politiky fiškálnej konsolidácie, najmä ak boli koordinované na úrovni EÚ, kvôli svojim presahom a existencii pozitívneho fiškálneho multiplikátora veľmi vážny vplyv na dlhodobé investície;

D. keďže medzinárodní konkurenti EÚ ako USA a Japonsko si zachovali vysokú mieru verejných investícií, zatiaľ čo politiky EÚ viedli k veľmi nízkej miere takýchto investícií;

E.  keďže súkromní aj inštitucionálni investori sa vyznačujú pretrvávajúcou nedôverou a vysokou mierou averzie k riziku;

F.  keďže prostredie s nízkou úrokovou mierou, prognózy nízkeho rastu, prinajmenšom v predvídateľnej budúcnosti, a hospodárska neistota výrazne znížili ponuku dlhodobého financovania a ochotu riskovať pri dlhodobých projektoch;

G. keďže obmedzené verejné finančné prostriedky v členských štátoch obmedzili schopnosť verejného sektora investovať do infraštruktúry;

H. keďže Parlament neraz žiadal o vytvorenie legislatívneho aktu o reštrukturalizácii spoločností (napr. už v januári 2013), aby bolo možné zabezpečiť dlhodobé plánovanie zo strany podnikov;

I.   keďže nárast celkovej nezamestnanosti, a najmä nárast nezamestnanosti mladých ľudí, naďalej predstavujú hlavné riziko pre hospodársku a sociálnu konvergenciu na úrovni EÚ;

Odôvodnenia

1.  víta iniciatívu Komisie podnietiť širokú diskusiu o tom, ako posilniť ponuku dlhodobého financovania a ako zlepšiť a diverzifikovať systém finančného sprostredkovania pre dlhodobé investície v EÚ; zdôrazňuje však, že je nutné bezodkladne dosiahnuť konkrétny pokrok v záujme obnovy dlhodobých investícií a tvorby pracovných miest v EÚ; zdôrazňuje, že definícia dlhodobého financovania by mala byť vyvážená a mala by zahŕňať existenciu stabilných záväzkov, aby bolo možné zaobchádzať s dlhodobými aktívami bez akéhokoľvek rizika nadmernej likvidity;

2.  zdôrazňuje, že dlhodobé investície musia byť v súlade s potrebami reálneho hospodárstva, aby boli schopné zabezpečiť potrebný základ kontinuálneho a udržateľného hospodárskeho rastu a spoločenskej pohody potrebných na dosiahnutie konkurencieschopnej, udržateľnej, inkluzívnej a inovatívnej EÚ;

3.  poukazuje na špecifické okolnosti, ktoré sa vyskytujú na miestnej a regionálnej úrovni, a vyzýva k účinnej spolupráci medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom umožniť vykonávanie nadnárodných projektov a vytvorenie prostredia dlhodobých investícií v celej EÚ;

4.  zdôrazňuje, aby dlhodobé investície musia byť v súlade s cieľmi stratégie rastu Európa 2020, aktualizácie priemyselnej politiky z roku 2012, iniciatívy Inovácia v Únii a nástroja Spájame Európu;

5.  zdôrazňuje, že náklady na odbornú prípravu a vzdelávanie by sa mali považovať za dlhodobé investície;

6.  poznamenáva, že schopnosť hospodárstva poskytovať finančné prostriedky pre dlhodobé investície závisí od dopytu vo verejnej aj súkromnej sfére, ktorý je v oboch prípadoch v EÚ veľmi nízky, od jeho investičnej kultúry a tiež od jeho schopnosti vytvárať kapacitu financovania a pritiahnuť a udržať domáci kapitál a priame zahraničné investície;

7.  zdôrazňuje, že dlhodobé investície zohrávajú kľúčovú úlohu pri stabilizácii finančných trhov proticyklickým investovaním, čím podporujú udržateľný hospodársky rast;

8.  poznamenáva, že zatiaľ čo banky v EÚ poskytujú viac ako 75 % dlhodobého financovania, čím sa vytvára značná závislosť od tohto zdroja financovania, v USA banky poskytujú menej než 20 % všetkého dlhodobého financovania a veľká väčšina financovania je zabezpečovaná prostredníctvom dobre rozvinutých kapitálových trhov;

9.  konštatuje, že finančný systém EÚ bude odolnejším so širším okruhom nebankových zdrojov financií a nástrojov slúžiacich sporiteľom a potrebám spoločností v oblasti dlhodobého financovania;

10. konštatuje, že na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky je nutné tlačiť na rozdelenie zdrojov podporujúce dlhodobé zelené investície;

11. zdôrazňuje, že prioritou verejného rozpočtu je fiškálna konsolidácia s cieľom zabezpečiť a obnoviť dodržiavanie Paktu stability a rastu a balíku dvoch legislatívnych aktov; preto podporuje iniciatívu na navýšenie súkromných investícií do dlhodobého financovania;

Prekážky brániace inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu

12. konštatuje, že financovanie z verejných zdrojov je obmedzené vzhľadom na pomalý hospodársky rast, zlé hospodárenie s verejným rozpočtom a udeľovanie štátnej pomoci na záchranu finančných inštitúcií;

13. konštatuje, že niektoré krajiny čelia z dôvodu ich nadmerného zadĺženia v priebehu posledných rokov vážnym prekážkam pri vstupe na kapitálové trhy, prípadne na ne majú vstup dokonca zakázaný, pričom sú kapitálové trhy hlavnou príčinou nedávnej krízy; ďalej konštatuje, že prístup ku kapitálu pre MSP je v mnohých členských štátoch podstatne ťažší, pretože komerčné banky poskytujú úvery len za nevyhovujúcich podmienok;

14. konštatuje, že niektorí investori z odvetvia bankovníctva a poisťovníctva musia svoje obchodné modely prispôsobiť meniacim sa a sprísneným regulačným požiadavkám; pripomína, že tieto požiadavky majú posilňovať financovanie reálneho hospodárstva a mali by prispievať k celkovým cieľom EÚ v oblasti udržateľného, inkluzívneho a inteligentného hospodárstva;

15. konštatuje, že investori sú možno odrádzaní od investovania do niektorých odvetví, a to kvôli riziku regulačných zmien, ktoré môžu podstatne zmeniť hospodárnosť projektu;

16. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESRB posúdila systémové riziká hroziace kapitálovým trhom a spoločnosti ako takej v dôsledku nadbytku nespáliteľných uhlíkových zásob; žiada Komisiu, aby v nadväznosti na svoju zelenú knihu podala o tomto posúdení správu;

17. konštatuje, že súčasné zákony o konkurze sú v EÚ rozdrobené a môžu v niektorých prípadoch odrádzať od cezhraničného investovania a obmedzovať schopnosť investorov získať späť svoj kapitál v prípade neúspechu projektu; varuje, že v súvislosti s ochranou investorov je potrebné sa vyhnúť pretekom ku dnu; uznáva, že ustanovenia o konkurze patria do právomoci členských štátov;

Alternatívne mechanizmy financovania

18. konštatuje, že komerčné banky budú zrejme aj naďalej hlavným zdrojom finančných prostriedkov a že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vytvorili nové zdroje, ktoré budú dopĺňať zavedené mechanizmy a pokryjú chýbajúce financovanie, a pritom zabezpečia primeraný regulačný a dozorný rámec prispôsobený potrebám reálneho hospodárstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že za posledných 20 rokov došlo k poklesu verejných ponúk v EÚ, čo brzdí rast, tvorbu pracovných miest, inovácie a stabilitu; konštatuje, že na celkovom množstve vytvorených pracovných miest v EÚ sa významne podieľajú kótované malé a stredné podniky, a vyjadruje poľutovanie nad negatívnymi dôsledkami toho, že tieto spoločnosti sa síce rozrastajú, ale ich kapitál je obmedzený;

19. navrhuje, aby sa zvážilo vytvorenie investičného oddielu v rámci rozpočtu Európskej únie;

20. víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa dlhodobých investičných fondov; upozorňuje, že vzhľadom na ich plánované charakteristiky to vyzerá, že budú slúžiť najmä inštitucionálnym investorom; poukazuje na to, že aj systém EÚ v oblasti alternatívnych investičných fondov, fondov rizikového kapitálu a fondov pre sociálne investície poskytuje vhodné modely investičných nástrojov;

21. zdôrazňuje posilnenú úlohu nových inovatívnych finančných nástrojov vo všetkých oblastiach činnosti a všetkých fondoch v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov; zdôrazňuje, že rastie význam finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti kvôli zlej dostupnosti investičných úverov v reálnom hospodárstve; vyzýva Komisiu, aby zaručila právnu jednoznačnosť a transparentnosť novovytvorených finančných nástrojov a zaviedla pevnejšiu väzbu na úverové možnosti Európskej investičnej banky;

22. vyzýva Komisiu, aby navrhla vylepšený európsky rámec investičných fondov s nižšou likviditou s cieľom nasmerovať krátkodobú likviditu súkromných domácností do dlhodobých investícií a zabezpečila ďalšie riešenie otázky dôchodkov;

23. povzbudzuje zainteresované strany v ďalšom rozvíjaní iniciatívy EÚ a Európskej investičnej banky týkajúcej sa dlhopisov na projekty s cieľom zvýšiť financovanie veľkých európskych infraštruktúrnych projektov v doprave, energetike a odvetví informačných technológií; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali národné iniciatívy dlhopisov na projekty založené na systémoch záruk; pripomína, že verejné záruky by sa mali poskytovať len za prísnych podmienok zameraných na zaistenie primeraného poskytovania verejných statkov;

24. domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá môžu tvoriť účinný a nákladovo efektívny spôsob uľahčovania spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom pri niektorých investíciách, najmä pri projektoch v oblasti infraštruktúry; konštatuje, že je nevyhnutné zaistiť vysoký stupeň odborných znalostí, aby sa umožnil náležitý výber týchto projektov, ich posudzovanie, návrhy, dlhodobé plánovanie a finančné zabezpečenie;

25. nazdáva sa, že dlhodobí verejní investori (celoštátne, regionálne a nadnárodné rozvojové banky a verejné finančné inštitúcie) sú silnými nástrojmi na podporu súkromných investícií, aby bol zabezpečený prístup malých a stredných podnikov k finančnému krytiu a podporené dlhodobé financovanie podnikov širšieho verejného záujmu a strategického významu, najmä tých, ktoré by boli prínosom k cieľom v oblasti verejnej politiky, ktoré sa spájajú s hospodárskym rastom, sociálnou súdržnosťou a ochranou životného prostredia; zdôrazňuje význam zodpovednosti, transparentnosti a demokratického vlastníctva vhodných dlhodobých investičných cieľov a mechanizmov uľahčovania;

26. vyzýva Komisiu, aby v nadväzujúcom dokumente preskúmala a vytvorila harmonizovaný prístup k dlhodobému ohodnocovaniu projektov vo všeobecnom záujme podporovaných z verejných zdrojov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

27. vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodné siete na spoluprácu a výmenu informácií a aby zriadili národných alebo regionálnych dlhodobých verejných investorov, ktorí budú môcť vychádzať z najlepších postupov už zriadených inštitúcií; v tomto smere zdôrazňuje, že takéto národné alebo regionálne rozvojové banky, ktoré majú často štruktúru družstva, v súčasnej kríze kontinuálne ponúkali regionálnym a miestnym ekonomikám spoľahlivé financovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju podporu finančným inštitúciám tohto typu;

28. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti podpory členských štátov, ktoré vyžadujú finančnú alebo technickú pomoc pri zriaďovaní dlhodobých národných a regionálnych verejných investorov, a aby zvážila možnosť európskeho mechanizmu ochrany pre dlhodobých národných verejných investorov;

29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali potenciál techník agregácie a zhromažďovania s cieľom zlepšiť vyhliadky na možnosť zaistenia potrebnej investície pre menšie sociálne a iné projekty v oblasti infraštruktúry;

30. berie na vedomie rýchly vzostup kolektívneho financovania a domnieva sa, že môže priniesť nové možnosti; zdôrazňuje však, že je nutné zabezpečiť ochranu investorov a transparentnosť;

31. domnieva sa, že inštitucionálni investori – poisťovne, dôchodkové fondy, rodinné podniky, vzájomné fondy a nadačné fondy – predstavujú vhodných a spoľahlivých poskytovateľov dlhodobého financovania vzhľadom na dlhšie časové horizonty ich obchodných modelov; zdôrazňuje, že je nutné preveriť a vyvážiť vhodné požiadavky dohľadu a prudenciálne požiadavky súvisiace s týmito inštitucionálnymi investormi v záujme presadzovania dlhodobých investícií do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho reálneho hospodárstva;

32. zdôrazňuje, že treba zlepšiť prístup na kapitálové trhy prostredníctvom nových zdrojov financovania, ako sú prvé verejné ponuky, kolektívne financovanie, úvery medzi rovnocennými partnermi a (kryté) dlhopisy, alebo prostredníctvom nových segmentov trhu; vyzýva EÚ, aby preskúmala úspešné národné iniciatívy a aby na nich nadviazala s cieľom zistiť, aké sú prekážky prvých verejných ponúk, a odstrániť ich; podporuje zavedenie klasifikácie rastových trhov MSP do smernice o trhoch s finančnými nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby ich rozvoj podporila revíziou smernice o prospekte; taktiež vyzýva Komisiu, aby zvážila prístup zahŕňajúci niekoľko riaditeľstiev s cieľom preskúmať spôsoby, ako môžu byť verejné trhy pre MSP podporené a spôsob, ako môžu smernice o akčných plánoch v oblasti finančných služieb diverzifikovať množinu investorov;

33. podporuje snahy o vytvorenie právnych predpisov, ktoré by zabezpečili vysokokvalitnú sekuritizáciu aktív bez vytvárania príliš zložitých štruktúr, zbytočnej resekuritizácie alebo viac než trojstupňových štruktúr; poznamenáva, že vzhľadom na podkladové riziká existuje priestor pre ďalšiu štandardizáciu a transparentnosť; vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby pozorne sledovali činnosť pracovnej skupiny Rady pre finančnú stabilitu Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, ktorá rieši otázku sekuritizácie a aby sa do nej aktívne zapojili; podotýka, že v tejto oblasti chýba jednotný prístup, a vyzýva preto k vytvoreniu celkového regulačného rámca a definovaniu vysokokvalitnej sekuritizácie; je presvedčený, že vysokokvalitná sekuritizácia môže zohrávať dôležitú úlohu pri finančnom sprostredkovaní dlhodobých aj krátkodobých aktív a môže byť tiež prínosná pre malé a stredné subjekty využívajúce úvery;

34. konštatuje, že sekuritizácia bola jedným z faktorov, ktoré prispeli ku kríze, keďže dlhodobá zodpovednosť za riziko bola rozptýlená v reťazci sekuritizácie; vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala v posilňovaní bankového systému, vrátane družstevných bánk a verejných sporiteľní, a v posilňovaní schopnosti bánk získať prístup k dlhodobému refinancovaniu na pokrytie svojich dlhodobých investícií;

35. víta, že vďaka operáciám Európskeho investičného fondu na zvýšenie kreditnej kvality a rámcovému programu pre konkurencieschopnosť a inovácie sa zabezpečilo ďalšie financovanie pre MSP;

36. vyzýva Komisiu, aby znížila zbytočnú administratívnu a regulačnú záťaž a aby prihliadala najmä na špecifický charakter malých a stredných podnikov a podnikateľov; víta prijatie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu, programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a programu Horizont 2020; konštatuje, že fragmentácia finančných trhov vedie k tomu, že sa financovanie malých a stredných podnikov stáva zložitejším a náročnejším;

37. odporúča, aby EIB zriadila osobitnú pobočku pre financovanie MSP s individuálne prispôsobenými úverovými podmienkami;

38. berie na vedomie výzvu Komisie na používanie súkromného kapitálu alebo rizikového kapitálu, ktoré sú riadené smernicou o správcoch alternatívnych investičných fondov a nariadením o európskych fondoch rizikového kapitálu, ako alternatívnych zdrojov financovania, najmä s ohľadom na začínajúce a rozrastajúce sa spoločnosti; poznamenáva, že v súčasnosti sú pri úverovom financovaní dostupné značné daňové výhody; domnieva sa, že spoločnosti poskytujúce rizikový kapitál a súkromné investičné spoločnosti môžu ponúkať cennú nefinančnú pomoc vrátane konzultačných služieb, finančného poradenstva, marketingovej stratégie a odbornej prípravy; ďalej vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila úlohu týchto spoločností pri financovaní hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby pracovala na odstránení všetkých predsudkov proti kapitálu v rôznych národných hospodárstvach, ako aj európskom a svetovom hospodárstve;

Regulačné prostredie

39. zdôrazňuje, že podnikateľské prostredie s priaznivými podmienkami pre investorov a jasným smerovaním k technologickému pokroku je nutným predpokladom zatraktívnenia EÚ pre priame zahraničné investície; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať voľný pohyb kapitálu v rámci EÚ aj medzi EÚ a tretími krajinami, aby EÚ získala prístup k svetovým zdrojom kapitálu; v tomto smere poukazuje najmä na potrebu zabezpečenia toho, aby sa smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov uplatňovala spôsobom, ktorý by podporil zahraničné investície v EÚ;

40. považuje za dôležité pre investorov, aby si mohli vybrať medzi mnohými atraktívnymi investičnými produktmi, aby mohli svoje investície diverzifikovať;

41. zdôrazňuje, že je z investorského správania je potrebné odstrániť nadmerný dôraz na krátkodobé výsledky a posunúť sa k zodpovednej investičnej kultúre vedúcej k dlhodobým investíciám v EÚ;

42. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoločné chápanie toho, že finančná stabilita a rast sa navzájom nevylučujú, ale naopak spolu súvisia a sú významným základom pre dlhodobé zaistenie a posilnenie dôvery investorov;

43. zdôrazňuje význam finančného vzdelávania a chápania investorov pre vytvorenie kultúry dlhodobých investícií v EÚ a zdôrazňuje, akú úlohu môže regulácia zo strany EÚ v tomto smere zohrávať;

44. zdôrazňuje, že pevný regulačný rámec a právna istota sú nevyhnutnými podmienkami fungovania jednotného trhu s finančnými službami; domnieva sa, že súčasná a budúca reforma regulačného systému by sa mala riadne posúdiť a jej dôsledky dôsledne sledovať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili podporu bankovej únie s cieľom obmedziť fragmentáciu finančných trhov; vyzýva Komisiu, aby dobudovala jednotný trh so službami a umožnila tak využívať celý jeho potenciál;

45. vyzýva na zavedenie stimulov motivujúcich k zvyšovaniu miery dlhodobého vlastníctva akcií, ako je doplnkové hlasovacie právo v riadiacich orgánoch, ďalšie akcie a vyššie dividendy;

46. vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila celkový dosah už ukončenej, ako aj stále prebiehajúcej finančnej regulácie dlhodobých investícií;

47. víta pokrok dosiahnutý v prebiehajúcich rokovaniach o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve; berie na vedomie dôležitosť týchto rokovaní pre posilňovanie politík a opatrení na zvýšenie objemu investícií USA a EÚ do podpory tvorby pracovných miest, udržateľného hospodárskeho rastu a medzinárodnej konkurencieschopnosti;

48. domnieva sa, že osobitné posúdenie vplyvu dlhodobého financovania by sa malo zahrnúť do všetkých legislatívnych návrhov o príslušnej regulácii finančných služieb;

49. podporuje výzvu Komisie, aby Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov preskúmal potenciálne nastavenie určitých ustanovení o kapitálových požiadavkách v rámci programu Solventnosť II s cieľom zabrániť možným prekážkam dlhodobého financovania; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila plnohodnotné konzultácie k navrhovanej kalibrácii a ďalej novelizovala platné právne predpisy;

50. opakuje svoju výzvu uvedenú v návrhu nariadenia o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, aby sa priradila primeraná riziková váha expozíciám, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na kriticky dôležité projekty v oblasti infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a komunikácií; domnieva sa, že ďalšie právne predpisy by mali zohľadňovať požiadavky dlhodobých investorov, posúdiť rizikovosť finančných aktív zohľadňovaním povahy a trvania záväzkov a uznať pozitívny vplyv stabilných záväzkov;

51. nabáda Komisiu, aby sa snažila o lepšiu medzinárodnú spoluprácu a zbližovanie v oblasti dlhodobých investícií uskutočňovaním celosvetového dialógu na úrovni G20 a Rady pre finančnú stabilitu (FSB);

52. domnieva sa, že investície do dlhodobých aktív si vyžadujú dôkladnú znalosť a posúdenie dlhodobých rizík, ktoré s nimi súvisia; preto zdôrazňuje, že investori musia získať dôkladné odborné znalosti a dobré riadenie rizika v záujme ochrany dlhodobých záväzkov;

53. je presvedčený, že riadne účtovné zásady zodpovedajúce dlhodobým cieľom uplatniteľné na inštitucionálnych investorov, ako je prechod na hospodárstvo šetrné ku klíme, môžu viesť k väčšej transparentnosti a jednotnosti finančných informácií a mali by systematicky zohľadňovať hospodársky model dlhodobých investorov; zdôrazňuje však, že dodržiavanie týchto účtovných zásad by nemalo viesť k vytváraniu podnetov pre cyklické stratégie; naliehavo vyzýva Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby pri prehodnocovaní oceňovania podľa trhovej hodnoty a oceňovania na základe modelu zvážila riziko procyklického pôsobenia a aby pri prepracovaní svojho koncepčného rámca uznala zásadný význam obozretnosti; domnieva sa, že zverejňovanie jasných, štandardizovaných nefinančných informácií o veľkých spoločnostiach môže zvýšiť transparentnosť a podporiť prostredie lákavejšie pre investorov;

54. nabáda Komisiu, aby dôsledne sledovala prácu skupiny G20 na návrhoch na vytvorenie mnohostranného investičného rámca určujúceho minimálne normy a meniaceho niektoré prvky regulujúce dlhodobé investície a pravidlá účtovania založeného na reálnej hodnote s cieľom riešiť krátkodobú fluktuáciu, a tým podporovať cezhraničné investície;

55. domnieva sa, že je skutočne potrebné zabezpečiť spoľahlivé daňové podmienky, ktoré zabránia prekážkam dlhodobých investícií; konštatuje, že niektoré daňové stimuly a úľavy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore investícií; podporuje výmenu osvedčených postupov a zdôrazňuje, že vnútorný trh si vyžaduje transparentnosť a lepšiu koordináciu národných daňových politík v záujme uľahčenia cezhraničného investovania a zamedzenia dvojitému zdaneniu aj dvojitému nezdaneniu; nabáda členské štáty a Komisiu, aby posúdili možnosť poskytnutia daňovo zvýhodnených výnosov alebo iných daňových stimulov a úľav pre udržateľné projekty v oblasti infraštruktúry s cieľom podporiť dlhodobé investície;

56. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi preskúmali svoje nástroje na rozpočtové plánovanie a vypracovali a zverejnili svoje vlastné plány v oblasti vnútroštátnej infraštrukúry s cieľom poskytnúť investorom a ďalším zúčastneným stranám podrobné informácie a väčšiu istotu a umožniť dlhodobé plánovanie budúcich projektov; vyzýva Komisiu, aby umožnila členským štátom vypracovať spôsob štandardizácie údajov o projektoch v oblasti infraštruktúry a ich sprístupňovanie prostredníctvom centrálneho úložiska dát;

57. domnieva sa, že stabilný regulačný odvetvový rámec je pre koncesionárov veľkej dopravnej infraštruktúry financovanej bez využitia verejných zdrojov nevyhnutný, aby bolo vďaka vhodným pravidlám oceňovania možné zaistiť prístup k potrebným finančným prostriedkom, dlhodobú návratnosť nákladov a aj dostatočný výnos z investície;

58. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv daňových stimulov používaných členskými štátmi na dlhodobé financovanie a energetickú transformáciu a aby určila osvedčené postupy pri rozlišovaní medzi nižšími kapitálovými nákladmi na tzv. zelené investície a vyššími kapitálovými nákladmi na investície do projektov nezlučiteľných s prechodom na udržateľné dodávky energie;

59. žiada, aby sa malým a stredným podnikom poskytol prednostný prístup k európskym dlhodobým investičným fondom, keďže sú oporou rastu a vytvárania pracovných miest v EÚ; domnieva sa, že súčasťou tohto prístupu by malo byť zjednodušenie postupov pri podávaní žiadostí; zdôrazňuje význam zaisťovania ľahšieho prístupu k financovaniu počas celého životného cyklu spoločnosti s cieľom vytvoriť a zachovať udržateľné a kvalitné pracovné miesta;

60. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali dôchodkové fondy v prijímaní sociálne zodpovedných investičných rozhodnutí, ktoré sú v súlade s európskymi a medzinárodnými ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami vrátane príslušných usmernení a zásad OECD a OSN; pripomína, že plány Komisie týkajúce sa preskúmania smernice o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi nesmú odrádzať od udržateľného dlhodobého financovania;

61. zdôrazňuje potrebu lepšej finančnej regulácie a dohľadu s cieľom chrániť pracovníkov, daňových poplatníkov a reálne hospodárstvo pred budúcimi zlyhaniami trhu;

62. vyzýva Komisiu, aby posilnila komunikáciu a vzťah s EIB, pokiaľ ide o návrh pôžičiek prispôsobených individuálnym potrebám a systémov ochrany; nabáda EIB, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi a regiónmi pri zavádzaní nových inovačných finančných nástrojov prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov a aby pokračovala v podpore ich investičnej stratégie zameranej na sektor sociálneho hospodárstva; okrem toho vyzýva EIB, aby takisto zvážila možnosť väčšej flexibility pri určovaní objemu a pravidiel takýchto pôžičiek prispôsobených individuálnym potrebám a iných súvisiacich systémov, tak aby boli v čo najväčšom súlade s finančnými nástrojmi ponúkanými prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä pokiaľ ide o náležité financovanie pre mladých podnikateľov a sociálne podniky;

63. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 377E, 7.12.2012, s. 102.
• [2]  Ú. v. EÚ L 115, 25.04.13, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.
• [4]  http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/economic_paper/2013/pdf/ecp506_en.pdf

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dlhodobé investície sú kľúčom k zabezpečeniu hospodárskeho rastu a vytváraniu pracovných miest. Bez nich nemožno začať ani úspešne vykonávať kľúčové projekty v oblasti infraštruktúry, výskumu a vývoja či inovácií. Takmer všetky európske krajiny sledujú v súčasnosti politiku fiškálnej konsolidácie s cieľom vyriešiť svoju zadlženosť. Zdravé fiškálne politiky síce predstavujú dôležitý základ, no je nevyhnutné, aby sa Európa začala zameriavať na udržateľný rast, ktorý posilní jej konkurencieschopnosť voči ostatným svetovým regiónom a zabezpečí vytváranie pracovných miest. Hoci financovanie reálnej ekonomiky zohráva v tomto procese zásadnú úlohu, je v súčasnosti v Európe značne obmedzené.

V čase napätia na finančných trhoch, ktoré je dôsledkom najmä neustále prebiehajúcej svetovej finančnej krízy a nevyriešenej krízy štátneho dlhu, sa tradičné nadmerné spoliehanie Európy na financovanie prostredníctvom bánk ukázalo ako hlavná prekážka procesu sprostredkovania a prideľovania finančných prostriedkov. Vysoká miera averzie k riziku viedla nielen k vyčerpaniu finančných zásob, ale takisto bráni vynaloženiu potrebných investícií, čím sa celkom zastavil proces oživenia hospodárstva.

Na jednej strane nedostatok alternatívnych nástrojov kapitálového a úverového financovania bráni mnohým spoločnostiam v napĺňaní ich potenciálu rastu, na druhej strane sa v dôsledku obmedzených verejných financií úplne zastavili zúfalo potrebné investície do vzdelávania, technológií, výskumu a vývoja, dopravných zariadení, ako aj komunikačnej infraštruktúry. Na vyriešenie tohto problému však neexistuje jedno univerzálne riešenie.

Komerčné banky, či už súkromné banky, sporiteľne alebo družstevné banky, budú v mnohých krajinách predstavovať naďalej hlavný zdroj finančných prostriedkov, no potrebujeme alternatívy, ktoré pokryjú chýbajúce financovanie a doplnia tradičný proces sprostredkovania ponúkaný bankami.

Mal by sa zriadiť regulačný rámec, ktorého cieľom by bolo vytvorenie nástrojov investovania založených na združovaní finančných prostriedkov z viacerých zdrojov a ich spoľahlivom a udržateľnom rozdeľovaní do dlhodobých investícií. Existujú však dve rôzne cieľové skupiny. Na jednej strane existujú inštitucionálni investori, ktorí využívajú buď alternatívne investičné fondy, alebo európske dlhodobé investičné fondy podľa návrhu Komisie. Na druhej strane sú súkromné domácnosti, ktoré takisto potrebujú nástroje na nasmerovanie ich krátkodobej likvidity do dlhodobých investícií. Takéto investičné fondy by boli menej likvidné než PKIPCP a viazali by sa na ne osobitné práva na odkup, pričom by súkromným domácnostiam poskytovali ďalšiu možnosť sporenia na dôchodok.

Národné alebo multilaterálne rozvojové banky, ako sú Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW), Európska investičná banka (EIB) alebo Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), môžu byť prospešné pri podnecovaní súkromného financovania v záujme dlhodobého financovania podnikov, ktoré slúžia širšiemu verejnému záujmu, najmä napĺňaniu osobitných cieľov v oblasti verejného poriadku súvisiacich so širšou hospodárskou, spoločenskou a environmentálnou pridanou hodnotou.

Inštitucionálni investori, ako napríklad (životné) poisťovne, dôchodkové fondy, vzájomné fondy a nadačné fondy, predstavujú vhodných poskytovateľov dlhodobého financovania vzhľadom na dlhšie časové horizonty ich obchodných modelov.

S ohľadom na závislosť Európy od poskytovania úverov bankami je naliehavo potrebné ďalej rozvíjať prístup na kapitálové trhy, najmä pre menšie podniky. Nové zdroje financovania spoločností by mohli predstavovať prvé verejné ponuky (IPO), emisie štátnych dlhopisov a vytváranie nových obchodných miest zodpovedajúcich osobitným potrebám súkromného, ako aj rizikového kapitálu a lepšie prístupných pre tento kapitál.

V záujme zabezpečenia dodatočného financovania pre MSP bolo vykonaných už niekoľko opatrení, najmä operácie Európskeho investičného fondu na zvýšenie kreditnej kvality a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Povzbudzujeme však Európsku komisiu v tom, aby naďalej znižovala zbytočnú administratívnu a regulačnú záťaž, ako sa uvádza v iniciatíve Small Business Act a v nariadení o programe pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME).

Sekuritizácia môže zohrávať dôležitú úlohu v rámci finančného sprostredkovania, keďže môže predstavovať účinnú techniku na znižovanie pákového efektu a zaťaženia bankových súvah a tým vytvárať dodatočné možnosti poskytovania úverov. Proces sekuritizácie je však v dôsledku hypotekárnej krízy USA vo veľkej miere stigmatizovaný, čo vedie k nesprávnym predstavám. Sekuritizácia aktív vysokej kvality by sa však mala podporiť, pričom by sa malo zamedziť príliš zložitým štruktúram. Európska komisia by v tejto súvislosti mala dôsledne sledovať prácu medziodvetvovej pracovnej skupiny Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere a Rady pre finančnú stabilitu zaoberajúcej sa sekuritizáciou.

Svetová finančná kríza nasledujúca po bankrote Lehman Brothers poukázala na výraznú potrebu dodatočných opatrení na posilnenie odolnosti finančného sektora. Kým USA pracujú na jednom ucelenom právnom predpise – Doddovom-Frankovom zákone, EÚ posilňuje finančnú reguláciu prostredníctvom niekoľkých legislatívnych predpisov. S ohľadom na zvolený postup je príliš ťažké zhodnotiť výsledný dosah všetkých finančných právnych predpisov na hospodárstvo vo všeobecnosti a konkrétne na dlhodobé financovanie. Napriek tomu sa ukázalo, že pokiaľ ide o určité oblasti, dôsledné nastavenie istých ustanovení, najmä v rámci programu Solventnosť II, môže byť nevyhnutné v záujme zabránenia tvorbe prekážok dlhodobého investovania. Toto odporúčané nastavenie nie je v žiadnom prípade výzvou na dereguláciu, ktorá by mohla znovu ohroziť stabilitu finančného sektora.

Verejno-súkromné partnerstvá (PPP) môžu predstavovať účinný a nákladovo efektívny spôsob spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v prípade určitých investícií, najmä infraštruktúrnych projektov. Napriek tomu je však v záujme správneho výberu, hodnotenia, návrhu, dlhodobého plánovania a podmienok financovania takýchto projektov nevyhnutná vysoká miera odbornosti.

Tvorcovia politík by sa však v záujme umožniť vstup na trh takýmto novým aktérom mali zamerať na vytvorenie priaznivého a podporujúceho podnikateľského prostredia, ktoré priláka medzinárodný kapitál a zlepší atraktivitu Európy ako cieľovej oblasti investícií a zamedzí vzniku tzv. pevnosti menom Európa. Takéto prostredie by sa vyznačovalo okrem iného iniciatívami zameranými na zhromažďovanie finančných zdrojov, dobrým daňovým systémom, náležitými účtovnými zásadami, účinnou správou a riadením spoločností a efektívnou prudenciálnou reguláciou, ktoré by spolu tvorili zložky fungujúceho jednotného trhu.

Keďže ide o dôležitú otázku v celosvetovom meradle, Európska komisia by sa mala snažiť ďalej o posilnenie medzinárodnej spolupráce a zbližovanie v oblasti dlhodobého financovania prostredníctvom celosvetového dialógu na úrovni skupiny G20, ako aj v rámci Rady pre finančnú stabilitu (FSB).

Pokrytie chýbajúceho financovania je kľúčom k zabezpečeniu toho, aby rastúce inovatívne podniky – najmä malé a stredné podniky– naplnili v plnej miere svoj potenciál a zohrávali dôležitú úlohu pri zabezpečovaní hospodárskeho rastu a vytváraní pracovných miest.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (11.12.2013)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k dlhodobému financovaniu európskeho hospodárstva
(2013/2175(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sergio Gutiérrez Prieto

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže na finančných trhoch existuje všeobecná tendencia ku krátkodobému správaniu, pričom z dôvodu finančnej krízy sa vystupňovala averzia voči rizikám; keďže dlhodobé financovanie je vhodnejším prostriedkom na riešenie sociálnych, environmentálnych a demografických výziev, ktorým Európa čelí;

B.  keďže zohľadňovanie dlhodobej perspektívy napríklad investovaním do tried aktív, ktoré od investorov vyžadujú dlhodobé záväzky, môže byť prínosné pre investorov a všeobecnejšie pre celé hospodárstvo, môže zvyšovať stabilitu finančných trhov, znižovať náklady pre jednotlivé podniky, najmä náklady na prístup k financiám, vytvárať pracovné príležitosti a kombinovať stabilnú mieru návratnosti pre investorov s pozitívnym sociálnym vplyvom;

C. keďže MSP sa v dôsledku finančnej krízy a následnej úverovej krízy stretávajú s najvyššími nákladmi na úvery a zníženou dostupnosťou úverov, čo ohrozuje potenciál zamestnanosti týchto podnikov; keďže podľa Inštitútu pre medzinárodné financie platia menšie podniky v okrajových krajinách za bankové úvery o 4 až 6 percentuálnych bodov viac ako ich partneri v strednej Európe,

D. keďže nárast celkovej nezamestnanosti a najmä nárast nezamestnanosti mladých ľudí naďalej predstavujú hlavné riziko pre hospodársku a sociálnu konvergenciu na úrovni EÚ;

E.  keďže podnikové dlhopisy, akcie a sekuritizačné trhy v EÚ sú aj naďalej relatívne málo rozvinuté v porovnaní s ostatnými ekonomikami a nebankové financovanie zostáva pre MSP z veľkej časti nedostupné, ohrozuje potenciál ich rastu a vytvárania pracovných miest;

F.  keďže hospodárske a sociálne zbližovanie členských štátov možno dosiahnuť prostredníctvom dlhodobej finančnej stratégie; keďže táto stratégia by sa mala zameriavať na nefinančné a finančné príležitosti pre MSP, pretože sú hlavným zdrojom zamestnanosti a rastu zamestnanosti;

1.  zdôrazňuje, že dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva by malo slúžiť aj verejnému záujmu a malo by sa riadiť okrem iného cieľmi, ktoré podporujú sociálnu súdržnosť, sociálnu spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie, pričom sa zameriavajú na hospodárske a finančné zdroje a ich optimálne využívanie; zdôrazňuje, že tieto ciele predstavujú potenciálnu pridanú hodnotu dlhodobého financovania vo verejnom záujme; žiada v tejto súvislosti o objektívne ukazovatele, pretože verejný záujem nemožno merať iba z hospodárskeho hľadiska;

2.  víta zelenú knihu Komisie o dlhodobom financovaní ako prostriedku na podporu cezhraničných dlhodobých investícií do hmotných statkov (ako sú napríklad energetické, dopravné a komunikačné infraštruktúry) a nehmotných statkov (ako sú napríklad vzdelávanie a výskum a vývoj), ktoré sú veľkým prínosom pre verejnosť, zlepšujú životnú úroveň a vytvárajú kvalitné pracovné miesta;

3.  poznamenáva, že Únia čelí zásadným výzvam najmä v oblasti reindustrializácie, transformácie energetiky a digitálnych zariadení, ktoré si vyžadujú značné investície; domnieva sa, že verejné orgány sú zodpovedné za podporu týchto investícií, ktoré majú významný potenciál pre zamestnanosť; domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže EÚ nemá týmto investíciám brániť;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť účinný a efektívny rámec pre dlhodobé financovanie prostredníctvom vytvorenia vhodných nástrojov a mechanizmov, ktoré prinášajú výhody investorom, akcionárom, pracovníkom a verejnosti ako celku; v tejto súvislosti poukazuje na potenciálne prínosy umožnenia finančnej účasti zamestnancov na výnosoch spoločností a iných foriem inovatívneho dlhodobého financovania; povzbudzuje Európsku úniu, aby sa ďalej zamerala na rozvojové banky ako súčasť stratégie hospodárskej obnovy;

5.  domnieva sa, že účinný a efektívny rámec pre dlhodobé financovanie sa musí dosiahnuť prostredníctvom prístupu založeného na zbližovaní európskych a vnútroštátnych politík a že na tento účel by mala EIB podporovať rozvojové banky s cieľom uvoľňovať likviditu pre MSP a vytvárať vhodné podmienky na zvyšovanie produkcie a následné zvyšovanie zamestnanosti;

6.  zdôrazňuje, že dlhodobé investície, ktoré sú schopné zvýšiť dlhodobú zamestnanosť, možno realizovať iba zodpovedajúcim financovaním, ktoré veľmi závisí od schopnosti hospodárstva vytvárať úspory;

7.  veľmi víta zameranie na výrobný kapitál, ktorý sa investuje do reálnej ekonomiky, v protiklade s finančným kapitálom využívaným na špekulácie; žiada Komisiu, aby podporovala dlhodobé investície do tých oblastí, ktoré dokážu vytvárať najväčšie pozitívne sociálne externality a pomáhať pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, avšak nedostáva sa im primeranej úrovne financovania, ako sú napríklad investície do MSP, projektov infraštruktúry a sociálneho bývania, a aby vylúčila neproduktívne oblasti s cieľom zabrániť vzniku nových bublín;

8.  poukazuje na význam nepriameho pozitívneho vplyvu, ktorý môžu mať európske dlhodobé investičné fondy na financovanie projektov sociálneho bývania a združení zodpovedných za správu zariadení sociálneho bývania vzhľadom na ich stabilný a dlhodobý investičný horizont;

9.  žiada, aby sa malým a stredným podnikom poskytol prednostný prístup k dlhodobým investičným fondom, keďže sú oporou rastu a vytvárania pracovných miest v EÚ; domnieva sa, že súčasťou tohto prístupu by malo byť zjednodušenie postupov pri podávaní žiadostí; zdôrazňuje význam zaisťovania ľahšieho prístupu k financovaniu počas celého životného cyklu spoločnosti s cieľom vytvoriť a zachovať udržateľné a kvalitné pracovné miesta;

10. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali dôchodkové fondy v prijímaní sociálne zodpovedných investičných rozhodnutí, ktoré sú v súlade s európskymi a medzinárodnými ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami vrátane príslušných usmernení a zásad OECD a OSN; pripomína, že plány Komisie týkajúce sa preskúmania smernice o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi nesmú odrádzať od udržateľného dlhodobého financovania;

11. podporuje dlhodobé finančné plánovanie prostredníctvom politík založených na predvídaní a spoločensky zodpovedných a zdravých investíciách; vzhľadom na trvalo udržateľný rast zamestnanosti vyzýva členské štáty, aby podporovali smerovanie úspor do dlhodobých investícií prostredníctvom zdravej fiškálnej politiky, účinných daňových systémov a politík, ktoré posilňujú schopnosť hospodárstva pritiahnuť dlhodobé investície vrátane zahraničných investícií;

12. vyzýva členské štáty, aby vypracovali vhodné právne predpisy zamerané na dlhodobé financovanie, ktoré bude k dispozícii podnikom všetkých veľkostí, čím sa zvýši tvorba pracovných miest; pripomína, že pretrvávajúci nedostatok likvidity pre MSP môže obmedziť hospodársku aktivitu a následne viesť k ďalším stratám pracovných miest;

13. vyzýva členské štáty, aby podporovali hospodársky rast a rast zamestnanosti presadzovaním dlhodobých úspor prostredníctvom politík zameraných na mobilizáciu tvorby úspor;

14. vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodné finančné a makroekonomické rámce s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, pričom dôraz je potrebné klásť na dlhodobý investičný majetok prostredníctvom vytvárania vhodných a udržateľných nástrojov, ktoré budú zosúladené s cieľmi znižovania nezamestnanosti a opätovného naštartovania hospodárskeho podnikateľského prostredia;

15. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala neuspokojeným dopytom retailových investorov po investíciách do dlhodobého majetku, čím by sa koncentroval ďalší významný kapitál pre dlhodobé investície a uvoľnil ďalší pracovný potenciál; zdôrazňuje, že retailovým investorom by sa mala poskytnúť ďalšia ochrana a mali by sa zaviesť prispôsobené stratégie finančného vzdelávania a zvyšovania povedomia s cieľom informovať potenciálnych a súčasných užívateľov dlhodobých investičných nástrojov o výhodách dlhodobých úspor a investícií, ako aj o prípadných rizikách a nákladoch;

16. zdôrazňuje potrebu lepšej finančnej regulácie a dohľadu s cieľom chrániť pracovníkov, daňových poplatníkov a reálne hospodárstvo pred budúcimi zlyhaniami trhu;

17. zdôrazňuje, že dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva a jeho potenciál pre vytváranie pracovných miest bude fungovať len v prípade, že v rámci pre európske dlhodobé investičné fondy sa zodpovedajúcim spôsobom zohľadnia rôzne potreby profesionálnych, poloprofesionálnych a retailových investorov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.12.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Heinz K. Becker, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Ruža Tomašić, Traian Ungureanu, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Philippe De Backer, Sergio Gutiérrez Prieto, Richard Howitt, Anthea McIntyre, Evelyn Regner, Tatjana Ždanoka, Gabriele Zimmer

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (20.12.2013)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k dlhodobému financovaniu európskeho hospodárstva
(2013/2175(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Joachim Zeller

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že dlhodobé kapitálové financovanie je nevyhnutné pre účinnú regionálnu politiku EÚ; vzhľadom na veľké regionálne rozdiely pri poskytovaní úverov pre hospodárstvo zároveň vyzdvihuje úlohu štrukturálnych a investičných fondov z hľadiska impulzov dlhodobo podporujúcich rast a zamestnanosť; v tejto súvislosti konštatuje, že tieto finančné prostriedky treba vynakladať efektívnym spôsobom;

2.  víta návrh Komisie na poskytovanie investičného kapitálu, ktorý by mal byť nezávislejší od klasického financovania pôžičiek obchodnými bankami, ktoré sa ukázalo byť ohrozené krízou; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili podporu bankovej únie, aby sa tak banky mohli vrátiť k financovaniu reálnej ekonomiky a uľahčili plnenie súkromných a verejných investičných potrieb, a to s ohľadom na skutočnosť, že mnohé banky, rekapitalizované z verejných prostriedkov, si nemôžu dovoliť poskytovať finančnú podporu pre MSP a investície na regionálnej a miestnej úrovni;

3.  upozorňuje na situáciu v mnohých členských štátoch, kde komerčné banky naďalej poskytujú prostriedky na investície len za neadekvátnych podmienok, a to najmä mikropodnikom a MSP, hlavne tým, ktoré boli založené mladými ľuďmi, čo zamedzuje poskytovaniu podpory najmä mikrosubjektom a malým subjektom; považuje preto za potrebné, aby sa zabezpečili ďalšie zdroje financovania, najmä  v záujme plnenia úverových požiadaviek MSP; zdôrazňuje význam hodnotenia ex ante a ex post v rámci príslušných právnych predpisov, ktorých cieľom je poskytnúť MSP pomoc pri získavaní prístupu k financovaniu;

4.  zdôrazňuje úlohu, ktorú družstevné banky zohrávajú v rámci financovania MSP, sociálneho hospodárstva, ako aj regionálnych a miestnych investícií malého rozsahu;

5.  vyzýva členské štáty, aby znížili prekážky a obmedzenia, ktoré môžu brániť družstvám a sociálnym podnikom v získaní prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom, a aby vytvorili priaznivé prostredie pre udržateľné investície v oblasti ekologických a sociálnych inovácií a pre vytváranie pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni;

6.  zdôrazňuje úlohu regionálnych finančných inštitúcií s decentralizovanou štruktúrou, ktoré poskytovali regionálnemu a miestnemu hospodárstvu stabilné možnosti financovania aj počas krízy na finančných trhoch, a podčiarkuje, že by sa takéto miestne a regionálne štruktúry – napríklad družstevného charakteru – mali posilniť; okrem toho poukazuje na význam príležitostí na získanie mikroúverov a dostupnosti alternatívneho financovania pre mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré by mali zaujímať popredné miesto v rámci stratégií EÚ na prekonanie krízy a jej dlhodobých cieľov;

7.       víta vzhľadom na nedostatok verejných financií a na efektívnosť revolvingových fondov intenzívnejšie využívanie tejto splatnej pomoci v ďalšom finančnom období politiky súdržnosti, rovnako víta otvorenie týchto nástrojov pre všetky oblasti činnosti, na ktoré sa štrukturálne fondy vzťahujú;

8.  poukazuje na to, že využitie finančných nástrojov v politike súdržnosti, najmä vo vzťahu k MSP, by sa malo v budúcnosti posilniť, keďže môže zaručiť revolvingové fondy, podporiť verejno-súkromné partnerstvá a dosiahnuť multiplikačný efekt v súvislosti s rozpočtom EÚ;

9.  víta návrh Komisie uľahčiť prístup MSP k bankovému a nebankovému financovaniu, keďže rozvoj a podpora MSP sú v čase krízy základnými prvkami regionálnej politiky;

10. zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť zachovania priamych nenávratných dotácií, ktoré pre miestne orgány a regióny predstavujú možnosť výberu najvhodnejšieho nástroja alebo kombinácie nástrojov, ktoré umožnia naplniť ich konkrétne potreby; zastáva názor, že v porovnaní s bežnými nástrojmi EÚ by na regionálnej úrovni nemali existovať žiadne väčšie prekážky pre individuálne riešenia;

11. žiada, aby používanie finančných nástrojov podliehalo procesu podrobného podávania správ, monitorovania a auditu, a to bez toho, aby sa v dôsledku nových a dodatočných požiadaviek odstránila jedna z hlavných výhod revolvingových nástrojov; v tejto súvislosti vyzdvihuje osobitný charakter finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti, ktoré sa vo všeobecnosti využívajú na financovanie projektov v menej rozvinutých regiónoch a regiónoch s hospodárskymi problémami, a to s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti zlyhávania trhu a suboptimálnych investícií, aby sa tieto nástroje nezameriavali len na krátkodobú ziskovosť, ale aj na významné sociálno-ekonomické prínosy;

12. vyzýva Komisiu, aby posilnila komunikáciu a vzťah s Európskou investičnou bankou (EIB), pokiaľ ide o návrh úverov prispôsobených individuálnym potrebám a systémy záruk; nabáda EIB, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi a regiónmi pri zavádzaní nových inovačných finančných nástrojov prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov a aby pokračovala v podpore ich investičnej stratégie zameranej na sektor sociálneho hospodárstva; okrem toho vyzýva EIB, aby takisto zvážila možnosť väčšej flexibility pri určovaní objemu a pravidiel takýchto pôžičiek prispôsobených individuálnym potrebám a iných súvisiacich systémov, tak aby boli v čo najväčšom súlade s finančnými nástrojmi ponúkanými prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä pokiaľ ide o náležité financovanie pre mladých podnikateľov a sociálne podniky;

13. žiada, aby sa pri prijímaní právnych predpisov a regulácii finančných trhov viac zohľadňovali osobitosti subjektov na miestnej a regionálnej úrovni; v tejto súvislosti poukazuje na to, že mestá a regióny môžu byť na finančných trhoch nielen dlhodobými investormi, ale zároveň môžu aj sami predstavovať investičné ciele.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Catherine Bearder, Victor Boştinaru, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva Kekuš, Constanze Angela Krehl, Iosif Matula, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Markus Pieper, Ovidiu Ioan Silaghi, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Catherine Grèze, Juozas Imbrasas, Karin Kadenbach, James Nicholson, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Vilja Savisaar-Toomast, Elisabeth Schroedter, Richard Seeber, Czesław Adam Siekierski, Michael Theurer, Derek Vaughan
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Carl Schlyter

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 2 17
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marino Baldini, Jean-Paul Besset, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Marlene Mizzi, Ivari Padar, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Pablo Zalba Bidegain
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Herbert Dorfmann, Sari Essayah, Vicky Ford, Roberto Gualtieri, Sophia in ‘t Veld, Oleg Valjalo
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jürgen Creutzmann, Marian Harkin