Uznesenie Európskeho parlamentu o pamiatke na holokaust, antisemitizme a rasizme
Európsky parlament,
‐ so zreteľom na články 2, 6, 7 a 29 Zmluvy o Európskej únii a článok 13 Zmluvy o ES, ktoré zaväzujú členské štáty udržiavať vysokú úroveň dodržiavania ľudských práv a nediskriminácie a Charty základných práv Európskej únie,
‐ so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rasizme, xenofóbii a antisemitizme z 27. októbra 1994(1), 27. apríla 1995(2), 26. októbra 1995(3), 30. januára 1997(4) a 16. marca 2000(5), na správu svojho Vyšetrovacieho výboru pre rasizmus a xenofóbiu z roku 1990 a na svoje písomné vyhlásenie zo 7. júla 2000 o pamiatke na holokaust(6),
‐ so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1035/97 z 2. júna 1997 ustanovujúce Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie(7) a na rôzne správy tohoto strediska o rasizme v EÚ, vrátane správ "Prejavy antisemitizmu v EÚ 2002 - 2003" a "Vnímanie antisemitizmu v Európskej únii", ktoré boli vydané v marci 2004,
‐ so zreteľom na Berlínsku deklaráciu druhej konferencie OBSE o antisemitizme, ktorá sa konala 28. až 29. apríla 2004 v Berlíne a na nedávne vymenovanie osobného zástupcu OBSE pre boj proti antisemitizmu,
‐ so zreteľom na deklaráciu štokholmského medzinárodného fóra o holokauste, konanom 26. až 28. januára 2000, ktorá vyzýva na zintenzívnenie vzdelávania o holokauste,
‐ so zreteľom na ustanovenie 27. januára 2005 ako Dňa obetí holokaustu v niektorých členských štátoch EÚ;
‐ so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže 27. január 2005 ako deň 60. výročia oslobodenia vyhladzovacieho tábora nacistického Nemecka Osvienčim - Brzezinka, v ktorom bolo zavraždených celkovo 1,5 milióna Židov, Rómov, Poliakov, Rusov a ostatných väzňov rôznych národností, a homosexuálov, je nielen veľkou príležitosťou na to, aby si občania Európy pripomenuli a odsúdili neopísateľné hrôzy a tragédie holokaustu, ale aj na to, aby sa zamerali na znepokojujúci nárast antisemitizmu a najmä antisemitských incidentov v Európe a opätovne si uvedomili aké nebezpečie predstavuje prenasledovanie ľudí na základe rasy, etnického pôvodu, vierovyznania, spoločenského postavenia, politického názoru alebo sexuálnej orientácie,
B. keďže Európa nesmie zabudnúť na svoje dejiny: koncentračné a vyhladzovacie tábory zriadené nacistami patria k najhanebnejším a najboľavejším kapitolám v dejinách nášho kontinentu; keďže zločiny spáchané v Osvienčime musia žiť v pamäti budúcich generácií ako varovanie proti genocíde tohto druhu, ktorá má pôvod v opovrhovaní inými ľudskými bytosťami, v nenávisti, antisemitizme, rasizme a totalitarizme,
C. keďže aj napriek významným krokom podniknutým Európskou úniou vo veci uplatňovania článku 13 Zmluvy o ES pokračuje na rôznych úrovniach diskriminácia na základe vierovyznania a etnického pôvodu,
D. keďže Židia zažívajú v Európe stále väčší pocit neistoty v dôsledku antisemitizmu, ktorý je šírený na internete, prejavovaný znesväcovaním synagóg, cintorínov a iných náboženských miest a útokmi na židovské školy a kultúrne centrá a na židovské osoby v Európe spôsobujúce početné škody,
E. keďže aj napriek tomu, že sa holokaust vryl do povedomia Európy najmä jeho vražednou nenávisťou voči Židom a Rómom na základe ich príslušnosti k svojej rase a vierovyznaniu, zostávajú antisemitizmus a rasové a náboženské predsudky veľmi vážnou hrozbou pre svoje obete a európske a medzinárodné demokratické hodnoty, ľudské práva a zásady právneho štátu, ako aj celkovo pre európsku a celosvetovú bezpečnosť,
F. keďže je potrebný stály dialóg s médiami o spôsobe, akým môžu ich reportáže a komentáre pozitívne či negatívne prispieť k vnímaniu a chápaniu náboženských, etnických a rasových otázok a k prezentácii historickej pravdy,
1. vzdáva poctu všetkým obetiam nacizmu a je presvedčený, že základom trvalého mieru v Európe musí byť spomienka na jej históriu; odmieta a odsudzuje revizionistické náhľady a odmietanie holokaustu ako hanebné a odporujúce historickej pravde a vyjadruje znepokojenie nad nárastom extrémistických a xenofóbnych strán a rastúcim súhlasom verejnosti s ich názormi;
2. vyzýva orgány Európskej únie, členské štáty a všetky európske demokratické politické strany, aby:
–
odsúdili všetky prejavy neznášanlivosti a podnecovanie k rasovej nenávisti, ako aj prejavy obťažovania a rasistického násilia;
–
odsúdili najmä a bezvýhradne všetky prejavy antisemitizmu akejkoľvek formy,
–
odsúdili najmä všetky prejavy násilia motivovaného náboženskou alebo rasovou nenávisťou alebo neznášanlivosťou, vrátane útokov na náboženské miesta a svätyne patriace Židom, Moslimom alebo iným veriacim, ako aj na menšiny, napr. proti Rómom;
3. dôrazne vyzýva Radu a Komisiu, ako aj jednotlivé územné, regionálne a národné vlády členských štátov, aby koordinovali svoje opatrenia zamerané na boj proti antisemitizmu a útokom na menšinové skupiny obyvateľstva vrátane Rómov a príslušníkov tretích krajín v členských štátoch s cieľom podpory zásad znášanlivosti a nediskriminácie a sociálnej, hospodárskej a politickej integrácie;
4. je presvedčený, že v týchto snahách by mala byť obsiahnutá aj podpora dialógu a spolupráce medzi rôznymi vrstvami spoločnosti na územnej a celoštátnej úrovni vrátane dialógu a spolupráce rôznych kultúrnych, etnických a náboženských komunít;
5. opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že pripomínanie si minulosti a osveta sú nezastupiteľnými prvkami úsilia o to, aby sa neznášanlivosť, diskriminácia a rasizmus stali minulosťou a dôrazne vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili boj proti antisemitizmu a rasizmu zvýšením povedomia, predovšetkým mladých ľudí, o dejinách holokaustu a o ponaučení z neho, a to prostredníctvom
–
podpory pamiatky holokaustu vrátane ustanovenia 27. januára ako Európskeho dňa obetí holokaustu v celej EÚ,
–
podpory osvety o holokauste s pomocou všetkých inštitúcií zaoberajúcich sa holokaustom, najmä múzea v Osvienčime - Brzezinke (Państwowe Muzeum Auschwitz-Birkenau w Oświęcimiu) a berlínskeho informačného strediska o holokauste (Stiftung Denkmal für die ermordeten Juden Europas), ktoré ako európske informačné zdroje napomôžu tomu, aby sa osveta o holokauste a európskom občianstve stala štandardnou súčasťou školských osnov v celej EÚ, a pomocou ktorých bude súčasný boj proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu vnímaný z pohľadu holokaustu,
–
zabezpečenia toho, že študijné plány vo všetkých 25 štátoch EÚ budú obsahovať čo možno historicky najpresnejšie vzdelávanie o II. svetovej vojne a využitia príležitosti, že Parlament vyčlenil v rozpočte pre rok 2005 pre školy v celej EÚ prostriedky na starostlivosť o vojnové hroby a pamätníky;
6. víta deklarovaný zámer luxemburského predsedníctva opätovne rozprúdiť pozastavenú diskusiu o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o boji proti rasizmu a xenofóbii(8) a dôrazne vyzýva Radu, aby dospela k dohode o zákaze podnecovania rasovej a náboženskej nenávisti v rámci EÚ, pričom bude zachovaná legitímna sloboda prejavu;
7. vyzýva Komisiu, aby začala posudzovať uplatňovanie smernice o rovnosti rás 2000/43/ES(9), ktorá je zameraná na posilnenie antidiskriminačných opatrení Európskej únie a aby zorganizovala rozsiahlu konferenciu s účasťou všetkých zúčastnených strán, najmä politických predstaviteľov, verejných inštitúcií na štátnej, regionálnej a územnej úrovni, ako aj mimovládnych organizácií a združenií vykonávajúcich svoju činnosť v tejto oblasti;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a štátom uchádzajúcim sa o členstvo.