Európsky parlament,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje Rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá na odstránenie chudoby, spoločne určené medzinárodným spoločenstvom,

–   so zreteľom na priebežné správy o ľudskom rozvoji, vypracované v rámci Rozvojového programu OSN,

–   so zreteľom na správu vypracovanú pracovnou skupinou projektu OSN Milénium pod vedením profesora Jeffreyho Sachsa: Investovanie do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie Rozvojových cieľov milénia,

–   so zreteľom na správu Komisie o Afrike z marca 2005: Náš spoločný záujem,

–   so zreteľom na strategický plán Komisie Africkej únie (AÚ) pre roky 2004-2007, prijatý 7. júla 2004 na treťom samite afrických hláv štátov a vlád v Addis Abebe v Etiópii,

–   so zreteľom na dokument afrických vedúcich predstaviteľov z októbra 2001: Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), ktorý bol vyhlásený za program AÚ na prvom samite tejto organizácie,

–   so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD),

–   so zreteľom na európsky akčný program na boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze prostredníctvom externých opatrení (2007-2011) (KOM(2005)0179),

–   so zreteľom na rámec koherentnej politiky na externé opatrenia na boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze,

–   so zreteľom na hospodársku správu o Afrike z roku 2004: Otváranie obchodného potenciálu Afriky, ktorú vypracovala Hospodárska komisia OSN pre Afriku,

–   so zreteľom na akčný plán krajín G8 pre Afriku, prijatý dňa 27. júna 2002 skupinou G8 v Kananaskise,

–   so zreteľom na správu osobných zástupcov G8 pre Afriku o pokroku pri plnení akčného plánu pre Afriku, ktorú skupina G8 vydala 1. júla 2005 v Londýne,

–   so zreteľom na komuniké vydané 8. júla 2005 skupinou G8 v Gleneagles,

–   so zreteľom na správu Európskej komisie z 29. októbra 2004 o Rozvojových cieľoch milénia na roky 2000 - 2004 (SEC(2004)1379),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. apríla 2005: Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu Rozvojových cieľov milénia - Príspevok Európskej únie (KOM(2005)0132),

–   so zreteľom na vyhlásenie o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva prijaté Radou a Komisiou dňa 10. novembra 2000 (v súčasnosti sa reviduje),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. júla 2005 s názvom: Návrh spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie - európsky konsenzus (KOM(2005)0311),

–   so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) z 22. - 23. novembra 2004 a z 23. - 24. mája 2005, ako aj na závery Európskej rady zo 16. - 17. júna 2005,

–   so zreteľom na priebežné správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD), o hospodárskom rozvoji v Afrike,

–   so zreteľom na akčný plán vypracovaný na samite krajín Afriky a Európy, ktorý sa uskutočnil v Káhire 3. - 4. apríla 2000 pod záštitou Organizácie africkej jednoty a Európskej únie,

–   so zreteľom na vyhlásenie EÚ a USA pod názvom: Spolupracovať pri podporovaní mieru, stability, prosperity a dobrého spravovania v Afrike z 20. júna 2005,

–   so zreteľom na dokument: Prečo musíme pracovať efektívnejšie v nestabilných štátoch, ktorý v januári 2005 uverejnilo britské ministerstvo medzinárodného rozvoja,

–   so zreteľom na štúdiu: Skoncovať s bezvýchodiskovou chudobou v Afrike(1),

–   so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 26. októbra 2000 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o spolupráci s krajinami AKT zapojenými do ozbrojených konfliktov(2), z 25. apríla 2002 o financovaní rozvojovej pomoci(3), z 3. septembra 2002 o obchode a rozvoji na odstraňovanie chudoby(4), z 15. mája 2003 o budovaní kapacít v rozvojových krajinách(5), z 15. mája 2003 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vzdelávaní a odbornej príprave v súvislosti so znižovaním chudoby v rozvojových krajinách(6), z 3. júna 2003 o uplatňovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám(7), zo 14. januára 2004 o Novom partnerstve na rozvoj Afriky (NEPAD)(8), z 31. marca 2004 o spravovaní rozvojovej politiky Európskej únie(9), z 13. januára 2005 o odpustení dlhov rozvojovým krajinám(10), z 24. februára 2005 o opatreniach proti hladu a chudobe(11), z 24. februára 2005 o legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2005(12), z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2004 a politike EÚ v tejto oblasti(13), zo 6. júla 2005 o celosvetovej akcii proti chudobe: chudoba vecou minulosti(14),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zahraničné veci (A6-0318/2005),

A.   keďže EÚ sa zaviazala zvýšiť úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na 0,7 % hrubého národného dôchodku do roku 2015 (0,56 % do roku 2010) a vyčleniť najmenej 50 % tohto zvýšenia pre subsaharskú Afriku; keďže toto zvýšenie musí byť sprevádzané lepšou kvalitou, účinnosťou, transparentnosťou a viditeľnosťou pomoci,

B.   keďže EÚ je zďaleka najväčším poskytovateľom pomoci Afrike, ale na vytvorenie uceleného prístupu jej chýba nevyhnutné vodcovstvo a koherentný prístup,

C.   keďže v súvislosti s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj nesú samotné vlády afrických štátov hlavnú zodpovednosť za dobré spravovanie, boj proti korupcii a investície do zmierňovania chudoby vo svojich krajinách; keďže zásada angažovanosti Afriky je preto vo vzťahoch medzi EÚ a Afrikou kľúčovým prvkom, vyžaduje si však odlišný prístup v dobre fungujúcich a v nestabilných štátoch,

D.   keďže tretí samit afrických hláv štátov a vlád AÚ prijal strategický plán, ktorý definuje 23 prioritných programov, ktoré sa majú realizovať v období rokov 2004 až 2007, čo vytvára zrozumiteľný plán na dosiahnutie hospodárskeho rastu a rozvoja na kontinente vrátane občianskej spoločnosti a väzieb kontinentu s medzinárodným spoločenstvom v boji proti chudobe, chorobám, nezamestnanosti a negramotnosti v Afrike,

E.   konštatuje, že Komisia začala proces konzultácií s africkými organizáciami v súvislosti s jej návrhom stratégie pre Afriku, vyslovuje však poľutovanie, že tieto konzultácie neboli rozšírené na krajiny AKT ani na občiansku spoločnosť v Afrike;

F.   keďže v marci 2005 bola zriadená Hospodárska, sociálna a kultúrna rada AÚ (ECOSOCC) s Valným zhromaždením, ktoré reprezentuje 150 afrických organizácií občianskej spoločnosti na národnej a regionálnej úrovni a ktoré reprezentuje i africkú diaspóru,

G.   keďže znižovanie chudoby prostredníctvom plnenia RCM musí byť základom rozvojovej politiky EÚ, a teda aj stratégie EÚ pre Afriku, a to aj v oblasti mieru a bezpečnosti a v oblasti posilňovania hospodárstva,

H.   keďže stratégie znižovania chudoby v Afrike sa musia zaoberať mnohými komplexnými príčinami chudoby, pričom niektoré z týchto príčin súvisia s vnútornou situáciou v Afrike a iné so spôsobom fungovania medzinárodného spoločenstva darcov; domnieva sa preto, že nová stratégia pre Afriku by sa mala zaoberať príčinami chudoby, pričom bude uprednostňovať úsilie jednotlivých štátov o odstránenie chudoby ako súčasť organizovaného a koordinovaného medzinárodného postupu,

I.   keďže náklady rodovej diskriminácie sú v nízkopríjmových krajinách najvyššie, keďže ženy sú centrom rozvoja, podporujú svoje rodiny a starajú sa o ne a majú ústrednú úlohu vo vidieckom hospodárstve a vo výrobe potravín, ale často nemajú prístup ku vzdelaniu, základnej zdravotníckej starostlivosti, najmä starostlivosti o reprodukčné zdravie, hospodárskemu systému, a vlastníckym právam,

J.   keďže účinnosť rozvojovej pomoci EÚ do značnej miery závisí od koordinácie a vodcovstva v rôznych oblastiach politiky, regiónoch a krajinách, a to medzi členskými štátmi a Komisiou. ako aj medzi samotnými členskými štátmi, a od väčšej koherencie medzi rozvojovou politikou a ostatnými oblasťami politiky EÚ,

K.   keďže dohoda o partnerstve medzi krajinami AKT a EÚ podpísaná v roku 2000 v Cotonou znamená pokračujúcu dlhodobú spoluprácu, ktorej rámec ponúka široké spektrum zásad, politík a nástrojov na odstraňovanie chudoby,

L.   keďže stratégia pre Afriku by sa mala zamerať na dosiahnutie hospodárskeho pokroku na celom kontinente, väčšina afrických štátov je však krehká a trpí štrukturálnou nestabilitou, a preto nebude priťahovať zahraničné investície ani rozvíjať súkromný sektor, a keďže táto stratégia pre Afriku by mala obsahovať osobitný prístup k potrebám nestabilných štátov s cieľom zabrániť ich hlbšiemu upadnutiu do chudoby a násilia a v dôsledku toho destabilizácii susedných krajín,

M.   keďže pre mnohé africké krajiny je zložité absorbovať hlavnú rozvojovú pomoc v oblastiach ako vzdelanie, zdravotníctvo, verejný manažment a správa; keďže z tohto dôvodu je potrebná dobrá a efektívna správa, odstraňovanie korupcie a efektívne vzdelávanie ľudských zdrojov,

N.   keďže väčšina afrických krajín vynakladá viac prostriedkov na splácanie dlhov ako na základné sociálne služby; keďže odpustenie dlhu samo osebe však nie je všeliekom a nevytvára zdroje, neznižuje chudobu ani nepodporuje rozvoj,

O.   keďže v afrických kultúrach existuje veľká rozmanitosť a keďže rozvoj nemožno realizovať bez riadneho pochopenia kultúr vrátane úlohy náboženských a etnických spoločenstiev,

P.   keďže vo väčšine afrických krajín je dialóg medzi vládnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou stále zložitý, čo brzdí proces demokratizácie,

Q.   keďže, aby bola stratégia pre Afriku dôveryhodná, spoľahlivá a transparentná, musí obsahovať aj detailný vykonávací akčný plán s jasným časovým rozvrhom, detailné označenie prostriedkov a finančných zdrojov ktoré sa majú použiť (vrátane finančných záväzkov členských štátov), označenie rôznych úrovní intervencie (miestna, národná, regionálna, celoafrická) a úlohy každej z nich, a označenie skutočného spoločného mechanizmu monitorovania na hodnotenie pokroku (zahŕňajúc Európsky parlament a AÚ),

Princípy a inštitúcie

1.   zdôrazňuje, že EÚ musí vytvoriť rozlíšený prístup rozlišujúci medzi partnerstvami na základe spolupráce v oblasti politickej, sociálnej a hospodárskej stability v dobre fungujúcich štátoch a partnerstvami zameranými na dosiahnutie štrukturálnej stability v nestabilných štátoch;

2.   zdôrazňuje, že EÚ by mala pristupovať k dobre fungujúcim štátom ako k rovnocenným partnerom vo vzťahu založenom na princípe úplného zapojenia, aby im umožnila maximalizovať úsilie pri dosahovaní Rozvojové ciele milénia (RCM) (napr. prostredníctvom rozpočtovej a sektorovej podpory), a že prístup k nestabilným štátom musí predstavovať vzťah založený na určitej miere zapojenia a používaní politických nástrojov, ktoré zodpovedajú zvyčajnej situácii; konštatuje, že rozpočtová pomoc v nestabilných štátoch môže prispievať na vojenské výdavky, a tým predlžovať konflikty; kdekoľvek je to len možné, mali by sa Komisia a členské štáty snažiť o pohyb po škále od projektovej pomoci k celosektorovému prístupu, a od neho k priamej rozpočtovej podpore;

3.   uznáva, že úsilie spoločenstva darcov by malo byť doplňujúcim faktorom k posunu a vplyvu obnoveného afrického sebavedomia, ktoré sa prejavuje v novo vytvorených inštitúciách, AÚ a regionálnych orgánoch; znovu potvrdzuje, že politická vôľa v darcovských krajinách, ako aj v Afrike je kľúčovým faktorom na dosiahnutie RCM;

4.   v tejto súvislosti víta strategický plán komisie AÚ na roky 2004-2007 a naliehavo žiada Komisiu, aby akcie navrhované vo svojej stratégii nasmerovala na finančnú, logistickú, technickú podporu a podporu v oblasti ľudských zdrojov pre inštitúcie AÚ a nimi vypracované iniciatívy a priority (ako NEPAD), a nie na navrhovanie nových darcovských iniciatív a paralelných štruktúr;

5.   zdôrazňuje, že integrovaná stratégia EÚ pre Afriku sa musí venovať nedostatkom koherencie medzi rozvojovou politikou a ostatnými oblasťami politiky a stanoviť, ako môžu ostatné oblasti politiky prispieť (z hľadiska tvorby politiky, ako aj financovania) k plneniu strategického plánu rozvoja zameraného na odstraňovanie chudoby na tomto kontinente;

6.   víta záväzok členských štátov EÚ k cieľu 0,7 % hrubého národného dôchodku a vyzýva Komisiu a Radu, aby monitorovali snahy o dosiahnutie tohto cieľa; ďalej vyzýva na pokračovanie skúmania inovatívnych zdrojov financií, ktoré by mohli priniesť tak potrebné prostriedky nad rámec cieľa 0,7 %;

7.   zdôrazňuje, že riešenie otázky nedostatku koherencie by malo obsahovať aj riešenie takých problémov, ako sú vývozné dotácie, viazaná pomoc, dlhové bremeno, vývozné pôžičky a komerčné využívanie potravinovej pomoci;

8.   žiada lepšiu koordináciu európskej pomoci medzi stratégiami a opatreniami jednotlivých štátov a na úrovni EÚ, ale aj medzi samotnými členskými štátmi s cieľom zabrániť roztrieštenosti a zdvojovaniu a umožniť EÚ, aby prevzala úlohu celosvetového vodcu, ktorú by mala v boji proti chudobe zohrávať;

9.   zdôrazňuje potrebu zahrnutia Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu, čo by umožnilo lepšie používanie prostriedkov a zmenšilo rozdiel medzi výškou viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov;

10.   zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Komisia sa nesmie stavať iba do úlohy 26. poskytovateľa pomoci EÚ; ale musí sa z nej stať referenčný bod pre koordináciu pomoci a zaistenie jej komplementárnosti, ako súčasť spoločného programu založeného na "európskom konsenze" a požaduje v prvom rade intenzifikáciu úsilia na určenie pridanej hodnoty pomoci Spoločenstva a na zistenie hlavných darcov EÚ pre konkrétne tematické problémy a partnerské krajiny;

11.   požaduje zavedenie potrebných mechanizmov s cieľom uplatňovať realizačný plán EÚ v oblasti koherencie, koordinácie a komplementárnosti, ktorý zvýši účinnosť rozvojovej spolupráce EÚ;

12.   vyzýva Komisiu, aby plne podporila presadzovanie harmonizácie medzi darcami v súlade s Parížskou deklaráciou o  účinnosti pomoci z 2. marca 2005 zo strany DAC/OECD, ktorá zdôrazňuje, že veľmi dôležitou súčasťou harmonizačnej agendy je organizácia pomoci darcov pevne cez miestne určené priority; zdôrazňuje, že prideľovanie pomoci prostredníctvom miestnych systémov je súčasťou zdokonaľovania práce miestnych inštitúcií a zvyšovania ich zodpovednosti;

13.   víta zriadenie konkrétnych oddelení v rámci sekretariátu AÚ, ktoré budú zohrávať pomocnú úlohu pri urýchľovaní a zlepšovaní rozvojových politík AÚ; vyzýva Komisiu, aby podporovala ich zriadenie a fungovanie;

Dobré spravovanie a posilňovanie kapacít

14.   zdôrazňuje celkovú potrebu posilňovania kapacít, najmä v oblasti administratívy, zdravotníctva, vzdelávania, hospodárstva a demokratizácie, a to vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

15.   zdôrazňuje popredné miesto, ktoré na posilnenie administratívy, zodpovednosti a transparentnosti na miestnej, národnej, regionálnej a celoafrickej úrovni (vrátane AÚ a jej inštitúcií) musí zaujať finančná a technická podpora;

16.   zdôrazňuje, že budovanie fungujúceho štátu musí byť sprevádzané podporou určenou pre občiansku spoločnosť, aby sa zabezpečil udržateľný charakter demokratizácie; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala dialógu s náboženskými spoločenstvami a cirkvami vzhľadom na ich kultúrny význam v Afrike;

17.   zdôrazňuje, že budovanie fungujúceho právneho štátu musí byť sprevádzané podporou určenou pre občiansku spoločnosť, aby sa zabezpečil udržateľný charakter demokratizácie; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť dialógu s náboženskými a etnickými spoločenstvami, odbormi, miestnymi hnutiami, mimovládnymi organizáciami a medzinárodnými organizáciami;

18.   zdôrazňuje, že národné parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti by mali zohrávať významnú úlohu pri plánovaní, určovaní priorít a podrobnom skúmaní politiky rozvojovej spolupráce;

19.   zdôrazňuje, že hlavné zásady rozvojovej stratégie EÚ pre Afriku by sa mali zakladať na sociálnom a politickom dialógu určenom demokratickými hodnotami, ako sú stanovené v  dohode z Cotonou, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Organizácie Spojených národov a v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, bez ktorých nie je možný trvalo udržateľný rozvoj v Afrike;

20.   víta zámer posilniť kapacity národných a regionálnych parlamentov a zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu (spolu s Komisiou) vo všetkých iniciatívach EÚ s týmto účelom;

21.   podporuje princípy skutočného partnerstva, zapojenia a dialógu o politikách; zdôrazňuje, že Dokumenty o stratégii redukcie chudoby (Poverty Reduction Strategy Papers - PRSP) partnerských krajín by mali pripravovať tieto krajiny samy v úzkej spolupráci s demokraticky zvolenými parlamentmi a organizáciami občianskej spoločnosti;

22.   zdôrazňuje kľúčové postavenie žien v poľnohospodárstve, zdravotníckej starostlivosti a školstve na ceste k dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, kladie dôraz na potrebu zapájať ženy do všetkých fáz nielen rozvojovej politiky, ale do všetkých politických rozhodovacích procesov vrátane plánovania a hodnotenia;

23.   pripomína, že je veľmi dôležité, aby krajiny, ktoré sú príjemcami rozvojových prostriedkov EÚ, dodržiavali ľudské práva, a naliehavo žiada predstaviteľov EÚ činných v rozvojovej pomoci, aby pri spracúvaní a monitorovaní projektov financovaných alebo spolufinancovaných EÚ brali do úvahy na pokrok - alebo nedostatok pokroku -, ktorý tieto krajiny v súvislosti s dodržiavaním ľudských práva dosiahli;

24.   zdôrazňuje potrebu toho, aby EÚ pracovala v prospech demokratizácie medzinárodných inštitúcií s cieľom dosiahnuť silnejšiu reprezentáciu záujmov rozvojových krajín, a najmä potrebu naliehavo žiadať demokratizáciu Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a WTO;

Sociálna infraštruktúra

25.   zdôrazňuje, že dostupnosť a cenová prístupnosť základných zdravotníckych služieb je prvoradou podmienkou úspešného uplatňovania politík v oblasti zdravotníctva v Afrike; a preto zdôrazňuje, že treba, aby sa národné zdravotnícke programy v Afrike zameriavali na základnú zdravotnícku starostlivosť (liečebnú, ako aj preventívnu), na dostupnosť čistej vody, hygienu a sexuálne a reprodukčné zdravie; zdôrazňuje potrebu osobitné úsilia na zabezpečenie prístupu k základným službám pre najchudobnejších a najviac ohrozených obyvateľov v Afrike;

26.   víta návrhy politiky v rámci nového akčného programu EÚ na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii, požaduje efektívnu realizáciu programu a žiada pridelenie dostatočných rozpočtových prostriedkov; pripomína nevyhnutnú spoluprácu s organizáciami, ktoré tieto ciele sledujú, ako sú Svetová aliancia pre vakcíny a očkovanie (GAVI), Vakcínový fond a Partnerstvo na potlačenie malárie;

27.   zdôrazňuje dôležitú úlohu prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, aby sa dosiahli RCM v oblasti zdravia matiek a detskej úmrtnosti;

28.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EÚ bude na čele úsilia o zabezpečenie bezplatného a povinného základného vzdelania; trvá na tom, že toto musí byť spojené s významnými novými prostriedkami a cielenejším využívaním súčasných finančných zdrojov;

29.   požaduje intenzívnejšie a vhodné používanie informačných a komunikačných technológií (IKT) tak, aby sa inovatívnym spôsobom využívali na rozšírenie zdravotníckej starostlivosti do vidieckych a odľahlých oblastí, a na zavedenie vzdelávania elektronickou formou (ako na to vyzýva komisia e-Afrika NEPAD-u) ako alternatívy k tradičným systémom vzdelávania v záujme dosiahnutia kvalitného vzdelania pre všetkých;

30.   zdôrazňuje, že popri snahách v oblasti základného vzdelávania treba venovať pozornosť aj vyššiemu vzdelávaniu, aby sa zabezpečila dostatočne kvalifikovaná pracovná sila pre základné vzdelávanie a zdravotnícke služby;

31.   zdôrazňuje potrebu chrániť rozvoj a zabezpečiť sociálnu ochranu detí ako základ rozvojovej stratégie pre Afriku, pretože viac než 50% obyvateľov Afriky sú deti a pripomína, že významným faktorom v boji proti chudobe z dlhodobého hľadiska sú investície do ľudského potenciálu prostredníctvom investovania do vzdelania;

32.   zdôrazňuje, že Komisia by mala na základnú zdravotnú starostlivosť a základné vzdelanie použiť aspoň 20% rozvojových prostriedkov, ktoré pridelí pre Afriku;

33.   zdôrazňuje, že EÚ musí zaviesť konkrétne politiky a programy na zníženie šírenia HIV/AIDS a jeho dôsledkov pre deti, ich rodiny a spoločenstvá, v ktorých žijú, pretože existuje hrozba, že šírenie HIV/AIDS hrozí narušením rozvojových výsledkov vo väčšine krajín subsaharskej Afriky;

34.   vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívu Africká dekáda postihnutých osôb, ktorú schválila Organizácia africkej jednoty na svojom 35. zasadnutí v Alžíri v júli 1999;

35.   zdôrazňuje potrebu nebývalých investícií do tejto generácie detí a jej prežitia, rozvoja a ochrany v centre politiky a praxe, aby sa prelomil africký cyklus chudoby;

36.   domnieva sa, že najúčinnejšou rozvojovou stratégiou sú investície do vzdelávania dievčat, pretože vzdelané dievčatá vytvárajú menšie a zdravšie rodiny, čo vedie k zvyšovaniu produktivity a znižovaniu chudoby;

37.   zdôrazňuje význam vzdelávania dievčat a žien pre zlepšovanie zdravia vrátane aspektov, ako je sexuálne a reprodukčné zdravie, a predchádzanie pohlavným chorobám, ako je HIV/AIDS, a chorobám súvisiacim s vodnými zdrojmi a hygienickými podmienkami, ako sú tuberkulóza, malária, cholera a hnačky;

Hospodársky rast

38.   naliehavo vyzýva, aby sa v plnej miere zohľadňovala skutočnosť, že väčšina afrických krajín je výrazne závislá od primárnych komodít, ktoré sú mimoriadne citlivé na kolísanie cien a zvyšovanie sadzieb, a zdôrazňuje význam diverzifikácie, rozvoja spracovateľského priemyslu a malých a stredných podnikov;

39.   vyzýva Komisiu, aby zhodnotila účinnosť finančných nástrojov Európskej investičnej banky (EIB) podľa partnerskej dohody z Cotonou, vrátane nového investičného nástroja (Investment Facility), pri presadzovaní cieľov rozvojovej politiky EÚ; pri plnení svojich povinností pri predbežnom hodnotení operácií EIB, by Komisia mala zhodnotiť úverovú činnosť EIB na základe priorít uvedených v strategických dokumentoch pre jednotlivé krajiny AKT;

40.   zdôrazňuje význam vytvorenia stabilného a predvídateľného investičného prostredia - okrem iného dodržiavaním práva, vlastníckych práv a predpisov týkajúcich sa duševného vlastníctva - v záujme dosiahnutia dostatočných a stabilných zahraničných finančných tokov, a tým aj vytvárania pracovných miest, znižovania "úniku mozgov" a vytvorenia prostredia, ktoré vedie k stabilnému hospodárskemu rastu; zdôrazňuje dôležitosť mikrofinancovania, aby sa vytvorila silná stredná trieda s cieľom udržať hospodársky rast;

41.   domnieva sa, že na boj proti chudobe v Afrike by sa mala vypracovať stratégia trvalo udržateľného rozvoja, ktorá by zohľadnila skutočné potreby obyvateľstva, založená na prebudovaní domácich a regionálnych trhov a na urýchlenom zákaze vývozných dotácií EÚ s cieľom dosiahnuť takú úroveň konkurencieschopnosti, ktorá by mohla z Afriky spraviť plnohodnotného partnera v medzinárodnom obchode;

42.   zdôrazňuje dôležitosť turistického ruchu ako hnacieho motora hospodárskeho a sociálneho rozvoja; požaduje, aby sa cestovný ruch v plnej miere zahrnul do rozvojovej politiky EÚ;

43.   zdôrazňuje, že úspešné skončenie rokovaní WTO z Doha musí byť pozitívnym prínosom pre rozvojové krajiny, najmä v Afrike; a domnieva sa, že to zahŕňa aj uplatňovanie osobitného a rozlišujúceho prístupu k rozvojovým krajinám a zrušenie všetkých poľnohospodárskych subvencií, ktoré narúšajú obchod;

44.   súhlasí s prístupom Komisie k infraštruktúre v najširšom zmysle tohto pojmu vrátane vodného hospodárstva, energetiky, IKT a dopravy; trvá však na tom, aby sa pred realizáciou veľkých investícií do infraštruktúry vypracovali hodnotiace štúdie o tom, ako môžu tieto investície prispieť k hospodárskemu rozvoju a k zmierňovaniu chudoby, a aby tieto investície boli vyvážené s prostriedkami pridelenými do sociálnej infraštruktúry, ako sú základné vzdelanie a zdravotnícka starostlivosť;

45.   zdôrazňuje, že dohoda o hospodárskom partnerstve (EPA) ako rozvojovo zameraný nástroj na liberalizáciu má potenciál na podporu hospodárskeho rastu v Afrike; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riešila otázky obáv vzhľadom na nedostatok sprievodných opatrení na kompenzáciu za tarifné straty, podpory budovania kapacít, technickej pomoci a ďalších obmedzení dodávok, pokračovanie nerecipročného prístupu k trhu a podľa potreby rozšírenia rokovacieho harmonogramu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby predložila aktuálne údaje o financovaní sprievodných opatrení a posilnila technickú pomoc na dosahovanie lepších výsledkov;

46.   žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní EPA a WTO posilnila technickú pomoc krajinám AKT v záujme dosiahnutia spravodlivého a transparentného výsledku; znovu vyzýva na prehĺbenie technickej a štrukturálnej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny, ktorá by im uľahčila prístup na globálny trh;

47.   žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní WTO podporila africké krajiny so stratégiou na ochranu ich poľnohospodárstva až na úroveň sebestačnosti, s cieľom zaručiť pre malých poľnohospodárov primeraný príjem, zvýšiť miestnu výrobu, zaručiť bezpečnosť potravín a pokračovať v selektívnom otváraní trhov, ako tomu bolo v Európe;

48.   pripomína, že ako je ustanovené vo vyhlásení WTO z Dohy v záveroch medzinárodnej konferencie o financovaní a rozvoji (Monterrey 2002) a v záveroch Svetového samitu o udržateľnom rozvoji (Johannesburg 2002), rozvojovým krajinám, predovšetkým africkým, by sa mala poskytnúť technická pomoc zameraná na vybudovanie inštitucionálnej a regulačnej kapacity nevyhnutnej na využitie výhod medzinárodného obchodu a preferenčných dohôd;

49.   zdôrazňuje, že EÚ by mala hľadať ďalšie možnosti vo svojich obchodných a poľnohospodárskych politikách, aby dala rozvojovým krajinám viac šancí na hospodársky rast, a dôrazne žiada ostatné krajiny, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO učinili podobne, a to najmä vo vzťahu k najmenej rozvinutým krajinám;

50.   víta obnovený záväzok poskytnúť 18 najchudobnejším a najviac zadlženým krajinám 100%-né odpustenie dlhov, prijatý na stretnutí Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Africkej banky pre rozvoj; vyzýva na rozšírenie tohto záväzku na tie vlády, ktoré dodržiavajú ľudské práva a zásady dobrého spravovania a uprednostňujú odstraňovanie chudoby na základe potrieb Rozvojových cieľov milénia; zdôrazňuje, že odpustenie dlhov by malo byť doplnkom zvýšenia ODA;

51.   zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môžu partnerstvá verejného a súkromného sektora zohrať pri rozvoji a pri posilnení schopností krajín na riešenie problémov;

Mier a bezpečnosť

52.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný prístup zameraný na predchádzanie konfliktom a obnovu, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou partnerstiev zameraných na štrukturálnu stabilitu nestabilných štátov;

53.   zdôrazňuje dôležitosť regionálnych orgánov pri poskytovaní základu na udržanie mierového prostredia; kladie dôraz na potrebu podpory regionálnych orgánov pri ustanovovaní harmonizovaného regulačného rámca na boj proti šíreniu ľahkých zbraní a nášľapných mín;

54.   súhlasí s tým, že treba posilniť mierový nástroj Afriky, vytvorený na samite hláv štátov AÚ v Mapute a vyzýva ostatné občianske mechanizmy, aby prispeli k predchádzaniu konfliktom, k odhodlaniu a správe v Afrike poskytovaním vyššej, flexibilnej a udržateľnej finančnej pomoci EÚ; zdôrazňuje, že rozvojová politika je jedným z niekoľkých nástrojov na riešenie základných príčin neistoty, ale nemala by sa podriaďovať bezpečnostnej politike; konštatuje však, že všetky výdavky z rozpočtu Spoločenstva na rozvojovú spoluprácu a z Európskeho rozvojového fondu musia spĺňať kritériá spôsobilosti ako ODA Výboru pre rozvojovú pomoc OECD;

55.   zdôrazňuje dôležitosť misií volebných pozorovateľov EÚ pri predchádzaní konfliktom a pri šírení demokracie; vyzýva Radu a Komisiu, aby zvýšila rozpočtový riadok globálnej Európskej iniciatívy za demokraciu a ľudské práva (EIDHR) s cieľom posilniť rozpočtovú podporu pre misie volebných pozorovateľov EÚ, zdôrazňuje, že závery volebných pozorovateľských misií treba v plnej miere zohľadniť pri formulovaní európskych vonkajších politík;

56.   zdôrazňuje potrebu koherentných regionálnych a národných stratégií pre odzbrojenie, demobilizáciu, reintegráciu a opätovné zaradenie na podporu stabilizácie situácie po konfliktoch;

57.   zdôrazňuje, že integrovaná stratégia EÚ pre Afriku predstavuje zaväzujúci rámec na koherentnú politiku Európskej únie a jej členských štátov; domnieva sa , že uplatňovanie článku 96 dohody z Cotonou voči partnerskému štátu bráni členskému štátu EÚ v pokračovaní paralelnej spolupráce s policajnými, vojenskými a inými bezpečnostnými silami tejto krajiny a pri obnove spolupráce pred tým, než uplatnia príslušné opatrenia;

Životné prostredie, prírodné zdroje

58.   zdôrazňuje potrebu zvýšiť úsilie EÚ pri riešení obrovských problémov v oblasti životného prostredia, ktorým čelia mnohí chudobní ľudia, ktorých prežitie často úplne závisí od prírodných zdrojov;

59.   víta v tejto súvislosti nedávne záväzky Komisie - prijaté so značným omeškaním - pristúpiť v oblasti začleňovania environmentálnych hľadísk do svojej politiky od slov k činom a zahrnúť stratégie zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja na popredné miesto svojho programu;

Uplatňovanie

60.   žiada Komisiu, aby k svojej stratégii pre Afriku priradila detailný akčný plán uplatňovania s jasným časovým rozvrhom, detailné označenie použitých prostriedkov a finančných zdrojov (vrátane finančných záväzkov členských štátov), označenie rôznych úrovní intervencie (miestna, národná, regionálna, celoafrická) a úlohy každej z nich, a označenie skutočného spoločného mechanizmu monitorovania na hodnotenie pokroku (zahŕňajúceho Európsky parlament a AÚ);

61.   trvá na tom, že tento plán uplatňovania musí pokrývať celú Afriku vrátane severnej Afriky, subsaharskej Afriky a Južnej Afriky, pre ktoré v súčasnosti existujú oddelené nariadenia a dohody (nariadenie MEDA, dohoda z Cotonou a pre Južnú Afriku Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci a nariadenie EPRD) a oddelená zodpovednosť na úrovni Komisie, a žiada Komisiu, aby naznačila, ako ich bude koordinovať a zlaďovať s cieľom prispieť k uplatneniu priorít, ktoré pre celý kontinent predložila AÚ;

62.   vyzdvihuje skutočnosť, že podstata návrhov, ktoré horeuvedené oznámenie Komisie obsahuje, spočíva v uplatňovaní existujúcich národných a regionálnych programov, a ľutuje, že v tomto smere nepadli nové návrhy na vylepšenie ich uplatňovania alebo na adaptáciu ich cieľov a programovania činností na nové priority, a že ako dôsledok tohto nového strategického dokumentu a nového vývoja v Afrike (najmä vytvorenia AÚ a jej inštitúcií) sa nenavrhla revízia existujúcich strategických dokumentov krajín a národných a regionálnych indikatívnych programov;

63.   vyjadruje sklamanie nad tým, že navrhovanému finančnému rámcu chýbajú ambície: Komisia hovorí len o možnosti získania ďalších finančných prostriedkov na obdobie "po 9. Európskom rozvojovom fonde" a nediskutuje o možnosti použitia odpustenia dlhu ako prostriedku na získanie ďalších finančných prostriedkov pre RCM;

o
o   o

64.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, AÚ a krajinám AKT.

(1) Sachs, J. et al.: "Ending Africa's Poverty Trap", Brookings Papers on Economic Activity, 2004 (1), s. 117 - 240. (2) Ú. v. ES C 197, 12.7.2001, s. 390. (3) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 164. (4) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 277. (5) Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 255. (6) Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 285. (7) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 86. (8) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 315. (9) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 550. (10) Prijaté texty, P6_TA(2005)0008. (11) Prijaté texty, P6_TA(2005)0052. (12) Prijaté texty, P6_TA(2005)0053. (13) Prijaté texty, P6_TA(2005)0150. (14) Prijaté texty, P6_TA(2005)0289.