Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Prijaté texty
PDF 129kWORD 96k
Štvrtok, 19. februára 2009 - Brusel Finálna verzia
Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie
P6_TA(2009)0077A6-0502/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie (2008/2231(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2008 s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319),

–   so zreteľom na schválenie Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov parížskeho samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo stretnutia ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie, ktoré sa konalo v Marseille 3. a 4. novembra 2008,

–   so zreteľom na závery konferencie euro-stredozemských ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo v Lisabone 5. a 6. novembra 2007,

–   so zreteľom na závery euro-stredozemského samitu, ktorý sa konal 27. a 28. novembra 2005 pri príležitosti osláv desiateho výročia Euro-stredozemského združenia,

–   so zreteľom na vyhlásenie Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia (ESPZ) z 12. júla 2008, vyhlásenie ESPZ o mierovom procese na Blízkom východe z 13. októbra 2008 a odporúčanie ESPZ pre prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie z 13. októbra 2008,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2008,

–   so zreteľom na vyhlásenie z euro-stredozemského samitu hospodárskych a sociálnych rád, ktorý sa konal v Rabate 16. októbra 2008,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedníctva ESPZ, ako aj na odporúčania, ktoré ESPZ prijalo na 4. plenárnom zasadaní v Aténach, ktoré sa konalo 27. a 28. marca 2008,

–   so zreteľom na prvé stretnutie mladých občanov partnerských štátov a krajín EÚ EuroMedScola, ktoré sa konalo v Štrasburgu 16. – 17. novembra 2008,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredozemskej politike EÚ, najmä uznesenie z 5. júna 2008 o Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie (1) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2003 s názvom Posilnenie opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie v spolupráci s partnerskými krajinami Stredozemia – strategické usmernenia (KOM(2003)0294),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky(2) ,

–   so zreteľom na priority Európskeho parlamentu v súvislosti s jeho predsedníctvom v ESPZ (marec 2008 – marec 2009),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0502/2008),

A.   keďže stredozemská oblasť sa stáva oblasťou kľúčového významu a EÚ a partnerské krajiny čoraz viac zdieľajú záujmy v súvislosti s výzvami súvisiacimi s globalizáciou, mierovým spolužitím, čo znamená že je potrebné zaručiť väčšiu regionálnu súdržnosť a rozvoj spoločnej politickej stratégie v tejto oblasti,

B.   keďže EÚ sa zaviazala splniť rozvojové ciele milénia OSN a v tomto záväzku by mala pokračovať,

C.   keďže narastajú hospodárske, politické a kultúrne rozdiely medzi oboma pobrežiami Stredozemia, a tieto rozdiely je nutné odstrániť, aby bolo možné časom vytvoriť spoločný priestor mieru, bezpečnosti a spoločnej prosperity,

D.   keďže je potrebné obnoviť a značne prehĺbiť vzťahy, s dôrazom na výsledky, medzi EÚ a partnerskými krajinami Stredozemia, pričom sa vychádza zo zásady rovnosti medzi všetkými partnermi a zhodnotenia dosiahnutých výsledkov a súčasne sa zohľadnia hranice možností a nedostatky politík, ktoré sa doteraz realizovali, najmä neuspokojivá bilancia Barcelonského procesu,

E.   keďže Európska susedská politika uskutočňovaná so stredozemskými krajinami má svoje hranice a uprednostňovaním bilaterálnych vzťahov a dokazuje, že je nevyrovnaná a nedokáže prispieť k spoločnému procesu významných reforiem v regióne,

F.   keďže je potrebné vytvoriť vzťahy medzi EÚ a stredozemskými krajinami celej stredozemskej oblasti založené na úzkom partnerstve a na dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu,

G.   keďže od začiatku Barcelonského procesu sa v niektorých partnerských krajinách nezaznamenal významný pokrok v súvislosti s dodržiavaním niektorých spoločných hodnôt a zásad zdôraznených v Barcelonskej deklarácii z roku 1995, ktorú podpísali, najmä pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát,

H.   keďže je potrebné podporovať územnú a hospodársku integráciu krajín stredozemskej oblasti; keďže ozajstnú územnú a hospodársku integráciu možno dosiahnuť, iba ak dôjde k skutočnému pokroku pri riešení existujúcich konfliktov a v oblasti demokracie a ľudských práv,

I.   keďže úzke vzťahy medzi EÚ a krajinami stredozemskej oblasti prispeli k významnému nárastu obchodovania medzi týmito krajinami bez toho, aby sa uskutočnilo potrebné vylepšenie a modernizácia príslušnej infraštruktúry,

J.   keďže hlavy štátov a predsedovia vlád uznali v spoločnom vyhlásení z parížskeho samitu z 13. júla 2008 o Stredozemí, že ESPZ bude legitímnym parlamentným vyjadrením Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie, a zároveň vyhlásili, že budú podporovať posilňovanie úlohy ESPZ vo vzťahoch so stredozemskými partnermi,

K.   zdôrazňujúc, že medzivládny rozmer nemôže úplne obsiahnuť politické vzťahy medzi krajinami euro-stredozemského regiónu,

L.   zdôrazňujúc význam úlohy ESPZ, ktoré predstavuje jediné parlamentné zhromaždenie umožňujúce dialóg a spoluprácu v euro-stredozemskej oblasti a združujúce 27 členských štátov EÚ a všetky strany, ktoré sa zúčastňujú na mierovom procese na Blízkom východe,

M.   keďže je dôležité zabezpečiť účasť miestnych a regionálnych orgánov na projektoch a iniciatívach vytvorených Barcelonským procesom: Úniou pre Stredozemie a zohľadniť nedávne návrhy týchto orgánov,

N.   keďže je dôležité zabezpečiť účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na obnove euro-stredozemských vzťahov,

O.   pripomínajúc, že je potrebné, aby sa neznásobovali a neprelínali už existujúce nástroje, politiky a inštitucionálne úrovne a aby sa zaručila súdržnosť celého systému euro-stredozemských vzťahov,

P.   keďže je potrebné rýchle a mierové riešenie všetkých konfliktov, do ktorých sú zapojené stredozemské krajiny, a keďže je v tejto súvislosti dôležité udržiavať medzikultúrny dialóg,

Q.   keďže opätovné vypuknutie izraelsko-palestínskeho konfliktu ovplyvňuje politický dialóg medzi partnermi euro-stredozemského partnerstva a môže ohroziť dosiahnutie niektorých cieľov stanovených novou inštitúciou,

R.   keďže pretrvávajúca absencia riešenia vážneho politického napätia v západnej Sahare neprispieva k opätovnému spusteniu euro-stredozemského partnerstva,

1.   domnieva sa, že návrh s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie, prijatý hlavami štátov a predsedami vlád na samite pre Stredozemie, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži, prispieva k mieru a prosperite a bude krokom vpred smerom k hospodárskej a územnej integrácii, ako aj k spolupráci v otázkach týkajúcich sa životného prostredia a klímy medzi krajinami Stredozemia, ak dokáže splniť sľuby a zabezpečiť konkrétne a viditeľné výsledky; poukazuje na to, že otvorením procesu krajinám, ktoré sa na partnerstve nezúčastňujú, sa zvýšia možnosti nadviazania rovnocenných vzťahov medzi EÚ a partnerskými stredozemskými krajinami a komplexného riešenia problémov regiónu;

2.   opätovne potvrdzuje svoju pozíciu vyjadrenú vo svojom uznesení z 15. januára 2009 o situácii v pásme Gazy(3) a vyjadruje obavy nad opätovným vypuknutím izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorý už aj tak ovplyvnil politický dialóg medzi partnermi európsko-stredozemského partnerstva; domnieva sa, že je dôležité zabrániť ďalšiemu oddialeniu úvodnej fázy Únie pre Stredozemie a dúfa, že spolupráca sa čo najskôr znovu rozbehne a prispeje k spoločnému cieľu, ktorým je mier na Blízkom východe; zdôrazňuje, že so zreteľom na zásady prijaté na samite v Paríži 13. júla 2008 a stretnutí ministrov zahraničných vecí v Marseille 3. a 4. novembra 2008, by nové inštitúcie Únie pre Stredozemie mali byť orientované hlavne na projekty, čo bude predstavovať ich hlavnú pridanú hodnotu;

3.   konštatuje, že na stretnutí ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo 3.konštatuje, že na stretnutí ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo 3. a 4. novembra 2008 v Marseille, sa navrhlo, aby sa názov Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie zmenil odvtedy na Úniu pre Stredozemie; domnieva sa, že tento názov umožní zhodnotiť paritný charakter partnerstva s cieľom realizovať projekty hospodárskej a územnej integrácie; považuje však za potrebné, aby sa strategická hodnota euro-stredozemských vzťahov a dosiahnuté výsledky Barcelonského procesu a najmä zapojenie občianskej spolemskými partnermi, prostredníctvom regionálnych a subregionálnych programov a spoločných usmernení, ktorými sa inšpiruje bilaterálna spolupráca;

4.   žiada v tejto súvislosti, aby Rada a Komisia zabezpečili súdržnosť činnosti EÚ, najmä pokiaľ ide o možný inštitucionálny rozvoj (najmä úlohu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ako podpredsedu Komisie) a používanie rozpočtu Spoločenstva;

5.   vyjadruje skutočnosť, že zriadenie Únie pre Stredozemie bolo podporené v rámci inštitúcií EÚ;

6.   súhlasí s rozhodnutím uprednostniť mnohostranný rámec a stanoviť niekoľko veľkých projektov, ktoré sa majú realizovať prostredníctvom nových nástrojov Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie; upozorňuje však na skutočnosť, že neexistujú stratégie hospodárskej a územnej integrácie v rámci stredozemskej oblasti na podporu týchto projektov;

7.   domnieva sa, že na realizáciu projektov treba prijať vzorec tzv. programových paktov, ktoré vychádzajú zo zásady subsidiarity a jasne definujú zodpovednosť v oblasti financií, riadenia a kontroly na rôznych inštitučných úrovniach: na úrovni EÚ, členských štátov, regiónov, podnikov a sociálnych partnerov;

8.   zdôrazňuje, že projekty financované v rámci Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie by mali dostávať finančnú podporu Spoločenstva, partnerských krajín a súkromného sektora; za týmto účelom žiada Radu a Komisiu, aby spresnili a posilnili úlohu a iniciatívy nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP), ktoré prostredníctvom svojho investičného programu uľahčuje ekonomické otvorenie sa a modernizáciu krajín Stredozemia; opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu Euro-stredozemskej investičnej banky a koordinácii so zahraničnými investormi; zdôrazňuje význam presunu úspor emigrantov z krajín južného Stredozemia do ich krajín pôvodu a považuje to za vynikajúcu a doteraz nedostatočne využitú hybnú silu rozvoja;

9.   domnieva sa, že do uskutočnenia revízie finančného výhľadu sa musí zabezpečiť podiel EÚ na financovaní stredozemských projektov bez toho, aby bolizpečiť podiel EÚ na financovaní stredozemských projektov bez toho, aby boli dotknuté stredozemské regionálne programy, ktoré sa už realizujú alebo sú naplánované a ktorého posilnenie viackrát žiadal Európsky parlament; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje pmovaný o vývoji projektov;

10.   domnieva sa, že sekretariát bude môcť výrazne prispieť k obnove euro-stredozemských vzťahov vďaka svojej operatívnej schopnosti a politickej hodnote svojho zloženia; vyzýva, aby sa urýchlene spustila činnosť sekretariátu s cieľom dokázať, že podporou reálnych a konkrétnych projektov vzájomnej spolupráce je možné prekonať súčasné napätie; víta skutočnosť, že sa dosiahla jednomyseľná dohoda, pokiaľ ide o sídlo sekretariátu; pripomína, že Barcelona je miestom, kde euro-stredozemské partnerstvo začalo;

11.   súhlasí s tým, že z hľadiska EÚ musí byť spolupredsedníctvo zlučiteľné s vonkajším zastúpením EÚ v súlade s platnými ustanoveniami zmluvy; dúfa, že EÚ v tejto súvislosti a za predpokladu, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, zabezpečí konzistentnosť a kontinuitu svojho zastúpenia v nových inštitúciách Únie pre Stredozemie;

12.   víta rozhodnutie ministerskej konferencie z 3. novembra 2008, v ktorom je náležite zohľadnené odporúčanie ESPZ prijaté 13. októbra 2008 v Jordánsku; podporuje rozhodnutie dať Únii pre Stredozemie silný parlamentný rozmer, a tak posilniť jej demokratickú legitimitu, pričom sa bude opierať o ESPZ, ktoré by malo byť ešte viac posilnené a ktorého činnosť by mala byť lepšie koordinovaná s činnosťou ďalších inštitúcií partnerstva a mala by sa zvážiť možnosť poskytnúť mu právnu subjektivitu, právo navrhovať a hodnotiť stratégie hospodárskej a územnej integrácie a projekty, ako aj možnosť predkladať odporúčania na schôdzach ministrov zahraničných vecí; očakáva, že inštitucionálne uznanie ESPZ tiež umožní jeho účasť ako pozorovateľa na všetkých stretnutiach exekutívy, stretnutiach hláv štátov a predsedov vlád, ministerských stretnutiach, ako aj prípravných stretnutiach vysokých úradníkov;

13.   víta rozhodnutie ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie umožniť účasť Ligy arabských štátov na všetkých stretnutiach na všetkých úrovniach vzhľadom na jej pozitívny príspevok k mieru, prosperite a stabilite v stredozemskej oblasti;

14.   zdôrazňuje potrebu zahrnúť regionálne a mieste orgány do nového inštitucionálneho rámca; víta stanovisko Výboru regiónov a návrh vytvoriť euro-stredozemské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM);

15.   domnieva sa, že súčasne s posilňovaním parlamentného rozmeru je potrebný podobný proces s cieľom zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti v rámci primeranej inštitucionálnej štruktúry Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie, najmä prostredníctvom mechanizmov, ktoré zaručia, že občianska spoločnosť bude konzultovaná v súvislosti s výberom, realizáciou a kontrolou projektov; vyzýva v tejto súvislosti ESPZ, aby do svojej činnosti lepšie zapojilo občiansku spoločnosť krajín severného a južného Stredozemia; žiada, aby sa zhodnotila úloha sociálnych partnerov v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského hospodárskeho a sociálneho výboru;

16.   poznamenáva, že niektoré krajiny, ktoré sa zúčastňujú na Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie, neboli súčasťou euro-stredozemského partnerstva; v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a všetky štáty, ktoré sa zúčastňujú na Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie, aby zabezpečili koherentný rámec vzťahov zameraný na politickú, hospodársku a sociálnu integráciu medzi EÚ a všetkými krajinami stredozemskej oblasti; žiada Radu a Komisiu, aby zaručili všetkým členským štátom Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie možnosť prístupu k regionálnym programom ustanoveným v rámci euro-stredozemského partnerstva;

17.   zdôrazňuje, že účasť v Únii pre Stredozemie nepredstavuje alternatívu k rozširovaniu EÚ a nemá vplyv na možnosti pristúpenia súčasných alebo budúcich kandidátskych krajín, zastáva názor, že Únia pre Stredozemie nebude brániť iným iniciatívam regionálnej spolupráce;

18.   trvá na potrebe hĺbkovej obrody celej euro-stredozemskej politiky, a to posilnením jej politického rozmeru a spoločného rozvoja, a pripomína, že iniciatíva Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie v žiadnom prípade neoslabuje širší dosah tejto politiky;

19.   zastáva názor, že Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie by mal posilniť súčasné formy spolupráce v rámci partnerstva Euromed s cieľom umožniť všetkým partnerským krajinám zapájať sa do regionálnych programov a príslušných politík EÚ na základe priorít a cieľov stanovených vzájomnou dohodou; pripomína, že je dôležité rozšíriť programy Spoločenstva tak, aby sa na nich zúčastňovali partnerské krajiny, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu a odborného vzdelávania (študentské výmeny, atď.);

20.   domnieva sa, že problémy súvisiace s mierom a bezpečnosťou, ľudskými právami a demokraciou, ako aj kultúrnou spoluprácou treba riešiť v rámci euro-stredozemského rozmeru; opätovne potvrdzuje, že poslaním Únie pre Stredozemie je riešiť problémy súvisiace s územím, infraštruktúrou a životným prostredím prostredníctvom strategických plánov a osobitných projektov; praje si, aby tento konkrétny rozmer mohol prispievať k obnove euro-stredozemského partnerstva;

21.   pripomína prvé iniciatívy navrhnuté na samite o Stredozemí, ktorý sa uskutočnil 13. júla 2008 v Paríži: zníženie znečistenia Stredozemného mora, budovanie námorných ciest a pozemných diaľnic, civilná ochrana, stredozemský solárny program, vysokoškolské vzdelávanie a výskum, stredozemská iniciatíva pre rozvoj podnikov;

22.   pripomína, že na dosiahnutie ambicióznych cieľov Barcelonského procesu je potrebné urýchlene rozšíriť oblasti spolupráce, pokiaľ ide o vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť, energetiku, odborné vzdelávanie, kultúru, zdravotníctvo, cestovný ruch atď.;

23.   dôrazne podporuje environmentálny rozmer Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie a súvisiace iniciatívy a projekty ako nová euro-stredozemská iniciatíva za odstránenie znečistenia Stredozemného mora a stredozemský projekt solárnej energie;

24.   domnieva sa, že zapojenie všetkých stredozemských krajín do Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie umožňuje riešiť problémy regiónu komplexnejším spôsobom a prepojiť a koordinovať proces s existujúcimi programami ako Stredozemský akčný plán UNEP (Program OSN pre životné prostredie) efektívnejším spôsobom;

25.   víta návrh na vytvorenie euro-stredozemského energetického spoločenstva, ktorý je obsiahnutý v záverečnom vyhlásení predsedníctva štvrtej plenárnej schôdze ESPZ z 27. a 28. marca 2008; uznáva, že je dôležité posilniť spoluprácu medzi euro-stredozemskými partnermi v oblasti energetiky a vytvoriť regionálny trh s energiou s cieľom realizácie veľkých projektov obnoviteľnej energie a energetickej infraštruktúry v euro-stredozemskej oblasti;

26.   želá si, aby posilnenie euro-stredozemských vzťahov podporilo vytvorenie priestoru mieru a prosperity; zdôrazňuje, že mier a politická stabilita v Stredozemí majú rozhodujúci význam pre kolektívnu bezpečnosť a bezpečnosť jednotlivcov ďaleko za hranicami tohto regiónu; zdôrazňuje, že tento cieľ možno dosiahnuť len zintenzívnením rokovaní s cieľom nájsť trvalé a komplexné riešenie konfliktov v regióne; domnieva sa, že EÚ musí pri riešení týchto konfliktov zohrávať vedúcu úlohu a musí získať dôveru všetkých zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu formálne pokračovať v spolupráci v boji proti medzinárodnému terorizmu, obchodovaniu s drogami, organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi; víta výzvu marseillského vyhlásenia zainteresovaným stranám, aby sa snažili vykonávať proces postupnej demilitarizácie a odzbrojenia Blízkeho východu s cieľom najmä vytvoriť zónu bez jadrových zbraní a bez zbraní hromadného ničenia;

27.   domnieva sa, že pre zníženie napätia v Stredozemí je nevyhnutné zlepšiť porozumenie medzi obyvateľstvom regiónu, pokiaľ ide o kultúrne a spoločenské aspekty, a že z tohto dôvodu sa musí poskytnúť podpora iniciatívam Aliancie civilizácií ako hlavnému fóru pre dialóg, ktorý prispieva k stabilizácii regiónu; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby v rámci svojich oblastí pôsobností navrhli stratégie pre rozvoj takého dialógu; podporuje posilnenie vzťahov medzi ESPZ a Nadáciou Anny Lindhovej vrátane usporiadania stretnutí medzi hlavnými subjektmi Nadácie Anny Lindhovej a výborom ESPZ pre kultúru;

28.   zdôrazňujeme jedným z hlavných cieľov euro-stredozemskej politiky je presadzovanie právneho štátu, demokracie, dodržiavania ľudských práv a politickej plurality a konštatuje, že ešte stále dochádza k veľmi závažnému porušovaniu; pripomína význam podpory ľudských práv a právneho štátu; žiada, aby sa vyhodnotili doteraz dosiahnuté výsledky a primeranosť zavedených nástrojov v oblasti partnerstva; naliehavo žiada Komisiu, aby určila presné kritériá oprávnenosti pre tieto nástroje i v súvislosti s ostatnými medzinárodnými organizáciami ako napr. Rada Európy a aby zaviedla účinný systém kontroly ich vykonávania; vyzýva taktiež všetky strany, ktorých sa iniciatíva týka, aby posilňovali a presadzovali dodržiavanie slobody náboženského vyznania pre všetkých a najmä pre ich príslušné náboženské menšiny; odporúča, aby sa vypracoval spoločný politicko-inštitucionálny rámec, ktorý by umožnil zhodnotiť rozmer reciprocity, pokiaľ ide o vymedzenie problémov, ako aj hľadanie spoločných riešení;

29.   vyzýva preto Radu a Komisiu, aby jasne zakotvili podporu ľudských práv a demokracie do cieľov tejto novej iniciatívy, ďalej posilňovali vykonávanie existujúcich mechanizmov, ako je doložka o ľudských právach zahrnutá do dohôd o pridružení a vytvorenie podvýboru pre ľudské práva a aby vytvorili mechanizmus na vykonávanie tejto doložky v novej generácii dohôd a v dvojstranných akčných plánoch Európskej susedskej politiky; zdôrazňuje, že nástroje na ochranu ľudských práv dostupné v rámci Európskej susedskej politiky sa musia využívať v plnom rozsahu, aby sa zaručila lepšia politická súdržnosť medzi európskymi inštitúciami;

30.   vyzýva všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú na partnerstve, Komisiu a budúce inštitúcie Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie, aby dodali do riadenia spoločných migračných politík nový elán s cieľom lepšie využiť ľudské zdroje, posilniť výmeny medzi obyvateľstvom Stredozemia a vyhnúť sa uprednostňovaniu bezpečnostnej vízie; domnieva sa, že otázky týkajúce sa prisťahovalectva sa musia sústrediť na možnosti legálnej migrácie, boj proti nelegálnym migračným tokom, lepšiu integráciu skupín prisťahovalcov a vykonávanie práva na azyl; poukazuje na význam, ktorý pripisuje úzkej spolupráci a duchu spoločnej zodpovednosti medzi členskými štátmi EÚ a krajinami južného Stredozemia; víta uskutočnenie ministerskej konferencie Euromed v novembri 2007 a zastáva názor, že Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie musí venovať prioritnú pozornosť štruktúrovanému riadeniu migračných tokov;

31.   berie na vedomie spoločné vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád prijaté na parížskom samite o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008, že Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie vyjadruje odhodlanie podporovať rozvoj ľudských zdrojov a zamestnanosti v súlade s rozvojovými cieľmi milénia aj prostredníctvom znižovania chudoby, a očakáva v tejto súvislosti vznik nových iniciatív, programov a poskytnutie financií;

32.   domnieva sa, že s cieľom umožniť vytvorenie euro-stredozemskej obojstranne výhodnej zóny voľného obchodu musia hospodárske a obchodné iniciatívy Únie pre Stredozemie podporovať hospodársky rast regiónu, jeho lepšie začlenenie do svetového hospodárstva a prispievať k znižovaniu rozdielov v rozvoji medzi severnou a južnou časťou Stredozemia, pričom musia zároveň posilňovať sociálnu súdržnosť;

33.   zdôrazňuje, že je potrebné systematicky hodnotiť a zohľadňovať sociálny účinok procesov liberalizácie, najmä so zreteľom na potravinovú bezpečnosť; takisto zdôrazňuje, že tento účinok je v jednotlivých krajinách a odvetviach značne odlišný;

34.   zdôrazňuje význam tieňových odvetví a ekonomiky ľudových más v krajinách na južnom a východnom pobreží Stredozemného mora; domnieva sa, že rozvoj regiónu si vyžaduje podporiť postupnú integráciu týchto činností do oficiálnej ekonomiky;

35.   poukazuje na skutočnosť, že po pristúpení nových štátov v roku 2004 a v roku 2007 sa obchod medzi novými členskými štátmi EÚ a ich stredozemskými partnermi neustále zvyšuje; žiada, aby sa tento trend zohľadnil a podporil v rámci partnerstva;

36.   zdôrazňuje potrebu podporovať mladých ľudí pri zakladaní malých podnikov vrátane potreby uľahčiť im prístup k úverom a mikroúverom; ďalej sa domnieva, že treba posilniť podporu nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP);

37.   berie na vedomie, že dohody medzi členskými štátmi EÚ a stredozemskými krajinami ustanovujú opatrenia spolupráce v oblasti prisťahovalectva a politického azylu vrátane financovania prisťahovaleckých stredísk, a naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby preverovali, či sa v týchto strediskách v plnom rozsahu dodržiavajú ľudské práva a základné slobody;

38.   považuje za kľúčové, aby sa dosiahli konkrétne a hmatateľné ciele v sociálnej oblasti; v tejto súvislosti pripomína, že cieľ zóny voľného obchodu nemožno hodnotiť len vo vzťahu k hospodárskemu rastu, ale aj z hľadiska vytvárania pracovných miest; pripomína, že nezamestnanosť mladých ľudí a žien je najvýraznejším sociálnym problémom v stredozemských krajinách;

39.   vyzýva partnerské krajiny južného Stredozemia, aby rozvíjali obchod v smere juh – juh, nasledujúc vzor hospodárskej dohody podpísanej Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom v Agadire, a zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia reagovať pozitívne na žiadosti o technickú pomoc pre podporu takejto hospodárskej integrácie v smere juh – juh;

40.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom všetkých partnerských krajín Únie pre Stredozemie.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0257.
(2) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2009)0025.

Posledná úprava: 22. decembra 2009Právne oznámenie