Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie zo 7.októbra 2009 o vytvorení, úlohách, početnom zložení a dĺžke mandátu osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu(1), prijaté v súlade s článkom 184 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu (A7-0267/2010),

Príčiny

1.  poznamenáva, že príčiny súčasnej krízy sú mnohoraké a jej dôsledky okamžité i dlhodobé a že sa prehliadli viaceré varovné signály a podcenil sa rozsah krízy, ako aj jej dosah a vedľajšie účinky;

2.  poznamenáva, že kríza, ktorá vznikla v Spojených štátoch s bublinou nebonitných úverov, má korene hlboko v minulosti;

3.  poznamenáva, že hlavnými faktormi prispievajúcimi k súčasnej finančnej kríze sú globálna nerovnováha, regulačné riadenie (regulácia a dohľad) a monetárna politika – spolu s osobitnými faktormi obsiahnutými vo finančnom systéme, ako sú komplexnosť a nepriehľadnosť finančných produktov, krátkodobo nastavené systémy odmeňovania a nevhodné podnikateľské modely;

4.  domnieva sa, že šírenie konfliktov záujmov, osobitných záujmov a prípadov, keď sú si aktéri „príliš blízki na to, aby rokovali“, vo finančnom sektore prispelo k zhoršeniu krízy;

5.  poznamenáva, že expanzívna monetárna politika USA podnecovala využívanie nadbytku likvidity na vyhľadávanie vysokých výnosov a rozvoj domácej ponuky sa zakladal na spotrebiteľských úveroch, a tým aj zadlžení domácností, ako aj vysokých vládnych výdavkoch financovaných prostredníctvom lacného prístupu ku kapitálu;

6.  poznamenáva, že na finančných trhoch dochádzalo k špekulatívnemu správaniu, keď niektorí investori podstupovali veľmi veľké riziko, ktoré oligopol ratingových agentúr len zhoršoval; poznamenáva, že ktorákoľvek trhová ekonomika funguje najlepšie vtedy, ak je sprevádzaná demokraticky prijatou, transparentnou a viacúrovňovou reguláciou spolu s etikou a morálkou, ktorá podporuje zdravý finančný a ekonomický systém a nepoškodzuje reálnu ekonomiku;

7.  poznamenáva, že rozširovanie komplexných mimosúvahových produktov (SPV, CDO, CDS atď.) a sekuritizačné pravidlá vychádzajúce z neregulovaného paralelného bankového systému skôr zvýšili než znížili systémové riziko; poznamenáva, že inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na sporiteľov a financovanie MSP sa osvedčili;

8.  je presvedčený, že absencia vhodnejšieho modelu výroby, distribúcie a spotreby vzhľadom na zmenu klímy, stratu biodiverzity a vyčerpávanie prírodných zdrojov prispieva k hlavným príčinám krízy;

9.  domnieva sa, že zavedeným štruktúram ekonomického a finančného riadenia pri nástupe krízy, či už na globálnej úrovni, v USA alebo v rámci Európskej únie, chýbala súdržnosť a spojitosť pri rozlišovaní makroprudenciálneho dohľadu od mikroprudenciálneho dohľadu, pričom sa vyslovene sústreďovalo na mikroprudenciálny dohľad finančných inštitúcií v zmysle zdola nahor a na monitorovanie makroekonomických ukazovateľov na úrovni krajiny a zároveň sa zanedbávalo celosystémové preskúmanie finančného a makroekonomického vývoja, ktoré by si vyžiadalo monitorovanie prepojenia medzi finančnými inštitúciami a medzi krajinami;

10.  poznamenáva, že globalizácia sa vyvinula bez vzniku alebo paralelného vývoja globálnych štruktúr riadenia, ktoré by sprevádzali integráciu trhu, najmä pokiaľ ide o globálnu rovnováhu alebo nerovnováhu a finančné trhy, a považuje proces G20 za vykročenie správnym smerom, no zdôrazňuje, že v G20 je potrebné účinne zastupovať postoj EÚ;

11.  poznamenáva, že Európska únia v júli 1990 uznala voľný pohyb kapitálu, ako sa ustanovuje v zmluvách EÚ, čo prispelo k hospodárskemu rozvoju; poznamenáva však, že voľný pohyb kapitálu nebol sprevádzaný harmonizáciou dane z úspor, primeranou cezhraničnou reguláciou ani dohľadom na európskej úrovni;

12.  odsudzuje skutočnosť, že zásady Paktu stability a rastu sa v minulosti nie vždy dodržovali, a konštatuje, že sa vyskytli prípady výraznej nerovnováhy medzi ekonomikami eurozóny;

13.  poznamenáva, že neexistencia riadnej regulácie a pevného dohľadu a úplná absencia nástrojov riadenia nepredvídaných udalostí v prípade bankovej krízy ukázali, ako ešte musí Európska únia pokročiť, aby mala zavedené mechanizmy vhodné na riadenie politických výziev spojených s fungovaním vnútorného trhu a integrovaného finančného systému; poukazuje najmä na absenciu mechanizmu cezhraničného bankrotu;

Účinky

14.  poznamenáva, že deficit verejných financií v Európskej únii sa podľa Eurostatu v roku 2010 zvýšil z 2,3 % HDP na 7,5 % HDP a v eurozóne z 2 % na 6,3 %, pomer verejného dlhu k HDP v Európskej únii vzrástol zo 61,6 % HDP v roku 2008 na 79,6 % v roku 2010 a v eurozóne zo 69,4 % na 84,7 %, čím sa za dva roky u niektorých členských štátov anulovalo bezmála dvadsaťročné úsilie o konsolidáciu rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad touto prekážkou, pretože oveľa viac sťaží reakciu na riešenie nezamestnanosti a demografickej problematiky;

15.  domnieva sa, že európske verejné financie boli v poľutovaniahodnom stave už pred krízou: od 70. rokov minulého storočia sa verejný dlh členských štátov postupne zvyšoval v dôsledku rôznych ekonomických otrasov, ktoré doľahli na EÚ; poznamenáva, že náklady plánov na obnovu, klesajúce daňové príjmy a vysoké výdavky na sociálne zabezpečenie zapríčinili nárast deficitu verejných financií a pomeru verejného dlhu k HDP vo všetkých členských štátoch, aj keď nie v rovnakom rozsahu v rámci Únie;

16.  domnieva sa, že sa ešte neprejavily všetky dôsledky krízy a že najmä vzhľadom na úroveň, ktorú dosiahla nezamestnanosť, sa nedá vylúčiť, že sa nevráti;

17.  poznamenáva, že kríza mala dosah na zamestnanosť v celej EÚ, hoci miera nezamestnanosti vzrástla v priemere len o 1,9 % v EÚ-27, a že negatívny dosah na zamestnanosť bude pokračovať ako dôsledok obvyklého oneskorenia, v ktorom sa ekonomické trendy odrážajú na trhu práce; zdôrazňuje, že v odhadoch Komisie sa predpokladá miera nezamestnanosti v celej EÚ takmer 11 % v roku 2010, čo bude mať vážne dôsledky na pracovnú silu v EÚ;

18.  poznamenáva, že sociálne dôsledky krízy sú veľmi rozdielne v závislosti od členských štátov: keďže miera nezamestnanosti je v priemere 10 %, v niektorých krajinách dosahuje 20 %, pričom v prípade mladých ľudí presahuje 40 %, čo zdôrazňuje rozsah štrukturálnych zlepšení potrebných v niektorých krajinách;

19.  domnieva sa, že zatiaľ čo politika znižovania dlhu je dôležitá, rýchla konsolidácia verejných financií by nemala byť na úkor systémov sociálnej ochrany a verejných služieb, pretože tieto systémy sú právom vítané pre ich úlohu, ktorú zohrávajú ako automatické stabilizátory v zmierňovaní dôsledkov krízy; poznamenáva, že podpora účinnosti v sociálnej ochrane a verejných službách môže zároveň zlepšiť ekonomickú účinnosť a kvalitu služieb; uznáva, že nevytvorenie správnej rovnováhy by mohlo viesť k nevýraznému rastu počas dlhého obdobia sprevádzaného pretrvávajúcou nezamestnanosťou a tým k nevyhnutnému narušeniu konkurencieschopnosti Európy vo svete;

20.  poznamenáva, že vysoké miery nezamestnanosti so sebou prinášajú nielen sociálne náklady, ale aj vysoké ekonomické náklady tým, že nezamestnaní nedokážu mnoho prispievať k domácemu dopytu a platia menej daní a príspevkov k sociálnemu zabezpečeniu; poznamenáva, že to zvyšuje zaťaženie pracujúcich vo forme vyšších daní a budúce generácie prostredníctvom vyššieho zadlženia;

21.  konštatuje, že podľa posledných známych údajov z roku 2007, teda pred krízou, bolo v Európskej únii 30 miliónov chudobných pracujúcich a že podľa nedávnych údajov 79 miliónov ľudí v Európskej únii žije pod hranicou chudoby a že odvtedy tento počet pravdepodobne vzrástol;

22.  poznamenáva, že kríza má okrem nezamestnanosti mnohoraké sociálne dôsledky, najmä vrátane určitého narušenia pracovných podmienok, narastajúcich ťažkostí určitých ľudí pri prístupe k základným potrebám a službám, narastajúceho bezdomovectva, nadmerného zadlženia a finančného vylúčenia;

23.  poznamenáva, že ako v prípade každej krízy má aj tá súčasná negatívne dôsledky na rast a zamestnanosť, pričom najskôr postihuje tých najzraniteľnejších vrátane mladých ľudí, detí a žien, ako aj etnických menšín a migrantov;

24.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pravidlá regulácie a obozretnosti v podnikaní, ako aj účtovné a daňové pravidlá majú aspekty vedúce k cyklickosti, ktoré zvýrazňujú výkyvy typické pre fungovanie trhového hospodárstva;

Reakcia

25.  poznamenáva, že záchrana bankového sektora zo strany vlád predstavuje len časť nákladov, ktoré spoločnosti spôsobila finančná kríza, pričom náklady spôsobené recesiou a zvýšením verejného dlhu budú vysoké, celosvetovo by sa malo prísť o 60 biliónov USD;

26.  poznamenáva, že kríza viedla k dramatickému nárastu štátnej pomoci po tom, čo sa prijal dočasný rámec pre štátnu pomoc, a vyjadruje poľutovanie nad škodlivým účinkom, ktorý mala táto pomoc na udržanie rovnakých podmienok v Európe; vyzýva Komisiu, aby zaujala silné postavenie v boji proti protekcionizmu a narúšaniu hospodárskej súťaže;

27.  schvaľuje nekonvenčné opatrenia, ktoré zaviedla ECB a národné centrálne banky počas posledných dvoch rokov na záchranu bánk v členských štátoch, ktorým hrozilo riziko bankrotu z dôvodu bezprecedentne vysokých úrovní toxických aktív; víta najmä skutočnosť, že záruky na vklady sa poskytovali klientom týchto bánk, no zdôrazňuje potrebu postupne ukončovať tieto nekonvenčné opatrenia s cieľom predísť nespravodlivej hospodárskej súťaži v bankovníctve;

28.  pripomína, že Európska únia prijala v októbri 2008 plán hospodárskej obnovy Európy vo výške 1,6 % svojho HDP, oproti 5 % v Číne a 6,55 % v Spojených štátoch;

29.  víta skutočnosť, že Rada Ecofin prijala 10. mája 2010 stabilizačný plán v hodnote 750 miliárd EUR, ktorý zaviedol mechanizmus finančnej stability umožňujúci čeliť rizikám štátneho bankrotu, pričom sa čiastočne využil článok 122 ZFEÚ ako právny základ tohto plánu; berie na vedomie inherentný demokratický deficit a chýbajúci vzťah zodpovednosti v rozhodnutiach Rady o záchrannom balíku, ktoré nezahŕňajú konzultácie s Európskym parlamentom; požaduje, aby bol Európsky parlament zapojený ako spoluzákonodarca EÚ v nadchádzajúcich návrhoch a rozhodnutiach o záchrane z krízy;

Vnútroštátne plány obnovy

30.  vyjadruje poľutovanie nad skromnou úrovňou koordinácie medzi rôznymi národnými plánmi obnovy, keďže násobiaci účinok a pákový potenciál koordinácie na úrovni EÚ by s najväčšou pravdepodobnosťou presiahol účinok, ktorý sa dá dosiahnuť prostredníctvom rozsiahleho plánovania na celoštátnej úrovni, v čom sa skrýva riziko vzájomného rozporu opatrení; vyzýva k zvýšeniu európskeho rozmeru v budúcich plánoch obnovy a rozsiahlych investíciách;

31.  žiada Komisiu, aby veľmi presne vyhodnotila účinnosť vnútroštátnych balíkov opatrení na záchranu bánk a plánov na hospodársku obnovu, vypracovaných na jeseň a v zime 2008 – 2009, vzhľadom na dlhodobé a krátkodobé ciele Únie, vrátane dôkladnej analýzy dôsledkov revidovaných mechanizmov štátnej pomoci prijatých v reakcii na krízu a so zreteľom na hospodársku súťaž a zachovanie rovnakých podmienok v EÚ, finančnú reformu a tvorbu pracovných miest;

32.  poznamenáva, že niektoré členské štáty, najmä tie, ktoré dostali pomoc ES z nástroja platobnej bilancie, nemajú v súčasnosti príležitosti na vytvorenie skutočných národných plánov obnovy s prvkami umožňujúcimi podporovať rast a zamestnanosť, pretože všetky možnosti do roku 2012 sa obmedzujú na zníženie verejných výdavkov, zvýšenie daní a zníženie verejného dlhu;

Budúcnosť – Európa s pridanou hodnotou

33.  domnieva sa, že Únia nemôže byť jediným integrovaným priestorom, kde sa otázka energie, najmä energetický mix, nebude považovať za strategickú otázku z vnútorného hľadiska a vo vzťahu k partnerom; domnieva sa, že iniciatívy v oblasti energetiky sa v EÚ musia podnikať na základe úzkej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a príslušnými odvetviami priemyslu s cieľom zabezpečiť dodávky energetických zdrojov ako ropa a plyn svojim členským štátom prostredníctvom diverzifikovanej siete plynovodov a ropovodov, najmä prostredníctvom rokovaní o dodávateľských zmluvách a organizácie zásobovacej kapacity, ako aj prostredníctvom financovania a koordinácie výskumu a vývoja nových zdrojov energie ako súčasti príslušných programov, ako sú 7. výskumný program 2007 – 2013 a jeho následné pokračovania;

34.  navrhuje, aby Komisia prebrala plnú zodpovednosť za zaistenie riadenia a financovania projektov v týchto oblastiach:

35.  domnieva sa, že Únia musí získať prostriedky, najmä finančné, na uplatňovanie stratégie založenej na existujúcej dohode o prvkoch riadenia a činnosti Únie v oblasti spoločných právomocí a právomocí na doplnkovú činnosť;

Finančná regulácia a dohľad

36.  zdôrazňuje, že hlavným účelom finančného systému je poskytovať príslušné nástroje na sporenie a využívať úspory vo forme investícií s cieľom podporiť reálne hospodárstvo a podporiť ekonomickú efektívnosť, prevziať časť rizika podnikov a domácností, optimalizovať dlhodobé financovanie dôchodkov a vytvárať pracovné miesta, ako to robia napríklad regionálne a miestne retailové banky; konštatuje, že táto funkcia je mimoriadne dôležitá v súvislosti s obnovením modelu rastu, ktorý vyžaduje značné investície do čistých technológií;

37.  zdôrazňuje, že finančný rozvoj musí byť tiež využitý na posilnenie sociálnej spravodlivosti tým, že za dostatočne bezpečných podmienok poskytne prístup k úverom a poisteniu tým vrstvám obyvateľstva, ktoré ho nemajú; zdôrazňuje, že reforma finančnej regulácie nemôže mať jediný cieľ zabezpečiť finančnú stabilitu, ale že musí tiež zohľadňovať ciele udržateľného rozvoja;

38.  poznamenáva, že táto kríza vyznačuje hranice systému samoregulácie a nadmerného spoliehania sa na kapacitu účastníkov trhu vo finančnom sektore a ratingových agentúr vždy správne posúdiť a dôkladne riadiť riziko a predchádzať morálnemu hazardu;

39.  víta súčasné návrhy Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) a úlohu, ktorú zohráva inštitúcia ako taká, no uvedomuje si, že univerzálny prístup je kľúčovou záležitosťou pre finančné inštitúcie v EÚ; zastáva názor, že regulácia by mala byť správne načasovaná a navrhnutá na základe dôkladného posúdenia dosahu na rozsah, v ktorom finančné inštitúcie slúžia reálnej ekonomike a spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad správnou úrovňou kapitálových požiadaviek a dĺžkou prechodných období;

40.  poznamenáva, že sa vyžaduje transparentnosť vo finančných výkazoch podnikov a členských štátov s cieľom obnoviť dôveru; preto vyzýva Komisiu, aby prešetrila používanie mimosúvahových transakcií, nefinancovaných pasív a nárast počtu účelových spoločností a subjektov (SPV a SPE) a aby zvážila obmedzenie ich používania alebo požiadavku povinného vyhlásenia vo zverejňovaných účtovných závierkach;

41.  poznamenáva, že hlavný nedostatok v systéme dohľadu sa stal zrejmým v dôsledku krízy; vyzýva, aby sa príležitosti regulačnej arbitráže globálne minimalizovali prostredníctvom pevnej dohody na úrovni G20 a v rámci Európskej únie a podľa možnosti aby sa zrušili prostredníctvom uplatnenia spoločnej príručky pre finančné služby;

42.  domnieva sa, že medzery v regulácii, ktoré umožnili pobočkám zahraničných finančných služieb vyvíjať významnú neregulovanú podnikateľskú činnosť, sa musia uzavrieť;

43.  poznamenáva, že v súčasnosti neexistuje na medzinárodnej úrovni dostatok právnych úprav pre krízové riadenie vo finančnom sektore; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy týkajúce sa rámca EÚ pre cezhraničné krízové riadenie vo finančnom sektore, ktoré by zohľadňovali iniciatívy uskutočňované medzinárodnými subjektmi, ako sú skupina G20 a MMF, aby sa zaručili rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni;

44.  poznamenáva, že normy, ak využívajú regulárnu hodnotu, sú procyklické, pokiaľ ide o ich dosah na vykonávanie rozhodnutí, najmä zo strany finančných inštitúcií, ktoré sa na ne nadmerne spoliehali; poznamenáva, že túto chybu možno pozorovať aj v niektorých regulačných pravidlách, pravidlách obozretnosti a daňových pravidlách;

45.  je si vedomý špecifických problémov spojených s významným podielom, ktorý v mnohých nových členských štátoch držia v bankovníctve a poisťovníctve zahraničné subjekty;

46.  poznamenáva, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi potrebou prijímať kroky, ktoré pomáhajú zachovať finančnú stabilitu, a potrebou udržiavať schopnosť bánk poskytovať úvery ekonomike; je dôležité, aby bol bankový systém schopný plniť svoje základné úlohy za normálnych okolností, ako aj v čase krízy;

47.  poznamenáva, že veľkosť finančných inštitúcií a ich príslušné súvahy zaviedli koncept, že môžu byť „príliš veľké na bankrot“; vyzýva preto Komisiu, aby vyžadovala od bánk vytvárať „núdzový plán“, v ktorom sa podrobne opíše riadená likvidácia v prípade krízy;

48.  víta silnú úlohu Európskej centrálnej banky (ECB) v rámci Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), čo jej umožňuje významne prispievať k finančnej stabilite v Európskej únii;

49.  zdôrazňuje potrebu zaviesť nové normy pre štatistické údaje o finančnom sektore, posilniť monitorovanie rizika a kapacitu dohľadu Európskej komisie;

50.  očakáva, že sa budú podporovať finančné inovácie za predpokladu, že povedú k rozvoju transparentných nástrojov na financovanie užitočných technologických inovácií, dlhodobých investícií, dôchodkových fondov, pracovných miest a ekologického hospodárstva; očakáva ďalšiu akciu EÚ v oblasti inovačného financovania s cieľom mobilizovať dlhodobé úspory v prospech udržateľných strategických dlhodobých investícií a rozširujúceho sa prístupu k finančným službám;

51.  opätovne potvrdzuje absolútny význam systému dohľadu a regulácie, ktorý neponecháva žiadnu finančnú transakciu ani žiadny finančný nástroj mimo záznamov; trvá na tom, že hedžové fondy musia podliehať rovnakým pravidlám ako každý iný investičný fond; zdôrazňuje, že dohľad a regulácia musia podchytiť špekulatívne pohyby na finančných trhoch s cieľom zvládnuť špekulácie voči krajinám, menám a ekonomikám;

52.  domnieva sa, že laxné podnikové riadenie finančných inštitúcií prispelo ku kríze a treba ho riešiť, aby sa zabezpečilo, že výbory pre riziko budú funkčné a účinné, členovia rady budú dostatočne oboznámení o produktoch inštitúcie a manažment a riaditelia bez rozhodovacích právomocí prevezmú zodpovednosť za zosúladenie záujmov investorov a zamestnancov, pokiaľ ide o politiky kompenzácie;

53.  berie na vedomie absenciu hodnôt a etiky v chovaní niektorých aktérov na finančných trhoch a vo finančných inštitúciách; zdôrazňuje, že finančné trhy a inštitúcie musia zohľadniť v rámci ich podnikovej sociálnej zodpovednosti záujmy všetkých zapojených strán, ako sú ich klienti, akcionári a zamestnanci;

54. zastáva názor, že dostatočne rozsiahle súbory kritérií pre systémové riziko sa musia využiť ako základ pre kategorizáciu finančných inštitúcií, najmä v rámci EÚ; domnieva sa, že na základe týchto kritérií treba vyhodnotiť, v koľkých členských štátoch tieto inštitúcie pôsobia, aká je ich veľkosť, a hlavne treba vyhodnotiť schopnosť danej inštitúcie narušiť fungovanie vnútorného trhu, a to tým skôr, že súčasná kríza ukázala, že veľkosť subjektu je iba jedným z viacerých faktorov, ktoré predstavujú systémové riziko;

55.  považuje za nevyhnutné, aby pri stanovovaní nových pravidiel Európska únia zohľadňovala potrebu zachovať a rozšíriť rozmanitosť štruktúry svojho finančného sektora, a je presvedčený, že európske hospodárstvo potrebuje kvalitnú sieť regionálnych a miestnych bánk, ako sú sporiteľne a družstevné banky, pričom uznáva, že rôzne banky majú rôzne oblasti odbornej spôsobilosti a kľúčové kompetencie; poznamenáva, že pluralita sa vo finančnej kríze osvedčila a prispela k stabilite a že uniformita môže viesť systémovej nestálosti;

56.  vyzýva k návratu úlohy tradičného bankára, ktorý ak pozná charakter, doterajšie výsledky a podnikateľský plán žiadateľa o úver, je schopný podstúpiť vypočítateľné riziko vychádzajúce z osobnej znalosti v súlade s právnymi predpismi EÚ, ako sú MIFID a smernice o úveroch pre spotrebiteľov, ktoré zabezpečujú informovanie spotrebiteľov a ich ochranu;

57.  zdôrazňuje, že s cieľom obnoviť a odblokovať tok úverov spoločnostiam a jednotlivcom je nevyhnutné, aby sa našli dlhodobé riešenia problémov, ktoré predstavuje vysoký počet súkromných dlhov domácností a podnikov;

58.  požaduje zvýšenú transparentnosť vo vzťahoch medzi členskými štátmi a ich vzťahoch s vedúcimi finančnými inštitúciami;

59.  víta návrh Komisie z 2. júna 2010 a domnieva sa, že podnikateľský model ratingových agentúr môže vyvolať konflikt záujmov, pretože tieto agentúry sú využívané na hodnotenie finančného stavu podnikov, ktoré ich platia, pričom tento model neumožňuje vyhodnotiť makroekonomické prvky prijímaných rozhodnutí; domnieva sa, že ratingové agentúry prispeli ku kríze, pretože ich stimuly boli nastavené škodlivým spôsobom vychádzajúcim hlavne z nedostatku kompetencie; navrhuje, aby sa uskutočnil výskum v oblasti spoľahlivosti systému, pričom investori a sporitelia by platili za prístup k požadovaným informáciám;

60.  žiada Komisiu, aby iniciovala štúdiu realizovateľnosti a posúdenia dosahu zriadenia verejnej a nezávislej európskej ratingovej agentúry, a domnieva sa, že dvory audítorov by ako nezávislé orgány mali aktívne prispievať k hodnoteniu štátnych dlhov; domnieva sa, že takýto vývoj by zvýšil potrebnú rozmanitosť referenčných noriem; domnieva sa, že zvýšená konkurencia na trhu ratingových hodnotení by mohla zlepšiť kvalitu ratingov;

61.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala návrhy v oblasti hlasovacích práv akcionárov v súvislosti s poskytovaním väčšej transparentnosti pokiaľ ide o totožnosť a stratégie akcionárov a aby uprednostňovala dlhodobé investície;

Riadenie EÚ

62.  domnieva sa, že v čase hospodárskej a sociálnej krízy Európania očakávajú, že branie na zodpovednosť, zodpovedné správanie a solidarita budú smerodajnými zásadami pri prijímaní európskych rozhodnutí;

63.  poznamenáva, že počas desaťročí pred krízou mnoho európskych krajín zažívalo nízky hospodársky rast a vysokú nezamestnanosť v dôsledku chýbajúcej kapacity v niektorých členských štátoch na reformovanie svojich ekonomík smerom k znalostnej ekonomike a na obnovenie ich konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch, ako aj v dôsledku nízkeho domáceho dopytu; poznamenáva, že Európa potrebuje transparentnejšie a účinnejšie finančné trhy a vyšší hospodársky rast, čo povedie k vysokokvalitným pracovným miestam a sociálnej inklúzii;

64.  poznamenáva, že Európska únia je v zložitejšej situácii na prekonanie krízy ako ostatné regióny sveta, väčšinou v dôsledku neprimeraného politického, príliš skromného a neskorého riešenia krízy a v dôsledku štrukturálnej slabosti svojej schopnosti správy veci verejných, a berie na vedomie hrozbu, že kríza vážne a trvalo oslabí jej hospodársku a teda aj politickú pozíciu vo svete, ktorú sa možno podarí opäť dosiahnuť len v dlhodobom horizonte a len ak EÚ bude schopná zvážiť udržateľnosť koncepcie „európskeho spôsobu života“ bez toho, aby ohrozila svoje kľúčové hodnoty;

65.  domnieva sa, že Únia bude musieť dosiahnuť väčšiu súdržnosť pri politickom rozhodovaní, aby zvládla problémy, pred ktorými stojí; preto považuje za potrebné, aby realizované politiky boli konzistentné; domnieva sa, že v tomto prípade budú kroky inštitúcií EÚ rozhodujúce;

66.  berie na vedomie aj nedostačujúce hospodárske riadiace štruktúry v Európskej únii, pretože takéto roztrieštenie neumožňuje Únii presadiť svoju váhu pri diskusiách o hlavných makroekonomických nerovnováhach, najmä so Spojenými štátmi a Čínou;

67.  je presvedčený, že táto kríza odhalila trend v hospodárskych politikách z posledných rokov, ktorý zanechal mnohé krajiny v eurozóne aj mimo nej s alarmujúco vysokou mierou verejného dlhu;

68.  poukazuje na to, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre stabilitu a rast; víta návrhy Komisie na posilnenie riadenia eurozóny v strednodobom a dlhodobom horizonte, ktoré sú vytvorené s cieľom zamedziť opakovaniu súčasnej menovej krízy, a je rovnakého názoru ako Komisia, že Pakt stability a rastu si vyžaduje efektívnejšie mechanizmy stimulov a sankcií;

69.  zdôrazňuje, že s cieľom obnoviť náležitú mieru rastu a dosiahnuť ciele udržateľného hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti by sa malo uprednostňovať riešenie pretrvávajúcich a závažných makroekonomických nerovnováh a rozdielov v konkurencieschopnosti; víta skutočnosť, že Komisia túto nevyhnutnosť uznala vo svojom oznámení o koordinácii hospodárskej politiky;

70.  poznamenáva, že kríza zvýraznila štrukturálne nedostatky v určitých členských štátoch EÚ a poznamenáva, že problémy niektorých členských štátov pri financovaní svojho dlhu na trhoch možno priradiť neadekvátnemu riadeniu a, ako uvádza MMF, medzinárodným finančným trhom vydávajúcim plané poplachy;

71.  domnieva sa, že finančná kríza v Grécku a v iných krajinách eurozóny predstavuje pre eurozónu ako celok vážnu vec a že odráža nedostatky eurozóny pri prekonávaní problémov z vedľajších dôsledkov globálneho finančného sektora;

72.  domnieva sa, že akýkoľvek model rozvoja založený na všeobecnom presadzovaní toho, že si všetci želajú, aby nedošlo k návratu k status quo, musí spojiť udržateľnosť a solidaritu; navrhuje, aby budúca stratégia Únie bola udržateľná, pokiaľ ide o finančné trhy, hospodárstvo, vládne výdavky, hospodársku a sociálnu dynamiku, klímu a životné prostredie;

73.  súhlasí so zavedením dane z finančných transakcií, ktorej výnosy by zlepšili fungovanie trhu prostredníctvom zníženia špekulácie a pomohli by financovať globálne verejné statky a znížili by verejné deficity; domnieva sa, že takáto daň by mala odsúhlasiť na čo možno najširšom základe, a ak nie, tak daň z finančných transakcií by sa mala zaviesť v prvom rade na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti, pričom by zohľadnila rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a predložila konkrétne legislatívne návrhy;

74.  domnieva sa, že hlavným kritériom pri výbere politík sa musí stať zameranie stratégie východiska z krízy na dlhodobý trvalo udržateľný rast s cieľom predísť riziku následných systémových otrasov; z tohto hľadiska má zásadný význam obsah fiškálnych balíkov; výber politík by sa mal uskutočňovať v súlade so strednodobými až dlhodobými cieľmi a verejné investície sa musia dôkladne zamerať na inovácie, výskum, vzdelávanie a energetickú efektívnosť, pričom nové technológie by mali predstavovať prioritu;

75.  pripomína, že Únia dosiahla najväčšie úspechy pri realizácii konkrétnych projektov a uplatňovaní konkrétnych politík, ako je vnútorný trh, spoločná obchodná politika, euro, zavedenie štrukturálnych reforiem a program Erasmus, v rámci ktorých kroky Komisie zohrávajú dôležitú úlohu;

76.  domnieva sa, že solidarita medzi generáciami znamená, že ani mladí ani seniori by nemali byť nadmerne zaťažení dlhom vytvoreným v minulosti;

77.  berie na vedomie skutočnosť, že krach ukazuje v novom svetle demografickú výzvu a výzvu v oblasti financovania dôchodkov; domnieva sa, že financovanie dôchodkov nemôže byť úplne ponechané verejnému sektoru, ale že by sa opora mala hľadať v systéme tripartity vrátane verejného, zamestnaneckého a súkromného dôchodkového systému, ktorý by bol riadne zabezpečený konkrétnou reguláciou a dohľadom s cieľom chrániť investorov; domnieva sa ďalej, že dôchodky budú musieť prejsť celoeurópskou reformou, aby sa prispelo k financovaniu solidarity medzi generáciami; domnieva sa, že predlžovanie dĺžky života kladie prierezové otázky týkajúce sa organizácie spoločnosti, ktoré sa doteraz nepredpokladali;

78.  domnieva sa, že Európa nepotrebuje iba lepšiu koordináciu, ale aj väčšiu jednotu a účinnosť a menej byrokracie; zastáva názor, že Komisia, ktorej úlohou je vymedziť a obhájiť všeobecný európsky záujem, musí v rámci svojho práva na iniciatívu uprednostniť svoj záväzok, že bude konať v mene Únie v oblastiach, kde má spoločné právomoci alebo právomoc koordinovať kroky členských štátov, pričom bude realizovať a posilňovať spoločné politiky a vymedzovať hranice pre kroky prijímané účastníkmi trhu a členskými štátmi, ktoré by mohli obmedzovať vnútorný trh; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby Komisia využívala ako právny základ nariadenia namiesto smerníc, aby sa uľahčilo jednotné prijímanie v rámci EÚ a predišlo rozporom;

79.  vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to potrebné, zorganizovala sektorové diskusie za okrúhlym stolom, aby účastníci trhu pracovali spoločne s cieľom podporiť obnovu skutočnej európskej priemyselnej politiky, ako aj inováciu a tvorbu pracovných miest; pripomína, že v tejto snahe treba pamätať na záväzky v súvislosti so zmenou klímy a na potenciál určitých ekologických technológií; domnieva sa, že rozpočet EÚ sa musí lepšie využívať, aby sa z neho stal skutočný katalyzátor pre všetky vnútroštátne snahy v oblastiach výskumu a vývoja, inovácií a vytvárania nových podnikov a pracovných miest; vyzýva ďalej Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy o tom, ako posilniť spoluprácu medzi podnikmi a výskumom a podporiť výskumné zoskupenia a poskytnúť takejto stratégii primerané financovanie; zdôrazňuje, že významnou hnacou silou rozvoja akéhokoľvek trhu je otvorená a spravodlivá hospodárska súťaž, kde možno ľahko vstúpiť na trh a kde neexistujú žiadne privilégiá, ktoré by ju narušovali;

80.  vyzýva Komisiu, aby plne využila obsah a formu rámcovej dohody, pokiaľ ide o osobitné partnerstvo s Európskym parlamentom s cieľom stanoviť priority európskej agendy v záujme všetkých občanom; vyzýva k intenzívnejšiemu dialógu s národnými parlamentmi, najmä v oblasti rozpočtu a finančných záležitostí; varuje pred akýmikoľvek pokusmi vytvoriť separátne inštitúcie na medzivládnom základe, ktoré by vyradili niektoré krajiny z rozhodovacieho procesu a zabránili by rovnakému zohľadneniu názorov všetkých členských štátov;

81.  je presvedčený, že skutočné riadenie hospodárstva znamená, že Komisia získa náležitú a silnejšiu zodpovednosť za riadenie, pričom bude mať možnosť využívať existujúce nástroje, ako aj nástroje, ktoré boli ustanovené Lisabonskou zmluvou, napr. článkami 121, 122, 136, 172, 173 a 194, na základe ktorých je Komisia poverená úlohou koordinovať reformné plány a opatrenia a vypracovať spoločnú stratégiu;

82.  nazdáva sa, že posilnenie riadenia hospodárstva musí ísť ruka v ruke s posilnením demokratickej legitímnosti európskeho riadenia, ktoré sa musí dosiahnuť prostredníctvom užšieho a včasnejšieho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do celého procesu;

83.  navrhuje, aby sa osoba zodpovedná za hospodárske a menové otázky v Európskej komisii stala jedným z podpredsedov tejto skupiny; navrhuje, aby táto osoba bola poverená zabezpečovať súdržnosť hospodárskych opatrení Únie, aby dohliadala na to, ako Komisie vykonáva svoje zodpovednosti v hospodárskej a menovej oblasti a v oblasti finančných trhov a koordinácie iných aspektov hospodárskych opatrení Únie; navrhuje tiež, aby sa táto osoba zúčastňovala na práci Európskej rady, aby bola predsedom Rady Ecofin a euroskupiny a aby zastupovala Úniu na príslušných medzinárodných fórach;

84.  domnieva sa, že rozpočtové ťažkosti, ktorým momentálne čelia členské štáty, a potreba významných investícií si kvôli dosiahnutiu strategických cieľov Únie do roku 2020 vyžadujú nové finančné modely zahrnujúce verejné i súkromné finančné prostriedky;

85.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili vytvorenie podmienok pre verejný a súkromný sektor s cieľom úzkej spolupráce vrátane formy verejno-súkromných partnerstiev, aby sa mohli splniť ciele dlhodobých investícií na národnej a európskej úrovni, ktoré by viedli k udržateľnému, začleňujúcemu a konkurencieschopnému rastu;

Politiky hospodárskej a menovej únie

86.  potvrdzuje svoj záväzok voči euru; uznáva strategickú funkciu a hodnotu spoločnej meny; poukazuje na transparentnosť a hospodárske výhody, ktoré euro prinieslo eurozóne; domnieva sa, že euro musí byť v prvom rade pilierom stability európskeho hospodárstva;

87.  konštatuje, že prvoradým cieľom menovej politiky ECB je udržiavať cenovú stabilitu; poukazuje na to, že cieľ cenovej stability sa dá efektívne dosiahnuť len vtedy, ak sa primerane pristupuje k základným príčinám inflácie; pripomína, že článok 127 ZFEÚ ukladá ECB aj úlohu podporovať všeobecné hospodárske politiky Únie; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v eurozóne a členské štáty s osobitným štatútom dôsledne plnili svoje povinnosti a nevyvolávali pochybnosti týkajúce sa spoločných cieľov cenovej stability, nezávislosti ECB, rozpočtovej disciplíny a posilňovania rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti;

88.  vyjadruje uznanie ECB v jej úsilí kontrolovať infláciu, ale vyzýva ECB, aby zohrávala väčšiu úlohu pri kontrole inflácie aktív;

89.  konštatuje, že menová únia potrebuje dôraznú koordináciu v oblasti hospodárskych politík, aby bola odolná voči hospodárskemu poklesu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sa kládol dôraz najmä na menový aspekt;

90.  súhlasí s MMF, že krízový manažment nie je alternatívou k nápravným politickým opatreniam a zásadným reformám, ktoré sú potrebné na posilnenie základov európskej menovej únie;

91.  zdôrazňuje, že eurozóna potrebuje zvýšiť svoju odolnosť tým, že dokončí úpravu inštitucionálnej štruktúry, ktorá vychádza zo stimulov a sankcií v prípade potrebných činností;

92.  zdôrazňuje, že Pakt stability a rastu je jediným existujúcim regulačným nástrojom, ktorý môže poskytovať základný regulačný rámec pre makroekonomické politiky a verejné financie v EÚ;

93.  konštatuje, že prechod na euro, ako sa uvádza v správe o prvých desiatich rokoch existencie eura, odhalil aj prehlbovanie rozdielov v konkurencieschopnosti medzi ekonomikami krajín eurozóny, čím sa zhoršili dôsledky tohto prechodu na hospodársky slabé krajiny a došlo k výraznej obchodnej nerovnováhe v rámci eurozóny; konštatuje ale, že prínos eura pre Úniu ako celok, napr. v súvislosti s relatívnou hospodárskou stabilitou, cenovou stabilitou a nízkou mierou inflácie, je značný;

94.  zdôrazňuje, že mnohé krajiny musia napraviť svoju fiškálnu situáciu a výrazne znížiť svoju úroveň deficitu a dlhu; súhlasí s Radou, že je potrebné, aby sa vo všetkých členských štátoch zabezpečila fiškálna udržateľnosť a zvýšil hospodársky rast a zamestnanosť a súhlasí preto, že treba vymedziť a náležite zavádzať plány fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem;

95.  poznamenáva, že by to mohlo viesť k stratégiám finančnej konsolidácie, ktorá vo veľkej miere obmedzí kapacitu vlád uskutočňovať potrebné kroky; zároveň varuje, že tieto úsporné balíky by nemali viesť k opatreniam, ktoré by mohli tlmiť hospodársku obnovu, vytváranie pracovných miest a sociálnu súdržnosť;

96.  domnieva sa, že Pakt stability a rastu je nástrojom, ktorý je potrebný na vyvíjanie tlaku na udržateľnosť verejných financií a ktorý prispel k hospodárskej zodpovednosti v rámci eurozóny; uznáva, že bol oslabený nedostatočným uplatňovaním a neposkytoval dostatočné prostriedky na optimalizáciu hospodárskych politík všetkých členských štátov a celej eurozóny; domnieva sa, že tento nástroj hospodárskej politiky nebol vytvorený s cieľom pôsobiť ako udržateľné nápravné opatrenie na vyrovnanie súčasných nerovnováh a na riadenie krízových období alebo období veľmi nízkeho rastu; domnieva sa, že okrem uplatňovania existujúcich pravidiel by členské štáty mali zaviesť vnútorné politiky s cieľom zvýšiť rast, inovácie, konkurencieschopnosť a kvalitatívny cieľ, že verejný deficit nesmie prekročiť určité referenčné hodnoty;

97.  domnieva sa, že Pakt stability a rastu nezohľadňuje iné druhy nerovnováh, ako napríklad súkromný dlh a bežný účet, ktoré majú tiež vplyv na menovú úniu;

98.  konštatuje, že aj po tom, ako sa prejavilo, že presnosť štatistických údajov poskytovaných niektorými členskými štátmi bola v niektorých prípadoch otázna, v predchádzajúcom volebnom období počas revízie smernice o Eurostate Rada nesúhlasila s udelením právomoci Eurostatu vykonávať kontroly na mieste, ktoré obhajoval Európsky parlament;

99.  domnieva sa, že autori Maastrichtskej zmluvy očakávali konvergenciu v oblasti konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi v eurozóne a nepredvídali veľké rozdiely, ktoré napokon viedli k zvýšeniu kreditného rozpätia, keďže obavy v súvislosti so solventnosťou niektorých členských štátov zvýšili ich rizikové prirážky;

100.  konštatuje, že počas posledných mesiacov sa udelilo niekoľko dočasných výnimiek z uplatňovania európskych predpisov v oblasti štátnej pomoci, vďaka ktorým mali členské štáty možnosť obmedziť vplyv krízy; konštatuje, že fáza rastu, ku ktorej smerujeme, vyžaduje pevné základy, a práve v tejto súvislosti je potrebné vrátiť sa postupne k normálnemu režimu štátnej pomoci a zabezpečiť tak rovnaké podmienky v Európe;

101.  naliehavo vyzýva, aby sa posilnili ustanovenia Paktu stability a rastu, najmä jeho preventívne prostriedky, v rámci ktorých je tlak parterov v súčasnosti najsilnejším dostupným nástrojom na dosiahnutie dodržiavania odporúčaní Rady členskými štátmi; vyzýva, aby bol hospodársky dohľad, ktorý vykonáva Komisia, účinnejší; domnieva sa, že by sa mali preskúmať možnosti vytvorenia stimulov pre fiškálnu konsolidáciu;

102.  navrhuje vytvoriť efektívny stimulačný a sankčný mechanizmus, ktorý sa bude uplatňovať na vykonávanie Paktu stability a rastu a prispeje k predchádzaniu akémukoľvek zhoršovaniu súčasnej situácie a zabezpečí, aby sa v budúcnosti predišlo novým krízam;

103.  domnieva sa, že viacstranný dohľad a požiadavky na prispôsobenie musia byť zamerané tak na situácie deficitu, ako aj prebytku, musia zohľadniť konkrétne okolnosti v každej krajine, napr. v súvislosti s demografiou, mieru súkromného dlhu, vývojom miezd v porovnaní s produktivitou práce, so zamestnanosťou – najmä mladých ľudí, a saldom bežných účtov; domnieva sa, že tieto prvky sa musia používať ako varovné ukazovatele, ak nemôžu fungovať rovnakým spôsobom ako kritériá, ktoré sa používajú v súčasnosti v rámci paktu stability; domnieva sa, že v súvislosti s údajmi o verejných financiách je potrebná transparentnosť, a víta návrh Komisie týkajúci sa kvality štatistických údajov;

104.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla posilnený európsky mechanizmus sankcií, ktorý je v rámci eurozóny jednoznačne v jej právomoci, s cieľom prinútiť členské štáty, aby dodržiavali pravidlá Paktu stability a rastu;

105.  domnieva sa, že sa potvrdilo, že Pakt stability a rastu nie je dostatočne účinný pri koordinovaní fiškálnych politík, že jeho závislosť od jednotlivých politík krajín spôsobila problémy v oblasti vynútiteľnosti a náležitosti informácií, že nedokázal prepojiť mieru zamestnanosti s tvorbou pracovných miest takým spôsobom, aby sa vytvorila vhodne vyvážená kombinácia hospodárskych politík, a že ani nedokázal riešiť problémy skutočnej konvergencie, konkurencieschopnosti a vytvárania synergií v eurozóne; domnieva sa preto, že medzi členskými štátmi a najmä ekonomikami eurozóny je potrebná ďalšia koordinácia s cieľom posilniť hospodársku rovnováhu eurozóny;

106.  domnieva sa, že hlavné usmernenia v oblasti hospodárskych politík pre stabilitu a rast, o ktorých spolurozhodoval Európsky parlament, by mali poslúžiť ako rámec pre rozpravu a hodnotenie rozpočtov členských štátov pred ich predložením príslušným národným parlamentom;

107.  domnieva sa, že okrem využívania spoločnej meny by krajiny eurozóny mali prejsť ďalšou etapou, ktorá by umožnila združenú emisiu a riadenie časti štátneho dlhu členských štátov, čím by sa vytvoril základ pre komplexnejší viacstranný dohľad s pomocou EMF a ENSF, aby sa zabezpečila väčšia príťažlivosť trhu v celej eurozóne a spoločné riadenie dlhu;

108.  domnieva sa, že zavádzanie štrukturálnych reforiem, najmä prispôsobovania a reštrukturalizácie sociálnych prerozdeľovacích systémov v nových členských štátoch, si vyžaduje silnú podporu a solidaritu zo strany Únie; bez ohľadu na akúkoľvek globálnu finančnú, hospodársku a sociálnu krízu sa eurozóna a ERM II musia naďalej rozširovať o nové členské štáty, ktoré splnili Maastrichtské kritériá; týmito rozhodnutiami by sa okrem iného potvrdila stabilita a udržateľnosť samotnej eurozóny;

109.  domnieva sa, že odstraňovanie výrazných rozdielov v konkurencieschopnosti v rámci eurozóny udržaním rastu miezd na úrovni zodpovedajúcej rastu produktivity a inflačným očakávaniam je kľúčové na zabránenie vzniku rozporov v rámci eurozóny;

110.  žiada, aby sa podstatne zlepšilo fungovanie makroekonomického dialógu, ktorý sa nemôže obmedzovať na informovanie sociálnych partnerov o navrhovaných alebo prijatých usmerneniach;

111.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vymedzili všeobecné spoločné usmernenia pre EÚ s cieľom zavádzať udržateľné trhové hospodárstvo; domnieva sa, že takéto usmernenia by sa mali vymedzovať každoročne na základe hodnotenia, ktoré zahŕňa vývoj miezd/produktivity na vnútroštátnej a európskej úrovni, prostredníctvom riadneho sociálneho dialógu;

Fiškálna politika
112. žiada spoločnú rozpočtovú stratégiu s cieľom obnoviť a zabezpečiť EÚ ako zónu dlhodobého hospodárskeho rastu;

113.  domnieva sa, že účinné využívanie verejných výdavkov so zreteľom na budúcnosť (vzdelávanie, odborná príprava, infraštruktúra, životné prostredie atď.) môže stabilizovať hospodárstvo prostredníctvom podporovania nepretržitého zdravého a udržateľného rastu; domnieva sa, že kvalitné a zodpovedné verejné výdavky spojené s posilňovaním podnikateľského a inovačného potenciálu súkromného sektora môžu byť hybnou silou hospodárskeho a sociálneho pokroku;

114.  zdôrazňuje význam vytvorenia silnejšieho prepojenia medzi Paktom stability a rastu, makroekonomickými nástrojmi a národnými programami reforiem v rámci stratégie EÚ 2020 prostredníctvom ich zrozumiteľnej prezentácie, ako aj lepšej porovnateľnosti národných rozpočtov, pokiaľ ide o výdavky v rôznych kategóriách; domnieva sa, že členské štáty by nemali svoje hospodárske politiky považovať iba za svoj národný záujem, ale aj za otázku spoločného záujmu, a mali by príslušným spôsobom sformulovať svoje politiky; pripomína členským štátom posilnenú úlohu všeobecných usmernení hospodárskej politiky;

115.  trvá na tom, že ak má byť stratégia Európa 2020 dôveryhodná, je potrebný väčší súlad a dopĺňanie sa medzi vnútroštátnymi rozpočtami 27 členských štátov EÚ a rozpočtom EÚ; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal zohrávať väčšiu úlohu v súvislosti so združovaním zdrojov;

116.  domnieva sa, že verejné investície s inteligentným zameraním môžu mať významný vplyv na dlhodobé investície; navrhuje rozšíriť mandát EIB tak, aby umožňoval vydávať eurobondy na účel investovania do veľkých štrukturálnych projektov v súlade so strategickými prioritami EÚ;

117.  zdôrazňuje, že spoločná mena môže fungovať iba vtedy, ak členské štáty koordinujú svoje rozpočtové politiky a vzájomne si sprístupňujú účtovníctvo; uznáva, že tento proces si vyžaduje úzku spoluprácu s národnými parlamentmi;

118.  vyzýva Komisiu a Radu, aby s pomocou Eurostatu posilnili porovnateľnosť výdavkov vo vnútroštátnych rozpočtoch s cieľom vymedziť doplnkový a konvergentný charakter uplatňovaných politík;

119.  domnieva sa, že Únia a členské štáty sa musia usilovať o zavedenie daňových zásad, ktoré prestanú podporovať zadlženosť vo verejnom a súkromnom sektore a krátkodobé odmeňovanie v súkromnom sektore a ktoré by prípadne mohli zahŕňať mechanizmus bonusu/malusu v závislosti od kritérií dôstojnej práce a životného prostredia;

120.  konštatuje, že oživenie po finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze a prekonanie krízy štátneho dlhu si bude vyžadovať dlhodobý proces, ktorý musí byť dobre premyslený a musí zabezpečovať vyvážený a udržateľný rozvoj; uznáva, že môže dôjsť ku prijímaniu kompromisov medzi rastom, spravodlivosťou a finančnou stabilitou a že takéto kompromisy musia byť predmetom politického rozhodovania; vyzýva Európsku komisiu, aby najmä v rámci stratégie EÚ 2020 predložila návrhy v oblasti finančného rozvoja, ktoré by zohľadnili tieto ciele, a aby vymedzila priority, ktoré by mohli byť predmetom politických rozhodnutí; na tomto základe vyjadruje želanie, aby Únia vytvorila po konzultácii so všetkými stranami, ktorých sa reforma finančných trhov týka (bánk, investorov, sporiteľov, sociálnych partnerov), priestor na diskusiu a politickú konfrontáciu; okrem toho žiada Komisiu, aby do tohto procesu viac zapájala Európsky parlament, najmä pri vytváraní a následnom zavádzaní stratégie EÚ 2020;

121.  naliehavo vyzýva Úniu, aby vypracovala lepšie vlastné proticyklické nástroje na riadenie hospodárskych politík;

122.  domnieva sa, že Lisabonská zmluva poskytuje všetky nástroje potrebné v tejto fáze na to, aby sa zaviedlo skutočné hospodárske riadenie Únie a lepší dohľad nad štátnymi a verejnými financiami v členských štátoch;

Vnútorný trh

123.  poukazuje na požiadavky v správach Maria Montiho a Louisa Grecha, ktoré prijal Európsky parlament 20. mája 2010, aby sa prijal holistickejší prístup k vnútornému trhu, a to z hľadiska stratégie, ako aj jeho vnímania, s cieľom zefektívniť ho a obnoviť dôveru verejnosti; zdôrazňuje význam iniciatívy tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorej súčasťou sú legislatívne a nelegislatívne návrhy na posilnenie a modernizovanie jednotného trhu, dokončenie digitálneho vnútorného trhu a riešenie a odstraňovanie zostávajúcich prekážok;

124.  považuje za nevyhnutné, aby zákon o jednotnom trhu zahŕňal ambiciózny program sociálnej ochrany a ochrany spotrebiteľa formou vloženia sociálnej doložky do všetkých právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu, právnych predpisov o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, legislatívneho programu na rozšírenie práv pracujúcich, ambiciózneho legislatívneho balíka na ochranu spotrebiteľov, ktorým by sa pozitívne ovplyvnil každodenný život občanov, a lepšej daňovej koordinácie prostredníctvom harmonizácie základu dane z príjmu právnických osôb a sadzieb DPH;

125.  konštatuje, že vnútorný trh si vyžaduje podporu všetkých, pretože je kľúčovým prvkom európskeho projektu a základom pre udržateľné vytváranie bohatstva v EÚ;

126.  zdôrazňuje, že vnútorný trh je jedným z hlavných faktorov európskeho rastu; poukazuje na to, že stratégia EÚ 2020 by mala slúžiť ako konkrétny program pre rast a zamestnanosť s cieľom čeliť hospodárskej kríze a posilniť vnútorný trh;

127.  domnieva sa, že iniciatívy jednotlivých štátov nemôžu byť efektívne bez koordinovanej činnosti na úrovni EÚ a že je teda nevyhnutné, aby sa Európska únia vystupovala dôrazne a jednohlasne a zavádzala spoločné akcie. Solidarita, z ktorej vychádza európsky sociálny hospodársky model a koordinácia vnútroštátnych reakcií boli kľúčové na predchádzanie krátkodobým ochranným opatreniam jednotlivých členských štátov; vyjadruje obavy z toho, že obnovenie hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnej úrovni by pravdepodobne viedlo k rozdrobeniu vnútorného trhu a zníženiu konkurencieschopnosti a preto mu treba predísť; vyjadruje znepokojenie, že súčasná hospodárska a finančná kríza by sa mohla použiť ako dôvod na opätovné zavedenie protekcionistických opatrení v niektorých členských štátoch, pričom by sa v súvislosti s touto krízou mali práve naopak využívať spoločné záchranné opatrenia;

128.  zastáva názor, že pokrok na vnútornom trhu by sa nemal zakladať na najmenšom spoločnom menovateli; nabáda preto Komisiu, aby vyvinula iniciatívu a predložila ambiciózne návrhy; nabáda členské štáty, aby využili metódu posilnenej spolupráce v oblastiach, v ktorých medzi 27 členskými štátmi nie je dosiahnuteľná dohoda; ostatné krajiny sa budú môcť k týmto iniciatívam pridať v neskoršej fáze;

129.  varuje pred presvedčením, že európske hospodárstvo by sa mohlo určitým spôsobom vyvíjať a rásť bez voľného a spravodlivého obchodovania s čo možno najväčším počtom krajín na svete vrátane nášho v súčasnosti najväčšieho obchodného partnera, ktorým sú USA, a rozvíjajúcich sa hospodárstiev, ako napríklad Číny, Indie a Brazílie; domnieva sa, že Európska únia by sa mala spoliehať aj na svoje vlastné sily prostredníctvom lepšieho využívania svojho vnútorného trhu najmä z toho dôvodu, že podstata jej rastu je spojená aj s vnútorným dopytom;

130.  zdôrazňuje potrebu uvoľniť potenciál vnútorného trhu pre podnikanie v ére globalizácie s cieľom stimulovať vytváranie pracovných miest a inováciu v oblasti nových technológií v Európe;

131.  domnieva sa, že Komisia musí v záujme vytvorenia efektívneho vnútorného trhu vypracovať jednoznačný súbor politických priorít na základe prijatia tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorý by sa mal vzťahovať na legislatívne i nelegislatívne iniciatívy a ktorého cieľom by malo byť vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;

132.  uznáva, že v rámci Európskej únie viedlo budovanie vnútorného trhu bez určitej daňovej harmonizácie, najmä v súvislosti s daňami z príjmu právnických osôb a vymedzením prvkov sociálnej ochrany, k istej prehnanej hospodárskej súťaži medzi členskými štátmi, ktoré sa snažia prilákať daňových poplatníkov z iných členských štátov; konštatuje ale, že jednými z najväčších výhod vnútorného trhu sú odstránenie prekážok mobilite, harmonizácia inštitucionálnych predpisov, posilnenie kultúrneho porozumenia, integrácia, hospodársky rast a európska solidarita;

133.  odporúča Komisii, aby uskutočnila nezávislý prieskum s cieľom zistiť 20 najvážnejších dôvodov nespokojnosti a frustrácie súvisiacich s jednotným trhom, s ktorými sa občania každodenne stretávajú, a to najmä v súvislosti s elektronickým obchodom, cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou a vzájomným uznávaním kvalifikácie;

134.  vyzýva členské štáty, aby konečne akceptovali korelačné tabuľky týkajúce sa implementácie právnych predpisov s cieľom viac sprehľadniť nedostatky v oblasti prijímania právnych predpisov;

135.  zdôrazňuje, že dobre fungujúci trh obstarávania je kľúčový pre vnútorný trh; je však aj naďalej znepokojený tým, že verejné orgány majú stále veľké ťažkosti s plnením svojich politických cieľov v rámci komplexného súboru pravidiel, ako aj o zabezpečením prístupu MSP na trhy verejného obstarávania;

136.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zavedenie doložky o začiatku uplatňovania, ktorou sa zabezpečí, aby zákony o vnútornom trhu EÚ automaticky nadobudli účinnosť v určitom termíne, keď ich členské štáty včas netransponujú;

137.  domnieva sa, že zavedenie zdravých a efektívnych pravidiel pre hospodársky priestor po kríze s takým rozsahom, aký sme zažili, predstavuje významný príspevok ku konkurencieschopnosti; domnieva, že orgány EÚ majú osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie uplatňovania reformného programu, a to aj vnútroštátnymi politickými orgánmi;

138.  domnieva sa, že Európa by sa mala opätovne stať atraktívnym miestom pre investovanie a výrobu, ako aj príkladom inovácií a rastu; domnieva sa, že či už verejné alebo súkromné finančné inštitúcie musia vykonať všetko pre to, aby zabezpečili fungovanie finančných trhov v prospech skutočného hospodárstva a malých a stredných podnikov;

139.  žiada Komisiu, aby vykonávala každoročné hodnotenie potrieb verejných a súkromných investícií a spôsobov, akými sa zabezpečujú, alebo akými by sa mali zabezpečiť;

Zdaňovanie

140.  uznáva, že v záujme ďalšieho rozvoja vnútorného trhu Únie je potrebný koordinovaný prístup na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom čo možno najúčinnejšie využívať najlepšiu prax v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom a zavádzať vhodné stimuly pre daňových poplatníkov, aby náležite platili dane, a pre daňové úrady v členských štátoch, aby prijali efektívne preventívne opatrenia proti všetkým druhom daňových podvodov;

141.  domnieva sa, že zníženie úrovne daňových podvodov by pomohlo znížiť verejné deficity bez toho, aby sa zvyšovali dane, pričom by sa zachovali výdavky na sociálnu sféru; vyjadruje obavy z narušenia vnútorného trhu, ktoré vzniklo z dôvodu rôznej miery daňových podvodov v členských štátoch; žiada Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu s cieľom zhodnotiť rozdielne problémy vyvolané vyhýbaním sa daniam a šedou ekonomikou vo všetkých členských štátoch;

142.  zdôrazňuje skutočnosť, že dosiahnutie udržateľných verejných financií si vyžaduje nielen zodpovedné vynakladanie prostriedkov, ale aj spravodlivé zdaňovanie, efektívnejšie vyberanie daní vnútroštátnymi daňovými orgánmi a intenzívnejší boj proti daňovým únikom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla súbor opatrení, ktoré pomôžu členským štátom obnoviť vyrovnané hospodárenie s verejnými financiami a financovať verejné investície prostredníctvom inovatívnych finančných zdrojov;

143.  v súvislosti s úsilím Maria Montiho konštatuje, že zvyšovanie verejných príjmov v dôsledku dobrej konjunktúry sa vo väčšine prípadov prejavilo v znížení daní; konštatuje, že by sa malo znížiť zdanenie práce s cieľom zvýšiť európsku konkurencieschopnosť; podporuje návrhy Maria Montiho zriadiť skupinu pre daňovú politiku, ktorá by spájala zástupcov členských štátov a bola by významným prostriedkom na podporu dialógu medzi európskymi krajinami; vyzýva politickú skupinu, aby v prvom rade prediskutovala rámec pre daňový systém, ktorý by sa venoval cieľom v oblasti životného prostredia a podporoval účinné využívanie zdrojov; víta návrh smernice o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb, ktorý je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2011;

144.  uznáva, že suverenita členských štátov v súvislosti s určovaním spôsobu vyberania daní je hlavnou hybnou silou na zdokonaľovanie inštitúcií a hospodársky rast; pokladá za nevyhnutné, aby sa znížilo daňové zaťaženie práce v prospech najmenej majetných, ako aj s cieľom umožniť stredným vrstvám dôstojne žiť z plodov ich práce;

145.  podporuje daňovú štruktúru, ktorá umožňuje znížiť zaťaženie uvalené na prácu a podporovať a vytvárať stimuly pre zamestnávanie, inovácie a dlhodobé investovanie;

Regionálna, hospodárska a sociálna súdržnosť

146.  domnieva sa, že politika súdržnosti by sa mala považovať za jeden z pilierov hospodárskej politiky Únie prispievajúci k dlhodobej investičnej stratégii EÚ;

147.  konštatuje, že politika súdržnosti sa stala dôležitým prvkom balíka na obnovu európskeho hospodárstva a je verejným politickým nástrojom, ktorý možno použiť v reakcii na krízu a ktorý môže zaistiť krátkodobú stimuláciu dopytu a zároveň poskytnúť investície do dlhodobého rastu a konkurencieschopnosti;

148.  domnieva sa, že schopnosť kohéznej politiky vytvárať prepojenie medzi obnovou a dlhodobým rastom vychádza z týchto troch základných charakteristík: stanovuje strategické usmernenia, ktoré podmieňujú presun zdrojov a sú záväzné pre členské štáty, ako aj regióny; ponecháva priestor členským štátom a regiónom, aby zásahy prispôsobili miestnym špecifikám; a disponuje kapacitou na monitorovanie a poskytovanie pomoci pri plnení cieľov;

149.  zdôrazňuje, že nerovnomerný vplyv krízy v rámci územia EÚ poukazuje na odlišné východiskové postavenia v rámci hospodárskej súťaže a rozdielnu mieru využívania protikrízových opatrení, z čoho vyplývajú rozdielne dlhodobé výhľady; poukazuje na to, že ak sa proti vplyvom krízy nebojuje politikami, ktoré osobitným spôsobom riešia konkrétne problémy, výsledkom môže byť oslabenie územnej súdržnosti; konštatuje, že v niektorých krajinách, ktoré kríza postihla najviac, sa politika súdržnosti podieľa viac ako na polovici celkových verejných investícií;

150.  domnieva sa, že stratégia po období krízy bude efektívnejšia, ak budú regióny a mestá viac zapojené do jej vykonávania; viacúrovňové riadenie ponúka širší politický priestor umožňujúci efektívnejšie podporovať hospodársku obnovu v EÚ, keďže regionálne a miestne úrovne európskeho riadenia majú kapacitu prispôsobiť všeobecné európske strategické ciele svojim vlastným územným špecifikám a sú schopné využiť politické nástroje, ktoré majú k dispozícii, ako aj zanietenie všetkých partnerov – podnikov, akademických pracovníkov a občianskej spoločnosti;

151.  zdôrazňuje, že v súčasnosti existuje veľa politických nástrojov na miestnej a regionálnej úrovni riadenia; inovácie, ktorými sa môže dosiahnuť rast produktivity, a ekologizácia, ktorá môže viesť k vytvoreniu nového dopytu a trhov, si vyžadujú regionálne a miestne zameranie a integrovaný lokálne zameraný prístup k politikám v oblasti investovania a rastu; poukazuje na skutočnosť, že región, mesto a mestská alebo vidiecka oblasť sa môžu stať miestom prepojenia všetkých partnerov a miestom, kde je možné nájsť všetky prvky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie riešenia;

152.  vyjadruje preto znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v delegovaní právomocí na spoločenstvá, pretože miestne a vidiecke spoločenstvá vytvárajú príležitosti v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a spoločenského rozvoja a poskytovaním podpory týmto spoločenstvám je možné znížiť vylúčenie tak, že sa posilnia spoločenské väzby a teda aj absorpčná schopnosť;

153.  zdôrazňuje, že keďže sa bude aj naďalej zvyšovať význam regiónov v zavádzaní hospodárskeho programu Únie, treba posilniť miestne poskytovanie úverov, čo je možné stimulovať prostredníctvom silných regionálnych bánk; konštatuje, že regulácia odvetvia finančných služieb musí zohľadňovať potrebu podpory podnikania a financovania malých a stredných podnikov a že finančná podpora malých a stredných podnikov v rámci politiky súdržnosti sa musí orientovať na financovanie rizikového kapitálu, ktorý umožní širšie zapojiť bankový sektor a účinnejšie využívať štrukturálne fondy;

154.  vyzýva, aby sa pokračovalo v reformovaní súčasnej politiky súdržnosti s cieľom rýchlejšie a účinnejšie poskytovať finančné prostriedky členských štátom, regiónom a mestám; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia pružnosť a že Komisia musí túto skutočnosť zohľadňovať pri vytváraní budúcej politiky súdržnosti;

155.  považuje za nevyhnutné, aby bola každá dlhodobá investičná stratégia EÚ, ktorá je podporovaná prostredníctvom politiky súdržnosti, naviazaná na výsledky v oblasti konkurencieschopnosti, inovácií, vytvárania pracovných miest, ekologického rastu a zlepšení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti na európskej úrovni, najmä medzi starými a novými členskými krajinami;

EÚ 2020

156.  požaduje, aby sa v rámci stratégie EÚ 2020 uplatňovala široká politická koncepcia pre budúcnosť EÚ ako konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie, ktorá stavia ľudí a ochranu životného prostredia do centra tvorby politiky;

157.  domnieva sa, že ak sa majú tieto ciele splniť, je načase dôsledne koordinovať naše makroekonomické politiky, pričom prioritou by malo byť zvýšenie potenciálu rastu Únie so zameraním sa na model inkluzívneho a udržateľného rozvoja, bez čoho sa nedá vyriešiť žiadny z našich problémov; domnieva sa, že na toto by sa mala zamerať nová stratégia EÚ 2020;

158.  uznáva, že s cieľom zabrániť tomu, aby reakcie na krízu eura viedli k dlhodobej hospodárskej stagnácii, by Únia mala zároveň vykonávať stratégiu zameranú na zrýchlenie udržateľného hospodárskeho rastu spolu s reformami, ktorých cieľom je obnova a zlepšenie konkurencieschopnosti;

159.  berie na vedomie päť hlavných cieľov, na ktorých sa dohodla Európska rada o miere zamestnanosti, výskume a rozvoji, emisiách skleníkových plynov, úrovniach vzdelania a sociálnom začleňovaní; zdôrazňuje, že tieto hlavné ciele by mali byť formulované v rámci jednotnej a ucelenej stratégie udržateľného rozvoja, v ktorej by boli spojené programy hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky;

160.  domnieva sa, že stredobodom hospodárskej stratégie Únie by malo byť vzdelávanie spolu s cieľom zvýšiť celkovú kvalitu všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ, pričom by sa spojila excelentnosť a vyváženosť a uskutočnila reforma vzdelávacieho modelu; domnieva sa, že pre Úniu by vzdelanie malo predstavovať spoločný majetok, pričom by sa investovalo do všetkých zložiek vzdelávacieho systému, do kvality vzdelávania a rozšírenia prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu; navrhuje, aby sa zaviedol permanentný inkluzívny systém celoživotného vzdelávania na európskej úrovni, v ktorom by boli programy Erasmus a Leonardo v záujme mobility v oblasti učňovského systému a odborného vzdelávania všeobecne prístupnejšie; poukazuje na potrebu bezodkladne zvýšiť mieru investícií do oblasti výskumu a rozvoja, najmä so zreteľom na hodnotenie 7. rámcového programu v polovici obdobia a na budúce finančné vyhliadky EÚ;

161.  poznamenáva, že ústrednými bodmi by mali byť boj proti nezamestnanosti mladých a snaha o skutočné zosúladenie zručností a potrieb trhu; domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá v oblasti vzdelávania sa musia rozvíjať a že cezhraničná mobilita študentov a výskumných pracovníkov v rámci výmen a stáží by sa mala využiť na posilnenie medzinárodnej príťažlivosti európskych vysokoškolských inštitúcií, zatiaľ čo zachovanie cieľa spočívajúceho vo vynakladaní 3 % HDP na výskum a rozvoj posilní inovácie prostredníctvom výskumu a vysokoškolského vzdelávania;

162.  domnieva sa, že stratégia EÚ 2020, ako ju navrhuje Komisia, by mala byť zameraná na zníženie byrokracie v rámci vnútorného trhu, a to zmiernením administratívneho zaťaženia podnikov o 25 % do roku 2012, a v záujme väčšej účinnosti využívaním internetu ako hlavnej opory elektronického trhu v celej EÚ, ktorý bude vytvárať nové služby a pracovné miesta;

163.  nazdáva sa, že štruktúry riadenia stratégie Európa 2020 by sa mali posilniť, aby sa zabezpečilo, že táto stratégia dosiahne svoje ciele; domnieva sa, že úspešnosť novej stratégie si vyžaduje všeobecnejšie využívanie záväzných opatrení namiesto neustáleho uplatňovania otvorenej metódy koordinácie v tejto oblasti hospodárskej politiky; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby predložili ekonomickú stratégiu hospodárskej obnovy založenú v prvom rade na nástrojoch EÚ, a nie hlavne na medzivládnych iniciatívach;

164.  uvedomuje si, že samotné dobré riadenie alebo dobré hospodárske riadenie nebudú stačiť k tomu, aby zabezpečili Európskej únii potrebnú stratégiu rastu na prekonanie krízy a vyrovnanie sa so svetovou konkurenciou; je však presvedčený, že desať rokov HMÚ preukázalo, nakoľko bola v jedinečnom rámci zavedenia eura táto stratégia nevyhnutná;

165.  trvá na tom, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať cieľ zmierniť chudobu v EÚ o polovicu, a poukazuje na skutočnosť, že väčšinu Európanov žijúcich v súčasnosti v chudobe alebo pod hrozbou chudoby tvoria ženy, a to najmä staršie ženy, migrantky, slobodné matky a opatrovateľky; zastáva okrem toho názor, že treba zaviesť celoživotný prístup, keďže chudoba rodičov má priamy dosah na život dieťaťa, jeho vývoj a budúcnosť;

166.  žiada ambicióznu dlhodobú stratégiu proti chudobe zameranej na zníženie rozdielov a zmiernenie sociálneho vylúčenia a obsahujúcej ďalekosiahle ciele týkajúce sa zmiernenia chudoby a chudoby zamestnaných; navrhuje rámcovú politiku EÚ systémov minimálnej mzdy, v ktorej budú zohľadnené subsidiarita, rôzne postupy, kolektívne vyjednávanie a vnútroštátne predpisy členských štátov a ktorá bude založená na európskych kritériách odrážajúcich životnú úroveň v jednotlivých členských štátoch; žiada aj príspevok na dieťa v záujme uvedeného cieľa spočívajúceho v zmiernení chudoby, rozdielov a sociálneho vylúčenia;

167.  domnieva sa, že pred prijatím svojich programov stability a rastu (EÚ 2020) by členské štáty mali vo svojich príslušných parlamentoch usporiadať rozpravy;

Inovácie

168.  poznamenáva, že prehľad výsledkov inovácie uverejnený Komisiou ukazuje, že v oblasti výskumu a inovácií Európa ešte stále výrazne zaostáva za Japonskom a Spojenými štátmi;

169.  domnieva sa, že Európska únia musí popri financovaní malých a stredných podnikov zaujať aktívny a koordinovaný prístup k financovaniu výskumu a inovácií a dostať sa na popredné miesto v nových sektoroch zamestnanosti a v zabezpečovaní príťažlivosti súkromných investícií;

170.  poznamenáva, že prechod na energeticky účinné hospodárstvo ako spôsob zvýšenia energetickej bezpečnosti EÚ by mal byť jednou z priorít Komisie a členských štátov; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať inovácie v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdroj a klásť pritom dôraz na miestne nízkouhlíkové zdroje;

171.  domnieva sa, že prepojenia medzi energetickými sieťami majú kľúčový význam pre fungovanie vnútorného trhu v energetickom odvetví, ako aj pre rozšírenejšiu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam rozvoja inteligentných sietí;

172.  poukazuje na to, že MSP by mali byť oporou rozvoja technológií obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti; poznamenáva, že vytváranie finančných nástrojov na podporu energetickej účinnosti a inovácií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov má kľúčový význam;

173.  domnieva sa, že investície do obnovy nehnuteľností a hromadnej dopravy musia byť prioritou pri znižovaní energetickej náročnosti, obmedzovaní tzv. energetickej chudoby a naštartovaní pozitívneho kolobehu;

174.  podporuje spravodlivý a vyrovnaný postupný prechod k ekologickému hospodárstvu; domnieva sa, že nezamestnanosti vyplývajúcej z tohto prechodu je potrebné predchádzať prostredníctvom posilňovania vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov v oblasti nových technológií; poznamenáva, že nedostatok palív je závažný a narastajúci problém;

175.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a navrhla mechanizmus, ktorého prostredníctvom by MSP a iné inovujúce subjekty poskytovali financie na zmiernenie rizika v rámci verejno-súkromného partnerstva so súkromnými kapitálovými fondmi, pričom vďaka prostriedkom Európskej investičnej banky spolu s verejnými financiami členských štátov za podpory mechanizmov záruky za riziká zo straty zo strany Európskeho investičného fondu rozdeľovaných prostredníctvom súkromného kapitálového fondu by projekty mohli zvýšiť objem súkromných investícií až na 80 %;

176.  podporuje zriadenie finančných inštitúcií s cieľom zabezpečiť financovanie inovačným projektom v celej Únii, ktoré sú veľmi dôležité pre budúci udržateľný rast;

177.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa snažila o odstránenie administratívnych prekážok a zlepšila podmienky pre oblasť inovácií, napríklad vytvorením jednotného patentu EÚ; konštatuje, že dobre mienené programy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a formovanie trvalo udržateľného hospodárstva riadne nefungujú, pretože tieto prekážky odrádzajú MSP, univerzity a zahraničných účastníkov od zapájania sa do európskych programov;

178.  konštatuje, že fiškálne a menové politiky nenahrádzajú štrukturálnu reformu, ktorá sa musí zaoberať základnými nedostatkami európskeho hospodárstva, ako sú prudko rastúce dlhy a deficity, starnúce obyvateľstvo, pravdepodobnosť nárastu inflácie alebo proces deflácie, vysoko pravdepodobný nový nárast inflácie, riziká pre výrobné odvetvia vyplývajúce z politík v oblasti boja proti zmene klímy, najmä v dôsledku neistoty súvisiacej s novými cieľmi a štandardmi, nízkou produktivitou a nedostatočnou konkurencieschopnosťou; žiada vyššiu účinnosť vo využívaní verejných financií tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že pri prijímaní koordinovaných politík a cieľov by sa mali zohľadniť rozdiely, pokiaľ ide načasovanie a intenzitu krízy, ako aj rozdielne predbežné fiškálne a menové pozície jednotlivých členských štátov; nazdáva sa, že tieto snahy by mali viesť k rýchlejšej skutočnej konvergencii národných hospodárstiev;

179.  domnieva sa, že víťazná európska stratégia musí byť založená na zdravých fiškálnych politikách, ktoré podporujú inovácie, vzdelávanie a zamestnateľnosť pracovných síl, čo je jediný spôsob ako trvalým spôsobom posilniť produktivitu, zamestnanosť a rast;

180.  poukazuje na to, že riešenie zmeny klímy a nedostatkov zdrojov a zastavenie straty biodiverzity predstavujú rámcové podmienky budúceho európskeho hospodárskeho rastu; konštatuje, že tento rast musí byť preto založený na oddelení hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, na ekologických inováciách a ekologicky udržateľnom hospodárskom pokroku;

181.  víta stratégiu, ktorú v marci 2007 prijala Európska rada a ktorá je zameraná na posilnenie energetickej nezávislosti Európskej únie a na vymedzenie konkrétnych záväzkov v oblasti boja proti globálnemu otepľovaniu; domnieva sa, že kríza ešte viac vyzdvihla dôležitosť tejto stratégie; domnieva sa však, že na dosiahnutie úspechu táto stratégia vyžaduje okrem prvkov na reguláciu vnútorného trhu ambicióznejšie kroky Únie;

Zamestnanosť

182.  domnieva sa, že jeden z veľkých problémov, ktorým Európska únia čelí, je zachovanie konkurencieschopnosti, zvýšenie rastu a boj proti vysokej nezamestnanosti;

183.  opakuje, že kľúčovou prioritou stratégie do roku 2020 by mali byť kvalitné pracovné miesta a že intenzívnejšie zameranie sa na dobré fungovanie trhov práce a na sociálne podmienky je nevyhnutné na zlepšenie výsledkov v oblasti zamestnanosti; požaduje preto novú agendu na podporu dôstojnej práce, zaručenie práv pracovníkov v celej Európe a zlepšenie pracovných podmienok;

184.  domnieva sa, že v novej stratégii sa musí klásť väčší dôraz na dôstojnú prácu vrátane boja proti nenahlásenej práci a na zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce, mohli naň získať prístup;

185.  domnieva sa, že nová stratégia by mala podporovať trhy práce, ktoré zlepšujú stimuly a pracovné podmienky ľudí a zároveň viac podnecujú zamestnávateľov k tomu, aby prijímali nových a neprepúšťali starých zamestnancov;

186.  poukazuje na to, že je dôležité pozerať na znižujúcu sa konkurencieschopnosť Európy z globálneho hľadiska; so zreteľom na dlhodobo predpovedaný nedostatok pracovných síl je dôležité zamerať sa na obdobie po kríze a preskúmať európske programy s cieľom umožniť „vedomostnú migráciu“ a zabrániť úniku mozgov;

187.  domnieva sa, že rázne a odhodlané kroky v oblasti zamestnanosti sú o to nutnejšie, pretože hrozí, že s hospodárskou obnovou v Únii nebude spojená tvorba udržateľných miest;

188.  naliehavo žiada Úniu, aby svoje činnosti v oblasti zamestnanosti spojila s opatreniami na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu spolu s efektívnym fungovaním vnútorného trhu pre pracujúcich v rámci EÚ, tak aby kríza už neprehlbovala rozdiely;

189.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby do roku 2020 dosiahli 75 % mieru zamestnanosti pre mužov a ženy, a to znížením segmentácie pracovného trhu a zvýšením úsilia napomôcť vyváženosť medzi pracovnými povinnosťami, zodpovednosťou v starostlivosti o blízkych a rodinným životom;

190.  domnieva sa, že úsilie o podporovanie tvorby pracovných miest sa musí zamerať na zamestnávanie mladých ľudí, pri ktorom je zase žiaduce, aby sa podporovalo zabezpečovanie programov zohľadňujúcich rodové hľadisko s cieľom poskytovať mladým ľuďom zručností potrebných v reálnom hospodárstve;

191.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť inkluzívne a konkurencieschopné trhy práce zabezpečujúce zamestnávateľom väčšiu flexibilitu a zároveň zaručiť podporu v prípade nezamestnanosti, ktorá by sa spájala s aktívnou podporou s cieľom znovu sa zamestnať v prípade straty zamestnania;

192.  nazdáva sa, že hoci by za vzdelanie mali byť naďalej zodpovedné členské štáty, investície EÚ a uznávanie kvalifikácií v celej EÚ sú potrebné vo všetkých zložkách vzdelávacieho systému, v kvalite vzdelávania a pri rozširovaní prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu; navrhuje, aby sa vytvoril permanentný a inkluzívny systém usmernení pre celoživotné vzdelávanie na európskej úrovni, ktorý by zahŕňal rozšírenie prístupu k programom Erasmus a Leonardo v záujme mobility v oblasti učňovského systému a odborného vzdelávania;

193.  pripomína, že zamestnanosť je jeden z kľúčových faktorov hospodárstva, pretože sa podieľa na kúpnej sile; domnieva sa, že Európska únia musí sledovať cieľ plnej kvalitnej zamestnanosti a že udržateľné fungovanie vnútorného trhu závisí od pracovného trhu, ktorý poskytuje dôstojnú prácu a podporuje inováciu;

194.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom opatrení týkajúcich sa politiky trhu práce riešili opakujúce sa, ako aj dlhodobé rozmery nezamestnanosti;

195.  zastáva názor, že Európa potrebuje pevný rast, aby si udržala sociálny systém, ktorý prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho sociálneho trhového hospodárstva;

196.  konštatuje, že je dôležité podporovať mobilitu, čo spoločnostiam uľahčí hľadanie potrebných zručností a vnútornému trhu lepšie fungovanie, a to aj v čase krízy; poznamenáva, že pracovná mobilita musí byť spojená so zlepšovaním pracovných podmienok;

Tvorba nových pracovných miest prostredníctvom podpory MSP

197.  poznamenáva, že MSP zohrávajú v každom hospodárstve významnú úlohu, sú kľúčovými aktérmi, ktorí vytvárajú pracovné miesta a príjmy, ako aj hybnou silou inovácií a rastu; nazdáva sa, že MSP majú kľúčový význam pre budúci rozvoj, rast a blahobyt v EÚ a že konkurencieschopnosť EÚ na svetovej úrovni možno posilniť uprednostňovaním MSP;

198.  nazdáva sa, že je načase zamerať sa na budúcnosť a poučiť sa z minulosti, a tak časom dospieť k štrukturálnym zmenám, vďaka ktorým budú naše MSP viac konkurencieschopné a budú pripravené čeliť dodatočnému tlaku, ktorý vytvára globalizované životné prostredie a schopnosť našich konkurentov vstupovať na čoraz inovatívnejšie trhy, a týmto potenciálne zaručiť pracovné miesta mnohým zraniteľnejším ľuďom na trhu práce a ich rodinám;

199.  uznáva, že je potrebné prehodnotiť súčasnú definíciu MSP v EÚ a zmierniť kritériá týkajúce sa počtu zamestnancov, aby bolo možné zaviesť cielenejšie politiky zamerané na MSP;

200.  uvedomuje si, že cieľ smerovať priemysel a MSP k inováciám sa nedosiahne len zlepšením prístupu ku kapitálu vo všeobecnosti, ale že bude nevyhnutné aj zameranie na diverzifikáciu zdrojov financovania;

201.  zastáva názor, že v súvislosti s obnovou by sa mala osobitná pozornosť venovať úlohe MSP, pokiaľ ide o produktivitu a tvorbu nových aktív, a že by sa preto mali zaviesť mechanizmy, ktorými by sa zabránilo odchodu MSP z trhu, zvyšovaniu nezamestnanosti a predlžovaniu hospodárskej nestálosti; domnieva sa, že by sa taktiež malo zaručiť účinné rozdeľovanie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu;

202.  domnieva sa, že MSP by mali byť považované za hnaciu silu menších investícií financovaných z kohéznych fondov; nazdáva sa, že prideľovanie fondov univerzitám a podpora partnerstiev s MSP sú v tejto súvislosti kľúčové;

203.  uvedomuje si, že vnútorný trh EÚ pomáha vytvoriť plodné podnikateľské prostredie v celej Únii, ktoré slúži aj spotrebiteľom; je si však vedomý toho, že pôsobenie na vnútornom trhu stavia MSP pred mnohé problémy a že často fungujú pod úrovňou svojej miery efektívnosti a že MSP, najmä na mikroúrovni potrebujú podporu, aby mohli pôsobiť na celom vnútornom trhu, že ich prístup k informáciám o príležitostiach musí byť rozšírený na takú úroveň, na ktorej môžu byť vytvárané transeurópske platformy a že len tak môžu MSP skúmať podnikateľské príležitosti, nachádzať doplnkovosť a napokon aj prostriedky ako získať prístup k trhom v rámci Únie;

204.  domnieva sa, že udržiavanie aktivity a produktivity občanov po ich odchode do dôchodku je okrem iného v hospodárskom záujme Európy a že stratu ich odborných znalostí možno zmierniť nabádaním občanov v staršom veku, aby ostali aktívni prostredníctvom voľnejších štruktúr a sietí založených na ich občianskej angažovanosti, ako aj ich prepojením s aktérmi hospodárskeho a akademického života; domnieva sa, že MSP by mohli najviac využívať výhody siete neformálnych štruktúr ako takej, na ktorú by sa mohli obracať, keďže pre väčšinu MSP je ťažké využívať tieto služby poradenských spoločností, ktoré pôsobia v hospodárstve; poukazuje na to, že znalosti starších občanov sa musia zverejniť, aby slúžili všetkým, a to zriadením siete na úrovni EÚ;

205.  vyzýva Európsku úniu, aby podporovala svoje MSP, ktoré sú dôležité pri tvorbe pracovných miest v Únii, aby uľahčila ich prístup k úverom, najmä podporou garančného systému, a tvorbu nových normalizovaných výrobkov, ktoré by umožnili týmto podnikom zoskupiť úvery alebo vlastné zdroje; vyzýva Úniu, aby vytvorila Záručný fond EÚ pre MSP; taktiež žiada, aby sa vyhodnotili existujúce systémy finančnej podpory, najmä program CIP, a aby sa vyvíjalo úsilie s cieľom sprístupniť pôžičky garantované EÚ podnikom vo všetkých členských štátoch a vytvoriť služby pre MSP a účastníkov sociálneho dialógu;

206.  vyzýva Úniu, aby sa zamerala na vyváženejšiu skladbu financovania MSP; konštatuje, že treba zvýšiť podiel na kapitálových trhoch v oblasti financovania MSP; zastáva názor, že je potrebné zvýšiť a stimulovať podiel financovania MSP prostredníctvom kapitálových trhov, rizikového kapitálu, dobročinných investorov a verejno-súkromných partnerstiev; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne obmedzili administratívne zaťaženie byrokraciu voči MSP vo verejnom obstarávaní ako krok zásadného významu pre prosperitu MSP;

207.  nabáda na vytvorenie špecializovaných búrz, ktoré by slúžili výlučne MSP a nemali by prísne prekážky vstupu, s cieľom uľahčiť poskytovanie kapitálu; domnieva sa, že MSP by sa mali viac zameriavať na kapitál, a na tomto pozadí navrhuje odstránenie negatívnych daňových stimulov pre obe účastnícke strany na trhu – pre investorov aj pre trh;

208.  vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zaoberali úsilím koordinovať zdanenie týkajúce MSP; nazdáva sa, že zavŕšenie vnútorného trhu s cieľom zabezpečovať cezhraničné financovanie a podnikateľské príležitosti pre MSP má zásadný význam pre posilnenie obnovy EÚ;

209.  zdôrazňuje, že je veľmi žiaduce, aby sa vytvorila prirodzená väzba medzi priemyslom a inováciou, ako aj vzdelaním; inovátori vrátane MSP musia stáť na čele investícií na európskej i vnútroštátnej úrovni; poukazuje na to, že zakladanie inovatívnych MSP sa vyznačuje vysokým rizikom bankrotu, takže je potrebné dôkladne prehodnotiť ich financovanie a aktivity, ktoré z neho vyplývajú; zdôrazňuje, že keďže novozaložené inovatívne podniky majú najväčšie ťažkosti pri získavaní finančných prostriedkov od bánk, musia sa osobitne pre tento sektor vypracovať režimy záruk pôžičiek;

210.  navrhuje, aby Komisia vytvorila projekt Jeden MSP – jedno pracovné miesto, a to vytvorením nového finančného nástroja na úrovni EÚ s cieľom podporiť činnosti MSP v Únii; domnieva sa, že by sa malo dosiahnuť vyváženejšie zloženie financovania MSP;

211.  žiada reformu dokumentu Small Business Act vrátane záväzných ustanovení platných pre všetky členské štáty, ako aj vytvorenie nového dokumentu nazvaného Social Small Business Act, ktorý by predstavoval potrebné posilnenie európskeho sociálneho trhového hospodárstva v období po kríze;

212.  odporúča zavedenie jedného kontaktného miesta; kontaktné miesta sú potrebné v súvislosti so všetkými administratívnymi postupmi MSP; zastáva názor, že obmedzenie administratívneho zaťaženia MSP je nesmierne dôležité, podobne ako zavedenie sociálnej zložky v európskych právnych predpisoch týkajúcich sa MSP; nazdáva sa, že Európa sa musí stať najpriaznivejším regiónom z hľadiska MSP na celom svete;

Rozvoj

213.  konštatuje, že hoci niektoré rýchlo sa rozvíjajúce a rozvojové krajiny sa najhorším dôsledkom krízy zrejme vyhli, 40 % rozvojových krajín muselo čeliť následkom finančnej krízy a v jej dôsledku chudoba postihne približne 90 miliónov ľudí;

214.  žiada, aby sa opäť potvrdil prísľub uvoľniť 0,7 % HND členských štátov na rozvojovú pomoc a aby sa preskúmali dodatočné inovačné zdroje financovania s cieľom vyplniť finančnú priepasť, ktorá vznikla v dôsledku upadajúcich hospodárstiev v rozvojových krajinách;

215.  žiada európske spoločnosti, najmä nadnárodné, aby zaručili sociálnu zodpovednosť svojich subdodávateľských podnikov v rámci výrobného reťazca;

Globálne riadenie

216.  uznáva slabé stránky a problémy spôsobené nedostatkom právne záväzných právomocí, ako aj odlúčenosť svetových finančných a hospodárskych inštitúcií; víta preto iniciatívy zamerané na posilnenie efektivity, svetového dosahu a zodpovednosti MMF a ďalších inštitúcií OSN prostredníctvom reformy, aby mohli byť poverené vykonávaním funkcie platformy pre preklenujúce iniciatívy na koordináciu hospodárskeho a finančného sektora a aby sa im v prípade potreby zverila právomoc stanovovať právne záväzné pravidlá formou medzinárodných dohovorov;

217.  zastáva názor, že globálne výzvy EÚ zahŕňajú zosúladenie jej hospodárskej sily s jej významom na svetovom poli, a to jednotným vystupovaním; nazdáva sa, že jeden z kľúčových projektov zahraničnej politiky EÚ musí byť snaha o reformu OSN a s ňou spojených inštitúcií, ktorej výsledkom budú globálne inštitúcie s reálnym politickým vplyvom v otázkach medzinárodného významu, ako sú zmena klímy, finančný dohľad a finančná regulácia, zmiernenie chudoby a rozvojové ciele tisícročia;

218.  vyzýva Európsku radu, aby zvolala samit krajín G20, ktorý by sa venoval výlučne potrebnej reforme celosvetového riadenia;

219.  dôrazne odsudzuje úlohu daňových rajov, ktoré podporujú vyhýbanie sa daňovej povinnosti, daňové úniky a úniky kapitálu a podnecujú na ich využívanie; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby si boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu stanovili za prioritu; vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila svoju činnosť a okamžite prijala konkrétne opatrenia, napr. v podobe sankcií, zamerané proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu; žiada Radu, aby v rámci Organizácie Spojených národov a ďalších medzinárodných inštitúcií, v ktorých Európska únia a jej členské štáty zasadajú, opätovne predložila plán navrhujúci zrušenie daňových rajov;

220.  odporúča, aby sa zároveň so zlepšením riadenia a prevádzky Bazilejského výboru pre bankový dohľad vyvinuli snahy na posilnenie medzinárodných dohôd o riadení pre iné trhové segmenty; navrhuje, aby sa ustanovenia o Bazilejskom výbore pre bankový dohľad stali účinnými formou medzinárodných zmlúv;

221.  berie na vedomie pokroky, ktoré dosiahli OECD a skupina G20 v oblasti daňového riadenia, žiada však bezodkladné a rázne kroky na posilnenie právnych a hospodárskych dôsledkov čierneho zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií OECD; žiada, aby sa podnikli konkrétne a rýchle kroky na automatickú a multilaterálnu výmenu informácií ako celosvetového štandardu s cieľom posilniť daňovú transparentnosť a boj proti podvodom a daňovým únikom;

222. navrhuje, aby sa Európska únia po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stala priamym signatárom dohovorov MOP a aby podpísala všetky dohovory, ktoré MOP doteraz prijala;
Záver

223.  dospel k záveru, že potrebujeme Európu vo väčšom rozsahu; domnieva sa, že je naliehavo nutné politické a intelektuálne vedenie s cieľom vrátiť európsky projekt späť do správnych koľají; zastáva názor, že Komisia musí plne využívať svoje práva iniciatívy v oblasti spoločných kompetencií, najmä v politike energetiky, aby EÚ mohla čeliť výzvam; nazdáva sa, že je potrebné zavŕšiť projekt vnútorného trhu zohľadňujúci ekologické aj sociálne aspekty a tvoriaci základ Únie; naliehavo vyzýva, aby sa posilnili mechanizmy hospodárskeho riadenia v rámci Únie, najmä z hľadiska lepšej zodpovednosti, riadenia výnimočných situácií a koordinácie hospodárskej politiky a politiky práce; trvá na tom, že program reformy oblasti financií a dohľadu musí rýchlo napredovať, že okrem nedostatkov zistených počas krízy sa musí zaoberať aj potrebou navrhnúť finančný systém, ktorý podporí reálne hospodárstvo, povedie k finančnej stabilite a hospodárskemu rastu, dlhodobým investíciám, tvorbe pracovných miest, sociálnej súdržnosti a boju proti chudobe; považuje za nevyhnutné spravodlivo prepracovať systém zdaňovania takým spôsobom, ktorý odrádza od vytvárania prílišného pákového efektu a podporuje sociálnu spravodlivosť, podnikateľského ducha a inovácie; žiada oživenie udržateľného sociálneho trhového hospodárstva a v ňom zakotvených hodnôt;

224.  je odhodlaný plniť v rámci Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu ciele ustanovené v jeho mandáte, a to v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi členských štátov EÚ s cieľom prijať spoločné odporúčania;

o
o   o

225.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, predsedovi Európskej rady, predsedovi euroskupiny, Európskej centrálnej banke, Hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj sociálnym partnerom.

(1) Ú. v. EÚ C 230 E, 26.8.2010, s. 11.