Európsky parlament,

–  so zreteľom na list českej vlády Rade z 5. septembra 2011 o návrhu protokolu o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie (charta) na Českú republiku,

–  so zreteľom na list predsedu Európskej rady predsedovi Európskeho parlamentu z 25. októbra 2011 týkajúci sa navrhovaného protokolu o uplatňovaní charty na Českú republiku,

–  so zreteľom na článok 48 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0385/2011),

–  so zreteľom na článok 6 ods. 1 ZEÚ a na chartu,

–  so zreteľom na protokol č. 30 o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie na Poľsko a Spojené kráľovstvo, ktorý tvorí prílohu ZEÚ a Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na závery stretnutia hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 29. až 30. októbra 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenia týkajúce sa charty priložené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva podpísaná 13. decembra 2007, najmä na vyhlásenie všetkých členských štátov č. 1, vyhlásenie Českej republiky č. 53 a vyhlásenia Poľskej republiky č. 61 a č. 62,

–  so zreteľom na uznesenie 330 prijaté na 12. schôdzi Senátu Českej republiky 6. októbra 2011,

–  so zreteľom na článok 74a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0174/2013),

keďže:

A.  hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa na stretnutí Európskej rady 29. až 30. októbra 2009 dohodli, že v čase uzavretia ďalšej dohody o pristúpení a v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami priložia k zmluvám protokol o uplatňovaní charty na Českú republiku;

B.  v súlade s článkom 48 ods. 2 ZEÚ predložila česká vláda 5. septembra 2011 v liste svojho stáleho predstaviteľa Rade návrh na zmenu zmlúv, ktorým je doplnenie protokolu o uplatňovaní charty na Českú republiku;

C.  v súlade s článkom 48 ods. 2 ZEÚ predložila Rada 11. októbra 2011 Európskej rade návrh na zmenu zmlúv, pokiaľ ide o pripojenie protokolu o uplatňovaní charty na Českú republiku;

D.  v súlade s prvým pododsekom článku 48 ods. 3 ZEÚ Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o tom, či by sa mali preskúmať navrhované zmeny;

E.  podľa článku 6 ods. 1 ZEÚ Európska únia uznáva, že práva, slobody a zásady stanovené v charte majú rovnakú právnu hodnotu a sú rovnako záväzné ako zmluvy;

F.  protokoly tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv, ku ktorým sú priložené, a preto si dodatkový protokol, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o uplatňovanie častí práva Únie na členský štát, vyžaduje revíziu zmlúv;

G.  podľa druhého pododseku článku 6 ods. 1 ZEÚ charta žiadnym spôsobom nerozširuje právomoci Únie inak, ako sú určené v zmluvách;

H.  podľa článku 51 sú ustanovenia charty pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj pre členské štáty výlučne vtedy, keď vykonávajú právo Únie. Tieto inštitúcie, orgány, úrady a agentúry teda musia rešpektovať práva, zachovávať zásady a podporovať uplatňovanie charty v súlade so svojimi príslušnými právomocami a zároveň dodržiavať obmedzenia právomocí udelených Únii na základe zmlúv. Ako sa potvrdilo vo vyhlásení členských štátov č. 1, chartou sa nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, neustanovuje sa žiadna nová právomoc či úloha pre Úniu, ani sa nemenia právomoci a úlohy vymedzené zmluvami;

I.  v odseku 2 vyhlásenia Českej republiky č. 53 sa určuje, že „charta nezužuje oblasť uplatňovania vnútroštátneho práva a neobmedzuje žiadne zo súčasných právomocí vnútroštátnych orgánov v tejto oblasti“, čím sa potvrdzuje, že je zaručená integrita právneho poriadku Českej republiky bez využitia dodatočného nástroja;

J.  na základe vedeckých dôkazov a judikatúry protokol č. 30 nevyníma Poľsko a Spojené kráľovstvo zo záväzných ustanovení charty, nepredstavuje doložku o neúčasti, nepozmeňuje chartu a ani nemení právny stav, ktorý by panoval, keby tento protokol neexistoval(1). Jeho jediným účinkom je vytvárať právnu neistotu nielen v Poľsku a Spojenom kráľovstve, ale aj v ostatných členských štátoch;

K.  dôležitá úloha charty je zvyšovať význam základných práv a viac ich zviditeľňovať, no protokol č. 30 vytvára právnu neistotu a politický zmätok, čím podrýva úsilie Únie o zachovanie jednotne vysokej a rovnakej úrovne ochrany práv;

L.  ak by sa protokol č. 30 mal niekedy vykladať tak, že obmedzuje rozsah pôsobnosti alebo právnu silu ustanovení charty, viedlo by to k zníženiu ochrany základných práv a slobôd poskytovanej občanom Poľska, Spojeného kráľovstva a potenciálne Českej republiky;

M.  český parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu presne v takej podobe, v akej bola podpísaná, bez akýchkoľvek výhrad či obmedzení, pokiaľ ide o plné dodržiavanie charty zo strany Českej republiky(2);

N.  český Senát v uznesení 330 zo 6. októbra 2011 vyjadril nesúhlas s uplatňovaním protokolu č. 30 na Českú republiku z dôvodu, že by sa tým oslabili normy ochrany základných práv a slobôd českých občanov. Český senát tiež spochybnil sporné ústavné okolnosti, za akých prezident republiky túto otázku prvý raz nastolil. Došlo k tomu totiž až po tom, čo parlament ukončil ratifikáciu Lisabonskej zmluvy;

O.  Ústavný súd Českej republiky zamietol v rokoch 2008 a 2009 dve petície, pretože sa domnieval, že Lisabonská zmluva je plne v súlade s českým ústavným právom, avšak nedá sa vylúčiť možnosť, že proti navrhnutému pozmeňujúcemu návrhu zmlúv bude na ten istý súd podaná žaloba;

P.  Európsky parlament je v duchu skutočnej spolupráce morálne zaviazaný predložiť Európskej rade svoje stanovisko ku všetkým navrhovaným zmenám zmluvy bez ohľadu na ich význam, ale žiadnym spôsobom nie je zaviazaný s Európskou radou súhlasiť;

Q.  pretrvávajú pochybnosti o ochote českého parlamentu dokončiť proces ratifikácie nového protokolu zameraného na rozšírenie uplatňovania protokolu č. 30 na Českú republiku; v prípade, že sa Európska rada rozhodne preskúmať navrhovaný pozmeňujúci návrh, ostatné členské štáty by nemuseli chcieť začať svoje postupy ratifikácie, kým Česká republika nedokončí svoj postup;

1.  vyzýva Európsku radu, aby neskúmala navrhovanú zmenu zmlúv;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie ako aj jeho pozíciu Európskej rade, Rade, Komisii, vláde a parlamentu Českej republiky a parlamentom ostatných členských štátov.

(1) Rozhodnutie Súdneho dvora z 21. decembra 2011 v spojených veciach C-411/10 a C-493/10, najmä odsek 120. (2) Česká Poslanecká snemovňa ratifikovala Lisabonskú zmluvu 18. februára 2009 a český Senát 9. mája 2009.