Európsky parlament,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva (COM(2013)0150),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych dlhodobých investičných fondoch (COM(2013)0462),

–  so zreteľom na zásady OECD na vysokej úrovni pre financovanie dlhodobých investícií inštitucionálnymi investormi,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394), ktorá uznáva ústrednú úlohu MSP v hospodárstve EÚ a zameriava sa na posilnenie ich úlohy a podporu ich rastu a potenciálu vytvárať pracovné miesta zmierňovaním mnohých problémov, ktoré sa považujú za prekážky ich rozvoja,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy Small Business Act pre Európu (COM(2011)0078) a na uznesenie Parlamentu k tomuto oznámeniu z 12. mája 2011(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010(3),

–  so zreteľom na rokovania o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0065/2014),

A.  keďže komerčné banky predstavujú podľa Komisie hlavný zdroj finančných prostriedkov v EÚ, zabezpečujúc viac ako 75 % finančného sprostredkovania;

B.  keďže celosvetová finančná kríza a kríza štátneho dlhu v EÚ výrazne bránia procesu finančného sprostredkovania a schopnosti finančného sektora v Európe smerovať úspory na dlhodobé investičné potreby vzhľadom na slabé makroekonomické prostredie;

C.  keďže verejné investície majú kľúčovú úlohu pri podnecovaní dlhodobých investícií; keďže, ako ukazujú nedávne štúdie Komisie(4), mali politiky fiškálnej konsolidácie, najmä ak boli koordinované na úrovni EÚ, kvôli svojim presahom a existencii pozitívneho fiškálneho multiplikátora veľmi vážny vplyv na dlhodobé investície;

D.  keďže medzinárodní konkurenti EÚ ako USA a Japonsko si zachovali vysokú mieru verejných investícií, zatiaľ čo politiky EÚ viedli k veľmi nízkej miere takýchto investícií;

E.  keďže súkromní aj inštitucionálni investori sa vyznačujú pretrvávajúcou nedôverou a vysokou mierou averzie k riziku;

F.  keďže prostredie s nízkou úrokovou mierou, prognózy nízkeho rastu, prinajmenšom v predvídateľnej budúcnosti, a hospodárska neistota výrazne znížili ponuku dlhodobého financovania a ochotu riskovať pri dlhodobých projektoch;

G.  keďže obmedzené verejné finančné prostriedky v členských štátoch obmedzili schopnosť verejného sektora investovať do infraštruktúry;

H.  keďže Parlament neraz žiadal o vytvorenie legislatívneho aktu o reštrukturalizácii spoločností (napr. už v januári 2013), aby bolo možné zabezpečiť dlhodobé plánovanie zo strany podnikov;

I.  keďže nárast celkovej nezamestnanosti, a najmä nárast nezamestnanosti mladých ľudí, naďalej predstavujú hlavné riziko pre hospodársku a sociálnu konvergenciu na úrovni EÚ;

Odôvodnenia

1.  víta iniciatívu Komisie podnietiť širokú diskusiu o tom, ako posilniť ponuku dlhodobého financovania a ako zlepšiť a diverzifikovať systém finančného sprostredkovania pre dlhodobé investície v EÚ; zdôrazňuje však, že je nutné bezodkladne dosiahnuť konkrétny pokrok v záujme obnovy dlhodobých investícií a tvorby pracovných miest v EÚ; zdôrazňuje, že definícia dlhodobého financovania by mala byť vyvážená a mala by zahŕňať existenciu stabilných záväzkov, aby bolo možné zaobchádzať s dlhodobými aktívami bez akéhokoľvek rizika nadmernej likvidity;

2.  zdôrazňuje, že dlhodobé investície musia byť v súlade s potrebami reálneho hospodárstva, aby boli schopné zabezpečiť potrebný základ kontinuálneho a udržateľného hospodárskeho rastu a spoločenskej pohody potrebných na dosiahnutie konkurencieschopnej, udržateľnej, inkluzívnej a inovatívnej EÚ;

3.  poukazuje na špecifické okolnosti, ktoré sa vyskytujú na miestnej a regionálnej úrovni, a vyzýva k účinnej spolupráci medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom umožniť vykonávanie nadnárodných projektov a vytvorenie prostredia dlhodobých investícií v celej EÚ;

4.  zdôrazňuje, aby dlhodobé investície musia byť v súlade s cieľmi stratégie rastu Európa 2020, aktualizácie priemyselnej politiky z roku 2012, iniciatívy Inovácia v Únii a nástroja Spájame Európu;

5.  zdôrazňuje, že náklady na odbornú prípravu a vzdelávanie by sa mali považovať za dlhodobé investície;

6.  poznamenáva, že schopnosť hospodárstva poskytovať finančné prostriedky pre dlhodobé investície závisí od dopytu vo verejnej aj súkromnej sfére, ktorý je v oboch prípadoch v EÚ veľmi nízky, od jeho investičnej kultúry a tiež od jeho schopnosti vytvárať kapacitu financovania a pritiahnuť a udržať domáci kapitál a priame zahraničné investície;

7.  zdôrazňuje, že dlhodobé investície zohrávajú kľúčovú úlohu pri stabilizácii finančných trhov proticyklickým investovaním, čím podporujú udržateľný hospodársky rast;

8.  poznamenáva, že zatiaľ čo banky v EÚ poskytujú viac ako 75 % dlhodobého financovania, čím sa vytvára značná závislosť od tohto zdroja financovania, v USA banky poskytujú menej než 20 % všetkého dlhodobého financovania a veľká väčšina financovania je zabezpečovaná prostredníctvom dobre rozvinutých kapitálových trhov;

9.  konštatuje, že finančný systém EÚ bude odolnejším so širším okruhom nebankových zdrojov financií a nástrojov slúžiacich sporiteľom a potrebám spoločností v oblasti dlhodobého financovania;

10.  konštatuje, že na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky je nutné tlačiť na rozdelenie zdrojov podporujúce dlhodobé zelené investície;

11.  zdôrazňuje, že prioritou verejného rozpočtu je fiškálna konsolidácia s cieľom zabezpečiť a obnoviť dodržiavanie Paktu stability a rastu a balíku dvoch legislatívnych aktov; preto podporuje iniciatívu na navýšenie súkromných investícií do dlhodobého financovania;

Prekážky brániace inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu

12.  konštatuje, že financovanie z verejných zdrojov je obmedzené vzhľadom na pomalý hospodársky rast, zlé hospodárenie s verejným rozpočtom a udeľovanie štátnej pomoci na záchranu finančných inštitúcií;

13.  konštatuje, že niektoré krajiny čelia z dôvodu ich nadmerného zadĺženia v priebehu posledných rokov vážnym prekážkam pri vstupe na kapitálové trhy, prípadne na ne majú vstup dokonca zakázaný, pričom sú kapitálové trhy hlavnou príčinou nedávnej krízy; ďalej konštatuje, že prístup ku kapitálu pre MSP je v mnohých členských štátoch podstatne ťažší, pretože komerčné banky poskytujú úvery len za nevyhovujúcich podmienok;

14.  konštatuje, že niektorí investori z odvetvia bankovníctva a poisťovníctva musia svoje obchodné modely prispôsobiť meniacim sa a sprísneným regulačným požiadavkám; pripomína, že tieto požiadavky majú posilňovať financovanie reálneho hospodárstva a mali by prispievať k celkovým cieľom EÚ v oblasti udržateľného, inkluzívneho a inteligentného hospodárstva;

15.  konštatuje, že investori sú možno odrádzaní od investovania do niektorých odvetví, a to kvôli riziku regulačných zmien, ktoré môžu podstatne zmeniť hospodárnosť projektu;

16.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESRB posúdila systémové riziká hroziace kapitálovým trhom a spoločnosti ako takej v dôsledku nadbytku nespáliteľných uhlíkových zásob; žiada Komisiu, aby v nadväznosti na svoju zelenú knihu podala o tomto posúdení správu;

17.  konštatuje, že súčasné zákony o konkurze sú v EÚ rozdrobené a môžu v niektorých prípadoch odrádzať od cezhraničného investovania a obmedzovať schopnosť investorov získať späť svoj kapitál v prípade neúspechu projektu; varuje, že v súvislosti s ochranou investorov je potrebné sa vyhnúť pretekom ku dnu; uznáva, že ustanovenia o konkurze patria do právomoci členských štátov;

Alternatívne mechanizmy financovania

18.  konštatuje, že komerčné banky budú zrejme aj naďalej hlavným zdrojom finančných prostriedkov a že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vytvorili nové zdroje, ktoré budú dopĺňať zavedené mechanizmy a pokryjú chýbajúce financovanie, a pritom zabezpečia primeraný regulačný a dozorný rámec prispôsobený potrebám reálneho hospodárstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že za posledných 20 rokov došlo k poklesu verejných ponúk v EÚ, čo brzdí rast, tvorbu pracovných miest, inovácie a stabilitu; konštatuje, že na celkovom množstve vytvorených pracovných miest v EÚ sa významne podieľajú kótované malé a stredné podniky, a vyjadruje poľutovanie nad negatívnymi dôsledkami toho, že tieto spoločnosti sa síce rozrastajú, ale ich kapitál je obmedzený;

19.  navrhuje, aby sa zvážilo vytvorenie investičného oddielu v rámci rozpočtu Európskej únie;

20.  víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa dlhodobých investičných fondov; upozorňuje, že vzhľadom na ich plánované charakteristiky to vyzerá, že budú slúžiť najmä inštitucionálnym investorom; poukazuje na to, že aj systém EÚ v oblasti alternatívnych investičných fondov, fondov rizikového kapitálu a fondov pre sociálne investície poskytuje vhodné modely investičných nástrojov;

21.  zdôrazňuje posilnenú úlohu nových inovatívnych finančných nástrojov vo všetkých oblastiach činnosti a všetkých fondoch v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov; zdôrazňuje, že rastie význam finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti kvôli zlej dostupnosti investičných úverov v reálnom hospodárstve; vyzýva Komisiu, aby zaručila právnu jednoznačnosť a transparentnosť novovytvorených finančných nástrojov a zaviedla pevnejšiu väzbu na úverové možnosti Európskej investičnej banky;

22.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vylepšený európsky rámec investičných fondov s nižšou likviditou s cieľom nasmerovať krátkodobú likviditu súkromných domácností do dlhodobých investícií a zabezpečila ďalšie riešenie otázky dôchodkov;

23.  povzbudzuje zainteresované strany v ďalšom rozvíjaní iniciatívy EÚ a Európskej investičnej banky týkajúcej sa dlhopisov na projekty s cieľom zvýšiť financovanie veľkých európskych infraštruktúrnych projektov v doprave, energetike a odvetví informačných technológií; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali národné iniciatívy dlhopisov na projekty založené na systémoch záruk; pripomína, že verejné záruky by sa mali poskytovať len za prísnych podmienok zameraných na zaistenie primeraného poskytovania verejných statkov;

24.  domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá môžu tvoriť účinný a nákladovo efektívny spôsob uľahčovania spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom pri niektorých investíciách, najmä pri projektoch v oblasti infraštruktúry; konštatuje, že je nevyhnutné zaistiť vysoký stupeň odborných znalostí, aby sa umožnil náležitý výber týchto projektov, ich posudzovanie, návrhy, dlhodobé plánovanie a finančné zabezpečenie;

25.  nazdáva sa, že dlhodobí verejní investori (celoštátne, regionálne a nadnárodné rozvojové banky a verejné finančné inštitúcie) sú silnými nástrojmi na podporu súkromných investícií, aby bol zabezpečený prístup malých a stredných podnikov k finančnému krytiu a podporené dlhodobé financovanie podnikov širšieho verejného záujmu a strategického významu, najmä tých, ktoré by boli prínosom k cieľom v oblasti verejnej politiky, ktoré sa spájajú s hospodárskym rastom, sociálnou súdržnosťou a ochranou životného prostredia; zdôrazňuje význam zodpovednosti, transparentnosti a demokratického vlastníctva vhodných dlhodobých investičných cieľov a mechanizmov uľahčovania;

26.  vyzýva Komisiu, aby v nadväzujúcom dokumente preskúmala a vytvorila harmonizovaný prístup k dlhodobému ohodnocovaniu projektov vo všeobecnom záujme podporovaných z verejných zdrojov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

27.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodné siete na spoluprácu a výmenu informácií a aby zriadili národných alebo regionálnych dlhodobých verejných investorov, ktorí budú môcť vychádzať z najlepších postupov už zriadených inštitúcií; v tomto smere zdôrazňuje, že takéto národné alebo regionálne rozvojové banky, ktoré majú často štruktúru družstva, v súčasnej kríze kontinuálne ponúkali regionálnym a miestnym ekonomikám spoľahlivé financovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju podporu finančným inštitúciám tohto typu;

28.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti podpory členských štátov, ktoré vyžadujú finančnú alebo technickú pomoc pri zriaďovaní dlhodobých národných a regionálnych verejných investorov, a aby zvážila možnosť európskeho mechanizmu ochrany pre dlhodobých národných verejných investorov;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali potenciál techník agregácie a zhromažďovania s cieľom zlepšiť vyhliadky na možnosť zaistenia potrebnej investície pre menšie sociálne a iné projekty v oblasti infraštruktúry;

30.  berie na vedomie rýchly vzostup kolektívneho financovania a domnieva sa, že môže priniesť nové možnosti; zdôrazňuje však, že je nutné zabezpečiť ochranu investorov a transparentnosť;

31.  domnieva sa, že inštitucionálni investori – poisťovne, dôchodkové fondy, rodinné podniky, vzájomné fondy a nadačné fondy – predstavujú vhodných a spoľahlivých poskytovateľov dlhodobého financovania vzhľadom na dlhšie časové horizonty ich obchodných modelov; zdôrazňuje, že je nutné preveriť a vyvážiť vhodné požiadavky dohľadu a prudenciálne požiadavky súvisiace s týmito inštitucionálnymi investormi v záujme presadzovania dlhodobých investícií do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho reálneho hospodárstva;

32.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť prístup na kapitálové trhy prostredníctvom nových zdrojov financovania, ako sú prvé verejné ponuky, kolektívne financovanie, úvery medzi rovnocennými partnermi a (kryté) dlhopisy, alebo prostredníctvom nových segmentov trhu; vyzýva EÚ, aby preskúmala úspešné národné iniciatívy a aby na nich nadviazala s cieľom zistiť, aké sú prekážky prvých verejných ponúk, a odstrániť ich; podporuje zavedenie klasifikácie rastových trhov MSP do smernice o trhoch s finančnými nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby ich rozvoj podporila revíziou smernice o prospekte; taktiež vyzýva Komisiu, aby zvážila prístup zahŕňajúci niekoľko riaditeľstiev s cieľom preskúmať spôsoby, ako môžu byť verejné trhy pre MSP podporené a spôsob, ako môžu smernice o akčných plánoch v oblasti finančných služieb diverzifikovať množinu investorov;

33.  podporuje snahy o vytvorenie právnych predpisov, ktoré by zabezpečili vysokokvalitnú sekuritizáciu aktív bez vytvárania príliš zložitých štruktúr, zbytočnej resekuritizácie alebo viac než trojstupňových štruktúr; poznamenáva, že vzhľadom na podkladové riziká existuje priestor pre ďalšiu štandardizáciu a transparentnosť; vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby pozorne sledovali činnosť pracovnej skupiny Rady pre finančnú stabilitu Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, ktorá rieši otázku sekuritizácie a aby sa do nej aktívne zapojili; podotýka, že v tejto oblasti chýba jednotný prístup, a vyzýva preto k vytvoreniu celkového regulačného rámca a definovaniu vysokokvalitnej sekuritizácie; je presvedčený, že vysokokvalitná sekuritizácia môže zohrávať dôležitú úlohu pri finančnom sprostredkovaní dlhodobých aj krátkodobých aktív a môže byť tiež prínosná pre malé a stredné subjekty využívajúce úvery;

34.  konštatuje, že sekuritizácia bola jedným z faktorov, ktoré prispeli ku kríze, keďže dlhodobá zodpovednosť za riziko bola rozptýlená v reťazci sekuritizácie; vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala v posilňovaní bankového systému, vrátane družstevných bánk a verejných sporiteľní, a v posilňovaní schopnosti bánk získať prístup k dlhodobému refinancovaniu na pokrytie svojich dlhodobých investícií;

35.  víta, že vďaka operáciám Európskeho investičného fondu na zvýšenie kreditnej kvality a rámcovému programu pre konkurencieschopnosť a inovácie sa zabezpečilo ďalšie financovanie pre MSP;

36.  vyzýva Komisiu, aby znížila zbytočnú administratívnu a regulačnú záťaž a aby prihliadala najmä na špecifický charakter malých a stredných podnikov a podnikateľov; víta prijatie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu, programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a programu Horizont 2020; konštatuje, že fragmentácia finančných trhov vedie k tomu, že sa financovanie malých a stredných podnikov stáva zložitejším a náročnejším;

37.  odporúča, aby EIB zriadila osobitnú pobočku pre financovanie MSP s individuálne prispôsobenými úverovými podmienkami;

38.  berie na vedomie výzvu Komisie na používanie súkromného kapitálu alebo rizikového kapitálu, ktoré sú riadené smernicou o správcoch alternatívnych investičných fondov a nariadením o európskych fondoch rizikového kapitálu, ako alternatívnych zdrojov financovania, najmä s ohľadom na začínajúce a rozrastajúce sa spoločnosti; poznamenáva, že v súčasnosti sú pri úverovom financovaní dostupné značné daňové výhody; domnieva sa, že spoločnosti poskytujúce rizikový kapitál a súkromné investičné spoločnosti môžu ponúkať cennú nefinančnú pomoc vrátane konzultačných služieb, finančného poradenstva, marketingovej stratégie a odbornej prípravy; ďalej vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila úlohu týchto spoločností pri financovaní hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby pracovala na odstránení všetkých predsudkov proti kapitálu v rôznych národných hospodárstvach, ako aj európskom a svetovom hospodárstve;

Regulačné prostredie

39.  zdôrazňuje, že podnikateľské prostredie s priaznivými podmienkami pre investorov a jasným smerovaním k technologickému pokroku je nutným predpokladom zatraktívnenia EÚ pre priame zahraničné investície; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať voľný pohyb kapitálu v rámci EÚ aj medzi EÚ a tretími krajinami, aby EÚ získala prístup k svetovým zdrojom kapitálu; v tomto smere poukazuje najmä na potrebu zabezpečenia toho, aby sa smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov uplatňovala spôsobom, ktorý by podporil zahraničné investície v EÚ;

40.  považuje za dôležité pre investorov, aby si mohli vybrať medzi mnohými atraktívnymi investičnými produktmi, aby mohli svoje investície diverzifikovať;

41.  zdôrazňuje, že je z investorského správania je potrebné odstrániť nadmerný dôraz na krátkodobé výsledky a posunúť sa k zodpovednej investičnej kultúre vedúcej k dlhodobým investíciám v EÚ;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoločné chápanie toho, že finančná stabilita a rast sa navzájom nevylučujú, ale naopak spolu súvisia a sú významným základom pre dlhodobé zaistenie a posilnenie dôvery investorov;

43.  zdôrazňuje význam finančného vzdelávania a chápania investorov pre vytvorenie kultúry dlhodobých investícií v EÚ a zdôrazňuje, akú úlohu môže regulácia zo strany EÚ v tomto smere zohrávať;

44.  zdôrazňuje, že pevný regulačný rámec a právna istota sú nevyhnutnými podmienkami fungovania jednotného trhu s finančnými službami; domnieva sa, že súčasná a budúca reforma regulačného systému by sa mala riadne posúdiť a jej dôsledky dôsledne sledovať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili podporu bankovej únie s cieľom obmedziť fragmentáciu finančných trhov; vyzýva Komisiu, aby dobudovala jednotný trh so službami a umožnila tak využívať celý jeho potenciál;

45.  vyzýva na zavedenie stimulov motivujúcich k zvyšovaniu miery dlhodobého vlastníctva akcií, ako je doplnkové hlasovacie právo v riadiacich orgánoch, ďalšie akcie a vyššie dividendy;

46.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila celkový dosah už ukončenej, ako aj stále prebiehajúcej finančnej regulácie dlhodobých investícií;

47.  víta pokrok dosiahnutý v prebiehajúcich rokovaniach o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve; berie na vedomie dôležitosť týchto rokovaní pre posilňovanie politík a opatrení na zvýšenie objemu investícií USA a EÚ do podpory tvorby pracovných miest, udržateľného hospodárskeho rastu a medzinárodnej konkurencieschopnosti;

48.  domnieva sa, že osobitné posúdenie vplyvu dlhodobého financovania by sa malo zahrnúť do všetkých legislatívnych návrhov o príslušnej regulácii finančných služieb;

49.  podporuje výzvu Komisie, aby Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov preskúmal potenciálne nastavenie určitých ustanovení o kapitálových požiadavkách v rámci programu Solventnosť II s cieľom zabrániť možným prekážkam dlhodobého financovania; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila plnohodnotné konzultácie k navrhovanej kalibrácii a ďalej novelizovala platné právne predpisy;

50.  opakuje svoju výzvu uvedenú v návrhu nariadenia o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, aby sa priradila primeraná riziková váha expozíciám, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na kriticky dôležité projekty v oblasti infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a komunikácií; domnieva sa, že ďalšie právne predpisy by mali zohľadňovať požiadavky dlhodobých investorov, posúdiť rizikovosť finančných aktív zohľadňovaním povahy a trvania záväzkov a uznať pozitívny vplyv stabilných záväzkov;

51.  nabáda Komisiu, aby sa snažila o lepšiu medzinárodnú spoluprácu a zbližovanie v oblasti dlhodobých investícií uskutočňovaním celosvetového dialógu na úrovni G20 a Rady pre finančnú stabilitu (FSB);

52.  domnieva sa, že investície do dlhodobých aktív si vyžadujú dôkladnú znalosť a posúdenie dlhodobých rizík, ktoré s nimi súvisia; preto zdôrazňuje, že investori musia získať dôkladné odborné znalosti a dobré riadenie rizika v záujme ochrany dlhodobých záväzkov;

53.  je presvedčený, že riadne účtovné zásady zodpovedajúce dlhodobým cieľom uplatniteľné na inštitucionálnych investorov, ako je prechod na hospodárstvo šetrné ku klíme, môžu viesť k väčšej transparentnosti a jednotnosti finančných informácií a mali by systematicky zohľadňovať hospodársky model dlhodobých investorov; zdôrazňuje však, že dodržiavanie týchto účtovných zásad by nemalo viesť k vytváraniu podnetov pre cyklické stratégie; naliehavo vyzýva Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby pri prehodnocovaní oceňovania podľa trhovej hodnoty a oceňovania na základe modelu zvážila riziko procyklického pôsobenia a aby pri prepracovaní svojho koncepčného rámca uznala zásadný význam obozretnosti; domnieva sa, že zverejňovanie jasných, štandardizovaných nefinančných informácií o veľkých spoločnostiach môže zvýšiť transparentnosť a podporiť prostredie lákavejšie pre investorov;

54.  nabáda Komisiu, aby dôsledne sledovala prácu skupiny G20 na návrhoch na vytvorenie mnohostranného investičného rámca určujúceho minimálne normy a meniaceho niektoré prvky regulujúce dlhodobé investície a pravidlá účtovania založeného na reálnej hodnote s cieľom riešiť krátkodobú fluktuáciu, a tým podporovať cezhraničné investície;

55.  domnieva sa, že je skutočne potrebné zabezpečiť spoľahlivé daňové podmienky, ktoré zabránia prekážkam dlhodobých investícií; konštatuje, že niektoré daňové stimuly a úľavy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore investícií; podporuje výmenu osvedčených postupov a zdôrazňuje, že vnútorný trh si vyžaduje transparentnosť a lepšiu koordináciu národných daňových politík v záujme uľahčenia cezhraničného investovania a zamedzenia dvojitému zdaneniu aj dvojitému nezdaneniu; nabáda členské štáty a Komisiu, aby posúdili možnosť poskytnutia daňovo zvýhodnených výnosov alebo iných daňových stimulov a úľav pre udržateľné projekty v oblasti infraštruktúry s cieľom podporiť dlhodobé investície;

56.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi preskúmali svoje nástroje na rozpočtové plánovanie a vypracovali a zverejnili svoje vlastné plány v oblasti vnútroštátnej infraštrukúry s cieľom poskytnúť investorom a ďalším zúčastneným stranám podrobné informácie a väčšiu istotu a umožniť dlhodobé plánovanie budúcich projektov; vyzýva Komisiu, aby umožnila členským štátom vypracovať spôsob štandardizácie údajov o projektoch v oblasti infraštruktúry a ich sprístupňovanie prostredníctvom centrálneho úložiska dát;

57.  domnieva sa, že stabilný regulačný odvetvový rámec je pre koncesionárov veľkej dopravnej infraštruktúry financovanej bez využitia verejných zdrojov nevyhnutný, aby bolo vďaka vhodným pravidlám oceňovania možné zaistiť prístup k potrebným finančným prostriedkom, dlhodobú návratnosť nákladov a aj dostatočný výnos z investície;

58.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv daňových stimulov používaných členskými štátmi na dlhodobé financovanie a energetickú transformáciu a aby určila osvedčené postupy pri rozlišovaní medzi nižšími kapitálovými nákladmi na tzv. zelené investície a vyššími kapitálovými nákladmi na investície do projektov nezlučiteľných s prechodom na udržateľné dodávky energie;

59.  žiada, aby sa malým a stredným podnikom poskytol prednostný prístup k európskym dlhodobým investičným fondom, keďže sú oporou rastu a vytvárania pracovných miest v EÚ; domnieva sa, že súčasťou tohto prístupu by malo byť zjednodušenie postupov pri podávaní žiadostí; zdôrazňuje význam zaisťovania ľahšieho prístupu k financovaniu počas celého životného cyklu spoločnosti s cieľom vytvoriť a zachovať udržateľné a kvalitné pracovné miesta;

60.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali dôchodkové fondy v prijímaní sociálne zodpovedných investičných rozhodnutí, ktoré sú v súlade s európskymi a medzinárodnými ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami vrátane príslušných usmernení a zásad OECD a OSN; pripomína, že plány Komisie týkajúce sa preskúmania smernice o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi nesmú odrádzať od udržateľného dlhodobého financovania;

61.  zdôrazňuje potrebu lepšej finančnej regulácie a dohľadu s cieľom chrániť pracovníkov, daňových poplatníkov a reálne hospodárstvo pred budúcimi zlyhaniami trhu;

62.  vyzýva Komisiu, aby posilnila komunikáciu a vzťah s EIB, pokiaľ ide o návrh pôžičiek prispôsobených individuálnym potrebám a systémov ochrany; nabáda EIB, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi a regiónmi pri zavádzaní nových inovačných finančných nástrojov prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov a aby pokračovala v podpore ich investičnej stratégie zameranej na sektor sociálneho hospodárstva; okrem toho vyzýva EIB, aby takisto zvážila možnosť väčšej flexibility pri určovaní objemu a pravidiel takýchto pôžičiek prispôsobených individuálnym potrebám a iných súvisiacich systémov, tak aby boli v čo najväčšom súlade s finančnými nástrojmi ponúkanými prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä pokiaľ ide o náležité financovanie pre mladých podnikateľov a sociálne podniky;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 102. (2) Ú. v. EÚ L 115, 25.04.13, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1. (4) http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/economic_paper/2013/pdf/ecp506_en.pdf