Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2722(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0496/2012

Predkladané texty :

B7-0496/2012

Rozpravy :

PV 21/11/2012 - 10
CRE 21/11/2012 - 10

Hlasovanie :

PV 22/11/2012 - 13.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0452

Prijaté texty
PDF 192kWORD 51k
Štvrtok, 22. novembra 2012 - Štrasburg Finálna verzia
Konferencia o zmene klímy v Dauhe (COP 18)
P7_TA(2012)0452B7-0496/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o Konferencii o zmene klímy v Dauhe, Katar (COP 18) (2012/2722(RSP))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na výsledky konferencie Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách konanej na Bali v roku 2007 a na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

–  so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 5), ktoré sa konali v Kodani (Dánsko) od 7. do 18. decembra 2009, a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–  so zreteľom na 16. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a na 6. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 6), ktoré sa konali od 29. novembra do 10. decembra 2010 v Cancúne (Mexiko), a so zreteľom na dohody z Cancúnu,

–  so zreteľom na 17. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 7), ktoré sa konali od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane (Južná Afrika), a predovšetkým so zreteľom na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

–  so zreteľom na nadchádzajúcu 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. konferenciu zmluvných strán, , ktorá bude slúžiť ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP8), ktoré sa majú konať od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe (Katar),

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy,(2)

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy(3) , z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(4) , z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne(5) a zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(6) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(7) ,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2012 o nadviazaní na 17. zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 17) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 7. zasadnutie zmluvných strán ako stretnutie strán (CMP 7) Kjótskeho protokolu (Durban, Južná Afrika 28. novembra – 9. decembra 2011),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2012 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy – financovanie urýchleného začatia činnosti,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2011 o diplomacii EÚ pre oblasť klímy,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2011 s názvom Preklenutie medzery v oblasti emisií,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie z 20. decembra 2005 o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus, a najmä na jeho body 22, 38, 75, 76 a 105(8) ,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa vymedzujú rozvojové ciele tisícročia ako ciele spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,

–  so zreteľom na záväzky prijaté na samite G20 v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009 postupne zrušiť v strednodobom horizonte dotácie na fosílne palivá a poskytovať cielenú podporu najchudobnejším krajinám s cieľom prispôsobiť sa zmene klímy,

–  so zreteľom na 11. konferenciu zmluvných strán (COP 11) o biologickej rozmanitosti, ktorá sa má konať 8. – 19. októbra 2012 v indickom Hyderabade,

–  so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie (O-000160/2012 – B7-0364/2012 a O-000161/2012 – B7-0365/2012), ktoré predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 115 rokovacieho poriadku, a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v rozhodnutiach týkajúcich sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť (tzv. durbanský balík) sa uznáva, že zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne neodvrátiteľnú hrozbu pre ľudské spoločenstvá a planétu, a vyžaduje si teda, aby sa jej riešením na medzinárodnej úrovni zaoberali všetky zmluvné strany,

B.  keďže durbanský balík v zásade položil základy komplexnej, ambicióznej a medzinárodne právne záväznej dohody všetkých zmluvných strán, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2015 a začať vykonávať do roku 2020,

C.  keďže konferencia v Dauhe (COP 18) musí byť založená na dynamike dosiahnutej v Durbane s cieľom zabezpečiť, aby sa pokračovalo v úsilí o dosiahnutie takejto celosvetovej právne záväznej dohode a aby sa dosiahla do roku 2015,

D.  keďže takáto celosvetová právne záväzná dohoda musí byť v súlade so zásadou „spoločných, pritom však diferencovaných zodpovedností a svojich spôsobilostí“, ale musí prihliadať aj na to, že je potrebné, aby všetci väčší pôvodcovia emisií prijali ambiciózne a primerané ciele a zodpovedajúce politické opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré budú odzrkadľovať vyvíjajúce sa možnosti,

E.  keďže durbanský balík v dostatočnej miere nezohľadnil potrebu prijatia opatrení na zmiernenie zmeny klímy do roku 2020, keďže existujúce záväzky a prísľuby nie sú postačujúce na splnenie cieľa obmedziť celkový nárast priemernej globálnej ročnej teploty zemského povrchu o 2°C  porovnaní s úrovňami pred priemyselnou revolúciou (tzv. cieľ 2 °C), a keďže je preto nutné riešiť tieto otázky ako hlavnú prioritu na konferencii v Dauhe,

F.  keďže na základe vedeckých dôkazov predložených Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) je cieľ 2 °C podmienený tým, že globálne emisie dosiahnu svoj vrchol najneskôr do roku 2020, do roku 2050 sa znížia minimálne o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a potom budú naďalej klesať; keďže EÚ by z tohto dôvodu mala presadzovať konkrétne činnosti týkajúce sa všetkých väčších producentov emisií a ich efektívne zavedenie do roku 2020,

G.  keďže nedávne vedecké zistenia poukazujú na to, že vplyv zmeny klímy je rýchlejší a výraznejší, ako sa pôvodne predpokladalo, napr. pokiaľ ide o arktický región,

H.  keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), v rokoch 2010 až 2035 sa predpokladá zvýšenie celosvetového dopytu po energii o jednu tretinu; keďže k tomuto zvýšeniu dopytu a emisií dôjde prevažne v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou; keďže na podporu nehospodárnej spotreby fosílnych palív sa poskytujú dotácie v hodnote 400 mld. USD,

I.  keďže eliminácia emisií uhlíka v energetickom odvetví a v priemysle prostredníctvom uplatňovania inovácií by bola pre Európu výhodou, pretože na rastúcom globálnom trhu s energetickými službami a tovarom je priekopníkom,

J.  keďže celosvetové inovácie v odvetví udržateľnej energie (tak na úrovni výroby, ako aj na úrovni používateľov) vedú k tvorbe pracovných miest, stimulácii hospodárskeho rastu a zvyšovaniu energetickej nezávislosti a zabezpečujú čistejší svet, v ktorom dochádza k zmierneniu zmeny klímy a zaistené sú dostatočné dodávky energie,

K.  keďže životnosť investícií do odvetvia energetiky veľmi často dosahuje 30 rokov i viac a keďže plánovanie nových projektov a politík si vyžaduje dlhý čas, čo zdôrazňuje naliehavosť prijatia nových krokov v oblasti energie na celosvetovej úrovni,

L.  keďže je potrebné uskutočniť rozsiahlejší výskum, pokiaľ ide o prospešné inovácie v oblasti energetických a dopravných systémov,

M.  keďže EÚ by mala v záujme preukázania vážnosti svojho úsilia a vzhľadom na svoje technologické a ekonomické možnosti zaujať vedúce postavenie v rámci ochrany klímy,

N.  keďže v prípade, ak sa nedosiahne konsenzus, pokiaľ ide o spravodlivý podiel v dlhodobom celosvetovom úsilí o zmiernenie vplyvov zmeny klímy, právne záväzná dohoda nebude v roku 2015 možná,

O.  keďže na konferencii COP 16 v Cancúne v roku 2010 sa rozvinuté zaviazali poskytnúť do roku 2020 „ďalších nových“100 miliárd USD ročne na riešenie potrieb v súvislosti so zmenou klímy v rozvojových krajinách, ale keďže v súčasnosti neexistuje medzinárodne dohodnutá definícia „nových a dodatočných“ prostriedkov,

P.  keďže nie je jasné, koľko prostriedkov bude poskytnutých po roku 2012, ktorý je posledným rokom obdobia financovania urýchleného začatia činnosti (kodanský záväzok 30 miliárd USD počas troch rokov),

Q.  keďže v celosvetovom meradle pochádza okolo 20 % emisií skleníkových plynov z odlesňovania, iných foriem využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy a keďže agrolesníctvo prispieva k zmierňovaniu vplyvu prostredníctvom zvýšenej miery ukladania uhlíka a znižuje chudobu diverzifikáciou príjmov miestnych komunít,

R.  keďže zlepšenie správy lesného hospodárstva je zásadným predpokladom trvalého obmedzenia odlesňovania,

Durbanská platforma pre posilnenú činnosť

1.  víta zriadenie pracovnej skupiny ad hoc pre Durbanskú platformu pre posilnenú činnosť a konštatuje, že rozhodnutie 1/CP.17 si naliehavo vyžaduje, aby skupina začala prácu na vypracovaní protokolu, právneho nástroja alebo dohodnutého výstupu, ktorý by mal právnu silu v súlade s dohovorom a bol by uplatniteľný všetkými zmluvnými stranami, a aby ukončila svoju prácu čo najskôr, najneskôr však do roku 2015; ďalej konštatuje, že táto práca musí vychádzať z piatej hodnotiacej správy IPCC, ktorá má byť vypracovaná do roku 2014; víta takisto proces zameraný na zvýšenie úrovne ambícií pred rokom 2020;

2.  zdôrazňuje, že rovnosť a spoločné, pritom však diferencované zodpovednosti a príslušné spôsobilosti musia byť stredobodom Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť, ak má byť schopná primerane riešiť otázku klímy;

3.  poznamenáva, že v durbanskom balíku sa súčasne vyžaduje, aby pracovná skupina ad hoc pre dlhodobú spoluprácu (AWG-LCA) dosiahla dohodnuté výsledky pred konferenciou v Dauhe;

4.  zdôrazňuje, že nový právny nástroj bude musieť zabezpečiť opatrenia na zmiernenie vplyvov v súlade s globálnou úrovňou uhlíka, ktoré budú v zhode s požiadavkou udržania zmeny teploty klímy o menej než 2°C v porovnaní s úrovňami pred priemyselnou revolúciou, a zaistiť prostriedky na požadované opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách, ako aj dôsledné započítavanie, monitorovanie a podávanie správ a rozsiahly režim presadzovania pravidiel a zabezpečovania súladu s nimi;

5.  s veľkými obavami poznamenáva, že niektoré zmluvné strany počas rokovaní v Bonne v máji 2012 pokroku úmyselne bránili, víta však aj keď malé, ale zreteľné kroky smerom k zbližovaniu dosiahnuté počas dodatočných neformálnych zasadnutí, ktoré prebiehali od 30. augusta do 5. septembra 2012 v thajskom Bangkoku;

6.  žiada, aby pred skončením činnosti AWG-LCA došlo k ďalšiemu objasneniu a dohode, pokiaľ ide o porovnateľnosť úsilia a spoločný rámec započítavania v prípade zmluvných strán z vyspelých krajín, ktoré nepristúpili ku Kjótskemu protokolu;

7.  zdôrazňuje, že EÚ musí ísť príkladom tým, že bude plniť svoje záväzky a preukazovať svoje ambície tak v oblasti zmierňovania, ako aj financií; preto sa domnieva, že je úlohou všetkých inštitúcií Európskej únie, aby sa ešte predtým, ako sa bude konať konferencia v Dauhe, venovali intenzívnej diplomacii v oblasti klímy a budovali medzinárodné spojenectvá s cieľom zabezpečiť, aby boli rešpektované záväzky uvedené v durbanskom balíku a aby sa proces UNFCCC zefektívnil v záujme dosiahnutia dohody o novom mnohostrannom režime do roku 2015; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť spôsob, akým sa budú princípy dohovoru uplatňovať v rámci vzťahujúcom sa na obdobie po roku 2020, tak aby všetky strany prijali záväzky; zastáva názor, že nový trhovo orientovaný mechanizmus vymedzený na konferencii COP 17 má v tomto ohľade zásadný význam, a vyjadruje nádej, že skupina AWG-LCA úspešne rozvinie podmienky a postupy fungovania tohto mechanizmu;

Kjótsky protokol – druhé obdobie plnenia záväzkov

8.  berie na vedomie rozhodnutie zmluvných strán, ktoré sa odzrkadľuje v durbanskom balíku a týka asi 15 % celosvetových emisií a na základe ktorého musí EÚ zintenzívniť svoje úsilie a nájsť riešenie v podobe spoločných opatrení, prostredníctvom ktorého by hlavní aktéri prijali záväzky na druhé obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré by ako prechodný stupeň začalo 1. januára 2013 a slúžilo na prechod k novému, účinnejšiemu a komplexnejšiemu medzinárodnému systému záväznému pre všetky zmluvné strany, ktorý by nadobudol platnosť do roku 2020;

9.  berie na vedomie skutočnosť, že USA, Rusko, Japonsko a Kanada sa nezapoja do prípadného druhého obdobia plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu a že Austrália a Nový Zéland zaujali v tejto otázke váhavý postoj; ďalej konštatuje, že v prípade rozvojových krajín, ako sú Čína, India, Brazília a Indonézia, stále chýbajú ciele znižovania emisií;

10.  vyzýva na prijatie potrebných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v Dauhe, aby sa ihneď mohlo začať prechodné druhé obdobie plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu;

11.  berie na vedomie prísľub obsiahnutý v rozhodnutí 1/CMP.7 durbanského balíka, podľa ktorého sa má o dátume ukončenia druhého obdobia plnenia záväzkov rozhodnúť na konferencii v Dauhe, a podporuje osemročné obdobie záväzkov, ktoré sa skončí 31. decembra 2020;

12.  zdôrazňuje potrebu vypracovať kvantifikované ciele na obmedzenie alebo zníženie emisií (QELRO) v rámci súčasnej funkčnej štruktúry Kjótskeho protokolu, ktoré zmluvné strany mali predložiť do mája 2012 a ktoré sa majú prijať formou zmien a doplnení ku Kjótskemu protokolu na konferencii v Dauhe v súlade s rozhodnutím 1/CMP.7; vyzýva zmluvné strany podľa prílohy B, ktoré nepredložili ciele QELRO, aby tak urobili, a víta skutočnosť, že EÚ predložila ich prvotný návrh; zdôrazňuje, že prevod jednotiek prideleného množstva ( AAU) do druhého obdobia plnenia záväzkov by narušil integritu Kjótskeho protokolu; upozorňuje, že ak sa členským štátom umožní prevod jednotiek AAU, Kjótsky protokol nebude mať na zmierňovanie zmeny klímy žiaden reálny vplyv;

13.  víta návrh skupiny 77 a Číny účinne ohraničiť a minimalizovať využívanie nadbytkov; konštatuje, že Európska únia zatiaľ nepredložila návrh, ktorým by sa riešil nadbytok jednotiek AAU; pripomína, že v Lisabonskej zmluve sa uvádza, že Rada Európskej únie sa uznáša kvalifikovaniu väčšinou tak v prípade všeobecných opatrení (článok 16 ZEÚ), ako aj počas postupu rokovania o medzinárodných zmluvách a ich uzatvárania (článok 218 ZFEÚ);

14.  znovu opakuje svoju požiadavku reformy mechanizmu CDM, prostredníctvom ktorej by sa stanovili prísne kvalitatívne pravidlá, ktoré by zaručili, že príslušné projekty budú mať dostatočnú úroveň, aby umožňovali ďalej znižovať emisie spoľahlivým, overiteľným a reálnym spôsobom, prispeli k udržateľnému rozvoju rozvojových krajín a zabránili tomu, aby tento mechanizmus zneužívali tie infraštruktúrne projekty, ktorých uhlíkové emisie sú vysoké; domnieva sa, že v budúcnosti by sa mechanizmus CDM mal vzťahovať len na najmenej rozvinuté krajiny;

Medzera v zmierňovaní

15.  zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby všetky zmluvné strany v prvom rade plnili svoje záväzky, ale aby aj zvýšili úroveň, ktorú majú dosiahnuť odteraz do roku 2020 tak, aby bol zachovaný cieľ 2°C; znovu opakuje, že je naliehavo potrebné najmä to, aby sa dosiahol pokrok, pokiaľ ide o preklenutie tzv. gigatonového rozdielu medzi vedeckými zisteniami a súčasnými záväzkami zmluvných strán, a aby strany predložili záväzky a opatrenia, ktorých cieľom by bolo ambicióznejšie zníženie emisií než podľa Kodanskej dohody na základe „spoločných, pritom však diferencovaných zodpovedností a príslušných spôsobilostí“, čo znamená, že chudobnejším krajinám by sa mal umožniť priamy prechod na moderný nízkouhlíkový energetický a hospodársky systém prostredníctvom opatrení finančnej a technologickej pomoci, ale aj opatrení v oblasti budovania kapacít; predovšetkým zmluvné strany vyzýva, aby naliehavo prijali opatrenia s účinnosťou najneskôr do roku 2015, ktoré povedú k zníženiu emisií z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy a ďalších relevantných odvetví, ako aj HFC, čierneho uhlíka, metánu a iných klimatických činiteľov s krátkou životnosťou, aby bol prekonaný deficit, pokiaľ ide o cieľ 2°C;

16.  žiada, aby sa v Dauhe prijalo rozhodnutie o kvantifikovaní celosvetového deficitu a aby bola táto oblasť trvalo monitorovaná s cieľom prijať potrebné kroky na odstránenie tohto deficitu;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu a cyperské predsedníctvo, aby našli spojencov v záujme preklenutia tzv. gigatonového rozdielu, t. j. rozdielu medzi súčasnými ambíciami a úrovňami, ktoré sú potrebné na udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 2°C;

18.  uznáva, že účinné postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá by významne prispelo k odstráneniu medzier v zmierňovaní;

19.  pripomína, že na základe zistení uvedených vo štvrtej hodnotiacej správe IPCC musia rozvinuté krajiny do roku 2020 znížiť svoje vnútroštátne emisie o 25 až 40 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990, zatiaľ čo rozvojové krajiny ako celok by v porovnaní so súčasnými predpoveďami mali do roku 2020 dosiahnuť podstatne nižšiu mieru rastu emisií – rádovo o 15 až 30 %; pripomína, že súhrnné globálne emisie musia dosiahnuť svoj vrchol pred rokom 2020, a žiada otvorenú diskusiu o účinnejších stratégiách politík v záujme odstránenia medzier v zmierňovaní;

20.  zdôrazňuje potrebu spoľahlivej vedeckej základne, akú poskytuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), ktorého štruktúra a postupy prešli zásadnou reformou, a poukazuje v tejto súvislosti na význam zistení piatej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC 5 AR), ktorá má byť vypracovaná v roku 2014;

21.  pripomína, že je v záujme samotnej EÚ, aby sa usilovala o dosiahnutie cieľa ochrany klímy vo výške 30 % do roku 2020, čím sa vytvorí udržateľný rast a ďalšie pracovné miesta a zníži sa závislosť od dovozu energie;

22.  víta navrhované začlenenie dohody z Cancúnu do právnych predpisov EÚ, v rámci ktorej majú zmluvné strany vyspelých krajín vypracovať stratégie nízkouhlíkového rozvoja, a zdôrazňuje dôležitosť poskytovania finančnej a technickej podpory zmluvným stranám rozvojových krajín, pokiaľ ide o prijímanie a vykonávanie plánov nízkouhlíkového rozvoja; poznamenáva, že tieto plány a stratégie by mali obsahovať politiky a opatrenia, ktoré zahŕňajú včasné prijatie krokov na vnútroštátnej úrovni, aby sa predišlo patovej situácii spočívajúcej v blokovaní investícií do technológií a infraštruktúr s výraznou produkciou uhlíka, a krátkodobé a strednodobé ciele v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

Financovanie opatrení v oblasti klímy

23.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zabrániť finančnému deficitu po roku 2012 (keď sa skončí obdobie financovania urýchleného začatia činnosti) a snažiť sa nájsť spôsob, ako zvýšiť financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v rokoch 2013 až 2020 z rôznych zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že na urýchlenie procesu transformácie majú veľký význam konkrétne záväzky financovania na obdobie 2013 – 2020, ktoré umožnia mnohým rozvojovým krajinám vyhnúť sa závislosti od fosílnych palív a podporia úsilie týchto krajín o zmiernenie vplyvov zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene; pripomína, že väčšina členských štátov nedala zatiaľ žiadne prísľuby, čo sa týka financovania opatrení v oblasti zmeny klímy po roku 2013;

24.  so znepokojením konštatuje, že aj keď sa rozvinuté krajiny zaviazali poskytnúť 100 miliárd USD ročne na financovanie potláčania zmeny klímy do roku 2020, neexistuje dosiaľ medzinárodne schválená definícia, čo tieto „nové a dodatočné“ prostriedky skutočne znamenajú;

25.  zdôrazňuje, že meranie, overovanie a monitorovanie prostriedkov na potláčanie zmeny klímy a ich doplnkovosť majú veľký význam a vyžadujú si medzinárodne schválenú definíciu; vyzýva EÚ, aby vypracovala spoločný prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa oficiálna rozvojová pomoc neodkláňala od existujúcich rozvojových cieľov, ale bola skutočne doplnková;

26.  víta činnosť v rámci pracovného programu týkajúceho sa dlhodobého financovania, pokiaľ ide o zdroje dlhodobého financovania a potreby v oblasti financovania v rozvojových krajinách, a so záujmom očakáva správu spolupredsedov, o ktorej sa bude rokovať v Dauhe;

27.  domnieva sa, že financovanie opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách by sa malo zameriavať na už dnes viditeľné negatívne dôsledky zmeny klímy a pomáhať rozvíjať odolnosť voči nej najmä v najchudobnejších a najzraniteľnejších krajinách, ako aj prispievať k odstraňovaniu rozdielov v cieľoch týkajúcich sa zmierňovania do roku 2020 a zároveň prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju;

28.  v tejto súvislosti upozorňuje, že by sa mali využiť inovačné dodatočné zdroje financovania (dane z medzinárodných finančných transakcií a poplatky z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy);

29.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bolo takéto financovanie nové a dodatočné a aby ďalej podporila inovatívne zdroje financovania;

30.  zdôrazňuje, že zrušenie dotácií na fosílne palivá má potenciál zabezpečiť výrazné úspory nákladov a znížiť emisie skleníkových plynov; žiada, aby sa v Dauhe prijali plány na postupné zrušenie dotovania fosílnych palív v rozvinutých aj rozvojových krajinách, pričom prioritou by mali byť krajiny uvedené v prílohe I;

31.  víta zriadenie správnej rady Zeleného klimatického fondu a so záujmom očakáva rozhodnutie týkajúce sa hostiteľa sekretariátu Zeleného klimatického fondu v Dauhe; konštatuje, že na konferencii v Dauhe je potrebné prijať ďalšie rozhodnutia, aby mohol GCF fungovať, ako bolo odsúhlasené v cancúnskych dohodách, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie počiatočného kapitálu, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby zmluvné strany poskytli finančnú podporu pre sfunkčnenie GCF; usudzuje, že pre schopnosť najmenej rozvinutých krajín zmierňovať vplyvy zmeny klímy a prispôsobovať sa im má veľký význam Zelený klimatický fond a že je nesmierne dôležité prijať v tejto oblasti konkrétne finančné záväzky;

32.  zdôrazňuje, že v cancúnskych dohodách je jasne stanovené, že prostriedky poskytované rozvojovým krajinám prostredníctvom GCF majú byť voči existujúcej rozvojovej pomoci „nové“ a „dodatočné“;

33.  pripomína, že aj keď chudobné krajiny prispeli k zvýšeniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére najmenej, sú najviac ohrozené zmenou klímy a majú najmenej možností sa tejto zmene prispôsobiť;

34.  zdôrazňuje, že zabezpečenie súdržnosti politík a zohľadňovanie životného prostredia v rozvojových projektoch je nevyhnutným predpokladom účinnej stratégie EÚ v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a jej zmierňovania;

35.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali opatrenia v prospech chudobných v rozvojových krajinách, ktoré by zvýšili životnú úroveň najchudobnejších obyvateľov; naliehavo žiada najmä to, aby EÚ zabezpečila dostupnosť finančných prostriedkov len na podporu tých ciest rozvoja, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, čo znamená, že bude postupne dochádzať k účinnému obmedzovaniu priamej alebo nepriamej pomoci EÚ odvetviu fosílnych palív (t.j. prostredníctvom úverových záruk EIB, vývozných úverových agentúr atď.) v súlade so záväzkom, ktorý EÚ prijala v roku 2009 na samite skupiny G20 v Pittsburghu;

36.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza nemôže byť zámienkou pre nečinnosť alebo odmietnutie financovania opatrení v oblasti adaptácie v rozvojových krajinách; poukazuje na skutočnosť, že práve prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo predstavuje dôležitý krok smerom k prekonaniu krízy;

37.  vyzýva rozvinuté krajiny, aby poskytli rozvojovým krajinám náležitú finančnú a technologickú podporu pri zavádzaní udržateľných a efektívnych technológií;

38.  vyjadruje presvedčenie, že tieto opatrenia musia rešpektovať záujmy a priority rozvojových krajín, začleniť miestne znalosti a podporovať spoluprácu typu juh-juh a úlohu malého a stredného poľnohospodárstva s náležitým ohľadom na prírodu a ekologickú rovnováhu;

39.  zdôrazňuje, že financovanie opatrení na ochranu klímy by sa malo poskytovať vo forme nového dodatočného financovania doplňujúceho existujúcu rozvojovú pomoc;

40.  pripomína EÚ a členským štátom, že oficiálna rozvojová pomoc je pre hlavné potreby rozvoja, akými sú zdravie a vzdelanie, kľúčovým spôsobom financovania, a preto by nemala byť presmerovaná na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili dostatočné finančné prostriedky na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov a nové ďalšie prostriedky na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej;

Využívanie pôdy, zmena vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)

41.  víta prijatie rozhodnutia 2/CMP.7 na konferencii v Durbane, ktoré považuje za dôležitý krok smerom k zavedeniu spoľahlivých pravidiel účtovania v odvetví využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva; konštatuje, že rozhodnutie stanovuje dvojročný pracovný program, ktorého cieľom je preskúmať potrebu komplexnejšieho účtovníctva, aby sa zabezpečila environmentálna integrita prínosu tohto odvetvia k znižovaniu emisií;

42.  pripomína, že tak zmena vo využívaní pôdy, ako aj poľnohospodárstvo sú príčinami významného podielu emisií skleníkových plynov v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby podporovala agrolesníctvo alebo ekologické poľnohospodárstvo, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, keďže obe tieto odvetvia prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a znižovaniu chudoby, pretože umožňujú diverzifikovať príjmy miestnych komunít;

43.  pripomína, že výroba agropalív z potravinárskych plodín (akými sú napríklad olejnaté semená, palmový olej, cukrová repa a pšenica) by mohli viesť k veľkému dopytu po pôde a ohroziť obyvateľov chudobných krajín, ktorých živobytie závisí od prístupu k pôde a prírodným zdrojom;

44.  považuje za poľutovaniahodné, že „kritériá udržateľnosti“, ktoré sa uvádzajú v smernici o energiách z obnoviteľných zdrojov a smernici o kvalite palív so zreteľom na biopalivá, sú vo svojom rozsahu obmedzené a nedostatočné a neumožňujú vyrovnať sa s negatívnymi dôsledkami rozširovania agropalív, najmä prostredníctvom nepriamej zmeny vo využívaní pôdy (ILUC); vyzýva EÚ, aby zlepšila svoje kritériá udržateľnosti a certifikácie s ohľadom na biopalivá s cieľom zabezpečiť súlad so svojím záväzkom bojovať proti zmene klímy a svojou právnou povinnosťou, pokiaľ ide o súdržnosť politík v prospech rozvoja, ako je upravená v článku 208 Lisabonskej zmluvy;

45.  pripomína, že zvýšené využívanie biomasy by mohlo viesť k zintenzívneniu lesníckych činností a k zníženiu lesných zásobární uhlíka, čo by ohrozilo cieľ EÚ obmedziť zvyšovanie teploty klímy na 2 °C; žiada EÚ a členské štáty, aby uznali iba tie agropalivá, ktoré preukázateľne znižujú emisie skleníkových plynov, nespôsobujú žiadne významné problémy, čo sa týka využívania pôdy, neohrozujú potravinovú bezpečnosť obyvateľov a nie sú v rozpore s cieľmi ochrany; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby pre biomasu vytvorila právne záväzné kritériá udržateľnosti s cieľom začleniť výpočty ILUC do existujúcich kritérií udržateľnosti pre agropalivá a zahrnúť výpočty ILUC a uhlíkového dlhu do kritérií udržateľnosti pre bioenergiu;

Zníženie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+)

46.  víta prijatie rozhodnutí v Durbane, ktoré sa týkajú financovania, záruk a referenčných úrovní; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zabezpečiť pokrok v Dauhe, predovšetkým v súvislosti s technickým posúdením lesných referenčných úrovní; ďalej poznamenáva, že REDD+ zohráva dôležitú úlohu pri zmenšovaní medzier v zmierňovaní do roku 2020;

47.  zdôrazňuje, že v súlade s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy sa bude REDD + financovať z verejných zdrojov, a vyzýva zmluvné strany, aby dali jasne najavo svoj silný politický záväzok nájsť pre financovanie inovatívne riešenia;

48.  je proti obchodovaniu s uhlíkom súvisiacim s lesmi a zahrnutiu REDD+ do trhu s uhlíkom, čo by viedlo k nadmernému prideľovaniu kreditov a k ďalšiemu zníženiu ceny uhlíka;

49.  zdôrazňuje, že úspech projektov REDD+ závisí od transparentnosti a vývoja prísnych monitorovacích systémov;

50.  uznáva, že REDD + hrá dôležitú úlohu pri riešení problému emisií z lesného hospodárstva; zvlášť zdôrazňuje, že program REDD+ by nemal viesť k narušeniu pokroku, ktorý bol dosiaľ dosiahnutý v rámci programu FLEGT (vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve), najmä pokiaľ ide o správu lesného hospodárstva a objasnenie a uznanie zvykového práva držby; vyzýva EÚ, aby sa zasadzovala o lepšie a komplexnejšie sociálne záruky a záruky týkajúce sa správy a životného prostredia pre projekty REDD + vrátane ochranných mechanizmov, ktoré by zabezpečili, že nebude dochádzať k porušovaniu práv obyvateľov žijúcich v lesoch;

51.  zastáva názor, že spôsob odmeny za ochranu lesov musí byť mimoriadne stabilný a dlhodobý; zdôrazňuje, že v prípade poklesu financovania pod určitú úroveň by sa opäť začalo ničenie lesov;

Medzinárodná letecká a námorná doprava

52.  opakuje svoju výzvu týkajúcu sa medzinárodných nástrojov s globálnymi cieľmi v oblasti znižovania emisií, aby sa obmedzil vplyv medzinárodného letectva a námornej dopravy na klímu; naďalej podporuje začlenenie leteckej dopravy do európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS);

53.  vyzýva členské štáty, aby použili príjmy z aukcií kvót pre leteckú dopravu ako príspevok na zvýšenie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách od roku 2013;

Ochrana klímy, najmä v čase hospodárskej krízy

54.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza jasne poukazuje na to, že len udržateľné hospodárstvo môže z dlhodobého hľadiska prosperovať a že ochrana klímy je jedným zo základných pilierov takéhoto udržateľného hospodárstva; zdôrazňuje, že ešte nikdy nebolo tak dôležité objasniť dôvody politického zásahu v oblasti ochrany klímy, t. j. umožniť väčšiemu počtu ľudí mať vysoký životný štandard a zároveň zabezpečiť zdroje a priestor na rozvoj aj pre budúce generácie;

55.  opätovne zdôrazňuje, že na výzvu súvisiacu so zmenou klímy sa nemožno pozerať izolovane, ale sa ňou treba vždy zaoberať s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, priemyselnú politiku a politiku v oblasti zdrojov;

Štrukturálna reforma

56.  zastáva názor, že jedným z dôvodov úspechu konferencie v Durbane bolo, že položila základ pre zmenu predchádzajúceho striktného rozdelenia na „zmluvné strany“ a „pozorovateľov“, na „rozvinuté krajiny“ a „rozvojové krajiny“, ako aj na „krajiny uvedené v prílohe I“ a „krajiny neuvedené v prílohe I“, a preto vyzýva všetkých účastníkov, aby sa snažili o dosiahnutie novej, holistickej a komplexnejšej štruktúry budúcich rokovaní;

57.  zastáva názor, že súčasný systém založený na overiteľných záväzkoch neprinesie zásadné zmeny potrebné na zabezpečenie dlhodobého potláčania zmeny klímy, a preto naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby zvážili aj iné prístupy;

58.  zdôrazňuje, že neexistuje žiaden zázračný liek na vyriešenie problémov v oblasti zmeny klímy, a preto poukazuje na niekoľko možností, ako dosiahnuť potrebné zníženie emisií a, čo je ešte dôležitejšie, potrebné zmeny v myslení; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že mnohé krajiny uskutočňujú ambiciózne opatrenia v oblasti zmierňovania, a vyzýva, aby UNFCCC predstavoval platformu na zvýšenie transparentnosti činnosti v teréne;

Transformácia smerom k udržateľnému hospodárstvu a priemyslu

59.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu dosiahli v roku 2011 celosvetové emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív rekordné maximum; pripomína, že predpokladaný celosvetový nárast spotreby energie bude založený na raste spotreby všetkých zdrojov energie; preto sa domnieva, že úsilie EÚ o transformáciu svojho hospodárstva na udržateľné hospodárstvo nesmie oslabnúť, aby si Európa vybudovala konkurenčnú výhodu, čo sa týka udržateľných technológií a odborných znalostí; domnieva sa, že EÚ by mala na celom svete presadzovať rozširovanie technológií priaznivých pre životné prostredie vrátane technológií súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie, inovačných a účinných technológií v oblasti fosílnych palív a najmä technológií zameraných na energetickú účinnosť;

60.  žiada užšiu spoluprácu medzi Radou, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, aby EÚ mohla hovoriť jednotným hlasom na pôde medzinárodných organizácií, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti (IPEEC) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), a tým zohrávať aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu, najmä pri presadzovaní politík v oblasti udržateľnej energie a energetickej bezpečnosti;

61.  zdôrazňuje, že mnohé krajiny vykonávajú kroky smerom k ekologizácii hospodárstva, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a účinnosti zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti; poukazuje napríklad na investičné programy venované transformácii energetiky v krajinách, ako je Čína a Južná Kórea, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto programy a ich dôsledky na konkurencieschopnosť EÚ v dotknutých odvetviach;

62.  víta tieto opatrenia a opakuje, že medzinárodne koordinované opatrenia by pomohli vyriešiť problémy týkajúce sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach, a najmä v energeticky náročných odvetviach; požaduje dohodu, ktorou sa pre odvetvia produkujúce veľké množstvo uhlíka zaistia rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni;

63.  vyjadruje znepokojenie nad zvyšujúcou sa úrovňou takzvaných importovaných emisií, keď emisie pochádzajúce z dovážaného tovaru rastú rýchlejšie než klesajú emisie pochádzajúce z domácej výroby; domnieva sa, že ak by EÚ mohla lepšie monitorovať a zvyšovať povedomie o vývoji situácie s importovanými emisiami, mohlo by to presvedčiť konkurentov v priemysle zapojiť sa do prísnejšieho systému znižovania emisií uhlíka, aby ich výrobky boli viac akceptované na trhu EÚ;

64.  zdôrazňuje, že finančná a rozpočtová kríza, ktorá zasiahla EÚ, by nemala brzdiť ambície EÚ a jej priemyselných odvetví, spotrebiteľov a členských štátov týkajúce sa medzinárodných rokovaní o klíme v Dauhe; domnieva sa, že snaha EÚ o transformáciu svojho hospodárstva nesmie poľaviť, aby sa zabránilo presunu pracovných miest, a najmä presunu zelených pracovných miest, a že EÚ musí presvedčiť svojich partnerov na celom svete vrátane Číny a USA, že uzatvorenie medzinárodnej dohody prinesie výhody a že zníženie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti a pracovných miest, najmä ak sa uskutočňuje kolektívne;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vypracovať a zaviesť holistickú stratégiu týkajúcu sa surovín a zdrojov, aj pokiaľ ide o efektívnosť využívania zdrojov vo všetkých odvetviach hospodárstva v rozvinutých aj v rozvojových krajinách s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľné hospodárstva, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v tejto súvislosti boli príkladom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili rozvojové krajiny na vnútroštátnej aj na miestnej úrovni tým, že im poskytnú odborné poradenstvo v oblasti trvalo udržateľnej ťažby, zvýšenia efektívnosti využívania zdrojov a opätovného použitia a recyklácie;

66.  domnieva sa, že odvetvové prístupy v kombinácii so stropmi stanovenými pre celé hospodárstvo môžu v priemyselných krajinách prispieť k opatreniam v oblasti klímy, ku konkurencieschopnosti a k hospodárskemu rastu; podčiarkuje, že najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách je v súvislosti s medzinárodnými rokovaniami dôležité prijať odvetvový prístup k priemyselným emisiám; dúfa, že takýto prístup bude tiež súčasťou medzinárodných rámcových opatrení v oblasti klímy v období po roku 2012;

67.  konštatuje, že ceny rôznych zdrojov energií zohrávajú zásadnú úlohu pri určovaní správania trhových subjektov vrátane priemyselných odvetví a spotrebiteľov, a konštatuje, že v dôsledku neschopnosti súčasného medzinárodného politického rámca plne internalizovať externé náklady sa zachovávajú neudržateľné modely spotreby; ďalej opakuje, že svetový trh s emisiami uhlíka by bol solídnym základom pre dosiahnutie výrazného zníženia objemu emisií a vytvorenie rovnakých podmienok v oblasti priemyslu; vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v najbližšom období našli čo najúčinnejší spôsob, ako podporiť väzby medzi systémom EÚ ETS a ďalšími obchodnými režimami s cieľom vytvoriť celosvetový trh s emisiami uhlíka a zaistiť rozmanitejšie možnosti znižovania objemu emisií, rozšírenia tohto trhu a zvyšovania likvidity a transparentnosti a napokon aj efektívnejšieho prideľovania zdrojov odvetviu energetiky a priemyslu;

Výskum a technológie

68.  považuje za poľutovaniahodné, že na samite Rio +20 v Riu de Janeiro nebol dosiahnutý dostatočný pokrok, pokiaľ ide o kľúčové otázky súvisiace s udržateľnosťou; odsudzuje nedostatok konkrétnych cieľov, merateľných činností a záväzkov zo strany popredných svetových predstaviteľov; berie na vedomie výsledok durbanského stretnutia vrátane pokroku Durbanskej platformy, pokračovania Kjótskeho protokolu, vytvorenie Zeleného klimatického fondu vo výške 100 miliárd USD a ďalšieho budovania výkonného technologického výboru pre šírenie nízkouhlíkových technológií;

69.  zdôrazňuje, že vývoj a nasadenie prelomových technológií sú kľúčom k boju proti zmene klímy a zároveň k presvedčeniu partnerov EÚ na celom svete o tom, že zníženie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti a pracovných miest; vyzýva na prijatie medzinárodných záväzkov na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja prelomových technológií v príslušných odvetviach; považuje za veľmi dôležité, aby EÚ išla príkladom a sama podstatnou mierou zvýšila výdavky určené na výskum priemyselných a energetických technológií, ktoré by boli šetrné ku klíme a energeticky účinné, a aby na tomto poli rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, ako sú krajiny BRIC a USA;

70.  domnieva sa, že inovácie sú kľúčom k udržaniu globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C, a konštatuje, že existujú rôzne spôsoby, ako podporiť inovácie v rámci trhového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby posúdila rôzne mechanizmy odmeny pre priekopnícke podniky, ktoré sa budú líšiť v závislosti od ich schopnosti zavádzať inovácie a prenášať a šíriť technológie na celom svete; vyzýva, aby bolo uznané právo rozvojových krajín plne ťažiť z flexibility, ktorú poskytuje Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS);

71.  zdôrazňuje význam budovania užšej spolupráce medzi EÚ a najmenej rozvinutými krajinami; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať úsilie zamerané na umožnenie najmenej rozvinutým krajinám nájsť partnerov a financovanie pre investície do obnoviteľných zdrojov energie a zelených technológií, a vyzýva Komisiu, aby predložila nápady týkajúce sa spoločných výskumných programov v oblasti alternatívnych zdrojov energie a spôsobov, ako môže EÚ podporovať spoluprácu v rámci rôznych priemyselných odvetví medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami;

Energia, energetická účinnosť a efektívnosť využívania zdrojov

72.  konštatuje, že z nedávnej analýzy IEA vyplýva, že zvýšenie účinnosti predstavuje najschodnejšie cestu k dosiahnutiu lepšieho hospodárenia s energiami v nadchádzajúcich desaťročiach, ktorá ponúka trojnásobnú návratnosť investičných prostriedkov pri uplatňovaní postupov šetrných ku klíme do roku 2050, ale si vyžaduje rozhodné politické opatrenia a stimuly na úrovni vlád;

73.  považuje za poľutovaniahodné, že otázka potenciálu v oblasti úspor energie nie je dostatočným spôsobom riešená ani na medzinárodnej úrovni, ani na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že úspory energie uľahčujú tvorbu pracovných miest, hospodárske úspory, energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a znižovanie objemu emisií; vyzýva EÚ , aby otázke úspor energie venovala na medzinárodných rokovaniach väčšiu pozornosť, či už v súvislosti s diskusiami o prenose technológií, plánoch rozvoja pre rozvojové krajiny alebo finančnej pomoci; zdôrazňuje, že v záujme dôveryhodnosti musia EÚ a členské štáty plniť svoje vlastné ciele;

74.  poukazuje na to, že približne 2 miliardy ľudí na celom svete stále nemajú prístup k udržateľnej a cenovo dostupnej energii; zdôrazňuje, že problém energetickej chudoby je potrebné riešiť v súlade s cieľmi politiky v oblasti zmeny klímy; poukazuje na to, že existujú energetické technológie, ktorými možno riešiť otázky celosvetovej ochrany životného prostredia i potreby miestneho rozvoja;

75.  považuje za poľutovaniahodné, že neexistuje dostatočná koordinácia medzi Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy a Dohovorom o biologickej diverzite, v dôsledku čoho dochádza k plytvaniu zdrojov a nevyužitiu alternatívnych možností politík; zdôrazňuje, že rôzne štúdie, napríklad štúdia týkajúca sa ekonómie ekosystémov a biologickej rozmanitosti (TEEB), jasne uvádzajú, že činnosti, ktoré spočívajú v ochrane ekosystémov využívaním udržateľných postupov sú často lacnejšie ako nutnosť nahrádzať nevyužité funkcie prostredníctvom investícií do alternatívnej rozsiahlej infraštruktúry a technologických riešení; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na nadchádzajúcom 11. zasadnutí zmluvných strán (COP 11) v Hyderabade úzko prepojili svoje ciele v oblasti zmeny klímy s cieľmi v oblasti ochrany biodiverzity;

76.  zdôrazňuje, že podpora lepšieho prístupu k technológiám šetrným k životnému prostrediu a prenos týchto technológií sú dôležité všade, najmä však v rozvojových krajinách, a to s cieľom zlepšiť prístup k technologickým informáciám, produkovať a sprístupňovať spoľahlivé údaje o existujúcich patentoch a technológiách, uľahčiť a rozvíjať zdieľanie, výmenu a zhromažďovanie práv duševného vlastníctva prostredníctvom transparentných a bezpečných mechanizmov a vyvíjať nové mechanizmy určené na podporu výskumu, ktorý nebráni prístupu k inováciám; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby sa zaoberali otázkou práv duševného vlastníctva s cieľom efektívne a rýchlo vytvárať a rozširovať inovácie, ktoré sú dôležité z hľadiska vyrovnania sa so zmenami klímy a ich potláčania;

Diplomacia pre oblasť klímy

77.  zdôrazňuje, že EÚ musí počas medzinárodných rokovaní o problematike klímy aj naďalej konať konštruktívne a že je potrebné, aby všetky inštitúcie EÚ pred konferenciou v Dauhe ďalej rozvíjali pod záštitou ESVČ diplomatickú činnosť EÚ v oblasti klímy tak, aby politika EÚ pre klímu dostala jasnejšie obrysy, vniesla do medzinárodných rokovaní o problematike klímy novú dynamiku a povzbudila partnerov z celého sveta, najmä najväčších producentov emisií, aby zaviedli záväzné, porovnateľné a účinné opatrenia na znižovanie emisií a prijali primerané opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene;

78.  považuje za poľutovaniahodné, že plán EÚ v oblasti znižovania emisií nezodpovedá prijatému cieľu 2 °C a nákladovo efektívnemu spôsobu zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050;

79.  zdôrazňuje význam (subglobálnych) aliancií najprogresívnejších štátov ako prostriedku na stimulovanie procesu rokovaní a zabezpečenie, aby boli prijaté ambiciózne a dostatočné plány na zníženie emisií skleníkových plynov zo strany najväčších producentov emisií;

80.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby vzhľadom na svoje významné postavenie EÚ vystupovala na konferencii v Dauhe jednotne a usilovala sa dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o medzinárodnú dohodu, a aby zostávala v tejto otázke jednotná;

81.  vyzýva zmluvné strany, aby uznali, že zapojenie zákonodarcov do rokovaní má zásadný význam pre dosiahnutie úspechu tohto medzivládneho procesu vo vzťahu k dosiahnutiu celosvetovej dohody v roku 2015 vzhľadom na skutočnosť, že napredovanie pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán v oblasti klímy vytvára politické podmienky pre mnohostranné rokovania a môže stimulovať ich celkovú úroveň ambícií;

82.  zdôrazňuje veľmi dôležité postavenie oboch hostiteľských štátov – Kataru ako jedného z najvýznamnejších producentov ropy a zemného plynu na svete, ktorý sa v súčasnosti snaží ťažbu obmedziť, ale jeho objem emisií uhlíka na osobu patrí aj naďalej k najvyšším na svete, rovnako ako Južnej Kórey, ktorá zastáva vedúce postavenie v oblasti zelených technológií a ako prvá ázijská krajina prijala právne predpisy v oblasti zmeny klímy a zaviedla politiky uplatňujúce stropy obchodovania s emisiami – a nabáda obe krajiny, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje príloha I, aby išli príkladom a pomáhali vytvárať nové spojenectvá;

83.  vyjadruje obavy, že neformálna prax čakania na dosiahnutie konsenzu medzi všetkými delegáciami Rady odďaľuje prijatie neodkladných opatrení v oblasti klímy, a preto naliehavo vyzýva Radu, aby sa vždy uznášala kvalifikovanou väčšinou v súlade so zmluvami, najmä v prípade všeobecných aktov podľa článku 16 ods. 3 ZEÚ a konkrétne podľa článku 218 ods. 8 ZFEÚ „v priebehu celého postupu“ prerokúvania medzinárodných zmlúv;

84.  konštatuje, že Komisia navrhla plán prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo v Európe do roku 2050, čo je veľmi ambiciózny, ale dosiahnuteľný cieľ; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov aj nad rámec medzinárodnej dohody;

85.  poznamenáva, že globálne otepľovanie poukazuje na vzájomnú previazanosť všetkých krajín; považuje preto za nevyhnutné uzavrieť celosvetovú dohodu, aby sa predišlo katastrofickej zmene, ktorá by mala vážne dôsledky pre celé ľudstvo;

Delegácia Európskeho parlamentu

86.  je presvedčený, že delegácia EÚ zohráva v rokovaniach o zmene klímy veľmi dôležitú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že sa poslanci Európskeho parlamentu nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán; očakáva, že sa na koordinačných schôdzach EÚ v Dauhe bude môcť zúčastniť aspoň predseda delegácie Európskeho parlamentu;

87.  poznamenáva, že v súlade s rámcovou dohodou uzatvorenou medzi Komisiou a Európskym parlamentom v novembri 2010 musí Komisia uľahčiť začlenenie poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov do delegácií EÚ rokujúcich o mnohostranných dohodách; pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy (článok 218 ZFEÚ) musí Európsky parlament vysloviť súhlas s dohodami uzatvorenými medzi EÚ a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 77.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0504.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0086.
(8) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

Posledná úprava: 16. októbra 2014Právne oznámenie