Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2060(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0162/2013

Predkladané texty :

A7-0162/2013

Rozpravy :

PV 21/05/2013 - 5
CRE 21/05/2013 - 5

Hlasovanie :

PV 21/05/2013 - 6.15
CRE 21/05/2013 - 6.15

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0205

Prijaté texty
PDF 437kWORD 134k
Utorok, 21. mája 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom
P7_TA(2013)0205A7-0162/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (2013/2060(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom (COM(2012)0722),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 o agresívnom daňovom plánovaní (C(2012)8806),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach (C(2012)8805),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2012 o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Ročný prieskum rastu 2013 (COM(2012)0750),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 5. februára 2013 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (2013/0025(COD)),

–  so zreteľom na odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) z februára 2012 o medzinárodných normách boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo19. apríla 2012 o výzve na hľadanie konkrétnych opatrení na boj proti daňovým podvodom a únikom(1) ,

–  so zreteľom na správu Richarda Murphyho z inštitútu FCA z 10. februára2012 s názvom Closing the European Tax Gap (Ako uzavrieť medzeru v daňových príjmoch v Európe),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov a na správu skupiny Rady pre kódex správania zo 4. decembra 2012 o Kódexe správania pre zdaňovanie podnikov určenú pre Radu,

–  so zreteľom na správu OECD z roku 2013 s názvom Addressing Base Erosion and Profit Shifting (Riešenie narúšania daňových základov a presun zisku),

–  so zreteľom na závery Rady Ecofin a správu Ecofin z 22. júna 2012 pre Európsku radu o daňových otázkach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o spolupráci s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(2) ,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o CCCTB(3) ,

–  so zreteľom na komuniké zo zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ktoré sa konalo 15. a 16. februára 2013 v Moskve,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(4) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0162/2013),

A.  keďže každý rok sa v EÚ podľa odhadov stráca škandalózna suma 1 bilión EUR v daňových podvodoch a daňových únikoch, čo zodpovedá sume vo výške približne 2 000 EUR na každého európskeho občana každý rok bez toho, aby sa v reakcii na to prijali zodpovedajúce opatrenia(5) ;

B.  keďže táto strata predstavuje: hrozbu pre zachovanie sociálneho trhového hospodárstva založeného na kvalitných verejných službách; ohrozenie správneho fungovania jednotného trhu; medzeru v účinnosti a spravodlivosti daňových systémov v EÚ; ako aj ohrozenie ekologickej transformácie hospodárstva; keďže vytvára a uľahčuje spoločensky škodlivé špekulácie, ktoré vedú k rastúcej sociálnej nerovnosti, zvyšovaniu nedôvery občanov v demokratické inštitúcie a podpore prostredia demokratického deficitu;

C.  keďže dôležitou súčasťou fiškálnej udržateľnosti je zabezpečenie základu nášho príjmu;

D.  keďže daňové podvody a daňové úniky predstavujú nezákonnú činnosť obchádzania daňových povinností, kým na druhej strane vyhýbanie sa daňovým povinnostiam je zákonné, no nenáležité využívanie daňového režimu na zníženie daňových povinností, alebo ich obchádzanie;

E.  keďže praktiky vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré umožňuje rastúcu dematerializáciu hospodárstva, vedú k narušeniam hospodárskej súťaže, čo poškodzuje európske podniky a rast;

F.  keďže rozsah daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam oslabuje dôveru a vieru občanov v spravodlivosť a opodstatnenosť výberu daní a fiškálneho systému ako celku;

G.  keďže nedostatočná koordinácia daňových politík v EÚ vedie k významnej finančnej a administratívnej záťaži občanov a podnikov prevádzkujúcich svoju činnosť cezhranične v rámci EÚ a môže viesť k neúmyselnému nezdaneniu alebo k daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

H.  keďže pretrvávajúce skreslenia v dôsledku netransparentných alebo škodlivých daňových praktík v jurisdikciách fungujúcich ako daňové raje môžu viesť k umelým tokom a negatívnym účinkom na vnútornom trhu EÚ; keďže škodlivá hospodárska súťaž v EÚ jasne odporuje logike jednotného trhu; keďže je potrebné zvýšené úsilie v záujme harmonizácie daňových základov v rámci čoraz užšej hospodárskej, fiškálnej a rozpočtovej Únie;

I.  keďže krajiny v rámci programov pomoci v posledných rokoch, po zintenzívnení výberu daní a zrušení výhod v súlade s návrhmi trojky, zaznamenali odchod viacerých svojich väčších spoločností do iných krajín, aby využili nimi ponúkané daňové výhody;

J.  keďže v praxi tento jav presunul daňovú záťaž na pracovníkov a nízkopríjmové domácnosti a donútil vlády prijať poškodzujúce obmedzenia verejných služieb;

K.  keďže znižovanie počtu pracovných miest vo väčšine vnútroštátnych daňových orgánov členských štátov prostredníctvom úsporných opatrení posledných rokov výrazne ohrozuje vykonávanie akčného plánu Komisie;

L.  keďže používanie postupov vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností je v rozpore so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže a sociálnej zodpovednosti podnikov;

M.  keďže niektorí daňoví poplatníci v reakcii na opatrenia prijaté členskými štátmi na odstránenie nedostatku transparentnosti presmerovali svoju podnikateľské činnosti a transakcie cez inú jurisdikciu s nižšou mierou transparentnosti;

N.  E. keďže jednostranné opatrenia jednotlivých štátov sa v mnohých prípadoch ukázali ako neúčinné, nedostatočné a v niektorých prípadoch na škodu veci a keďže je nutný koordinovaný a viackoľajový prístup na úrovni jednotlivých štátov, EÚ a medzinárodnej úrovni; keďže účinný boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu si vyžaduje výrazné posilnenie spolupráce medzi daňovými orgánmi jednotlivých členských štátov, ako aj posilnenú spoluprácu daňových orgánov s orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci daného členského štátu;

O.  keďže, ako uvádza OECD vo svojej správe s názvom Addressing Base Erosion and Profit Shifting (Riešenie narúšania daňových základov a presun zisku ), základnou politickou otázkou, ktorú je potrebné riešiť, je skutočnosť, že spoločné medzinárodné zásady vyplývajúce zo skúseností jednotlivých štátov a týkajúce sa zdieľania daňovej jurisdikcie, nedržia krok s meniacim sa podnikateľským prostredím; keďže sa od Komisie a členských štátov vyžaduje aktívnejšia úloha na medzinárodnej scéne pri vytváraní medzinárodných noriem založených na transparentnosti, výmene informácií a zrušení škodlivých daňových opatrení;

P.  keďže rozvojové krajiny nemajú vyjednávaciu schopnosť prinútiť daňové raje k tomu, aby spolupracovali, podieľali sa na výmene informácií a stali sa transparentnými;

Q.  keďže investigatívni novinári, mimovládny sektor a akademická obec boli nápomocní pri odhaľovaní prípadov daňových podvodov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a náležite o nich informovali verejnosť;

R.  keďže posilnenie prostriedkov na odhaľovanie daňových podvodov by malo sprevádzať posilnenie súčasných právnych predpisov o pomoci pri vymáhaní daní, rovnosti v daňovom zaobchádzaní a uskutočniteľnosti pre podniky;

S.  keďže európski ministri financií, ktorí sa stretli vo februári 2013 na zasadnutí G-20 v Moskve, prisľúbili, že prijmú potrebné opatrenia na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a potvrdili, že len samotnými vnútroštátnymi opatreniami sa požadované účinky nedosiahnu;

T.  keďže transferové oceňovanie, ktoré má za následok vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, negatívne ovplyvňuje rozpočty rozvojových krajín s odhadovanou stratou vo výške približne 125 miliárd EUR daňových príjmov ročne, čo predstavuje takmer dvojnásobok sumy, ktorú rozvojové krajiny dostávajú ako medzinárodnú pomoc;

U.  keďže právomoc prijímať právne predpisy o zdaňovaní je v súčasnosti v kompetencii členských štátov;

1.  víta akčný plán Komisie a jej odporúčania, v ktorých žiada členské štáty, aby prijali okamžité a koordinované opatrenia proti daňovým rajom a agresívnemu daňovému plánovaniu;

2.  víta odhodlanie, ktoré vyjadrili ministri financií G-20 v súvislosti s riešením otázky narúšania daňových základov a presunu zisku;

3.  žiada členské štáty, aby v nadväznosti na svoj záväzok prijali za svoj akčný plán Komisie v plnej miere vykonať obe odporúčania; žiada, aby sa členské štáty zapájali do serióznych rokovaní, dokončili postupy všetkých prerokovávaných legislatívnych návrhov a a na svojich závislých územiach uplatňovali opatrenia týkajúce sa daňových podvodov, daňových únikov, agresívneho vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových rajov;

4.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členským štátom sa doteraz nepodarilo dosiahnuť dohodu o kľúčových legislatívnych návrhoch, akým je napríklad návrh z roku 2008 na zmenu a doplnenie smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov alebo návrh smernice Rady z roku 2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb;

5.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom výrazného pokroku k dnešnému dňu v oblasti daní v rámci záväzkov Paktu Euro Plus;

6.  víta iniciatívu Komisie vytvoriť „platformu pre riadnu správu daní”; vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala vykonávanie oboch odporúčaní vo všetkých členských štátoch a konzultovala a zapojila do fungovania platformy aj pracovníkov vnútroštátnych daňových orgánov, sociálnych partnerov a odbory; vyzýva Komisiu, aby Rade a Európskemu parlamentu každoročne predkladala správu o činnosti a výsledkoch platformy;

7.  domnieva sa, že rozsah a závažnosť tohto problému a naliehavosť jeho riešenia vyzdvihujú aj informácie o tajných bankových účtov offshore, ktoré v apríli 2013 zverejnilo Medzinárodné konzorciu pre investigatívnu žurnalistiku; v tejto súvislosti opätovne požaduje silnejšie európske a medzinárodné úsilie o transparentnosť, ktoré by malo vyústiť do medzinárodnej, záväznej a viacstrannej dohody o automatickej výmene informácií v daňových záležitostiach;

Úloha EÚ na medzinárodnej scéne

8.  zdôrazňuje, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu v diskusiách v rámci OECD, Globálneho fóra o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely, G-20 a G-8 a v rámci ostatných príslušných viacnárodných fór; žiada Komisiu a členské štáty, aby na medzinárodnej scéne neustále zdôrazňovali rozhodujúci význam posilnenej spolupráce v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, agresívnemu daňovému plánovaniu a daňovým rajom; zdôrazňuje, že EÚ by mala v prípade potreby presviedčať štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, aby budovali a zlepšovali účinnosť svojich systémov výberu daní dodržiavaním zásady transparentnosti, automatickej výmeny informácií a zrušením škodlivých daňových opatrení a že EÚ by im pri tom mala pomáhať; nabáda Komisiu a Radu, aby vylepšili svoju technickú pomoc a budovanie kapacít v rozvojových krajinách;

9.  nazdáva sa, že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty splnomocnili Komisiu, aby rokovala s tretími krajinami o daňových dohodách v mene EÚ namiesto pokračovania v praxi pozostávajúcej z dvojstranných rokovaní s neuspokojivými výsledkami z pohľadu EÚ ako celku a často aj z pohľadu dotknutého členského štátu;

10.  zdôrazňuje, že členské štáty, ktoré prijali(6) , alebo ktoré sa snažia získať finančnú pomoc, sú povinné zaviesť opatrenia zamerané na posilnenie a zlepšenie ich kapacity na výber daní a riešenie otázky daňových podvodov a daňových únikov; naliehavo žiada Komisiu, aby túto povinnosť rozšírila tak, aby zahŕňala opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu;

11.  vyzýva Komisiu, aby upustila od udeľovania finančnej pomoci EÚ a zabezpečila, že členské štáty nebudú poskytovať štátnu pomoc alebo prístup k verejnému obstarávaniu pre podniky, ktoré porušujú daňové predpisy EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby požadovali zverejnenie informácií o pokutách alebo odsúdení za daňové trestné činy udelené všetkým spoločnostiam uchádzajúcim sa o zmluvu pre verejné obstarávanie; navrhuje, aby verejné orgány pod podmienkou dodržania povinností podľa revidovanej smernice o oneskorených platbách mohli do zmlúv o verejnom obstarávaní zahrnúť doložku, ktorá by im umožnila ukončiť platnosť zmluvy prípade, že dodávateľ následne poruší dodržiavanie daňových povinností;

12.  vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné normy pre daňové zmluvy medzi členskými štátmi a rozvojovými krajinami s cieľom vyhnúť sa narušeniu daňových základov týchto krajín;

13.  vyzýva Komisiu, aby poskytla väčšie rozpočtové zdroje a viac zamestnancov pre GR TAXUD na pomoc pri vypracúvaní politík EÚ a návrhov týkajúcich sa dvojitého nezdanenia, daňových únikov a podvodov;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich vzťahoch s tretími krajinami prísne uplatňovali predpisy EÚ v daňových otázkach, najmä v prípade budúcich dvojstranných alebo viacstranných obchodných dohôd;

15.  víta zákon USA o daňovom súlade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – FATCA ) ako prvý krok k automatickej výmene informácií medzi EÚ a USA v boji proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rokovaniach s USA sa zaujal skôr dvojstranný resp. medzivládny prístup než spoločná rokovacia pozícia celej EÚ; ľutuje, že pri výmene informácií chýba plná reciprocita; žiada, aby sa v tejto súvislosti dodržiavali práva občanov EÚ na ochranu údajov;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne preskúmali a riadne vykonávali odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) z februára 2012;

Hlavný cieľ – odstraňovanie medzery v daňových príjmoch

17.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k ambicióznemu, no reálnemu cieľu znížiť do roku 2020 medzeru v daňových príjmoch minimálne na polovicu, pretože by sa tým postupne zvyšovali potenciálne daňové príjmy bez zvyšovania daňových sadzieb;

18.  okrem toho uznáva, že rozšírením už existujúcich daňových základov by sa pre členské štáty skôr vytvorili ďalšie príjmy skôr ako zvyšovaním daňových sadzieb alebo zavedením nových daní;

19.  vyzýva Komisiu, aby konečne vypracovala komplexnú stratégiu založenú na konkrétnych legislatívnych opatreniach v rámci existujúcich zmlúv s cieľom na zakryť medzeru v daňových príjmoch v EÚ a zabezpečiť, aby si všetky spoločnosti, ktoré majú prevádzky v EÚ, plnili svoje daňové povinnosti vo všetkých členských štátoch, v ktorých prevádzkujú svoju činnosť;

20.  zdôrazňuje, že opatrenia na zníženie medzery v daňových príjmoch a boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by vytvorilo spravodlivé a transparentné podmienky na vnútornom trhu, pomohlo fiškálnej konsolidácii a zároveň znížilo úroveň štátneho dlhu, zvýšilo zdroje verejných investícií, zvýšilo účinnosť a spravodlivosť daňových systémov jednotlivých štátov a zvýšilo úrovne dodržiavania všeobecných daňových predpisov tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili využívanie programu Fiscalis tým, že doň zahrnú stratégiu EÚ v oblasti medzier v daňových príjmov;

22.  žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia európskeho zdanenia cezhraničných podnikateľských modelov a elektronického obchodu;

OPATRENIA NAVRHNUTÉ EURÓPSKYM PARLAMENTOM S CIEĽOM DOSTAŤ DO POPREDIA STRATÉGIU EÚ V OBLASTI MEDZIER V DAŇOVÝCH PRÍJMOCH

Problematika daňových podvodov a daňových únikov

23.  žiada členské štáty, aby prideľovali primerané odborné a rozpočtové zdroje svojim národným daňovým orgánom a daňovým audítorom, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňovej správy zameranú na cezhraničnú spoluprácu pri daňových podvodoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, ako aj na zavedenie silných nástrojov boja proti korupcii;

24.  vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité opatrenia s ohľadom na transparentnosť daňových platieb firiem a uložila povinnosť všetkým nadnárodným spoločnostiam zverejniť jedno jednoduché číslo – výšku zaplatenej dane v každom členskom štáte, v ktorom vykonávajú svoju činnosť;

25.  poukazuje na význam spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a vyzýva členské štáty, aby odsúhlasili a plnili smernicu o CCCTB postupným prechodom z voliteľného na povinný systém, ako sa stanovuje v legislatívnom uznesení z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB);

26.  zastáva názor, že príslušné orgány by mali prijať opatrenia a pozastaviť alebo odobrať bankové licencie finančným inštitúciám, ktoré napomáhajú daňový podvod tým, že zákazníkom ponúkajú produkty alebo služby umožňujúce im vyhýbať sa daniam alebo odmietnuť spolupracovať s daňovými orgánmi;

27.  víta skutočnosť, že Komisia zaradila daňové zločiny ako trestné činy predchádzajúce praniu špinavých peňazí zahrnuté do rozsahu pôsobnosti novej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (2013/0025(COD)) a vyzýva na urýchlené plnenie tejto smernice; povzbudzuje Komisiu, aby predostrela návrhy harmonizovaného riešenia daňových podvodov v súlade s trestným právom, najmä pokiaľ ide o cezhraničné a vzájomné vyšetrovania; nabáda Komisiu, aby zlepšila spoluprácu s ostatnými orgánmi EÚ na presadzovanie práva, najmä s orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí, spravodlivosť a sociálne zabezpečenie;

28.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich právnych predpisoch odstránili všetky prekážky spolupráce a výmeny daňových informácií s inštitúciami EÚ a v rámci členských štátov, a zároveň zabezpečili účinnú ochranu údajov daňových poplatníkov;

29.  vyzýva Komisiu, aby určila oblasti, v ktorých by sa dala zlepšiť regulácia EÚ a administratívna spolupráca medzi členskými štátmi s cieľom znížiť výskyt daňových podvodov, okrem iného pomocou náležitého využívania programov Fiscalis a Customs;

30.  víta skutočnosť, že Rada prijala nový rámec pre administratívnu spoluprácu a vyzýva členské štáty, aby tento rámec bezodkladne vykonávali;

31.  nabáda členské štáty, aby hľadali dôkazové údaje o daňových únikoch v iných registroch, ktoré vedie štát, napríklad v databázach o motorových vozidlách, pôde, jachtách a inom majetku, a vymieňali si ich s ostatnými členskými štátmi a Komisiou;

32.  poukazuje na význam plnenia nových stratégií a účinnejšieho využívania existujúcich štruktúr EÚ pre boj proti podvodom v oblasti DPH, najmä proti kolotočovým podvodom; naliehavo v tejto súvislosti žiada Radu, aby bezodkladne prijala a vykonávala smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o mechanizmus rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH;

33.  podporuje členské štáty, aby v rámci nového programu Fiscalis 2020 naďalej vykonávali a vylepšovali súbežné kontroly na zistenie cezhraničných daňových podvodov a na boj proti nim a zároveň umožnili prítomnosť zahraničných úradníkov na úradoch daňových správ a počas správneho vyšetrovania; zdôrazňuje význam silnejšej spolupráce daňových orgánov s inými orgánmi na presadzovanie práva, najmä s ohľadom na vzájomnú výmenu informácií získaných v rámci vyšetrovaní týkajúcich sa prania špinavých peňazí a súvisiacich trestných činov;

34.  pripomína, že eliminácia tieňovej ekonomiky sa nemôže realizovať bez ponuky príslušných stimulov; konštatuje ďalej, že členské štáty musia prostredníctvom hodnotiacich tabuliek podávať správy, do akej miery sa im podarilo obmedziť ich tieňové ekonomiky;

35.  podporuje úsilie Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere IOSCO o zavedenie identifikátora právneho subjektu ako krok smerom k zabezpečeniu vystopovateľnosti a transparentnosti finančnej transakcie, čo je kľúčové na uľahčenie boja proti daňovým podvodom;

36.  poznamenáva, že zrušenie daňových privilégií vytvára priestor pre rozsiahle reformy vedúce k jednoduchému, zrozumiteľnému a spravodlivému daňovému systému;

37.  zdôrazňuje, že súdne konania proti daňovým podvodom sú ťažkopádne a zdĺhavé a že osoby, ktoré sú napokon usvedčené, dostávajú pomerne mierne tresty, v dôsledku čoho sa daňový podvod považuje za takmer bezrizikovú trestnú činnosť;

38.  zdôrazňuje potenciál elektronickej verejnej správy zvýšiť transparentnosť a zlepšiť boj proti podvodom a korupcii, a tým pomôcť chrániť verejné financie; zdôrazňuje potrebu právnych predpisov, ktoré umožnia neustálu inováciu;

39.  vyzýva Komisiu, aby sa osobitne zaoberala problémom hybridných nesúrodých opatrení medzi rozličnými daňovými systémami v členských štátoch;

40.  poznamenáva však, že daňové úniky v oblasti DPH majú priamy dosah na hospodárstva členských štátov aj na rozpočet EÚ, keďže DPH patrí medzi vlastné zdroje; pripomína, že podľa slov Dvora audítorov majú daňové úniky v oblasti DPH priamy vplyv na finančné záujmy členských štátov; majú tiež vplyv na rozpočet EÚ, keďže vedú k nižší vlastným zdrojom vychádzajúcim z DPH; táto strata sa kompenzuje vlastnými zdrojmi založenými na HND, čo skresľuje príspevky jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ; daňové podvody navyše ohrozujú fungovanie vnútorného trhu a zabraňujú spravodlivej hospodárskej súťaži(7) ;

41.  poznamenáva, že systém DPH v EÚ zabezpečuje značnú časť verejných príjmov – 21 % v roku 2009(8) –, ale je tiež príčinou vysokých a zbytočných nákladov súvisiacich so spĺňaním požiadaviek a vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

42.  zdôrazňuje, že odkedy sa zaviedla DPH, model jej výberu ostal nezmenený; zdôrazňuje, že tento model je vzhľadom na množstvo zmien, ktoré nastali v technologickom a hospodárskom prostredí, neaktuálny a jeho ďalšie používanie vedie k značným stratám;

43.  zdôrazňuje, že správne fungovanie colného systému má priame dôsledky z hľadiska výpočtu DPH; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že colné kontroly v EÚ nefungujú účinne, čo vedie k značným stratám na DPH(9) ; považuje za neakceptovateľné, že vo väčšine členských štátov nemajú daňové orgány priamy prístup k colným údajom a že automatizované porovnávanie týchto údajov s daňovými údajmi je preto nemožné; zdôrazňuje, že páchatelia organizovanej trestnej činnosti dobre poznajú nedostatky súčasného systému;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili určenie opatrení, ktorými by sa umožnilo opätovné použitie finančných prostriedkov zabavených prostredníctvom trestných konaní pri daňových podvodoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a ich využitie na sociálne účely; požaduje preto, aby sa podstatná časť zabavených finančných prostriedkov použila na sociálne účely a aby sa znova vložili do miestnych alebo regionálnych hospodárstiev, ktoré sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené daňovými trestnými činmi;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prostredie, v ktorom sa bude plne chrániť úloha občianskej spoločnosti pri odhaľovaní prípadov daňových podvodov a daňových rajov, okrem iného zriadením efektívnych systémov oznamovateľov a ochrany novinárskych zdrojov;

Problematika vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania

46.  vyzýva členské štáty, aby prednostne prijali a vykonávali zmenenú a doplnenú smernicu o úsporách s cieľom vyplniť medzery existujúcej smernice a lepším spôsobom predchádzať daňovým únikom;

47.  víta medzinárodné diskusie o aktualizácií usmernení OECD o transferovom oceňovaní, t. j. presune ziskov daňových rajov s cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti v rozvinutých aj rozvojových krajinách; žiada Komisiu a členské štáty, aby okamžite začali konať a preskúmali súčasné pravidlá transferového oceňovania, najmä vo vzťahu k presunu rizika a nehmotného majetku, umelému rozdeleniu vlastníctva aktív medzi právne subjekty v skupine a vo vzťahu k transakciám medzi týmito skupinami, ktoré by sa medzi nezávislými subjektmi uskutočnili len zriedka; vyzýva Komisiu, aby vyvinula systém predbežnej cenovej dohody platný pre transferové oceňovanie, pričom k existujúcim povinnostiam podľa usmernení EÚ k dokumentácii o transferovom oceňovaní by sa pridala nová požiadavka; navrhuje, aby bola požiadavka dokumentácie, ako aj požiadavka daňového priznania širšia v prípade transakcií s jurisdikciami nachádzajúcimi sa na čiernej listine;

48.  víta pokrok dosiahnutý vo výkazníctve podľa jednotlivých krajín v súlade so smernicou o účtovníctve a smernicou o transparentnosti; vyzýva Komisiu, aby ako ďalší krok v záujme sledovania dodržiavania pravidiel náležitého transferového oceňovania zaviedla výkazníctvo podľa krajín pre nadnárodné spoločnosti zo všetkých odvetví, a zároveň zvyšovala transparentnosť platobných transakcií, a to požadovaním zverejnenia informácií o povahe činnosti podniku a jeho zemepisnej polohe, obrate, počte zamestnancov na plný úväzok, zisku či strate pred zdanením, dani zo zisku alebo straty, ako aj o verejných dotáciách pridelených podľa krajín, pričom tieto informácie sa týkajú obchodovania skupiny ako takej;

49.  vyzýva, aby sa doplnil návrh revízie smernice o praní špinavých peňazí zavedením povinnosti vytvoriť verejne dostupné štátne registre skutočného vlastníctva spoločností, koncernov, nadácií a iných podobných právnych štruktúr;

50.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili účinnosť kódexu správania pre zdaňovanie podnikov tým, že túto otázku predostrú na úrovni Rady, kde sú naliehavo nutné politické riešenia; žiada Komisiu, aby aktívne zasahovala v prípadoch, keď sa skupina pre kódex správania nevie dohodnúť na postupoch, ako odstrániť chyby v daňových systémoch jednotlivých štátov;

51.  vyzýva Komisiu, aby pripravila a presadzovala kódex správania pre audítorov a poradcov; vyzýva audítorské firmy, aby vnútroštátne daňové orgány upozornili na akékoľvek známky agresívneho daňového plánovania auditovanej spoločnosti;

52.  zastáva názor, že audítorom by sa nemalo povoliť poskytovať zakázané neaudítorské služby a že služby daňového poradenstva týkajúce sa štruktúrovania transakcií a daňového poradenstva sa musia považovať za zakázané neaudítorské služby;

53.  konštatuje, že správna identifikácia daňových poplatníkov je kľúčom k úspešnej výmene informácií medzi daňovými orgánmi jednotlivých štátov; vyzýva Komisiu, aby urýchlila vytvorenie európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ), ktoré bude platiť pre všetky právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú cezhraničné transakcie; zastáva názor, že toto DIČ by malo byť spojené s medzinárodnou a otvorenou databázou pre systém výmeny informácií o DPH (VIES), pomocou ktorej sa zisťujú nezaplatené dane a iné nesplnené záväzky;

54.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2013 predložila návrh na revízie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach a smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch s cieľom revidovať a zjednotiť tieto ustanovenia v oboch smerniciach a odstrániť dvojité nezdaňovanie, ktoré uľahčujú hybridné subjekty a finančné nástroje v EÚ;

55.  žiada členské štáty, aby v záujme potláčania agresívnych praktík daňového plánovania urýchlene implementovali návrh Komisie na zavedenie všeobecného pravidla na zabránenie zneužitia a do svojich dohôd o dvojitom zdanení zahrnuli doložku, ktorá by zabránila dvojitému nezdaneniu; podporuje členské štáty v tom, aby ignorovali akékoľvek daňové výhody plynúce z umelých úprav či výhody, ktorým chýba komerčná podstata; navrhuje, aby sa začalo pracovať na štandardnom súbore pravidiel pre členské štáty EÚ na zabránenie dvojitého zdanenia;

56.  víta prácu Komisie na vytváraní Európskeho kódexu pre daňových poplatníkov; zastáva názor, že takýto kódex pomôže zvýšiť legitímnosť a zrozumiteľnosť príslušného daňového systému, rozšíri spoluprácu a dôveru medzi daňovými orgánmi a daňovými poplatníkmi a pomôže daňovým poplatníkom zabezpečením väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti;

57.  podporuje Komisiu a členské štáty pri vytváraní účinných mechanizmov na výber daní, ktoré minimalizujú vzdialenosť medzi daňovými poplatníkmi a daňovými orgánmi a v maximálnej miere využívajú moderné technológie; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problémami zdanenia elektronického obchodu vyvinutím príslušných noriem EÚ;

58.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili čo najväčšiu transparentnosť lobingu finančného sektora, ktorý často vedie k zákonným systémom vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania;

59.  podporuje Komisiu, aby regulovala finančné toky z členských štátov do tretích krajín s cieľom vyhnúť sa daňovým povinnostiam a aby vytvorila vyvážený a konkurencieschopný daňový rámec;

60.  žiada Komisiu, aby prijala opatrenia týkajúce sa oddelení spoločností pre agresívne daňové plánovanie, najmä v sektore finančných služieb;

61.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu rozdielov medzi zákonnými a skutočnými daňovými sadzbami spoločností v rámci členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa diskusia o fiškálnej harmonizácii zakladala na objektívnych údajoch;

62.  vyzýva členské štáty, aby oznamovali a zverejňovali rozhodnutia vnútroštátnych orgánov o daniach pre nadnárodné spoločnosti; trvá na tom, aby členské štáty uplatňovali prísne zásadné požiadavky pre nadnárodné spoločnosti na získanie rozhodnutia o dani;

63.  všíma si, že koncerny sa často využívajú ako kanály pre daňové úniky, a so znepokojením konštatuje, že väčšina krajín nevyžaduje registráciu právnych úprav; vyzýva EÚ, aby zaviedla Európsky register zvereneckých fondov a iných utajených subjektov, ako predpoklad pre riešenie otázky vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

Problematika daňových rajov

64.  požaduje spoločný prístup EÚ k daňovým rajom;

65.  víta záväzok Komisie presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard transparentnosti a výmeny informácií v daňovej oblasti; opätovne vyzýva na prijatie opatrení presahujúcich rámec OECD zameraných na riešenie nezákonných finančných tokov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam s ohľadom na ich rozličné negatíva; odsudzuje skutočnosť, že OECD umožňuje vládam vyhnúť sa tomu, aby boli uvedené na jej čiernom zozname, iba na základe sľubu, že sa podriadia zásadám výmeny informácií bez toho, aby sa ubezpečila, že sa tieto zásady účinne uplatňujú v praxi; zároveň sa domnieva, že požiadavka uzatvoriť dohody s ďalšími 12 krajinami, aby tieto mohli byť vyškrtnuté z čierneho zoznamu, je sporná, pretože sa nezakladá na žiadnych kvalitatívnych ukazovateľoch objektívneho hodnotenia dodržiavania praktík dobrej správy;

66.  vyzýva Komisiu, aby prijala jasnú definíciu a spoločný súbor kritérií s cieľom odhaľovať daňové raje a prijala taktiež vhodné opatrenia, ktoré sa uplatnia na určené právne systémy, a ktoré by sa mali zaviesť do 31. decembra 2014, a aby zabezpečila ich trvalé uplatňovanie vo všetkých právnych predpisoch EÚ; navrhuje, aby definícia vychádzala z noriem OECD o transparentnosti a výmene informácií, ako aj zo zásad a kritérií kódexu správania; v tejto súvislosti sa domnieva, že právny systém by sa mal považovať za daňový raj vtedy, ak je splnených niekoľko z nasledujúcich ukazovateľov:

   i) sa poskytujú výhody len pre nerezidentov alebo vo vzťahu k transakciám vykonaným s nerezidentmi,
   ii) sú výhody úplne izolované od domáceho trhu tak, aby neovplyvňovali daňový základ v danej krajine,
   iii) výhody sa poskytujú výhody aj bez reálnej hospodárskej činnosti a podstatnej hospodárskej prítomnosti v rámci jurisdikcie, ktorá takéto daňové výhody ponúka,
   iv) pravidlá pre stanovenie zisku v súvislosti s činnosťami v rámci nadnárodnej skupiny spoločností sa líšia od medzinárodne uznávaných zásad, najmä pravidiel, na ktorých sa dohodlo v rámci OECD,
   v) daňovým opatreniam chýba transparentnosť a právne predpisy sú uvoľnené na administratívnej úrovni netransparentným spôsobom,
   vi) jurisdikcia neukladá žiadne, alebo iba minimálne dane z príslušného príjmu,
   vii) existujú v nej zákony alebo správne postupy, ktoré bránia účinnej výmene informácií na daňové účely s inými vládami o daňových poplatníkoch, ktorí využívajú žiadne alebo len nominálne zaťaženie, pričom porušujú predpisy uvedené v článku 26 Vzorovej zmluvy OECD o dani z príjmu a z kapitálu,
   viii) jurisdikcia vytvára netransparentné a utajené štruktúry, ktorými sa vytváranie a fungovanie registrov spoločností a registrov koncernov a nadácií stáva neúplné a netransparentné,
   ix) jurisdikcia je vedená na zozname nespolupracujúcich krajín a území Finančnej akčnej skupiny;

67.  žiada Komisiu, aby do 31. decembra 2014 zostavila a vytvorila verejnú európsku čiernu listinu daňových rajov; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány, aby:

   pozastavili alebo ukončili platnosť existujúcich dohôd o dvojitom zdanení s tými právnymi systémami, ktoré sa nachádzajú na tejto čiernej listine a aby iniciovali dohody o dvojitom zdanení so štátmi, ktoré prestanú fungovať ako daňové raje;
   zakázali prístup k verejnému obstarávaniu tovarov a služieb EÚ pre spoločnosti, ktoré majú sídlo v určených jurisdikciách a zamietli im udelenie štátnej pomoci,
   zakázali prístup k štátnej pomoci a pomoci EÚ pre podniky, ktoré aj naďalej vykonávajú operácie, do ktorých zapájajú subjekty patriace do jurisdikcií zapísanými na čiernu listinu,
   preskúmali smernice o audite a účtovníctve, aby sa mohlo požadovať samostatné účtovníctvo a audit ziskov a strát každej holdingovej spoločnosti daného právneho subjektu EÚ, ktorý sa nachádza na čiernej listine, 
   finančným inštitútom a finančným poradcom v EÚ zakázali zakladať a udržiavať dcérske spoločnosti a pobočky v jurisdikciách z čiernej listiny a zvážili odňatie licencií európskym finančným inštitútom a finančným poradcom, ktoré udržiavajú pobočky a naďalej fungujú v takýchto jurisdikciách,
   zaviedli osobitný poplatok na všetky transakcie do jurisdikcií na čiernej listine alebo z nich,
   zabezpečili zrušenie oslobodenia od dane pri zdroji pre jednotlivcov, ktorí sú v týchto jurisdikciách nerezidentmi na daňové účely,,
   preskúmali viacero možností, kedy sa v rámci EÚ neuzná právne postavenie spoločností zriadených v nespolupracujúcich jurisdikciách,
   uplatňovali colné prekážky v prípadoch obchodovania s nespolupracujúcimi jurisdikciami,
   posilnili dialóg medzi komisiou a Európskou investičnou bankou, aby sa zabezpečilo zadržanie investícií pre projekty, príjemcov a sprostredkovateľov z jurisdikcií na čiernej listine;

Medzinárodný rozmer

68.  zastáva názor, že minimálne normy v odporúčaní Komisie týkajúcom sa opatrení na podporu tretích krajín, aby uplatňovali minimálne normy dobrej správy, by sa mali výslovne uplatňovať aj na členské štáty;

69.  nabáda členské štáty, aby ponúkli spoluprácu a pomoc pri rozvoji tretích štátov, ktoré nie sú daňovými rajmi, a pomáhali im účinne bojovať proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, najmä prostredníctvom opatrení na budovanie kapacít; podporuje výzvu Komisie, že členské štáty by na tento účel mali na určité obdobie vyslať do týchto krajín daňových expertov;

70.  vyzýva Komisiu, aby plne prispela k ďalšiemu rozvoju projektu OECD týkajúceho sa narúšania daňových základov a presunu zisku spoločným využívaním analýzy o problematických daňových režimoch v členských štátoch a medzi nimi a o zmenách, ktoré sú potrebné v členských štátoch a na úrovni EÚ, aby sa zabránilo daňovým podvodom a daňovým únikom a aj akejkoľvek forme agresívneho daňového plánovania; vyzýva Komisiu, aby Rade a Parlamentu pravidelne podávala správy o tomto procese;

71.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov je potrebné mobilizovať a zaistiť daňové zdroje v rozvojových krajinách, pretože sú predvídateľnejšie a udržateľnejšie než zahraničná pomoc a pomáhajú znižovať dlh; poznamenáva však, že pomer daňových zdrojov k HDP je nízky vo väčšine rozvojových krajín, ktoré pri zavádzaní systému zdravých verejných financií prekonávajú sociálne, politické a administratívne ťažkosti, v dôsledku čoho sú osobitne ohrozené daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam zo strany daňových poplatníkov fyzických osôb a spoločností;

72.  so znepokojením konštatuje, že sa mnohé rozvojové krajiny nachádzajú vo veľmi slabej rokovacej pozícii vo vzťahu k určitým zahraničným priamym investorom, ktorí vyhľadávajú najľahšiu možnosť, ako získať daňové podpory a oslobodenie od dane; nazdáva sa, že v prípade rozsiahlych investícií by podniky mali mať povinnosť konkrétne sa zaviazať k tomu, že projekty budú mať pozitívny vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj na miestnej a/alebo celoštátnej úrovni;

73.  poukazuje na to, že nezákonný odlev je hlavným vysvetlením toho, prečo v rozvojových krajinách vzniká dlh, pričom agresívne daňové plánovanie je v rozpore so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov;

74.  konštatuje, že daňové systémy v mnohých rozvojových krajinách nie sú v súlade s medzinárodnými normami (namiesto toho v nich prevláda nejasná daňová príslušnosť a neefektívnosť daňovej správy, vysoká miera korupcie, nedostatočná schopnosť zavádzania a vedenia dobre fungujúcich daňových registrov, atď.); vyzýva EÚ, aby rozšírila svoju podporu v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) a Európskeho rozvojového fondu (ERF), pokiaľ ide o správu daní a pri riešení medzinárodných daňových podvodov a problému nadmernej optimalizácie tým, že bude posilňovať schopnosť rozvojových krajín odhaľovať a stíhať neprimerané praktiky prostredníctvom silnejšej spolupráce v oblasti správy daní; nazdáva sa tiež, že by sa mala podporovať spätná hospodárska premena rozvojových krajín, ktoré sú daňovými rajmi;

75.  víta prvé kroky, ktoré sa podnikli v rámci vzájomného hodnotenia globálneho fóra (GF) o daňových únikoch; domnieva sa však, že ak sa bude klásť dôraz na systém OECD pre výmenu informácií „na požiadanie“, normy globálneho fóra uplatňované pri obmedzovaní nezákonných finančných tokov sa stanú neúčinné;

76.  zdôrazňuje, že ak sa bude posilňovať skôr dvojstranný než mnohostranný prístup k nadnárodným daňovým otázkam, hrozí, že dohody o zamedzení dvojitého zdanenia podporia transferové oceňovanie a regulačnú arbitráž; vyzýva preto Komisiu, aby upustila od presadzovania takýchto dohôd namiesto dohôd týkajúcich sa výmeny informácií o daniach, keďže v rozvojových krajinách vedie ich uplatňovanie zvyčajne k daňovým stratám z dôvodu nižších sadzieb zrážkovej dane z platieb dividend, úrokov a licenčných poplatkov;

o
o   o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, OECD a Výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach, Dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0137.
(2) Ú. v. EÚ C 199E, 7.7.2012, s. 37.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0135.
(4) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 29.
(5) http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/publications/studies/index_en.htm.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia.
(7) Osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2011, s. 11, ods. 5.
(8) Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia A (Hospodárska a vedecká politika): Zjednodušenie a modernizácia DPH na jednotnom digitálnom trhu (IP/A/IMCO/ST/2012_03), september 2012, http://www.europarl.europa.eu/committees/en/studiesdownload.html?languageDocument=EN&file=75179
(9) Európsky dvor audítorov poukazuje vo svojej osobitnej správe č. 13/2011 na zistenie, že len uplatňovanie colného režimu 42 v roku 2009 viedlo v siedmich členských štátoch, v ktorých Dvor audítorov vykonal audit, k odhadovanej strate približne 2 200 miliónov EUR, čo predstavuje 29 % DPH, ktorá je teoreticky uplatniteľná na zdaniteľnú sumu celkového objemu dovozu v rámci colného režimu 42 v roku 2009 v týchto členských štátoch.

Posledná úprava: 10. novembra 2015Právne oznámenie