Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 5, 6, 9, 14, 147, 148, 149, 151 a 153 a na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä jej články 24, 25, 26, 29, 33, 34, 35 a 36,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ)(1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20.februára 2013 s názvom Dôkazy o demografických a sociálnych trendoch: prínos sociálnych politík k začleňovaniu, zamestnanosti a ekonomike (SWD(2013)038),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Správa o opatreniach, ktoré nasledovali po vykonaní odporúčania Komisie z roku 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce v členských štátoch – smerom k prístupu zameranému na sociálne investície (SWD(2013)0039),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20.februára 2013 s názvom 3. dvojročná správa o sociálnych službách vo verejnom záujme (SWD(2013)0040),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Dlhodobá starostlivosť o starnúce spoločnosti – výzvy a možnosti politiky (SWD(2013)0041),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Riešenie problému bezdomovstva v Európskej únii (SWD(2013)0042),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investície do zdravia (SWD(2013)0043),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Sociálne investície prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (SWD(2013)0044),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2013 (RPR) (COM(2012)0750) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 7. februára 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu 2013(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii a sprievodné uznesenie Parlamentu zo 14. júna 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5) a na uznesenie Parlamentu z 15. novembra 2011 na túto tému(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 o iniciatíve s názvom Príležitosti pre mladých (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii a sprievodné uznesenie Parlamentu z 24. mája 2012 s názvom Príležitosti pre mladých(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2012 s názvom Dostať mladých do zamestnania (COM(2012)0727),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(8),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011-2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 o odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (COM(2008)0639) a na svoje uznesenie k nemu zo 6. mája 2009(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Európa 2020: Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (COM(2008)0412) a na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 k tomuto oznámeniu(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií pre oživenie hospodárstva (COM(2009)0545) a na svoje uznesenie k nemu z 20. mája 2010(13),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 zo 14. marca 2012, ktorý predložila Komisia (COM(2011)0607/2 - 2011/0268 (COD)), a na svoj návrh legislatívneho uznesenia na túto tému z 20. augusta 2012(14);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o iniciatíve pre sociálne podnikanie – vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte o sociálnych investíciách – ako reakcii na krízu(17),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na Dohovor MOP č. 117 o sociálnej politike (základné ciele a normy),

–  so zreteľom na odporúčanie MOP č. 202 o mierach sociálnej ochrany,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o oznámení s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (O-000057/2013 – B7-0207/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v mnohých členských štátoch viedli opatrenia na fiškálnu konsolidáciu k uprednostňovaniu krátkodobých výdavkových cieľov na úkor investícií do udržateľného rastu, zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a konkurencieschopnosti s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

B.  keďže kríza štátneho dlhu, ktorá zasiahla Európu, najmä krajiny eurozóny, viedla k závažnému hospodárskemu poklesu s negatívnymi sociálnymi dôsledkami pre väčšinu členských štátov v podobe zvyšovania nezamestnanosti, miery chudoby a sociálneho vylúčenia;

C.  keďže kríza zdôraznila hospodársku vzájomnú závislosť členských štátov a značné odchýlky v schopnosti členských štátov reagovať na problémy na trhu práce a sociálne problémy;

D.  keďže z dôvodu krízy v kombinácii s demografickou zmenou je naliehavé, aby členské štáty zlepšili účinnosť sociálnych výdavkov a aby navrhli potenciálne reformy svojich systémov sociálnej ochrany v súlade s týmto cieľom;

E.  keďže sociálni partneri na vnútroštátnej úrovni môžu zohrávať dôležitú úlohu pri financovaní a prevádzkovaní systémov sociálneho zabezpečenia;

F.  keďže správne cielené a efektívne sociálne investície stabilizujú hospodárstvo, podporujú zamestnanosť a zvyšujú zručnosti pracovnej sily, čím sa zvyšuje aj konkurencieschopnosť EÚ;

G.  keďže rastúce kvalifikačné nároky pracovných miest, ktoré sú k dispozícii, a zručnosti potrebné pre odvetvia, ktoré budú v budúcnosti poskytovať množstvo pracovných miest, prispôsobené udržateľnému hospodárstvu a spoločnosti, si vyžadujú investície do programov vzdelávania a odbornej prípravy;

H.  keďže priemerné príjmy domácností v EÚ sa znižujú a v mnohých členských štátoch rastie dlhodobá nezamestnanosť spolu s chudobou a sociálnym vylúčením vrátane chudoby zamestnaných osôb a sociálnej polarizácie;

I.  keďže 10,5 % obyvateľstva v produktívnom veku je v súčasnosti nezamestnaných;

J.  so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady z 30. januára 2012, v ktorom sa uvádza: „Rast a zamestnanosť sa obnovia len vtedy, ak uplatníme dôsledný a komplexný prístup, v ktorom sa spája inteligentná fiškálna konsolidácia zachovávajúca investície pre budúci rast, zdravé makroekonomické politiky a aktívna stratégia zamestnanosti zachovávajúca sociálnu súdržnosť“;

K.  keďže účinky hospodárskej stagnácie a stálej krízy verejného dlhu v spojení s demografickými zmenami predstavujú problém pre systémy sociálneho zabezpečenia a dôstojné opatrenia sociálnych istôt vrátane zákonného a dobrovoľného systému sociálneho poistenia;

L.  keďže 22,8 % mladých ľudí v EÚ je v súčasnosti nezamestnaných, pričom v niektorých členských štátoch miera nezamestnanosti prekračuje 50 %;

M.  keďže 8,3 milióna Európanov mladších ako 25 rokov nie je zamestnaných, nevzdeláva sa ani sa nezúčastňuje odbornej prípravy (tzv. NEET – not in employment, education, or training); keďže tieto počty neustále rastú a existuje riziko, že vznikne tzv. stratená generácia;

N.  keďže mladým ľuďom z migrantského prostredia hrozí vyššie riziko ukončenia vzdelávania a odchodu zo systému odbornej prípravy bez získania vyššej stredoškolskej kvalifikácie;

O.  keďže 27 % detí hrozí riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia v porovnaní s priemerne 24 % celkovej populácie EÚ(18);

P.  keďže 8 % občanov EÚ žije v podmienkach vážnej hmotnej núdze a nemôže si dovoliť množstvo základných vecí, ktoré sú pre dôstojný život v Európe považované za zásadné;

Q.  keďže 15 % detí opúšťa školskú dochádzku bez dovŕšenia stredoškolského vzdelania a keďže 10 % občanov EÚ žije v domácnostiach nezamestnaných ľudí;

R.  keďže Výbor pre sociálnu ochranu varoval, že v mnohých členských štátoch tieto čísla naďalej rastú čiastočne z dôvodu dosahu opatrení fiškálnej konsolidácie;

S.  keďže najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva, ako sú staršie osoby a zdravotne postihnuté osoby, boli najviac postihnuté finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou;

T.  keďže sociálne politiky sú v prvom rade zodpovednosťou členských štátov keďže úlohou EÚ je podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov a pomáhať pri nich;

U.  keďže skutočnou ochranou proti chudobe je mať dôstojnú prácu;

V.  keďže aktívne politiky v oblasti trhu práce a stratégie aktivácie sú kľúčom k tomu, aby si nezamestnaní mohli nájsť dôstojnú prácu;

W.  keďže vhodné individuálne usmernenia pri hľadaní dôstojnej práce môžu zlepšiť šance na úspech;

X.  keďže úsporné opatrenia vrátane obmedzení v rozpočtoch verejných služieb a sociálnej pomoci nesmú umožniť zhoršenie situáciu najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva ani vytvárať zbytočnú hrozbu nezamestnanosti;

Y.  keďže úsporné opatrenia nesmú dospieť k tomu, aby ohrozovali dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť služieb zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti ani ešte viac zhoršovali nerovnosti v oblasti zdravia;

Z.  keďže hospodárska kríza pravdepodobne postihuje viac ženy než mužov; keďže hrozí, že súčasná recesia spomalí napredovanie, alebo dokonca zvráti pokrok, čo bude mať dlhodobé dôsledky pre systémy sociálnej ochrany, sociálne začlenenie a demografiu;

AA.  keďže akákoľvek prísna rozpočtová politika musí byť inteligentná a umožňovať proticyklické investície do veľkých politických priorít v súlade s hospodárskou výkonnosťou a produktivitou;

AB.  keďže marginalizované spoločenstvá žijú v úbohých sociálno-ekonomických podmienkach a často sa stávajú predmetom vážnej diskriminácie a segregácie vo všetkých aspektoch života;

AC.  keďže považuje prvé náznaky predčasného ukončovania školskej dochádzky za významné znaky cyklického opakovania chudoby;

AD.  keďže bezdomovstvo je stále problémom vo všetkých členských štátoch a je jednou z najvážnejších foriem chudoby a núdze, ktoré poškodzujú ľudskú dôstojnosť a ohrozujú základné ľudské právo na prístup k bývaniu;

AE.  keďže zaručenie prístupu k dôstojnému bývaniu je medzinárodnou povinnosťou všetkých členských štátov, na základe ktorej sa sociálne bývanie poskytuje súbežne s ponukou bývania na trhovom základe;

AF.  keďže pre bezdomovcov sú potrebné osobitné opatrenia na ich začlenenie do spoločnosti a zabránenie sociálnemu vylúčeniu;

AG.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú stále hlavným sociálnym faktorom zdravotných a životných podmienok, najmä v súvislosti s vplyvom chudoby na zdravie a blaho detí;

AH.  keďže v EÚ naďalej pretrváva rodová diskriminácia na pracovisku, rozdielne odmeňovanie žien a mužov a z toho vyplývajúce dôchodkové rozdiely;

AI.  keďže v EÚ pracuje iba 63 % žien v porovnaní so 76 % mužov, čo je čiastočne zapríčinené nedostatkom zariadení zameraných na starostlivosť a konkrétnych opatrení zameraných na pomoc a zabezpečenie zdravej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom;

AJ.  keďže rodová rovnosť má zásadný význam pre splnenie hlavných cieľov stratégie EÚ 2020, keďže ženy tvoria najväčšiu rezervu zatiaľ nevyužitej pracovnej sily; keďže sa preto musia ako súčasť európskeho semestra vypracovať konkrétne opatrenia a osobitné politiky zamerané na rodovú rovnosť;

AK.  keďže väčšinu domácnosti vedú ženy, väčšina rodičov samoživiteľov sú ženy, a tie sú zároveň väčšinou opatrovateľkami, a preto si politiky aktívneho začleňovania vyžadujú rozsiahly súbor opatrení, ktoré im umožnia zvýšiť svoju účasť na trhu práce;

1.  víta balík právnych predpisov o sociálnych investíciách, ktoré vypracovala Komisia a v ktorých sa ustanovujú potrebné prepojenia medzi vnútroštátnymi sociálnymi politikami, procesom reforiem európskeho semestra a príslušnými prostriedkami z kohéznych fondov EÚ;

2.  konštatuje, že oznámenie Komisie pridáva k pôvodnej funkcii sociálnej ochrany systémov sociálneho zabezpečenia aj funkciu sociálnych investícií a funkciu stabilizácie hospodárstva; zdôrazňuje, že súčasná hospodárska a sociálna kríza poukazuje na to, že je potrebné, aby sa tieto tri funkcie skôr dopĺňali, a nie aby boli protikladné;

3.  opakuje potrebu zlepšiť koordináciu sociálnych a hospodárskych politík na úrovni EÚ, aby sa zabránilo nezrovnalostiam, vytvárala sa súčinnosť medzi týmito politikami a aby sa mohli vzájomne posilňovať ich ciele;

4.  zdôrazňuje, že najúčinnejším nástrojom boja proti nezamestnanosti z dlhodobého hľadiska je hospodársky rast;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie je doplnené odporúčaním len pre jednu oblasť, pričom úsporné opatrenia majú veľký vplyv na niekoľko oblastí sociálnej politiky;

6.  je presvedčený o tom, že reformy sociálnej politiky by sa mali riadiť predovšetkým zásadami aktívneho začleňovania a aktivácie, ktoré umožnia nezamestnaným a najviac znevýhodneným osobám vstúpiť na trh práce a zúčastňovať sa na ňom;

7.  pripomína, že sociálne investície sú návratné zo sociálneho i hospodárskeho hľadiska, pretože predchádzajú sociálnym rizikám a riešia ich; zdôrazňuje, že sociálne investície sa zameriavajú na investičné stratégie v oblasti verejných politík a ľudského kapitálu umožňujúce prechod k meniacim sa trhom práce a nadobúdanie nových zručností pre odvetvia, ktoré v budúcnosti ponúknu veľký počet pracovných miest, pričom tieto stratégie sú prispôsobené udržateľnému hospodárstvu a spoločnosti;

8.  zdôrazňuje, že investície do sociálnej oblasti by sa mali považovať za investície, ktoré uskutočňujú členské štáty, a že sa z nich môžu vytvoriť dvojaké dividendy s dlhodobou návratnosťou a proticyklickými účinkami, čím sa môže znížiť riziko škody; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu, ktorá by určila, ktoré časti verejných výdavkov na sociálnu sféru možno považovať za výrobné investície;

9.  v tejto súvislosti sa domnieva, že cielené sociálne investície by mali byť dôležitou súčasťou politík členských štátov v oblasti hospodárstva a zamestnanosti a mali by byť zahrnuté do procesu európskeho semestra v záujme dosiahnutia stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a vzdelávania;

10.  víta preto výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby začlenili sociálne investície do svojich strednodobých a dlhodobých rozpočtových cieľov, ako aj do svojich programov národných reforiem;

11.  opakuje, že zdroje na sociálne politiky sa neposkytujú výlučne z verejného sektora;

12.  zdôrazňuje preto, že členské štáty by mali väčšmi využívať inovatívne prístupy k financovaniu vrátane zapojenia súkromného sektora a finančného inžinierstva prostredníctvom takých nástrojov, ako sú tzv. dlhopisy so sociálnym vplyvom, verejno-súkromné partnerstvá, mikrofinancovanie, preukaz sociálnych investícií a politické záruky;

13.  preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zapojili aj sociálne podniky, keďže môžu doplniť snahy verejného sektora;

14.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila vypracovanie hodnotiacej tabuľky pre spoločné ukazovatele sociálnych investícií, ktoré by predstavovali systém varovania pre monitorovací proces v členských štátoch;

15.  víta naliehanie Komisie na vyčlenenie aspoň 25 % finančných prostriedkov politiky súdržnosti na ľudský kapitál a sociálne investície prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné monitorovanie výdavkov na sociálne politiky, a tým nasmerovali prostriedky do cielených a účinných opatrení a zabránili zbytočnej administratívnej záťaži;

Udržateľnosť

17.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne zmodernizovali a podľa potreby štrukturálne zreformovali svoje politiky sociálnych investícií s cieľom poskytnúť občanom čo najlepšie služby;

18.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšením efektívnosti a účinnosti systému a dostupných zdrojov zabezpečiť udržateľnosť svojich politík sociálnych investícií a to, aby obstáli aj v budúcnosti;

19.  zdôrazňuje, že pri snahe zlepšiť udržateľnosť politík sociálnych investícií by členské štáty nemali nevyhnutne vynakladať viac prostriedkov, ale mali by ich vynakladať efektívnejšie a účinnejšie;

20.  vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že ich politiky sociálnych investícií budú zamerané na určené ciele a aby ich pokrok pravidelne sledovali;

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

21.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby sa v nasledujúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zaoberala problematikou chudoby zamestnaných osôb, chudoby osôb s obmedzenými alebo žiadnymi vzťahmi k trhu práce a chudoby seniorov; vyzýva Európsku radu, aby toto usmernenie odsúhlasila ako prioritu;

22.  poukazuje na významné zložky európskej stratégie aktívneho začleňovania ľudí vylúčených z trhu práce, najmä dostatočnú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že národné stratégie aktívneho začleňovania sa príliš často obmedzujú na aktiváciu zamestnanosti a prakticky vylučujú ľudí, ktorí sú mimo trhu práce a ktorí nemajú možnosť vrátiť sa na trh práce napríklad v dôsledku svojho veku alebo funkčných obmedzení;

23.  pripomína členským štátom, že politiky aktívneho začleňovania by mali:

24.  vyzýva členské štáty, aby v rámci politík aktívneho začleňovania systematicky posudzovali vplyv úsporných opatrení na zraniteľné skupiny;

25.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné sociálne služby pre všetkých, ktorí na ne majú nárok, vrátane ich dostupnosti, prístupnosti a cenovej dostupnosti, najmä v oblastiach zdravotníctva, dlhodobej starostlivosti, vzdelávania, sociálneho bývania, energetiky, vodohospodárstva, dopravy a komunikácií;

26.  poukazuje na potrebu zvýšiť produktivitu poskytovania služieb starostlivosti, znížiť počet výskytov zlého zdravotného stavu a zdravotných postihnutí a umožniť starším osobám naďalej si riadiť svoj nezávislý život aj v prípade funkčných obmedzení;

27.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie sociálnych zvýhodnených sadzieb pre zraniteľné v takých oblastiach, ako je energetika, voda a verejná doprava;

28.  požaduje, aby sa organizácie zastupujúce komunity žijúce na okraji spoločnosti aktívne zapájali do prípravy a plnenia stratégií začleňovania týchto komunít, ako sú vnútroštátne stratégie pre začleňovanie Rómov do roku 2020;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch sa vyvíja nedostatočné úsilie o integráciu migrantov; poukazuje na potrebu investovať do vhodných programov a služieb a do účinných informačných systémov, pokiaľ ide o prístup k týmto programom, s cieľom uľahčiť integráciu migrantov a znížiť riziko sociálneho vylúčenia;

30.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétny a podrobný plán vykonávania stratégií aktívneho začleňovania; zdôrazňuje, že v tomto pláne by mali byť presne určené časové línie a realistické ciele založené na konkrétnych ukazovateľoch a na podrobnom dialógu medzi zainteresovanými stranami, pričom by mali byť úzko monitorované prostredníctvom otvorenej metódy spolupráce s príslušnými nástrojmi a postupmi, ktoré sú k dispozícii v prípade neplnenia pravidiel;

Boj proti chudobe detí

31.  víta odporúčanie Komisie o chudobe detí, uvedené v oznámení s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť; ďalej pripomína práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;

32.  víta komplexný prístup podporovaný v odporúčaní, ktorý je založený na troch pilieroch prístupu k primeraným zdrojom, prístupu k vysoko kvalitným službám a účasti na spoločenskom dianí a rozhodovaní a ktorý uznáva deti ako držiteľov práv;

33.  opakuje, že všetky deti a mladí ľudia majú podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa právo na vzdelanie, a to vrátane detí a mladých ľudí bez povolenia na pobyt v krajine, v ktorej bývajú;

34.  zdôrazňuje, že boj proti chudobe detí sa musí zamerať skôr na prevenciu a včasné zásahy než na reakciu a mal by vychádzať zo základnej zásady rovného prístupu k vysoko kvalitnému vzdelávaniu a kvalitným službám starostlivosti v ranom detstve;

35.  v tejto súvislosti podporuje kroky k budovaniu väčšieho počtu zariadení pre deti, ako sú centrá voľného času otvorené počas školského roka aj počas prázdnin, a tiež mimoškolské kultúrne a športové zariadenia, v ktorých je zabezpečené aj stravovanie;

36.  zdôrazňuje, že na tieto služby sú potrebné primerané finančné zdroje, najmä na politiky podporujúce chudobné a zraniteľné rodiny, napr. rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, rodiny samoživiteľov a mnohodetné rodiny;

37.  vyzdvihuje význam vzťahu medzi rodičmi a deťmi a potrebnej podpory rodičom, ktorá by im pomohla pri plnení rodičovských povinností, a tým predchádzala situáciám, keď sú deti v dôsledku vážnej chudoby oddelené od rodičov a umiestňované v zariadeniach starostlivosti;

Riešenie problému bezdomovstva

38.  víta pracovný dokument útvarov Komisie o riešení problému bezdomovstva;

39.  pripomína žiadosť Parlamentu o konkrétny a podrobný plán vykonávania stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva;

40.  zdôrazňuje, že investície do sociálneho bývania majú nielen rozhodujúcu úlohu v zmierňovaní dôsledkov chudoby, ale mali by sa považovať za sociálnu investíciu, ktorá vedie k tvorbe dôstojných pracovných miest a dlhodobo udržateľnému rastu;

41.  vyzýva členské štáty, aby v záujme zaručenia rovnakého prístupu pre všetkých odstránili zbytočné administratívne prekážky pri žiadostiach o sociálne byty a tiež odstránili akúkoľvek diskrimináciu menšín či zraniteľných skupín;

42.  pripomína, že náklady na energiu tvoria veľkú časť výdavkov domácností, a preto vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje politiky na podporu energetickej účinnosti domácností;

43.  vyzýva členské štáty, aby na základe posúdení miestnej situácie pripravili konkrétne programy pre bezdomovcov a aby kládli osobitný dôraz skôr na ubytovanie a dlhodobú pomoc pre zraniteľné osoby a marginalizované spoločenstvá než len na poskytovanie dočasného ubytovania;

Zamestnanosť mládeže

44.  zdôrazňuje, že investície do zamestnanosti mladých ľudí musia byť kľúčovou súčasťou národných stratégií v oblasti sociálnych investícií;

45.  naliehavo žiada členské štáty, aby prijali rázne opatrenia v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom prevencie predčasného ukončovania školskej dochádzky alebo systémov odbornej a učňovskej prípravy (napr. zavedením duálneho vzdelávacieho systému alebo rovnako účinných rámcov), a aby vypracovali komplexné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave (NEET);

46.  zdôrazňuje, že sociálne investície v prospech osôb bez zamestnania, nezúčastňujúcich sa na procese vzdelávania či odbornej prípravy by znížili súčasné hospodárske straty spôsobené neúčasťou mladých na trhu práce, ktoré Eurofound odhadol na 153 miliárd EUR alebo 1,2 % HDP v EÚ;

47.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná politika sociálnych investícií dostatočne nepoukazuje na potrebu zamerať zdroje prioritne na dlhodobo nezamestnaných, na nezamestnaných mladých ľudí a na starších pracovníkov, ktorým hrozí, že sa stanú dlhodobo nezamestnanými;

48.  konštatuje, že sociálne investície do mládeže by mohli nadobudnúť mnohé formy, okrem iného tieto: rozvoj partnerstiev medzi školami, vzdelávacími strediskami a miestnymi alebo regionálnymi podnikmi; poskytovanie cielenej kvalitného vzdelávania a kvalitných programov stáží pre mladých ľudí; systémy odbornej prípravy v spolupráci s podnikmi; systémy partnerstiev so staršími pracovníkmi zamerané na nábor a prípravu mladých osôb do zamestnania, ako aj na zabezpečenie lepšieho prechodu zo vzdelávania do pracovného života; podpora účasti mladých ľudí na spoločnosti; podpora regionálnej, celoeurópskej a medzinárodnej mobility na základe ďalšieho pokroku smerom k vzájomnému uznávaniu kvalifikácií a zručností; zdôrazňuje tiež, že sociálne investície idú ruka v ruke s účinnými stimulmi, ako sú dotácie na zamestnanosť alebo príspevky na poistenie mladých ľudí zaručujúce dôstojné podmienky bývania a práce, investície do tvorby kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí a neustálej odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie počas zamestnania, ako aj podporu podnikania medzi mládežou;

49.  poukazuje na potrebu posilniť koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkových systémov, s cieľom podporovať mobilitu;

50.  zdôrazňuje, že sú potrebné štatistické informácie týkajúce sa nezamestnanosti mladých ľudí a výdavkov trhu práce na mladých ľudí, ktoré by bolo možno porovnávať medzi členskými štátmi;

Tvorba pracovných miest a trh práce

51.  varuje pred tým, že úsporné opatrenia by mohli ohroziť kvalitu zamestnanosti, sociálnej ochrany a bezpečnostných noriem a zdôrazňuje, že by ich preto mali sprevádzať opatrenia zamerané na zachovanie primeraných noriem;

52.  poukazuje na význam celoživotného vzdelávania v záujme posilnenia schopností ľudí zapájať sa do spoločenského diania a do trhu práce až do zákonného veku odchodu do dôchodku a aj dlhšie, ak si to budú želať;

53.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu členským štátom, aby v rámci svojich sociálnych investícií prijali opatrenia, ktoré budú prospešné pre tvorbu pracovných miest, ako sú daňovo-odvodová reforma stimulujúca zamestnanosť, propagovanie a podporovanie samostatnej zárobkovej činnosti a začatia podnikania, zlepšovanie rámca pre podnikanie a uľahčovanie prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky, transformácia neformálnej a nelegálnej práce na riadne zamestnanie, vytváranie stimulov na zlepšenie miery zamestnanosti vo väčšine zraniteľných sociálnych skupín, reformovanie trhov práce tak, aby boli dynamickejšie a nediskriminačné a zabezpečujúce flexibilitu aj istoty, a tiež modernizácia systémov stanovovania platov s cieľom zosúladiť mzdy s rozvojom produktivity;

54.  zdôrazňuje potrebu využívať potenciál tvorby pracovných miest v inovatívnych odvetviach v súlade s programom Horizon 2020, ako sú udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a digitálne, kultúrne a tvorivé odvetvia, čo by sa malo podporovať investíciami do nových zručností a nástrojov pre sociálne investície, využívajúc koncept inteligentnej špecializácie s cieľom zladenia silných stránok výskumu a inovácií s vývojom trhu;

55.  zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad flexiistoty umožňuje primeranú sociálnu ochranu nových pracovníkov i prístup k odbornej príprave, ako aj kariérny rozvoj umožňujúci nadobúdanie nových zručností;

Sociálne podnikanie

56.  víta zameranie na sociálne podnikanie a prístup k mikrofinancovaniu, okrem iného pre zraniteľné skupiny; zdôrazňuje, že ide o zásadné prvky v kontexte sociálnych investícií tým, že tieto nielen umožňujú tvorbu nových udržateľných pracovných miest a rozvoj sociálneho a solidárneho hospodárstva, ale tiež umožňujú sociálnym podnikom tvoriť a preinvestovať zisky;

57.  poukazuje na potrebu zaistiť aktívne a zdravé starnutie s celoživotnými perspektívami a zdôrazňovať prevenciu a rehabilitáciu s cieľom znížiť výskyt prípadov zlého zdravotného stavu, funkčných obmedzení a zdravotného postihnutia, oddialiť ich nástup, zvrátiť ich alebo zmierniť ich priebeh;

58.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení sa nezdôrazňuje dôležitá úloha programu Gruntvig v predchádzaní chudobe a sociálnemu vylúčeniu a podpore sociálnych investícií; vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o príležitostiach programu celoživotného vzdelávania, o odbornom vzdelávaní a príprave, a žiada členské štáty, aby zlepšili ich kvalitu a dostupnosť;

59.  zdôrazňuje dôležitú úlohu finančných nástrojov EÚ a európskych fondov sociálneho podnikania v zlepšovaní prístupu sociálnych podnikov k finančným trhom;

60.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie spoločného európskeho rámca pre uverejňovanie údajov, ktorý by zaručil transparentné informácie o investíciách do sociálnych podnikov v členských štátoch a povzbudil vzájomný tlak;

61.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala zameriavať na environmentálne a sociálne normy s cieľom zaistiť zodpovedné správanie spoločností;

Rodová problematika

62.  víta skutočnosť, že v oznámení Komisie o stratégiách sociálnych investícií je zahrnuté aj rodové hľadisko;

63.  zdôrazňuje, že ponuka kvalitných zariadení starostlivosti o deti a inej starostlivosti zohráva rozhodujúcu úlohu, keďže umožňuje ženám vstúpiť na trh práce a pracovať na plný úväzok; vyzýva členské štáty, aby zriadili dostatočný počet zariadení starostlivosti o deti a inej starostlivosti, aby tak umožnili účasť oboch rodičov na trhu práce, a to o to viac, že dostupnosť týchto miest je v súčasnosti medzi členskými štátmi značne nerovnomerná;

64.  pripája sa ku Komisii a jej výzve členským štátom, aby investovali do služieb, ako sú cenovo dostupné, celodenné a kvalitné zariadenia starostlivosti o deti, celodenné školy, zariadenia starostlivosti o starších ľudí a podpora neformálnych poskytovateľov starostlivosti, ktoré prispievajú k podpore rodovej rovnosti, upevňujú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom u žien aj mužov (vrátane rodičovskej dovolenky pre otcov) a vytvorenie rámca umožňujúceho vstup aj opätovný nástup na trh práce a zároveň zabezpečujúceho rovnakú odplatu za rovnakú prácu u žien aj mužov;

65.  znova potvrdzuje dôležitosť rodovo citlivých vzdelávacích systémov, ktoré ponúknu deťom možnosť objaviť svoj talent, a tak zabránia z dlhodobého hľadiska rodovej segregácii na trhu práce;

66.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a podporovali rodovú rovnosť ako súčasť svojich vnútroštátnych politík a svojich národných programov reforiem;

Fondy EÚ

67.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva politika súdržnosti a štrukturálne fondy pri podpore sociálnych investícií; v tejto súvislosti zdôrazňuje významný prínos Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pri prevencii chudoby pre pracovníkov postihnutých krízou a význam európskeho nástroja mikrofinancovania Progress pre podporu podnikania prostredníctvom opatrení v oblasti odbornej prípravy, rekvalifikácie a pracovnej sily zamerané na návrat ľudí do práce;

68.  zdôrazňuje, že štrukturálne fondy by sa mali zameriavať na prioritné oblasti, ktoré majú jednoznačný vplyv na rast a zamestnanosť a ktoré sú navrhnuté ako ťažiská politiky súdržnosti;

69.  zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond by sa mal jasnejšie orientovať na aktívne opatrenia, ktoré skutočne plnia potreby zamestnávateľov;

70.  víta dôraz Komisie na Európsky sociálny fond ako na hlavný nástroj zameraný na podporu sociálnych investícií; v tejto súvislosti dôrazne podporuje pridelenie minimálne 25 % prostriedkov politiky súdržnosti na ESF a vyčlenenie 20 % prostriedkov ESF v každom členskom štáte na podporu sociálneho začleňovania a potláčania chudoby;

71.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že viacročný finančný rámec 2014 – 2020 bude obsahovať primerané rozpočtové prostriedky na stimuláciu a podporu sociálnych investícií v EÚ;

72.  naliehavo žiada predbežné pridelenie 6 miliárd EUR na novú iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých v prvých rokoch viacročného finančného rámca s cieľom riešiť problematiku nezamestnanosti mladých ľudí a uplatňovať záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že MOP odhaduje náklady na plnenie záruk pre mladých ľudí v rámci eurozóny na 21 miliárd EUR; žiada preto, aby sa v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca prehodnotila aj výška pridelených prostriedkov, a to smerom nahor; víta rozšírenie oprávnenej skupiny pre záruky pre mladých do veku 30 rokov;

73.  víta zámer Komisie preskúmať využitie nových finančných nástrojov, aby sa zvýšil pákový efekt verejných sociálnych investícií; vyzýva Komisiu, aby predložila k tejto téme podrobnejší návrh;

Sociálny rozmer HMÚ

74.  domnieva sa, že rozpočtová disciplína v eurozóne by sa nemala merať len na základe fiškálnych a makroekonomických kritérií, ale mala by sa rovnomerne dopĺňať kritériami zamestnanosti a sociálnymi kritériami, ako aj správami o pokroku štrukturálnych reforiem, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú a efektívnu úroveň sociálnych investícií, a tým dlhodobú udržateľnosť sociálnej Európskej únie;

75.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pri uvažovaní o tom, ako možno posilniť sociálny rozmer skutočnej hospodárskej a menovej únie, zaoberala potrebami verejných investícií v členských štátoch, najmä tých, ktoré súvisia s cieľmi v sociálnej oblasti a v oblasti vzdelávania v rámci európskej stratégie do roku 2020;

76.  znova potvrdzuje, že sociálny balík pre Európu by mal podporovať:

77.  vyzýva členské štáty, v ktorých neoprávnené blokujúce menšiny bránia nevyhnutnému pokroku, aby rozšírili zásadu posilnenej spolupráce na sociálne politiky a politiky zamestnanosti;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5. (2) Prijaté texty P7_TA(2013)0053. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0260. (4) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 87. (5) Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 130. (6) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57. (7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0224. (8) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6. (9) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23. (10) P7_TA(2013)0092. (11) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 65. (12) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 11. (13) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 112. (14) Správa parlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci A7-0250/2012. (15) Prijaté texty, P7_TA(2012)0429. (16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0050. (17) Prijaté texty, P7_TA(2012)0419. (18) http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-13-28_en.htm?locale=en