Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2253(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0147/2013

Predkladané texty :

A7-0147/2013

Rozpravy :

PV 12/06/2013 - 16
CRE 12/06/2013 - 16

Hlasovanie :

PV 13/06/2013 - 7.7
CRE 13/06/2013 - 7.7

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0278

Prijaté texty
PDF 330kWORD 34k
Štvrtok, 13. júna 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Hodnotenie organizácie a fungovania ESVČ uskutočnené v roku 2013
P7_TA(2013)0278A7-0147/2013

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. júna 2013 vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013 (2012/2253(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 27 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorým sa zriaďuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorej úlohou je pomáhať vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 3 ZEÚ, ktorý stanovuje, že vysoký predstaviteľ pomáha Rade a Komisii pri zabezpečovaní vzájomného súladu medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie,

–  so zreteľom na článok 26 ods. 2 ZEÚ, ktorý stanovuje, že Rada a vysoký predstaviteľ zabezpečia jednotu, dôslednosť a účinnosť konania Únie,

–  so zreteľom na článok 35 ods. 3 ZEÚ, ktorý stanovuje, že diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov a delegácie Únie prispievajú k uplatňovaniu práva občanov Únie na ochranu na území tretích krajín,

–  so zreteľom na článok 36 ZEÚ, ktorý stanovuje, že podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, informuje ho o vývoji v týchto politikách a zabezpečuje, aby sa názory Európskeho parlamentu riadne zohľadňovali,

–  so zreteľom na článok 42 ZEÚ, ktorý dáva PK/VP právomoc predkladať návrhy v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky vrátanie návrhov na začatie misií za použitia vnútroštátnych prostriedkov aj prostriedkov Únie,

–  so zreteľom na článok 13 ods. 3 rozhodnutia Rady z 26. júla 2010 o stanovení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „rozhodnutie o ESVČ“), ktorý ustanovuje, že vysoký predstaviteľ vykoná do polovice roka 2013 preskúmanie organizácie a fungovania ESVČ, ktoré sa bude okrem iného vzťahovať na uplatňovanie článku 6 ods. 6 a článku 6 ods. 8 o geografickej rovnováhe a ku ktorému sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu rozhodnutia,

–  so zreteľom na články 298 a 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorými sa stanovuje legislatívny postup vo veciach zamestnancov,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP o politickej zodpovednosti (ďalej len „vyhlásenie PK/VP“)(1) ,

–  so zreteľom na správu o množstve personálu ESVČ za rok 2012, predloženú 24. júla 2012 v súlade s článkom 6 ods. 9 rozhodnutia o ESVČ,

–  so zreteľom na článok 97 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre právne veci (A7-0147/2013),

A.  keďže Lisabonská zmluva predstavila cieľ zabezpečiť jednotu, dôslednosť a účinnosť vonkajšieho konania Únie;

B.  keďže ESVČ je novým orgánom zmiešanej povahy, ktorý vychádza z komunitných aj medzivládnych zdrojov a v rámci EÚ nemá obdobu, a preto nemožno očakávať, že dva roky od svojho zriadenia bude plne prevádzkyschopná; keďže hodnotenie jej organizácie a fungovania by sa malo zakladať na spravodlivej a konštruktívnej kritike;

C.  keďže úspech ESVČ by sa mal posudzovať z hľadiska schopnosti vykonávať komplexný prístup EÚ k súčasným výzvam a úlohám na poli vonkajšej činnosti a schopnosti účinnejšie využívať nedostatočné zdroje vďaka lepšej spolupráci a úsporám z rozsahu na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni;

D.  keďže trojitá úloha PK/VP je najhmatateľnejším prejavom tohto úsilia o väčšiu súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ;

E.  keďže momentálna štruktúra v rámci Komisie dostatočne neodzrkadľuje osobitné postavenie PK/VP vo vzťahu k vonkajšej činnosti EÚ;

F.  keďže početné úlohy, ktorými Lisabonská zmluva poverila PK/VP, si vyžadujú vytvorenie politického zástupcu (zástupcov), aby sa tak zabezpečilo, že PK/VP bude mať pomoc pri plnení zverených úloh;

G.  keďže zo štrukturálnych a procedurálnych dôvodov je operačné rozhodovanie a vykonávanie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SZBP/SBOP) príliš pomalé; keďže táto skutočnosť sa znovu zreteľne prejavila počas krízy v Mali, na ktorú sa zareagovalo pomalým rozhodovaním a presadzovaním prijatých rozhodnutí o financovaní;

H.  keďže ESVČ by mala byť zracionalizovanou a účinnou štruktúrou orientovanou na výsledky, ktorá dokáže podporiť politické vedenie v oblasti vonkajších vzťahov, najmä pokiaľ ide o SZBP, a uľahčiť proces rozhodovania v Rade; keďže z tohto dôvodu by ESVČ mala dokázať za krátky čas a koordinovaným spôsobom poskytnúť odborné znalosti z rôznych oddelení, a to aj v rámci Komisie; keďže súčasnú štruktúru ESVČ tvorí príliš veľký počet vedúcich pracovníkov a obsahuje priveľa úrovní rozhodovania;

I.  keďže sa zatiaľ nevyužívajú možnosti rýchleho nasadenia bojových skupín EÚ;

J.  keďže minulé skúsenosti jasne poukázali na potrebu zriadiť stály operačný hlavný štáb v Bruseli na vedenie misií SBOP;

K.  keďže v prípade revolúcií v arabských krajinách sa zreteľne ukázalo, že EÚ v krátkodobom horizonte nedokáže zabezpečiť prerozdelenie zdrojov vrátane personálu s cieľom reagovať na nové politické priority; keďže veľkosť delegácií EÚ a profily pracovníkov musia odzrkadľovať strategické záujmy Únie;

L.  keďže úloha ESVČ pri definovaní strategického smerovania a prispievaní k uplatňovaniu nástrojov EÚ pre oblasť vonkajšieho financovania by sa mala posilniť v súlade s kľúčovými smermi zahraničnej politiky EÚ;

M.  keďže treba opätovne zdôrazniť význam zabezpečenia lepšej koordinácie a dobrej správy v otázkach rozvoja na medzinárodnej úrovni, aby mohla EÚ vystupovať jednotne a zviditeľniť sa;

N.  keďže najmä v období rozpočtových obmedzení by ESVČ mala byť katalyzátorom väčších synergií, a to nielen v inštitucionálnom rámci EÚ, ale aj medzi EÚ a jej členskými štátmi;

O.  keďže v čase, keď vlády členských štátov obmedzujú diplomatické a konzulárne zastúpenia, ESVČ by sa mala vnímať a ešte viac využívať ako príležitosť na posilnenie spolupráce a synergií;

P.  keďže by sa malo vyvíjať intenzívnejšie úsilie o predchádzanie zdvojenému úsiliu a štruktúram medzi ESVČ, Komisiou – najmä GR DEVCO a Úradom pre humanitárnu pomoc Európskeho spoločenstva (ECHO) – a sekretariátom Rady;

Q.  keďže sa dosiahol cieľ tretinového podielu personálu z členských štátov a keďže personál pochádzajúci z troch zložiek (Komisie, sekretariátu Rady a národných diplomatických služieb) by sa mal primerane rozdeliť v rámci všetkých úrovní a medzi delegáciami a hlavným štábom;

R.  keďže zastúpenie žien vo funkčnej skupine AD a na vyšších pozíciách je nedostatočné, zatiaľ čo vo funkčnej skupine AST sú zastúpené nadmieru;

S.  keďže každá zmena služobného poriadku sa musí prijať v rámci spolurozhodovacieho postupu;

T.  keďže jednoznačne treba rozvinúť schopnosť ESVČ rozpoznať predchádzajúce operačné skúsenosti a poučiť sa z nich, najmä v oblasti predchádzania konfliktom, sprostredkovania v prípade konfliktu, krízového riadenia, zmierovania a budovania mieru;

U.  keďže dva a pol roka od prijatia vyhlásenia PK/VP by sa mala dôkladne posúdiť politická zodpovednosť ESVČ voči Parlamentu, konkrétne z hľadiska miery, v akej sa s Parlamentom konzultujú strategické rozhodnutia a v akej sa zohľadňujú jeho postoje a vklady;

V.  keďže toto posúdenie by sa malo venovať aj tomu, ako zlepšiť predstupovanie PK/VP a funkcionárov ESVČ vrátane vedúcich delegácií a OZEÚ pred Parlament a jeho orgány a aké opatrenia prijíma ESVČ v nadväznosti na uznesenia Parlamentu;

W.  keďže parlamentný dohľad nad ESVČ má zásadný význam pre to, aby občania EÚ lepšie chápali a podporovali európsku vonkajšiu činnosť; keďže parlamentná kontrola zvyšuje legitimitu vonkajšej činnosti;

X.  keďže súčasné finančné okruhy v delegáciách sú nepružné, čo nepriaznivo vplýva na pracovné vyťaženie personálu;

1.  adresuje podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii toto odporúčanie s vedomím, že zriadenie ESVČ znamenalo pozitívny krok vpred, ale z hľadiska synergie, koordinácie medzi inštitúciami, politického vedenia a zviditeľnenia by sa dalo dosiahnuť viac, a to vďaka príležitostiam, ktoré prinieslo zlúčenie úloh vysokého predstaviteľa, predsedu Komisie a predsedu Rady pre zahraničné veci, a posilnením pomocného charakteru ESVČ:

K otázke vedenia a racionálnejšej a efektívnejšej štruktúry pre diplomaciu 21. storočia

2.  podporovať PK/VP pri plnení jeho/jej početných úloh vyplývajúcich zo ZEÚ tým, že sa pripraví vymenovanie politického zástupcu (zástupcov), ktorí budú mať právomoc konať v mene PK/VP, budú sa zodpovedať Parlamentu a pred nástupom do funkcie predstúpia pred jeho príslušný výbor; zabezpečiť, aby komisári RELEX mohli v plnej miere zastupovať PK/VP v parlamentných veciach a na medzinárodnej scéne; okrem toho zvážiť zapájanie ministrov zahraničných vecí členských štátov do konkrétnych úloh a misií v mene Únie ako spôsob posilnenia spoločných pozícií EÚ;

3.  zjednodušiť štruktúru riadenia ESVČ a posilniť úlohu jej výkonného generálneho riaditeľa vytvorením jasnej hierarchie vedenia, ktorá podporí účinné prijímanie rozhodnutí, ako aj včasné politické reakcie, v tejto súvislosti zracionalizovať funkcie výkonného riaditeľa a generálneho riaditeľa povereného administratívou, zredukovať a zjednodušiť hierarchickú štruktúru generálnych riaditeľstiev, jasne vymedziť príslušné právomoci v rámci riadiacej štruktúry ESVČ a prehodnotiť súčasnú štruktúru opierajúcu sa o riadiacu radu s cieľom dosiahnuť efektívne, jasné a súdržné rozhodovanie; v rovnakom duchu zabezpečiť, aby všetci príslušní inštitucionálni aktéri mohli poskytovať politické poradenstvo PK/VP (napríklad prostredníctvom politickej rady), ktorý/ktorá tak bude môcť posúdiť dosah opatrení ESVČ;

4.  zlepšiť a posilniť úlohu PK/VP v oblasti koordinácie, iniciatívnych návrhov a politického vedenia, najmä vo funkcii predsedu/predsedníčky Rady pre zahraničné veci, a to tým, že sa zabezpečí, aby v ďalšom funkčnom období naplno rozvinul/-a svoj potenciál ako podpredseda/podpredsedníčka Komisie a bol/-a poverená/poverený vedením skupiny komisárov RELEX, rozšírenej v prípade potreby o ďalších komisárov, ktorých rezorty majú vonkajší rozmer, aby sa tak mohol ďalej rozvíjať postup spoločných návrhov a spoločných rozhodnutí;

5.  naplno využiť synergický efekt ESVČ a v tejto súvislosti zvážiť možnosť hlasovať o záležitostiach SZBP kvalifikovanou väčšinou, ako je stanovené v článku 31 ods. 2 ZEÚ, a oficiálne preskúmať možnosť rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na otázky týkajúce sa SZBP prostredníctvom príslušnej premosťovacej doložky;

6.  zabezpečiť, aby v súlade s článkom 9 ods. 3 rozhodnutia o ESVČ zohrávala ESVČ vedúcu úlohu pri vymedzovaní stratégií týkajúcich sa príslušných nástrojov vonkajšieho financovania a aby na tento účel disponovala príslušnými odbornými poznatkami, ktoré jej umožnia zastávať vedúcu úlohu v daných oblastiach;

7.  zabezpečiť zároveň „komunitný“ charakter susedskej politiky s vedomím, že Parlament zamieta každú snahu o presun politík Únie na medzivládnu úroveň a že v zmysle zmluvy nesie Komisia hlavnú zodpovednosť za rokovania o medzinárodných zmluvách pre Úniu a v jej mene;

8.  ešte viac zlepšiť prepojenie medzi Riaditeľstvom pre nástroje zahraničnej politiky a ESVČ;

9.  zabezpečiť úzke zapojenie osobitných zástupcov Európskej únie (OZEÚ) do činnosti ESVČ tým, že sa spolu s ich spolupracovníkmi dôkladne začlenia do štruktúry ESVČ, a podľa potreby zvážiť ich súbežné začlenenie pod vedúcich delegácií EÚ;

10.  vykonávať systematický a hĺbkový audit na účel zjednotenia štruktúr vonkajšej politiky, ktoré zaviedla Komisia a sekretariát Rady, s cieľom skoncovať so súčasným zdvojovaním štruktúr a podporovať nákladovú efektívnosť; sprístupniť túto správu Parlamentu;

11.  v rovnakom duchu ďalej rozvíjať prax spoločných technických a logistických služieb medzi inštitúciami, aby sa tak dosiahli úspory z rozsahu a vyššia efektívnosť; ako prvý krok zjednotiť v rámci „jedinej spoločnej štruktúry“ rôzne logistické útvary Komisie a ESVČ poverené včasným varovaním, hodnotením rizika a bezpečnostnými úlohami zameranými na udalosti mimo Únie, pri ktorých tieto útvary majú spolupracovať;

12.  v koordinácii s členskými štátmi predložiť možnosti, ako v strednodobom až dlhodobom horizonte dosiahnuť úspory z rozsahu medzi diplomatickými službami členských štátov a ESVČ v tretích krajinách, a to aj v súvislosti s poskytovaním konzulárnych služieb;

13.  prijať ucelený prístup v otázke predsedníctva pracovných skupín Rady a skončiť rotujúce predsedníctvo týchto skupín;

14.  v súlade s článkom 24 ZEÚ zabezpečiť, aby členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporovali zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a aby rešpektovali činnosť Únie a podporovali ESVČ pri výkone jej mandátu;

15.  na tento účel presadzovať intenzívnejšiu spoluprácu s členskými štátmi a rozvinúť spoločné vypracúvanie politických správ medzi delegáciami a veľvyslanectvami;

K otázke „vhodnej štruktúry“ na zabezpečenie komplexného prístupu

16.  plne realizovať potenciál Lisabonskej zmluvy tým, že sa bude vykonávať komplexný prístup, ktorý zlučuje diplomatické, hospodárske, rozvojové a, ako poslednú možnosť v plnom súlade s Chartou OSN, vojenské prostriedky nad rámec spoločných strategicko-politických usmernení Únie s cieľom ochraňovať a zasadzovať sa hlavne o bezpečnosť a prosperitu občanov EÚ a ich susedov, ako aj širšieho okolia; v tejto súvislosti zabezpečiť spojitosť krátkodobých a dlhodobejších opatrení; okrem toho zabezpečiť, aby ESVČ mala kapacity na strategické plánovanie a predkladanie návrhov na realizáciu dôležitých inovácií, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, napríklad zverenie vykonávania určitých úloh skupinám členských štátov so spôsobilosťami a rozvoj stálej štruktúrovanej spolupráce vrátane využitia bojových skupín;

17.  na tento účel ďalej rozvíjať „vhodnú štruktúru“ (napríklad v podobe krízového výboru), ktorá spája predchádzanie konfliktom, reakciu na krízu, budovanie mieru, príslušné nástroje zahraničnej politiky, bezpečnostnú politiku a štruktúry SBOP a zabezpečuje koordináciu s geografickými útvarmi, delegáciami a ďalšími príslušnými politickými oddeleniami v rámci krízového riadenia, vychádzajúc z koncepcie krízovej platformy; zabezpečiť všeobecnú súdržnosť a vyhýbať sa zdvojovaniu v rámci ESVČ; okrem toho zlepšiť medziinštitucionálnu koordináciu a vyjasniť úlohy;

18.  zabezpečiť účinné, integrované plánovanie a rýchlejší rozhodovací proces v prípade operácií SBOP tým, že sa skombinujú príslušné plánovacie kapacity riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie (CMPD) a útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC); okrem toho vytvoriť stálu riadiacu štruktúru zriadením stáleho vojenského hlavného operačného štábu, ktorý bude sídliť spolu s útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií, aby sa tak umožnilo účinné uskutočňovanie vojenských a civilných operácií a zároveň sa zabezpečila príslušná hierarchia velenia;

K reforme finančných postupov v záujme účinnej vonkajšej činnosti

19.  naplno využiť v nariadení o rozpočtových pravidlách všetky možné flexibilné ustanovenia, ktoré sa týkajú finančného riadenia správnych a operačných výdavkov, s cieľom povoliť vedúcim delegácií, aby v prípade, že si to okolnosti vyžadujú, mohli delegovať právomoc nižšie na svojich zástupcov a personál Komisie, čím sa uľahčí riadenie a hladké fungovanie delegácií a ich vedúci sa tak budú môcť sústrediť na svoje politické úlohy;

20.  urýchliť postupy Útvaru pre nástroje zahraničnej politiky v oblasti správy finančných prostriedkov určených na SZBP vzhľadom na cieľ zaručiť pružnú a včasnú reakciu na krízové situácie, a najmä zaručiť rýchly a efektívny začiatok civilných operácií SBOP; v tejto súvislosti preskúmať, či možno zaviesť zmeny v nariadení o rozpočtových pravidlách bez toho, aby sa obmedzil dohľad;

21.  zvýšiť pružnosť a schopnosť pohotovej reakcie vonkajšej pomoci EÚ tým, že sa preskúmajú pravidlá rozhodovania o plánovaní a výdavkoch na nástroje vonkajšej finančnej pomoci;

22.  zlepšiť finančnú zodpovednosť rozšírením transparentnosti na všetky rozpočtové riadky SZBP vrátane operácií SBOP, OZEÚ, nešírenia zbraní a predchádzania konfliktom;

K otázke delegácií

23.  zaručiť, aby ESVČ mala väčšie slovo pri (pre-)rozdeľovaní personálu Komisie do delegácií EÚ s cieľom zabezpečiť, aby profily zamestnancov a veľkosť delegácií EÚ odzrkadľovali strategické záujmy a politické priority Únie;

24.  prijať potrebné kroky, ktorými sa zabezpečí, aby vedúci delegácií EÚ boli vymenúvaní na základe zásluh a dôkladných znalostí záujmov, hodnôt a politík Únie, a tak sa u osôb vybraných do takýchto citlivých funkcií zabezpečila motivácia a najvyššia miera kvality a efektívnosti;

25.  zabezpečiť, aby najmä v delegáciách s malým množstvom personálu ESVČ mal vedúci delegácie možnosť v súlade s článkom 5 ods. 2 rozhodnutia o ESVČ poveriť personál Komisie aj vypracúvaním politických analýz a politických správ;

26.  v tejto súvislosti posilniť právomoc vedúcich delegácií nad celým personálom vrátane personálu Komisie a zabezpečiť, aby všetky pokyny vydávané hlavným štábom smerovali k vedúcemu delegácie;

27.  skutočne vypracovať možnosti, ktoré prináša rozhodnutie o ESVČ a ZEÚ, konkrétne posilnením koordinačnej úlohy delegácií, najmä v krízových situáciách, a tým, že budú môcť poskytovať konzulárnu ochranu občanom EÚ z členských štátov, ktoré nie sú zastúpené v danej krajine; zabezpečiť, aby žiadne dodatočné úlohy neodoberali zdroje určené na existujúce politiky a priority na úrovni EÚ;

28.  vzhľadom na to, že prevažná väčšina delegácií EÚ má v súčasnosti kontaktné miesta pre ľudské práva, zabezpečiť, aby ľudské práva a osobitne práva žien boli súčasťou činností všetkých delegácií a úradov EÚ; okrem toho zviditeľniť európsku kultúru založenú na rozmanitosti; v prípade potreby zabezpečiť, aby k personálu v delegáciách EÚ patril styčný pracovník pre Parlament, ktorého úlohou bude poskytovať náležitú pomoc a informácie parlamentným delegáciám v tretích krajinách na základe zásady, podľa ktorej delegácie EÚ zastupujú všetky inštitúcie EÚ v rovnakej miere;

29.  okrem toho zabezpečiť, aby delegácie mali odborné znalosti v tých politických oblastiach, ktoré majú význam z hľadiska vzťahov EÚ s predmetnou krajinou (napr. zmena klímy, energetická bezpečnosť, sociálna a pracovná politika, kultúra atď.);

30.  zabezpečiť podľa možností, aby v každej delegácii pôsobil pridelenec pre bezpečnosť a obranu, najmä ak delegácie pôsobia v politicky nestabilných či nestálych situáciách, alebo v prípade skončenia nedávnej operácie či misie SBOP s cieľom zabezpečiť operačnú kontinuitu a náležité monitorovanie politického prostredia;

31.  vyzýva PK/VP, aby zadala preskúmanie bezpečnostných opatrení a požiadaviek, ktoré majú delegácie EÚ v zahraničí, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia o otázkach bezpečnosti bude prijímať ESVČ, a nie externí poskytovatelia bezpečnostných služieb;

K otázke vykonávania vyhlásenia o politickej zodpovednosti

32.  v súlade so štvorstrannou dohodou dosiahnutou v Madride v júni roku 2010 zabezpečiť plné a účinné vykonávanie povinnosti uvedenej v článku 36 ZEÚ, a to náležite zohľadňovať názory Parlamentu napríklad prostredníctvom aktívnych a systematických konzultácií s príslušným parlamentným výborom pred prijatím stratégií a mandátov v oblasti SZBP/SBOP;

33.  zabezpečiť predkladanie úplných politických správ delegácií Únie kľúčovým funkcionárom Parlamentu prostredníctvom regulovaného prístupu;

34.  v súlade s článkom 218 ods. 10 ZEÚ zabezpečiť, aby bol Európsky parlament ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa rokovaní o medzinárodných zmluvách vrátane zmlúv uzavretých v oblasti SZBP;

35.  v súlade s pozitívnymi skúsenosťami s vystúpením novovymenovaných predsedov delegácií a OZEÚ pred nástupom do funkcie vo výbore AFET rozšíriť tento postup na novovymenovaných vedúcich misií a operácií SBOP;

36.  zabezpečiť, aby po tom, ako PK/VP vymenuje nových predsedov delegácií, ich pred nástupom do funkcie oficiálne potvrdili príslušné výbory Parlamentu;

37.  systematicky si vymieňať názory s príslušným výborom Parlamentu pred každým zasadnutím Rady pre zahraničné veci a po každom zasadnutí Rady tento výbor informovať;

K otázke odbornej prípravy a posilnenia súdržnosti európskej diplomacie

38.  podporovať spoločnú odbornú prípravu a ďalšie konkrétne opatrenia na posilnenie súdržnosti personálu ESVČ, ktorý má rozličné diplomatické, kultúrne a inštitučné zázemie, a zvážiť spoločné iniciatívy v oblasti odbornej prípravy pre personál ESVČ a národných diplomatov ako súčasť ich trvalého profesijného rozvoja;

39.  v tomto duchu prehodnotiť príslušné existujúce programy odbornej prípravy a vzdelávania na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni s cieľom zjednotiť ich s programom existujúcej Európskej akadémie bezpečnosti a obrany;

K otázke náborovej základne

40.  ďalej presadzovať a zintenzívňovať úsilie o dosiahnutie lepšej rodovej rovnováhy s riadnym prihliadaním na zásluhy a schopnosti; zdôrazniť, že je dôležité nastoliť rovnováhu na úrovni vedúcich delegácií a na ďalších riadiacich úrovniach; popri rozvoji akčného plánu zaviesť prechodné opatrenia, ktoré by zahŕňali inštruktážne programy, osobitné školenia a pracovné prostredie naklonené rodinnému životu, aby sa tak podporilo zastúpenie žien a vyriešili sa štrukturálne prekážky v ich diplomatickej kariére;

41.  prijať všetky opatrenia potrebné nato, aby sa upravilo geografické zastúpenie na vyšších pozíciách a vo všetkých ďalších platových triedach a pozíciách, a tak sa podporila politická zodpovednosť úradníkov aj členských štátov v súvislosti s ESVČ, ako to vyžaduje článok 6 ods. 6 a 8 rozhodnutia o ESVČ;

42.  vzhľadom na to, že sa dosiahol cieľ tretinového podielu zamestnancov prijatých z členských štátov, zabezpečiť, aby sa na riadiacich pozíciách nesústreďovali pracovníci z ministerstiev jednotlivých štátov, čím sa poskytnú kariérne príležitosti všetkým zamestnancom, a sústrediť sa teraz na prijímanie nového stáleho personálu EÚ; v tejto súvislosti preskúmať aj možnosti, ako by sa národní diplomati pracujúci pre ESVČ mohli uchádzať o stále pozície v ESVČ;

43.  s cieľom dosiahnuť skutočnú európsku súdržnosť a zabezpečiť, aby ESVČ slúžila iba spoločným európskym záujmom, postaviť sa proti všetkým snahám členských štátov o zasahovanie do procesu prijímania personálu ESVČ; teraz, keď sa prechodné obdobie skončilo, zabezpečiť, aby ESVČ mohla vybudovať vlastný nezávislý postup prijímania, ktorý bude prostredníctvom verejného konkurzu prístupný aj všetkým úradníkom z inštitúcií EÚ a externým uchádzačom;

44.  vzhľadom na osobitnú úlohu Parlamentu pri vymedzovaní cieľov a základných možností spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky zvážiť najmä právomoci Parlamentu ako rozpočtového orgánu, jeho úlohu pri demokratickej kontrole zahraničnej politiky a skúsenosti v oblasti vonkajších parlamentných vzťahov, možnosť úradníkov Európskeho parlamentu uchádzať sa od 1. júla 2013 o pozície v ESVČ za rovnakých podmienok ako úradníci z Rady a Komisie;

45.  zabezpečiť, aby ESVČ mala vhodnú kombináciu zručností na riešenie konfliktov, najmä rozvíjaním zručností v oblasti sprostredkovania a dialógu;

Dlhodobejšie hľadisko

46.  v súvislosti s budúcim konventom žiada, aby sa do jeho programu zaradil ďalší rozvoj SZBP/SBOP a úlohy ESVČ vrátane zmeny názvu

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1.

Posledná úprava: 16. novembra 2015Právne oznámenie