Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2318(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0220/2013

Predkladané texty :

A7-0220/2013

Rozpravy :

PV 11/09/2013 - 13
CRE 11/09/2013 - 13

Hlasovanie :

PV 12/09/2013 - 13.13

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0380

Prijaté texty
PDF 444kWORD 47k
Štvrtok, 12. septembra 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Námorný rozmer spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
P7_TA(2013)0380A7-0220/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2012/2318(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 42, 43 a 45,

–  so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 194 ZFEÚ,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na európsku integrovanú námornú politiku z roku 2007 (COM(2007)0575) a jej správu o pokroku z roku 2012 (COM(2012)0491),

–  so zreteľom na vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za integrovanú námornú politiku a Európskej komisie zo 7. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť (vyhlásenie z Limassolu),

–  so zreteľom na závery Rady o stratégii námornej bezpečnosti z 26. apríla 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o stratégii EÚ pre región Afrického rohu(1) ,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z 10. decembra 1982,

–  so zreteľom na spoločný návrh rozhodnutia Rady o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou z 21. decembra 2012(2) ,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 7. júna 2006 s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (COM(2006)0275),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(3) a na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade z 26. júna 2012 o pokroku pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky(4) ,

–  so zreteľom na Kódex správania pre združovanie a spoločné využívanie Európskej obrannej agentúry (EDA) z roku 2012,

–  so zreteľom na námornú stratégiu aliancie, ktorú prijalo NATO 18. marca 2011,

–  so zreteľom na jednotnú akciu Rady o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (ATALANTA) z roku 2008(5) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady o misii Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v Africkom rohu (EUCAP NESTOR) z roku 2012(6) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí(7) ,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o Africkom rohu zo 14. novembra 2011, a najmä na strategický rámec uvedený v prílohe k týmto záverom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(8) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(9) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 23. októbra 2008 o pirátstve na mori(10) a z 10. mája 2012 o námornom pirátstve(11) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0220/2013),

A.  keďže členské štáty EÚ disponujú pobrežím v dĺžke vyše 90 000 km, ktoré obmývajú dva oceány a štyri moria, a zámorskými územiami a vnútroštátnymi bezpečnostnými zariadeniami v ostatných oceánoch; keďže členské štáty EÚ zodpovedajú za kontrolu, ochranu a bezpečnosť európskych pobrežných a teritoriálnych vôd, výhradných hospodárskych zón, podmorskej plytčiny, námornej infraštruktúry a morských zdrojov; keďže členské štáty sú zodpovedné za plnenie svojej úlohy hlavného zaisťovateľa bezpečnosti námorníkov na lodiach plaviacich sa pod ich vlajkou a v záujme ich občanov; keďže následky neschopnosti štátov kontrolovať svoj námorný priestor sa prejavujú aj mimo ich pobrežných a námorných zón;

B.  keďže námorné hranice členských štátov tvoria vonkajšie hranice Európskej únie;

C.  keďže námorný priestor predstavuje otvorené, rozsiahle oblasti bez hraníc, ktoré sú obmedzené len námornou jurisdikciou; keďže námorný priestor je ťažké kontrolovať, a to najmä z dôvodu, že medzinárodné námorné právo sa zameriava prednostne na uľahčovanie obchodu a zabezpečovanie voľného pohybu;

D.  keďže 90 % zahraničného obchodu EÚ a 40 % jej vnútorného obchodu sa prepravuje po mori; keďže EÚ je najväčším svetovým námorným dopravcom, pričom európski majitelia lodí spravujú 30 % plavidiel a 35 % svetovej lodnej kapacity – z toho 55 % kontajnerových plavidiel a 35 % tankerov predstavujúcich 42 % hodnoty celosvetového námorného obchodu; keďže členské štáty EÚ spoločne predstavujú najväčšiu výhradnú hospodársku zónu sveta (s rozlohou približne 25 miliónov km2 );

E.  keďže námorná stratégia EÚ by mala v prvom rade presadzovať základné zásady stanovené v článku 21 ZFEÚ, ako sú demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity, a mala by dodržiavať zásady Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; keďže je povinnosťou štátov snažiť sa o presadenie a posilnenie medzinárodného práva, najmä dohovoru UNCLOS, a zaručiť existenciu námorných ciest a zachovanie svetového spoločného bohatstva a obchodných a environmentálnych záujmov;

F.  keďže dôležitosť celosvetových námorných tokov pre Úniu exponenciálne vzrástla v dôsledku hospodárskeho rastu, globalizácie a čoraz väčšej vzájomnej globálnej prepojenosti; keďže geostrategická námorná rovnováha sa rýchlo mení, pretože novo vznikajúce mocnosti uplatňujú technológie a stratégie zamerané na zamedzenie prístupu, ktorými sa snažia presadiť v regionálnych a celosvetových námorných oblastiach a obmedziť prístup Spojených štátov amerických a EÚ; keďže v dôsledku zložitejšej a nejasnejšej situácie v oblasti námornej bezpečnosti s voľnejším a rôznorodým uplatňovaním medzinárodných zmlúv sa sťažuje účinný multilateralizmus a medzinárodná spolupráca v oblasti regulácie námorných záležitostí; keďže je v záujme EÚ zaistiť námornú bezpečnosť nielen vo vodách pozdĺž jej vlastného pobrežia, ale aj vo svetových oceánoch a moriach;

G.  keďže niektoré faktory, ako napríklad chudoba, nedostatočný rozvoj, nízka miera štátnej kontroly a presadzovania práva a ohroziteľnosť trás, uľahčujú šírenie rôznych druhov hrozieb pre námornú bezpečnosť; keďže tieto hrozby môžu vychádzať zo správania štátov, ktoré majú zaujem o narušenie medzinárodných námorných tokov, ako aj z nelegálnych činností neštátnych subjektov, ako napríklad z nadnárodnej trestnej činnosti (napr. obchodovanie so zbraňami alebo drogami), medzinárodného terorizmu alebo pirátstva, ktoré využívajú slabé stránky roztriešteného miestneho, regionálneho a svetového systému riadenia námorných záležitostí; keďže rastúce množstvo subjektov prítomných na mori vedie k zvýšeniu počtu a komplexnosti legálnych aj nelegálnych činností na mori, v dôsledku čoho je čoraz náročnejšie odlíšiť legálne činnosti od nelegálnych; keďže sa tým vyvíja tlak na EÚ, aby investovala do celostného prístupu s cieľom riešiť zložitosť nadnárodných problémov, s ktorými sa žiaden členský štát nedokáže vyrovnať sám;

H.  keďže globálna perspektíva námorných kapacít a odhady síl sa rýchlo menia, pričom novo vznikajúce i existujúce mocnosti čoraz viac spochybňujú zásady Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), medzinárodnú arbitráž alebo reguláciu; keďže predovšetkým Čína sleduje svoju politiku „String of pearls“(stratégia, ktorej cieľom je získať čo najširší prístup k prístavom a leteckým základniam v oblasti južnej Ázie), v rámci ktorej sa usiluje posilniť a rozšíriť svoju prítomnosť na mori z množstva oficiálnych i neoficiálnych dôvodov, od zabezpečenia obchodných a energetických trás až po kontrolu morských zdrojov a námorných infraštruktúr zásadného významu, čím sa dostáva do rozporu s námornými záujmami prakticky všetkých svojich susedov voVýchodočínskom a Juhočínskom mori;

I.  keďže EÚ a všetky jej členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru UNCLOS, a preto je tento dohovor súčasťou acquis communautaire;

J.  keďže EÚ musí ako svetový aktér zvážiť výzvy v oblasti bezpečnosti a možné nezávislé reakcie, najmä pokiaľ ide o oblasť blízkeho Stredozemného mora, Afrického rohu a západného Atlantiku, ale aj Tichého oceánu cez Východ i Západ a oblasť od Arktídy po Antarktídu;

K.  keďže dochádza k zvyšovaniu počtu nelegálnych námorných neštátnych subjektov, ktoré ohrozujú kritické námorné trasy a infraštruktúry, pričom využívajú slabé stránky štátov a ich jurisdikcií;

L.  keďže boj proti týmto nekonvenčným hrozbám sa často odohráva v náročnom a nebezpečnom prostredí, čo si vyžaduje civilné aj vojenské zdroje; keďže SBOP s civilným aj vojenským rozmerom je vhodným rámcom na boj proti nebezpečným hrozbám na mori a pozdĺž pobrežia;

M.  keďže EÚ nedokáže sama zabezpečiť globálnu námornú bezpečnosť; keďže EÚ musí dosiahnuť silné partnerstvá s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami, najmä v odľahlých oblastiach, napríklad v Ázii, kde je pre ňu ťažšie nasadzovať svoje vlastné zdroje;

N.  keďže európska bezpečnostná stratégia sa konkrétne nevenuje námornému rozmeru s výnimkou toho, že označuje pirátstvo za hrozbu EÚ; keďže európska integrovaná námorná politika sa zaoberá námornými otázkami, avšak rozmeru bezpečnosti sa venuje len veľmi okrajovo, a tak sa opomína oblasť, ktorá je pre EÚ zdrojom rastúcich obáv; keďže je bezodkladne potrebné prehodnotiť prístup EÚ k námornej bezpečnosti, najmä prijatím európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti, ktorá by objasnila, ako by mala integrovaná námorná politika (INP) prispievať k Európskej bezpečnostnej stratégii; keďže táto európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti by mala vymedzovať bezpečnostné záujmy a strategické ciele EÚ a identifikovať ciele, riziká, dostupné a nevyhnutné prostriedky intervencie, ako aj možné miesta pôsobenia;

O.  keďže európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti je potrebná s cieľom zahrnúť možnosti, riziká a príležitosti, ktorým Únia čelí na mori, a to vrátane ochrany európskych občanov a ich majetku; keďže táto stratégia by mala podporovať európske hodnoty a zásady a musí sa zameriavať na budúcnosť, byť proaktívna a mobilizovať všetky relevantné inštitúcie a aktérov, či už civilných alebo vojenských, ako aj poukazovať najmä na to, že členské štáty EÚ si už nemôžu dovoliť rozvíjať a udržiavať námorné kapacity s jediným cieľom využívať ich výlučne v rámci prípadných mimoriadne náročných operácií;

P.  keďže konflikty a nestabilita, ktoré majú vplyv na záujem EÚ o voľné námorné toky a bezpečný prístup, si vyžadujú väčšie zváženie prepojenia medzi ľudskou bezpečnosťou, riadením štátnych záležitostí a rozvojom, a keďže stratégia EÚ pre Africký roh by teda mala slúžiť ako model pre komplexný prístup s využitím politických, diplomatických, sociálnych a hospodárskych nástrojov EÚ; keďže tento komplexný prístup musí byť jadrom európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti a mal by zahŕňať koordináciu medzi jednotlivými iniciatívami, agentúrami a nástrojmi EÚ s cieľom riešiť hlavné príčiny nestability a pomôcť riešiť konflikt, nastoliť mier a poskytovať pomoc pri budovaní štátu, riadení a rozvoji vrátane reformy sektora bezpečnosti, dodávok energie, bezpečnosti námorného a iného obchodu a dopravy, rybolovu a ochrany životného prostredia a vplyvu zmeny klímy;

Všeobecné pripomienky k budúcej európskej stratégii v oblasti námornej bezpečnosti

1.  je pevne presvedčený, že EÚ má zásadný záujem o bezpečné, otvorené a čisté námorné prostredie, ktoré umožňuje slobodné prúdenie obchodu a ľudí a mierové, zákonné, spravodlivé a udržateľné využívanie bohatstva oceánov; že námorné toky predstavujú zdroj životnej sily európskeho obchodu a sú prostriedkami európskej prosperity a vplyvu; že bezpečnosť európskych občanov a presadzovanie zásad článku 21 ZFEÚ je zodpovednosťou EÚ a členských štátov; a že inštitucionálny rámec EÚ, tak civilný, ako i vojenský, by sa mal preto ďalej rozvíjať, aby zabezpečil ciele, prostriedky a kapacity potrebné na splnenie tejto zodpovednosti;

2.  pripomína členským štátom, že len v duchu odhodlania, vzájomného porozumenia a skutočnej solidarity bude Únia schopná splniť svoju úlohu podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy a naplniť svoju ambíciu v oblasti zaisťovania celosvetovej bezpečnoti; v tejto súvislosti pripomína, že v článku 42 ods. 7 ZEÚ (doložka o vzájomnej obrane alebo doložka o vzájomnej pomoci), článku 222 ZFEÚ (doložka o solidarite) a článku 42 ods. 6 ZEÚ (stála štruktúrovaná spolupráca), ktoré boli zavedené Lisabonskou zmluvou, sa ustanovuje inštitucionálny rámec pre účinnú solidaritu medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti a obrany Únie; pripomína, že tieto nástroje sa ešte musia uplatniť v praxi; vyjadruje predovšetkým uznanie Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) za spoločný návrh týkajúci sa podrobností vykonávania doložky o solidarite Úniou a vyzýva ich, aby posúdili, čo by znamenalo, ak by sa tieto opatrenia začali uplatňovať pri riešení akejkoľvek výzvy na mori alebo v prípade zapojenia námorných síl alebo infraštruktúry; naliehavo vyzýva Radu, tento návrh urýchlene schválila;

3.  zdôrazňuje, že dohovor UNCLOS poskytuje právny rámec pre všetky druhy činností vykonávané v oceánoch a moriach a že môže slúžiť ako pomôcka pre mierové vyriešenie námorných sporov; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby podporovali univerzálnosť dohovoru a aby trvali na tom, že je potrebné jednotné a konzistentné uplatňovanie jeho ustanovení;

4.  uznáva, že Európska únia má už teraz k dispozícii niektoré prostriedky a nástroje potrebné na riešenie globálnych výziev v oblasti námornej bezpečnosti a potreby bezpečného a stabilného prostredia, a to prostredníctvom ESVČ a Európskej komisie, finančných nástrojov, rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci, krízového riadenia, obchodnej spolupráce a iných užitočných nástrojov pôsobenia; konštatuje však, že väčšina technických a materiálnych aktív je v rukách členských štátov a že ich vôľa rozvíjať spoluprácu je pre budúcnosť európskej námornej bezpečnosti zásadná;

5.  poznamenáva však, že európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti je potrebná na zabezpečenie integrovaného a komplexného prístupu s osobitným zameraním na hrozby, riziká, problémy a príležitosti prítomné na mori; že európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti sa síce zakladá na európskych hodnotách a zásadách, no musí rozvíjať súčinnosť a spoločné reakcie, v rámci ktorých zmobilizuje všetky relevantné inštitúcie a subjekty, a to civilné i vojenské; že európska stratégia by mala identifikovať všetky potenciálne hrozby, počnúc konvenčnými bezpečnostnými hrozbami až po hrozby plynúce z prírodných katastrof a zmeny klímy, od hrozieb s vplyvom na ochranu životne dôležitých morských zdrojov po bezpečnosť námornej infraštruktúry a obchodných tokov; že musí tiež určiť osobitné prostriedky a kapacity potrebné na riešenie všetkých výziev vrátane spravodajstva, dozoru a hliadkovania, pátrania a záchrany, námornej prepravy, evakuácie štátnych príslušníkov EÚ a iných osôb z krízových oblastí, presadzovaním embárg a poskytovaním pomoci všetkým misiám a operáciám pod vedením SBOP;

6.  vyzýva vysokú predstaviteľku, Komisiu a Radu, aby vypracovali európsku stratégiu v oblasti námornej bezpečnosti zameranú na spojenie a koordináciu všetkých európskych aktérov a členských štátov relevantných z hľadiska námornej bezpečnosti; v tomto zmysle naliehavo vyzýva Komisiu a VP/PK, aby riešili nedostatky integrovanej námornej politiky z roku 2007, ktorá nezahŕňa bezpečnostný rozmer, ako aj obmedzenia Európskej bezpečnostnej stratégie, ktorá nerieši námorné bezpečnostné hrozby a riziká; zastáva názor, že v Európskej bezpečnostnej stratégii a integrovanej námornej politike by sa mala určiť miera ambícií európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti a jej prostriedky a kapacity, pričom rámcom by mala byť nutnosť konať ako zaisťovateľ svetovej bezpečnosti, čím sa zaručia voľné námorné toky a prístup na otvorené more na svetovej úrovni; zdôrazňuje skutočnosť, že regulácia problematiky námornej bezpečnosti ovplyvní z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska všetky ostatné zložky európskej bezpečnosti a prosperity;

7.  vyzýva členské štáty, aby úzko pomáhali ESVČ a Komisii a aktívne sa zapájali do spolupráce s týmito inštitúciami pri vypracúvaní novej európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie všetkých jej rozmanitých zdrojov a zamerať sa aj na identifikáciu a vytváranie nových kapacít prostredníctvom združovania a spoločného využívania; ďalej sa domnieva, že súčasťou novej stratégie by malo byť aj začlenenie spoločných dvojstranných a viacstranných iniciatív na vytváranie síl, ako je napríklad francúzsko-britské vyhlásenie z 2. novembra 2010;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa už začína na vnútroštátnej úrovni formovať takýto integrovaný námorný prístup, ktorý spája civilné nástroje s vojenskými a združuje vnútorné i vonkajšie aspekty bezpečnosti, pričom sa už uplatňuje dvojstranne medzi určitými členskými štátmi, a preto by sa mal posilniť aj na úrovni Únie; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu a mali by zohrávať prímorské krajiny pri podpore pozitívnej regionálnej námornej integrácie; zdôrazňuje, že regionálne iniciatívy námornej integrácie môžu a mali by viesť k združovaniu a spoločnému využívaniu dôležitých námorných zdrojov, aby sa uspokojili kapacitné potreby EÚ;

Možné riziká

9.  berie na vedomie, že zvýšenie objemu dopravy na mori a rozvoj činností na mori a pobreží predstavujú hrozbu pre námornú bezpečnosť, keďže je čoraz náročnejšie odlišovať legálne činnosti na mori od nelegálnych;

10.  konštatuje, že EÚ čelí konvenčným hrozbám svojej bezpečnosti, a to najmä od vzniku nových námorných mocností, ktorý sa spája s väčšou pravdepodobnosťou medzištátnych sporov týkajúcich sa vlastníctva námorných oblastí (spory o jurisdikciu, územné nároky, povolenia na prieskum a využívanie v zónach na otvorenom mori); okrem toho konštatuje, že rozvíjajúce sa krajiny rozširujú svoje námorné kapacity (vojnové loďstvo, ponorky) a zároveň inklinujú k spochybňovaniu zásad medzinárodného námorného práva;

11.  varuje pred protiprávnym využívaním dôležitých prírodných zdrojov a nerastov vo vodách členských štátov EÚ a v susedných moriach; poznamenáva, že neregulované preteky o získanie morských, prírodných a nerastných zdrojov môžu mať škodlivý vplyv na morský ekosystém, čím sa zvýši vplyv aktivít na mori na životné prostredie; pripomína, že využívanie morských zdrojov môže tiež viesť k neželanej militarizácii morských oblastí; zdôrazňuje však právo každého členského štátu vykonávať prieskum a ťažbu svojich námorných prírodných zdrojov spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodným právom a právnymi predpismi týkajúcimi sa životného prostredia;

12.  konštatuje, že EÚ musí vytvoriť silné partnerstvá s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami, aby zaistila bezpečnosť a stabilitu obchodu a využívania zdrojov; poukazuje na skutočnosť, že silný námorný rozmer SBOP by EÚ poskytol možnosť v prípade potreby konať ako skutočný medzinárodný rozhodca;

13.  upozorňuje, že štáty, ktoré nie sú ochotné spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom a dodržiavať medzinárodné zmluvy a normy a ktoré sú v takej geografickej pozícii, že môžu blokovať obchodné trasy, a takisto majú technologické a vojenské kapacity, aby tak aj urobili, patria v súčasnosti medzi hlavné hrozby námornej bezpečnosti; domnieva sa, že ESVČ a VP/PK by mali vyvinúť maximálne diplomatické úsilie, aby sa s týmito krajinami nadviazal dialóg a spolupráca;

14.  poznamenáva, že aj keď nemožno úplne zabrániť vojenským konfrontáciám štátov, priame a nepriame riziká pre bezpečnosť EÚ plynú väčšinou z nekonvenčných hrozieb, pričom sa využívajú ťažkosti súvisiace s presadzovaním práva v námorných zónach, pobrežných oblastiach a vo všeobecnosti so zlyhaniami štátu, jeho zraniteľnosťou alebo nedostatkom štátnej kontroly;

15.  konštatuje, že medzi hlavné hrozby námornej bezpečnosti EÚ patrí rozšírenie námorných teroristických aktivít na celom svete, ktoré priamo ohrozujú civilné a vojenské plavidlá EÚ, prístavné zariadenia a energetické stavby a ktoré využívajú more na útoky na pozemné ciele a na prienik do nich; poznamenáva, že tieto subjekty spolupôsobia s nadnárodnými sieťami organizovanej trestnej činnosti, ktoré vykonávajú nelegálne činnosti na mori, ako sú napríklad pašovanie, obchodovanie s ľuďmi, nelegálne prisťahovalectvo, obchodovanie s drogami a zbraňami vrátane ručných a ľahkých zbraní a súčiastok do zbraní hromadného ničenia; zdôrazňuje skutočnosť, že takéto nezákonné činnosti vedú k zhoršeniu politických a humanitárnych kríz, kladú prekážky sociálnemu a hospodárskemu rozvoju, demokracii a právnemu štátu, podnecujú stav núdze a vedú k migrácii, vnútornému vysídľovaniu obyvateľstva a k obrovskému ľudskému utrpeniu;

16.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi dôkazmi o tom, že teroristické siete a neštátne subjekty sa zmocňujú dômyselných námorných kapacít vrátane podmorských kapacít a radarových technológií a technológií na odhaľovanie a získavajú prístup k logistickým údajom patriacim medzinárodnému lodnému odvetviu, ťažobným kapacitám a improvizovaným výbušným zariadeniam na vode, čím sa výrazne zvyšuje ich potenciálna hrozba a schopnosť uniknúť kontrole, čo dokazuje, že rozširujú svoje aktivity do blízkosti Európy, najmä na oboch stranách južného Atlantického oceánu;

17.  domnieva sa, že predlžovanie zmrazených konfliktov v blízkosti rôznych námorných oblastí, ako sú napríklad Zakaukazsko, juhovýchodné Stredomorie alebo Japonské more, patrí medzi hlavné zdroje celosvetovej nestability, ohrozuje dopravné a energetické trasy, podporuje obchodovanie so zbraňami a takisto uľahčuje aktivity neštátnych subjektov, ako napríklad zločineckých sietí a teroristických buniek;

18.  vyjadruje naďalej znepokojenie nad pirátstvom na východnom a západnom pobreží Afriky; poukazuje na to, že útoky pirátov (ozbrojené prepady, únosy plavidiel a posádok a vydieranie) vážne ohrozujú slobodu prístupu a toku v týchto moriach, čím predstavujú značnú hrozbu pre medzinárodný obchod a námornú bezpečnosť; upozorňuje, že pirátstvo je všeobecne problémom vyplývajúcim z nedostatočného riadenia a rozvoja príslušných pobrežných štátov; vyjadruje nádej, že EÚ bude vychádzať z úspechov operácie SBOP EUNAVFOR Atalanta, na základe čoho začne operácie SBOP zamerané na boj proti pirátstvu aj v iných oblastiach;

19.  varuje pred problémami plynúcimi z pirátstva, medzinárodného terorizmu a organizovanej trestnej činnosti vo všeobecnosti ohrozujúcimi bezpečnosť plavieb na významných námorných rizikových miestach tranzitu; zdôrazňuje, že niektoré z najdôležitejších vodných ciest, ktoré zabezpečujú celosvetové dodávky energie, sú geograficky umiestnené v najnestabilnejších námorných oblastiach alebo sú cez takéto oblasti prístupné, ako sú napr. Suezský prieplav, Hormuzský prieliv a Melacký prieliv;

20.  konštatuje, že boj proti nekonvenčným činnostiam musí vychádzať z celého spektra nástrojov SBOP vrátane vojenských nástrojov, keďže k intervenciám často dochádza v mimoriadne náročnom prostredí, kde majú subjekty k dispozícii rôzne nebezpečné zbrane; tvrdí, že podľa vzoru krokov EÚ v Africkom rohu, kde pokračujú operácie EUNAVFOR Atalanta a EUCAP NESTOR, je potrebné doplniť operácie SBOP ostatnými externými nástrojmi EÚ s cieľom riešiť hlavné sociálne, hospodárske a politické príčiny krízy a zaistiť udržateľnú bezpečnosť v príslušných regiónoch;

21.  poznamenáva, že v dôsledku neregulárnej migrácie sa pravdepodobne bude naďalej vyvíjať tlak na námorné hranice EÚ, najmä vzhľadom na politický a hospodársky vývoj situácie, vývoj situácie v južnom susedstve a vyhliadky pretrvávajúcej nestability v severnej Afrike, Saheli, Africkom rohu a subsaharskej Afrike; pripomína však, že migráciu nemožno považovať za bezpečnostnú hrozbu, ale skôr za ľudský fenomén, ktorý si vyžaduje pevnú stratégiu riadenia, ktorá spája regionálnu, politickú a diplomatickú spoluprácu a rozvoj politík a investície do regionálnych partnerstiev; upozorňuje na skutočnosť, že toto úsilie si vyžaduje rozvoj námorných kapacít a činností pobrežnej stráže zameraných na hliadkovanie a záchranu migrantov cestujúcich na palube nelegálnych plavidiel;

22.  uznáva, že v dôsledku rastúceho objemu dopravy po mori pravdepodobne vzrastie možnosť katastrof, akými sú úniky ropy a iné incidenty spojené so znečistením životného prostredia, vyhadzovanie toxického odpadu a nelegálne zásobníky ropy; zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej rozvíjať stratégiu, ktorá sa opiera o minulé skúsenosti s vážnymi environmentálnymi katastrofami na mori, pričom treba zabezpečiť, aby všetci aktéri, orgány a agentúry EÚ spoločne s orgánmi členských štátov zasahovali koordinovaným spôsobom s cieľom vytvoriť primeranú súčinnosť v duchu solidarity a účinnejšieho pôsobenia;

Morské oblasti s kritickým významom

Stredomorie

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že Stredozemné more predstavuje celú škálu výziev, ktoré by mohli potenciálne ohroziť stabilitu EÚ a jej priame záujmy, a to najmä vzhľadom na politické otrasy a ťažkú spoločenskú a hospodársku situáciu, ktorá bude pravdepodobne v niektorých pobrežných štátoch pretrvávať; poznamenáva, že nezákonné činnosti, ktoré sú v dôsledku toho podporované, ako terorizmus a všetky druhy nelegálneho obchodovania, majú vplyv na námornú bezpečnosť EÚ vrátane bezpečnosti dodávok energie na juh; je presvedčený, že sú naliehavo potrebné investície do námornej regionálnej spolupráce, ktorá musí zahŕňať európsku a regionálnu spoluprácu, spravodajstvo, dozor, hliadkovanie a činnosti pobrežnej stráže, pričom všetky z nich si vyžadujú primerané prostriedky na odhad námorných síl;

24.  zdôrazňuje, že Stredomorie je priestorom mnohých regionálnych konfliktov, medzi nimi sporov o námorné hranice, a preto naliehavo žiada EÚ, aby sa zaviazala k tomu, že bude brániť ďalšej eskalácii konfliktov v stredomorskej oblasti, pretože by to prispelo k zväčšeniu existujúcich hrozieb, akými sú následky občianskej vojny v Sýrii a vplyv na jej prímorskú oblasť a na prímorskú oblasť susedných krajín, politická nestabilita a nedostatok riadiacich kapacít v Líbyi, Egypte a Tunisku, dominový efekt v susednom Maroku a Alžírsku, ktoré sa stále nepreniesli cez konflikt o západnú Saharu a ktoré sú priamo postihnuté stupňovaním konfliktu v Mali a sahelskom regióne; ďalej upozorňuje na nebezpečenstvo plynúce zo vzájomného prepojenia kríz v Stredomorí a z nestability a konfliktu na Blízkom Východe, v Saheli, Africkom rohu, západnej Afrike a subsaharskej Afrike;

25.  poznamenáva, že nedávne objavy zemného plynu vo východnej časti Stredomoria vytvorili nové geopolitické prostredie a značne zvýšili potenciál sporov, čo priamo ovplyvňuje legitímne záujmy a zvrchované práva členských štátov EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Turecko, Rusko, USA a Izrael posilnili svoju námornú prítomnosť v Stredomorí; ďalej berie na vedomie dôsledky nevyriešeného sporu s Tureckom v Egejskom mori a stupňovanie napätia spôsobeného zamýšľanou ťažbou gréckych a cyperských pobrežných zásob uhľovodíka; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby konala a potvrdila svoje stanovisko s cieľom zabrániť konfliktu o prírodné zdroje v Stredomorí a následným bezpečnostným hrozbám, ktoré by z toho konfliktu vyplynuli pre členské štáty EÚ v tejto oblasti a ktoré by v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na EÚ ako celok;

Baltské more

26.  poznamenáva, že s výnimkou ruských morských oblastí je Baltské more vnútrrozemským morom EÚ a je dôležitou dopravnou trasou pre niekoľko pobrežných štátov; konštatuje, že stabilita regiónu Baltského mora a bezproblémové fungovanie námornej dopravy závisí od vyriešenia politických záujmov tak medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj medzi EÚ a Ruskom; konštatuje, že politická stabilita Pobaltia je spojená s otázkami týkajúcimi sa ochrany postavenia jazykových menšín v pobrežných štátoch, operáciami v oblasti dopravy energie, rušnou obchodnou lodnou dopravou, s možnými nehodami ropných tankerov a zamorením populácií rýb a životného prostredia; poznamenáva, že ďalšie problémy, čo sa týka ochrany námornej dopravy a námornej bezpečnosti v Pobaltí, predstavujú chemické zbrane na morskom dne, ktoré tam boli vyhodené na konci 2. svetovej vojny, zastarané jadrové elektrárne na pobreží, možné teroristické útoky na dodávky energie a možná nelegálna doprava zbraní cez pobaltské prístavy;

Čierne more

27.  vyjadruje presvedčenie, že Čierne more predstavuje z geostrategického hľadiska jeden z najdôležitejších námorných regiónov susediacich s EÚ, a to najmä vzhľadom na potrebu zaistiť energetickú bezpečnosť EÚ a diverzifikáciu jej dodávok energie; poznamenáva, že tento región má zo strednodobého a dlhodobého hľadiska veľký potenciál rizík vzhľadom na jeho strategickú polohu ako dôležitá prepravná trasa pre tovar a energiu, jeho blízkosť k nestabilným oblastiam zdĺhavých konfliktov, ako sú napríklad sporné územia Abcházska a Južného Osetska, a súvisiaci konflikt medzi Moskvou a Tbilisi; zdôrazňuje, že EÚ má vzhľadom na to, že energetická bezpečnosť niektorých jej členských štátov do veľkej miery závisí od bezpečnosti plynovodných a ropovodných trás prechádzajúcich cez Čierne more a popri ňom, strategický záujem o zabránenie eskalácii dlhotrvajúcich regionálnych konfliktov a o nájdenie ich dlhodobých riešení; poukazuje na to, že EÚ bude na tento účel v prípade potreby možno musieť zmobilizovať európske námorné prostriedky;

28.  pripomína svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora(12) a opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu pri formovaní bezpečnostnej situácie v oblasti Čierneho mora; znovu vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali stratégiu pre región Čierneho mora, ktorá by sa účinne zaoberala otázkami ochrany námornej dopravy a námornej bezpečnosti;

29.  vyzdvihuje potrebu posilneného dialógu so strategickými partnermi o prevencii konfliktov a ich riešení, zdôrazňuje však aj význam využívania regionálnych viacstranných iniciatív, ako je Čiernomorská synergia, s cieľom bojovať proti hrozbám, akými sú zločinecké siete zapojené do obchodovania s ľuďmi, drogami a zbraňami alebo problémy ako nezákonný rybolov a zhoršovanie stavu životného prostredia;

Atlantický oceán a západná Afrika

30.  konštatuje, že Atlantický oceán je nevyhnutnou súčasťou obchodu Európy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Atlantik, a najmä jeho karibská oblasť, je trasou používanou na prepravu drog pochádzajúcich z Južnej Ameriky; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že rozvoj hospodárskych činností v nadchádzajúcich desaťročiach, najmä v súvislosti s rozšírením Panamského prieplavu, by mohol podnietiť nárast trestnej činnosti v oblasti;

31.  vyjadruje presvedčenie, že pobrežie západnej Afriky, a najmä Guinejský záliv, v súčasnosti pre Európu predstavuje niektoré z najväčších hrozieb; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pozdĺž pobrežia západnej Afriky vznikajú vážne výzvy súvisiace s trestnou činnosťou, obchodovaním s drogami, ľuďmi a zbraňami; zároveň sú krajiny v Guinejskom zálive čoraz väčšou živnou pôdou pre regionálne teroristické siete, akou je skupina Boko Haram v Nigérii, ktorých pôsobenie prekračuje hranice susedných krajín a ktoré sú spojené so sieťami celosvetového dosahu, akou je al-Káida v islamskom Maghrebe, ako to jasne dokazuje kríza v Mali;

32.  so znepokojením konštatuje, že krajiny v Guinejskom zálive sú predmetom pretrvávajúcej politickej nestability, niektoré z nich prekonávajú štátny bankrot, ako je to v prípade Guiney-Bissau, ktorá sa stala platformou pre obchodovanie s drogami pochádzajúcimi z Latinskej Ameriky a mieriacimi do Európy;

33.  poznamenáva, že región je zároveň dôležitým dodávateľom energie, pretože 13 % objemu ropy a 6 % plynu dovezených do EÚ pochádza z Guinejského zálivu, pričom Nigéria zabezpečuje 5,8 % celkového objemu dovozu ropy do EÚ; očakáva, že dôležitosť regiónu ešte vzrastie v dôsledku nedávnych objavov zásob ropy a plynu v pobrežných vodách; vyjadruje preto obavy, že konkurenčný boj o prírodné zdroje v pobrežných vodách môže so sebou priniesť konflikt a tresnú činnosť;

34.  poukazuje na to, že nestabilita, terorizmus a trestná činnosť vo vodách pri pobreží západnej Afriky úzke súvisia s nestabilitou v sahelskom regióne ako takom; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby v rámci civilnej misie SBOP EUCAP Sahel Niger začlenila úsilie o boj proti terorizmus v sahelskom regióne do regionálnej a komplexnej stratégie s cieľom bojovať proti hrozbám na mori pozdĺž pobrežia západnej Afriky, najmä v Guinejskom zálive; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby zabezpečila v tomto regióne koordináciu medzi oboma misiami v rámci SBOP – EUCAP Sahel Niger a EUTM Mali –, ako aj s úsilím vyvíjaným na pevnine a na mori s cieľom bojovať proti terorizmu a inej organizovanej trestnej činnosti v regióne;

35.  víta oznámenie Komisie o programe dôležitých námorných trás v Guinejskom zálive (CRIMGO), ktorého cieľom je zvýšiť bezpečnosť vo vodách Guinejského zálivu prostredníctvom poskytnutia odbornej prípravy príslušníkom pobrežnej stráže a zriadenia siete na výmenu informácií medzi orgánmi siedmich pobrežných štátov západnej Afriky, ktorá sa má financovať z nástroja stability; požaduje urýchlené vykonávanie programu CRIMGO pozdĺž pobrežia západnej Afriky; žiada tiež, aby sa ustanovili osobitné mechanizmy spolupráce, ktoré prepoja tento program financovaný Komisiou s misiami v rámci SBOP EUCAP Sahel Niger a EUTM Mali, ktorých činnosti sú neoddeliteľne spojené s príčinami nestability vo vodách Guinejského zálivu;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť aktivít EÚ v Guinejskom zálive; navrhuje, aby sa vytvorila súčinnosť, ktorá by priniesla pridanú hodnotu zo spojenia existujúcich nástrojov a štruktúr EÚ, ako je napríklad Európska agentúra pre námornú bezpečnosť (EMSA);

37.  vyzýva VP/PK, aby zmapovala zariadenia členských štátov EÚ a partnerov z AKT v strategických lokalitách – akými sú letecká základňa Lajes na portugalských Azorských ostrovoch a Kapverdy –, ktoré môžu byť využité na rozvíjanie osobitných námorných a leteckých operácií zameraných na boj proti šíreniu zbraní, terorizmu, pirátstvu a organizovanej trestnej činnosti v Guinejskom zálive a širšej južnej časti Atlantického oceánu, v rámci trojsmerného partnerstva zahŕňajúceho transatlantickú spoluprácu s USA, Kanadou, Brazíliou a inými latinsko-americkými krajinami, ako aj spoluprácu EÚ – Africká únia;

Adenský záliv a západný Indický oceán

38.  poukazuje na to, že v dôsledku pirátstva je dnes Adenský záliv jednou z najnebezpečnejších námorných oblastí na svete; pripomína, že pirátstvo je osobitnou formou organizovanej trestnej činnosti, ktorá si vyžaduje osobitný, komplexný a celostný prístup, ktorý by sa mal zaoberať kauzálnym vzťahom medzi pirátstvom a sociálnym, politickym a hospodárskym riadením, ako to konkrétne dokazuje situácia v Africkom rohu a Somálsku; poznamenáva, že sledovanie peňažných tokov z platieb výkupného, rozbíjanie zločineckých sietí a stíhanie páchateľov sú tiež rozhodujúcou súčasťou boja proti pirátstvu a možno ich dosiahnuť iba tak, že sa využijú výhody, ktoré prináša spolupráca medzi orgánmi členských štátov, Europolom a Interpolom; poznamenáva, že práve v tom spočíva konkrétne prepojenie medzi vonkajšou bezpečnostnou politikou a vnútorným presadzovaním práva;

39.  víta zriadenie civilnej misie v rámci SBOP EUCAP Nestor, ktorá je určená na posilnenie námorných kapacít v Africkom rohu a západnom Indickom oceáne a ktorej cieľom je poskytnúť udržateľnejší a miestny prínos k dosiahnutiu cieľov operácie EUNAVFOR Atalanta;

40.  zdôrazňuje nedávny úspech, ktorý dosiahla misia EUNAVFOR Atalanta a ktorý musí pokračovať, v zamedzení výskytu pirátskych útokov v západnom Indickom oceáne a v posilňovaní dôveryhodnosti SBOP; poznamenáva, že operácia Atalanta je historicky prvou námornom misiou SBOP a že by sa mala stať vzorom pre ďalší rozvoj a vykonávanie námorného rozmeru SBOP, pričom by sa mali preskúmať jej úspechy, nedostatky a získané ponaučenia; víta pozitívnu úlohu, ktorú zohrávala EÚ prostredníctvom misie EUNAVFOR Atalanta v rámci mechanizmu SHADE (Spoločné povedomie a odstraňovanie konfliktov) s cieľom podporovať koordináciu medzi nadnárodnými, národnými a regionálnymi námornými silami fungujúcimi v oblasti, a najmä s operáciou NATO Ocean Shield; víta takisto dobrú spoluprácu medzi agentúrami EÚ (napr. Satelitné stredisko EÚ (EUSC) a agentúra EMSA) a tretími subjektmi, najmä v oblasti vyhodnocovania družicových snímok plavidiel, a to aj vtedy, keď túto spoluprácu nezastrešuje žiadna formálna dohoda; vyzýva EÚ, aby formalizovala premostenie medzi existujúcimi nástrojmi a orgánmi EÚ, akým je prepojenie medzi operáciou Atalanta, EMSA a EUSC, aby sa zabránilo zdvojovaniu úloh, zdrojov a expertíz a aby sa z týchto súčinností vyťažili jasné operačné výhody;

41.  zdôrazňuje, že koncepcia komplexného prístupu, ktorý v tomto konkrétnom prípade plynie zo strategickej rámcovej stratégie pre Africký roh, je zjavná v kombinácii troch prebiehajúcich misií SBOP v regióne (EUNAVFOR Atalanta, výcviková misia EÚ v Somálsku a EUCAP Nestor) podporovaných politickým úsilím a rozvojovými politikami; víta sprevádzkovanie operačných centier EÚ zameraných na uľahčenie koordinácie a posilnenia súčinností medzi týmito misiami, čo zároveň predstavuje významný krok v rozvoji SBOP; poukazuje na to, že tento príklad vzájomného dopĺňania sa a koordinácie by mal byť inšpiráciou pre ďalšie činnosti, do ktorých sa v reakcii na mnohostranný problém zapájajú misie a operácie SBOP; poznamenáva, že stály štáb pre vojenské plánovanie a vedenie operácií by mohol ďalej posilniť integráciu každej zložky námorných síl v misiách a operáciách SBOP;

42.  berie na vedomie ochranné opatrenia na palubách, ktoré prijali spoločnosti pôsobiace v oblasti lodnej dopravy; podporuje nedávne žiadosti námorného odvetvia na reguláciu súkromných spoločností poskytujúcich služby námornej bezpečnosti a opakuje svoju výzvu adresovanú v prvom rade Medzinárodnej námornej organizácii, vlajkovým štátom a námornému priemyslu, aby spolupracovali na vypracovaní kódexu správania stanovujúcom jasné, jednotné a vymáhateľné medzinárodne dohodnuté normy upravujúce používanie súkromných ozbrojených bezpečnostných stráží na lodiach, a v druhom rade adresovanú súkromným firmám poskytujúcim služby námornej bezpečnosti, aby konali striktne v súlade s týmito normami;

Arktída

43.  zdôrazňuje, že otvorenie arktickej trasy je priamym dôsledkom zmeny klímy, a upozorňuje na skutočnosť, že EÚ by sa mala v prvom rade zamerať na zachovanie a ochranu regiónu a jeho významného prírodného bohatstva, pričom by mala zabezpečiť, aby sa zdroje v tejto oblasti využívali udržateľným spôsobom a aby sa pritom rešpektovalo miestne obyvateľstvo; zdôrazňuje význam celkovej stability a mieru v regióne; preto zdôrazňuje potrebu jednotnej a koordinovanej politiky EÚ pre región, v ktorej sa jasne vymedzia priority, potenciálne výzvy, ako aj stratégia EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že okrem záujmov Dánska, Fínska a Švédska o Arktídu by budúce pristúpenie Islandu k EÚ prehĺbilo premenu Únie na celok s arktickým pobrežím, pričom zdôrazňuje, že na úrovni EÚ je potrebná ešte koordinovanejšia politika pre oblasť Arktídy; v tejto súvislosti víta spomenuté spoločné oznámenie s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky a opakuje potrebu politického dialógu so všetkými partnermi v regióne vrátane Ruska;

44.  zdôrazňuje význam nových obchodných trás prechádzajúcich cez Severný ľadový oceán, a to aj pre hospodárstvo EÚ a jej členských štátov; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali aktívne presadzovať slobodu morí a právo slobodného prechodu medzinárodnými vodnými cestami; zdôrazňuje, že existujúce dlhotrvajúce spory o územie medzi arktickými štátmi by sa mali vyriešiť mierovou cestou, a žiada intenzívnejšie zapojenie EÚ v regióne a preskúmanie otázky, aké nástroje a kapacity by mohli byť potrebné na riešenie konfliktu v tejto oblasti; v každom prípade zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť militarizácii arktickej oblasti; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ako by sa projekt Galileo mohol využiť v prospech politiky EÚ v arktickej oblasti a ako by sa mohol ďalej rozvinúť, aby umožnil bezpečnejšiu plavbu vo vodách Severného ľadového oceána, z čoho plynie najmä potreba investovania do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej trasy;

Tichý oceán

45.  podčiarkuje globálny význam Tichého oceánu, a najmä Juhočínskeho mora, ktorým prechádza tretina svetového obchodu, vyjadruje znepokojenie nad eskaláciou napätia a naliehavo apeluje na všetky zúčastnené strany, aby upustili od jednostranných politických a vojenských akcií, zmiernili vyjadrenia a vyriešili svoje protichodné územné nároky v Juhočínskom mori prostredníctvom medzinárodnej arbitráže v súlade s medzinárodným právom, najmä s dohovorom UNCLOS, s cieľom zaučiť regionálnu stabilitu a slobodnú a bezpečnú lodnú dopravu v Juhočínskom mori;

46.  domnieva sa, že pokrok v otázke prípadného mierového riešenia napätia v oblastiach Juhočínskeho a Východočínskeho mora možno dosiahnuť prostredníctvom rokovaní a spoločného vykonávania kódexov správania v záujme mierového využívania daných námorných oblastí vrátane vytvorenia bezpečných obchodných trás a kvót pre rybolov alebo vyčlenenia oblastí na prieskum zdrojov;

47.  vyzýva VP/PK, aby určila riziká ohrozujúce mier a bezpečnosť, ak sa napätie a ozbrojené konflikty vo Východočínskom a Juhočínskom mori vystupňujú;

48.  konštatuje, že určité štáty, predovšetkým Austrália, sú už v oblasti Tichého oceánu do veľkej miery politicky aktívne a že EÚ by sa mala opierať o dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu s cieľom zaistiť bezpečnosť a istotu v regióne;

49.  zdôrazňuje význam rozšírenia Panamského prieplavu, ktoré by malo byť dokončené v roku 2014, z hľadiska zmeny geostrategickej námornej rovnováhy a výnimočných príležitostí, ktoré sa tým otvoria EÚ a členským štátom; upozorňuje, že lodné a prístavné infraštruktúry členských štátov by mali byť pripravené na predvídateľný nárast námornej obchodnej prepravy a súvisiace bezpečnostné riziká, ktoré budú okrem iného vyplývať z ďalšej záťaže na životné prostredie a z trestnej činnosti; zdôrazňuje, že toto spojenie medzi Tichým a Atlantickým oceánom by sa mohlo stať významnou alternatívou dopravnej trasy z Ázie do Európy a naopak cez západ;

Existujúce nástroje a rozvoj kapacít

50.  vyjadruje pevné presvedčenie, že finančná a hospodárska kríza by sa mala vnímať ako príležitosť na to, aby sa iniciatíva združovania a spoločného využívania vykonávala v oblasti tvorby námorných kapacít skutočne európskym spôsobom, najmä využitím iniciatívy LeaderSHIP 2020 a rozvojom sietí medzi prevádzkovateľmi v sektore výstavby a opráv lodí a v pridružených priemyselných odvetviach, čo môže prispieť k zachovaniu dôveryhodných vojenských kapacít a je jediným spôsobom, ako zaručiť, aby bola Európa schopná a spôsobilá riešiť celosvetové problémy v oblasti bezpečnosti, ktoré ovplyvňujú jej vody aj námorné kapacity;

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ v reakcii na finančnú krízu a spomalenie hospodárskeho rastu zavádzajú v štátnych rozpočtoch vážne obmedzenia výdavkov na obranu a že takéto obmedzenia, ktoré sú väčšinou na úrovni EÚ nekoordinované a nezohľadňujú európsku bezpečnostnú stratégiu môžu mať závažné dôsledky pre schopnosť a pripravenosť Únie čeliť námorným a iným bezpečnostným výzvam a plniť svoje medzinárodné záväzky a môžu ohroziť jej úlohu zaisťovateľa svetovej bezpečnosti;

52.  zdôrazňuje, že priorita združovania a spoločného využívania, ktorú si vytýčila EÚ, aby dosiahla lepšiu koordinovanosť, inteligentnejšie výdavky na obranu a väčšie úspory z rozsahu medzi členskými štátmi, zatiaľ nepriniesla výsledky, a to ani v oblasti kapacít námornej bezpečnosti;

53.  vyzdvihuj prácu agentúry EDA pri kladení základov združovania a spoločného využívania prostredníctvom harmonizujúcich požiadaviek a projektov týkajúcich sa odbornej prípravy lodníkov a logistiky; víta štúdiu skupiny „WisePen“ z roku 2012 týkajúcu sa námorných požiadaviek a kapacít; s ohľadom na mandát a odborné poznatky agentúry EDA naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili jej poradenstvo a technickú pomoc v prípadoch, keď musia čeliť potrebe obmedziť rozpočtové výdavky na obranu, aby tak zabránili ohrozeniu rozvoja strategických kapacít v EÚ, v rámci ktorého je potrebné koordinovaným spôsobom riešiť nedostatky a medzery; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby spolupracovali s agentúrou EDA s cieľom určiť kapacitné potreby, najmä civilné, vojenské a kapacity dvojitého využitia v námornej oblasti; naliehavo vyzýva VP/PK, aby za podpory agentúry EDA a GR pre námorné záležitosti a rybárstvo určila všetky námorné a morské zdroje, ktoré pokrývajú námorné kapacity a požiadavky z roku 2012 a ktorým hrozí, že ich členské štáty EÚ stratia v dôsledku finančných a hospodárskych obmedzení, a aby hľadala spôsoby, ako ich uchovať a uviesť ich do služieb integrovanej námornej politiky EÚ a budúcej európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti;

54.  pripomína, že kapacity dvojitého využitia sú v rámci vykonávania SBOP potrebné vzhľadom na zložité bezpečnostné výzvy v dnešnom svete; zdôrazňuje, že súčasná kríza v Saheli a Africkom rohu zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu, ktorý využíva na jednej strane celú škálu možností civilno-vojenského zapojenia a na druhej strane vybavenie a kapacity dvojitého využitia vrátane európskych námorných kapacít a občianskych a vojenských kapacít pri budovaní lodí zaisťujúcich bezpečnosť a odolnosť plavidiel; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi a agentúrami EÚ, najmä s Komisiou, agentúrou EDA a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), na hľadaní prostriedkov financovania rozvoja kapacít dvojitého využitia, pretože ide o spôsob, ako vyplniť kapacitné medzery na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni Únie; pripomína potenciál dvojitého využitia programu Galileo a jeho hodnotu z hľadiska vykonávania a účinnosti operácií SBOP, najmä v námornej oblasti; zdôrazňuje však, že priorita by mala byť kladená na väčšiu transparentnosť, efektívnosť a multilaterálny prístup v oblasti rozvoja kapacít;

55.  pripomína potrebu konsolidácie technologickej základne na úrovni EÚ financovanej z prostriedkov EÚ v oblasti obrany vrátane výstavby lodí a kapacít výroby vybavenia; s ohľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu pripomína, že ustanovenie schopného a sebestačného európskeho odvetvia obrany a jeho podpora znamená tvorbu pracovných miest a rast; žiada kvalitnejší dialóg so zainteresovanými stranami v oblasti priemyslu, pretože rozvoj námorných kapacít predstavuje dlhoročný záväzok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ a priemysel racionalizovali a harmonizovali normy na zabezpečenie európskej operačnej kompatibility v oblasti námorných a lodných kapacít vrátane komunikačných systémov a technológií;

56.  domnieva sa, že projekt spolupráce agentúry EDA v oblasti námorného dozoru (MARSUR) je takou inováciou, ktorá prináša pridanú hodnotu rozvoju námorného rozmeru SBOP; dôrazne nalieha, aby sa ustanovili náležité oblasti spolupráce medzi projektom MARSUR a inými projektmi EÚ zameranými na rozvoj námorného dozoru, ako je Copernicus – európsky program pozorovania Zeme (bývalé GMES – Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť), projekty pre námorné a bezpečnostné služby alebo činnosť agentúry EMSA v oblasti námorného dozoru;

57.  zastáva názor, že práca, ktorú odviedli EMSA, ESA a program Copernicus, môže ďalej slúžiť na vykonávanie námorného rozmeru SBOP a mala by byť oficiálne určená na tento účel; zdôrazňuje, že vďaka ich odborným poznatkom sa ocitajú vo vynikajúcej pozícii, v rámci ktorej môžu poskytovať služby a podporu prebiehajúcim misiám SBOP v oblastiach dozoru, hliadkovacích činností alebo zhromažďovania, skúmania a šírenia družicových informácií podľa vzoru partnerstva nadviazaného, hoci neoficiálne, medzi EMSA a operáciou EUNAVFOR Atalanta;

58.  požaduje vytvorenie skutočnej európskej pobrežnej stráže na základe skúseností získaných v rámci Frontexu a Európskej siete hliadok, ktorej by konkrétne vládne orgány a subjekty poskytli kapacity a ktorá by konala v rámci jurisdikcie vyplývajúcej zo spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a zameriavala sa na ochranu hraníc EÚ, európskych občanov, ako aj životov ľudí, ktorým hrozí nebezpečenstvo v pobrežných vodách Únie;

59.  vyzdvihuje prácu vykonanú v rámci rozvoja spoločného prostredia na výmenu informácií (CISE) na dosiahnutie účinnej európskej kapacity námorného dozoru; vyzýva preto EÚ, aby zmysluplne investovala do ďalšieho rozvoja rámca spoločného priestoru na výmenu informácií podľa vzoru skúseností získaných z projektov, akými sú MARSUNO, BluemassMed a EUROSUR, s cieľom pripraviť sa na sledovanie, monitorovanie a reakciu na námorné výzvy vo vodách členských štátov EÚ alebo v blízkosti EÚ;

60.  vzhľadom na to, že členovia EÚ a NATO majú iba jeden súbor námorných síl, žiada silnejšiu strategickú koordináciu medzi oboma organizáciami v oblasti námornej bezpečnosti; zastáva názor, že budúca stratégia EÚ v oblasti námornej bezpečnosti by mala byť nezávislá od stratégie Severoatlantickej aliancie, no mala by ju dopĺňať, s cieľom prispieť k riešeniu čo najvyššieho počtu vyššie uvedených výziev a zároveň zabezpečovať optimálne využitie obmedzených námorných zdrojov; víta pozitívne výsledky vyplývajúce zo spoločného umiestnenia operačných veliteľstiev oboch organizácií v Northwoode; domnieva sa, že EÚ by sa mala sústrediť na jasnú pridanú hodnotu plynúcu z jej komplexného prístupu k riešeniu mnohotvárnych výziev, ako sa dokázalo v prípade diplomatických, finančných a justičných opatrení nadväzujúcich na účinný boj Atalanty proti pirátstvu; požaduje ďalšie zlepšenie výmeny informácií medzi NATO a EÚ, ako aj silnejšiu koordináciu s inými medzinárodnými aktérmi;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia, ktorá pretrváva dodnes, znamená zdvojovanie, prekrývanie a plytvanie zdrojmi a súťaženie medzi orgánmi a agentúrami EÚ pôsobiacimi v oblasti námornej bezpečnosti; naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej preskúmala spôsoby, ako možno obmedziť administratívnu a finančnú záťaž plynúcu zo zbytočného prekrývania funkcií, expertíz, vybavenia a zdrojov medzi viacerými orgánmi a subjektmi EÚ, a tým umožniť VP/PK, aby uplatňovala svoju koordinačnú úlohu;

62.  v tejto súvislosti žiada, aby sa úsilie o koordináciu a zapojenie zohľadňovalo v stratégii EÚ v oblasti námornej bezpečnosti, v rámci ktorej by sa mali navrhnúť jasné usmernenia pre konkrétnu spoluprácu medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami Komisie vrátane GR pre námorné záležitosti a rybárstvo, vnútorné záležitosti, spravodlivosť, podnikanie a priemysel, mobilitu a dopravu, dane a colnú úniu, výskum a inovácie a pre rozvoj, ako aj Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Útvarom pre nástroje zahraničnej politiky; to isté by sa malo vykonať v záujme spolupráce medzi agentúrami EDA, EMSA, SatCen, Europol, Frontex, Vojenským štábom EÚ, riaditeľstvom pre krízové riadenie a plánovanie, Centrom EÚ pre analýzu spravodajských informácií a príslušnými orgánmi členských štátov;

63.  víta činnosti veliteľov európskych vojenských námorníctiev (CHENS) v presadzovaní porozumenia medzi európskym loďstvom a v skúmaní otázok spoločného záujmu; žiada, aby výsledky výročných schôdzí CHENS a ich špecializovaných pracovných skupín prispievali k stratégii EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a jej vykonávaniu na úrovni SBOP s cieľom podporiť ďalšiu spoluprácu a zabezpečiť integrovaný a účinný prístup;

64.  vyzýva nadchádzajúcu Európsku radu pre obranu, ktorá bude zasadať v decembri 2013, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti námornej bezpečnosti, ktorá bude zahŕňať stanoviská Európskeho parlamentu vyjadrené v tejto správe; pripomína členským štátom, že dnešný svet a predovšetkým jeho výzvy a hrozby si vyžadujú konzistentný, súdržný a presvedčivý prístup v záujme ochrany 500 miliónov občanov EÚ; pripomína, že tieto výzvy si tiež vyžadujú zahraničnú politiku EÚ, ktorá bude založená na potrebe mieru a bezpečnosti na celom svete a ich presadzovaní;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európske rady, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO.

(1) Prijaté texty P7_TA(2013)0006.
(2) JOIN(2012)0039 – 2012/0370(NLE).
(3) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.
(4) JOIN(2012)0019.
(5) Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 33.
(6) Ú. v. EÚ L 187, 17.7.2012, s. 40.
(7) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 7.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0455.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0097.
(10) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 61.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0203.
(12) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 81.

Posledná úprava: 26. januára 2016Právne oznámenie