Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2319(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0205/2013

Predkladané texty :

A7-0205/2013

Rozpravy :

PV 11/09/2013 - 13
CRE 11/09/2013 - 13

Hlasovanie :

PV 12/09/2013 - 13.14

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0381

Prijaté texty
PDF 343kWORD 38k
Štvrtok, 12. septembra 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Vojenské štruktúry EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti
P7_TA(2013)0381A7-0205/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o vojenských štruktúrach EÚ: súčasný stav a vyhliadky do budúcnosti (2012/2319(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady 13. – 14. decembra 2012,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2012 o rozvoji vojenských spôsobilostí,

–  so zreteľom na Hlavný cieľ 2010, ktorý prijala Európska rada 17. až 18. júna 2004,

–   so zreteľom na doložku o spoločnej obrane a doložku o solidarite ustanovené v Lisabonskej zmluve, v ktorých sa uvádza, že ak sa niektorý členský štát stane obeťou katastrofy, teroristického útoku alebo ozbrojeného útoku, od ostatných členských štátov sa požaduje poskytnutie pomoci,

–  so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS), ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a na správu o jej implementácii, ktorú prijala Európska rada 11. – 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/871/SZBP z 19. decembra 2011, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena)(1) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/411/SZBP z 12. júla 2011, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry a ktorým sa zrušuje jednotná akcia 2004/551/SZBP(2) ,

–   so zreteľom na rokovania ministrov obrany na zasadnutí Rady pre zahraničné veci 23. apríla 2013 o prípravách na zasadnutie Európskej rady pre obranu v decembri 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(3) , z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(4) , z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike(5) a zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ(6) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0205/2013),

Všeobecné úvahy

1.  konštatuje, že nedostatočná schopnosť EÚ reagovať na medzinárodné krízy včasným a účinným spôsobom, napriek jej dlhodobým záväzkom k zachovaniu mieru, ochrane ľudských práv, predchádzaniu konfliktom a posilňovaniu medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN, je čoraz naliehavejšia; zdôrazňuje, že je v záujme EÚ a členských štátov konať súdržne pri zaisťovaní bezpečnosti, a to nielen v Európe, ale aj vo zvyšku sveta a predovšetkým v jej vlastnom susedstve;

2.  pripomína svoj pevný postoj týkajúci sa komplexného prístupu ku krízovému riadeniu, ktorý zahŕňa široké spektrum diplomatických, ekonomických, rozvojových a – ako krajné riešenie – vojenských prostriedkov a ktorý vyjadril najmä vo svojich uzneseniach o výročných správach o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP); zdôrazňuje, že vojenské štruktúry a spôsobilosti sú neoddeliteľnou súčasťou takéhoto komplexného prístupu, ktorý predstavuje základ pre schopnosť EÚ reagovať na hrozby, konflikty a krízy vrátane humanitárnych kríz a prírodných katastrof, v prípade, že by všetky ostatné prostriedky zlyhali;

3.  s poľutovaním konštatuje, že nedávne vojenské operácie v Líbyi aj v Mali ukázali, že nedošlo k pokroku smerom ku skutočne spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, a zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie a spolupráce na európskej úrovni, pokiaľ má byť EÚ na svetovej scéne braná vážne ako účinný a dôveryhodný aktér;

4.  pripomína, že v zmluve sa EÚ vyzýva k úsiliu na postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie, ktorá by mohla viesť k spoločnej obrane; ďalej pripomína povinnosti členských štátov na základe doložky o vzájomnej obrane;

5.  znovu opakuje svoje hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi a nekoordinovanými škrtmi vo vnútroštátnych rozpočtoch obrany, ktoré bránia úsiliu o prekonanie nedostatkov v oblasti spôsobilostí a podkopávajú dôveryhodnosť SBOP; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tento nezodpovedný trend zastavili a zvrátili a tiež aby zvýšili úsilie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom obmedziť jeho dôsledky prostredníctvom užšej spolupráce a prostredníctvom združovania a spoločného využívania;

6.  pripomína svoje uznesenie o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ a opätovne potvrdzuje svoje odporúčanie čeliť negatívnym vplyvom krízy v oblasti vojenských spôsobilostí na úrovni EÚ prostredníctvom lepšej koordinácie obranného plánovania, združovania a spoločného využívania spôsobilostí, podpory obranného výskumu a technologického rozvoja, budovania viac integrovanej, udržateľnej, inovatívnej a konkurencieschopnej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, vytvorenia európskeho trhu s obranným zariadením a hľadania nových foriem financovania na úrovni EÚ;

7.  naliehavo vyzýva členské štáty EÚ a Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia na uľahčenie reštrukturalizácie a konsolidácie kapacít obranného priemyslu, s cieľom znížiť súčasné nadmerné kapacity, ktoré nie sú udržateľné;

8.  víta úsilie pracovnej skupiny Európskej komisie pre obranný priemysel a trhy a oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542) a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy, ako by sa flexibilným spôsobom mohli využiť širšie politiky a nástroje EÚ na podporu cieľov v oblasti obrany a bezpečnosti, a to najmä v oblastiach horizontálneho charakteru, ako sú napr. technológie s dvojitým použitím;

9.  zdôrazňuje, že súčasné vojenské štruktúry v rámci EÚ, na úrovni Únie a na nadnárodnej a vnútroštátnej úrovni, musia pokračovať v transformačnom procese budovania modulárnych, interoperabilných a nasaditeľných ozbrojených síl prispôsobených mnohonárodným operáciám;

10.  víta obnovený impulz, ktorý dala Európska rada v decembri 2012 k zvýšeniu operačnej účinnosti a efektívnosti operácií SBOP, posilneniu európskej spolupráce v záujme zabezpečenia spôsobilostí orientovaných na budúcnosť a vyplnenia najvážnejších nedostatkov, ako aj k posilneniu európskeho obranného priemyslu;

11.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby v súvislosti so zasadnutím Európskej rady v decemberi 2013 predložila návrhy, ktoré budú odzrkadľovať odporúčania tohto uznesenia, a budú obsahovať možnosti pre ďalší rozvoj európskej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany medzi členskými štátmi, ktoré o to majú záujem, na základe ustanovení Zmluvy o stálej štruktúrovanej spolupráci, v prípade, že nebude možné dosiahnuť dohodu o ambicióznom programe medzi všetkými členskými štátmi;

12.  vyjadruje odhodlanie, že v rámci svojej agendy na budúci ústavný konvent pripraví návrhy na posilnenie zmlúv s ohľadom na rozvoj SBOP;

Zlepšovanie spôsobilosti EÚ plánovať a uskutočňovať vojenské operácie

13.  s poľutovaním konštatuje, že EÚ desať rokov po prvej vojenskej operácii pod svojím samostatným vedením stále nedisponuje stálou štruktúrou pre vojenské plánovanie a spôsobilosť viesť operácie, a vyjadruje poľutovanie nad týmn, že to brzdí schopnosť EÚ reagovať na akútne krízy; pripomína, že existujúce opatrenia, ktoré vyžadujú ad hoc aktiváciu vnútroštátnych operačných veliteľstiev, predstavujú čisto reaktívny prístup a neposkytujú zdroje na potrebné predbežné plánovanie;

14.  zastáva názor, že aktivované operačné centrum, ktoré je síce vítané v súvislosti s jeho úlohami pri koordinácii misií v oblasti Afrického rohu, nie je vzhľadom na obmedzené zdroje a výhradne podporné funkcie dostatočným krokom smerom k takejto stálej spôsobilosti; ľutuje že iniciatíva piatich krajín s názvom Weimar plus neviedla k žiadnemu významnejšiemu výsledku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa v rámci prvého kroku dohodli na poverení operačného centra operačným plánovaním misií nevýkonného charakteru, ako sú výcvikové misie EÚ pre Mali a Somálsko;

15.  znovu vyzýva na vytvorenie plnohodnotného operačného veliteľstva EÚ v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), v prípade potreby prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce; zdôrazňuje, že by to mala byť civilno-vojenská štruktúra zodpovedná za plánovanie a uskutočňovanie civilných misií, ako aj vojenských operácií s oddeleným civilným a vojenským velením;

16.  poukazuje na skutočnosť, že vytvorenie operačného veliteľstva EÚ by výrazne posilnilo inštitucionálnu pamäť EÚ pri riešení kríz, prispelo k rozvoju spoločnej strategickej kultúry prostredníctvom dočasného preloženia vnútroštátnych pracovníkov, maximalizovalo prínosy civilno-vojenskej koordinácie, umožnilo združovanie niektorých funkcií, znížilo náklady v dlhodobom výhľade a uľahčilo politický dohľad Parlamentu a Rade;

17.  zdôrazňuje potrebu stálej spôsobilosti pre vojenské plánovanie a vedenie operácií, a to aj v súvislosti so záväzkami vyplývajúcimi z doložky o vzájomnej obrane a o solidarite, a zdôrazňuje potrebu, aby sa zabezpečila primeraná úroveň pripravenosti a rýchlosti reakcie v prípade, že by sa mala uplatniť jedna z týchto doložiek; vyzýva PK/VP, aby navrhla praktické opatrenia týkajúce sa doložky o vzájomnej obrane s cieľom vymedziť reakciu na úrovni EÚ;

Posilnenie bojových skupín EÚ: nástroj Únie v oblasti rýchlej reakcie a stabilizácie

18.  uznáva prínos bojových skupín EÚ pre transformáciu ozbrojených síl členských štátov, napredovanie vojenskej interoperability a podporu nadnárodnej spolupráce; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto koncepcia zatiaľ nepreukázala svoju užitočnosť ako nástroj rýchlej reakcie v operáciách a že bez podstatných zmien sa akákoľvek dohoda o nasadení javí ako nepravdepodobná; domnieva sa, že situácia v Mali je premárnenou príležitosťou na prvé nasadenie bojových skupín EÚ;

19.  domnieva sa, že v záujme zvýšenia účinnosti bojových skupín by sa mala riadna pozornosť venovať ich zloženiu, keďže štáty rovnakého regiónu majú vo všeobecnosti podobné vnímanie hrozieb, čím by sa uľahčila nevyhnutná reakcia na ne;

20.  zastáva názor, že prehodnotený mechanizmus spoločných nákladov na vojenské operácie ATHENA stále nezohľadňuje v dostatočnej miere osobitné charakteristiky koncepcie bojových skupín, a vyzýva na výrazné rozšírenie spoločných nákladov na operácie rýchlej reakcie, a to až do výšky úplného pokrytia nákladov v prípade použitia bojových skupín; domnieva sa, že uplatňovanie zásady úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov v prípade bojových skupín, ktorá vychádza z dobrovoľnosti a rotačnej bázy, je v rozpore so zásadou spravodlivého vzájomného podieľania sa na nákladoch;

21.  vyzýva PK/VP, aby predložila návrhy s cieľom prispôsobiť mechanizmus ATHENA špecifikám bojových skupín, a to v prípade potreby prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce nadviazanej súbežne s vytvorením stáleho operačného veliteľstva; zároveň naliehavo vyzýva PK/VP, aby predložila návrh na zriadenie a financovanie počiatočného fondu pre prípravné činnosti pre vojenské operácie EÚ, ako sa požaduje v zmluve;

22.  berie na vedomie úsilie v rámci Rady a ESVČ zvýšiť flexibilitu a použiteľnosť bojových skupín, ktoré však doposiaľ vyústilo iba do málo hmatateľných výsledkov; poukazuje na skutočnosť, že vysoká miera interoperability je potrebná, a to nielen na technickej úrovni, ale aj na procesnej a koncepčnej úrovni, najmä v záujme zladenia pravidiel angažovanosti a prenesenia právomoci a odstránenia námietok zo strany členských štátov;

23.  vyzýva Európsku radu, aby preskúmala spôsoby zefektívnenia politického rozhodovacieho procesu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom dosiahnuť, aby sa rýchla reakcia stala realitou; trvá na preukázaní potrebnej politickej vôle riešiť tieto výzvy; podporuje úvahy o možných zjednodušených postupoch, pokiaľ ide o nasadenie bojových skupín na obmedzený čas, za predpokladu, že budú splnené niektoré jasne vymedzené a dohodnuté predbežné podmienky, ako napríklad osobitná žiadosť Organizácie Spojených národov;

24.  víta obnovený záväzok členských štátov týkajúci sa úrovne ambícií koncepcie bojových skupín a prísľub plánovať príspevky na základe pravidelne opakovaných záväzkov, aby sa predchádzalo nedostatkom v oblasti organizácie bojových skupín v budúcnosti; podporuje rozvoj bojových skupín ako dlhodobých partnerstiev pretrvávajúcich aj po pohotovostnom období s cieľom využívať v maximálnej miere vojenské a ekonomické výhody spoločného obstarávania zariadení a služieb, ako aj združovania a spoločného využívania; konštatuje, že rámcová zmluva o základných logistických službách pre bojové skupiny EÚ v pohotovosti v druhej polovici roku 2012, ktorá bola uzavretá prostredníctvom Európskej obrannej agentúry (EDA), je konkrétnym príkladom v tomto smere;

25.  poukazuje na to, že všetky náklady, ktoré nie sú spojené s vojenskými operáciami, ako je príprava a náklady súvisiace s pohotovosťou bojových skupín, by mohli byť hradené z rozpočtu EÚ;

26.  zdôrazňuje, že bojové skupiny poskytujú špecifický nástroj obmedzenej veľkosti a udržateľnosti, ktorý je prispôsobený na určitý počet scenárov a nemôže byť považovaný za univerzálny nástroj krízového manažmentu; pripomína, že pôvodný helsinský Hlavný cieľ 1999, ktorý bol opätovne potvrdený na zasadnutí Európskej rady v roku 2008, stanovuje cieľ, aby bola EÚ schopná nasadiť 60 000 mužov do 60 dní v prípade významnej operácie; konštatuje, že tento cieľ, aj keď sa od neho formálne neupustilo, nikdy nebol reálne dosiahnutý z dôvodu pretrvávajúcich nedostatkov v oblasti spôsobilostí; poukazuje na to, že v porovnaní so stanovením dobrovoľných cieľov, ktoré vytvárajú riziko poškodenia dôveryhodnosti EÚ, je naliehavejšie potrebné trvalé úsilie s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti spôsobilostí a zlepšiť formovanie a vysielanie síl v súvislosti s vojenskými operáciami EÚ vo všeobecnosti;

Budovanie štruktúr a spôsobilostí s cieľom odstrániť kľúčové nedostatky v oblasti spôsobilostí

27.  pripomína poslanie a úlohy EDA uvedené v článku 42 ods. 3 a článku 45 Zmluvy o Európskej únii, a najmä jej hlavnú úlohu pri vývoji a zavádzaní politiky EÚ v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, harmonizácii operačných potrieb, navrhovaní mnohostranných projektov, koordinácii programov členských štátov, posilňovaní európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne a zvyšovaní účinnosti vojenských výdavkov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na výrazné zameriavanie sa EDA na nákladovú efektívnosť poskytli tejto agentúre primerané financovanie s cieľom využiť jej plný potenciál, a opakovane vyzýva PK/VP, aby predložila návrhy na financovanie osobných a prevádzkových nákladov tejto agentúry z rozpočtu Európskej únie;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje pevný záväzok zo strany členských štátov týkajúci sa spôsobilostí a vyzýva Radu, aby zabezpečila splnenie súvisiacej požiadavky hodnotenia uvedenej v článku 42 ods. 3 a článku 45 ods. 1 ZEÚ; vyzýva PK/VP, aby predložila vhodné návrhy na tento účel; domnieva sa, že Parlament by mal byť pravidelne informovaný o pokroku dosiahnutom pri budovaní vojenských spôsobilostí potrebných na vykonávanie SBOP;

29.  nabáda k ďalšiemu pokroku pri uplatňovaní plánu rozvoja spôsobilostí agentúry EDA a v súvislosti s jeho preskúmaním v roku 2013 naliehavo vyzýva, aby bol lepšie začlenený do vnútroštátneho obranného plánovania, ktoré je potrebné ďalej harmonizovať; opätovne vyzýva členské štáty, aby začali inštitucionalizovaný postup posilnenej koordinácie obranného plánovania tak medzi sebou, ako aj v rámci Vojenského výboru EÚ, ktorý sa bude opierať najmä o poradenstvo poskytované agentúrou EDA; upozorňuje na všeobecnú potrebu zintenzívniť spoluprácu medzi EDA a Vojenským výborom EÚ/Vojenským štábom EÚ; očakáva, že hlavy štátov a predsedovia vlád počas zasadnutia Európskej rady pre bezpečnosť a obranu v decembri 2013 začnú prieskum európskej obrannej politiky;

30.  vyzýva na organizovanejší prístup k odstraňovaniu hlavných nedostatkov v oblasti spôsobilostí na úrovni EÚ a najmä v oblastiach kľúčových predpokladov sily a multiplikátorov sily – ako sú zdroje pre spravodajské služby a sledovanie a prieskum (ISR), strategická letecká doprava, vrtuľníky, lekárska pomoc, doplňovanie paliva za letu a presne navádzaná munícia – v úzkej spolupráci a úplnej komplementárnosti s NATO; víta prvé výsledky iniciatív združovania a spoločného využívania riadených agentúrou EDA, ale zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť v tejto oblasti, ako aj v iných oblastiach ďalší pokrok; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doteraz nebol uspokojivo odstránený žiadny z odhalených nedostatkov v spôsobilostiach, a to aj napriek tomu, že európske ozbrojené sily boli pri operáciách SBOP aj iných operáciách opakovane vystavované nedostatkom týchto predpokladov sily a multiplikátorov sily;

31.  žiada vyhodnotenie zriadenia stáleho skladu SBOP (plniaceho podobnú úlohu ako agentúra na podporu NATO), ktorý bude poskytovať integrovanú mnohonárodnú podporu vojenským štruktúram EÚ a členským štátom vrátane nevyhnutného vybavenia pre všetky misie bez zdĺhavého verejného obstarávania;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ rozvíjala efektívne a primerané spôsobilosti a stratégie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo možné čeliť rastúcim počítačovým hrozbám pre jej bezpečnosť a strategické záujmy; zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahol úspech, aby sa v plnej miere rešpektovali digitálne slobody a medzinárodné právo a aby sa zabezpečil dostatočný demokratický dohľad, je potrebné spolupracovať so súkromnými subjektmi;

33.  zdôrazňuje príklad európskeho veliteľstva leteckej dopravy (EATC), ktoré pri operáciách preukázalo svoju funkčnosť a pridanú hodnotu, ako obzvlášť užitočný model združovania a spoločného využívania založený na prenesení niektorých právomocí na spoločnú štruktúru, pričom sa zachovali národné kompetencie; vyzýva k opakovaniu tohto modelu v ďalších oblastiach operačnej podpory a najmä očakáva výsledky práce agentúry EDA v súvislosti s prípadným mnohonárodným útvarom vrtuľníkového letectva, ktorým by sa vyriešil ďalší hlavný nedostatok v oblasti spôsobilostí;

34.  opätovne vyzýva členské štáty, aby zvážili spoločné vlastníctvo niektorých nákladných zdrojov, najmä v oblasti vesmírnych spôsobilostí, bezpilotných lietadiel alebo strategickej prepravy; víta úsilie Komisie, ktorá preveruje možnosti rozvoja spôsobilostí, ktorými disponuje EÚ, s využitím potenciálu synergií medzi obrannými potrebami a potrebami civilnej bezpečnosti, napríklad v oblastiach civilnej ochrany alebo sledovania hraníc;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť v Európe spoločný prístup k rozvoju systému diaľkovo pilotovaných lietadiel dlhého doletu v strednej výške (MALE RPAS), a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali inovatívny prístup na dosiahnutie tohto cieľa;

36.  zdôrazňuje kľúčový význam satelitných zdrojov pre operácie súčasnosti, najmä s ohľadom na ISR, schopnosti komunikácie a navigácie a potrebu využívania v maximálnej miere vzácnych zdrojov na základe spoločného prístupu a využívania všetkých možných synergií medzi civilnou a vojenskou sférou, aby sa zabránilo zbytočnému zdvojovaniu; v tejto súvislosti podnecuje k ďalšej spolupráci medzi Európskou vesmírnou agentúrou, Európskou obrannou agentúrou a Komisiou a trvá na tom, aby EÚ pokračovala vo financovaní európskeho programu monitorovania Zeme (GMES) a programu Galileo;

37.  podnecuje k ďalšiemu napredovaniu programu MUSIS s cieľom uľahčovať vzájomné využívanie satelitných snímok zhotovovaných družicami pre pozorovanie Zeme novej generácie a žiada EÚ, aby sa priamo finančne zúčastňovala na tomto programe, ako aj o pridruženie satelitného centra EÚ s cieľom zabezpečiť prístup k snímkam prispôsobeným potrebám EÚ, najmä SBOP;

38.  víta prijatie kódexu správania pre združovanie a spoločné využívanie ako dôležitý krok smerom k väčšej spolupráci v Európe a zdôrazňuje, že je potrebné do konca tohto roka vytvoriť prvé strategické hodnotenie jeho vykonávania; očakáva, že Európska rada v decembri 2013 bude významným míľnikom, pokiaľ ide o poskytnutie politických stimulov k združovaniu a spoločnému využívaniu a jednoznačných pokynov týkajúcich sa implementácie; upozorňuje na to, že je potrebné, aby EÚ zintenzívnila svoje informačné činnosti s cieľom ďalej posilniť úlohu združovania a spoločného využívania;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dodávky vybavenia, ktoré potrebujú ozbrojené sily členských štátov, aby mohli plniť svoje záväzky počas medzinárodných kríz; vyjadruje vážne znepokojenie nad zvyšujúcou sa závislosťou na technológiách mimoeurópskeho pôvodu a zdrojoch dodávok a jej dôsledkami pre európsku nezávislosť; zdôrazňuje strategický význam obranného priemyslu a vyzýva agentúru EDA a Komisiu, aby pokročili vo svojej práci na určení hlavných priemyselných kapacít v Európe, ktoré je potrebné chrániť alebo rozvíjať, a na znižovaní závislosti Európy na dodávkach;

40.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dochádza k znižovaniu rozpočtov na výskum v oblasti obrany a že je tento výskum rozdrobený medzi jednotlivými štátmi; poukazuje na to, že EÚ má potenciál priniesť podstatnú pridanú hodnotu prostredníctvom európskej rámcovej spolupráce a väčšej súčinnosti medzi výskumom v oblasti obrany a v oblasti civilnej bezpečnosti; osobitne zdôrazňuje, že je potrebné zameriavať sa na investície do kľúčových základných technológií, napr. do robotiky, nanoelektroniky a mikroelektroniky, a zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ vynaložené v týchto oblastiach mali prínos aj pre potreby obrany;

Zvyšujúca sa súdržnosť v stálych mnohonárodných štruktúrach členských štátov EÚ

41.  berie na vedomie množstvo iniciatív dvojstranných, regionálnych a multilaterálnych partnerstiev v Európe, ktorých cieľom je združovanie zdrojov a posilňovanie interoperability a ktoré sú schopné prispievať k operáciám EÚ, OSN, NATO či operáciám koalícií ad hoc; napriek tomu, že víta prínosy spolupráce a v plnej miere podporuje princíp združovania, nabáda k určitej forme racionalizácie a lepšej koordinácii medzi početnými štruktúrami s mnohonárodným rozmerom, ktoré vznikli bez akéhokoľvek celkového a uceleného plánu;

42.  vyzýva, aby sa posilnili väzby medzi silami Eurocorps a Vojenským štábom EÚ, a vyzýva, aby sa viac členských štátov pripojilo k mnohonárodnej štruktúre Eurocorps, ktorá by mohla tvoriť jadro plne integrovanej zložky európskych ozbrojených síl;

43.  berie na vedomie zrušenie EUROFOR a uznáva, že bol v minulosti prínosom pre operácie EÚ a organizáciu bojových skupín; berie na vedomie špecifický prínos útvarov EUROMARFOR a EUROGENDFOR, baltskej obrannej spolupráce, severskej obrannej spolupráce, britsko-holandských obojživelných jednotiek, španielsko-talianskych obojživelných jednotiek, nemecko-holandských zborov, belgicko-holandskej spolupráce v oblasti vojenského námorníctva, britsko-francúzskych iniciatív na vybudovanie zlúčenej spoločnej expedičnej sily, integrovanej zásahovej jednotky a zlúčených veliteľstiev spoločných síl, ako aj prínos ďalších existujúcich alebo vznikajúcich regionálnych a dvojstranných stálych štruktúr;

44.  opakuje, že je potrebné zabezpečiť celkovú súdržnosť na úrovni EÚ, a vyzýva členské štáty, aby svoje iniciatívy viac koordinovali v rámci Vojenského výboru EÚ na základe podkladov od agentúry EDA;

Posilňovanie európskeho rozmeru vo vzdelávaní, v odbornej príprave a v cvičeniach

45.  znovu vyjadruje úplnú podporu európskym štruktúram a projektom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zdôrazňuje najmä prínos Európskej akadémie bezpečnosti a obrany (EABO) k podpore spoločnej kultúry bezpečnosti a tiež jej potenciál na určenie a rozvoj projektov spolupráce medzi národnými inštitúciami, ktoré šetria náklady; víta rozhodnutie Rady z 12. apríla 2013 posilniť túto akadémiu poskytnutím finančných prostriedkov z rozpočtu Únie; domnieva sa, že by to mohlo predstavovať model pre podporu z rozpočtu EÚ do iných štruktúr SBOP, ako je EDA a satelitné centrum EÚ; podporuje ďalší rozvoj európskej iniciatívy na výmenu mladých dôstojníkov, ktorá je inšpirovaná programom Erasmus, a tiež zapojenie inštitúcií pre vzdelávanie a odbornú prípravu európskych vojenských dôstojníkov do programu Erasmus;

46.  vyjadruje silnú podporu iniciatívam združovania a spoločného využívania v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, pri ktorých možno dosiahnuť značné úspory bez toho, aby bola dotknutá národná zvrchovanosť v súvislosti s operačným nasadením; poukazuje na úspech programu agentúry EDA pre vrtuľníkový výcvik a víta, že agentúra EDA začala cvičenia taktickej leteckej prepravy, ktoré by mali viesť k vytvoreniu stáleho výcvikového kurzu európskej taktickej leteckej prepravy; očakáva ďalší pokrok v oblasti rozvoja spoločného integrovaného systému odbornej prípravy, ktorý bude slúžiť na výcvik budúcich bojových pilotov; víta úsilie agentúry EDA zamerané na väčšie združovanie a spoločné využívanie odbornej prípravy v oblastiach počítačovej ochrany, boja proti amatérskym výbušným zariadeniam a námorných operácií; upozorňuje, že je potrebné, aby EDA zohľadnila potreby odbornej prípravy v členských štátoch, ktorých lietadlá sú vyrábané spoločnosťami z krajín mimo EÚ;

47.  poukazuje na príležitosť pre spoločnú odbornú prípravu a cvičenia poskytované bojovými skupinami EÚ; vyzýva rámcové štáty podieľajúce sa na bojových skupinách, aby sprístupnili cvičenia bojových skupín ďalším účastníkom, čo by prinieslo strategický a operačný potenciál, a tiež partnerským organizáciám, ako je OSN;

48.  upozorňuje na nutnosť zabrániť možnému prekrývaniu s NATO, napr. pokiaľ ide o odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

Zvyšovanie prínosov spolupráce medzi EÚ a NATO

49.  zdôrazňuje, že posilnenie európskych vojenských spôsobilostí prostredníctvom rozšírených štruktúr EÚ prinesie prospech aj NATO a prispeje k spravodlivejšiemu vzájomnému deleniu sa o záťaž v Aliancii; odporúča praktickú spoluprácu zameranú na zabránenie duplicite medzi iniciatívami združovania a vzájomného využívania a inteligentnej obrany, najmä prostredníctvom interakcií medzi agentúrou EDA a Spojeneckým velením pre transformáciu (ACT) NATO;

50 naliehavo vyzýva na omnoho užšiu a pravidelnejšiu spoluprácu na politickej úrovni medzi PK/VP a generálnym tajomníkom NATO na účely hodnotenia rizík, riadenia zdrojov, strategického plánovania a vykonávania operácií SBOP, a to tak civilných, ako aj vojenských; zdôrazňuje potrebu rozvinúť existujúce rámce operačnej spolupráce EÚ – NATO počnúc dojednaniami Berlín plus, ktorých uplatňovanie naďalej blokuje Turecko;

51.  poukazuje na skutočnosť, že vnútroštátne spôsobilosti, či už vytvorené v rámci EÚ alebo NATO, naďalej podliehajú vnútroštátnym orgánom, a môžu byť teda využívané k akýmkoľvek operáciám, o ktorých bolo rozhodnuté na vnútroštátnej úrovni;

52.  zdôrazňuje význam štandardov NATO pre európsku spoluprácu v oblasti obrany a zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola zaistená úplná interoperabilita spôsobilostí vytvorených v rámci EÚ s NATO;

53.  konštatuje, že sily rýchleho nasadenia NATO a bojové skupiny EÚ sú iniciatívy, ktoré sa navzájom dopĺňajú a posilňujú, avšak vyžadujú podobné úsilie zo strany členských štátov, a vyzýva, aby sa vyvinuli snahy o maximalizovanie súčinnosti medzi nimi;

Pozdvihnutie SBOP na novú úroveň

54.  vyzýva členské štáty, aby urobili kvalitatívny krok vpred týkajúci sa európskej obrany posilnením vojenských štruktúr EÚ v súlade s týmto uznesením; povzbudzuje členské štáty, ktoré o to majú záujem, aby v prípade potreby postupovali podľa článku 42 ods. 6 a článku 46 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci, ako aj článku 44 ZEÚ; domnieva sa, že v prípade začatia takýchto foriem spolupráce by sa malo stavať predovšetkým na ochote zúčastnených členských štátov prevziať zodpovednosť v rámci medzinárodného spoločenstva a lepšie vybaviť Úniu na operácie krízového riadenia;

55.  domnieva sa preto, že by súčasťou stálej štruktúrovanej spolupráce mali byť najmä nasledujúce prvky, ktorých cieľom je zvýšenie účinnosti operácií:

   zriadenie stáleho operačného štábu EÚ;
   spoločné financovanie operácií rýchlej reakcie, pri ktorých sa používajú bojové skupiny EÚ;
   záväzok k príspevkom do organizácie bojových skupín so zjednotenými pravidlami zapájania a s efektívnejšími rozhodovacími postupmi;

56.  upozorňuje na skutočnosť, že členské štáty musia tiež zvýšiť svoje záväzky týkajúce sa vytvárania spôsobilostí, najmä prostredníctvom združovania a vzájomného využívania, ale že je potrebné zachovať čo najväčšiu flexibilitu a možnosť zapájania, aby sa z rôznych bilaterálnych, regionálnych a multilaterálnych synergií získalo čo najviac prínosov; domnieva sa však, že dohoda o stálej štruktúrovanej spolupráci by mala obsahovať minimálne tieto záväzky:

   štruktúrovaná koordinácia obranného plánovania;
   spoločné hodnotenie a preskúmanie budovania spôsobilostí;
   zvýšené financovanie EDA;

57.  konštatuje, že zmluva jednoznačne stanovuje, že stála štruktúrovaná spolupráca má prebiehať v rámci Únie, a poznamenáva, že by preto mohla prevažná väčšina činností spadajúcich pod túto spoluprácu využívať prístup k rozpočtu EÚ na základe rovnakých podmienok, ako iné činnosti EÚ, v súlade s článkom 41 ZEÚ;

58.  domnieva sa, že stála štruktúrovaná spolupráca by tiež mala uľahčiť posilnenie súdržnosti medzi európskymi iniciatívami spolupráce v duchu možnosti zapájania a flexibility, a to vďaka posilneniu väzieb medzi rôznymi oddelenými oblasťami spolupráce, ktoré vznikajú v posilnenom rámci SBOP;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnemu tajomníkovi NATO.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 35.
(2) Ú. v. EÚ L 183, 13.7.2011, s. 16.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0455.
(4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 9.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0334.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0574.

Posledná úprava: 26. januára 2016Právne oznámenie