Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2125(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0358/2013

Predkladané texty :

A7-0358/2013

Rozpravy :

PV 20/11/2013 - 14
CRE 20/11/2013 - 14

Hlasovanie :

PV 21/11/2013 - 8.15

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0514

Prijaté texty
PDF 351kWORD 107k
Štvrtok, 21. novembra 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Európska obranná technologická a priemyselná základňa
P7_TA(2013)0514A7-0358/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni (2013/2125(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä jej články 21, 42, 45 a 46, ako aj články 173, 179 – 190 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ) a na jej protokol č. 10,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady 13. – 14. decembra 2012 a na proces vedúci k zasadnutiu Európskej rady naplánovanému na 19. – 20. decembra 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2007 s názvom Stratégia pre silnejší a konkurencieschopnejší európsky obranný priemysel (COM(2007)0764),

–  so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a na správu o jej vykonávaní, ktorú prijala Európska rada 11. – 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie o posilnení európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré prijala Európska rada 12. decembra 2008, a na vyhlásenie o posilnení spôsobilostí, ktoré prijala Rada 11. decembra 2008,

–  so zreteľom na Stratégiu pre európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu, ktorú prijal Riadiaci výbor Európskej obrannej agentúry (EDA) 14. mája 2007,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/411/SZBP z 12. júla 2011, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry a ktorým sa zrušuje jednotná akcia 2004/551/SZBP(1) ,

–  so zreteľom na smernicu 2009/81/ES o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti(2) ,

–  so zreteľom na uznesenie z 22. novembra 2012 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(3) a na uznesenie zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ(4) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0358/2013),

Funkčná spoločná bezpečnostná a obranná politika vyžaduje silnú európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu

1.  pripomína, že funkčná spoločná bezpečnostná a obranná politika vyžaduje silnú európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB), ktorá tvorí kľúčový prvok schopnosti Európy zaistiť bezpečnosť jej občanov, chrániť jej hodnoty a podporovať jej záujmy; poukazuje na to, že európsky obranný sektor je hlavným zdrojom rastu a inovácie, čo sú kľúčové prvky stability a bezpečnosti; je presvedčený, že zriadenie a rozvoj konkurencieschopnej EDTIB by malo byť súčasťou strategických priorít EÚ;

2.  pripomína úroveň operačných ambícií načrtnutú vo vyhlásení Rady o posilnení spôsobilostí z 11. decembra 2008 a civilné a vojenské úlohy uvedené v článku 43 ods. 1 ZEÚ; pripomína záväzok členských štátov zlepšiť svoje vojenské spôsobilosti; vyzýva Európsku radu, aby s týmto cieľom iniciovala vypracovanie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je ustanovené v článku 42 ods. 3 ZEÚ;

3.  poznamenáva, že zatiaľ čo niektoré tretie krajiny ako Čína, India, Brazília a Rusko zvyšujú svoje výdavky na obranu, rozpočet EÚ na obranu sa znižuje; upriamuje pozornosť na meniacu sa globálnu strategickú situáciu, znížené rozpočty na obranu, čo je spôsobené najmä hospodárskou a finančnou krízou, rýchle tempo technologického rozvoja a skutočnosť, že európske spoločnosti pôsobiace v odvetví obrany sa prispôsobujú tejto situácii tak, že kladú dôraz na vývoz do tretích krajín, a to za cenu prenášania citlivých technológií, práv duševného vlastníctva a presunu výroby mimo EÚ;

4.  je znepokojený znižovaním investícií do obrany a vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby ako reakciu na zvýšenie výdavkov EDTIB v budúcnosti prijali opatrenia voči riziku, že bude vo svojich činnostiach riadená a obmedzovaná tretími mocnosťami s odlišnými strategickými záujmami; nalieha na členské štáty, aby posilnili európsku priemyselnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu mieru strategickej nezávislosti tým, že na základe využitia najšpičkovejších technológií vyvinú a vyprodukujú efektívne vojenské a bezpečnostné kapacity;

5.  zdôrazňuje, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa politiky EÚ v oblasti priemyslu, vesmíru a výskumu rozširujú do oblasti obrany; poukazuje na to, že programy Únie v iných oblastiach, ako je vnútorná bezpečnosť a bezpečnosť na hraniciach, riadenie katastrof a vývoj, ponúkajú významné vyhliadky na spoločný rozvoj spôsobilostí relevantných pre tieto politiky a pre vykonávanie misií SBOP;

6.  pripomína potrebu dosiahnuť pokrok pri konsolidácii EDTIB a poznamenáva, že pri čoraz väčšej dômyselnosti a nákladoch na technológie, rastúcej medzinárodnej súťaži a znižovaní rozpočtov a objemov výroby v oblasti obrany je tu stále priestor na mnohonárodné projekty v oblasti obrany a už nie je možné, aby bol obranný priemysel v ktoromkoľvek členskom štáte udržateľný na striktne vnútroštátnej báze; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že aj keď bola dosiahnutá určitá úroveň koncentrácie v európskom vesmírnom priemysle, sektory pozemného a námorného vybavenia sú v jednotlivých štátoch stále vo veľmi veľkej miere roztrieštené;

7.  zdôrazňuje, že budovanie európskeho obranného priemyslu by sa malo vykonávať udržateľným spôsobom vo všetkých členských štátoch na základe existujúcej priemyselnej infraštruktúry a zavedených noriem európskych priemyselných politík, ako sa uvádza v článku 173 ZFEÚ, a nie výlučne podľa zásady voľnej hospodárskej súťaže;

8.  pripomína členským štátom EÚ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Európskej komisii a Európskej obrannej agentúre, že členské štáty EÚ viac ako dvadsať rokov po skončení studenej vojny a po tom, čo mohli ťažiť z pomerne vysokých národných rozpočtov na obranu, nedokázali splniť hlavné vojenské ciele ani ďalšie ciele v oblasti rozvoja spoločných vojenských spôsobilostí;

9.  pripomína, že ak chce Európa udržať solídny bezpečnostný a obranný priemysel, jej členské štáty musia koordinovať svoje rozpočty na obranu s cieľom predísť zdvojovaniu a posilniť spoločné výskumné programy;

10.  poznamenáva, že napriek kríze a rozpočtovým škrtom si Európania naďalej žiadajú európsku obranu a priemyselnú koordináciu a spoluprácu, ktoré sa vnímajú ako faktor bezpečnosti, účinnosti a úspor;

11.  berie na vedomie oznámenie Komisie z 24. júla 2013 a správu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie z 15. októbra 2013 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike; považuje za poľutovaniahodné, že Komisia a ESVČ nevydali spoločné európske vyhlásenie v rámci prípravy na samit Európskej rady o obrane v decembri tohto roka; očakáva konkrétne legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa spôsobu ako využívať európske štrukturálne a investičné fondy, sieť Enterprise Europe Network (EEN), Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, aby sa zabezpečil vyvážaný rozvoj obranného priemyslu vo všetkých častiach Európskej únie;

12.  pripomína, že Komisia a ministri obrany EÚ už zdôraznili potrebu naliehavej akcie v tejto oblasti v roku 2007 v osobitnom oznámení Komisie a v stratégii EDA pre EDTIB; vyjadruje poľutovanie nad nevyužitými príležitosťami na pravidelné predkladanie správ o vykonávaní a na aktualizovanie stratégií po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy; považuje za poľutovaniahodné, že nové oznámenie neobsahuje prehľad predchádzajúcich stratégií; vyzýva Komisiu a EDA, aby na základe minulých skúseností vypracovali spoločnú stratégiu pre EDTIB do budúcnosti;

13.  v rámci vlastného rozsiahleho posúdenia sa domnieva, že obe stratégie neboli dostatočne realizované pre nedostatok spoločného porozumenia EDTIB, čo vyplýva z odlišných národných a priemyselných záujmov a z pretrvávania zavedených národných zvyklostí v zbrojárskom odvetví; berie na vedomie skutočnosť, že existujú členské štáty, ktoré nemajú vlastný národný obranný priemysel a/alebo vlastné špecializované odvetvia snažiace sa získať najvýhodnejší pomer medzi cenou a kvalitou z globálneho hľadiska, štáty s menej konkurencieschopným obranným priemyslom uprednostňujúce národné dodávateľské reťazce, ako aj štáty s výkonnejším národným obranným priemyslom akceptujúce silnú globálnu hospodársku súťaž;

14.  víta rozhodnutie Európskej rady zaradiť posilnenie európskej obrany do programu decembrového samitu; vyzýva Európsku radu, aby poskytla potrebný nový a ambiciózny impulz a ustanovila usmernenia, všeobecné politické priority a harmonogram na podporu skutočne európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, ktorú podporia príslušné opatrenia zamerané na vybudovanie integrity a dôvery a ktorá sa zameria na spôsobilosť a podporí súčinnosť, zabezpečí efektívne využívanie zdrojov, zabráni duplicite a bude integrovaná a konkurencieschopná na globálnom trhu;

Harmonizácia požiadaviek a konsolidácia dopytu

15.  považuje za poľutovaniahodné, že snahy o konsolidáciu dopytu v minulosti nezlepšili rozdrobenosť dopytu v EÚ, kde sa nachádza 28 vnútroštátnych zákazníkov v oblasti obrany a ešte vyšší počet zákazníkov kupujúcich produkty na civilné a vojenské použitie; vyjadruje poľutovanie nad obmedzenými výsledkami plánu rozvoja spôsobilostí EDA; vyzýva preto Európsku radu, aby iniciovala proces posúdenia európskej obrany a uviedla koordináciu procesov plánovania v oblasti národnej obrany na úrovni EÚ do praxe; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby na základe tohto posúdenia iniciovala rozsiahly proces vypracovania Bielej knihy o bezpečnosti a obrane v Európe s cieľom zjednodušiť strategické ambície a procesy rozvoja spôsobilostí EÚ;

16.  žiada členské štáty, aby podrobnejšie preskúmali možnosť synchronizácie a spoločného plánovania riadenia životného cyklu svojich obranných spôsobilostí v spolupráci s EDA; domnieva sa, že vyššia miera súčinnosti vedúca k spoločnej európskej politike v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je uvedené v článku 42 ZEÚ, by mala byť predpokladom premeny harmonizácie vojenských požiadaviek na harmonizované nadobúdanie vybavenia medzi členskými štátmi, čím sa vytvoria podmienky na úspešnú nadnárodnú reštrukturalizáciu obranného priemyslu v EÚ riadenú dopytom;

17.  berie na vedomie prácu NATO na procese plánovania obrany, prostredníctvom ktorého sa v prípade potreby koordinujú členovia aliancie vrátane 26 európskych spojencov, aby sa zabezpečilo, že sa budú rozvíjať a zachovávať primerané obranné spôsobilosti v záujme riešenia budúcich výziev; konštatuje, že NATO už dlho uznáva potrebu úzkej spolupráce s týmto priemyslom, a to v neposlednom rade s cieľom podporovať rozvoj požiadaviek vojenských spôsobilostí, najmä pokiaľ ide o štandardizáciu a interoperabilitu, a zároveň podporuje transatlantickú technologickú a priemyselnú spoluprácu v oblasti obrany;

Priemyselná politika

18.  nazdáva sa, že cieľom európskej politiky obranného priemyslu by mala byť optimalizácia spôsobilosti členských štátov prostredníctvom koordinácie rozvoja, využívania, údržby rôznych kapacít, inštalácií, zariadení, materiálov a služieb na vykonávanie rôznych, aj tých najnáročnejších misií, ako aj posilnením obranného priemyslu Európy, presadzovaním spolupráce v oblasti výskumu a technológií a rozvíjaním programov spolupráce v oblasti zariadení;

19.  uznáva význam európskeho obranného priemyslu pre inovácie a rast, keďže toto odvetvie v Únii priamo či nepriamo vedie k vzniku približne 400 000 pracovných miest; zdôrazňuje skutočnosť, že kým európske obranné hospodárstvo čelí viacerým výzvam, je potrebný nový prístup, ktorým sa možno vyhnúť zdvojovaniu využívania a ktorý povedie k väčším úsporám z rozsahu a k väčšej konkurencii v oblasti priemyslu;

20.  domnieva sa, že je načase podporiť dobrovoľný prístup k riešeniu roztrieštenosti európskeho trhu v oblasti obranného priemyslu, k podpore jeho upevnenia (a začiatku jeho harmonizácie), pokiaľ ide o dopyt a ponuku, ako aj pravidlá a normy, a že je tiež načase investovať do integrovanej a udržateľnej priemyselnej politiky založenej na výskume, inováciách, čoraz účinnejšom využívaní zdrojov, stratégii v oblasti surovín, posilňovaní MSP a rozvoji regionálnych sietí; plne podporuje úsilie Komisie o prehĺbenie vnútorného trhu obrany a bezpečnosti primeranou podporou pre malé a stredné podniky, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri inováciách, rozvoji špecializovaných schopností a špičkových technológií a pri vytváraní pracovných miest na základe stratégie Európa 2020;

21.  považuje za dôležité, aby členské štáty zintenzívnili spoluprácu, čo im umožní vyrovnať sa s výzvami v oblasti priemyslu, a poznamenáva, že v dôsledku rozpočtových úsporných opatrení a rastúcej celosvetovej konkurencie EÚ potrebuje vnútorné partnerstvá a iné zoskupenia, ako aj deľbu úloh; podporuje EDA v jej snahe o propagovanie regionálnych klastrov;

22.  domnieva sa, že treba uznať veľmi osobitný charakter trhov v oblasti obrany vzhľadom na záväzky spojené s kontrolou vývozu zbraní a zastavením ich šírenia a na prísne požiadavky zachovávania dôvernosti, ktoré sa uplatňujú, a na skutočnosť, že počet spoločností zásobujúcich trh je obmedzený a dopyt prichádza takmer výhradne od vlád;

23.  domnieva sa, že aj obranný priemysel má svoje špecifiká, keďže vývoj produktov v tejto oblasti trvá dlho a systémy treba udržať v prevádzke aj niekoľkých desaťročí, ako aj vzhľadom na značné náklady na programy, ktoré nestále rastú, a napokon na skutočnosť, že uvádzanie produktu na trh vo veľkej miere kontrolujú vlády členských štátov;

24.  podporuje potenciál a dvojité využívanie produktov obranného a bezpečnostného priemyslu, najmä pokiaľ ide o kozmický priestor, námorníctvo, civilné letectvo a telekomunikácie; pripomína, že obranný priemysel je významnou hnacou silou pokročilých technológií následne používaných na komerčné účely;

25.  vyzýva Európsku radu, aby v čo najväčšom rozsahu podporila EDTIB, a to v prvom rade s cieľom jasnejšie vymedziť jej rozsah pôsobnosti, najmä pokiaľ ide o zapojené zložky, ktorým by sa udelilo osobitné postavenie európskeho hospodárskeho subjektu v oblasti obrany;

26.  presadzuje, aby európske hospodárske subjekty v oblasti obrany získavali toto postavenie v závislosti od pridanej hodnoty, ktorú Európe reálne prinášajú z technologického aj zo sociálno-ekonomického hľadiska; domnieva sa preto, že len tieto európske hospodárske subjekty v oblasti obrany by mali čerpať výhody z európskych programov;

27.  je presvedčený, že by sa mal uznať koncept európskych hospodárskych subjektov v oblasti obrany v Európe a mali by byť splnené kritériá týkajúce sa pracovných miest, vedeckých a technologických odborných znalostí, rozhodovania a výroby v rámci EÚ, a to v záujme ich ochrany;

28.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje obranné priemyselné a technologické základne a centrá excelentnosti kľúčových technológií a poskytli im účinné mechanizmy riadenia podniku v EÚ, čím sa ešte viac posilní vzájomnú závislosť medzi týmito zariadeniami;

29.  naliehavo žiada členské štáty, aby podnecovali spoluprácu medzi poprednými spoločnosťami v odvetví obrany a univerzitami; zdôrazňuje, že touto spoluprácou možno rozšíriť univerzitnú vedomostnú základňu;

30.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby čo najviac obmedzili zbytočné regulačné prekážky, zlepšovali dialóg medzi podnikmi v oblasti obrany a podporovali ich racionalizáciu s cieľom umožniť im získavanie zariadení, ktoré dokážu čo najlepšie splniť ich požiadavky z hľadiska výkonnosti a nákladov; žiada o naliehavú reštrukturalizáciu európskych spoločností s cieľom odstrániť vnútroštátne prekážky a zaujať globálnu perspektívu;

31.  zastáva názor, že malé a stredné podniky, ktoré navrhujú a vyrábajú mnohé inovačné produkty, zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní a konsolidácii EDTIB; konštatuje, že roztrieštenosť európskeho trhu v oblasti obrany obmedzuje schopnosť malých a stredných podnikov predávať svoje výrobky; vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby spolupracovali na vytváraní ciest a prostriedkov na konsolidáciu malých a stredných podnikov udržateľným spôsobom a uľahčili im prístup k obstarávaniu v oblasti obrany; zdôrazňuje, že spoločný systém štandardizácie a certifikácie by bol prínosom pre európske spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov, keďže by zlepšil ich prístup k európskych a medzinárodným trhom, viedol by k tvorbe pracovných miest a k rozšíreniu ich prístupu k financovaniu z EÚ;

Potreba spoločného prístupu k normalizácii a certifikácii

32.  opakovane zdôrazňuje zásadný význam normalizácie obranných zariadení pre vytvorenie konkurencieschopného jednotného európskeho trhu v oblasti obrany, ako aj pre zabezpečenie interoperability a uľahčenie spolupráce na programoch v oblasti vyzbrojovania, pre združovanie a spoločné vykonávanie projektov a trvalú interoperabilitu medzi silami členských štátov, čím sa znížia náklady na údržbu a prevádzku a zabezpečí sa, aby sa obranné kapacity členských štátov mohli v rámci spoločných operácií využívať optimálnym spôsobom;

33.  pripomína, že existuje príliš veľa vzájomne súťažiacich priemyselných noriem pre civilné a vojenské produkty; vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou úspešnosťou vykonávania normalizačných dohôd NATO (STANAG) a jeho odporúčaní (STANREC); vyzýva Komisiu a EDA, aby podporili ucelený súbor spoločných noriem v oblasti obrany a rozvíjali tzv. hybridné normy v oblastiach dvojakého využitia; žiada členské štáty, aby zaistili, že ich ďalšie kroky pri stanovovaní noriem pre oblasť obrany budú založené na civilných návrhoch Komisie a európskych organizácií pre normalizáciu;

34.  nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosti, ktoré ponúka Európska obranná agentúra, pokiaľ ide o vypracovanie európskych noriem pre vojenské produkty a aplikácie, napr. v prípade nemocničných lodí alebo v oblasti vzdušných systémov kontrolovaných na diaľku;

35.  víta návrhy Komisie v oblasti štandardizácie a vyzýva Európsku radu, aby ich zohľadnila a predložila konkrétne návrhy v tejto oblasti;

36.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy európskej certifikácie vzájomným uznávaním osvedčení a vypracovaním spoločných postupov európskej certifikácie pre civilnú aj vojenskú oblasť;

Zaistenie bezpečnosti dodávok

37.  v kontexte reštrukturalizácie priemyslu zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť dodávok; vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby urýchlene vypracovali komplexný a ambiciózny režim na zaistenie bezpečnosti dodávok v rámci EÚ, najmä v prípade strategických materiálov a kritických technológií, na základe systému vzájomných záruk a analýzy rizika a potrieb a prípadne využívali právny základ stálej štruktúrovanej spolupráce;

38.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci prvých krokov k dosiahnutiu tohto cieľa plne využili potenciál všeobecných a globálnych licencií podľa smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ a urýchlili prácu s cieľom zabezpečiť fungovanie Rámcového dohovoru o bezpečnosti dodávok za okolností prevádzkovej núdze z roku 2006;

39.  vyzýva EDA a Komisiu, aby predložili spoločnú stratégiu vzájomnej nezávislosti v oblasti kritických technológií, najmä pokiaľ ide o neobmedzený prístup k civilným a vojenským (s dvojakým využitím) novým a základným podporným technológiám a ich dostupnosť, ako sú špičková mikro- a nanoelektronika, umelá inteligencia a fotonika, ktoré sa musia považovať za podstatné pre misie SBOP; vyzýva členské štáty, aby využívali EDTIB na posilnenie sebestačnosti EÚ v týchto kľúčových oblastiach;

Nový impulz pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania

40.  nabáda členské štáty, aby riešili nadmerné priemyselné kapacity vyplývajúce z poklesu dopytu spustením nových spoločných projektov a viac sa opierali o nedostatočne využívanú a nedostatočne financovanú EDA a čerpali zo skúseností s nedávnymi spoločnými operáciami, pri ktorých sa odhalili nedostatky, napríklad v oblasti strategickej a taktickej dopravy alebo leteckého (bezpilotné lietadlá) a vesmírneho pozorovania; odporúča predovšetkým, aby sa vytvorili kľúčové predpoklady pre civilno-vojenské aplikácie, ktoré vo väčšine členských štátov chýbajú, ako sú niektoré diaľkovo riadené vzdušné systémy, podpora rozvoja špičkových technológií a pomoc pri udržiavaní kľúčových spôsobilostí v Európe; nabáda EÚ na účasť na spoločných projektoch prostredníctvom lízingu a/alebo nadobúdania spôsobilostí s dvojakým využitím a potenciálneho obstarávania prototypov;

41.  domnieva sa vzhľadom na doterajšie skúsenosti, že rozdelenie rozvojových a výrobných činností v kontexte spoločných zbrojných programov by sa malo organizovať podľa prísnej zásady priemyselnej účinnosti a hospodárskej výkonnosti, aby sa predišlo dvojnásobným snahám a s nimi spojeným nákladom;

42.  vyzýva členské štáty, aby pri skúmaní nadobúdania obrannej technológie vo veľkom rozsahu uprednostnili vnútorné projekty EÚ alebo spoločné schémy, resp. nové európske technológie, ktoré môžu zároveň podporiť európsky obchod, ako aj zvýšiť spoluprácu a hospodársku súťaž na globálnom obrannom trhu z hľadiska kvality a ceny;

43.  naliehavo žiada Európsku radu, aby v kontexte súčasnej administratívnej dohody medzi EDA a Organizáciou pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR) zaistila úspešné vykonávanie spoločných projektov a naplánovala silnejšie prepojenia medzi týmito dvomi organizáciami;

44.  vyzýva Európsku radu, aby umožnila EDA plne prevziať jej inštitucionálnu úlohu, ako sa uvádza v článku 42 ods. 3 a článku 45 ZEÚ, a to tým, že je zabezpečí potrebné zdroje; opakovane zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby členské štáty poskytli EDA primerané finančné prostriedky na celý rozsah jej misií a úloh; zastáva názor, že najlepšie by sa to dalo uskutočniť tak, že by sa náklady agentúry na zamestnancov a prevádzku financovali z rozpočtu Únie, a to počnúc nasledujúcim viacročným finančným rámcom;

Podpora misií SBOP prostredníctvom európskeho výskumu a vývoja

45.  poznamenáva, že hospodárska a finančná kríza, ako aj škrty v rozpočtoch na obranu vo väčšine členských štátov môžu vyvolať značné obmedzenia, prekážky či oneskorenia v rámci programov takmer všetkých členských štátov zameraných na výskum a technologické inovácie, čo bude mať pravdepodobne vplyv na európsky obranný priemysel a vedecký pokrok Únie v tejto oblasti; zdôrazňuje, že výsledkom takejto situácie môže byť zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska strata priemyselných kapacít a know-how;

46.  pripomína význam výskumu a inovácií v sektore obrany a bezpečnosti a vyzdvihuje význam výskumného programu Horizont 2020, predovšetkým siedmej spoločenskej výzvy venovanej téme „Bezpečné spoločnosti: ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať v tejto oblasti nadnárodnú spoluprácu medzi členskými štátmi a ich príslušnými agentúrami; domnieva sa, že vzhľadom vysoký stupeň dôvernosti výskumu v oblasti inovácii obranného priemyslu je nevyhnutné financovať tento výskum so zreteľom na súvisiace potreby; domnieva sa v tejto súvislosti, že by sa malo zvážiť vytvorenie inštitútu európskej obrany a bezpečnosti v rámci JRC;

47.  víta zámer Komisie začať prípravnú činnosť pre výskum financovaný EÚ na podporu misií SBOP a vyzýva Komisiu, aby začiatkom blížiaceho sa viacročného finančného rámca predložila konkrétny návrh ako predzvesť takýchto programov;

48.  domnieva sa, že výskum a inovácie v oblasti obrany súvisiacej s EDTIB budú ďalej predstavovať platný etický základ; poznamenáva, že v Lisabonskej zmluve je spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike venovaná celá kapitola, ktorá obsahuje výskum obranných technológií a rámec pre spoločnú obranu Únie; vyzýva členské štáty a EDA, aby značne zvýšili kvantitu a kvalitu projektov v oblasti spoločného výskumu a vývoja;

49.  pripomína, že v článku 179 ZFEÚ sa požaduje, aby Únia podporovala všetky výskumné činnosti, ktoré sa podľa zmlúv považujú za nevyhnutné;

50.  pripomína, že európski ministri obrany sa v novembri 2007 dohodli na spoločných hodnotiacich kritériách na zvýšenie obranných výdavkov na výskum a technológie na 2 % všetkých výdavkov na obranu a na zvýšenie podielu obranných výdavkov na výskum a technológie použitých v rámci európskej spolupráce na 20 %;

51.  podporuje pracovnú skupinu pre obranu, ktorá zahŕňa Európsku komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu službu (ESVČ) a Európsku obrannú agentúru (EDA), v jej úsilí zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu v rámci programu Horizont 2020 mohli využívať aj vo výskume spojenom s inováciami v oblasti obrany, a optimalizovať súčinnosť medzi civilnými a vojenskými aplikáciami; žiada zároveň, aby sa preskúmali spôsob ako využiť verejno-súkromné financovanie zakladaním spoločných podnikov v súlade s článkom 187 ZFEÚ;

52.  nabáda EDA, aby stavala na svojej histórii úspešných spoločných investičných programov a spolupracovala s Komisiou na začatí programov výskumu a vývoja na základe článku 185 ZFEÚ;

53.  pripomína význam súčinnosti medzi civilným a vojenským výskumom v oblastiach s veľkou pridanou hodnotou; zdôrazňuje, že so zreteľom na skutočnosť, že niektoré projekty sú využívané hlavne na civilné účely a iné sú zvrchovanými záležitosťami, by sa mohla preskúmať možnosť účinnejšieho využívania dvojakého použitia v záujme združovania nákladov, pretože tieto sektory vytvárajú rast a zamestnanosť; ďalej zdôrazňuje, že táto súčinnosť by sa mohla takisto realizovať upevnením dodávok zo súkromných európskych zdrojov na trhové odbytiská;

54.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili primeranú platformu s cieľom orientovať výskum v oblasti obrany do civilnej sféry, a to s dôrazom na špičkové technologické aplikácie; vyzýva členské štáty, aby výskum v oblasti obrany nasmerovali aj na riadenie prírodných katastrof (za posledných 40 rokov vzrástol počet prírodných katastrof v Európe štvornásobne);

55.  domnieva sa, že obranný priemysel v EÚ by mal zachovávať vysoký stupeň inovatívnosti z vojenského aj civilného hľadiska, aby dokázal odpovedať na hrozby a problémy, ktorými budú musieť čeliť členské štáty a EÚ v nasledujúcich rokoch, a to využívaním najsľubnejších technologických výdobytkov bez ohľadu na to, či boli osobitne vyvinuté na obranné alebo civilné účely;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu náležite chránili v rámci spoločnej politiky duševného vlastníctva, a domnieva sa, že úloha EDA v tejto oblasti by sa mala ďalej posilniť, aby sa v dostatočnom predstihu uľahčila budúca technologická a priemyselná spolupráca medzi partnermi EÚ;

Vesmír

57.  je presvedčený, že vesmírny sektor prispieva k strategickej nezávislosti EÚ a možnosť členských štátov získať nezávislý prístup zohráva v oblasti obrany a bezpečnosti rozhodujúcu úlohu; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať excelentnosť tohto technologicky inovačného a výkonného priemyslu s cieľom zabezpečiť technologickú nezávislosť Európskej únie;

58.  víta vytvorenie a rozvoj európskeho satelitného systému (Galileo, Copernicus a EGNOS); zdôrazňuje, že vytvorenie takéhoto systému bude silným impulzom nielen pre kozmický priemysel, ale aj pre nezávislosť Európy a bude predstavovať príležitosť rozvíjať rozhodujúcu zložku priemyselnej a technologickej základne európskej obrany;

59.  zdôrazňuje, že treba chrániť európsku vesmírnu infraštruktúru vytváraním spôsobilosti dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST, Space surveillance and tracking) na európskej úrovni;

IKT a bezpečnosť údajov

60.  poukazuje na to, že digitálny vek so sebou prináša čoraz väčšie problémy v oblasti bezpečnosti a zabezpečenia infraštruktúr a technológií, zdôrazňuje preto potrebu posilniť spoluprácu a výmenu odborných znalostí medzi členskými štátmi na jednej strane a Európskou úniou a jej hlavnými partnermi na druhej strane;

61.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že je dôležité vytvárať európske normy v oblasti IKT a kybernetickej bezpečnosti a začleňovať ich do medzinárodných noriem;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby kybernetická bezpečnosť bola kľúčovým prvkom, ktorý by sa teda mal osobitne presadzovať prostredníctvom výskumu a inovácií v sektoroch bezpečnosti a obrany a mal by byť súčasťou krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stratégie;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zohľadňovali výzvy spojené s kybernetickou bezpečnosťou v existujúcich alebo budúcich európskych civilných a vojenských programoch (Galileo, Copernicus, Jednotné nebo/Sesar atď.);

Posilnenie vnútorného trhu s obrannými zariadeniami

64.  pripomína, že členské štáty musia urýchlene zlepšiť transparentnosť a otvorenosť svojich trhov v oblasti obrany, pričom zdôrazňuje osobitný charakter verejného obstarávania v oblasti obrany a poukazuje na to, že ovplyvňuje dôležité národné bezpečnostné záujmy, a preto nemôže mať rovnaké postavenie ako ostatné odvetvia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaistili, že smernice z roku 2009 o obstarávaní a transferoch v oblasti obrany sa budú správne a sústavne uplatňovať, najmä pokiaľ ide o akékoľvek výnimky z pravidiel EÚ podľa článku 346 ZFEÚ, aby sa v prípade potreby posilnil jednotný trh zjednodušením pravidiel verejného obstarávania v sektore obrany;

65.  naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok na trhu v oblasti obrany obmedzením používania praktík deformujúcich trh na minimálny počet riadne odôvodnených výnimiek; upozorňuje najmä na potrebu posilniť kontrolu štátnej pomoci a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili mieru transparentnosti pri poskytovaní štátnej pomoci a v rámci postupov verejného obstarávania v sektore obrany, a to tak voči európskym orgánom a agentúram, ako aj širokej verejnosti;

66.  je znepokojený skutočnosťou, že mnohé členské štáty sa pripravujú na kúpu použitých bojových stíhačiek F-16 bez toho, aby dali európskych podnikom šancu na hospodársku súťaž; domnieva sa, že takýto postup je v rozpore s cieľom Európskej rady, ktorým je posilniť európsku obrannú priemyselnú základňu; pripomína týmto členským štátom potrebu uplatňovania zásad nediskriminácie a transparentnosti, stanovených v Lisabonskej zmluve, aj na predaj medzi vládami;

67.  vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby spolupracovali pri postupnom vyradení požiadaviek na kompenzáciu a zároveň podporovali integráciu priemyselných odvetví menších členských štátov do priemyselnej a technologickej základne európskej obrany inými spôsobmi, než sú kompenzácie; nabáda členské štáty, aby v záujme splnenia tohto cieľa v plnej miere využívali najmä ustanovenia smerníc o subdodávkach a všeobecných licenciách;

68.  zdôrazňuje, že v prípade verejného obstarávania v oblasti obrany by sa malo podporovať širšie využívanie inovatívnych metód obstarávania, najmä elektronického obstarávania a obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ako aj určovania stimulov pre oblasť výskumu a vývoja, keďže sa javia ako mimoriadne vhodné pre túto oblasť a môžu zohrať významnú úlohu pri znižovaní administratívnej záťaže a nákladov spojených s postupmi obstarávania; je presvedčený, že súčasne treba zabezpečiť ochranu práv duševného vlastníctva a know-how; naliehavo vyzýva členské štáty, aby verejné obstarávanie v oblasti obrany využívali strategicky a zaviedli inovatívne zásady zadávania zákaziek založené na koncepte ekonomicky najvýhodnejšej ponuky;

69.  domnieva sa, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia v oblasti obrany a bezpečnosti by mali mať prístup k osobitnému postupu obstarávania v prípade zákaziek, pri ktorých je potrebný vývoj inovačného výrobku alebo inovačnej služby či inovačných prác a následná kúpa výsledného tovaru, služieb alebo prác, ktoré nemožno zrealizovať riešeniami už dostupnými na trhu;

70.  okrem toho sa domnieva, že takýto postup by zlepšil fungovanie vnútorného trhu a vývoj európskeho trhu s obrannými zariadeniami, ako aj európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a podnietil by rast inovatívnych malých a stredných podnikov; zdôrazňuje, že takýto postup už bol schválený v revidovanej klasickej smernici a v revidovanej smernici o obstarávaní verejnoprospešných služieb, na základe ktorých sa verejným obstarávateľom umožňuje vytvárať dlhodobé partnerstvá v oblasti inovácií na vývoj a následný nákup nových inovačných výrobkov, služieb alebo prác, ktoré zabezpečujú potrebný účinok na trh a motivujú vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu;

71.  vyzýva preto Komisiu, aby tento vývoj zohľadnila vo svojej správe o vykonávaní, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti so smernicou o verejnom obstarávaní v oblasti obrany (smernica 2009/81/ES), ktorá by sa mala vypracovať do 21. augusta 2016, a aby k tejto správe pripojila legislatívny návrh na zmenu smernice 2009/81/ES, a to zavedením postupu vytvárania partnerstiev v oblasti inovácií v prípade dotknutých zákaziek;

72.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky aj na zrušenie duplicity a prebytočnej kapacity v odvetví tým, že posilnia spoluprácu v rámci vnútorného trhu; vyzdvihuje potenciálne výhody spoločného obstarávania z hľadiska úspor z rozsahu a interoperability; poukazuje na to, že spoločnými projektmi sa znížia náklady a umožnia dlhodobé investície;

73.  pripomína, že zákazky zadávané v oblasti obrany a bezpečnosti sú často technicky náročné; zdôrazňuje, že v záujme zjednodušenia cezhraničných verejných súťaží je potrebné vo vhodných prípadoch preskúmať nepotrebné, nezlučiteľné alebo neprimerané technické požiadavky, aby sa minimalizovali a pokiaľ možno úplne odstránili prekážky na vnútornom trhu;

EDTIB v globálnom kontexte

74.  konštatujte, že rozvoj životaschopnej EDTIB si možno predstaviť len v rámci globálneho trhu, a nabáda Komisiu a Európsku radu, aby k tejto otázke pristúpili s globálnou perspektívou; domnieva sa, že prijímanie protekcionistických opatrení by bolo v rozpore s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu;

75.  vyjadruje poľutovanie nad existujúcou nerovnosťou z hľadiska vzájomného prístupu na trh medzi USA a Európou a nad výslednou nerovnováhou v obchode v oblasti obrany; vyzýva na vyvinutie úsilia o dosiahnutie skutočnej vzájomnosti v prístupe k verejnému obstarávaniu v oblasti obrany na oboch stranách Atlantiku;

76.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali povinnosti stanovené v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP, v ktorej sú vymedzené spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a zabezpečili prísne posúdenie všetkých žiadostí o vývoznú licenciu podľa požadovaných kritérií; vyzýva členské štáty a EÚ, aby na medzinárodných fórach podnikli kroky, ktorými by podporili väčšiu transparentnosť medzinárodných trhov s verejnými zákazkami v oblasti obrany, s cieľom posilniť možnosti ako kontrolovať globálne toky obchodu so zbrojným vybavením, a to najmä presadzovaním zmluvy o obchode so zbraňami; vyzýva členské štáty na urýchlenú ratifikáciu zmluvy, aby tak po udelení súhlasu Parlamentu mohla nadobudnúť platnosť;

o
o   o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnemu tajomníkovi NATO.

(1) Ú. v. EÚ L 183, 13.7.2011, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0455.
(4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 9.

Posledná úprava: 28. januára 2016Právne oznámenie