Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľnú budúcnosť – Akčný plán ekologických inovácií (EkoAP) (COM(2011)0899),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (COM(2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podnecovanie technológií pre trvalo udržateľný rozvoj akčný plán environmentálnych technológií pre Európsku úniu (COM(2004)0038),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strategická vízia pre európske normy: smerom k posilneniu a urýchleniu udržateľného rastu európskeho hospodárstva do roku 2020 (COM(2011)0311),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (COM(2011)0363),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (COM(2011)0811),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2011)0808),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (COM(2009)0147),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ (COM(2011)0048),

–  so zreteľom na nový nástroj nazvaný záruka pre mladých ľudí,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o európskych partnerstvách v oblasti inovácií v rámci hlavnej iniciatívy s názvom Únia inovácií(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(6),

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) (COM(2011)0811),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení programu na ochranu životného prostredia a klímy (COM(2011)0874),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Únii inovácií: transformácia Európy pre svet po kríze(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o úlohe žien v ekologickom hospodárstve(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o bielej knihe Komisie nazvanej Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o zelenej knihe: Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ(12),

–  so zreteľom na správu Flash Eurobarometer č. 315: Postoj európskych podnikateľov k ekologickým inováciám, marec 2011,

–   so zreteľom na správu s názvom Analýza a informovanie o výsledkoch projektov trhového uplatnenia ekologických inovácií v rámci programu CIP, ktorú vypracovala Výkonná agentúra pre konkurencieschopnosť a inovácie a ktorá bola zverejnená v máji 2013;

–  so zreteľom na iniciatívu UNEP, ILO, IOE a ITUC z roku 2008 o ekologických pracovných miestach názvom Ekologické pracovné miesta: dôstojná práca v udržateľnom nízkouhlíkovom svete,

–  so zreteľom na správu organizácie Greenpeace a Európskej rady pre obnoviteľnú energiu (EREC) z roku 2009 s názvom Činnosti zamerané na ochranu klímy: revolúcia v oblasti obnoviteľných energií a ekologických pracovných miest,

–  so zreteľom na správu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) a Agentúry pre sociálny rozvoj (SDA) z roku 2007 na tému Zmena klímy a zamestnanosť: vplyv zmeny klímy a opatrení zameraných na zníženie emisií CO2 do roku 2030 na zamestnanosť v EÚ 25,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2013 s názvom Ekologizácia odvetví v EÚ: predvídanie a riadenie účinkov na množstvo a kvalitu pracovných miest, ako aj na jej databázu prípadových štúdií,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom Pracovnoprávne vzťahy a udržateľnosť: úloha sociálnych partnerov pri prechode na ekologické hospodárstvo,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7–0333/2013),

A.  keďže čisté a zdravé životné prostredie, ako aj sila a konkurencieschopnosť hospodárstva, sú predpokladom pre zachovanie prosperity a vysokej kvality života v Európe;

B.  keďže environmentálne problémy, ako je zmena klímy, nedostatok zdrojov a degradácia biodiverzity, vyžadujú radikálnu premenu nášho hospodárstva, v ktorom budú hrať kľúčovú úlohu čisté technológie;

C.  keďže rozsah krízy predstavuje jedinečnú a historickú šancu na transformačnú zmenu v našich hospodárstvach, ktorá umožní udržateľný dlhodobý rozvoj;

D.  keďže rast v oblasti ekologických technológií v posledných rokoch ukázal, že investovanie do ekologických technológií nie je drahá povinnosť, ale obrovská hospodárska príležitosť; keďže aj keď skoro každý sektor utrpel veľké straty ako následok recesie, ekologický sektor sa napriek zaznamenanému poklesu v raste naďalej vzmáha;

E.  keďže je potrebné nahradiť súčasné hospodárstvo, ktoré intenzívne využíva zdroje, hospodárstvom, ktoré ich využíva efektívne, a to transformáciou etablovaných odvetví na ekologické odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré budú vytvárať pracovné miesta a zároveň chrániť životné prostredie;

F.  keďže ekologické riešenia prilákajú novú generáciu výrobcov a služieb v oblasti špičkových technológií, zvýšia európsku konkurencieschopnosť a vytvoria nové vysoko špecializované pracovné miesta;

G.  keďže podporovaním nových postupov pri ozdravovaní výrobných procesov, nových metód riadenia, nových technológií a nových služieb s cieľom zabezpečiť ekologickejšie podnikanie pomáha ekologická inovácia Európe naplno využiť možnosti a zároveň riešiť aktuálne výzvy;

H.  keďže ceny zdrojov sa za uplynulé roky výrazne zvýšili a konkurencieschopnosť podnikov je preto čoraz viac daná efektívnosťou ich využívania;

I.  keďže história preukázala, že orgány ťažko môžu predvídať, ktoré inovatívne technológie budú konkurencieschopné na trhu;

J.  keďže fiškálne stimuly môžu byť užitočným nástrojom na posilnenie ekologických inovácií v Európe;

K.  keďže Európa je lídrom vo vývoji nových technológií; keďže existuje mnoho prekážok vo vývoji a širšom využití environmentálnych technológií, ako napríklad závislosť na existujúcich technológiách, cenové signály, ktoré zvyčajne zvýhodňujú menej ekologické riešenia, sťažený prístup k financiám a nízka uvedomelosť spotrebiteľa; keďže výzvou je preto zlepšiť celkové environmentálne vlastnosti výrobkov počas ich celého životného cyklu, podporiť dopyt po lepších výrobkoch a výrobných technológiách a pomôcť spotrebiteľom informovane sa rozhodnúť;

L.  keďže štítky, ktoré uvádzajú údaje o environmentálnom charaktere výrobkov a služieb, musia poskytovať jasné a objektívne informácie a vyhýbať sa zavádzaniu spotrebiteľa, resp. tzv. greenwashingu;

M.  keďže ekologické priemyselné odvetvia v súčasnosti poskytujú 3,4 milióna pracovných miest a odhadovaný ročný obrat dosahuje 319 miliárd EUR; keďže v mnohých krajinách ekologické technológie už sú alebo čoskoro budú najväčším zamestnávateľom;

N.  keďže ekologické inovácie sú základom, o ktorý sa opiera rozvoj stratégie environmentálne, ekonomicky a sociálne trvalo udržateľného rastu EÚ, ktorá vedie ku kvalitným pracovným príležitostiam v celom rade sektorov;

O.  keďže prehľad výsledkov ekologickej inovácie (Eco-IS) za rok 2010 ukazuje priaznivý výkon v oblasti ekologickej inovácie v niekoľkých členských štátoch, ale napriek tomu žiadna krajina Únie alebo skupina krajín nemôže slúžiť ako vzor pre výkon v oblasti ekologickej inovácie v EÚ;

P.  keďže správa Flash Eurobarometer č. 315 z roku 2011 o postoji európskych podnikateľov k ekologickým inováciám poukazuje na to, že MSP čelia zvýšeným materiálnym nákladom, aj keď väčšina zaviedla nové alebo značne vylepšené ekologicky inovatívne výrobné procesy a metódy s cieľom znížiť materiálne náklady, a že MSP takisto čelia problému nedostatočného prístupu k jestvujúcim dotáciám a daňovým výhodám a neistému trhovému dopytu;

Q.  keďže analýza iniciatívy týkajúcej sa ekologických inovácií v rámci programu CIP ukazuje, že očakávaný prínos pre životné prostredie, hospodárstvo a zamestnanosť výrazne prevažuje nad verejnými výdavkami;

R.  keďže hodnotenie ekologickej inovácie je kľúčovou požiadavkou pri monitorovaní a hodnotení výkonu a pokroku členských štátov v procese inteligentného a udržateľného rastu v Európe, ale dostupnosť údajov o ekologickej inovácii je limitovaná a ich kvalita značne kolíše v závislosti od ukazovateľov;

S.  keďže tvorcovia politiky a iné zúčastnené strany chápu rôznym spôsobom, čo je ekologická inovácia a čo má byť jej cieľom;

T.  keďže sa pri definovaní pojmov ako ekologické inovácie a inteligentné ekologické pracovné miesta používajú rozličné hodnotiace kritériá (napr. definície ILO, UNEP, CEDEFOP, OECD alebo Eurostatu), čo môže viesť ku skresleným štatistickým údajom o ekologických inováciách, ekologických pracovných miestach a raste;

U.  keďže v uznesení Parlamentu zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve sa odkazuje na definíciu udržateľných miest ILO a zdôrazňuje sa, že ekologické inovácie majú dôležitú úlohu vo všetkých priemyselných a výrobných odvetviach;

V.  keďže v súčasnosti sa v rámci programu ekologických inovácií financuje viac ako 240 projektov; keďže Komisia zverejnila v máji 2013 novú výzvu na výber ďalších 45 projektov ekologických inovácií s novátorskými environmentálnymi riešeniami; keďže prostredníctvom fungovania a financovania iniciatívy ekologických inovácií v rámci programu CIP sa podporili nádejní európski vývojári ekologických inovácií, a to vďaka poskytnutiu rizikového kapitálu, ktorý by inak nebol dostupný;

W.  keďže Horizont 2020, nový program EÚ v oblasti výskumu a inovácie, je finančným nástrojom na uskutočnenie iniciatívy Inovácia v Únii na obdobie 2014 – 2020; keďže v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR 2014 – 2020) je iniciatíva ekologickej inovácie takisto krytá programom LIFE (program na ochranu životného prostredia a klímy 2014 – 2020);

X.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí znepokojivo narastá a zároveň sú naliehavo potrebné politiky, ktorými sa zvýši počet lepších pracovných príležitostí pre mladých ľudí;

Y.  keďže Parlament privítal iniciatívu Komisie s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta, v ktorej sa potvrdzuje spolupráca s členskými štátmi;

Všeobecné politiky na vytvorenie inteligentného, udržateľného rastu a pracovných miest

1.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na celoeurópskej vízii ekologickej inovácie v kontexte posunu k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, ale aby sa sústredila aj na konkrétne ciele, prioritné oblasti a míľniky;

2.  podporuje hlavnú iniciatívu Komisie v rámci stratégie Európa 2020, ktorá je zameraná na okamžitú zmenu smerom k udržateľnému hospodárstvu; ďalej zdôrazňuje, že cielené investície do ekologickej transformácie regiónov EÚ sú veľmi užitočným nástrojom plnenia strategických cieľov regionálnej konvergencie a územnej súdržnosti;

3.  berie na vedomie potenciál priameho a nepriameho vytvárania kvalitných pracovných miest prostredníctvom riadneho plnenia stratégie Európa 2020; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v tejto oblasti; víta skutočnosť, že Komisia podporuje integrovanú stratégiu ekologického rastu v rámci hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, a najmä v rámci akčného plánu v oblasti ekologických inovácií, pretože ide o krok správnym smerom;

4.  zdôrazňuje význam právnych predpisov ako prostriedku na zvýšenie dopytu po environmentálnych technológiách; domnieva sa, že konkurencieschopnosť európskej výroby závisí od toho, či Európa bude vedúcim svetovým aktérom v oblasti environmentálne efektívneho tovaru a výroby;

5.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili stratégie na zladenie zručností pracovníkov s príležitosťami, ktoré ponúka sektor ekologických technológií, s prihliadnutím na rôzne podsektory a ich potrebu kvalifikovaných pracovníkov;

6.  vyzdvihuje dvojaký environmentálny a ekonomický prínos prechodu na ekologické a udržateľné hospodárstvo, ktorý spočíva vo vytvorení udržateľných pracovných miest v EÚ a v rozvojových krajinách prostredníctvom väčšej účasti na výrobe inovatívnych palív a materiálov, ako aj v pracovných príležitostiach, ktoré vznikajú v súvislosti so spracovaním a predajom biomateriálov podnikom, verejným subjektom, súkromným zákazníkom a domácnostiam; zdôrazňuje, že tieto príležitosti by mali viesť k vytváraniu kvalitných a udržateľných pracovných miest pre kvalifikovaných i nekvalifikovaných pracovníkov; konštatuje, že je potrebné vytvoriť stabilný, dlhodobý regulačný rámec na podporu udržateľnosti s využitím existujúcich finančných nástrojov;

7.  berie na vedomie existenciu komplexných problémov potravinovej bezpečnosti, zmeny klímy, kvality pôdy, nedostatku surovín, transformácie na systémy založené na energii z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti a tak ďalej; uznáva, že ekologické inovácie môžu hrať dôležitú úlohu pri riešení mnohých z týchto problémov; pripomína, že takýto prechod si vyžaduje celostný prístup, ktorý zahŕňa vzdelávanie, odbornú prípravu, rozvoj zručností, výskum a inovácie, investície súkromného a verejného sektora a rozvoj infraštruktúry, pričom všetky uvedené oblasti prispievajú k vzniku rozmanitých a udržateľných pracovných príležitostí;

8.  domnieva sa, že inovačné európske spoločnosti nepotrebujú len dotácie, ale aj lepšie právne predpisy, lepšie prepojenie s výskumnou základňou a lepšie a rozmanitejšie financovanie a lepší prístup k nemu, a to od grantov po pôžičky a kapitálové financovanie; preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vytvorili primerané podmienky na štátnej a európskej úrovni;

9.  zdôrazňuje, že pracovné miesta v oblasti ekologických technológií by sa nemali obmedzovať na výrobu obnoviteľnej energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti a na dopravný sektor, keďže ekologický rast predstavuje príležitosť pre všetky odvetvia, ktoré by preto mali preskúmať možnosti rozvoja ekologických výrobkov a zvýšiť uvedomelosť spotrebiteľov o význame ich nakupovania;

10.  domnieva sa, že na zvýšenie konkurencieschopnosti spoločností je potrebný rýchly vývoj čistej technológie; vyzýva preto Komisiu, aby z ekologických inovácií urobila ústredný bod svojej priemyselnej politiky;

11.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila vývoj noriem označovania a jasných definícií na účel určenia údajov o environmentálnom charaktere výrobkov a služieb a informovania o nich;

12.  domnieva sa, že nové udržateľné hospodárstvo EÚ musí zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj; žiada vypracovanie ambicióznej udržateľnej priemyselnej politiky s dôrazom na efektívnosť využívania zdrojov; pripomína, že efektívne využívanie zdrojov a materiálu zníži náklady pre priemysel a domácnosti, uvoľní zdroje pre ďalšie investície a zníži závislosť hospodárstva EÚ od vzácnych zdrojov a veľmi nestálych trhov so zdrojmi; zdôrazňuje, že ekologické hospodárstvo musí ponúkať vyhliadky na dôstojné a dobre platené pracovné miesta s rovnakými príležitosťami pre mužov a ženy a so zameraním na ochranu životného prostredia;

13.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo ekologické priemyselné odvetvia v súčasnosti poskytujú 3,4 milióna pracovných miest a ich odhadovaný ročný obrat dosahuje 319 mld. EUR, potenciál pre zabezpečenie regionálneho rastu, pracovných príležitostí a environmentálnych prínosov zostáva v značnej miere nevyužitý, a v tejto súvislosti pripomína, že náklady v prípade nečinnosti budú vysoké;

14.  zdôrazňuje, že úspech ekologických inovácií si vyžaduje cielenejšie a dlhodobejšie investovanie, ktoré musí zahŕňať najmä oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a vývoja, infraštruktúry atď.;

15.  víta súčasné univerzitné programy alebo pracovné školiace programy, ktoré sú zamerané na ekologickú, hospodársku a sociálnu udržateľnosť; zdôrazňuje, že treba naplniť nové vzdelávacie potreby v rámci rozvoja udržateľných pracovných miest;

16.  je pevne presvedčený, že politika zameraná na ochranu životného prostredia založená na zásadách trhového hospodárstva môže byť hnacou silou rastu a zamestnanosti vo všetkých odvetviach hospodárstva; zdôrazňuje, že predvídateľné rámcové podmienky, ktoré podporujú investície, sú základom toho, aby inovatívne podniky dokázali optimálne využiť tieto príležitosti v prospech životného prostredia a zamestnancov;

17.  uznáva skutočnosť, že hospodársky prechod na nové segmenty podnikania môže prilákať mladú generáciu pracovníkov a viesť k novým pracovným príležitostiam v spektre ekologických inovácií;

Koncepcia ekologických inovácií

18.  víta oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľnú budúcnosť - Akčný plán ekologických inovácií (EkoAP) (COM(2011)0899);

19.  kladie dôraz na potenciálne synergické účinky ekologických inovácií pri vytváraní udržateľných a kvalitných pracovných miest, ochrane životného prostredia a znižovaní hospodárskej závislosti;

20.  zdôrazňuje široký rozmer koncepcie ekologických inovácií, keďže sa vymedzuje ako akákoľvek forma inovácie, ktorej cieľom je pokrok smerom k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zníži vplyv na životné prostredie a zabezpečí sa efektívnejšie a zodpovednejšie využívanie zdrojov;

21.  vyzýva Komisiu, aby zmapovala rôzne vnímanie ekologických inovácií a s nimi spojené výzvy a aby dosiahla jednotné chápanie rôznych strategických príležitostí, ktoré ekologické inovácie ponúkajú do budúcnosti;

22.  považuje vymedzenie ekologických pracovných miest Eurostatom (v sektore ekologických výrobkov a služieb), v ktorom sa napríklad uvádza, že ekologické technológie a výrobky musia mať za hlavný cieľ ochranu životného prostredia alebo manažment zdrojov, za užitočné, pokiaľ ide o vyhýbanie sa skresleným štatistickým údajom, zároveň však považuje za potrebné ďalej rozvinúť celoeurópsku jednotnú definíciu ekologických pracovných miest a rastu, ktorá by napríklad takisto zahŕňala verejný dopravný sektor; považuje za užitočné v ďalšej fáze zvážiť komplexnejšie vymedzenie pojmu ekologické pracovné miesta, ktoré by zahŕňalo dodatočné pracovné miesta/aktivity;

23.  zdôrazňuje nevyužitý potenciál ekologických inovácií z hľadiska životného prostredia, keďže sa očakáva, že pomôžu znížiť emisie skleníkových plynov a ďalších škodlivín a tvorbu odpadu, okrem iného aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania recyklovaných materiálov a výroby kvalitných výrobkov s menším vplyvom na životné prostredie, a tiež že uľahčia ekologickejšie výrobné procesy a služby; zdôrazňuje potrebu cielených opatrení zameraných na prekážky a bariéry, ktoré sťažujú komercializáciu ekologických inovácií a internacionalizáciu takýchto výrobkov a služieb;

24.  vyzýva Komisiu, aby začlenila osobitné odporúčania týkajúce sa ekologických inovácií do európskeho semestra s cieľom podporiť udržateľný rast;

25.  uznáva, že ekologické inovácie sú jednoznačnou príležitosťou pre nové úzko špecializované podniky, pričom malým a stredným podnikom (MSP), zakladateľom nových podnikov, živnostníkom a podnikateľom ponúkajú možnosť využívať výhody nových trhov a modelov podnikania a oživujú existujúce tradičné hospodárske odvetvia prostredníctvom príležitostí na ekologizáciu existujúcich pracovných miest adaptáciou na udržateľnú výrobu a pracovné postupy, ktoré efektívne využívajú zdroje;

26.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila systematický prístup k politike ekologickej inovácie, s jasnými rámcovými podmienkami, ktoré zabezpečia rovnaké podmienky pre ekologickú inováciu v podnikoch a infraštruktúru, ktorá dovolí podnikom a spotrebiteľom robiť udržateľné rozhodnutia;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili ekologické normy pre verejné obstarávanie s cieľom posilniť úlohu verejných inštitúcií ako prvotných zákazníkov;

28.  poukazuje najmä na význam prístupu k náležitej odbornej príprave a rozvoju zručností v rámci ekologických inovácií, a to tak s cieľom poskytnúť zamestnávateľom kvalifikovanú pracovnú silu, ako aj vybaviť mladých ľudí znalosťami, zručnosťami a kompetenciami potrebnými nato, aby boli zamestnateľní z hľadiska nových inovatívnych pracovných príležitostí, a uľahčiť presun pracovníkov z upadajúcich odvetví do nových, ekologických odvetví; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príležitosti na rozvinutie týchto súborov nových zručností poskytuje vidiecka učňovská príprava a ďalšie formy odbornej prípravy;

29.  odporúča, aby sa podporoval tvorivý a inovačný potenciál mladých ľudí, aby mohli prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju a aby sa im poskytol lepší prístup k zdrojom financovania.

EÚ, členské štáty a regióny

30.  zdôrazňuje, že je nutné uplatňovať koncepciu ekologických inovácií vo všetkých oblastiach politík, keďže ekologická inovácia je prierezová politická oblasť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti podporili spoluprácu medzi ministerstvami a politickými úrovňami a aby pravidelne monitorovali vykonávanie príslušných politík;

31.  vyzýva všetkých kľúčových hráčov, aby spolupracovali na ekologickom raste, inovácii a pracovných miestach v každom sektore a aby využívali existujúce nástroje, ako sú technologické platformy, panely odborníkov zamerané na zručnosti, spoločné technologické iniciatívy, vedúce trhy, klastre a priemyselné skupiny na vysokej úrovni;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli nové a posilnili existujúce právne predpisy v oblasti rozvoja a využívania obnoviteľných energií a zvyšovania energetickej účinnosti, a tým zabezpečili právnu istotu a rovnaké podmienky a oživili verejné a súkromné investície;

33.  vyzýva členské štáty na zlepšenie koordinácie týchto politík, a konkrétne na podporu regionálnych partnerstiev v prospech rastu, inovácií, pracovných miest a rovnakých príležitostí pre ženy a mužov, ako aj cezhraničné iniciatívy;

34.  upriamuje pozornosť na potenciál koncepcie ekologických inovácií, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest v udržateľnom hospodárstve; vyzýva Komisiu, aby poskytla platformu, ktorá umožní členským štátom koordinovať ich snahy pri tvorbe nových udržateľných pracovných miest a rastu;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy v oblasti pracovných príležitostí pri riešení problémov súvisiacich s ekonomickým, sociálnym a environmentálnym dosahom zmeny klímy;

36.  požaduje horizontálne začlenenie koncepcie ekologických inovácií do štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu; odporúča, aby miestne a regionálne orgány prijali v súlade s právnou a inštitucionálnou štruktúrou každého členského štátu stratégie rozvoja zladené s cieľmi stratégie EÚ 2020, a to v záujme vytvorenia nových pracovných miest v udržateľnom hospodárstve.

37.  zastáva názor, že existujúce a navrhované právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia majú značný potenciál na vytvorenie nových pracovných miest v oblastiach ako sú napríklad ovzdušie, pôda a voda, energia, verejné služby, poľnohospodárstvo, doprava, cestovný ruch a manažment lesného hospodárstva a životného prostredia, a vyzýva členské štáty, aby tieto právne predpisy vykonávali;

38.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zvýšiť efektívnosť trhu s uhlíkom v EÚ, aby sa zabezpečila istota investícií do technológií priaznivých pre klímu;

39.  požaduje vytvorenie pevnejšej väzby medzi základným výskumom a priemyselnými inováciami a medzi inováciami a výrobným procesom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby inicializovala výskumové/konzultačné prípadové štúdie v oblasti ekologických inovácií pre každý členský štát;

40.  zdôrazňuje, že ekologické inovácie v EÚ podporujú efektívnejšie využívanie zdrojov za našimi hranicami, a tak znižujú vyčerpávanie celosvetových zdrojov; naliehavo preto žiada členské štáty, aby posilnili svoje vnútroštátne stratégie efektívneho využívania zdrojov a aby sa podelili o svoje poznatky na medzinárodných fórach;

41.  podčiarkuje význam lepšieho začlenenia najlepších postupov v oblasti ekologických inovácií do reálnej ekonomiky, aby sa zabezpečila väčšia viditeľnosť pokroku v každodennom živote ľudí;

42.  zdôrazňuje, že výskum je základom pre inovácie a ekologické inovácie; upozorňuje na veľký rastový potenciál ekologických inovácií a príležitosť pre Európu získať v tejto oblasti vedúce postavenie vo svete vrátane príležitostí, ktoré to prináša v súvislosti s novými kvalitnými pracovnými miestami;

43.  domnieva sa, že ekologické inovácie sú v plnom súlade s investičnými prioritami nadchádzajúceho programového obdobia štrukturálnych fondov, pokiaľ ide o výskum a inovácie, ako aj klímu a životné prostredie;

44.  kladie dôraz na veľmi dôležitú úlohu, ktorú partnerstvá a synergie medzi spoločnosťami, vzdelávacím sektorom a miestnymi a regionálnymi orgánmi môžu zohrávať pri poskytovaní zodpovedajúcej odbornej prípravy vrátane zručností mužov a žien súvisiacich s vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou, kariérneho poradenstva, kvalitných a platených stáží a príležitostí duálneho vzdelávania v oblasti ekologických inovácií s cieľom umožniť široký prístup k pracovným príležitostiam a kvalitným pracovným miestam vznikajúcim vďaka ekologickým inováciám;

45.  povzbudzuje členské štáty, aby podnikom, a najmä MSP poskytovali stimuly s cieľom podporovať väčšie investície do výskumno-vývojových činností v súkromnom sektore; v tejto súvislosti víta akčný plán v oblasti ekologických inovácií;

46.  naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť šírenie technológií a najlepších postupov v celej EÚ, a tak zvýšiť konkurencieschopnosť Európy;

47.  požaduje, aby sa podporovalo využívanie najlepších ekologických inovácií, najmä v rozvojových krajinách, kde môže napríklad účinnejší proces výroby dreveného uhlia, kompostovacie toalety, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, systémy čistenia vody a mnohé ďalšie inovácie významne a pri pomerne nízkych nákladoch zlepšiť kvalitu života a zdravie a podporiť udržateľné podnikanie a zamestnanosť;

48.  nalieha na členské štáty, aby v rámci zabezpečenia sociálne zodpovedného prechodu ku kvalitným ekologickým pracovným miestam čo najskôr využili ESF na realizáciu programov zameraných na zvyšovanie zručností, odbornú prípravu a rekvalifikáciu zamestnancov;

Financovanie ekologických inovácií

49.  poukazuje na prínos fiškálnych politík a vyzýva členské štáty, aby v záujme podpory ekologických inovácií presunuli daňovú záťaž z práce na využívanie zdrojov a znečisťovanie;

50.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby definovala dotácie škodlivé pre životné prostredie ako „dôsledok opatrenia vlády, ktoré poskytuje spotrebiteľom alebo výrobcom výhodu v tom, že im umožní doplniť príjmy alebo znížiť náklady, no ktorým sa zároveň znevýhodňujú riadne environmentálne postupy“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali konkrétne plány na postupné zrušenie všetkých dotácií, ktoré sú na základe tejto definície škodlivé pre životné prostredie;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do roku 2020 postupne zrušili všetky dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane dotácií na fosílne palivá a ich finančnej podpory a dotácií, ktoré stimulujú neefektívne využívanie obnoviteľných zdrojov, a aby podávali správy o pokroku vo svojich národných programoch reforiem;

52.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa pri ekologických inováciách mohli využívať nové finančné nástroje a prostriedky EÚ, ktoré ponúkajú hlavné iniciatívy Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje, ako aj politika súdržnosti po roku 2013 a program Horizont 2020;

53.  považuje za dôležité, aby ekologické inovácie a environmentálne technológie boli realizovateľné z hľadiska financií a konkurencieschopnosti v dlhodobej perspektíve; domnieva sa, že v prípade verejnej podpory by investičná podpora z verejných zdrojov mala podnecovať výrobné metódy šetrné k životnému prostrediu;

54.  víta možnosti podpory ekologickej inovácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a tiež programov COSME, Horizont 2020 a LIFE, pričom trvá na tom, aby sa sprístupnilo viac finančných prostriedkov na posilnenie praktického využívania už vytvorených ekologických inovácií;

55.  vyzýva Komisiu, aby uplatnila potrebné nástroje a aby vymedzila dostatočné rozpočtové zdroje s cieľom zabezpečiť ľahký prechod z programu CIP na Horizont 2020, pokiaľ ide o ekologické inovácie, a aby zmiernila procedurálne obmedzenia a finančné zaťaženie malých a stredných podnikov; pripomína, že vyvážená účasť mužov a žien na rozhodovaní vo všetkých fázach a aspektoch financovania má zásadný význam;

56.  naliehavo žiada členské štáty, aby začlenili ekologické inovácie do svojich stratégií na roky 2014 – 2020 ako prostriedok na presadzovanie ekologického hospodárstva, rastu a nových pracovných miest, čím zabezpečia rozvoj podnikania za rovnakých podmienok a podporia spoluprácu medzi sférami vzdelávania, obchodu a vedy;

57.  zdôrazňuje, že hoci sú súčasné prioritné oblasti v rámci predkladania výziev týkajúcich sa ekologických inovácií v roku 2012 obmedzené na niekoľko kľúčových okruhov, iniciatíva pre ekologické inovácie je prierezový program, ktorý podporuje projekty ekologických inovácií v rozličných odvetviach; preto opätovne zdôrazňuje, že všetky odvetvia a obchodné činnosti by mali mať nárok na využívanie financovania;

58.  konkrétne vyzýva Komisiu, aby naprogramovala jasne definované, cielené a posilnené zdroje pre projekty trhového uplatnenia, rizikový kapitál, budovanie siete a internacionalizáciu ekologických inovácií a ich komercializáciu zo strany MSP v EÚ;

59.  verí, že keďže nové obchodné modely začínajú meniť tradičné dodávateľské siete, v prioritách iniciatívy ekologickej inovácie by sa v nasledujúcom finančnom období mala lepšie odzrkadliť schopnosť zohľadniť globalizáciu a jej následky na hospodárstvo Únie a dodávateľské reťazce;

60.  domnieva sa, že potenciál MSP a družstiev, čo sa týka podpory ekologických inovácií, nie je ešte stále vyčerpaný; požaduje preto pre MSP a družstvá osobitné možnosti financovania so zreteľom na koncepcie ekologických inovácií;

61.  je presvedčený o potrebe inovatívnych finančných nástrojov, aby sa zlepšili príležitosti na budovanie kapacít a vytváranie sietí;

62.  zdôrazňuje, že zvýšenie prostriedkov musí byť spojené so zjednodušením postupov financovania;

63.  poukazuje na to, že budúca politika súdržnosti zahŕňa stratégiu inteligentnej špecializácie ako podmienku ex ante pre regióny EÚ; nabáda regióny, aby spustili kampane na zvýšenie informovanosti všetkých cieľových skupín s cieľom začleniť ekologické inovácie do regionálnych a vnútroštátnych stratégií inteligentnej špecializácie;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 11. (2) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 59. (3) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 106. (4) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75. (5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 15. (6) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89. (7) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 108. (8) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 81. (9) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6. (10) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 38. (11) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 115. (12) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 1.