Európsky parlament,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, a najmä na uznesenie o situácii na Ukrajine zo 27. februára 2014(1),

–  so zreteľom na uznesenie z 12. decembra 2013 o výsledku samitu vo Vilniuse a budúcnosti Východného partnerstva, najmä v súvislosti s Ukrajinou(2),

–  so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2014 o samite EÚ-Rusko(3),

–  so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 3. marca 2014 venovaného Ukrajine,

–  so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady zo 4. marca 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád o Ukrajine po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady venovanom Ukrajine, ktoré sa uskutočnilo 6. marca 2014,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ruský akt agresie obsadením Krymu je porušením zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a je v rozpore s medzinárodným právom a porušením záväzkov Ruska ako signatára Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorým sa zaručuje územná celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny;

B.  keďže proruskí ozbrojenci a ruskí vojaci obsadili kľúčové budovy v hlavnom meste Krymu v Simferopoli, ako aj dôležité ukrajinské zariadenia a strategické ciele na Kryme vrátane aspoň troch letísk; keďže väčšinu ukrajinských vojenských jednotiek na polostrove obkľúčili, ale vojaci odmietli zložiť zbrane; keďže od začiatku krízy sa na Ukrajine rozmiestnil veľký počet ďalších ruských jednotiek;

C.  keďže dôvody prezentované ruským vedením na podporu tejto agresie sú absolútne neopodstatnené a strácajú spojenie s realitou na mieste, pretože na Rusov ani etnických Rusov na Kryme nikto neútočil ani ich nikto nezastrašoval;

D.  keďže samozvané a nelegitímne orgány na Kryme rozhodli 6. marca 2014 o tom, že požiadajú Rusko o začlenenie Krymu do Ruskej federácie, a vyhlásili referendum na 16. marca 2014 o oddelení Krymu od Ukrajiny, čím porušili ústavu Ukrajiny, ako aj Krymu;

E.  keďže predseda ruskej vlády oznámil plány na uplatnenie zrýchlených procedúr pre po rusky hovoriacich ľudí žijúcich v zahraničí na získanie ruského občianstva;

F.  keďže Rada federácie (horná komora parlamentu) Ruskej federácie vydala 1. marca 2014 súhlas na rozmiestnenie ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajine na ochranu záujmov Ruska a po rusky hovoriacich obyvateľov na Kryme a v celej krajine;

G.  keďže na zmiernenie situácie, na uvoľnenie napätia, na zabránenie tomu, aby sa kríza vymkla spod kontroly, a na zabezpečenie mierového výsledku sú potrebné rozhodné medzinárodné diplomatické kroky na všetkých úrovniach a rokovania; keďže EÚ musí reagovať efektívne, aby si Ukrajina mohla zachovať zvrchovanosť a územnú celistvosť bez vonkajšieho tlaku;

H.  keďže predsedovia vlád a hlavy 28 členských štátov EÚ vydali rozhodné varovanie pred následkami krokov Ruska a prijali rozhodnutie o prerušení dvojstranných rozhovorov s Ruskom o vízových otázkach a rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ako aj o pozastavení účasti inštitúcií EÚ na prípravách samitu skupiny G8, ktorý sa má uskutočniť v Soči v júni 2014;

1.  rozhodne odsudzuje akt agresie Ruska obsadením Krymu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny a ktorý je takto uznaný Ruskou federáciou aj medzinárodným spoločenstvom; požaduje bezodkladné zmiernenie krízy spolu s okamžitým odsunutím všetkých vojenských síl, ktoré sa na území Ukrajiny zdržiavajú nezákonne, a naliehavo vyzýva na plné rešpektovanie medzinárodného práva a existujúcich dohovorených záväzkov;

2.  pripomína, že tieto kroky sú jasným porušením Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, štatútu Rady Európy, Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách, dvojstrannej zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, dohodu o štatúte a podmienkach prítomnosti ruskej Čiernomorskej flotily na území Ukrajiny z roku 1997 a ruských medzinárodných záväzkov; považuje kroky, ktoré podniká Rusko, za ohrozenie bezpečnosti EÚ; ľutuje rozhodnutie Ruskej federácie o neúčasti na stretnutí venovanom bezpečnosti Ukrajiny, ktoré zvolali signatári memoranda a ktoré bolo naplánované na 5. marca 2014 v Paríži;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že územnú celistvosť Ukrajiny zaručili Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo v Budapeštianskom memorande podpísanom s Ukrajinou, a poukazuje na to, že podľa ukrajinskej ústavy Krymská autonómna republika môže organizovať referendá iba o miestnych otázkach, a nie o úprave medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny; zdôrazňuje, že referendum o otázke pripojenia k Ruskej federácii sa preto bude považovať za protizákonné, podobne ako každé iné referendum, ktoré je v rozpore s ukrajinskou ústavou a medzinárodným právom; rovnaké stanovisko zaujíma k rozhodnutiu nezákonných a samozvaných orgánov Krymu vyhlásiť 11. marca 2014 nezávislosť;

4.  zdôrazňuje, že treba, aby EÚ a jej členské štáty hovorili k Rusku jedným spoločným hlasom a podporovali právo jednotnej Ukrajiny na slobodné určenie budúcnosti; preto víta a rozhodne podporuje spoločné vyhlásenie mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2014, v ktorom sa odsudzujú ruské akty agresie a podporujú územná celistvosť, jednota, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny; požaduje úzku transatlantickú spoluprácu pri riešení tejto krízy;

5.  odsudzuje oficiálnu ruskú doktrínu, podľa ktorej si Kremeľ nárokuje právo vojensky zasiahnuť v susedných suverénnych štátoch na „ochranu“ bezpečnosti ruských krajanov, ktorí tam žijú, keďže nie je v súlade s medzinárodným právom a kódexmi správania; zdôrazňuje, že takáto doktrína znamená jednostranné osvojenie pozície najvyššieho arbitra v medzinárodnom práve a bola použitá ako ospravedlnenie pre mnohé akty politickej, hospodárskej a vojenskej intervencie;

6.  pripomína, že v celonárodnom referende o nezávislosti, ktoré sa na Ukrajine uskutočnilo v roku 1991, väčšina krymského obyvateľstva hlasovala za podporu nezávislosti;

7.  zdôrazňuje svoje presvedčenie, že začatie konštruktívneho dialógu je najlepšou cestou vpred na riešenie každého konfliktu a na zaručenie dlhodobej stability na Ukrajine; chváli zodpovedné, rozvážne a zdržanlivé konanie ukrajinskej vlády v tejto vážnej kríze, v ktorej ide o územnú celistvosť a zvrchovanosť krajiny; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby stálo po boku Ukrajiny a podporovalo ju;

8.  odmieta Ruskom deklarovaný cieľ na ochranu po rusky hovoriaceho obyvateľstva na Kryme ako úplne neodôvodnený, pretože toto obyvateľstvo sa nestretlo, ani sa nestretá s nijakými prejavmi diskriminácie; rozhodne odmieta urážky ruskej propagandy, že demonštranti proti Janukovičovej politike sú fašisti;

9.  požaduje mierové riešenie súčasnej krízy a plné dodržiavanie zásad medzinárodného práva a záväzkov, ktoré sú v tomto práve zakotvené; zastáva názor, že situáciu treba upokojiť a ďalej zmierňovať, aby sa predišlo ozbrojenej konfrontácii na Kryme;

10.  zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť medzinárodného pozorovania a sprostredkovania; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby boli pripravené na využitie všetkých diplomatických a politických možností a na neúnavnú prácu so všetkými dôležitými medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN, OBSE a Rada Európy, v záujme zabezpečenia mierového riešenia, ktoré sa musí zakladať na zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny; preto požaduje nasadenie plne vybavenej monitorovacej misie OBSE na Kryme;

11.  víta prijatú iniciatívu na vytvorenie kontaktnej skupiny pod záštitou OBSE, ale vyjadruje ľútosť zo skutočnosti, že ozbrojené skupiny zabránili 6. marca 2014 vstupu pozorovateľskej misie OBSE na Krym; kritizuje ruské orgány a samozvané krymské orgány za to, že nespolupracujú s pozorovateľskou misiou OBSE ani nepovoľujú jej členom úplný a bezpečný prístup do regiónu;

12.  odsudzuje skutočnosť, že osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Krym musel prerušiť svoju cestu po násilných vyhrážkach proti jeho osobe;

13.  zastáva názor, že niektoré aspekty dohody z 21. februára 2014, ktorú dohodli traja ministri zahraničných vecí v mene EÚ, ale ktorú porušil Janukovič tým, že ju znehodnotil podpísaním nového ústavného zákona, by mohli stále byť užitočné v súčasnej patovej situácii; zastáva však názor, že nikto nemôže dojednávať ani prijímať rozhodnutia, ktoré oslabujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a znovu zdôrazňuje základné právo ukrajinského ľudu na slobodné určenie budúcnosti svojej krajiny;

14.  s hlbokým znepokojením berie na vedomie správy o tom, že ozbrojenci označujú domy ukrajinských Tatárov v častiach Krymu, kde spolunažívajú Tatári a Rusi; konštatuje, že krymskí Tatári, ktorí sa vrátili do vlasti, keď Ukrajina získala nezávislosť, po tom, ako ich Stalin deportoval, vyzývali medzinárodné spoločenstvo, aby podporovalo územnú celistvosť Ukrajiny a komplexnú právnu a politickú dohodu o obnovení ich práv ako pôvodných obyvateľov Krymu; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, Komisiu, Radu, vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, aby chránili práva tejto menšiny, ako aj všetkých ďalších menšinových spoločenstiev na krymskom polostrove; žiada úplné vyšetrenie prípadov zastrašovania Židov a útokov na židovské náboženské miesta po invázii na Krym;

15.  víta odhodlanosť ukrajinskej vlády na plnenie náročného reformného programu obsahujúceho politické, hospodárske a spoločenské zmeny; preto víta rozhodnutie Komisie o poskytnutí krátkodobej a strednodobej finančnej pomoci Ukrajine a podporného balíka v hodnote 11 miliárd EUR na pomoc pri stabilizovaní ekonomickej a finančnej situácie krajiny; očakáva, že Rada a Komisia spolu s MMF, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, Európskou investičnou bankou a ďalšími krajinami čo najskôr predložia dlhodobý balík konkrétnej finančnej pomoci, ktorý Ukrajine pomôže vyriešiť zhoršujúcu sa ekonomickú a sociálnu situáciu a poskytne hospodársku podporu na začatie potrebných hĺbkových a komplexných reforiem ukrajinského hospodárstva; pripomína potrebu na zorganizovanie a koordináciu medzinárodnej darcovskej konferencie, ktorú by mala zvolať Komisia a ktorá by sa mala uskutočniť čo najskôr; vyzýva MMF, aby zabránil ukladaniu neúnosných úsporných opatrení, ako je znižovanie dotácií na energetiku, ktoré ďalej zhoršia už aj tak veľmi ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu krajiny;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s Radou Európy a Benátskou komisiou poskytovali popri finančnej pomoci aj technickú pomoc, čo sa týka ústavných reforiem, posilnenia dodržiavania zásad právneho štátu a boja proti korupcii na Ukrajine; teší sa na pozitívny prehľad úspechov v tejto súvislosti a zdôrazňuje, že Majdan a všetci Ukrajinci očakávajú radikálnu zmenu a riadne fungujúci systém vládnutia;

17.  požaduje slobodné, spravodlivé, transparentné a celonárodné voľby za prítomnosti pozorovateľov OBSE-ODIHE a pripomína pripravenosť na vytvorenie vlastnej misie na rovnaký účel; vyzýva ukrajinské orgány, aby urobili všetko na stimulovanie účasti veľkého počtu voličov v prezidentských voľbách vrátane voličov vo východných a v južných častiach krajiny; pripomína svoju výzvu ukrajinským orgánom, aby uskutočnili parlamentné voľby v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, a podporuje schválenie pomerného volebného systému, ktorý by uľahčil riadne zastúpenie miestnych pomerov v krajine; zdôrazňuje dôležitosť parlamentu a jeho poslancov tak na ústrednej, ako aj miestnej úrovni pri dodržiavaní zásad právneho štátu;

18.  vyzýva Ukrajinu, aby nepodľahla tlaku na odklad prezidentských volieb plánovaných na 25. mája 2014;

19.  požaduje vytvorenie vlády Ukrajiny, ktorá má širokú základňu a je čo najviac inkluzívna, aby sa minimalizovalo riziko obnovenia násilia a územného rozdelenia; rozhodne varuje Rusko pred krokmi, ktoré by mohli prispievať k vystupňovanej polarizácii pozdĺž etnických či jazykových hraníc; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa práva ľudí patriacich k národnostným menšinám vrátane práv po rusky hovoriacich Ukrajincov v plnej miere chránili a dodržiavali, a to v súlade s medzinárodnými normami a v úzkej spolupráci s OBSE a Radou Európy; pripomína svoju požiadavku na nový jazykový režim so širokým záberom, ktorý bude podporovať všetky menšinové jazyky;

20.  víta rozhodnutie úradujúceho prezidenta o vetovaní zákona zameraného na zrušenie zákona o jazykovej politike z 3. júla 2012; pripomína, že tento zákon by sa v nijakom prípade nemal uplatňovať na Kryme; vyzýva Najvyššiu radu, aby prípadne reformovala existujúce právne predpisy a uviedla ich do súladu so záväzkami Ukrajiny podľa Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov;

21.  víta pripravenosť hláv štátov a predsedov vlád 28 členských štátov EÚ čo najskôr podpísať politickú kapitolu v dohode o pridružení, a to ešte pred prezidentskými voľbami 25. mája 2014, a prijať jednostranné opatrenia, ako je zníženie colných poplatkov pre ukrajinský vývoz do EÚ, čo umožní Ukrajine ťažiť z ustanovení prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ako to navrhla Komisia 11. marca 2014; poukazuje na to, že EÚ je pripravená podpísať dohodu o pridružení / prehĺbenú a komplexnú dohodu o voľnom obchode, len čo bude ukrajinská vláda pripravená na tento krok; trvá na vyslaní jasných signálov, ktoré Rusku dajú najavo, že nič v tejto dohode neohrozuje ani nepoškodzuje budúce kooperačné dvojstranne politické a hospodárske vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom; ďalej poukazuje na to, že Ukrajina, ako každý iný európsky štát, podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únie má európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu;

22.  pripomína v tejto súvislosti, že vývoz zbraní a vojenskej technológie môže ohroziť stabilitu a mier celého regiónu a mal by sa okamžite pozastaviť; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty EÚ vyvážali vo veľkom rozsahu zbrane a vojenskú technológiu vrátane významných strategických konvenčných kapacít do Ruska;

23.  víta rozhodnutie Európskej rady zo 6. marca 2014 o prvej vlne cielených opatrení smerom k Rusku, ako je prerušenie dvojstranných rozhovorov o vízových otázkach a o novej dohode, ako aj rozhodnutie členských štátov a inštitúcií EÚ o neúčasti na samite skupiny G8 v Soči; upozorňuje však, že ak sa situácia nezmierni alebo v prípade ďalšieho vyhrocovania situácie pripojením Krymu, EÚ by mala rýchlo prijať vhodné opatrenia, ktoré by zahrnovali embargo na vývoz zbraní a technológií dvojakého použitia, obmedzenia pri vydávaní víz, zmrazenie účtov, uplatňovanie právnych predpisov v oblasti prania špinavých peňazí proti jednotlivcom, ktorí sa podieľali na rozhodovaní v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, ako aj opatrenia proti ruským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam, najmä v energetickom odvetví, aby v plnom rozsahu plnili právo EÚ, a ktoré ovplyvňujú existujúce politické a hospodárske väzby s Ruskom;

24.  zdôrazňuje, že parlamentná spolupráca medzi Európskym parlamentom a ruskou Štátnou dumou a Radou federácie nemôže pokračovať ako doteraz;

25.  víta rozhodnutie Rady o prijatí sankcií zameraných na zmrazenie a znovu získanie spreneverených ukrajinských finančných prostriedkov, pričom cieľom týchto sankcií je 18 osôb vrátane Janukoviča;

26.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podporovala projekty v južnom koridore, ktoré účinne diverzifikujú dodávky energie, a naliehavo žiada členské štáty, aby nezapájali svoje štátne podniky do projektov s ruskými spoločnosťami, ktoré zvyšujú európsku zraniteľnosť;

27.  zdôrazňuje dôležitosť bezpečných, diverzifikovaných a cenovo dostupných energetických dodávok na Ukrajinu: v tejto súvislosti zdôrazňuje strategickú úlohu energetického spoločenstva, ktorému v roku 2014 predsedá Ukrajina, a vybudovania odolnosti Ukrajiny voči energetickým hrozbám prichádzajúcim z Ruska; pripomína, že treba zväčšiť skladovacie kapacity EÚ a zabezpečiť opačný tok plynu z členských štátov EÚ na Ukrajinu; víta návrh Komisie na modernizáciu ukrajinského systému na prepravu plynu a na pomoc pri splácaní dlhov Ukrajiny firme Gazprom; zdôrazňuje, že naliehavo treba ďalej pokračovať smerom k plneniu spoločnej politiky energetickej bezpečnosti, s odolným vnútorným trhom a diverzifikovanými dodávkami energie, a pracovať na úplnej realizácii tretieho energetického balíka opatrení, čím by sa EÚ mala stať menej závislou od ruských dodávok ropy a plynu;

28.  vyzýva Radu, aby bezodkladne povolila Komisii urýchliť liberalizáciu vízového režimu s Ukrajinou, s cieľom postupne dospieť k zavedeniu bezvízového režimu, podľa príkladu Moldavska; medzitým požaduje okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a cenovo dostupných postupov vydávania víz na úrovni EÚ aj členských štátov;

29.  je pevne presvedčený, že udalosti na Ukrajine potvrdzujú, že EÚ musí posilniť svoje úsilie a podporovať európsku voľbu a územnú celistvosť Moldavska a Gruzínska, pretože tieto krajiny sa pripravujú na podpísanie dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode s EÚ koncom roka;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, úradujúcemu prezidentovi a vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0170. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0595. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0101.